Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2Tos/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717011362
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5717011362.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudkýň JUDr.
Márie Urbanovej a JUDr. Marcely Malatkej, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. februára
2018 sťažnosť odsúdeného K. V. proti uzneseniu Okresného súdu Martin, č.k. 3PP/118/2017-39 zo dňa
13.12.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného K. V. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 415 ods. 1 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 66
ods. 1 písm. b) Tr. zák. zamietol žiadosť odsúdeného K. V., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom G., E.
XXX/XX, doručovacia adresa: J., C. č. X, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody v Sučanoch, okres Martin, o podmienečné prepustenie na slobodu z výkonu trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Brezno, sp.zn. 1T/30/2015 zo dňa

25.05.2015.

Proti uzneseniu okresného súdu, v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o verejnom
zasadnutí, podal odsúdený sťažnosť, ktorú aj dodatočne písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch
sťažnosti uviedol, že sa s právnymi závermi súdu prvého stupňa nestotožnil a má za to, že sú splnené
podmienky pre podmienečné prepustenie, o čom svedčí aj jeho správanie vo výkone trestu odňatia

slobody. Je síce pravdou, že v minulosti bol viackrát súdne trestaný, avšak v odsudzujúcom rozsudku je
uvedené, že na odsúdenia tam konštatované platí, že tieto sú zahladené. Odsúdený sa domnieval, že
z tohto dôvodu nemožno prihliadať na to, že odsúdenia z minulosti sú dôvodom pre konštatovanie, že
predošlé pokusy súdu pozitívne ovplyvniť správanie sa odsúdeného neboli úspešné, ak od posledných
odsúdení uplynula dlhšia doba. Do pozornosti opakovane dal i situáciu, že pokiaľ mu bol ukladaný
úhrnný trest odňatia slobody, tento bol uložený pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej

sadzby, čo predstavovalo výnimočné okolnosti už pri ukladaní trestu prvostupňovým súdom. Taktiež
uviedol, že v čase prvostupňového rozhodnutia Okresný súd Martin nedisponoval spisom 1T/30/2015,
keďže tento bol Okresným súdom Brezno zasielaný až 30.01.2018. Záverom odsúdený poukázal,
že od 13.12.2017 uplynuli ďalšie dva mesiace, takže v čase rozhodovania odvolacieho súdu bude
vykonané viac, ako je potrebné pre rozhodovanie vo veci podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody, pretože lehota splnenia zákonnej podmienky uplynula už 10.12.2017. Domáhal sa

zmeny napadnutého rozhodnutia okresného súdu tak, aby bol odvolacím súdom v konečnom dôsledku
podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody s primeranou skúšobnou dobou ohľadom
zvyšku - nevykonaného trestu odňatia slobody.

Krajský súd v Žiline na podklade podanej sťažnosti v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo. Pri skúmaní prihliadol i na

chyby,ktorésťažnosťouvytýkanéneboliaktorébymohlispôsobiťnesprávnosťsťažnosťounapadnutéhorozhodnutia. Následne zistil, že sťažnosť odsúdeného K. V. bola podaná v zákonom stanovenej lehote,
oprávneným subjektom, avšak nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa správne zistil, že K. V. bol rozsudkom Okresného súdu Brezno, sp.zn. 1T/30/2015 zo
dňa 25.05.2015 uznaný vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví, sčasti v štádiu pokusu a sčasti
v spolupáchateľstve podľa § 14 ods. 1, § 20, § 155 ods. 1 Tr. zákona a prečinu porušovania domovej
slobody v spolupáchateľstve podľa § 20, § 194 ods. 1, 2 písm. a), c) Tr. zákona, za čo mu bol okresným
súdom uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere tri a pol roka so zaradením na jeho výkon do

ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Odsúdený K. V. začal vykonávať trest odňatia slobody dňa 10.08.2015 v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica,
pričom podľa záznamov v elektronickej osobnej karte bolo správanie menovaného na požadovanej
úrovni. V uvedenom ústave nebol disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný. Dňa 25.08.2015
bol premiestnený na výkon trestu odňatia slobody do ÚVV a ÚVTOS Prešov. Počas pobytu v tomto

ústavebolosprávanieodsúdenéhotaktiežnapožadovanejúrovniavosobnejkartenebolizaznamenané
žiadne negatívne záznamy.

Dňa 26.01.2016 bol na základe vlastnej žiadosti premiestnený do ÚVTOS Sučany. Počas výkonu
trestu bol odsúdený, vychádzajúc z hodnotenia ústavu, v ktorom vykonáva trest, štyrikrát disciplinárne

odmenený, disciplinárne potrestaný nebol. Vedenie ústavu konštatovalo, že odsúdený plní stanovený
program zaobchádzania. Na základe vypracovaného dotazníka v súlade s prílohou č. 9 RMS č. 16/2005
o zaobchádzaní s obvinenými a odsúdenými v znení RMS č. 9/2016 o zaobchádzaní s obvinenými a
odsúdenými bola stanovená resocializačná prognóza ako menej priaznivá a riziko sociálneho zlyhania
bolo vyhodnotené ako stredné, najmä z dôvodu opakovaného páchania trestnej činnosti a odsúdeniu

za závažnejšiu trestnú činnosť. Skonštatované bolo čiastočné preukázanie splnenia podmienok na
podmienečné prepustenie a bol odporučený v prípade podmienečného prepustenia dohľad.

Správne súd prvého stupňa poukázal na znenie ustanovenia § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák., podľa
ktorého súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu

plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať,
že v budúcnosti povedie riadny život a ak ide o osobu odsúdenú za zločin, po výkone dvoch tretín
uloženéhonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyaleborozhodnutímprezidentaSlovenskejrepubliky
zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Ajkeďpodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobodyniejemimoriadnyminštitútom,ktorýby
súd mal aplikovať len výnimočne, na podmienečné prepustenie odsúdený nemá automatický nárok, ale
súd ho môže použiť len za splnenia zákonom stanovených podmienok, a to tak formálneho charakteru,
ktorým je vykonanie v prejednávanej veci dvoch tretín súdom uloženého trestu odňatia slobody, ako
aj materiálneho charakteru, a to preukázania polepšenia odsúdeného, pričom vykonané dokazovanie

musí jednoznačne viesť k pozitívnemu záveru, že odsúdený sa svojím správaním a plnením povinností
skutočne polepšil, čo znamená, že už doterajší výkon trestu bol postačujúci pre naplnenie účelu trestu,
ktorým je najmä prevýchova odsúdeného tak, aby viedol riadny život a jeho ďalší výkon preto už nie
je potrebný.

Pokiaľ teda súd, na základe vykonaného dokazovania, nedospeje k bezpečnému záveru, že odsúdený
sa polepšil, nemôže odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustiť. K splneniu
materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody,
podľa názoru krajského súdu, teda dôjde až vtedy, keď odsúdený sa vo výkone trestu odňatia slobody
dobre správa, pretože si uvedomuje nesprávnosť svojho doterajšieho konania spočívajúceho v páchaní

trestnej činnosti, je odhodlaný viac takto nekonať a aktívne prejavuje snahu po náprave objektivizovanú
najmä disciplinárnymi odmenami a samozrejme neporušuje ústavný poriadok spôsobom, za ktorý by
musel byť potrestaný disciplinárnymi trestami. Pokiaľ totiž odsúdený ani vo výkone trestu odňatia
slobody, kde je nad jeho správaním vo zvýšenej miere dohliadané, nedodržiava určené pravidlá
správania sa, niet záruky, že tak bude konať na slobode, kde bude mimo ústavného dohľadu.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania, aj krajský súd
dospel k záveru, že aj keď formálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, a to vykonanie dvoch tretín uloženého trestu, boli splnené, vykonané dokazovanie neviedlok dostatočnému záveru, že sa odsúdený už doterajším výkonom trestu natoľko polepšil, že jeho ďalší
výkon nie je potrebný.

O tom, že sa odsúdený čiastočne polepšil svedčí tá skutočnosť, že plnil svoje povinnosti, bol doposiaľ
štyrikrát disciplinárne odmenený a prezentuje snahu viesť v budúcnosti riadny život. Na druhej strane
odsúdený bol v minulosti, teda pred spáchaním trestného činu, päťkrát súdne trestaný, prevažne
za majetkovú ale i za násilnú trestnú činnosť. Taktiež už bol raz podmienečne prepustený a ani
predchádzajúci výkon trestu odňatia slobody ho neodradil od páchania ďalšej trestnej činnosti. Aj keď z

hodnotenia odsúdeného je zrejmá snaha polepšiť sa, ako aj to, že sa kontaktuje s rodinou a pre prípad
podmienečného prepustenia sú vytvorené podmienky pre možnú resocializáciu, teda pokračovanie a
dovŕšenieprevýchovnéhoprocesuodsúdeného,jetrebauviesť,žezcharakteristíkadotazníkazÚVTOS
plynie, že resocializačná prognóza odsúdeného sa javí ako menej priaznivá a riziko sociálneho zlyhania
ako stredné, najmä z dôvodu opakovaného páchania trestnej činnosti a odsúdenia za závažnejšiu
trestnú činnosť.

Jednou z námietok odsúdeného bolo poukázanie na skutočnosť, že Okresný súd Martin v čase
rozhodovania nedisponoval spisom Okresného súdu Brezno, sp.zn. 1T/30/2015, keďže tento bol
okresným súdom zasielaný až 30.01.2018.

K predmetnej námietke si krajský súd dovoľuje poznamenať, že hoc mal byť vyššie uvedený spis
pripojený, nešlo o taký nedostatok, ktorý by spôsoboval nezákonnosť napadnutého rozhodnutia,
i vzhľadom na dokazovanie, ktoré okresný súd vykonal a ktoré vytvorilo dostatočný základ pre
rozhodnutie, že v prípade odsúdeného nie sú splnené podmienky pre podmienečné prepustenie. Taktiež
je potrebné zdôrazniť, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu už spisový materiál Okresného

súdu Brezno, sp.zn. 1T/30/2015 bol krajskému súdu k dispozícií a tento sa s ním mohol v plnej miere
oboznámiť a z obsahu spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by mohli byť vplyv na prípadnú zmenu
napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti sa žiada poukázať na skutočnosť, že rozhodnutie okresného
súdu a krajského súdu nemožno posudzovať izolovane, keďže prvostupňové a odvolacie konanie z
hľadiska predmetu konania tvorí jeden celok.

Ako ďalšia sťažnostná výhrada je námietka odsúdeného, podľa ktorej súd nemal prihliadnuť na
odsúdenia z minulosti, od spáchania ktorých uplynula dlhšia doba, resp. tieto boli zahladené.

Podľa ust. § 93 ods. 1 Trestného zákona, ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa, ako

keby nebol odsúdený.

Fikcia zahladenia odsúdenia nebráni tomu, aby súd pri hodnotení možností nápravy páchateľa prihliadol
na skutočnosť, že páchateľ už v minulosti spáchal trestný čin, a z tejto skutočnosti vyvodil príslušné
závery z hľadiska sklonu páchateľa k trestnej činnosti a jeho vzťahu k spoločenským hodnotám

chráneným Trestným zákonom, možností jeho nápravy a pod. Závažnosť tejto skutočnosti je však
zásadne menší ako závažnosť skutočnosti, že páchateľ už bol odsúdený. Zahladením odsúdenia, alebo
zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama
skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, krajský súd uvádza, že aj zahladené odsúdenie dáva obraz o osobe
odsúdeného a o jeho sklonoch páchať trestnú činnosť. Aj zahladené odsúdenie oprávňuje všeobecný
súd skúmať existenciu očakávania, že odsúdený povedie riadny život, pričom ďalšie negatívne a násilné
správanie odsúdeného po jeho predchádzajúcom odsúdení, hoc i zahladenom, takúto záruku nedáva.
Na tomto závere nič nemení ani doba, ktorá medzi dvoma skutkami odsúdeného uplynula.

Skutočnosť, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený, neznamená, že by sa na páchateľa
malo hľadieť tak, ako keby sa skutok, za ktorý bol právoplatne odsúdený, vôbec nestal. Zákon totiž
ustanovuje len fikciu neodsúdenia páchateľa v dôsledku zahladenia odsúdenia, nie teda fikciu, že sa
nestal skutok, za ktorých bol páchateľ právoplatne odsúdený.

Za takejto situácie nemôže krajský súd dospieť k záveru, že by sa odsúdený už doterajším výkonom
trestu odňatia slobody polepšil a že sa od neho môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život
(napriek vcelku pozitívnemu hodnoteniu jeho správania). Z pohľadu predchádzajúcich odsúdení mal K.V. dostatok možností preukázať zmenu svojho správania, čo nevyužil, a preto má odvolací súd za to,
že na jeho prevýchovu bude potrebné pôsobiť výkonom trestu odňatia slobody vo výmere, aká mu bola
uložené rozhodnutím Okresného súdu Brezno sp. zn. 1T/30/2015. Nepochybil preto súd prvého stupňa,

keď návrh odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol, a
krajský súd preto sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.