Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 9. január 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 56Ek/644/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121255499
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Timek
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6121255499.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: mal. T. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom U.Y. XXX, XXX XX U. zast. zákonným zástupcom - matkou: V. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
U. XXX, XXX XX U. a práv. zástupcom: Mgr. Oto Saloky, advokát, Hlavná 2989/94, 080 01 Prešov proti
povinnému: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX I. o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie o vymoženie pohľadávky oprávneného - zameškaného výživného vo výške 1680 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Juraj Koči, so sídlom
úradu Okružná 3, 071 01 Michalovce pod sp. zn. 253EX 239/2021 z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu ďalších trov exekučného konania.

III. Povinný je p o v i n n ý nahradiť oprávnenému ďalšie trovy exekučného konania vo výške 51,54 EUR.

o d ô v o d n e n i e :

1. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie doručeným súdu dňa 28.10.2021 domáhal zastavenia
exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Juraj Koči, so sídlom úradu Okružná 3, 071 01 Michalovce
pod sp. zn. 253EX 239/2021 v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok").

2. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že matke oprávnenej uhradil dňa
18.09.2019 na bankový účet sumu 1000 EUR ako výživné za obdobie od rozvodu až po september
2019. Následne jej uhradil dňa 20.09.2019 sumu 1000 EUR, dňa 24.09.2019 sumu 1000 EUR a dňa
10.10.2019 sumu vo výške 1000 EUR. Spolu jej teda uhradil viac ako bolo určené v súdnom rozhodnutí.
Ďalej od mesiaca júl 2020 matke oprávnenej uhrádzal výživné na maloletú v sume 120 EUR mesačne.

Na podporu svojich tvrdení pripojil potvrdenia o platbách v mesiacoch 07/2020, 08/2020, 09/2020,
10/2020, 11/2020, 01/2021 a 02/2021, všetky po 120 EUR. Povinný ďalej konštatuje, že nerozumie
prečo bol podaný voči nemu návrh na vykonanie exekúcie tak neskoro, keď, ako uvádza oprávnená v
návrhu, dlhodobo neplatil výživné. On si tejto skutočnosti nie je vedomý, nakoľko na výživné podľa jeho
vedomostí uhradil dokonca viac ako mal.

3. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Vo svojom stanovisku uvádza, že oprávnená resp. jej zákonná zástupkyňa so zastavením
exekúcie nesúhlasí, s tvrdeniami povinného prezentovanými v jeho návrhu na zastavenie exekúcie sa
nestotožňuje a tieto v celom rozsahu ako neopodstatnené a účelové namieta. Poukazuje pritom na to,
že do dnešného dňa nedošlo zo strany povinného k úhrade dlžného výživného v sume 1680 EUR za
obdobie od júna 2019 do júna 2020 a za mesiac december 2020, ktorého vymoženia sa domáha v

tomto exekučnom konaní. Tvrdenie povinného, že z jeho strany došlo k dobrovoľnej úhrade výživného v
sume 4x po 1000 EUR za obdobie do júna 2020, je účelové a nepravdivé. Oprávnená resp. jej zákonnázástupkyňa nepopiera, že jej povinný zaslal na účet uvedené sumy, avšak tieto platby neboli zo strany
povinného zrealizované za účelom úhrady výživného, ako sa to snaží povinný účelovo prezentovať, ale
titulom čiastočného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) po rozvode matky

oprávnenej a povinného, o čom má povinný vedomosť. Taktiež z výpisu z účtu o realizovaní jednotlivých
platieb nevyplýva poznámka o tom, že uvedené sumy mali byť zo strany povinného uhradené titulom
výživného, túto poznámku povinný účelovo uviedol pri inej splátke výživného, konkrétne za mesiac júl
2020.Ďalejpoukazujenafakt,ževýživnésaplatívpravidelnýchopakujúcichsasumách,ktorésúzročné
vždynamesiacdopredunakoľkoodbornáliteratúraajsúdnapraxjejednotnávnázore,žebežnévýživné,

vzhľadom na jeho spotrebný charakter, sa uhrádza priebežne v pravidelných splátkach, preto nie je
možné a prípustné uhradiť výživné (príp. jeho časť) vopred jednorazovo. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti oprávnená prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhuje, aby súd návrh povinného
na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný a priznal oprávnenej trovy právneho zastúpenia.

4. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v

časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

6. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie

je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

7. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

8. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku
v platnom znení. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehoty
od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku.

9. V zmysle exekučného titulu, na podklade ktorého sa vedie exekúcia, je povinný zaviazaný prispievať

na výživu maloletej oprávnenej sumou 120 EUR mesačne, vždy do pätnásteho dňa v mesiaci vopred
do rúk matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode. Výrok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa
14.06.2019. Súd v exekučnom titule nerozhodol o dlžnom výživnom vzniknutom do dňa rozhodnutia
súdu o určení výživného, o výživnom na tvorbu úspor či o tezaurácii výživného.

10. Z podaného návrhu na vykonanie exekúcie ako aj z vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie
exekúcie má súd za preukázané, že v exekúcií ide o vymoženie zameškaného výživného za obdobie
od 06/2019 do 06/2020 vrátane a za mesiac 12/2020 t. j. spolu 14 mesačných splátok výživného.

11.Vtomtoprípadesúpotvrdeniaoplatbáchvýživnéhozamesiace07/2020,08/2020,09/2020,10/2020,

11/2020, 01/2021 a 02/2021 predložené povinným irelevantné, keďže tieto platby sú oprávneným
evidované a ich vymoženie sa nepožaduje.

12. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že v priebehu mesiacov september a
október 2019 uhradil na účet matky oprávnenej spolu sumu 4000 EUR (4x po 1000 EUR) ako platby

na výživné. Toto jeho tvrdenie rozporuje matka oprávnenej, ktorá uvádza, že platby neboli určené na
splátky výživného pre mal. oprávnenú, ale boli predmetom čiastočného vyporiadania BSM po rozvode.
Súd uvádza, že povinný nepredložil potvrdenia o týchto vykonaných platbách, no predpokladá ich
uskutočnenie, keďže matka oprávnenej ich prijatie potvrdzuje. Ďalej súd uvádza, že v potvrdení o
vykonanej platbe výživného v mesiaci 07/2020 povinný uviedol v poznámke pre príjemcu „výživné +

pripočítať aj 4000 euro ktoré už som poslal“. Povinný ďalej vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie
poukázal na to, že „...zdá sa mi nelogické, prečo nepodala návrh na exekúciu hneď, ale až v marci roku
2021, ak by som jej skutočne nezaplatil“.13.Podľa§76ods.1zákonač.36/2005Z.z.orodineaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen
„ZoR“) výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

14. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že výživné sa v podmienkach Slovenskej
republiky uhrádza priebežne, v pravidelných mesačných splátkach, pretože má spotrebný charakter. Zo
žiadneho ustanovenia ZoR nevyplýva možnosť povinného rodiča uhradiť bežné výživné jednorazovo,
povinný rodič sa v žiadnom prípade nemôže vopred zbaviť plnenia pravidelnej mesačnej vyživovacej
povinnosti jednorazovým splatením určitej čiastky bežného výživného oprávnenej. Aj keby sa rodičia

maloletého dieťaťa dohodli na jednorazovom vyplatení určitej čiastky titulom bežného výživného, takáto
dohoda nemá oporu v zákone, ba naopak je v rozpore so zákonom, preto by bola absolútne neplatným
právnym úkonom s poukazom na ustanovenie § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

15. Sumy výživného viaže zákon na opakujúce sa mesačné plnenia. Zmyslom výživného je totiž
zabezpečiť hradenie bežných potrieb oprávneného v primeraných časových intervaloch (1 mesiac). Z

textu ustanovenia je zrejmé, že nie je možné, aby sa povinný zbavil plnenia vyživovacej povinnosti
jednorazovým splatením určitej čiastky oprávnenému. Preto ani dohoda rodičov maloletého dieťaťa,
podľa ktorej sa jeden z nich zaväzuje zložiť v prospech maloletého jednorazovo sumu na plnú úhradu
výživného do plnoletosti dieťaťa, nezodpovedá ustanoveniam ZoR týkajúcim sa výživného, a preto ju
súd nemôže schváliť. ..... Zo žiadneho ustanovenia ZoR nemožno vyvodiť povinnosť rodiča poskytnúť

okrem mesačného výživného aj ďalší jednorazový príspevok na úhradu niektorých osobných potrieb
maloletého. Keďže účelom výživného je hradenie priebežne sa vyskytujúcich oprávnených potrieb,
ktoré sú potrebné pre všestranný rozvoj, je potrebné tomu prispôsobiť aj rozpočítanie výšky plnení v
jednotlivých obdobiach tak, aby bolo možné pokryť aj zvýšené náklady vyskytujúce sa pravidelne vo
väčších (než mesačných) časových intervaloch. (Pavelková, B. Zákon o rodine. Komentár. 3. vydanie.

Praha : C. H. Beck, 2019)

16. Ustanovenie § 76 ZoR vyjadruje spotrebný charakter výživného. Možno ho vidieť v potrebe
priebežného uhrádzania priebežne vznikajúcich výdavkov. Vyplýva z podstaty výživného ako
inštitútu, ktorý má zabezpečovať odôvodnené životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ktoré sa

spravidla v rôznej periodicite opakujú. Z tohto dôvodu sa výživné platí v opakujúcich sa dávkach.
Jednorazová úhrada výživného sa nezhoduje s uvedeným charakterom výživného. ... Určitú formu
ochrany oprávneného predstavuje aj kogentná úprava splatnosti výživného mesačne vopred. Tým je
zabezpečené, že v čase vzniku výdavkov má oprávnený k dispozícii prostriedky na ich úhradu. Súd by
nemohol schváliť dohodu rodičov alebo súdny zmier v rámci konania o výživnom, ktorých predmetom

by bolo zloženie výživného v jednorazovej sume, keďže takáto dohoda je v rozpore so zákonom. ....
Jednorazová úhrada výživného sa neujala z dôvodu uvedeného spotrebného charakteru vyživovacej
povinnosti. (Horváth, E. a kol. Zákon o rodine. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer s.r.o., 2014)

17. Dohoda rodičov maloletého dieťaťa, podľa ktorej sa jeden z nich zaväzuje zložiť v prospech

maloletého jednorazovo sumu na plnú úhradu výživného do plnoletosti dieťaťa, nezodpovedá
ustanoveniam zákona o rodine týkajúcim sa výživného, a preto ju súd nemôže schváliť. (R 23/1982)

18. Súd ďalej konštatuje, že jednorazová úhrada v prípade vyživovacej povinnosti prichádza do úvahy
iba v troch zákonom stanovených prípadoch, a to v prípade dlžného výživného vzniknutého do dňa

rozhodnutia príslušného súdu o určení výživného, v prípade výživného na tvorbu úspor podľa § 63
ods. 3 ZoR a v prípade rozhodnutia súdu o tezaurácii výživného podľa § 64 ZoR. V žiadnom z týchto
prípadov však nejde o spôsob úplného splnenia výživného resp. o zbavenie sa vyživovacej povinnosti
jednorazovým splnením s dôvetkom, že výrok exekučného titulu neobsahuje ani jeden z týchto prípadov
a pojednáva len o platbe bežného mesačného výživného na maloletú.

19. Je teda jednoznačne preukázané, že slovenský právny poriadok neumožňuje jednorazovým plnením
uhradiť výživné vopred na niekoľko mesiacov, nakoľko ZoR kogentne ustanovuje, že výživné má
spotrebný charakter a platí sa v pravidelných opakujúcich sa mesačných sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu. Povinný okrem svojho tvrdenia, ktoré bolo vyvrátené matkou oprávneného mal.

dieťaťa nijak nepreukázal, že uvedené sumy boli úhradou výživného a aj keby tomu bolo tak, bolo by
to v rozpore so ZoR, prípadne takáto dohoda medzi povinným rodičom a druhým rodičom, ktorý má
v osobnej starostlivosti mal. dieťaťa by bola neplatná. Na takéto platby teda súd nemôže prihliadať akeďže povinný nijak inak nepreukázal, že by v sledovanom období uhradil zameškané výživné, súd
návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

20. Na základe uvedených zistení, tvrdení účastníkov, predložených listín a iných dôkazov súd
konštatuje,ževsúčasnostineexistujedôvodnazastavenieexekúciesúdom.Dodnešnéhodňanenastali
okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, keďže nedošlo k úplnej úhrade nároku či inej
skutočnosti, ktorá by spôsobila jeho zánik. Exekučný titul nebol zrušený, je právoplatný a vykonateľný.

21. Podľa§13aods.2písm.c)VyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyč.655/2004Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Vyhláška“) odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za
každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu
zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní,
odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

22. Podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

24. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Nakoľko povinný nemal vo veci ani čiastočný úspech, súd rozhodol o priznaní náhrady trov

konania oprávneného, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, v zmysle § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnenému prináleží náhrada trov ak ide o výdavky
na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie
spočívajúce v podaní vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške jednej polovice
základnej sadzby tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby a prislúchajúci režijný paušál t. j. 81,33

EUR / 2 = 40,67 EUR (tarifná odmena) + 10,87 EUR (režijný paušál) = 51,54 EUR.

26. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie,
kde navýši trovy exekúcie oprávneného o sumu uvedenú vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom je prípustné podať sťažnosť v
lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.