Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Nora Zátopková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120271817
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2021:6120271817.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v spore žalobcu: Myrent s.r.o., so

sídlom Závodská cesta 3911/24, 01 001 Žilina, právne zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so
sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: UNIQA pojišťovna,
a.s., so sídlom Evropská 810/136, 160 00 Praha 6 - Vokovice, Česká republika, IČ: 492 40 480,
konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne
z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava, IČO: 53 812 948, právne
zastúpený: CLS Čajovský & Partners, s.r.o., so sídlom Zochova 6-8, 811 03, Bratislava, IČO: 36 854
972, o zaplatenie 610,97 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 610,97 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 610,97 eur od 28.12.2019 do zaplatenia, to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100
%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou postúpenou tunajšiemu súdu dňa 22.06.2020 Okresným súdom Banská Bystrica sa žalobca
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi celkom

610,97 eur s príslušenstvom. V odôvodnení podanej žaloby žalobca uviedol, že na základe škodovej
udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného došlo ku škode
na vozidle značky Toyota Auris ev.č.: S., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený
K. G.. Poistná udalosť bola evidovaná pod č. XX.XXXXX.XXXXXXX. Poškodený nechal vykonať
opravu poškodeného motorového vozidla, na ktorú nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného
prostriedku č. XX/XXXX zo dňa 17.09.2019, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné
motorové vozidlo značky Toyota Auris, ev. č.: L. v čase od 17.09.2019 do 08.10.2019. Po ukončení

doby trvania nájmu vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 13.10.2019 na sumu
1.064,- eur, pričom uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 17.09.2019 do 08.10.2019, t. j. 22 dní,
pričom výška denného nájomného predstavovala sumu 47,- eur a v sume 1.064,- eur je zahrnutý aj
jednorazový poplatok vo výške 30,- eur za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Dňa 13.10.2019
postúpil poškodený svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie z
titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 1.064,- eur
spolu s príslušenstvom. V zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 12.12.2019 došlo k skončeniu

prešetrovania a následne dňa 16.12.2019 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom
náhradného motorového vozidla vo výške 453,03 eur, žalovaný určil dobu prenájmu v rozsahu 12 dní a
poistné plnenie bolo zníženie o tzv. odpočet pevných nákladov vo výške 140,97 eur. Žalobca si zároveň
uplatnil úroky z omeškania, nakoľko dňa 12.12.2019 bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti,a so zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní odo dňa 28.12.2019, nakoľko žalovaný bol
povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní rozhodol platobným rozkazom sp. zn.
3Up/629/2020 zo dňa 15.04.2020, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému
rozkazu podal v zákonnej lehote odpor žalovaný.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že dobu trvania nájmu v rozsahu 22 dní,
považuje za neúmernú, a to s poukazom na obvyklú dobu opravy motorových vozidiel, rozsah
poškodenia, ako aj ďalšie skutočnosti. Poukázal na účelnosť doby nájmu náhradného motorového
vozidla s poukazom na neprimerane dlhú dobu trvania tohto nájmu, ktorý podľa zmluvy o nájme a
faktúry za nájom trval 22 dní, pričom jednotková cena za prenájom bola 47,- eur / 1 deň. Žalovaný
vyplatil poistné plnenie za 12 dní, pričom uviedol, že žalobca na preukázanie dĺžky opravy nepredložil

kalkuláciu opravy s uvedením rozpisu jednotlivých položiek a náhradných dielov, ako aj s uvedením
času práce. Pokiaľ ide o odpočet tzv. pevných nákladov, poškodený v dôsledku škodovej udalosti
nemusel vynakladať náklady spojené s prevádzkou vozidla, na náplne, mazadlá, údržbu a bežné
opravy. S poukazom na judikatúru českých a slovenských súdov, žalovaný uviedol že výpočet výšky
tzv. pevných nákladov vychádza zo zaužívaných štandardizovaných postupov a nie je založený na

ľubovoľnom výpočte žalovaného. Žalovaný teda zotrval na uznaní doby 12 dní, uviedol, že uplatnený
nárok nepredstavuje opodstatnené, nevyhnutne a účelne vyložené náklady. Ďalej uviedol, že napriek
tomu, že ku škodovej udalosti došlo dňa 23.08.2019, pričom poškodený si náhradné vozidlo požičal
až dňa 17.09.2019. Zároveň namietol aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko z osvedčenia o evidencii
vozidla, je zrejmé, že jeho vlastníkom nie je poškodený alebo žalobca, ale obchodná spoločnosť Toyota

Financal Services Slovakia, s.r.o.. Držiteľom náhradného vozidla je spoločnosť Náhradné vozidlo, s.r.o.,
pričom nie je zrejmé v akom vzťahu je žalobca s vlastníkom náhradného vozidla, resp. držiteľom
náhradného vozidla a na základe akého právneho dôvodu náhradným vozidlom disponuje a ďalej ho
požičiava. Žalobca nepreukázal o aký typ financovania náhradného vozidla ide, pričom práve od druhu,
ako aj od zmluvných podmienok predmetnej zmluvy o financovaní závisí, či bol držiteľ náhradného

vozidla oprávnený vozidlo ďalej prenajať, či bol nutný vopred súhlas od vlastníka, teda či mohol žalobca
uzatvoriť zmluvu s poškodeným. Oznámenie o postúpení pohľadávky a zmluvu o postúpení pohľadávky
žalovaný nepovažuje za dostatočne určité a relevantné na preukázanie takéhoto postavenia žalobcu,
ako aktívne legitimovanou stranou sporu. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, žalovaný oznámil výsledok
likvidácie žalobcovi podaním zo dňa 12.12.2019, v ktorej žalovaný uviedol, v akej výške poskytuje

poistné plnenie z akých dôvodov neposkytuje poistné plnenie. Zároveň poukázal na rozhodnutie NS SR
sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že spoločnosť Náhradné vozidlo, s.r.o. je držiteľom
vozila, ktorého vlastníkom je lízingová spoločnosť, pričom táto spoločnosť ako držiteľ vozidla bola

oprávnená s predmetom nájmu disponovať a dať ho do podnájmu žalobcovi. Žalobca uviedol, že
v rámci predmetu podnikania ponúka vozidlá do nájmu so súhlasom oprávneného držiteľa, ktorého
zákon v práve vozidlo prenajať žiadnym spôsobom neobmedzuje. Prenajímateľom býva spravidla
vlastník veci, ale môže byť ním aj iná osoba, ktorá má právo týmto spôsobom disponovať predmetom
nájmu z iného dôvodu. A teda žalobca ako lízingový nájomca je oprávnený dať do prenájmu vec,

pričom rovnaké oprávnenie prislúcha aj podnájomcovi, nakoľko reťazenie nie je vylúčené. Aj v prípade
porušenia nájomnej zmluvy, táto nespôsobuje jej neplatnosť podnájomnej zmluvy, jediným dôsledkom
porušenia povinnosť nájomcu je vznik práva prenajímateľa odstúpiť od nájomnej zmluvy a teda by došlo
k zániku nájomnej zmluvy ako ja podnájomnej zmluvy. Ďalej uviedol, že súdna prax vyvodila, že je
dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná. Na postúpenie je spôsobilá

aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie
podmienky, to všetko však za predpokladu, že Občiansky zákonník alebo iný predpis postúpenie
niektorých pohľadávok nezakazuje. K zániku záväzku z faktúry došlo započítaním pohľadávky žalobcu z
titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu
z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. Z hospodárskeho hľadiska má započítanie charakter

platenia, pretože veriteľ v dôsledku započítania sa odstane do rovnakej situácie, ako keby dlžník
zaplatil, avšak na druhej strane by dlžník mohol od neho vymáhať splnenie svojej pohľadávky. K
spochybňovaniu nevyhnutnosti nájmu náhradného vozidla žalobca uviedol, poškodený prišiel o svoju
možnosť využívať vlastné vozidlo, nie vlastným zavinením ale zavinením klienta žalovaného. Náhradnévozidlopoškodenývyužívanatenistýúčelakosvojevlastnévozidlo,atosozabezpečovanímpracovným
potrieb. Poškodený pristúpil k oprave až s určitým časovým odstupom.

5. V prípade opravy poškodeného vozidla je oprava ukončená až poskytnutím plnenia druhej strane
zmluvnej strany, v opačnom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Keďže autoservis vydá auto až
po prijatí krycieho listu alebo poistného plnenia, tak je dĺžka prenájmu náhradného vozidla v priamej
úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu, ako tomu bolo aj v tomto
prípade. Autoservis informoval poškodeného o možnosti prevzatia opraveného vozidla až po pripísaní

plnenia na účet autoservisu. K odpočtu pevných nákladov uviedol, že náhrada nákladov spojených
s nájmom je súčasťou skutočnej škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou ako
škodovou udalosťou. Zároveň k úroku z omeškania uviedol, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť v
zmysle ust. § 11 ods. 6 zákona o zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len ako „zákon č. 381/2001 Z. z.“). Ukončenie prešetrovania poistnej udalosti žalovaného v lehote

stanovenej v ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. ho nezbavuje zodpovednosti za oneskorené
plnenie, ktorého splatnosť je stanovená v ust. § 11 ods. 7 zákona o zákona č. 381/2001 Z. z. po
uplynutí 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
poisťovateľovi. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. nezbavuje žalovaného povinnosti platiť

úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z..

6. Žalovaný sa písomne vyjadril a opätovne namietal platnosť nájomnej zmluvy s poukazom na to, že
žalobca nepreukázal, že bol oprávnený s náhradným vozidlom disponovať a na základe akého právneho
titulu, pričom nepredložil žiadny dôkazy, ktoré by podporovali jeho tvrdenia a je teda povinnosťou

súdu skúmať, na základe akého právneho titulu a či platne došlo k prenechaniu náhradného vozidla
do užívania poškodenému, a teda, či žalobca mohol s touto vecou disponovať, na základe akého
oprávnenia a či ju mohol prenechať do užívania tretej osobe. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca požičal
náhradné vozidlo tretej osobe, nárok na úhradu nájomného nepatrí žalobcovi, tieto náklady si môže
uplatňovať vlastník vozidla, ktorý však tak neučinil a teda žalobca nemohol poškodenému vystaviť

faktúru, nakoľko neexistoval žiadny právny dôvod. Žalobca nebol v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy
vlastníkom náhradného vozidla a nemal od vlastníka náhradného vozidla udelený súhlas na poskytnutie
tohto vozidla do dočasného užívania tretej osobe, nájomná zmluva je preto neplatná a žalobcovi
nesvedčí žiaden nárok na plnenie voči žalovanému. Opätovne namietal nutnosť prenájmu náhradného
vozidla, účelnosť doby trvania nájmu, odpočet pevných nákladov a úrok z omeškania.

7.Dokonaniabolonazákladežiadostisúduopodanieodbornéhovyjadreniapredloženédňa03.05.2021
Odborné vyjadrenie č. 5/2021, v zmysle ktorého znalec F.. S. P., z odboru cestná doprava uviedol, že
oprava poškodeného motorového vozila Toyota Auris, ev. č.: S., trvala 11 kalendárnych dní, z toho 9
pracovných dní a oprava vozidla bola tak ukončená dňa 27.09.2019.

8. Žalobca sa vyjadril písomným podaním a uviedol, že vzťah spoločnosti Náhradné vozidlo, s.r.o. ako
držiteľa požičaného motorového vozidla a leasingovej spoločnosti nie je predmetom tohto konania a
žalovaný nie je subjektom legitimovaným domáhať sa neplatnosti zmluvy o nájme uzatvorenej medzi
žalobcom a poškodeným. Rozsah v akom žalovaný považuje za potrebné preukazovať potrebu užívania

náhradného vozidla, resp. nevyhnutnosť cestovania je absolútne neprimeraný a bol by len neúnosným
zaťažovaním žalovaného. Pokiaľ ide o neprimeranú dobu nájmu, uviedol, že poškodená spoločnosť
nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla. K výške
dennému nájmu uviedol, že poškodený v nijakom prípade nemá povinnosť prenajať si najlacnejšie
vozidlo v danom regióne, vykonávať šetrenie a porovnávanie cien požičovní, obzvlášť v situácii, kedy je

náhle a nečakane v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej klientom žalovaného obmedzený v užívaní
svojho vozidla. Ďalej sa vyjadril aj k poplatku za pristavenie motorového vozidla. K odpočtu pevných
nákladovuviedol,žedokoncaznalecvodbornomvyjadreníuviedolneúplnosťúdajovanezrozumiteľnosť
výpočtu tejto položky zo strany žalovaného. Zároveň sa aj vyjadril k úroku z omeškania.

9. Žalovaný sa vyjadril písomným podaním a uviedol, že z vyjadrenia znalca vyplýva, že zo strany
žalovaného bola správne stanovená doba opravy poškodeného vozidla a od toho sa odvíjajúca doba
nájmu náhradného vozidla. Oprava vozidla bola tak ukončená dňa 27.09.2019, teda skôr ako bol
ukončený nájom náhradného vozidla dňa 08.10.2019, potom platí, že poškodený mohol mať v deňukončenia opravy poškodeného vozidla svoje vozidlo k dispozícii, a teda ho mohol užívať, v dôsledku
čoho sa ďalšie trvanie nájomného vzťahu po tomto dátume javí ako nadbytočné a neúčelné.

10. Na pojednávaní konanom dňa 20.10.2021, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a
právny zástupca žalovaného, navrhla právna zástupkyňa žalobcu zmenu subjektu na strane žalovaného
vzhľadom na zlúčenie spoločností AXA pojišťovna, a.s. a UNIQA pojišťovna, a.s.. Súd na predmetnom
pojednávaní uznesením pripustil zmenu subjektu na strane žalovaného tak, že žalovaný v tomto konaní
ďalej bude UNIQA pojišťovna, a.s., so sídlom Európska 810/136, 16000 Praha, Vokovice, IČO: 49 240

480. Ďalej uviedol, že vozidlo bolo prijaté do opravy dňa 17.09.2019, v servise sa nachádzalo až do
08.10.2019 a to preto, že v tento deň zaslala poisťovňa autoservisu krycí list, ktorý v bežnej obchodnej
praxi pri oprave vozidla nahrádza reálnu úhradu vozidla. V súvislosti s úrokom z omeškania, nakoľko
žalovaný tým, že poskytol informácie o vybavenú poistnej udalosti stroho, nie je možné porozumieť
dôvodom prečo krátil poistné plnenie, tým porušil ust. § 8 zákona č. 381/2001 Z. z.. Právny zástupca
žalovaného uviedol, že z dôkazov predložených v konaní vyplýva, že dňa 27.09.2019 bola ukončená

oprava vozidla, a teda počnúc dňom 28.09.2019 mohol mať poškodený svoje vozidlo k dispozícii a
používať ho. Uviedol, že ak by sa žalovaný správal ako riadny hospodár a svojim konaním by neprispel
k zbytočnému navyšovaniu škody. K úrokom z omeškania uviedol, že pokiaľ poisťovateľ vozidla v lehote
3 mesiacov odo dňa oznámenia škody poškodeným poistnú udalosť poškodenému zlikviduje a oznámi
mu výsledok likvidácie, žalobca nemá nárok na úhradu nákladov zo strany poisťovateľa.

11.Súdvovecinariadilpojednávanienadeň03.11.2020,ktoréhosazúčastnilprávnyzástupcažalobcua
právny zástupca žalovaného. Žalobca, žalovaný, ktorí boli volaní cestou svojich právnych zástupcov sa
pojednávania nezúčastnili. Súd tak pojednávanie vykonal v neprítomnosti žalobcu, žalovaného. Právny
zástupca žalobcu na pojednávaní predložil súdu potvrdenie o bežnej obchodnej praxi uplatňovanou

v autoservise s tým, že servis pošle poisťovni faktúru a pokiaľ poisťovňa zašle krycí list, motorové
vozidlo sa vydáva po oprave poškodenému. Zároveň predložil súdu e-mail preukazujúci, že faktúra
zo servisu bola poisťovni zaslaná dňa 27.09.2019, potvrdenie o tom, kedy bolo žalovaným vystavený
krycí list je potvrdenie autoservisu zo dňa 08.06.2020, z ktorého vyplýva, že vozidlo bolo vydané po
prijatí krycieho listu dňa 08.10.2019. Právny zástupca žalovaného sa vyjadril a uviedol, že predkladá

vyjadrenie v zmysle, ktorého bola zaslaná faktúra o oprave poškodeného vozidla dňa 27.09.2019 a
krycí list bol zaslaný dňa 08.10.2019. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi pripojenými do spisu, a
to č. l. 7 zmluva o nájme, protokol o prenájme náhradného vozidla, č. l. 8 faktúra č. XXXXXXX, č. l. 9
zmluva o postúpení pohľadávky s oznámením o postúpení pohľadávky, č. l. 10 čestné prehlásenie, č. l.
11 uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky, č. l. 12 potvrdenie o vybavení poistnej udalosti,

č. l. 33 faktúra č. 19015108, č. l. 35 správa o nehode, stanovenie pevných nákladov za prevoz u vozidiel
hmotnosti do 3.500 kg, č. l. 36 technický preukaz, č. l. 62 potvrdenie o odovzdaní a prevzatí vozidla z
autoservisu, odborné vyjadrenie F.. P. č. 5/2021, e-mailová komunikácia zo dňa 27.09.2019, potvrdenie
autoservisu Toyota zo dňa 02.11.2021 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

12. Dňa 23.08.2019 došlo v obci Diviaky ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na
osobnom motorovom vozidle Toyota Auris, ev. č.: S.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou
osobného motorového vozidla Škoda Karoq, ev. č.: S., vlastník ktorého mal motorové vozidlo poistené u
žalovaného. V dôsledku škodovej udalosti poškodený svoje osobné motorové vozidlo nemohol užívať.
Dňa 17.09.2019 uzatvoril poškodený ako nájomca so žalobcom ako prenajímateľom Zmluvu o nájme č.

13/2019,vzmyslektorejboldohodnutýnájomosobnéhomotorovéhovozidlaToyotaAurissdobounájmu
od 17.09.2019 do 08.10.2019, teda počas nevyhnutného času opravy poškodeného motorového vozidla
s dohodnutým zmluvným nájomným vo výške 47,- eur/1 deň prenájmu. Dňa 13.10.2019 žalobca vystavil
poškodenému faktúru č. XXXXXXX na sumu celkom vo výške 1.064,- eur za prenájom motorového
vozidla prenajatého poškodenému na základe vyššie uvedenej zmluvy, v trvaní prenájmu 22 dní, čo pri

výške nájmu uvedeného vo faktúre, t.j sumy 47,- eur/1 deň predstavuje sumu vo výške 1.034,- eur a
vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- eur. Z faktúry č. XXXXXXXX je zrejmé,
že poškodené vozidlo bolo v oprave v spoločnosti A.T a.s., a oprava ako služba mala byť dodaná dňa
27.09.2019. Z čestného prehlásenia poškodeného je zrejmé, že poškodené motorové vozidlo bolo v
autoservise až do dňa doručenia krycieho listu. Z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla

zo dňa 08.06.2020 vydaného autoservisom je zrejmé, že po ukončení opravy a doručení krycieho listu
zo strany žalovaného dňa 08.10.2019 bolo poškodené vozidlo bezodkladne odovzdané držiteľovi dňa
08.10.2019.13. Dňa 13.10.2019 bola medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom uzavretá
Zmluva o postúpení pohľadávky podľa ust. § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonní
(ďalej len „Občiansky zákonník“). Z obsahu tejto zmluvy vyplynulo, že poškodený má pohľadávku voči

AXA pojišťovna, a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu vo výške 1.064,- eur, titulom jeho
nároku voči poisťovni podľa ust. § 4 zákona č. 381/2001 Zb.. Postupca touto zmluvou podľa ust. §
524 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpil postupníkovi teda žalobcovi túto pohľadávku a žalobca
sa zaviazal poškodenému uhradiť za postúpenie pohľadávky odplatu vo výške 1.064,- eur, pričom
táto suma zodpovedala faktúre č. XXXXXXX vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako

nájomcovi za náhradné motorové vozidlo. V článku 5 tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich
vzájomné nároky, a to nárok postupcu na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nárok postupníka
na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, sa podpisom tejto zmluvy započítajú, pričom postupník, čiže
žalobca, si bude pohľadávku podľa bodu 1 (nárok na poistné plnenie vo vzťahu k poisťovni) vymáhať
vo vlastnom mene a na vlastný účel. Poškodený oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému listom zo
dňa 13.10.2019. Rovnako si priamo žalobca uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky vo výške

1.064,- eur, v zmysle podania zo dňa 13.10.2019. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 12.12.2019
žalobcovižalovanýoznámil,žeukončilšetreniepoistnejudalostiaposkytujemupoistnéplnenievovýške
453,03 eur, v zmysle ktorého odpočítal sumu vo výške 470,- eur ako z titulu doby nájmu, nakoľko za
obvyklú na opravu pôvodného vozidla považoval dobu 12 dní, ďalej odpočítal sumu 140,97 eur titulom
pevných nákladov. Rozdiel medzi faktúrou za prenájom náhradného vozidla a priznaným poistným

plnením predstavuje žalovanú sumu.

14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

15. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo,
aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu b) škody
vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

16. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu

začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, a) skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť

alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa
považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené.

17. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15
dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

18. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

19. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

20. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ, môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s

ňou spojené.

21. V súvislosti s neplatnosťou samotnej nájomnej zmluvy z dôvodu, že žalobca nie je vlastníkom ani
držiteľom predmetného vozidla, súd uvádza, že podnájom veci vzniká dojednaním medzi nájomcom,ktorý má vec prenajatú na základe zmluvy s prenajímateľom a medzi podnájomcom. Podnájomný
vzťah nemôže vzniknúť bez toho, aby existoval nájomný vzťah. O podnájomný vzťah nepôjde vtedy
ak by podnájom bol založený zmluvou s vlastníkom veci. Podnájomná zmluva zakladá vzťah medzi

nájomcom a podnájomcom, kde nájomca vystupuje v pozícii prenajímateľa a podnájomca v pozícii
nájomcu. Prenajímateľ nie je účastníkom záväzkovoprávneho vzťahu medzi nájomcom a podnájomcom
a jeho postavenie ho (ak nie je dohodnuté inak) v zásade neoprávňuje zasahovať do dohôd medzi
nájomcom a podnájomcom. To znamená, že vo všeobecnosti je podnájom prípustný s výnimkou, ak
zmluva prenechanie veci do podnájmu vylučuje, v takomto prípade má prenajímateľ právo odstúpiť od

zmluvy. A teda súhlas prenajímateľa s podnájmom nie je podmienkou platnosti podnájomnej zmluvy,
avšak neexistencia tohto súhlasu môže zakladať len právo prenajímateľa ukončiť vzťah vyplývajúci z
nájomnej zmluvy, v dôsledku čoho zanikne aj podnájomná zmluva, ktorá je vo vzťahu k samotnej zmluve
akcesorická. Súd má preto za to, že zmluva o nájme č. 13/2019 zo dňa 17.09.2019 uzavretá medzi
žalobcom a poškodeným bola uzavretá platne.
22. V súvislosti so žalovaným namietanou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v konaní, z dôvodu

postúpenia neexistujúcej pohľadávky na žalobcu, má súd za preukázané, že Zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 13.10.2019 uzavretej medzi postupcom, t.j. poškodeným a postupníkom, t.j.
žalobcom došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 1.064,- eur, ktorá bola v zmysle bodu 1 Zmluvy
o postúpení pohľadávky riadne identifikovaná. Zmluvné strany sa tiež v bode 4 Zmluvy o postúpení
pohľadávky dohodli na odplatnom postúpení pohľadávky, pričom výška dohodnutej odplaty (1.064,- eur)

zodpovedala nároku žalobcu voči poškodenému vyplývajúcemu z faktúry č. XXXXXXX. V bode 5 Zmluvy
o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany zároveň dohodli na započítaní vzájomných nárokov, t.j. na
úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo. Súd tak, v
zmysle uvedeného ustálil, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 13.10.2019 je platným právnym
úkonom a k postúpeniu pohľadávky došlo v súlade s ust. § 524 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s

uvedeným súd poukazuje tiež na skutočnosť, že po tom, ako došlo k postúpeniu pohľadávky z faktúry
č. XXXXXXX z poškodeného na žalobcu, žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za zapožičanie
náhradného vozidla vo výške 453,03 eur, z čoho vyplýva, že žalovaný v čase poskytnutia plnenia na
základe tejto faktúry, nemal pochybnosti o platnosti zmluvy o nájme, Zmluvy o postúpení pohľadávky a
platnosti samotného postúpenia pohľadávky na základe predmetnej zmluvy, a teda platným postúpením

pohľadávky na žalobcu. Žalobca sa stal teda vzhľadom na uvedené vecne legitimovanou osobou na
uplatňovanie nároku na náhradu škody.

23. Pokiaľ ide o samotný nárok žalobcu na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom
náhradného vozidla, poškodený náhradné motorové vozidlo používal v dôsledku škodovej udalosti

spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného, a to v období od 17.09.2019
do 08.10.2019, t.j. 22 dní. Z predloženého čestného vyhlásenia poškodeného K. G. vyplýva, že
poškodený mal prenajaté náhradné motorové vozidlo od žalobcu v trvaní 22 dní z dôvodu, že vozidlo
poškodeného bolo po poistnej udalosti č. XX.XXXXX.XXXXXXX zo dňa 23.08.2019 v autoservise až
do doručenia krycieho listu poisťovňou, pričom po dobu opravy nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo

a prenájom náhradného vozidla bol pre poškodeného nevyhnutný. Možnosť využiť náhradné vozidlo
počas doby opravy vlastného motorového vozidla je akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú
na vozidle poškodeného, slúži tiež na zachovanie sociálneho komfortu poškodeného. Podstatné pre
posúdenie nutnosti a účelnosti je, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného
nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a bol nútený zapožičať si iné vozidlo, za ktoré

musel následne uhradiť nájomné, čím mu vznikla škoda. Poškodený bol nútený v priamej príčinnej
súvislosti so škodovou udalosťou požičať si iné vozidlo, za ktoré musel uhradiť nájomné, čím mu
vznikla škoda, ktorá je krytá z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Pokiaľ ide o
tvrdenia žalovaného, že poškodený si náhradné vozidlo nezadovážil ihneď po dopravnej nehode, súd
pre úplnosť uvádza, že poškodenému nevyplýva z nijakého právneho predpisu povinnosť prenajať si

náhradné vozidlo hneď v ten, resp. nasledujúci deň po nehode. Uvedené je nakoniec len v prospech
žalovaného. Súd má vzhľadom na uvedené za to, že v danom prípade išlo o účelne vynaložené náklady.
Poškodený náhradné motorové vozidlo používal v období od 17.09.2019 do 08.10.2019, t.j. 22 dní,
pri zmluvne dohodnutej cene nájmu za jeden deň vo výške 47,- eur, ktorá v konaní nebola sporná,
pričom nájomné za celú dobu nájmu náhradného motorového vozidla tak predstavuje sumu vo výške

1.064,- eur. Žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie celkom vo výške 453,03 eur, pričom neuznal
náklady na použitie náhradného vozidla za 22 dní, ale len za 12 dní a zároveň odpočítal pevné náklady
vo výške 140,97 eur. Rozdiel medzi fakturovaným nájomným a poskytnutým poistným plnením tak
predstavuje sumu vo výške 610,97 eur. Spornou v konaní ostala samotná dĺžka nájmu. Z faktúry č.XXXXXXXXvystavenejautoservisomzaopravupoškodenéhomotorovéhovozidla,ktorábolavystavená
dňa 27.09.2019 je zrejmé, že ako dátum dodania tovaru alebo služby bol uvedený dátum 27.09.2019.
Znalec F.. S. P., ktorý bol poverený vypracovaním odborného vyjadrenia vo veci, stanovil dĺžku opravy

poškodeného vozidla v trvaní 11 kalendárnych dní, z toho 9 pracovných a teda žalovaným akceptovanú
dobu nájmu vozidla 12 dní možno podľa znalca považovať s náležitou rezervou k tomu za postačujúcu.
Z čestného prehlásenia autoservisu zo dňa 08.06.2020 je zrejmé, že dňa 17.09.2019 bolo poškodeného
motorové vozidlo prevzaté do autoservisu, pričom po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany
poisťovne, t.j. žalovaného dňa 08.10.2019 bolo poškodenému bezodkladne odovzdané predmetné

motorové vozidlo dňa 08.10.2019. Z predloženého e-mailu žalobcu adresovaného žalovanému je
zrejmé, že dňa 27.09.2019 bola žalovanému zaslaná faktúra z autoservisu AT a.s., čo potvrdil aj samotný
žalovaný. Nakoľko servis vydá opravené motorové vozidlo poškodenému až po prijatí krycieho listu, ako
vyplýva aj z predloženého potvrdenia o bežnej obchodnej praxi uplatňovanej pri oprave poškodeného
vozidla v prípadoch, kedy náklady za opravu poškodeného vozidla uhrádza poisťovňa z povinného
zmluvného poistenia vinníka autonehody predloženého autoservisom, mal súd za preukázané, že

autoservis v ktorom bolo poškodeného motorové vozidlo v oprave prijalo krycí list zo strany poisťovne
až dňa 08.10.2019, kedy následne po prijatí krycieho listu bolo predmetné motorové vozidlo odovzdané
žalovanému. Preto pokiaľ mal poškodený prenajaté náhradné motorové vozidlo od 17.09.2019 do
08.10.2019 mal ho prenajaté po dobu 22 dní, kedy mal svoje poškodené motorové vozidlo umiestnené
v autoservise v dôsledku čoho ho nemohol používať. Súd preto považoval dobu prenájmu náhradného

motorového vozidla za dôvodnú a preukázanú. Podľa žalovaného za škodu nie je možné považovať
náklady spojené s užívaním vlastného vozidla, teda náklady na náplne, mazadlá, údržbu a bežné opravy
vozidla a jeho opotrebovanie (takzvané pevné náklady). Odpočet pevných nákladov bol žalovaným
určený v zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 12.12.2019 vo výške 140,97 eur. Pokiaľ teda
žalovaný poistné plnenie znížil o tzv. odpočet pevných nákladov na tom základe, že za skutočnú škodu

nie je možné považovať ušetrené náklady (teda náklady spojené s prevádzkou vozidla napr. náklady na
prevádzkové náplne, mazadlá, údržbu a bežné opravy vozidla) má súd za to, že žalovaný nepreukázal
v konaní, že v tejto konkrétnej veci takéto náklady vo výške, v akej voči poškodenému znížil skutočnú
škodu aj reálne vznikli, teda, že za obdobie prenájmu motorového vozidla (22 dní) mali tvoriť podľa
tvrdenia žalovaného, poškodeným ušetrené finančné prostriedky na prevádzku/používanie vlastného

motorového vozidla. Skutočnou škodou, ktorá bola poškodenému spôsobená škodovou udalosťou,
nárok na náhradu ktorej poškodenému vyplýva z citovaného ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka
je však v tomto prípade nájomné za celú dobu nájmu náhradného vozidla, bez ohľadu na individuálne
výpočty žalovaného, ktoré v priebehu konania žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd má za to, že
žalovaný, v rámci popretí skutkových okolností neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že tvrdenia

žalobcu nevyplývajú zo skutočného stavu veci. Súd v zmysle uvedeného považoval nárok žalobcu na
zaplatenie sumy vo výške 610,97 eur v plnom rozsahu za dôvodný.

24. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
lenjednotlivýchplnení.(2)Akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Súd žalobcovi okrem nároku na zaplatenie sumy 610,97 eur priznal aj nárok na zaplatenie úroku z

omeškania z tejto sumy vo výške 5 % ročne od 28.12.2019 do zaplatenia. Súd mal v konaní preukázané,
že žalovaný si síce splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z. z.,
nakoľko si žalobca uplatnil voči žalovanému dňa 13.10.2019 náhradu škody z postúpenej pohľadávky
a žalovaný dňa 12.12.2019 ukončil šetrenie poistnej udalosti o čom informoval v zmysle oznámenia
zo dňa 12.12.2019 žalobcu, a teda urobil tak v lehote troch mesiacov, avšak žalovaný sa dostal do

omeškania v zmysle ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. V tejto súvislosti súd poukazuje na
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/5/2021 zo dňa 25.2.2021, ktorý vo svojom odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že „odvolací súd má za to, že ukončenie prešetrovania žalovaného, aj keď so
záverom, že neposkytne poistné plnenie v plnej uplatnenej výške, ktoré vykonal v lehote stanovenej v §11 ods. 6 citovaného zákona, ho nezbavuje zodpovednosti za oneskorené plnenie, ktorého splatnosť je
stanovená v § 11 ods. 7 citovaného zákona na uplynutie 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného
na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného

rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi. V danom prípade, keď si žalobca ako právny
nástupca poškodeného priamo uplatnil právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z.
proti poisťovni nie je namieste aplikovať ust. § 11 ods. 7 po spojke alebo, pretože v tomto prípade je
poisťovňa stranou konania a nie je dôvod jej preto doručovať ešte následne právoplatné rozhodnutie
o výške náhrady škody. Uvedené platí pre prípady, kedy poisťovňa stranou sporu nebola a povinnosť

plniť by jej vyplývala z právneho vzťahu k poistníkovi, ktorý bol stranou sporu, a zároveň uviedol, že
„ustanovenie § 11 ods. 8 citovaného zákona zakladá špeciálnu úpravu platenia úrokov z omeškania
vo vzťahu k § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Otázka splatnosti poistného plnenia je upravená v
§ 11 ods. 7 citovaného zákona. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne
poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri
poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorý základ je daný v § 517 ods. 2 OZ. Ust. § 11 ods. 8

citovaného zákona upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa ods. 6 citovaného zákona, t.
j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti
platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 517 ods. 2 OZ“. V závere svojho odôvodnenia
Krajský súd v Žiline uviedol, že „podľa názoru odvolacieho súdu práve poisťovňa musí znášať následky
nesprávnehoposúdeniasvojejpovinnosti.PokiaľžalovanýpoukazovalnaodôvodnenierozsudkuNSSR

sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.01.2018, odvolací súd poukazuje, že rozhodovacia prax dovolacieho súdu
nie je jednotná. Opačné stanovisko zaujal dovolací súd v rozsudku sp. zn. 5Obo/19/2009 z 25.03.2009,
pričom odvolací súd nemá vedomosť, že by v uvedenej otázke bolo prijaté zjednocujúce stanovisko“.
S vyššie uvedenými právnymi závermi Krajského súdu v Žiline sa súd plne stotožnil, a preto žalobcovi
priznal úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 610,97 eur od 28.12.2019 do zaplatenia, nakoľko

žalovaný nesplnil svoj záväzok voči žalobcovi riadne a včas, t. j. neposkytol poistné plnenie, tak ako bolo
toto uplatnené žalobcom v lehote splatnosti určenej zákonom, a teda sa dostal do omeškania uplynutím
15 dní od skončenia prešetrenia poistnej udalosti (12.12.2019), t.j. dňa 28.12.2019.

27. Podľa ust. § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“),

o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP a žalobcovi, keďže mal plný úspech vo veci, priznal voči žalovanému, ktorý vo veci úspech
nemal, nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva v celom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd, v zmysle citovaného ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.