Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Segečová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 18C/55/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120379876
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6120379876.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Evou Segečovou, v spore žalobkyne B. A., E..
X.XX.XXXX, I. D. XXXX/X, XXX XX I.Á. I., zastúpená JUDr. Ľubicou Blažejovou, bytom Krivánska 4,
974 11 Banská Bystrica, proti žalovanému 1/ C. S., E.. XX.X.XXXX, I. Y.G. XXX/XX, G., J. Č. G. A.
XXX, XXX XX I. I., proti žalovanému 2/ O. G., E.. XX.XX.XXXX, I. L. XXX/XX, G.Ľ., proti žalovanému
3/ A. D., E.. XX.X.XXXX, I. D. XXX/XX X., právne zastúpený JUDr. Martinom Benickým, advokátom,
so sídlom 029 47 Oravská Polhora 71 a proti žalovanému 4/ Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v
Banskej Bystrici, so sídlom Okružná 19, 974 04 Banská Bystrica, v konaní o určenie vlastníckeho práva
k zaistenej veci, takto
r o z h o d o l :
I. Súd u r č u j e , že osobné motorové vozidlo značky ŠKODA SUPERB, druh karosérie AC COMBI,
bielej farby, K.: J., rok výroby 2012, C.: I., je vo vlastníctve žalobkyne.
II. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície, 1. operatívne
oddelenie, Okružná 19, 974 01 Banská Bystrica, je povinné v y d a ť osobné motorové vozidlo značky
ŠKODA SUPERB, druh karosérie AC COMBI, bielej farby, K.: J., rok výroby 2012, EČV: I., žalobkyni
v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 3/.
IV. Súd žalobu voči žalovanému1/, 2/ a v časti voči žalovanému 4/ z a m i e t a.
V. Súd žalovanému1/, žalovanému 2/ a žalovanému 4/ nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči
žalobkyni.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 22.9.2020, doplnenou podaním doručeným súdu
dňa 14.10.2020 domáhala, prostredníctvom právnej zástupkyne určenia, že je vlastníčkou osobného
motorového vozidla značky ŠKODA SUPERB kombi, bielej farby, VIN: J., rok výroby 2012, EČV:
I.. Domáhala sa tak ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Uplatnila si nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že v roku 2018 nadobudla vlastnícke právo k predmetnému
motorovému vozidlu a je vedená vo veľkom technickom preukaze vydanom k tomu vozidlu, ako držiteľ
vozidla. Prostredníctvom svojho brata, dala žalobkyňa v marci 2020, toto vozidlo do nájmu žalovanému
1/. V máji 2020, kedy mal žalovaný 1/, po ukončení nájmu, motorové vozidlo žalobkyni vrátiť, jej ho
nevrátil a na jej telefonické výzvy nereagoval. Neskôr jej síce oznámil, že jej vozidlo vráti a nájomné
doplatí, avšak neurobil tak. Až dňa 29.6.2020 žalovaný poštou doručil žalobkyni fotokópiu kúpnejzmluvy uzatvorenej dňa 9.6.2020, ktorej predmetom bol predaj jej motorového vozidla žalovaným 1/
ako predávajúcim, žalovanému 2/ ako kupujúcemu, za kúpnu cenu 5.700,-EUR. Poštová zásielka
obsahovala aj splnomocnenie na doručiteľa, vystavené žalovaným 3/, dňa 15.6.2020, obsahom ktorého
bolo splnomocnenie udelené osobe, ktorá plnomocenstvo predloží, na zastupovanie žalovaného 3/ pri
predaji a prepise motorového vozidla žalobkyne. Žalobkyňa tak zistila, že bez jej súhlasu a v rozpore so
zákonom bolo jej motorové vozidlo predané. Na základe uvedeného, ešte v tento deň, t.j. dňa 29.6.2020
podala žalobkyňa trestné oznámenie na žalovaného 1/. Ďalej žalobkyňa uviedla, že dňa 5.8.2020 jej
bolo zo strany žalovaného 4/ oznámené, že jej osobné motorové vozidlo, bolo zaistené a nachádza sa v
policajnej úschove. Súčasne bola vyzvaná, aby si v zmysle § 21 ods. 9 zák. č. 171/1993 Z.z., uplatnila
vlastnícke právo k nemu na príslušnom súde v lehote 60 dní. Dňa 22.9.2020 žalobkyňa informovala
žalovaného 4/, že si uplatnila k zaistenému motorovému vozidlu zn. Škoda Superb, ev. č. I., vlastnícke
právo na súde. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, kúpne zmluvy uzatvorené medzi žalovaným 1/ a 2/
a medzi žalovaným 2/ a 3/, považuje žalobkyňa za absolútne neplatné z dôvodu, že ani jeden z nich
nebol vlastníkom vozidla, pričom poukázala na právnu zásadu, že nikto nemôže previesť na iného viac
práv, než má sám. Keďže vo veľkom technickom preukaze, bola vedená ako držiteľka vozidla žalobkyňa,
potom podľa jej názoru postupoval žalovaný 3/ veľmi ľahkovážne, keď napriek tomuto nesúladu medzi
držiteľom vozidla a predávajúcim, uveril predávajúcemu, že je vlastníkom vozidla, zaplatil mu kúpnu
cenu a prevzal od neho vozidlo. Žalobkyňa trvá na tom, že je vlastníčkou predmetného vozidla a žiada,
aby súd podanej žalobe vyhovel. Žalobkyňa napokon poukázala na ustanovenie § 137 písm. c) CSP, v
zmysle ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na
tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nie je potrebné v danom prípade preukazovať,
pretože tento vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je ustanovenie § 21 ods. 9 zák. č. 171/1993 Z.z..
3. K žalobe žalobkyňa pripojila listinné dôkazy, a to splnomocnenie pre právnu zástupkyňu zo dňa
9.10.2020, osvedčenie o evidencii vozidla - časť II. (technický preukaz) č. Z. XXXXXX, kúpnu zmluvu zo
dňa9.6.2020medzižalovaným1/ažalovaným2/, splnomocnenienadoručiteľavystavenéžalovaným3/
dňa 15.6.2020, zápisnicu o trestnom oznámení OR PZ Banská Bystrica ČVS: ORP-499/3-VYS-BB-2020
zo dňa 29.6.2020, oznámenie o zaistení vozidla OR PZ Banská Bystrica č. F.-I.-F.-XXXX-XXX/XXXX zo
dňa 5.8.2020, oznámenie o uplatnení vlastníckeho práva adresované žalobkyňou žalovanému 4/, zo
dňa 22.9.2020.
4. Žalovaní 1/, 2/, 4/ sa k žalobe nevyjadrili.
5. Žalovaný 3/ sa k žalobe vyjadril, prostredníctvom právneho zástupcu a to písomným podaním
doručeným súdu dňa 30.6.2021. Uviedol, že nechápe, z akého dôvodu vystupuje v konaní na strane
žalovaného. Namieta preto svoju pasívnu legitimáciu v konaní. Po tom, ako bol zo strany žalovaného
2/ oklamaný a podvedený a po tom, ako vynaložil nemalé finančné prostriedky na servis vozidla, mu
bolo auto zabavené zo strany OR PZ v Banskej Bystrici. On však nemá, a v čase podania žaloby ani
nemal, s uvedeným vozidlom nič spoločné. Vozidlo nie je ani v jeho držbe a nemôže s ním robiť žiadne
dispozitívne úkony. Žalovaný ani nikdy nebol vedený ako držiteľ v technickom preukaze vozidla. Taktiež
nemá nič spoločné ani s tým, že vozidlo je zaistené na OR PZ Banská Bystrica a ani s tým, či má
žalobkyňa platiť nejaké úschovné alebo nie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, žiadal žalobu zamietnuť
a priznať mu náhradu trov konania. Poukázal aj na to, že mu nebol doručený kompletný žalobný návrh,
čo považuje za porušenie jeho právna aktívnu obranu v konaní.
6. Žalovaný 3/ pripojil k svojmu vyjadreniu splnomocnenie pre právneho zástupcu zo dňa 21.6.2021.
7. Žalobkyňa v replike (už bez právneho zastúpenia, keďže jej právna zástupkyňa ukončila advokátsku
činnosť), doručenej súdu dňa 15.7.2021 uviedla, že námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného 3/ považuje za nedôvodnú. Uviedla, že je nesporné, že žalovaný 3/ musel uzatvoriť so
žalovaným2/kúpnuzmluvupredmetomktorejbolojejmotorovévozidlo,potom,akohomaldňa9.6.2020
kúpiťžalovaný2/odžalovaného1/.Žalovaný2/malpredajvozidlainzerovaťnawebovejstránke„Bazoš“
a predať ho za cenu 6.500,-EUR žalovanému 3/. Túto informáciu má žalobkyňa od svojho brata a uviedla
ju aj v trestnom oznámení, ktoré podala. Opätovne žalobkyňa poukázala aj na to, že žalovaný 3/ vystavil
dňa 15.6.2020 plnomocenstvo na doručiteľa, ktoré jej bolo doručené za účelom odhlásenia motorového
vozidla s cieľom prihlásiť ho na nové EČV v inom okrese, v okrese bydliska žalovaného 3/. Pokiaľ
by žalovaný 3/ nebol predmetné vozidlo kúpil, nevznikla by nutnosť jeho odhlásenia z Dopravného
inšpektorátu v Banskej Bystrici. Podľa § 2 ods. 23 zák. č. 106/2018 Z.z., prevádzkovateľom vozidla jevlastník vozidla alebo ním určený držiteľ vozidla, zapísaný v dokladoch vozidla. Vlastník a držiteľ vozidla
teda môže byť jedna a tá istá osoba alebo dve rozdielne osoby. V tomto prípade je aj vlastníkom aj
držiteľom vozidla, ona. Ďalej žalobkyňa poukázala aj na e-mail zo dňa zo dňa 24.6.2020, ktorý zaslal
právny zástupca žalovaného 3/ jej vtedajšej právnej zástupkyni, z ktorého vyplýva, že žalovaný 3/ do
opravy vozidla investoval sumu 1.284,-EUR, čo svedčí o tom, že sa považoval za vlastníka vozidla.
Všetky uvedené skutočnosti preukazujú, že žalovaný 3/ kúpil predmetné motorové vozidlo ako posledný
zo všetkých žalovaných a preto je žaloba voči jeho osobe dôvodná a jeho pasívna legitimácia v tomto
konaní daná.
8. K replike žalobkyňa pripojila e-mailovú správu od JUDr. Martina Benického adresovanú jej právnej
zástupkyni spolu s faktúrou za opravu vozidla č. 20200016 zo dňa 29.6.2020, ako prílohou e-mailu.
9. Žalovaný 3/ v duplike doručenej súdu dňa 6.9.2021, nad rámec tvrdení uvedených v jeho
predchádzajúcom vyjadrení k žalobe, poukázal na to, že podľa jeho názoru vo veci nie je zrejmé,
čoho sa vlastne žalobkyňa domáha a ako to odôvodňuje. Žalobkyňa uvádza, že žalovaný 3/ si kúpil
predmetné motorové vozidlo ako posledný a na druhej strane chce preukázať, že si ho nikdy platne
nekúpil. Žalobkyňa si tak mýli skutkové a právne okolnosti prípadu a je smutné, že sa nechce vyjadriť
k oprave predmetného vozidla a nechce túto opravu žalovanému 3/ uhradiť. Žalovaný 3/ sa stal obeťou
podvodného konania. Žalovaný 3/ nijakým spôsobom neodhlasoval auto z dopravného inšpektorátu v
Banskej Bystrici a svojím spôsobom za vzniknutú situáciu môže aj žalobkyňa. Žalovaný 3/ preto nevidí
dôvod, prečo by mal žalobkyni uhradiť trovy konania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 3/ nemá
s predmetným vozidlom nič spoločné, nevie sa vo veci vyjadriť ani k tomu, či má súd žalobe vyhovieť
alebo nie.
10. Súd vo veci nariadil pojednávanie.
11. Žalovaný 1/ súdu dňa 5.11.2021 písomne oznámil, že súhlasí, aby sa pojednávanie konalo v jeho
neprítomnosti a aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti.
12. Žalobkyňa, dňa 26.11.2021, doručila súdu splnomocnenie pre tzv. občiansku zástupkyňu, ktorá bola
predtým jej právnou zástupkyňou v postavení advokátky, avšak činnosť advokátky ukončila. Zástupkyňa
žalobkyne požiadala súd o odročenie pojednávania z dôvodu jej kontaktu s osobou pozitívne testovanou
na Covid 19, avšak svoju žiadosť po porade so žalobkyňou vzala späť s tým, že žalobkyňa súhlasí, aby
súd vo veci rozhodol aj v ich neprítomnosti.
13. Právny zástupca žalovaného 3/, podaním doručeným súdu dňa 28.11.2021, ospravedlnil svoju
neúčasť na nariadenom pojednávaní a súhlasil s rozhodnutím súdu v jeho neprítomnosti. Vo veci trval
na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Uviedol, že po tom, ako bolo zistené, že sa žalovaný 3/ stal
obeťou podvodu, nijako žalobkyni nebránil, aby si zobrala predmetné auto. Auto si kúpil bez vedomia
toho, že je žalobkyňa jeho vlastníčkou. V čase podania návrhu, nebolo predmetné auto v jeho držbe a
ani si k nemu neuplatňoval vlastnícke právo.
14. Súd konal a rozhodoval v zmysle § 180 CSP za prítomnosti žalovaného 2/. Súd konal v neprítomnosti
žalobkyne, jej zástupkyne, žalovaného 1/, právneho zástupcu žalovaného 3/ a žalovaného 3/, ktorí
ospravedlnili ich neúčasť na pojednávaní a súhlasili s rozhodnutím súdu v ich neprítomnosti. Súd konal
aj v neprítomnosti žalovaného 4/, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili ani nepožiadali
o jeho odročenie.
15. Súd vo veci konal s poukazom na § 1 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 24/2021 Z.z., o vykonávaní
pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového
stavu, keď mal za to, že prejednanie veci v danom prípade neznesie odklad. Ako dôvod, pre
ktorý prejednanie veci neznesie odklad, súd videl znehodnocovanie zaistenej veci, teda osobného
motorového vozidla, plynutím času. Motorové vozidlo, ku ktorému určenie vlastníckeho práva bolo
predmetom súdneho konania, bolo zaistené dňa 30.6.2020. V čase konania pojednávania dňa
29.11.2021, tak bolo odstavené, bez jazdenia na ňom a bez akýchkoľvek servisných zásahov už 17
mesiacov. Počas trvania zaistenia tak každým dňom a každým ročným obdobím klesala úžitková
hodnota zaisteného vozidla. Uvedenú skutočnosť preto súd, aj vzhľadom na blížiacu sa zimu, považoval
za takú, pre ktorú prejednanie veci neznesie odklad.16. Žalovaný 2/ na pojednávaní uviedol, že auto kúpil od C. S. (žalovaného 1/), ktorý ho inzeroval na
Bazoši. Následne sa stretli, mali skúšobnú jazdu, obhliadku. Stretli sa pred Priorom v Banskej Bystrici
a pohybovali sa aj popred políciu, preto mu nič nepripadalo podozrivé. C. S. vyzeral veľmi seriózne,
preto auto kúpil a vyplatil ho. Zmluvu má niekde doma. Od auta dostal jeden kľúč s tým, že mu C. S.
povedal, že technický preukaz a druhý kľúč mu dá, keď sa jeho známa vráti z dovolenky. Odôvodňoval
to tým, že on zastupuje firmu, ktorá sa zaoberá predajom áut a dovozom áut z Čiech a v podstate kúpna
cena je akontáciou, keďže táto pani kupovala od nich vozidlo ako nové. Žalovaný 2/ ďalej uviedol, že
auto mal pár dní a rozhodol sa ho predať. Tiež ho inzeroval na portáli Bazoš. Do auta investoval asi
300,-EUR na bežné, údržbové veci. Na inzerát sa mu ozval pán D. (žalovaný 3/). Tento následne aj
prišiel, auto si pozrel, mal oň záujem. Spísali kúpnu zmluvu a vyplatil mu kúpnu cenu. Už si nepamätá
koľko. Následne, keď sa malo auto odhlásiť, respektíve prihlásiť na Z. D., pán C. S. nereagoval. Keď
už žalovaný 2/ nevedel, ako sa s ním má spojiť, poslal pani A. (žalobkyni) poštou žiadosť, aby toto
auto odhlásila ona, na čo ho kontaktoval jej brat, ktorý mu povedal, že auto bolo iba požičané C. S. a
tento, že ho nevrátil. Vtedy sa dozvedel, že pani A. podala vo veci trestné oznámenie. Následne, keď
žalovaný 2/ zistil, že bol podvedený, aj on podal v Pohorelskej Maši trestné oznámenie. Žalovaný 2/ k
tomu podotkol, že ak by mu peniaze vrátil C. S., tak aj on by ich vrátil pánovi D.Á.. Bol v tejto veci aj v
Brezne na polícii a to asi tri krát, kde na neho podal trestné oznámenie pán D.. Toto trestné konanie bolo
voči nemu zastavené s tým, že mu povedal vyšetrovateľ, že to bude občiansky spor. Celé mu to je ľúto,
ale aj on bol podvedený. Podľa jeho názoru je vlastníčkou vozidla pani A., ktorá ho tiež kontaktovala a
povedala mu, že auto nebolo predané C. S.U., že mu bolo iba dané do užívania. On sám si neuplatňuje
vlastnícke právo k tomuto autu, keďže vlastníčkou je stále pani A.. Na otázku súdu uviedol, že kúpnu
zmluvu s pánom D. má doma. Túto zmluvu predložil na polícii v Banskej Bystrici, kde bol vypovedať.
Tam ju aj založil do spisu. Ak teda pán D. tvrdí, že bol podvedený, potom nebol podvedený ním, pretože
aj on bol podvedený. A žalovanému 3/ predal v domnení, že je jeho vlastník. Podľa jeho názoru na vine
tomuto celému, je pán C. S., pretože ten konal vedome, on vedel, že nie je vlastníkom vozidla a preto
nemal toto auto ďalej posúvať. Žalovaný 2/ je v takejto situácii prvý krát, nikdy predtým sa mu to nestalo.
17. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, v znení neskorších predpisov, policajt
je oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním
trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na
rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku alebo
ak ide o vec, po ktorej pátra polícia iného štátu. Policajt neodkladne vydá osobe, ktorej bola vec zaistená,
potvrdenie o zaistení veci s presným opisom veci, ktorý umožní zaistenú vec identifikovať. Zaistenie veci
môže trvať najviac 90 dní, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, v znení neskorších predpisov, ak
vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená, alebo ak si na zaistenú vec
uplatní právo iná osoba, útvar Policajného zboru uloží zaistenú vec do úschovy a písomne to oznámi
týmto osobám, pričom im v písomnom oznámení odporučí, aby si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia
písomného oznámenia uplatnili vlastnícke právo alebo iné právo na zaistenú vec na príslušnom súde.
Osoba, ktorá si uplatnila právo na zaistenú vec na súde, je povinná v lehote podľa predchádzajúcej
vety oznámiť útvaru Policajného zboru, ktorý zaistenú vec uložil do úschovy, na ktorom súde si toto
právo uplatnila. Po rozhodnutí súdu o vrátení zaistenej veci oprávnenej osobe je táto povinná uhradiť
útvaru Policajného zboru nevyhnutné náklady, ktoré vznikli v súvislosti s jej zaistením a úschovou, ak súd
nerozhodne inak. Ak si osoba na príslušnom súde v lehote podľa prvej vety nárok neuplatnila, zaistená
vec sa stáva majetkom štátu a útvar Policajného zboru ju neodkladne odovzdá ministerstvu do správy.
19. Podľa § 2 ods. 23 zák. č. 106/2018 Z.z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a
doplnení niektorých zákonov.
20. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
21. Podľa § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.22. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.
23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
24. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov(ďalej len „CSP“), nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.
25. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je
alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať,
ak vyplýva z osobitného predpisu.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
29. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a to žalobou
(č.l. 1, č.l. 9-11 a č.l. 98 súdneho spisu), oznámením o zaistení vozidla OR PZ Banská Bystrica č. F.-I.-
F.-XXXX-XXX/XXXX zo dňa 5.8.2020 (č.l. 2 a č.l. 19), splnomocnením pre právnu zástupkyňu zo dňa
9.10.2020 (č.l. 12), osvedčením o evidencii vozidla - časť II. (technický preukaz) č. Z. XXXXXX (č.l.
13), kúpnou zmluvou zo dňa 9.6.2020 medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ (č.l. 14), splnomocnením
na doručiteľa vystaveným žalovaným 3/ dňa 15.6.2020 (č.l. 15), zápisnicou o trestnom oznámení OR
PZ Banská Bystrica ČVS: F.-XXX/X-K.-I.-XX20 zo dňa 29.6.2020 (č.l. 16 - 18), oznámením o uplatnení
vlastníckeho práva adresované žalobkyňou žalovanému 4/, zo dňa 22.9.2020 (č.l. 20), oznámením
právnej zástupkyne žalobkyne o ukončení výkonu advokácie (č.l. 50-51), vyjadrením žalovaného 3/
k žalobe (č.l. 68), splnomocnením pre právneho zástupcu žalovaného 3/ zo dňa 21.6.2021 (č.l. 69),
replikou žalobkyne (č.l. 79 - 80), e-mailovou správou od JUDr. Martina Benického adresovanú jej právnej
zástupkyni spolu s faktúrou za opravu vozidla č. 20200016 zo dňa 29.6.2020 (č.l. 81 - 82), duplikou
žalovaného 3/ (č.l. 89), podaním žalobkyne zo dňa 17.9.2021 (č.l. 98), podaním žalovaného 1/ zo dňa
5.11.2021 (č.l. 105), e-mailovým podaním žalobkyne zo dňa 26.11.2021 spolu so splnomocnením pre
jej zástupkyňu zo dňa 19.11.2021 (č.l.112 - 115) doplneným elektronicky, podaním žalovaného 3/ zo
dňa 28.11.2021, ako aj ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise. Z uvedených listinných
dôkazov, prednesu žalovaného 2/ na pojednávaní, ako aj z obsahu celého spisového materiálu, súd
zistil nasledovný skutkový stav veci:
30. Súd sa vo veci zaoberal, z úradnej povinnosti a v časti žalovaného 3/ na jeho námietku,
predovšetkým otázkou, či je daná aktívna a pasívna vecná legitimácia sporových strán a zistil, že aktívna
vecná legitimácia žalobkyne daná je. Pasívnu vecnú legitimáciu považoval súd za danú na strane
žalovaného 3/ a pokiaľ ide o žalovaných 1/, 2/ a 4/ súd dospel k záveru, že na ich strane pasívna vecná
legitimácia v konaní o určenie vlastníckeho práva k veci, daná nie je.
31. K uvedenému právnemu záveru súd uvádza, že aktívna vecná legitimácia znamená, že ten, kto o
sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), je nositeľom toho hmotnoprávneho
oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Naproti tomu, pasívna vecná legitimácia je daná vtedy, keď ten, o
kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), je nositeľom tej hmotnoprávnej
povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 192/2004). Z hľadiska posúdenia
vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba
len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom
objektívne je, alebo nie je.32. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa je evidovaná ako držiteľ vozidla v osvedčení o evidencii
vozidla č. Z. XXXXXX, teda v tzv. veľkom technickom preukaze vozidla, pričom podľa § 2 ods. 23 zák. č.
106/2018 Z.z., prevádzkovateľom vozidla je vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ vozidla, zapísaný
v dokladoch vozidla. Z tohto listinného dôkazu, v konaní vyplývala aktívna vecná legitimácia žalobkyne
v konaní.
33. V konaní ďalej nebolo sporné, naopak, z oznámenia žalovaného 4/ o zaistení vozidla Škoda
Superb, ev. č. I., zo dňa 5.8.2020, považoval súd za preukázané, že žalovaný 4/ vyrozumel žalobkyňu
o zaistení motorového vozidla podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, teda v
rámci prebiehajúceho trestného konania, a odporučil jej, aby si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia
oznámenia, uplatnila vlastnícke právo na zaistenú vec, v zmysle § 21 ods. 9 uvedeného zákona. Tu
súd poukazuje na to, že už z uvedeného oznámenia žalovaného 4/ je zrejmé, že u žalovaného 4/
nemožno dospieť k záveru, že by na jeho strane bola daná pasívna vecná legitimácia na požadovanom
určení vlastníckeho práva, pretože žalovaný 4/ si vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu
nikdy nenárokoval. Žalovaný 4/ naopak, vyzval žalobkyňu vzhľadom na skutočnosť, že k predmetnému
motorovému vozidlu si u neho uplatnila vlastnícke právo aj iná osoba, resp. že okolnosti zistené v
trestnom konaní nasvedčovali vlastníckemu právu viacerých osôb, aby si žalobkyňa uplatnila svoje
vlastnícke právo na príslušnom súde. Pasívna vecná legitimácia žalovaného 4/ tak v konaní o určenie
vlastníckeho práva k veci, nebola daná.
34. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných 1/, 2/, 3/, tu súd poukazuje na tvrdenia
samotnej žalobkyne, ktorá v žalobe uviedla skutočnosti o tom, že predmetné vozidlo malo byť najskôr
predané žalovanému 2/ a to kúpnou zmluvou zo dňa 9.6.2020, v ktorej bol ako predávajúci označený
žalovaný 1/, ktorému ona auto iba prenajala. Následne malo byť vozidlo predané žalovaným 2/ ako
predávajúcim,žalovanému3/akokupujúcemu.Tento,vporadídruhýpredajvozidla,malsúdpreukázaný
z výpovede žalovaného 2/ na pojednávaní, z plnomocenstva na doručiteľa, vystaveného žalovaným 3/
dňa 15.6.2020, ako aj z vyjadrenia samotného žalovaného 3/ o tom, že vozidlo bolo zaistené policajným
orgánom práve jemu a to po tom, ako do opravy vozidla investoval vlastné finančné prostriedky. Z
uvedených skutočností, bolo zrejmé, že vlastnícke právo k predmetnému vozidlu, si v trestnom konaní
uplatnil, resp. svedčilo okrem žalobkyne, aj žalovanému 3/, ktorý je tak v konaní, o určenie vlastníckeho
práva k zaistenému motorovému vozidlu, pasívne vecne legitimovaným subjektom. Pokiaľ ide o ním
vznesenú námietku nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie, založenú na tvrdení, že bol žalovaným
2/ oklamaný a podvedený a že vozidlo mu bolo zabavené žalovaným 4/, a teda s vozidlom nemá
nič spoločné, túto súd považoval za obranu žalovaného 3/, ktorou nerozporoval tvrdenia žalobkyne
a nenamietal jej vlastnícke právo. Práve z dôvodu týchto skutočností v trestnom konaní, policajnú
orgán vyzval žalobkyňu, aby si vlastnícke právo uplatnila na príslušnom súde. Spor o vlastnícke právo
k zaistenému vozidlu tak mohol vzniknúť iba medzi žalobkyňou a žalovaným 3/. Tvrdenie žalovaného
3/, že nie je vo veci pasívne legitimovaný z dôvodu, že v čase podania žaloby nemal vozidlo vo svojej
dispozícii, súd nepovažoval vo vzťahu k jeho pasívnej vecnej legitimácii za relevantné z dôvodu, že
žalovaný 3/ nemal toto vozidlo vo svojej dispozícii výlučne iba z toho dôvodu, že mu bolo vozidlo zaistené
v rámci úkonov trestného konania vykonávaných žalovaným 4/. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného
3/ v konaní o určenie vlastníckeho práva k zaistenej veci, súd preto považoval za danú.
35. Žalovaný 1/ bol podľa tvrdení žalobkyne, v nájomnom vzťahu s ňou, vozidlo predal bez jej vedomia
a súhlasu, v rozpore s trestným zákonom. Vozidlo nebolo zaistené u neho a vlastnícke právo k nemu
si neuplatňoval. Jeho pasívna vecná legitimácia v konaní o určenie vlastníckeho práva k predmetnému
vozidlu tak nebola daná.
36. Žalovaný 2/ bol predávajúci v zmluve so žalovaným 3/ a vlastnícke právo si k vozidlu už aj z tohto
dôvodu neuplatňoval. Rovnako si vlastnícke právo neuplatňoval ani vo vzťahu k žalobkyni. Žalobkyňu
naopak, vo svojej výpovedi v konaní, viackrát sám označil ako vlastníčku vozidla a z jeho výpovede
mal súd preukázané, že ju za vlastníčku vozidla považoval. Jeho pasívna vecná legitimácia v konaní o
určenie vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu, tak nebola daná.
37. Vzájomné vzťahy medzi žalovanými 1/, 2/, 3/ a ich vysporiadanie, nebolo predmetom tohto súdneho
konania.38. Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu značky
ŠKODA SUPERB kombi, bielej farby, VIN: J., rok výroby 2012, EČV: I. a jeho vydanie vlastníkovi. Teda,
ochrana vlastníckeho práva vlastníka vozidla, podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
39. Ako už súd uviedol, v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa je evidovaná ako držiteľ vozidla v
osvedčení o evidencii vozidla č. Z. XXXXXX, teda v tzv. veľkom technickom preukaze vozidla.
40. V konaní ďalej nebolo sporné ani to, že vozidlo, ku ktorému určenie vlastníckeho práva bolo
predmetom tohto konania, bolo dňa 30.6.2020 zaistené a odňaté žalovanému 3/. Žalobkyňa dňa
22.9.2020 oznámila žalovanému 4/, že si na vozidlo uplatňuje vlastnícke právo. V uvedený deň podala
žalobu na určenie vlastníckeho práva k predmetnému odňatému vozidlu.
41. Žalovaný 3/ v konaní nerozporoval vlastnícke právo žalobkyne k predmetnému motorovému vozidlu.
V konaní neuviedol ani žiadne relevantné a výnimočné okolnosti, z ktorých by odvodzoval potrebu
ochrany jeho dobrej viery pri nadobudnutí práv pred ochranou vlastníckeho práva žalobkyne. Jeho
obrana spočívala v tom, že sám bol obeťou podvodu, nie v spore o vlastnícke právo k zaistenému
motorovému vozidlu. Vlastnícke práva žalobkyne nijako nespochybňoval.
42. Vo veci samej tak súd nepovažoval za spornú ani tú skutočnosť, komu patrí osobné motorové
vozidlo značky ŠKODA SUPERB, druh karosérie AC COMBI, bielej farby, VIN: J., rok výroby 2012, EČV:
I., kto je jeho vlastníkom.
43. Sporné skutočnosti súd v konaní nezistil.
44. Po posúdení veci, súd aplikáciou vyššie citovaných zákonných ustanovení na zistený skutkový stav,
dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná.
45. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia vlastníctva k hnuteľnej veci podľa ust. § 126 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Ide o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, v zmysle ktorého žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Naliehavý právny záujem žalobkyne na určení jej vlastníctva k zaistenému motorovému vozidlu vyplýva
priamo z ustanovenia § 21 ods. 9 zák. č. 171/1997 Z.z. o Policajnom zbore a preto ho nebolo potrebné v
konaní preukazovať. K odstráneniu právnej neistoty žalobkyne a následnému vydaniu veci, nie je možné
dôjsť inak, ako na základe právoplatného rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho práva k hnuteľnej veci.
46. Z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj z podstaty vlastníckeho práva
vyplýva, že vlastnícke právo je najúplnejšie a najširšie právo k veci, ktoré je absolútne a nepremlčuje sa.
Absolútna povaha vlastníckeho práva spočíva v tom, že všetci sú povinní ho rešpektovať a nikto nesmie
vlastníka rušiť pri jeho výkone. Obsahom vlastníckeho práva je právo vec držať, užívať, požívať jej
plody a disponovať ním. Vlastnícke právo možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom
(§ 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vlastníctvo možno nadobudnúť buď originárne, keď vlastník
neodvodzuje svoje vlastnícke právo od vlastníckeho práva skoršieho vlastníka, napríklad vytvorením
novej veci, alebo derivatívne tak, že vlastník odvodzuje svoje vlastnícke právo od práva skoršieho
vlastníka, napríklad prevodom, titulom kúpnej zmluvy. Pri derivatívnom nadobudnutí vlastníckeho práva
scudzovacou zmluvou, platí zásada rímskeho práva uplatňujúca sa aj v súčasnom práve „nemo plus
iuris ad alium transfere potest, quam ipse habet“, ktorá znamená, že nikto nemôže previesť na iného
viac práv, ako sám má.
47. Žalovaný 3/ svoje vlastníctvo k veci, pred jej zaistením policajným orgánom, odvodzoval z právneho
titulu kúpnej zmluvy s tým, že v trestnom konaní zistil, že on sám bol obeťou podvodu. Vlastnícke právo
žalobkyne k predmetnému motorovému vozidlu, tak v zásade nerozporoval.
48. Súd tak v konaní nemal preukázané, že by vlastnícke právo žalobkyne, ktoré preukazovala
veľkým technickým preukazom vozidla, niektorým zo zákonných spôsobov zániku vlastníckeho práva,
zaniklo. Toto nezaniklo v dôsledku kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými 1/ a 2/ a následne
ani uzatvorením kúpnej zmluvy medzi žalovanými 2/ a 3/. Žalovaný 1/ vedel, že nie je vlastníkompredmetného vozidla a napriek tejto vedomosti predal osobné motorové vozidlo žalovanému 2/, ktorý
sa tak nemohol stať vlastníkom veci nadobudnutej od nevlastníka, v zmysle zásady „nikto nemôže
na iného previesť viac práv ako sám má“. Následne, z rovnakých dôvodov, sa nestal vlastníkom veci
ani žalovaný 3/, ktorý ju mal nadobudnúť od žalovaného 2/. Vlastnícke právo žalobkyne, tak nijakým
zákonným spôsobom neprešlo na inú osobu a preto naďalej trvá.
49. Tvrdenie žalovaného 3/ o nezodpovednosti žalobkyne v jej záväzkových vzťahoch nebolo pre
rozhodnutie súdu, týkajúce sa vlastníckeho práva žalobkyne, relevantné. Rovnako, obranu žalovaného
spočívajúcu v jeho tvrdeniach, že on nemá a v čase podania žaloby ani nemal s uvedeným vozidlom
nič spoločné, súd považoval za účelovú. V konaní nebolo sporné, že vozidlo bolo policajným orgánom
zaistené u žalovaného 3/, pričom ak by sa tak nestalo vozidlo by žalovaný 3/ užíval a mal by ho
v dispozícii. Pokiaľ ide tvrdenie žalovaného 3/, že mu nebol doručený kompletný žalobný návrh, čo
považuje za porušenie jeho právna aktívnu obranu v konaní, súd zo súdneho spisu zistil, že žalobný
návrh bol žalovanému 3/ doručený v kompletnom znení spolu s prílohami tak, ako bol súdu doručený
žalobkyňou. Žalovaný 3/ zásielku doručovanú mu súdom prevzal dňa 21.6.2021 a následne dňa
1.7.2021, ju prevzal aj jeho právny zástupca.
50. Súd vo vzťahu k záverom, ku ktorým dospel, podporne poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 78/2016, ktorý rozhodoval v obdobnej veci.
51. Teda, s poukazom na uvedené zistené skutočnosti, súd dospel k záveru, že vlastníčkou zaistenej
veci, osobného motorového vozidla značky ŠKODA SUPERB, druh karosérie AC COMBI, bielej farby,
VIN: J., rok výroby 2012, EČV: I., je žalobkyňa, ktorej je potrebné ako vlastníčke vozidla, toto vozidlo
z policajného zaistenia a úschovy vydať. Súd preto podanej žalobe vyhovel tak, ako je to uvedené vo
výrovej časti rozhodnutia.
52. Súd žalobu o určenie vlastníckeho práva k zaistenej veci, voči žalovaným 1/, 2/ a 4/ zamietol z
dôvodu nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie na tomto určení. Súd vo vzťahu k žalovanému 4/
žalobe v časti vydania veci vyhovel, keď tento výrok nadväzoval na výrok o určení vlastníckeho práva
k zaistenej veci.
53. O trovách konania žalobkyne, vo vzťahu k žalovanému 3/ súd rozhodol podľa § 257 CSP tak,
že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Charakter a okolnosti sporu, súd považoval
za dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočne nepriznal náhradu trov konania, v celom rozsahu
úspešnej žalobkyni. Súd vzal do úvahy a prihliadol aj okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k podaniu žaloby
a okolnosti, ktoré boli dané na strane žalovaného, keď ani jeden z nich nemal možnosť sa dohodnúť
s protistranou na mimosúdnom vyriešení veci, ale naopak bolo nevyhnutné na vyriešenie veci začať
súdny spor. Súd napokon prihliadol aj na postoj žalovaného 3/, ktorý už pri prvom úkone, ktorý mu
v konaní patril v podstate súhlasil s návrhom na určenie vlastníckeho práva v prospech žalobkyne.
Súd preto výnimočne, z vyššie uvedených dôvodov, nárok na náhradu trov konania, inak úspešnej
žalobkyni nepriznal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd už nebude rozhodovať o výške trov konania
žalobkyne.
54. O náhrade trov konania, týkajúcich sa žalovaných 1/, 2/, 4/, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1
CSP. V konaní boli úspešní žalovaní 1/, 2/, 4/, ktorým vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu
100%. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaným 1/, 2/, 4/ preukázateľne žiadne výdavky v súdnom konaní
nevznikli, súd im náhradu trov konania nepriznal. Súd preto už nebude, vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/,
4/, rozhodovať o výške trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)
ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať
exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.