Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/85/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119215944
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7119215944.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobkyne: D. K., V.. X.X.XXXX, P. L. Q., L.
XX, zastúpenej JUDr. Ondrejom Lučivjanským, advokátom, so sídlom v Košiciach, Štúrova 19, proti
žalovaným: 1. R. T., V.. XX.X.XXXX, P. L. Q., L. XX 2. Z. T., V.. XX.X.XXXX, P. L. Q., L. XX, zastúpeným
JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Mlynárska 15, o zaplatenie 40.073,68 € s

príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 19. mája 2020
sp. zn. 34C/39/2019

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenieOkresnéhosúduKošiceIzodňa19.mája2020sp.zn.34C/39/2019vnapadnutom
výroku II. o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 19. mája 2020
č.k. 34C/39/2019-102 konanie zastavil (výrok I.), žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo
veci samej, nárok na náhradu trov zabezpečovacieho opatrenia a nárok na náhradu trov odvolacieho
konaniavovýške100%,stým,žeovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdsamostatnýmuznesením,
ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II.) a žalobkyni vrátil krátený súdny
poplatok vo výške 2.310,66 € prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36

631 124, so sídlom v Banskej Bystrici, Partizánska cesta 9, do 30 dní od doručenia odpisu právoplatného
uznesenia (výrok III.).

2. Rozhodol tak v konaní o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia
vo výške 40.073,68 EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania. Spolu so žalobou vo veci samej
žalobkyňa podala aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné

právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX, N. Q. S., N. Q. - T., katastrálne územie T. R., na
meno žalovaných 1. a 2. rade.

3. Dňa 22.1.2020 žalobkyňa doručila súdu späťvzatie žaloby z dôvodu, že zo strany žalovaných
došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti pred prvým pojednávaním, preto navrhla, aby súd konanie
zastavil a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konaniu v rozsahu 100%. Zároveň požiadala

o vrátenie kráteného súdneho poplatku. K podaniu predložila potvrdenie banky o vykonaní platby
vo výške 40.649,02 EUR žalovaným v 2. rade dňa 21.1.2020, teda po podaní žaloby a nariadení
zabezpečovacieho opatrenia konajúcim súdom.

4. Aplikujúc ust. § 144, § 145 ods. 1,2 súd konanie zastavil. Zároveň rozhodol o vrátení časti zaplateného
súdneho poplatku v zmysle § 11 ods. 3,4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb.5. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 256 ods. 1
CSP a žalobkyni priznal plný nárok na náhradu trov konania, keďže žaloba bola podaná dôvodne
a podľa predloženého potvrdenia k zaplateniu sumy 40.649,02 EUR došlo po podaní žaloby, čím

odpadol predmet sporu. Mal za to, že žalovaní v 1. a 2. rade procesne zavinili zastavenie konania,
tým že po podaní žaloby dobrovoľne zaplatili žalovanú sumu. Keďže žalobkyňa bola úspešná v
konaní o nariadenie zabezpečovacieho konania a bola i procesne úspešná v odvolacom konaní, kde
nadriadený súd pripustil späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zrušil uznesenie
súdu prvého stupňa z 10.1.2020 z dôvodu dobrovoľného splnenia povinnosti žalovanými dňa 21.1.2020,

teda žalovaní v 1. a 2. rade zavinili späťvzatie žaloby a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, súd žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo veci samej, nárok na náhradu trov
zabezpečovacieho opatrenia a nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

6. Proti uvedenému uzneseniu podali žalovaní v zákonnej lehote odvolanie proti výroku II. z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ a navrhli, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že stranám

sporu náhradu trov konania neprizná, alebo, aby ho zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej
inštancie na nové rozhodnutie.

7. Odvolatelia namietali, že sa súd nezaoberal ich námietkami uvedenými už v odvolaní proti
predbežnému opatreniu a vôbec neposudzoval vec podľa § 257 CSP, teda neskúmal existenciu dôvodov

hodných osobitného zreteľa. Z uvedeného dôvodu považujú rozhodnutie čo do výroku o trovách
konania za nepreskúmateľné, pričom zdôraznili, že na strane žalovaných ide o zdravotne postihnutých
dôchodcov bez akýchkoľvek iných príjmov mimo dôchodku, výšku ktorého už súd zisťoval u žalovaného
v 2. rade, pričom žalovaní nedisponujú úsporami. Žalovaní nikdy nepopierali povinnosť vrátiť žalobkyni
kúpnu cenu požadovanú v predmetnom konaní titulom bezdôvodného obohatenia, avšak nedisponovali

potrebnou sumou. Preto mali úmysel vyplatiť ju z predaja nehnuteľnosti. Ponúkali túto úhradu. Pri
osobných jednaniach mali záujem o mimosúdne vysporiadanie sporu. Žalobkyňa im neoznámila nikdy
číslo účtu, ani im nikdy nebola doručená výzva na plnenie. Poukázali na ust. § 257, ktorý predstavuje
odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie s tým, že súd je
povinný skúmať, či vo veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné

pri stanovení povinnosti náhrady trovy konania výnimočne prihliadnuť. Keďže súd uvedené neskúmal,
jeho postup nebol správny a zároveň mu odvolatelia vytkli, že neumožnil stranám sporu vyjadriť svoje
stanovisko k prípadnému použitiu ust. § 257 CSP, resp. vyjadriť sa k rozhodnutiu o trovách konania.
Žalovaní nemali možnosť vyjadriť sa k takémuto rozhodnutiu o trovách konania, ani prípadne predložiť
listinynaposúdeniemožnéhopostupusúdupodľa§257CSP.Priznanímnárokunanáhradutrovkonania

žalobkyne ide podľa žalovaných o neprimeranú a neúnosnú tvrdosť voči žalovaným a takáto povinnosť
by vážne ohrozila ich samotnú výživu, živobytie, existenciu.

8. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané
včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že uznesenie je
potrebné v napadnutom výroku zrušiť v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

10. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa ust. § 256 ods. 1 CSP a vychádzajúc zo záveru,
že žalovaní zavinili zastavenie konania späťvzatím žaloby, a preto im vznikla povinnosť nahradiť trovy
konania žalobkyni, ktorej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

11. Súd aplikoval správne ustanovenie, avšak aj za tejto situácie bolo jeho povinnosťou zvážiť, a to aj
bez návrhu žalovaných, či nie sú splnené podmienky v zmysle ust. § 257 CSP pre nepriznanie náhrady
trov konania žalobkyni, vzhľadom na ich osobné, majetkové a zárobkové pomery, prípadne aj vzhľadom
na okolnosti prejednávanej veci.

12. V zmysle ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.13. Citované ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od
zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady
trov konania v zmysle vyššie citovaného ustanovenia vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok,

a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani
výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax.
Ide pritom o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť
trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k

určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je
daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. K aplikácii vyššie citovaného
zákonného ustanovenia dochádza aj z aspektov sociálnych, kedy súd prihliada na majetkové, sociálne,
osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, pričom si vždy všíma aj okolnosti, ktoré viedli
strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Dôvody hodné osobitného zreteľa teda buď
spočívajú v dôvodoch na strane sporovej strany alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.

14. Aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch
a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

15. Splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP súd skúma ex offo, teda bez návrhu strany sporu,

ako to bolo aj v doterajšej praxi, zvlášť vzhľadom na situáciu, že od 1.7.2016 súd rozhoduje o nároku
na náhradu trov konania ex offo. Z úradnej povinnosti preto musí skúmať aj prípadné (ne)splnenie
podmienok v zmysle ust. § 257 CSP.

16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného úlohou súdu po vrátení veci bude skúmať, či v danom prípade

(nie)sú splnené podmienky v zmysle citovaného ustanovenia § 257 CSP pre úplné alebo čiastočné
nepriznanie náhrady trov žalobkyni a v závislosti od výsledkov týchto zistení opätovne rozhodnúť o
nároku na náhradu trov konania sporových strán.

17. Za tým účelom súd zistí aktuálne osobné, majetkové, zárobkové a sociálne pomery žalovaných,

ako aj majetkové pomery žalobkyne, ktorej inak patrí náhrada trov konania z toho hľadiska, aký bude
prípadný dopad rozhodnutia v zmysle ust. § 257 CSP na jej pomery a vezme do úvahy aj ostatné
okolnosti konkrétneho prípadu, t.j. okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, okolnosti, ktoré
predchádzali podaniu žaloby, postoj sporových strán v priebehu konania a prípadne ďalšie relevantné
okolnosti.

18. Až po posúdení celého komplexu okolností relevantných pre rozhodnutie o náhrade trov konania v
zmysle ust. § 257 CSP tak, ako sú vyššie uvedené, bude možné posúdiť, či ide o výnimočný prípad pre
nepriznanie náhrady trov konania žalobkyni, pričom pri rozhodnutí je potrebné zohľadniť aj výšku trov
konania, ktoré žalobkyni patria z toho hľadiska, či ich (ne)priznaním nebude neprimerane zasiahnuté do

majetkovej sféry niektorej zo sporových strán.

19. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).