Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. december 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3Tos/169/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714011858
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Juraj Krupa
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5714011858.1

Uznesenie

Senát Krajského súdu v Žiline, zložený z predsedu senátu Juraja Krupu a sudcov JUDr. Milana Repáňa
a JUDr. Dany Wänkeovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17.12.2015 v Žiline, o sťažnosti
odsúdeného Ing. C. D. proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 23Nt/103/2014-43 zo dňa 16.9.2015

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného Ing. C. D. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Citovaným uznesením Okresný súd Martin podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného Ing.
C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., K. XXXX/X, na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného
súdu Martin sp.zn. 23T/85/2010, lebo nezistil podmienky obnovy podľa § 394 Tr. por.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený prostredníctvom obhajcu v zákonnej lehote sťažnosť. V jej
odôvodnení nič bližšie neuvádza, len tvrdí, že výrok napadnutého uznesenia je nesprávny, lebo

vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Na takomto základe v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal
nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Zistil tak, že sťažnosť nie je dôvodná.

Je nesporné, že Okresný súd Martin rozsudkom č.k. 23T/85/2010-265 zo dňa 29.11.2013, v spojení s
uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 2To/9/2014 zo dňa 26.3.2014 uznal obvineného Ing. C. D. za
vinného z trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a uložil mu súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 1 rok.

V návrhu na povolenie obnovy konania odsúdený konštatoval, že bol odsúdený za skutok, ktorý nebol

a nemohol byť trestným činom. Ďalej podrobne rozoberal právnu problematiku konkrétnej veci. Je
presvedčený, že obnovou konania môže dôjsť k náprave, keď súd odsúdil nevinného.

Vec sa pokúšal odsúdený riešiť podaním dovolania. Najvyšší súd dovolanie odmietol preto, lebo
bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Poukázal pritom na konanie pred
prvostupňovým súdom, na ustanovenia § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por., následne na ust.

§ 257 ods. 4, ods. 5, § 333 ods. 3, § 257 ods. 6, ods. 7 Tr. por.

Pri podaní návrhu na povolenie obnovy konania odsúdený v podstate neuvádzal nič nové, čo súdom
predtým známe nebolo. V konaní o povolení obnovy nie je možné preskúmavať vecnú správnosť
rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Tr.
por. obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje

skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Napadnutému uzneseniu treba dať
za pravdu, že za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle tohto ustanovenia nemožno považovaťskutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov, a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí
nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne
ich nesprávne vyhodnotil.

Účelom obnovy konania nie je revízia pôvodného trestného stíhania, ani verifikovanie pôvodne
vykonaných dôkazov, či spochybňovanie spôsobu, akým ich hodnotil súd v pôvodnom konaní. Tieto sú
totiž nezvratné, nemožno ich meniť, ani inak korigovať.

V konkrétnom prípade k tomu pristupuje tiež ustanovenie § 257 ods. 5 Tr. por. Podľa toho súdom
prijaté vyhlásenie obvineného o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani
dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c). Odvolací ani dovolací súd preto
dôvody uvádzané odsúdeným neskúmal.

Podmienky obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným

rozkazom upravuje § 394 ods. 1 Tr. por. V takomto prípade sa obnova konania povolí, ak vyjdú
najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so
skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré
by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo
uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od

potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti
činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Po zvážení týchto ustanovení, keď odsúdený žiadne zákonom predpokladané skutočnosti alebo dôkazy
nepredložil, krajský súd sa s napadnutým uznesením stotožnil, a tak sťažnosť odsúdeného ako

nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.