Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/330/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911203075
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7911203075.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú N.
H., nar. XX.XX.B., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov,
dieťaťa rodičov: N. H., nar. XX.XX.B., bývajúcej v Y. J. Y. W.. Č.. B./XX a I. H., nar. XX.XX.B., bývajúceho
v N. J. S.. V.. Š. Č.. B./XX, právne zastúpeného JUDr. Petrom Szárszoiom, advokátom Advokátskej
kancelárie so sídlom v Michalovciach na Štefánikovej ul. č. 8, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. 16P 67/2011-181 zo dňa 05.06.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Trebišov č.k. 8P

99/2006-59 zo dňa 28.03.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7 CoP
187/2007-96 zo dňa 28.07.2008 tak, že zvýšil výživné pre maloletú N. zo strany otca od 28.02.2011 do
28.02.2012 na sumu 130 Eur mesačne, od 01.03.2012 do 30.11.2012 na sumu 300 Eur mesačne a
od 01.12.2012 do budúcna na sumu 130 Eur mesačne, ktoré otcovi uložil prispievať vždy do 15- teho
dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Dlžné výživné za obdobie od 28.02.2011 do 05.06.2013 vo výške
2 302,43 Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 190 Eur spolu s bežným výživným pod
hrozbou straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky.

V zákonom stanovenej lehote podal otec proti rozsudku odvolanie. Namietal, že náklady, ktoré vznikli
v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom maloletej boli uhrádzané z kompenzačných príspevkov,
ktoré poberala matka maloletej. Zastával názor, že k zmene pomerov na strane matky nedošlo, pričom
sám súd konštatoval, že matka sa vydala a jej pomery sa stabilizovali. Uviedol, že sa rozviedol a
finančné prostriedky, ktoré zarobil v zahraničí bude nútený použiť na vyplatenie podielu jeho bývalej
manželky pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Zdôraznil, že nie je v jeho možnostiach a

schopnostiach uhrádzať zvýšené výživné. Namietal, že súd prvého stupňa nevzal pri rozhodovaní do
úvahy skutočnosť, že maloletej uhrádzal výživné nad súdom stanovenú sumu. Pod sp. zn. EX 474/06
bolo voči nemu vedené exekučné konanie o vymoženie bežného výživného vo výške 165,96 Eur (5
000 Sk) od 01.07.2006 a dlžného výživného. Rozsudkom Krajského súdu č.k. 7CoP 187/2007 bolo
znížené výživné pre maloletú zo sumy 165,96 Eur (5 000 Sk) na sumu 99,58 Eur (3 000 Sk) od
01.04.2006, čo znamená, že maloletej prispieval na výživu vyšším výživným viac ako dva roky. Uvedenú
skutočnosť potvrdila na pojednávaní uskutočnenom dňa 18.02.2013 aj matka maloletej. Vzhľadom na

to, že súd prvého stupňa sa k uvedenému nevyjadril, považoval napadnutý rozsudok za nedostatočne
odôvodnený. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
resp. napadnutý rozsudok zmeniť a návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť.Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdiť ako vecne správny.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na skutočnosť, že otec sa o maloletú N. nezaujímal šesť
rokov,nepodieľalsanajejvýchoveanadstanovenúsumuvýživnéhomaloletejničímneprispel.Podotkla,
že otec nerešpektoval rozhodnutie súdu o výživnom, preto bola nútená vymáhať výživné pre maloletú
prostredníctvom exekútorského úradu. Uviedla, že maloletá má zvýšené odôvodnené potreby súvisiace
spribúdajúcimvekomajejzdravotnýmstavom. Poukázalanato,žeotecprispievanasvojedvemaloleté

deti vo veku 6 a 9 rokov, ktoré má z druhého manželstva, výživným vo výške 75 Eur na každé dieťa.
Uviedla, že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva otca a jeho bývalej manželky nemá žiaden
súvissvýživnýmpremaloletú.Otecmáopätovnenovúpartnerku,sktoroužijevjednejdomácnosti,preto
by súd mal zohľadniť aj príjem jeho novej partnerky. Uviedla, že sa zvýšili výdavky jej rodiny súvisiace
s uhrádzaním nedoplatku bytovému družstvu a skutočnosťou, že jej súčasný manžel bol zaviazaný
prispievať na výživu svojich maloletých detí z predchádzajúceho manželstva vyšším výživným.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214
ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne

zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s ust. § 132
O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci konania, preto
jeodôvodnenierozsudkupresvedčivéazodpovedápožiadavkámobsiahnutýmvust.§157ods.2O.s.p..
Odvolací súd poukazuje na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré vyžaduje, aby k zmene pôvodného

rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili
podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, a teda o zmenu, ktorá sa výraznejším
spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov konania. Za zmenu, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného
rozhodnutia o výživnom je potrebné považovať aj nárast odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa
(oprávneného), ku ktorým môže dôjsť buď ihneď napríklad v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu,

nástupu do školy atď. alebo aj postupne v dôsledku vyššieho veku maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní
o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto
prípade ust. § 62 ods. 1, 2,4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z vyššie citovaných ustanovení
vyplýva, že základnými kritériami určenia rozsahu vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby
dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Odôvodnenými potrebami dieťaťa nie

sú len určené potreby na zabezpečenie výživy vo vlastnom zmysle slova, ale aj šatstvo, obuv, náklady
na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rôznymi jeho záujmami
a so zdravotným stavom. Ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že dieťa sa má právo podieľať
na životnej úrovni svojich rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vysoká, je v záujme dieťaťa, aby
sa na tejto úrovni podieľalo a malo z nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v

takomto prípade určená tak, aby zodpovedala aj zvýšeným potrebám dieťaťa. Komplexným porovnaním
pomerov účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu
Trebišov č.k. 8P 99/2006-59 zo dňa 28.03.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
č.k. 7 CoP 187/2007-96 zo dňa 28.07.2008) so súčasnými pomermi dospel odvolací súd k totožnému
právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v danom prípade sú dané dôvody na zmenu pôvodného

rozhodnutia o výživnom, keďže došlo k podstatnému zvýšeniu odôvodnených potrieb maloletej N.. Z
dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplynulo, že maloletá sa v roku 2011 podrobila operácií
pre aneuryzmatickú kostnú cystu stavca, v dôsledku čoho bola uznaná ťažko zdravotne postihnutou
osobousodkázanosťounaindividuálnuprepravu apomocinejfyzickejosobyprizabezpečovanímobility
a orientácie. V dôsledku uvedeného zhoršeného zdravotného stavu maloletej vznikli matke zvýšené

výdavky na liečivá, kúpeľnú liečbu a pravidelné návštevy lekárov. K zlepšeniu zdravotného stavu
maloletej došlo v roku 2012, čo vyplýva z lekárskej správy zo dňa 13.02.2012, podľa ktorej už maloletá
nie je považovaná za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Maloletá taktiež trpí atopickým ekzémom
a alergiou a pravidelne navštevuje kardiologickú, neurologickú a endokrinologickú ambulanciu, s čím mámatky zvýšené výdavky na cestovné a lieky. Je teda nepochybné, že u maloletej došlo k podstatnému
zvýšeniu odôvodnených potrieb v súvislosti s vyšším vekom, rastom, školskou dochádzkou ako aj
zhoršeným zdravotným stavom. Odvolací súd preto zastáva názor, že súd prvého stupňa dôsledne

vyhodnotil odôvodnené potreby maloletej a zistil okolnosti rozhodujúce pre posúdenie schopností,
možností a majetkových pomerov otca, keď od 28.02.2011 do 28.02.2012 určil výživné v sume 130
Eur mesačne a od 01.03.2012 do 30.11.2012 v sume 300 Eur mesačne s poukazom na ust. § 62 ods.
2 Zákona o rodine, nakoľko v uvedenom období mal otec počas misie v M. podstatne vyšší príjem.
Súd prvého stupňa následne zohľadnil pokles príjmu u otca z dôvodu skončenia uvedenej misie v

zahraničí, preto určil od 01.12.2012 do budúcna opätovne nižšie výživné vo výške 130 Eur. V tejto
súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami a plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom predstavuje v zmysle ust. § 62 Zákona o rodine ich prvoradú zákonnú
povinnosť, preto je rodič povinný usmerniť svoje výdavky tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo
ohrozené a je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného
príjmu.Odvolacianámietkaotcatýkajúcasaskutočnosti,žesarozviedolafinančnéprostriedkyzarobené

v zahraničí bude musieť použiť na vyplatenie bývalej manželky pri vyporiadaní ich bezpodielového
spoluvlastníctva, nie je preto vo vzťahu k určeniu výživného pre maloletú relevantná. Súčasne je
neopodstatnená aj odvolacia námietka otca, že maloletej prispieval v rokoch 2006 - 2008 výživným nad
súdom stanovenú výšku, nakoľko predmetom konania je zvýšenie výživného od roku 2011, preto súd
skúma platby otca len v tomto rozhodnom období. Odvolací súd súčasne pri rozhodovaní prihliadol na

skutočnosť, že otec o maloletú dlhšiu dobu neprejavoval žiaden záujem, nepodieľal sa na jej výchove,
pričom s maloletou sa kontaktoval až po zistení, že maloletá má výrazne zhoršený zdravotný stav.
Z vyjadrenia účastníkov konania navyše vyplýva, že v súčasnosti sa otec s maloletou kontaktuje len
sporadicky, pričom matka si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu plní spontánne a uspokojuje
jeho odôvodnené potreby. Vzhľadom na to, že otec v odvolaní neuviedol žiadne nové a relevantné

skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom, odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov

konania nežiadal (ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.