Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. november 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/90/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119368228
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:6119368228.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: Mesto Košice, sídlo: Tr.
SNP č. 48/A, Košice 040 11, IČO: 00 691 135, proti žalovanému: chrysso s.r.o., sídlo: Popradská 56,
Košice 040 01, IČO: 44 459 751, zastúpený advokátom: JUDr. Miloš Kaščák, sídlo: Kalinčiakova 10,
VranovnadTopľou09301,Košice,vkonaníozaplatenie7.987,20euristinyspríslušenstvom,oodvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 21.5.2021, č.k. 36Cb/16/2020-102 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v jeho II. napadnutom výroku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
6.621,18 eur s 5% úrokom z omeškania ročne odo dňa 31.8.2019 do zaplatenia a v jeho III. výroku o

trovách konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.366,02 eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
z dlžnej sumy ročne od 31.8.2019 do zaplatenia.
II. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 65,80%.
IV. Povinnosti uložené týmto rozsudkom je žalovaný povinný splniť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej mu dňa 12.2.2020, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 7.987,20 eur titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
vzniknutého spôsobom, že žalovaný bez právneho titulu v období od 22.2.2018 do 6.9.2018 užíval

pozemky vo vlastníctve žalobcu, a to pozemky nachádzajúce sa na katastrálnom území Terasa: parcela
registra „C“ č. 5489/19 (výmera 510 m2); parcela registra „C“ č. 5489/20 (výmera 98 m2) a parcela
registra „C“ č. 5489/21 (výmere 2 947 m2).

3. Žalovaný uznal nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu, ktoré zodpovedá
užívaniu pozemkov, kde sú postavené nehnuteľnosti žalovaného (parcely č. 5489/19 a č. 5489/20) s
tým, že uznal aj spôsob výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia za užívanie týchto pozemkov tak, ako

ho uplatnil žalobca. V ďalšom žiadal žalobu zamietnuť argumentujúc, že pozemok parcela č. 5489/21 o
výmere 2.974 m2 neužíval, pretože ho nie je možné užívať pre zlý stav drevín, ktoré sa tam nachádzajú.

4. Ako nesporné v konaní vyhodnotil súd prvej inštancie následovné skutočnosti:- žalobca je vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území Terasa, a to: parcela registra
„C“ č. 5489/19 (výmera 510 m2); parcela registra „C“ č. 5489/20 (výmera 98 m2) a parcela registra „C“

č. 5489/21 (výmera 2.947 m2);
- žalovaný ako vlastník stavieb postavených na príslušných pozemkoch v období od 22.2.2018 do
6.9.2018 užíval pozemky žalobcu parcelu registra „C“ č. 5489/19 a parcelu registra „C“ č. 5489/20
- hodnota bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov žalobcu v príslušnom období predstavuje
sumu 4,184,- eur/1m2/deň

5. Spornou v konaní bola skutočnosť, či žalovaný v danom období skutočne užíval aj pozemok žalobcu -
parcelu č. 5489/21 a ak áno, tak v akom rozsahu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný tento
pozemok neužíval, pretože žalobca nepreukázal dostatočne tvrdenú skutočnosť (užívanie pozemku). Zo
žalobcom predložených fotografií nie je totiž možné spoľahlivo uzavrieť, či žalovaný predmetný pozemok
v danom období užíval a ani v akom rozsahu. Pokiaľ ide o žalobcom navrhnutý dôkaz - obhliadku na

mieste samom, tento dôkaz nevykonal s argumentáciou, že z časového hľadiska je logické, že užívanie
pozemku v období od 22.2.2018 do 6.9.2018 nie je možné vykonaním obhliadky v roku 2021 potvrdiť
a ani vyvrátiť, preto žalobe vyhovel len v rozsahu 4,184,- eur/1m2/1deň a priznal žalobcovi nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k žalovanému vo výške 1.366,02 eur, a to podľa § 451 až
§ 456 zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení (Občiansky zákonník - OZ).

6. Vychádzajúc z obsahu § 563 OZ vznikla žalovanému povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie ku
dňu 23.8.2019, t.j. dňom 24.8.2019 sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením svojho dlhu, preto
priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5% z dlžnej sumy
ročne (v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka).

7. V prevyšujúcej časti z dôvodov už uvedených vyššie žalobu zamietol.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 225 ods. 2 CSP.

9. Proti rozsudku - jeho II. a III. výroku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods.
1 písm. b), f) a h) CSP.

10. Argumentuje, že v konaní bolo nesporné, že predmetný pozemok vo vzťahu ku ktorému súd prvej

inštancie nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol, je prihradený k nehnuteľnostiam -
stavbám vo vlastníctve žalovaného. Preto ak súd prvej inštancie konštatuje, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, vychádzajúc len z fotografií žalobcu bez toho, aby sa vysporiadal so zásadným
argumentom, a to, že v dôsledku prihradenia pozemku (resp. jeho uzavretia bránou) dochádza
objektívne k užívaniu zo strany vlastníka stavieb; došlo k porušeniu práva žalobcu na vyporiadanie sa

so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, teda k naplneniu odvolacieho dôvodu
uvedeného v § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

11. V ďalšom namieta, že ak súd vyhodnotil (hoci nepriamo), že prihradenie pozemku spôsobom
vylučujúcim jeho užívanie verejnosťou nepredstavuje užívanie pozemku zo strany žalovaného, je daný

odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn.
25Cdo/845/99, uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 28.10.2014, č.k. I ÚS/606/2014-12. Tvrdenia
žalovaného o tom, že neužíval predmetný pozemok označil za bez právneho významu v situácii, ak
je pozemok prihradený k stavbám vo vlastníctve žalovaného, s ktorými pozemok tvorí jeden uzavretý
(funkčne samostatný) a uzamknutý areál a zdôraznil aj skutočnosť, že z umiestnenia stavieb v areály

na Popradskej 56 v Košiciach je zrejmé, že žalovaný musel aj reálne užívať predmetný pozemok
prinajmenšom za účelom prístupu k vlastným stavbám.

12. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok v zamietavej časti zmenil a žalobe vyhovel.

13. Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach potvrdiť ako vecne správny.

14. Žalobca reagujúc na vyjadrenia žalovaného opätovne poukázal na judikatúru, podľa ktorej faktický
stav prihradenia cudzieho pozemku vlastníkom stavby ybso facto predstavuje užívanie daného pozemkuvlastníkom stavby (a teda nie je nutné osobitne preukazovať, akým reálnym spôsobom vlastník stavby
užíval prihradený pozemok).

15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal, odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru,
že je dôvodné.

16. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľka ako odvolací
dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody preto odvolací súd meritórne
odvolanie prejednal.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym

posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho

vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že

dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí
umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie

spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne

nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a
právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

19. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajúvykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.11.2021 o 9.50 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 235/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

21. Pretože neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku v napadnutom výroku (§ 387 ods. 1 CSP)
ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP) odvolací sú ho zmenil (§ 388 CSP) a to bez nariadenia pojednávania,
pretože na jeho nariadenie neboli splnené procesné podmienky uvedené v § 385 CSP.

22. Nárok uplatnený žalobcom je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného tým,

že žalovaný užíval pozemok bez právneho dôvodu, čo zakladá zákonom stanovenú povinnosť toho,
kto sa na úkor iného obohatil (v prejednávanej veci žalovaného) vydať obohatenie tomu, na úkor
koho bolo bezdôvodné obohatenie získané (žalobca). Súdna judikatúra už ustálila, že ak niekto
užíva cudziu nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy (t.j. bez právneho dôvodu) spočíva jeho
bezdôvodné obohatenie v tom, že vykonával práva nájmu cudzej veci, keď súčasne platí, že musí ísť o

faktické užívanie pozemku. Rovnako súdna prax ustálila, že bezdôvodné obohatenie (v zmysle vyššie
uvedeného) vzniká aj tomu, kto svojim konaním dosiahol na úkor vlastníka postavenie detentora jeho
pozemku tým, že celý pozemok oplotil, uzamkol a urobil to tak prístupným len pre svoje potreby, a to
bez ohľadu na to, či ho skutočne užíval. Takýmto spôsobom totiž znemožnil užívanie pozemku jeho
vlastníkovi, teda ho obmedzil vo výkone jeho vlastníckych práv. Ak by teda žalovaný pozemok parc.č.

XXXX/X.1 prihradil k pozemku parc.č. 5489/19, 5489/20, resp. ho oplotil a tým znemožnil prístup naň
vlastníkovi, prípadne len ním určeným subjektom, nepochybne by naplnil skutkovú podstatu vymedzenú
v § 451 OZ.

23. V prejednávanej veci v odpore proti vydanému platobnému rozkazu žalovaný uplatnený nárok

v celom rozsahu poprel tvrdiac, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože neoznačil žiaden
relevantný dôkaz, z ktorého by tvrdené skutočnosti (užívanie dotknutých pozemkov bez právneho
dôvodu v období od 22.2.2018 do 6.9.2018) vyplývali. Na pojednávaní konanom dňa 21.5.2021
uznal nárok žalobcu súvisiaci s parcelami č. 5489/19, 5489/20, a to aj pokiaľ ide o výšku žalobcom
požadovaného bezdôvodného obohatenia, zotrvával ale na svojom stanovisku ohľadne parcely č.

5489/21 s tým, že túto neužíva, nakoľko pre zlý stav drevín je jeho užívanie nebezpečné.

24. Podľa § 151 ods. 1,2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia alebo vnímania o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie

neúčinné. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak
protistrana vyhlási, že je pravdivé alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v ňom, podľa ktorej
platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec, alebo ak ho síce poprela,
ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre ich predkladanie, t.j.
protistrana musí uviesť aj vlastné tvrdenia a navrhnúť dôkazy na ich preukázanie.

25. Na uvedené odvolací súd poukazuje, pretože chce zdôrazniť, že žalovaný žiadnym spôsobom
nepoprel skutkové tvrdenie protistrany, že pozemok na parcele 5489/21 je bezprostredne priľahlý k
stavbám postaveným na pozemkoch žalobcu (parcela 5489/19, 5489/20); že je k nim prihradený, je
na ňom vybudované parkovisko a je oplotený. Na toto skutkové tvrdenie je teda potrebné nazerať ako

nesporné (viď. ods.24)

26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho záveru (viď ods. 22), tak žalovaný obmedzil žalobcu
na jeho vlastníckych právach, a to bez ohľadu na to, či pozemok aj reálne mohol/nemohol užívať. Nazáklade uvedeného tak odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a priznal
žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia aj za užívanie tejto parcely, pričom jeho výšku
odvodil od prospechu, ktorý žalovaný získal v postavení neoprávneného detentora. Pri stanovení tejto

výšky vychádzal zo znaleckého posudku znalca v odbore Stavebníctvo - Odvetvie: Pozemné stavby,
odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Danka Q., ktorého závery žalovaný rovnako nerozporoval.

27. Občiansky zákonník v prípade práva na vydanie bezdôvodného obohatenia nestanovuje splatnosť
nárokov veriteľa. Pokiaľ teda medzi účastníkmi daného vzťahu nedôjde k odlišnej dohode, vzťahuje sa

na splatnosť týchto práv ust. § 563 OZ; t.j. veriteľ musí o plnenie dlžníka požiadať. Dlžník sa tak dostane
do omeškania s plnením nasledujúci deň po doručení výzvy na plnenie, resp. uplynutím lehoty na plnenie
vo výzve uvedenej. V zmysle vyššie uvedeného sa tak žalovaný dostal do omeškania dňom 24.8.2019;
od tohto dňa má žalobca nárok aj na úroky z omeškania (§ 517 OZ) vo výške 5%, t.j. z dlžnej sumy
ročne (§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.).

28. Keďže odvolací súd zmenil v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie, rozhodol aj o nároku
na náhradu trov prvoinštančného konania (§ 396 ods. 2 CSP) a to podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v konaní plne úspešný žalobca. O nároku na náhradu trov
odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 CSP s použitím § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok
na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca.

29. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§393 ods. 2

posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).