Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. máj 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Csp/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120389410
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6120389410.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Evou Segečovou v spore žalobcu P. T., A..

X.XX.XXXX, W. O. XXX/XX, XXX XX T., právne zast. JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, so sídlom
Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., IČO: 31 595
545, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, právne zastúpená Advokátska kancelária Miroslav
Maďar, s.r.o., IČO: 36 868 299, so sídlom Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, konajúca konateľom Mgr.
Miroslavom Maďarom, advokátom, o zaplatenie 2.710,99,-EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.225,83,-EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo sumy 2.225,83,-EUR od 2.10.2020 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní odo

dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 64,20 % v lehote troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.10.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.710,99,-EUR, úrok z omeškania vo výške 5%

ročne zo sumy 2.710,99,-EUR od 2.10.2020 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a to
titulom nedôvodne kráteného poistného plnenia vyplývajúceho zo zmluvy o havarijnom poistení č.
6817285212/2769015746, bez uvedenia dátumu jej uzatvorenia (ďalej len „zmluva o havarijnom
poistení“), po poistnej udalosti, ktorá sa stala dňa 11.7.2020.

2. V podanej žalobe žalobca uviedol, že dňa 11.7.2020 došlo k poistnej udalosti, po ktorej bolo jeho
osobné motorové vozidlo zn. Y. Z., EČV: T.-XXXAR, č. karosérie K., značne poškodené. Poistnú udalosť

oznámil žalovanému, ktorý jej likvidáciu viedol pod č. 8209834619. Žalobca vo veci opravy vozidla
uzavrel zmluvu o oprave veci so spoločnosťou VH Autoservis, s.r.o., so sídlom Rákoš 9034/5, 960 01
Zvolen. Po oprave vozidla mu bola vystavená faktúra DF20 95 zo dňa 31.7.2020 vo výške 7.227,47,-
EUR,ktorábolasplatnádňa14.8.2020.Žalovaný,listomoznačenýmako„Oznámenieopoistnomplnení“
zo dňa 16.9.2020 oznámil žalobcovi, že mu priznáva poistné plnenie vo výške 4.366,48,-EUR. Žalovaný
nepriznal žalobcovi plnenie za neprimerane účtovanú prácu, plnú náhradu za použité náhradné diely
a poistné plnenie krátil za neprivolanie polície, spolu vo výške 2.710,99,-EUR. Žalovanému takto,

v rozpore s § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka a čl. 12 ods. 3, ods. 5 písm. a), b) VPP KAS-4,
bezdôvodne odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie.3. Žalobca ďalej uviedol, že podľa žalovaného opravu motorového vozidla vykonal neautorizovaný
servis, avšak dohoda o tom, že by mal opravu vykonať konkrétny autorizovaný servis medzi žalobcom
a žalovaným nebola. Ani v zmluve o havarijnom poistení, VPP KAS-4, ani v Osobitných poistných

podmienkach pre havarijné poistenie motorových vozidiel OPP 276-4, ani Osobitných zmluvných
dojednaniach pre súborové nebonusové havarijné poistenie motorových vozidiel ODZ MV 245/4, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nie je uvedená povinnosť žalobcu predkladať doklady o originalite
náhradných dielov a ani maximálna účtovná sadzba za 1 normohodinu vykonanej práce (30,-EUR s
DPH), a napokon ani právo žalobcu krátiť, resp. znížiť poistné plnenie z dôvodu opravy motorového

vozidla v neautorizovanom servise v prípade, ak žalovaný nevyužije možnosť určenia autorizovaného
servisu v zmysle čl. 12 ods. 7 VPP KAS-4. Žalovaný tak, podľa názoru žalobcu, neuviedol žiadny
kvalifikovaný právny dôvod, na základe ktorého pristúpil k zníženiu poistného plnenia. Faktúra, ktorú
mu predložil žalobca, je hodnoverným dokladom za opravu motorového vozidla. Žalobca ju uhradil
spoločnosti VH Autoservis, s.r.o. a žiada zaplatiť iba toľko, čo sám zaplatil za opravu vozidla, pričom v
prípadeautorizovanéhoservisu,mohlabyťfaktúraomnohovyššia.Žalobcapoukazujenasúdnekonanie

v obdobnej veci, ktoré bolo vedené pred Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 12Csp/4/2017, ako aj
pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 19Csp/24/2017, v ktorých súdy zaviazali žalovaného
uhradiť krátené poistné plnenie za náhradné diely a za pracovné úkony. V uvedených sporoch išlo
o totožnú poistnú zmluvu aj o totožné motorové vozidlo. Ďalej poukázal aj na rozsudok Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 15C/33/2016, rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 18C/95/2015,

rozsudok Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 4C/47/2016, v ktorých súdy rozhodli o uložení povinnosti
žalovanému uhradiť krátené poistné plnenie, s tým, že faktúra za opravu preukazuje výšku skutočnej
škody, resp. že nie je rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce zmluvných a nezmluvných servisov a nie
je to ani dôvodom na krátenie ceny práce.

4. Ku kráteniu poistného plnenia za neprivolanie polície podľa čl. 10 ods. 5 a ods. 18 VPP KAS-4 vo
výške 485,16,-EUR žalobca uviedol, že poistnú udalosť nenahlásil polícii z dôvodu, že sa domnieval,
že celková výška škody nepresiahne 1,5 násobok väčšej škody podľa § 125 Trestného zákona. Aj
keď mu teda z uvedeného ustanovenia takáto povinnosť vyplýva, z ustanovení VPP KAS-K nevyplýva
právo žalovaného krátiť poistné plnenie o 10%, t.j. o 485,64,-EUR. Poistné plnenie sa kráti podľa toho,

aký vplyv malo toto porušenie na rozsah povinnosti plniť. Žalobca neporušil vedome a úmyselne
poistné podmienky, keďže ako laik a osoba, ktorá sa nezaoberá opravami motorových vozidiel nemohol
predpokladať, že škoda, ktorá mu vznikla, bude väčšia ako 1,5 násobok väčšej škody podľa § 125
Trestného zákona. V tomto smere poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Bratislava I. sp. zn.
32Cb/179/2010, ktorý dospel k podobnému záveru.

5. Z dôvodu, že žalovaný je v omeškaní s uhradením poistného plnenia, žalobca si voči nemu uplatnil
aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy vo výške 2.710,99,-EUR od 2.10.2020 do
zaplatenia.

6. K žalobe žalobca pripojil listinné dôkazy a to faktúru č. DF20 95 zo dňa 31.7.2020 v nečitateľnej
podobe, Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla VPP 705-8 účinné od 1.11.2015, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 16.9.2020,
osobitné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel OPP 276-4 účinné od
1.10.2014,rozsudokOkresnéhosúduZvolensp.zn.12Csp/4/2017-81,platobnýrozkazOkresnéhosúdu

Banská Bystrica sp. zn. 19Csp/24/2017, rozsudok Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 4C/47/2016-76,
rozsudok Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 32Cb/179/2010, rozsudok Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 15C/33/2016, rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 18C/95/2015-210.

7. Žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť predložiť zmluvu o havarijnom poistení č.

6817285212/2769015746 z dôvodu, že on ňou nedisponuje.

8. Podaním doručeným súdu dňa 23.10.2020, žalobca na výzvu súdu predložil faktúru č. DF20 95 zo
dňa 31.7.2020 v čitateľnej podobe a následne, dňa 3.11.2020 predložil Všeobecné poistné podmienky
pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP KAS-4 účinné od 1.10.2014, ktoré k žalobe pripojené

neboli.

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 19.11.2020 (na elektronickom formulári odporu
proti platobnému rozkazu), prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žalobca mal údajne uzavrieťso žalovaným poistnú zmluvu č. 6817285212 / 2769015746, ktorou malo byť poistené poškodené
motorové vozidlo žalobcu. Žalobca uvedenú poistnú zmluvu nepredložil a teda nepreukázal zmluvný
(poistný) vzťah so žalovaným. Žalobca priložil iba poistné podmienky, ktoré sú verejne dostupné na

internetovej stránke žalovaného, pričom tieto ani nemuseli byť súčasťou údajnej zmluvy o havarijnom
poistení. Svoje dôkazné bremeno sa žalobca snaží prostredníctvom ust. § 189 CSP preniesť na
žalovaného, hoci dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. Žalobca však s poukazom na
článok 8 CSP neuniesol ani povinnosť tvrdenia, keď všeobecné poistné podmienky, osobitné poistné
podmienky a zmluvné dojednania, o ktoré opiera svoj nárok mali byť súčasťou údajnej konkrétnej

poistnej zmluvy, pričom nepreukázal, že táto poistná zmluva na ne relevantným spôsobom odkazuje.
Neunesenie dôkazného bremena vedie v prípade žalobcu k procesnej pasivite, ktorá je sankcionovaná
stratou sporu. Vzhľadom na nepreukázanie poistno-právneho vzťahu a práva na poskytnutie poistného
plnenia, žalovaný vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.

10.Ďalejžalovanýuviedol,ževprípade,akbyžalobcapreukázalzmluvnývzťahmedzinímažalovaným,

potom žalovaný v plnom rozsahu popiera tvrdenia žalobcu, pričom má za to, že dostatočným spôsobom
zdôvodnil zníženie poistného plnenia žalobcu. V rámci žalobcovej poistnej udalosti č.: 8014329153
(v žalobe nesprávne uvedená ako č. 8209834619) došlo nie len k porušeniu zmluvne dojednaných
poistných podmienok, ale aj k závažnému porušeniu zákonných ustanovení zákona č. 8/2009 Z. z. o
cestnej premávke. K nepredloženiu nadobúdacích dokladov zo strany žalobcu, žalovaný uvádza, že

je povinnosťou žalobcu (poisteného) predložiť žalovanému (poisťovateľovi) doklady potrebné k jeho
objasňovacej činnosti. Žalobca je povinný poskytnúť mu nevyhnutnú súčinnosť. Okruh dokladov, ktoré
je žalovaný oprávnený požadovať, nie je v Občianskom zákonníku nijako limitovaný. Poisťovňa si preto
môže vyžiadať nielen doklady, ktoré bezprostredne súvisia s nahlásenou udalosťou, ale aj iné doklady,
ktoré majú s poistnou udalosťou iba nepriamu súvislosť alebo ktoré sa týkajú okolností uzatvorenia

poistnej zmluvy. Táto povinnosť poistníka, žalobcovi vyplýva z čl. 10 bod 16 VPP KAS-4. Je aj v súlade s
ust.§799ods.1a2Občianskehozákonníka.Zdôvodu,žežalobcanepredložilžalovanémudodnešného
dňa požadované doklady (nadobúdacie doklady k náhradným dielom) a jednalo sa o povinnosť v zmluve
dohodnutú, žalovaný v zmysle ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka pristúpil k zníženiu poistného
plnenia. Boli splnené všetky zákonné predpoklady na takého zníženie.

11. Vo vzťahu k povinnosti žalobcu nahlásiť polícii dopravnú nehodu, žalovaný poukázal na ustanovenia
zákona o cestnej premávke, v ktorých sú definované povinnosti účastníka dopravnej nehody. Vzhľadom
na výšku škody je nesporné, že žalobcova poistná udalosť bola dopravnou nehodou v zmysle ust. § 64
ods. 1 písm. d) Zákona o cestnej premávke. Žalobca tak porušil svoju povinnosť podľa ust. § 66 ods.

2 písm. a) Zákona o cestnej premávke privolať políciu k dopravnej nehode, ktorej bol účastníkom (čl.
10 bod 5 VPP KAS-4). Skutočnosť, že porušenie pravidiel cestnej premávky je protiprávne konanie, je
nespochybniteľná a nevyvrátiteľná. Žalovaný ďalej uviedol, že vo všeobecnosti nie je povinný poskytnúť
poistné plnenie v plnej výške pri všetkých poistných udalostiach. Vždy je potrebné skúmať ako ku
škode došlo a aké závažné bolo porušenie zmluvne dohodnutých povinností a právnych predpisov zo

strany poškodeného. Možnosť zistiť spoľahlivé a hodnoverné okolnosti dopravnej nehody, príslušníkmi
policajnéhozborubola,vtomtoprípade,konanímžalobcuznemožnená.Vzhľadomnauvedenéjemožné
už len polemizovať o tom, čo bolo príčinou dopravnej nehody (napríklad požitie alkoholu, nebezpečná
jazda oproti idúceho vodiča, nedostatočné venovanie sa jazde, porušenie pravidiel cestnej premávky a
pod.). Práve z dôvodu, že bolo znemožnené vykonať objektívne šetrenie škodovej udalosti, žalovaný

pristúpil k zníženiu poistného plnenia a to len vo výške 10%, ktoré vyjadruje všetky podstatné skutočnosti
a okolnosti žalobcovej poistnej udalosti a žalovaný ho považuje za dostatočné a primerané vzhľadom
na protiprávne konanie žalobcu. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca vzhľadom na typ poškodeného
OMV (Y. Z.) a rozsah jeho poškodenia v rámci prejednávanej poistnej udalosti, si mal a mohol byť
vedomý, že poškodenie jeho OMV prevyšuje 1,5 násobok väčšej škody podľa § 125 Trestného zákona.

V toto smere žalovaný poukázal najmä na nadobúdaciu cenu OMV ako aj na všeobecne známu
skutočnosť, že servis na týchto prémiových vozidlách je drahý, a rovnako tak je všeobecne známe,
že aj náhradné diely sú podstatne drahšie ako u iných typoch vozidiel. Žalobca je navyše vlastníkom
OMV značky Y. Z. tej najvyššej a najdrahšej modelovej rady. Okrem toho aj sám žalobca uviedol,
že poškodenie vozidla bolo rozsiahle. Argumentácia žalobcu, že políciu neprivolal z dôvodu, že sa

domnieval, že celková výška škody neprekročila 1,5 násobok väčšej škody podľa § 125 Trestného
zákona, považuje žalovaný za špekuláciu aj z toho dôvodu, že žalobca už v roku 2016 zažil podobnú
situáciu,keďsosvojímmotorovýmvozidlomspôsobildopravnúnehoduatiežneprivolalpolíciu.Rovnako
aj vtedy mu poisťovňa krátila poistné plnenie. Žalobca sa aj vtedy so svojím nárokom obrátil na príslušnýsúd, ktorý však dal v tomto smere za pravdu žalovanému (Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn.: 10C/67/2016 - 173 zo dňa 13.11.2018). Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené aj Rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.:15Co/89/2019 zo dňa 20.05.2020. V prípade, ak by súd v

tejto otázke neakceptoval názor žalovaného, potom by sa mohlo stať pravidlom, že vodič, ktorý mal pri
dopravnej nehode majetkovú škodu (nedošlo by k poškodeniu zdravia), túto nenahlási policajtom, napr.
z obavy o stratu vodičského preukazu, ak viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, či iných omamných látok,
prípadne iným spôsobom porušil dopravné predpisy, lebo by to bolo pre neho výhodnejšie, keď v prípade
nahlásenia by mohol očakávať oveľa citeľnejšie následky.

12. Žalovaný namieta aj uplatnené príslušenstvo v podobe úrokov z omeškania. Žalobcovi nárok
na úroky z omeškania nevznikol. Tento mu môže vzniknúť len v prípade, že konajúci súd prizná
žalobcovi rozsudkom nárok, ktorého priznania sa domáha a žalovaný by v lehote stanovenej v rozsudku
dobrovoľne nesplnila povinnosť, ktorá by mu bola uložená súdom.

13. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 1.12.2020 (označenej ako vyjadrenie k odporu) opätovne
uviedol, že poistnou zmluvou nedisponuje a žiada aby ju súdu predložil žalovaný. Nad rámec svojich
predchádzajúcich tvrdení uviedol, že je spotrebiteľ, teda je slabšou stranou v spore a pri dopravnej
nehode bol v miernom šoku a výšku škody nevedel vyhodnotiť. V súvislosti s predložením faktúry za
opravu vozidla bez predloženia dokladov o originalite náhradných dielov, žalobca poukázal na rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 14Co/60/2019, v ktorom súd uviedol, že faktúra, ktorou servis
vyfakturoval cenu za vykonanú opravu, vrátane ceny za dodané náhradné diely, preukazuje výšku škody
a je hodnoverným dokladom o oprave. Naopak, postup žalovaného, pokiaľ vypočítava náhradu škody
len v programe AUDATEX, nemožno považovať za objektívne zistenie výšky škody.

14. Ďalej žalobca uviedol, že porušenie jeho povinnosti privolať políciu nemalo podstatný vplyv na vznik
poistnej udalosti. Žalovaný nepreukázal aký vplyv to malo na vznik poistnej udalosti ani akým spôsobom
to zväčšilo rozsah následkov tejto dopravnej nehody. Jeho tvrdenia o tom, že mu to sťažilo šetrenie
poistnej udalosti považuje žalobca za nepreukázané. Samotné neprivolanie polície nemá za následok
vznik oprávnenia poisťovne krátiť poistné plnenie. Toto je viazané na ďalšie okolnosti a to vplyv na vznik

poistnej udalosti a zväčšenie rozsahu jej následkov. Bez preukázania uvedených okolností, sú tvrdenia
žalovaného iba hypotetické a ničím nepreukázané skutočnosti. Žalobca ani neporušil ust. č.l. 10 bod 1
písm. f) VPP KAS-4. Na podanej žalobe trval.

15. K replike žalobca pripojil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 14Co/60/2019.

16. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 21.1.2021 zotrval na jeho predchádzajúcich tvrdeniach.
Nad ich rámec k nepreukázaniu existencie poistnej zmluvy zo strany žalobcu poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Obdo/69/2017 zo dňa 5.3.2018, ktorý uviedol, že: „Súd prvej inštancie
skonštatoval, že žalobca od podania žaloby (a ani na následnú výzvu súdu) v konaní nepredložil

poistnú zmluvu č. 6503975464, z ktorej odvodzoval svoj nárok. Na pojednávaní uskutočnenom dňa
25. septembra 2014 žalobca do spisu založil iba poistnú zmluvu č. 53 - 1286440-3 z 31. októbra 2001
uzavretú medzi pôvodným žalobcom 1/ a žalovaným. Osobitne súd prvej inštancie uviedol, že každého
z účastníkov sporového konania zaťažuje dôkazné bremeno, a teda povinnosť preukázať svoje tvrdenia
v zmysle § 120 ods. 1 O. s. p., pričom na základe listinných dôkazov dospel k záveru, že žalobca nie je

aktívne legitimovaným subjektom.“ Žalobca sa snaží preniesť dôkazné bremeno na základe ust. § 189
CSP na žalovaného, s čím žalovaný nesúhlasí. Žalovaný v tomto smere poukázal na skutočnosť, že
úspech jednej strany sporu znamená neúspech druhej. Bolo by v rozpore s princípmi, na ktorých stojí
civilné konanie, ak by konajúci súd nútil jednu stranu k oznámeniu informácií potrebných k úspešnému
vedeniu sporu druhou stranou. Takýmto postupom by súd predovšetkým napomáhal jednej strane sporu

proti druhej, čím by porušil ústavnú zásadu rovnosti účastníkov konania, zakotvenú v čl. 47 ods. 3 Ústavy
Slovenskejrepubliky.Súdysúpovinnéposkytovaťochranuprávomstanovenýmspôsobom,pričomtento
spôsob upravuje predovšetkým Civilný sporový poriadok. V ňom ale nie je upravený procesný postup,
ktorým by súd prinútil žalovanú oznámiť skutočnosti, ktoré potrebuje žalobca na podanie riadnej žaloby.
Žalovaný trvá na svojom názore, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom.

17. Pokiaľ ide o zníženie poistného plnenia, žalovaný má za to, že žalobca vedome porušil svoju
povinnosť vyplývajúcu mu z čl. 10 bod 5 VPP KAS-4. Z uvedeného článku totiž vyplýva, že poistený
je povinný nahlásiť každú dopravnú nehodu, pri ktorej vznikne škoda na poistenom motorovom vozidleprevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody (3.990,00 €) podľa § 125 Trestného zákona. Z dôvodu
porušenia tejto povinnosti nebolo možné pravdivo zistiť skutočnú príčinu predmetnej dopravnej nehody
(napr. porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, požitie alkoholu,

neprimeraná rýchlosť a pod.). Krátenie poistného plnenia potom bolo dôvodné. Pri skúmaní vedomosti
poisteného o existencii určitej povinnosti je potrebné brať do úvahy nielen skutočnú vedomosť, ale aj
vedomosť predpokladanú. V súlade so zásadou „neznalosť zákona neospravedlňuje“ sa vychádza z
nevyvrátiteľnej právnej domnienky, že poistený vedel o všetkých povinnostiach, ktoré sú mu uložené
právnymi predpismi, a to bez ohľadu na to, či to tak v konkrétnom prípade bolo. Vedomosť o existencii

určitých povinnosti platí aj pre tie povinnosti, ktoré poistený na seba vzal poistnou zmluvou.

18. V súvislosti s obranou žalobcu, že po dopravnej nehode bol v menšom šoku, žalovaný opätovne
poukázal na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10C/67/2016 - 173 zo dňa 13.11.2018
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/89/2019 zo dňa 20.5.2020.
Uvedené rozhodnutia riešia totožnú otázku, dokonca za účasti totožných strán sporu, pričom v danom

spore bolo žalobcovi znížené poistné plnenie práve z dôvodu neprivolania polície.

19. Žalovaný ďalej poukázal na to, že faktúra, ktorá má preukazovať výšku škody žalobcu, nespĺňa
všetky zákonom stanovené náležitosti, a to najmä náležitosť uvedenú v ust. § 74 ods. 1 pís. f) zák. č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedeného ustanovenia

musí totiž faktúra obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. V
preloženej faktúre sa však vôbec neuvádza rozsah vykonaných prác, len popis práce (napr. karosárske
práce), avšak nikde neuvádza rozsah v akom boli jednotlivé práce vykonané, teda či boli vykonané
v rozsahu 1 hodiny, 2 hodín a pod.. Nie je v nej uvedená ani výška jednej normohodiny, z ktorej sa
pri fakturovaní jednotlivých prác vychádzalo. Fakturáciu tak nie je možné podľa jednotlivých položiek

overiť a je nepreskúmateľná. Nie je možné zistiť, ako žalobca, dospel k fakturovanej sume 654,00 Eur
za „karosárske práce“, k sume 594,00 Eur za „lakernicke práce“, ani čo bolo fakturované pod pojmom
lakovací materiál vo výške 482,12 Eur, ani pod pojmom konzervácia dutín vo výške 24,00 Eur a pod.
Žalobca tak nepreukázal výšku škody.

20. Žalovaný v závere dupliky poukázal na to, že poistné plnenie bolo krátené o sumu 124,20,-EUR
(Oprava krytu dverí) z dôvodu, že v zmysle Zápisu z obhliadku zo dňa 15.7.2020 bol kryt dverí na
poškodenom motorovom vozidle určený na opravu, avšak servis tento diel neopravoval, ale vymenil ho
za nový. Preto žalovaný priznal žalobcovi len náklady za opravu tohto dielu a rozdiel medzi výmenou a
opravou vo výške 124,20,-EUR odpočítal z poistného plnenia.

21. K duplike žalovaný predložil zápis o poškodení vozidla, z obhliadky zo dňa 15.7.2020.

22. Súd vo veci nariadil pojednávanie.

23. Po nariadení pojednávania, žalobca dňa 18.3.2021 doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že
žalovaný nepochopiteľne spochybňuje existujúci právny vzťah medzi ním a žalobcom z poistnej zmluvy
č. 6817285212. Potom ale žalobcovi nie je zrejmé na základe čoho žalovaný priznal a vyplatil žalobcovi
poistné plnenie vo výške 4.366,48,-EUR. V oznámení o poistnom plnení žalobca uviedol, titulom akej
poistnej zmluvy plnil aj s uvedením evidenčného čísla poisteného vozidla patriaceho žalobcovi. Z toho

dôvodu spochybňovanie skutočnosti, či žalobca mal alebo nemal v čase vzniku poistnej udalosti
uzatvorenúzmluvuohavarijnompoistenísožalovaným,považuježalobcazaabsurdnéabezpredmetné.
Pokiaľ bude žalobca naďalej spochybňovať existenciu poistného vzťahu, žalobca trvá na tom, aby
súd v zmysle edičnej povinnosti uložil žalovanému povinnosť predložiť poistnú zmluvu podľa § 189
CSP. V ostatných tvrdeniach, týkajúcich sa zníženia poistného plnenia pre neoznámenie dopravnej

nehody polícii a krátenie fakturovaných položiek, žalobca poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia.
Spochybňovanie faktúry č. DF20 95 vystavenej dňa 31.7.2020 a splatnej dňa 14.8.2020, považuje
žalobca za nezmyselné. Ak by si žalobca preštudoval uvedenú faktúru podrobnejšie, zistil by, že u
položiek ktoré spochybňuje išlo o cudzí výkon. V tejto súvislosti žalobca opätovne poukazuje aj na už
spomínané rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici.

24. Súd vo veci konal a rozhodoval v zmysle § 180 CSP v prítomnosti obidvoch strán sporu.25. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol že trvá na podanej žalobe. Odmietol vznesenú námietku
nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, pričom poukázal na oznámenie o plnení z poistnej udalosti,
ktoré mu žalovaný doručil, a na základe ktorého mu žalovaný čiastočne aj plnil. Žalobca nedisponuje

písomnou zmluvou o uzavretí havarijného poistenia. V tomto smere opätovne žalobca poukázal na
ustanovenie § 189 CSP s tým, že žiada, aby súd zaviazal v zmysle tohto ustanovenia žalovaného
na predloženie poistnej zmluvy. Ku kráteniu poistného plnenia sa už podrobne vyjadril v písomných
podaniach doručených súdu. Nad rámec týchto vyjadrení uvádza, že pokiaľ ide o neprivolanie polície
na miesto dopravnej nehody, žalovaný je oprávnený primerane znížiť v zmysle § 799 ods. 1 O.z.

poistné plnenie vtedy, ak žalobca vedome porušil ustanovenia poistnej zmluvy. Dôkazné bremeno v
tejto otázke je na žalovanom, pričom tu uvádza, že žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol a túto
skutočnosťnepreukázal.Žalovanýnepreukázal,akotátoskutočnosťneprivolaniapolíciezväčšilarozsah
škodovej udalosti. Ak by súd napriek tomu považoval krátenie poistného plnenia z tohto dôvodu za
dôvodné, potom nie je zrejmé prečo žalovaný krátil poistné plnenie práve o 10 %. Žalovaný ani túto
skutočnosť nepreukázal. Pokiaľ ide o krátenie poistného plnenia za náhradné diely, súdu predložil

žalobca faktúru, ktorá je hodnoverným dokladom o výške škody. Žalobca si dal svoje vozidlo opraviť
do servisu, ktorého predmetom činnosti je oprava motorových vozidiel, ktorý mu následne vystavil
faktúru. Ku spochybňovaniu prác na tejto faktúre uviedol, že v danom prípade ide o cudzí výkon prác
subdodávateľmi žalobcu. Opätovne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 14Co/60/2019, ktorý obdobnú právnu otázku vyriešil konštatovaním, že žalobca splnil povinnosť

preukázať výšku škody predložením faktúry. Krátenie ceny práce na sumu 30,-EUR za 1 normohodinu,
ani táto nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona, ani z poistnej zmluvy. Ide tak iba o svojvôľu na
strane žalovaného. Ku kráteniu za opravu krytu dverí nemá žiadne informácie od klienta, avšak pokiaľ
servis považoval za potrebné vymeniť tento diel namiesto jeho opravy na ktorú bol pôvodne pri ohliadke
vozidla určený, zrejme ho vymenil Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal aby súd žalobe vyhovel v

celom rozsahu a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

26. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že trvá na svojich doterajších vyjadreniach v
tomto konaní. Trvá na nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že žalobca nepredložil
zmluvu, od ktorej odvodzuje svoj nárok. Pokiaľ ide o povinnosť žalobcu predložiť doklady o pôvode

náhradných dielov, táto povinnosť vyplýva žalobcovi z článku 10 bod 4 VPP KAS - 4. Ku kráteniu za
neprivolanie polície žalovaný poukázal na článok 10 bod 5 a bod 18 VPP KAS - 4, na základe čoho
považuje krátenie poistného plnenia za dôvodné. Povinnosť privolať políciu žalobcovi vyplývala aj zo
zákona o cestnej premávke. K otázke či výška škody pri dopravnej nehode presiahne alebo nepresiahne
1,5 násobok väčšej škody, poukázal žalovaný tak, ako vo svojich vyjadreniach na rozhodnutie tunajšieho

súduvkonanísp.zn.10C/67/2016,vktorombolariešenárovnakáotázkaatoprirovnakýchúčastníkoch.
Práve z dôvodu neprivolania polície žalovaný potom nemohol zistiť príčinu dopravnej nehody, nemohol
zistiť, či tam napr. nebol prítomný alkohol alebo iné porušenie právnych predpisov, ktoré by mohlo založiť
dôvod na niektorú z výluk poistenia. Žalovaný zotrval aj na argumentácii týkajúcej sa výšky škody. Mal
za to, že faktúra je nepreskúmateľná z dôvodu, že uvádza pri jednotlivých položkách iba množstvo číslo

1 a cenu práce. Nie je z tejto faktúry vôbec zrejmé, čo to znamená množstvo 1. Predložená faktúra vôbec
neuvádza rozsah a druh služby a z toho dôvodu ju považuje za nepreskúmateľnú. Faktúra musí pritom
spĺňaťnáležitostipodľazákona.Ajvprípade,aknejakýsubdodávateľvystavilfaktúruservisu,tátofaktúra
mala byť súčasťou faktúry servisu. Vzhľadom na uvedené má za to, že výška škody nebola žalobcom
preukázaná. Na otázku súdu, či žalovaný vyzval žalobcu na preukázanie originality náhradných dielov,

právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný vždy vyzýva na splnenie tejto povinnosti, avšak v
danom spore túto skutočnosť nevie súdu preukázať. Ku kráteniu poistného plnenia o sumu 124,20,-EUR
za kryt dverí poukázal na to, že išlo o diel, ktorý bol určený na opravu a nie na výmenu. Krátená suma
je potom rozdielom medzi novým dielom a opravou pôvodného dielu. S poukazom na svoje vyjadrenia
namietal aj príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, žiadal podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť a

priznať žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

27. Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah v súlade s právnou úpravou platnou v deň uzavretia
poistnej zmluvy, t.j. dňa 8.7.2015.

28. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

29. Podľa § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

30. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v

dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve označená a fyzická alebo právnická
osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

31. Podľa § 797 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone
alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na

ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné
do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť. Vyšetrenie
sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa
poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný

preddavok.

32. Podľa § 799 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré
boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má
právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná

udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré
si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie
povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie
rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho,
aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

33. Podľa § 295 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd môže vykonať aj
tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu
obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

34. Podľa čl. 10 bod 5 Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel
(VPP KAS-4)“ (ďalej len „VPP KAS-4“), je poistený povinný nahlásiť polícii každú dopravnú nehodu,
pri ktorej vznikne škoda na poistenom motorovom vozidle (vrátane doplnkovej výbavy) prevyšujúca
jedenapolnásobok väčšej škody podľa § 125 Trestného zákona, tiež ak sa usmrtí alebo zraní osoba,
dôjde k poškodeniu cesty alebo všeobecne prospešného zariadenia alebo ak do okolia uniknú

nebezpečné veci.

35. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 Eur.
Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. (pozn. súdu 2.660,-
EUR)

36. Podľa čl. 10 bod 16 VPP KAS-4, poistený je povinný, na požiadanie poisťovne, predložiť hodnoverné
doklady za opravu MV. V prípade, že poisťovni nebudú predložené hodnoverné doklady o oprave, resp.
o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave MV, poisťovňa bude poistné plnenie primerane krátiť
v zmysle ustanovení § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ MV bude odpredané v havarovanom

stave, táto povinnosť nevzniká.

37. Podľa čl. 10 bod 18 VPP KAS-4, ak malo porušenie povinnosti uvedených v predchádzajúcich
odsekoch tohto článku podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkovpoistnej udalosti alebo pokiaľ to spôsobilo obtiaže pri šetrení poisťovne, je poisťovňa oprávnená plnenie
zo zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jej povinnosť plniť.

38. Podľa čl. 12 body 3, 5 písm. b), 7 a 13 VPP KAS-4 za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa
typu poistenia A - D poskytne poisťovňa poistné plnenie v rozsahu nákladov v danom mieste na
uvedenie poškodeného alebo zničeného motorového vozidla do stavu bezprostredne pred poistnou
udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného motorového
vozidla, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty motorového vozidla v dobe bezprostredne pred

poistnou udalosťou s odpočítaním spoluúčasti vo výške dohodnutej v poistnej zmluve. Po vzniku poistnej
udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie motorového
vozidla nasledovne: v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne
pre príslušný typ a značku v opravovniach Slovenskej republiky. Poisťovňa si vyhradzuje právo určiť
opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou,
poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni. Poistenie sa nevzťahuje

na poškodenia alebo straty vzniknuté pred dojednaním poistenia.

39. Podľa § 64 ods. 1 písm. d) zák. č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „Zákon o cestnej premávke“), dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke,
ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej na niektorom zo zúčastnených

vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca
jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.

40. Podľa § 66 ods. 2 písm. a), d) Zákona o cestnej premávke, účastník dopravnej nehody je povinný
a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi;

d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne
vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody.

41. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
42. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie vlády č.
87/1995 Z. z.“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

43. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a
to žalobou (č.l. 2-5), splnomocnením zo dňa 2.8.2017 (č.l. 6), vyúčtovaním trov právneho zastúpenia
(č.l. 9), osvedčením o registrácii pre DPH (č.l. 11), faktúrou č. DF20 95 zo dňa 31.7.2020 (č.l. 12 a 71),
Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla VPP 705-8 účinnými od 1.11.2015 (č.l. 13-16), oznámením o poistnom plnení

zo dňa 16.9.2020 (č.l. 17-18), osobitnými poistnými podmienkami pre havarijné poistenie motorových
vozidiel OPP 276-4 účinnými od 1.10.2014 (č.l. 19-21), rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 12Csp/4/2017-81 (č.l. 22-25), platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
19Csp/24/2017 (č.l. 26), rozsudkom Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 4C/47/2016-76 (č.l. 28-34),
rozsudkom Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 32Cb/179/2010 (č.l. 35-37), rozsudkom Okresného

súdu Banská Bystrica sp. zn. 15C/33/2016 (č.l. 38-41), rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn.
18C/95/2015-210 (č.l. 42-49), Všeobecnými poistnými podmienkami pre havarijné poistenie motorových
vozidiel VPP KAS-4 účinnými od 1.10.2014 (č.l. 84-89), vyjadrením žalovaného (č.l. 92-96 a 101-104)),
splnomocneniami (č.l. 97-99), osvedčením o registrácii pre DPH (č.l. 100), replika žalobcu (č.l. 118-124),rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 14Co/60/2019 (č.l. 120-124), duplika žalovaného
(č.l. 137-144), zápisom o poškodení vozidla, z obhliadky zo dňa 15.7.2020 (č.l. 145), vyjadrením žalobcu
zo dňa 18.3.2021 (č.l. 155-156), poistnou zmluvou č. návrhu 2769015746 zo dňa 8.7.2015, ako aj

ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise. Súd vykonal dokazovanie aj listinami, ktoré si súd
postupom podľa § 295 CSP, v zmysle ktoré sú môže vykonať aj dôkaz, ktorý spotrebiteľ nenavrhol. Do
súdneho spisu bol pripojený súdny spis z konania tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 10C/67/2016,
pričom z tohto súdneho spisu súd vykonal dôkaz a oboznámil strany sporu s poistnou zmluvou číslo
návrhu 2769015746 zo dňa 8.7.2015.

47. Z uvedených listinných dôkazov, prednesov na pojednávaní ako aj z obsahu celého spisového
materiálu, súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

48. V konaní žalovaný namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalovaný spochybňoval,
či bola medzi žalobcom vystupujúcom v postavení spotrebiteľa a žalovaným, vystupujúcim v postavení

dodávateľa, uzatvorená zmluva o havarijnom poistení č. 6817285212/2769015746, predmetom ktorej
bolo havarijné poistenie osobného motorového vozidla žalobcu, zn. Y. Z., EČV: T.-XXXAR, č. karosérie
K., keďže ju žalobca súdu nepredložil. Žalovaný tvrdil, že zmluva bola uzavretá a jej titulom mu žalovaný
poistné plnenie čiastočne vo výške 4.366,48,-EUR aj plnil ešte pred podaním žaloby. Nedisponoval jej
písomným vyhotovením a iba z toho dôvodu je súdu nepredložil.

49. Súd skúmal na námietku žalovaného ako aj z úradnej povinnosti, či je daná aktívna legitimácia
žalobcu a zistil, že táto je daná.

50. V tomto smere súd uvádza, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne

postavenie,zktoréhovyplývasubjektu-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplýva
procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už
aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti
na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma
vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.

51. V posudzovanom prípade si súd do konania pripojil súdny spis z konania tunajšieho súdu vedeného
pod sp. zn. 10C/67/2016, na ktorý poukazoval žalovaný s tým, že spor prejednávaný v danom konaní bol
vedenýmedzirovnakýmisporovýmistranamiatootiežoplnenízpoistnejzmluvy.Zuvedenéhosúdneho
spisu mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená poistná zmluva, č. návrhu

2769015746 zo dňa 8.7.2015. Aktívna legitimácia žalovaného v súdnom konaní tak bola preukázaná.
Súd pri uvedenej právnej otázke uvádza, že aj v prípade, ak by vychádzal z iných predložených listinných
dôkazov v súdnom spise, predovšetkým z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 16.9.2020, ktoré
žalovaný vystavil a doručil žalobcovi, dospel by k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný aj z
tohto dôkazu. Z predmetného oznámenia mal súd za preukázané, že žalovaný plnil žalobcovi poistné

plnenie vo výške 4.366,48,-EUR, za poistnú udalosť, ktorá vznikla dňa 11.7.2020 titulom poistnej zmluvy
č. 6817285212/2769015746. Uvedené oznámenie tak podľa názoru konajúceho súdu bez pochybností
preukazuje, že v čase vzniku poistnej udalosti, na ktorú žalovaný plnil poistné plnenie, teda v rozhodnom
čase, bol žalobca oprávneným subjektom na plnenie z poistnej zmluvy, teda, že mu patrilo právo
na vyplatenie poistného plnenia. V danom čase, pred začatím súdneho konania, mu bola vyplatená

časť poistného plnenia vo výške 4.366,48,-EUR. Potom, vychádzajúc z uvedeného záveru by súd
nemohol (ani v prípade, ak by poistnú zmluvu nemal k dispozícii) dospieť k opačnému záveru po začatí
súdneho konania, iba z toho dôvodu, že žalobca písomné vyhotovenie zmluvy stratil, keď predmetom
súdneho konania bola nevyplatená časť toho istého poistného plnenia z rovnakej poistnej udalosti
vo výške 2.710,99,-EUR. Išlo by o plnenie stále založené na tom istom právnom základe. Aktívnu

vecnú legitimáciu tak podľa názoru konajúceho súdu bolo možné v danom prípade, preukazovať aj
inými dôkazmi, nie iba poistnou zmluvou, keď celkom nepochybne táto vyplývala z iných predložených
dôkazov.

52. Súd pre úplnosť uvádza, že nevyhovel návrhu žalobcu a v zmysle edičnej povinnosti podľa § 189

CSP, neuložil žalovanému povinnosť predložiť poistnú zmluvu ako dôkaz proti sebe samému. Tu súd
súhlasil s tvrdeniami žalovaného, že súd v konaní, ktoré je sporové, nemôže stranu sporu zaviazať
preložiť dôkaz v jej neprospech a proti jej vôli. Nešlo by o prostriedok procesnej obrany strany sporu ale
v podstate o prostriedok procesného útoku strany voči sebe samej, ktorý nie je strana sporu povinnápredložiť. Súd nemôže uložením povinnosti nútiť jednu stranu k oznámeniu informácií potrebných k
úspešnému vedeniu sporu druhou stranou. Ako uviedol aj žalovaný, aj podľa názoru konajúceho súdu,
by takýto postup súdu bol v rozpore s princípmi, na ktorých stojí civilné konanie. Ustanovenie § 189 CSP,

sa okrem uvedeného, podľa názoru konajúceho súdu vzťahuje na tretie osoby a nie na strany sporu.
K tomu podporne súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 23 Odo 12612/2006,
ktoré je použiteľné analogicky. V Civilnom sporovom poriadku nie je upravený procesný postup, ktorým
by súd prinútil žalovaného oznámiť skutočnosti, ktoré potrebuje žalobca na podanie riadnej žaloby.
Takýmto postupom by súd napomáhal jednej strane sporu viesť spor proti druhej strane sporu, čo by

bolo neprípustné.

53. Súd ďalej zistil, že v konaní nebolo sporné, že dňa 11.7.2020 vznikla na osobnom motorovom vozidle
žalobcu, poistná udalosť.

54.Vkonaníneboloďalejspornéanito,ževozidložalobcubolopodopravnejnehodeznačnepoškodené

(ako sa vyjadril sám žalobca) a že si žalobca zabezpečil opravu motorového vozidla spoločnosťou
VH Autoservis, s.r.o., so sídlom Rákoš 9034/5, 960 01 Zvolen. Po oprave vozidla bola uvedenou
spoločnosťou vystavená faktúra DF20 95 zo dňa 31.7.2020 vo výške 7.227,47,-EUR, ktorá bola splatná
dňa 14.8.2020.

55. V konaní, ako už súd uviedol nebolo sporné, že žalovaný dňa 16.9.2020 listom označeným ako
„Oznámenie o poistnom plnení“, oznámil žalobcovi výpočet poistného plnenia vo výške 4.366,48,-
EUR. Žalovaný poistné plnenie krátil v sume 2.860,99,-EUR a to v časti 936,60,-EUR za neprimerane
účtovanú prácu (30,-EUR/1Nh s DPH), v časti 1.165,03,-EUR za nedoloženie nadobúdacích dokladov
k náhradným dielom, v časti 124,20,-EUR za opravu krytu dverí (tieto boli namiesto opravy vymenené),

za spoluúčasť 150,-EUR a v časti 485,16,-EUR za neprivolanie polície. Sumu krátenia, s výnimkou
spoluúčasti vo výške 150,-EUR, t.j. vo výške 2.710,99,-EUR žalobca uplatnil v tomto súdnom konaní.

56. Sporné v konaní bolo, či žalovaný krátil poistné plnenie dôvodne a v súlade s Všeobecnými poistnými
podmienkami pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP KAS-4 účinnými od 1.10.2014 (ďalej len

„VPP KAS-4“), alebo nie.

57. Z ustanovenia § 799 ods. 1 OZ vyplýva pre poisteného (žalobcu) povinnosť zachovávať povinnosti,
ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo poistných podmienkach ustanovené.
Občiansky zákonník teda ukladá žalobcovi povinnosť dodržiavať povinnosti, ktoré rozdeľuje do troch

skupín a to povinnosti dohodnuté v poistnej zmluve, povinnosti ustanovené v Občianskom zákonníku
(vrátane tzv. všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ) a povinnosti uvedené v poistných
podmienkach. V ustanovení § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú upravené povinnosti poisteného
(žalobcu) písomne oznámiť bez zbytočného odkladu poistiteľovi (žalovanému), že nastala poistná
udalosť, pravdivo vysvetliť vznik poistnej udalosti, pravdivo informovať o jej rozsahu a pravdivo

informovať o jej následkoch a predložiť doklady, ktoré si žalovaný vyžiada, pričom v poistných
podmienkach môžu byť dohodnuté aj ďalšie povinnosti. Ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, upravuje sankciu pre žalobcu, v prípade ak vedome poruší povinnosti uvedené v odsekoch
1 a 2, ak takéto vedomé porušenie malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie
rozsahu následkov poistnej udalosti. Za splnenia uvedených podmienok, je žalovaný oprávnený plnenie

z poistnej zmluvy znížiť a to podľa toho, aký vplyv malo porušenie povinností, na rozsah jeho povinnosti
plniť. Pod vedomosťou o porušení povinnosti treba rozumieť nielen úmyselné zanedbanie povinnosti,
ale aj stav, za ktorého osoba oprávnená na poistné plnenie vedela alebo musela vedieť o povinnosti a
túto napriek tomu nesplnila.

58. Súd následne pristúpil k posúdeniu dôvodov krátenia poistného plnenia týkajúceho sa opravy
motorového vozidla, t.j. náhrady za pracovné výkony, za použité náhradné diely a krátenia za
neprivolanie polície.

59. Pokiaľ ide o krátenie poistného plnenia z dôvodu nepredloženia hodnoverných dokladov o

náhradných dieloch žalobcom, keď žalobca predložil na preukázanie opravy iba faktúru za opravu
vozidla, súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že nemal v konaní preukázané, že by bol žalovaný
požiadal žalobcu v súlade s čl. 10 bod 16 VPP KAS -4, na predloženie hodnoverných dokladov za
opravu motorového vozidla. Žalovaný nepredložil v tomto smere súdu žiadny dôkaz. Potom súd dospelk záveru, že žalobca takúto povinnosť, o ktorej splnenie nebol požiadaný, ani nemal dôvod splniť. Pokiaľ
ide o preukázanie výšky škody predložením faktúry, súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/60/2019, na ktorý poukazoval aj žalobca, ktorý v otázke, či je faktúra

dostatočným dokladom na preukázanie výšky škody, dospel k záveru, že: „Nakoľko žalobkyňa riadne
zdokladovala výšku škody doložením faktúry od servisu a nemala povinnosť zisťovať pôvod náhradných
dielov, žalovaný nemohol po práve krátiť poistné plnenie s odkazom na § 779 ods. 3 Občianskeho
zákonníka s použitím čl. VI. bodu 16 zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie. Postup žalovaného,
pokiaľ vypočítava náhradu škody len v programe I., nemožno považovať za objektívne zistenie výšky

škody;vyúčtovanénákladyservisom,ktorývykonalopravumotorovéhovozidlavovlastníctvežalobkyne,
nebolo žiadnym hodnoverným dôkazom spochybnené. Zároveň je potrebné poukázať na to, že podľa
ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka len v prípade, ak malo vedomé porušenie povinnosti
uvedených v § 779 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo
na zväčšenie rozsahu.“

60. Súd neprisvedčil ani argumentácii žalovaného o tom, že z dôvodu nedostatkov faktúry, je faktúra
v rozpore so zákonom a preto ju nie je možné preskúmať. Súd k uvedenému tvrdeniu žalovaného
poukazuje na to, že ak aj má predložená faktúra nejaké nedostatky, je potrebné vychádzať z toho, že
žalobca bol aj vo vzťahu k servisu, ktorý opravu jeho motorového vozidla vykonal a faktúru vystavil, v
právnom postavení spotrebiteľa a nemôže niesť zodpovednosť za prípadné nedostatky faktúry, ktorú v

zostávajúcej časti sám uhradil. Žalovaný nevyužil v tomto smere svoje právo v zmysle čl. 12 bod 7. VPP
KAS-4 a neurčil opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Súd ďalej uvádza, že v žalobcom predloženej
faktúre sú uvedené práce aké boli vykonané aj náhradné diely, ktoré boli použité. Ak žalovaný nevyužil
svoje právo v zmysle čl. 12 bod 7. VPP KAS-4 a neurčil opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať, potom
je aj z tohto dôvodu potrebné vychádzať zo žalobcom predloženej faktúry. Žalobca nemal povinnosť

zisťovať pôvod náhradných dielov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, krátenie poistného plnenia za
nedoloženie nadobúdacích dokladov o sumu 1.165,03,-EUR, súd považoval za nedôvodné.

61. Nemôže byť na ťarchu žalobcu ani to, že si pri výmere autoservisu vybral ním zvolený autoservis,
ak ide o subjekt, ktorého predmetom činnosti je oprava cestných motorových vozidiel. Ak si potom

žalobcom zvolený servis za tie isté služby účtuje vyššie ceny ako napríklad zmluvný servis žalovaného,
ešte to nemusí znamenať, že ide o náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na opravu vozidla.
Nebolo preukázané, že by existoval rozdiel v kvalite alebo kvantite žalobcovi poskytnutej opravy v
porovnaní s inými servismi. Súd tak nemohol konštatovať, že by náklady na opravu vozidla neboli
vynaložené účelne. Všetky náklady boli riadne vyúčtované faktúrou. Krátenie ceny hodinovej práce za

prácu neautorizovaného servisu o sumu 936,60,-EUR, súd potom v danom prípade tiež považoval za
neodôvodnené.

62. Pokiaľ ide o krátenie poistného plnenia za opravu krytu dverí o sumu 124,20,-EUR, tu súd
nespochybňuje, že podľa zápisu o poškodení motorového vozidla z ohliadky zo dňa 15.7.2020, nešlo

o diel určený na výmenu. Tento mal byť opravený lakovaním. Žalovaný však súdu k tomuto kráteniu
nepreukázal, prečo a na základe akého ustanovenia zmluvy, resp. zmluvných podmienok, krátil poistné
plnenie práve o sumu 124,20,-EUR. Súd z predloženej faktúry č. DF20 95 zistil, že cena nového
náhradného dielu „kryt“ bola vo výške 104,50,-EUR. Potom, ak podľa tvrdení žalovaného, krátená
suma je rozdielom medzi novým dielom a opravou pôvodného dielu, nemožno ani po započítaní

zodpovedajúcej ceny práce pri oprave, resp. pri výmene, nijako dospieť k výške krátenia poistného
plnenia o 124,20,-EUR. Súd preto uvedené krátenie považoval za nepreukázané. Súd pre úplnosť
poznamenáva, že na predmetnej faktúre je vyúčtovaný ešte jeden „kryt“, ten je však ešte lacnejší, ako
kryt použitý súdom pri uvedenom výpočte krátenia.

63.Napokon,sasúdzaoberalkrátenímpoistnéhoplneniazaneprivolaniepolície.Priskúmanívedomosti
žalobcuoexistenciiurčitejpovinnosti,súdnevychádzaibazpreukázania skutočnejvedomostižalobcuo
svojich povinnostiach, ale aj z vedomosti predpokladanej. Poistený má vedieť o všetkých povinnostiach,
ktoré sú mu uložené právnymi predpismi a na ktorých sa dohodol v poistnej zmluve (v súlade so
zásadou„neznalosťzákonaneospravedlňuje“)atobezohľadunato,čitotakvkonkrétnomprípadebolo.

Tu súd poukazuje na to, že žalobca nebol účastníkom dopravnej nehody prvýkrát. Samotný žalobca
uviedol, že sa už v minulosti domáhal vyplatenia kráteného poistného plnenia aj v konaní Okresným
súdom Zvolen pod sp. zn. 12Csp/4/2017, ako aj pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.
19Csp/24/2017, v ktorých súdy zaviazali žalovaného uhradiť krátené poistné plnenie za náhradné dielya za pracovné úkony. V uvedených sporoch išlo o totožnú poistnú zmluvu aj o totožné motorové vozidlo.
Okrem uvedeného, aj žalovaný v konaní uviedol, že žalobca bol žalobcom v ďalšom súdnom konaní,
vedenom Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 10C/67/2016 - 173 zo dňa 13.11.2018, v ktorom

rozsudkom v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/89/2019 zo dňa
20.5.2020 bola vyriešená totožná otázka, t.j. otázka, že krátenie poistného plnenia z dôvodu neprivolania
polície je dôvodné, dokonca za účasti totožných strán sporu. Už vzhľadom na uvedené zistenia, nemohol
súd dospieť k záveru, že žalobca v šoku z dopravnej nehody neprivolal políciu. V jeho prípade nešlo
o prvú nehodu. Naopak, bol už účastníkom viacerých dopravných nehôd a pri bežnej opatrnosti a

starostlivosti o svoje práva a zo svojich vlastných skúseností vedel, že k dopravnej nehode je potrebné
políciu privolať. Teda, žalobca mohol a mal predpokladať, že bolo potrebné privolať políciu aj k jeho
dopravnej nehode a že ak to neurobí, potom, porušuje povinnosť privolať k dopravnej nehode políciu.
Jeho obranu o šoku z dopravnej nehody, z dôvodu ktorého neprivolal políciu, preto súd vyhodnotil ako
nedôveryhodnú a účelovú. Súd dospel k záveru, že žalobca o svojej povinnosti privolať políciu na miesto
dopravnej nehody vedel zo svojich predchádzajúcich skúseností a vedome políciu neprivolal. Teda,

žalobca vedome porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu nielen z § 799ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ale aj z čl. 10 bod 5 VPP KAS-4 a z ustanovenia § 66 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke.
Z dôvodu porušenia tejto povinnosti potom nebolo možné zo strany žalovaného objektívne a pravdivo
zistiť skutočnú príčinu dopravnej nehody žalobcu (napr. porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke, požitie alkoholu, neprimeraná rýchlosť a pod.). Nesplnenie povinnosti

žalobcu, volať políciu k dopravnej nehode potom malo podstatný vplyv na posúdenie vzniku poistnej
udalosti a rozsahu jej následkov, pretože len privolaním polície bolo možné objektívne zistiť, či žalobca
dodržoval pravidlá cestnej premávky a napr. nepožil pred cestou alkohol, dodržiaval povolenú rýchlosť
jazdyapod.,kedybyžalovanýprípadnemoholpoužiťniektorúzvýlukpoistenia.Porušenietejtopravidiel
cestnej premávky je považované za vedomé a má podstatný vplyv nielen na vznik poistnej udalosti ale

aj na zväčšenie rozsahu jej následkov. O vzťahu k porušeniu zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
a § 799 svedčí napr. rozhodnutie NS ČR 32 Odo 904/2003, ktoré okrem iného pojednáva o prekročení
najvyššej povolenej rýchlosti a pod. Pokiaľ z článku 10 bod 5 VPP KAS-4 vyplýva, že poistený je povinný
nahlásiť každú dopravnú nehodu, pri ktorej vznikne škoda na poistenom motorovom vozidle prevyšujúca
jedenapolnásobok väčšej škody (3.990,00 €) podľa § 125 Trestného zákona, tu súd poukazuje na to,

že podľa predloženej faktúry vznikla žalobcovi škoda vo výške 7.227,47,-EUR. Súd akceptoval v tomto
smere tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca vzhľadom na typ poškodeného OMV (AUDI Q7) a rozsah
jeho poškodenia v rámci prejednávanej poistnej udalosti, si mal a mohol byť vedomý, že poškodenie
jeho OMV prevyšuje 1,5 násobok väčšej škody podľa § 125 Trestného zákona. Ak by aj žalobca nemal
vedomosť o všeobecne známej skutočnosťou, že náhradné diely na vozidlá zn. AUDI sú drahé, potom už

vzhľadom na jeho predchádzajúce dopravné nehody, musel žalobca vedieť už v čase vzniku dopravnej
nehody, že mu vznikla škoda vyššia ako 3.990,-EUR, keď iba jedno diskové koleso stálo viac ako 1.500,-
EUR a poškodené boli aj dvere a nárazník vozidla. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd dospel k
záveru, že krátenie poistného plnenia o sumu 485,16,-EUR, na základe porušenia uvedenej povinnosti
zo strany žalobcu, bolo dôvodné.

64. Pokiaľ ide o rozsah zníženia poistného, žalovaný môže znížiť poistné plnenie podľa toho, aký vplyv
malo toto porušenie na rozsah jej povinnosti plniť. Platí zásada proporcionality, pričom primeranosť
zníženia posudzuje žalovaný a následne v prípade vzniku súdneho sporu súd, ad hoc úvahou podľa
okolností toho ktorého prípadu. Zníženie poistného plnenia je oprávnením žalovaného, preto je na

ňom, či svoje oprávnenie využije alebo nie. V danom prípade žalovaný krátil poistné plnenie o 10%.
Súd s poukazom na skutočnosť, že neprivolanie polície k dopravnej nehode malo podstatný vplyv na
posúdenie vzniku poistnej udalosti ako aj rozsahu jej následkov, keď nebolo možné objektívne zistiť,
či žalobca dodržiaval pravidlá cestnej premávky pred (jeho štvrtou) dopravnou nehodou, súd nemohol
považovať zníženie poistného plnenia zo strany žalovaného iba o 10% za iné ako primerané.

65. Súd potom, po vykonanom dokazovaní a zhodnotení dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti,
s prihliadnutím na všetko, čo za konanie vyšlo najavo, konštatuje, že žaloba bola dôvodná v časti
uplatnenej istiny vo výške 2.225,83,-EUR, za práce a náhradné diely pri oprave motorového vozidla
žalovaného. V časti vo výške 485,16,-EUR, za neprivolanie polície k dopravnej nehode, súd žalobu za

dôvodnú nepovažoval a v tejto časti ju zamietol.

66. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z dôvodu, že sa žalovaný preukázateľne dostal do
omeškania s plnením svojho peňažného záväzku. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške5% ročne zo sumy 2.225,83,-EUR od 2.10.2020 do zaplatenia, keď v zmysle § 797 ods. 3 veta prvá OZ,
plnenie je splatné do 15 dní len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti
poistiteľa plniť. Keďže v oznámení o poistnom plnení zo dňa 16.9.2020 sa uvádza, že poistné šetrenie

bolo ukončené dňa 16.9.2020, potom žalovaný bol povinný plniť žalobcovi do 1.10.2020. Do omeškania
s sa dostal dňa 2.10.2020. Súd, v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 odsek 1
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., priznal žalobcovi úrok z omeškania zákonný úrok z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 2.225,83,-EUR od 2.10.2020 do zaplatenia.

67. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, t.j. pomerne podľa pomeru
úspechu strán sporu. V spore bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej
časti trov konania. Žalobca si uplatnil žalobou nárok v celkovej výške 2.710,99,-EUR (100 %). Súd mu
priznal nárok vo výške 2.225,83,-EUR. Úspešnosť žalobcu tak predstavuje 82,10 %. Úspech žalovaného
predstavuje 17,90 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 64,20 % (82,10 % - 17,90 %). V súlade
s st. § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O výške tejto náhrady bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)
ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať
exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.