Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. september 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/561/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615207881
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615207881.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a
sudcov JUDr. Milana Končeka a JUDr. Jozefa Kuruca, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zastúpený: JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., advokátkou, so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému: J. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. G. XXX/XX, H. E., o vymoženie 354,55 Eur s príslušenstvom, o žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej súdnym exekútorom: Mgr.
Jana Virličová, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, pod sp. zn. EX 7478/15, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 4Er/402/2015-17 zo dňa 28.8.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

2. V odôvodnení uviedol, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 28.04.2015. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia bol súdu prvej inštancie

predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej
asociácie so sídlom v Bratislave, č. II/2014-6354 zo dňa 10.10.2014.

3. Súd prvej inštancie citoval § 44 ods. 2, § 41 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení, § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2 písm. a/
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 5, 4 písm.

r/, § 54 ods. 1, 2 a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a uviedol, že preskúmaním
žiadosti o udelenie poverenia dospel k záveru, že túto treba v celom rozsahu zamietnuť. Predovšetkým
skonštatoval, že zmluva, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky, uzavretá
medzi právnou predchodkyňou oprávneného a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere vzhľadom
na možnosť povoleného prečerpania, a to tak v zmysle ustanovenia § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, ako aj v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právny vzťah založený

medzi účastníkmi tejto zmluvy aj keby sa riadil príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka,
nemôže sa odchýliť od kogentnej právnej úpravy, ktorá je stanovená na ochranu spotrebiteľa. Táto je
obsiahnutá ako v zákone o spotrebiteľských úveroch, tak aj v Občianskom zákonníku. Podľa § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie. Je teda zrejmé, že na vzťah účastníkov konania založený touto zmluvou
bolo potrebné aplikovať príslušné ustanovenia spotrebiteľsko-právnej úpravy obsiahnuté v Občianskomzákonníku resp. v normách z ktorých tento vychádza. Táto zmluva však túto požiadavku nerešpektovala.
Zákonom č. 150/2004 Z. z. bola s účinnosťou od 01.04.2004 transponovaná do slovenského právneho
poriadku aj Smernica Rady ES 93/13/EHS zo dňa 05. apríla 1993, v rámci úpravy ktorej sa za

tzv. neprijateľné podmienky môžu považovať tie, ktorých indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam tvorí
prílohu tejto smernice. Medzi takéto podmienky patrí v zmysle bodu 1 písm. q.) uvedenej prílohy aj tá,
ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva
podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby
riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup

k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi
zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Vzhľadom na príkladný výpočet neprijateľných
podmienok uvedený v ustanovení § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v čase uzavretia úverovej zmluvy,
ako aj vzhľadom na požiadavku realizovať výklad spotrebiteľsko-právnej úpravy ochrany spotrebiteľa
eurokomformným spôsobom, možno konštatovať, že už v čase uzavretia úverovej zmluvy, obsahom
ktorej je dojednanie o rozhodcovskej doložke medzi právnou predchodkyňou oprávneného a povinným,

nebolo možné túto doložku dojednať tak, aby povinný ako spotrebiteľ bol nútený spory s dodávateľom
riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní. A to je práve prípad tejto zmluvy, resp. na ňu nadväzujúcich
všeobecných obchodných podmienok. Podľa ich článku 11, odseku 5 budú všetky spory, ktoré by v
budúcnosti vznikli medzi stranami zmluvy z tejto zmluvy rozhodované výlučne v rozhodcovskom konaní
pred konkrétnym rozhodcovským súdom s tým, že toto rozhodnutie bude konečné a záväzné. Je teda

zrejmé, že takto formulovaná rozhodcovská doložka má charakter neprijateľnej podmienky a ako taká
v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia zmluvy zo zákona
bola a aj v súčasnosti je neplatná. Za takéhoto stavu teda rozhodcovský súd nemal právomoc v tejto veci
konať a rozhodovať, keďže tu absentovala platne dojednaná rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská
doložka,ktorábytomutorozhodcovskémuorgánutakátooprávneniezverovala.Podľanázorusúduprvej

inštancie nie je prípustné, aby súd povolil exekúciu voči povinnému na základe rozhodnutia, ktoré vydal
orgán, na ktorom sa oprávnený, resp. právny predchodkyňa oprávneného a povinný platne nedohodli.
Plnenie z takéhoto exekučného titulu je plnením v rozpore sa dobrými mravmi, pretože nerešpektuje vôľu
povinného podriadiť sa výlučne rozhodnutiu toho orgánu, na ktorom sa účastníci platne a teda v súlade
so zákonom dohodli. Rozhodcovský súd je - napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského

rozsudku - vždy len súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním,
ktoré ma svoj základ v dohode účastníkov sa mu podriadiť. Pokiaľ takejto dohody tu niet, a to či už
preto, že sa na nej účastníci vôbec nedohodli, alebo preto, že jej dojednanie je neplatné pre jej rozpor
so zákonom, nie je možné výsledku, ktorý vzišiel z takéhoto súkromnoprávneho rozhodcovského
konania, prisúdiť charakter exekučného titulu, na podklade ktorého by aj za prispenia orgánov verejnej

moci prezentovaných exekučným súdom bolo možné viesť exekúciu na majetok povinného. Takéto
konanie a plnenie, ktoré by sa na jeho podklade dostalo oprávnenému, a teda o ktoré by sa zmenšil
majetok povinného, by bolo plnením v rozpore so zákonom a v neposlednom rade aj s dobrými
mravmi. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd prvej inštancie zamietol
žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže rozhodcovský rozsudok

vydaný v rozhodcovskom konaní na základe neplatnej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt, teda paakt.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zmeniť a súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo alternatívne napadnuté

uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2
písm. a/ O.s.p.), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/
O.s.p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
(§ 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že

nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p.).6.Poukázalnaustanovenie§44ods.2Exekučnéhoporiadkuauviedol,ževzmysletohtoustanoveniaje
exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie skúmať a hodnotiť iné

listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku, nakoľko tým prekračuje zákonné limity
pre skúmanie podmienok pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd pri skúmaní
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd
vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku.

7. Rozsah právomoci exekučného súdu je daný aj ustanovením § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.
Podľa oprávneného exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského
rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže
doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov
rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK); výrok
právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, čím tvorí prekážku „res iudicata“.

8. Tiež poukázal na ustanovenie § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré ukladalo
povinnosť právnemu predchodcovi oprávneného ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy s
tým , že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. dokazovanie, avšak
oprávnenému nedal možnosť sa k takto vykonaným dôkazom či nanovo vytvorenému skutkovému stavu

vyjadriť.

9. Konštatoval, že v prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom
dôsledkuvôľouobochstrán,akonaniebyprebiehalona„štátnom“súde,súdprvejinštanciesanevyjadril,
akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší

proces dokázala náležite naplánovať.

10. Mal za to, že nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu Rady
č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je výlučne
aktom sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne

indikatívny a v žiadnom prípade interpretačný. Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči
jednotlivcom, teda ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná.

11. Namietal nepriame zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom a v závere poukázal na rôzne
rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a na neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným

súdom, ktorý nahrádzal pasivitu povinného.

12. Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd
odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

14. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie po vecnej stránke a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne
správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej
bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, č. II/2014-6354 zo dňa 10.10.2014. Z predloženého spisu
zároveň vyplýva, že právny predchodca oprávneného a povinný uzavreli Zmluvu o bežnom účte a
poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu dňa 27.08.2007.

16.Podľa§41ods.1zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučného
poriadku), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnostialebo postihuje majetok. Podľa odseku 2 písm. d/ tohto ustanovenia podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

17. Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

18. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

19. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku
odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov

existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného
súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby

vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

20. Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť,
že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor

Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj
v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť
exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul.
V rozhodnutí uviedol, že Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci

obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

21.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 09. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.Podobnevuznesenízodňa05.decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie

platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského

konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatkuv tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

22. Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

23. Oprávnený ďalej namietal posúdenie rozhodcovskej doložky, ktorá zakladala právomoc
rozhodcovského súdu v predmetnej veci konať a vydať rozhodcovský rozsudok, ako neplatnej.

24. V posudzovanom prípade rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc vo veci od rozhodcovskej
doložky, na ktorú odkazuje Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu dňa
27.08.2007, s tým že táto rozhodcovská doložka sa nachádza v článku IX bod 3 Všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.08.2005. Podľa
článkuXIbodu5Všeobecnýchobchodnýchpodmienokzmluvnéstranysadohodli,ževšetkyspory,ktoré

by v budúcnosti medzi nimi vznikli budú rozhodované v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským
súdom Asociácie bánk. Rozhodcovské konanie sa koná v sídle rozhodcu a rozhodca rozhoduje vo veci
bez ústneho pojednávania.

25. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

26. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

27. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

28. Občiansky zákonník novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z. účinnou od 01.01.2008,
zaviedol do právneho poriadku Slovenskej republiky ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/. Citované
ustanovenie označilo za neprijateľné dojednanie vyžadujúce v rámci rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto
dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ustanovenia

§ 53 ods. 5 OZ je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná.

29. Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a

vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,
požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.

30. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale
ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu

všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

31. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka nútila spotrebiteľa,
v danom prípade povinného, podrobiť sa v sporovom konaní výlučne rozhodcovskému konaniu pred
súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal

žiadnu účasť. Týmto spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana nemohol dosiahnuť prejednanie sporu pred
všeobecným súdom.32. Súd prvej inštancie tiež odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebiteľ
osobitne nevyjednal a poukázal na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Ide o
zásadné rozhodnutie a odvolací súd sa s ním stotožňuje. Je potrebné zdôrazniť, že ak rozhodcovská

zmluva nebola osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky
nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný
neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. V danom prípade
si spotrebiteľ rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa

všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý.
Rozhodcovská doložka v posudzovanom prípade teda nebola individuálne dojednaná.

33. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy
medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy,
obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už

z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa
podmienku uvedenú v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská doložka neplatná
podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

34. Pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, sa
vychádza predovšetkým z tvrdení oprávneného a povinného, z predložených listín a z exekučného
titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie, postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti
dostatočneosvedčenéokolnosťamivyplývajúcimizospisu,vrátanedonehozaloženýchlistín.Vzhľadom
na to oboznamovanie sa s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok

konania a predpokladov pre zastavenie exekúcie sa nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti
oprávneného a povinného.

35. Ak oprávnený v podanom odvolaní namietal, že v čase podpisu zmluvy bol pôvodný oprávnený
povinný v zmysle ustanovenia § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. ponúknuť klientom neodvolateľný návrh

na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom
konaní, ani táto odvolacia námietka neobstojí. Zo zákona o bankách vyplýva pre banku jedine povinnosť
ponúknuť svojim klientom - spotrebiteľom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. V zmysle § 43a
Občianskeho zákonníka návrh na uzavretie zmluvy musí byť určený jednej alebo viacerým určitým
osobám, musí byť dostatočne určitý a musí z neho vyplývať vôľa navrhovateľa, aby ním bol viazaný v

prípade prijatia. Zároveň platí, že včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo
iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť súhlas, je prijatím návrhu (§ 43c ods. 1). Mlčanie
alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V
danom prípade sa návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy nachádzal len v nepodpísaných a dátumom
neoznačených všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nespĺňali podmienku určitosti návrhu na

uzavretie zmluvy ani podmienku prijatia návrhu zo strany spotrebiteľa. Preto uvedená rozhodcovská
doložka nie je ani návrhom na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tak, ako to vyplýva zo zákona o bankách
v spojení s Občianskym zákonníkom.

36. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že neplatná

rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez
právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené
podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

37. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387
ods. 1 CSP.

38. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný

a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. mája 2011).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).