Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anna Kohútová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7718010027
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kohutová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7718010027.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kohutovej a sudcov
JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Miroslava Baňackého, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 7. mája
2019 v trestnej veci obžalovaného K. P., pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods.
4 písm. b) Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora okresnej prokuratúry proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce zo dňa 21. 3. 2019, sp. zn. 3T/7/2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný K. P. uznaný vinným zločinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods.
3 písm. b), ods. 4 písm. b) Tr. zák. a prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že

dňa 1.9.2017 v čase okolo 17.00 hod. v D., okr. C. na ul. I. potom, čo od ranných hodín uvedeného dňa
s majiteľom rodinného domu č. XXX/XX, I. P. spoločne na lavičke pod prístreškom popíjali alkoholické
nápoje a keď poškodený zaspal, následne rukou vytlačil dovnútra okno, cez neho vnikol do skladu,
prešiel na 1. poschodie až do obývacej izby, odkiaľ z konferenčného stolíka odcudzil finančnú hotovosť
400 € a zo skrine igelitovú tašku s čiernym obalom formátu A4 so zberateľskými poštovými známkami
v hodnote 2.000 €, kde uvedeným konaním I. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, D. spôsobil

škodu odcudzením vo výške 2.400 €,
pričom vyššie uvedeného konania sa dopustil aj napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu
Humenné sp. zn. 2T/27/2015 zo dňa 28.8.2018, právoplatným dňa 20.10.2015 uznaný vinným z prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák.

Bol mu za to uložený podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), n) Tr. zák.,

§ 37 h), m) Tr. zák. § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu

poškodenému I. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, D. vo výške 400 €.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného I. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, D. so zvyškom
nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry, a

to do výroku o treste. V písomných dôvodoch uviedol, že uvedený trest pokladá za uložený v rozporeso zákonom, vzhľadom k tomu, že neboli splnené zákonné podmienky na jeho uloženie a taktiež
neprimerane mierny s ohľadom na správanie a konanie obvineného.

Okresný súd pri ukladaní trestu nemal zohľadniť ako poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm.
n) Tr. zák., že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, čo podľa názoru
súdu spočívalo v tom, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o priznaní viny, na
základe čoho následne súd uznesením prijal jeho vyhlásenie. Teda uvedené je možné považovať za
napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti, keďže v rámci vykonávaného dokazovania pred súdom

nebolo nutné prokurátorom ako orgánom činným v trestnom konaní, dokazovať vinu obžalovaného,
keďže nie je nevyhnutné, aby obžalovaný napomáhal orgánom činným v trestnom konaní počas celého
trestného konania a rovnako nemusí napomáhať všetkým orgánom činným v trestnom konaní, ale môže
tak urobiť v ktoromkoľvek štádiu trestného konania a vo vzťahu ku ktorémukoľvek orgánu činnému
v trestnom konaní, ktorý je príslušný na objasňovanie trestnej činnosti. S takýmto názorom súdu sa
nemožnostotožniť,pretoževyhlásenieovinevzmysle§257Tr.por.niejemožnémechanicky(formálne)

stotožňovať s poľahčujúcou okolnosťou uvedenou v ustanovení § 36 písm. n) Tr. zák., tak ako to urobil
okresný súd, pretože medzi vyhlásením viny zo strany obžalovaného a touto poľahčujúcou okolnosťou
neexistuje žiadna spojitosť. Skrátenie súdneho konania nemožno zamieňať s pomocou obžalovaného
pri odhaľovaní jeho trestnej činnosti, teda objasňovanie trestnej činnosti sa týka trestného činu a jeho
páchateľa a žiadnym spôsobom sa nedotýka procesnoprávnej úpravy týkajúcej sa vyhlásenia viny.

Neprihliadnutím na túto poľahčujúcu okolnosť by u obžalovaného prevažovali priťažujúce okolnosti a v
zmysle ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák. by bolo potrebné zvýšiť dolnú hranicu trestnej sadzby o 1/3.

Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil napadnutý rozsudok

Okresného súdu Michalovce a obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej
hranici zákonom zvýšenej trestnej sadzby a pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril aj obžalovaný K. P. prostredníctvom svojho obhajcu. V písomnom

vyjadrení poukázal v podstate na tieto skutočnosti.

V plnom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku Okresného súdu Michalovce, v ktorom uviedol,
že pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na osobu
obžalovaného, na ustanovenia § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, kde dospel k záveru, že účel trestu

u obžalovaného bude dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov. Pri ukladaní
trestu súd zohľadnil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, kde ako poľahčujúcu okolnosť na
strane obžalovaného hodnotil jeho doznanie sa k spáchanej trestnej činnosti a jej úprimné oľutovanie v
zmysleustanovenia§36písm.1)Tr.zák.,akoajnapomáhaniepriobjasňovanížalovanejtrestnejčinnosti
v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák., pričom prihliadol aj na vyhlásenie obžalovaného o vine pred súdom,

ktoré súd prijal, čo v zmysle súčasnej judikatúry je možné považovať za napomáhanie pri objasňovaní
trestnej činnosti, keďže v rámci vykonávaného dokazovania pred súdom nebolo nutné prokurátorom,
ako orgánom činným v trestnom konaní, dokazovať vinu obžalovaného, keďže nie je nevyhnutné, aby
obžalovaný napomáhal orgánom činným v trestnom konaní počas celého trestného konania a rovnako
nemusí napomáhať všetkým orgánom činným v trestnom konaní, ale môže tak urobiť v ktoromkoľvek

štádiu trestného konania a vo vzťahu ku ktorémukoľvek orgánu činnému v trestnom konaní, ktorý je
príslušný na objasňovanie trestnej činnosti. Ako priťažujúcu okolnosť súd u obžalovaného vyhodnotil
jeho predchádzajúce odsúdenia v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., ako aj spáchanie viacerých trestných
činov v zmysle ustanovenia § 37 písm. h) Tr. zák.. Z dôvodu rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností súd v súlade s ustanovením § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil obžalovanému trest odňatia slobody na

dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby.

Rovnako sa stotožňuje aj s výmerou trestu, nakoľko uložený trest podľa názoru súdu zabezpečí
dostatočnú ochranu spoločnosti pred prípadným ďalším páchaním trestnej činnosti zo strany
obžalovaného a rovnako bude dostatočne vplývať aj na jeho prevýchovu, aby si tento uvedomil následky

svojho konania a v budúcnosti sa obdobného konania nedopúšťal. Uviedol, že takto uložený trest, okrem
individuálnej prevencie, plní aj úlohy generálnej prevencie a odradí prípadných ďalších páchateľov
obdobnej trestnej činnosti od jej spáchania.V závere poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 36 písm. n) Tr. zák. poľahčujúcou okolnosťou
je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Napomáhanie
pri objasňovaní trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ v priebehu trestného konania napomáhal

príslušným orgánom najmä tým, že podrobne objasní svoju trestnú činnosť. Táto okolnosť však nemôže
mať pre objasnenie zásadný význam. Zásadný význam pre trestné konanie má totiž dokazovanie,
ktoré sa vykonáva tak, ako v tomto prípade, v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. marca 2015, sp. zn. 4Tdo 76/2014). Z uvedenej konštatácie
teda jednoznačne vyplýva, že poľahčujúca okolnosť, a teda napomáhanie páchateľa pri objasňovaní

trestnej činnosti, nezohrávala zásadný význam v rámci prebiehajúceho trestného konania a bola len
jednou z okolností, ktorá svedčila v prospech obžalovaného, nakoľko Okresný súd Michalovce prihliadal
aj na ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák., ktorého podstata spočíva v tom, že trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a
rovnako aplikoval aj ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zák., kde súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery

prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Na základe uvedeného navrhol odvolaciemu súdu, aby v zmysle ustanovenia § 319 Tr. por. odvolanie
Okresnej prokuratúry Michalovce zamietol ako nedôvodné.

Krajský súd na základe takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne súd len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil nasledovné.

Z predloženého trestného spisu vyplýva, že obžalovaný K. P. na hlavnom pojednávaní Okresného
súdu Michalovce konanom dňa 21. 3. 2019 vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe (§ 257 ods. 1 písm. b) Tr. zák.). Následne súd postupoval podľa § 257 ods. 5 Tr. por. Pred
rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného K. P., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v

obžalobe, prvostupňový súd zistil stanovisko prokurátora, ktorý navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného
K. P.. Postupom podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. okresný súd prijal vyhlásenie obžalovaného K. P., že je
vinný zo spáchania skutku právne kvalifikovaného obžalobou ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1,
ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr.
zák. a vyhlásil, že vykoná dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Preskúmaním výroku o treste u obžalovaného K. P. odvolací súd zistil, že osoba obžalovaného je v
napadnutom rozsudku hodnotená na základe vykonaných dôkazov v súlade s ich výsledkami, pričom
prvostupňový súd správne zistil, že obžalovaný K. P. má v odpise registra trestov 19 záznamov o
odsúdení, v posledných desiatich rokoch 8 záznamov o odsúdení. Posledné odsúdenie je trestným

rozkazom Okresného súdu Humenné zo dňa 21. 1. 2016, sp. zn. 2T/198/2015, právoplatným dňa 4. 2.
2016 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na trest
odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov so zaradením na výkon trestu v ústave na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia. Uvedený trest vykonaný obžalovaným K. P. dňa 21. 5. 2017.

Prvostupňový súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu zohľadnil obžalovanému K. P. poľahčujúcu
okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., tzn. že sa priznal a oľutoval svoje konanie a tiež poľahčujúcu
okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák., že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na dôvody napadnutého rozhodnutia a zároveň
zvýrazňuje tú skutočnosť, že obžalovaný K. P. už v štádiu prípravného konania poskytol súčinnosť

orgánom prípravného konania pri objasňovaní skutku, keď vo svojej výpovedi dňa 13. 12. 2017 uviedol
také údaje, ktoré umožnili týmto orgánom vytvoriť si komplexný obraz o okolnostiach činu do tej
miery, že v krátkom čase bola predmetná trestná vec objasnená tak, že mohla byť podaná obžaloba
na obžalovaného K. P. bez toho, aby bolo nevyhnutné skutok preukazovať rozsiahlym procesným
dokazovaním, napríklad previerkou výpovede na mieste, či vyšetrovacím pokusom, prípadne vykonaním

rekonštrukcie a podobne.

Na druhej strane prvostupňový súd zohľadnil pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu obžalovanému
K. P. aj priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., že spáchal viac trestných činov, ako ajpriťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., že už bol za trestný čin odsúdený. Vzhľadom na
uvedené možno konštatovať, že prvostupňový súd pri ukladaní trestu obžalovanému K. P. vychádzajúc
zo zásady individualizácie trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery

prihliadol jednak na osobu páchateľa, ale aj na charakter a spôsob spáchania skutku obžalovaným,
spôsobený následok a tiež na správanie obžalovaného K. P. po čine, tzn. zohľadnil tú skutočnosť, že
obžalovaný K. P. hneď na druhý deň po čine, t.j. 2. 9. 2017 požiadal svedka W. P., aby odovzdal obsah
igelitovej tašky - kompletný čierny obal formátu A4 s odcudzenými zberateľskými poštovými známkami I.
P., ktorý uvedenú skutočnosť potvrdil zhodne so svedkom W. P., a tým vlastne svojím aktívnym konaním

prispel v podstatnej časti k náhrade spôsobenej škody trestným činom.

Krajský súd zistil, že obžalovaný K. P. bol rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 1. 7. 2009, sp.
zn. 2T/49/2009 odsúdený za trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. (zákonom stanovený trest
odňatia slobody, trestná sadzba 3 až 8 rokov, čo v súčasnosti vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 1
Tr. zák. zodpovedá kvalifikácii zločinu) na trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, pre výkon ktorého bol

zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

VýrokotresteuvedenéhorozsudkubolzrušenýrozsudkomOkresnéhosúduHumennésp.zn.1T/146/09
zo dňa 23. 10. 2013, právoplatným v uvedený deň, ktorým bol obžalovaný K. P. uznaný vinným prečinom
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a bol mu uložený súhrnný

trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov a 10 mesiacov so zaradením na účely výkonu trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa§38ods.5Tr.zák.,priopätovnomspáchanízločinusazvyšujedolnáhranicazákonomstanovenej
trestnej sadzby o jednu polovicu, v takom prípade sa nepoužije ustanovenie odseku 4 § 38 Tr. zák.

Pod pojmom opätovne treba vo vzťahu k tomuto ustanoveniu rozumieť spáchanie zločinu po tom,
čo bol páchateľ právoplatne odsúdený za iný zločin. Na tento znak sa neprihliadne v prípade, ak
predchádzajúce odsúdenie za zločin je zahladené.

Krajský súd má za to, že v prípade, ak páchateľ opätovne spáchal zločin (§ 38 ods. 5 Tr. zák.), alebo
obzvlášť závažný zločin (§ 38 ods. 6 Tr. zák.), je nevyhnutné, aby výrok o vine v skutkovej vete obsahoval
presnú citáciu predchádzajúceho odsúdenia a aby v procese dokazovania na hlavnom pojednávaní bolo
zisťované, či je možné na toto odsúdenie prihliadnuť. Musí byť preto oboznámený obsah súdnych spisov
o takom skoršom odsúdení.

Vprípadeustanovenia§38ods.5Tr.zák.idesíceoustanovenie,ktorénetvorízákladnéznakyskutkovej
podstaty trestného činu, ale odôvodňuje určitú trestnú sadzbu, a preto je potrebné ho uviesť vo výroku
o vine odsudzujúceho rozsudku v skutkovej vete v súlade s ustanovením § 163 ods. 3 Tr. por.

V samotnej obžalobe prokurátora nebola ani zmienka o aplikovaní ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák.
Obžalovaný K. P. na podklade obžaloby urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré
súd uznesením prijal. Aj s prihliadnutím na uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, je potrebná
ochranaprávobvineného,pokiaľideojehooboznámeniesasovšetkýmiskutkovýmizávermi,ktorébudú
podkladom pre výrok o treste. Obžalovaný K. P. urobil vyhlásenie o vine bez toho, aby mal vedomosť o

tom, že sa priznáva k spáchaniu skutku s vedomím, že opätovne spáchal zločin i napriek tomu, že za
zločin už bol odsúdený. Uvedené neprimerane zasahuje do základných práv obžalovaného.

Výkladom ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák. možno dospieť k záveru, že slovné spojenie „pri opätovnom
spáchaní zločinu“ odkazuje na objektívnu stránku trestného činu, t.j. konanie páchateľa a zároveň aj

na subjektívnu stránku - zavinenie páchateľa - to znamená, vedomosť páchateľa o tom, že opätovne
pácha zločin napriek tomu, že za zločin už bol odsúdený. Keďže napadnutý rozsudok vo výroku o vine
neobsahuje, že obžalovaný K. P. opätovne spáchal zločin i napriek tomu, že za zločin už bol odsúdený,
nie je možné obžalovanému trest ukladať za aplikácie § 38 ods. 5 Tr. zák. V tejto súvislosti treba napokon
uviesť, že takýto návrh nebol prokurátorom ani prezentovaný na hlavnom pojednávaní okresného súdu a

rovnako ani na verejnom zasadnutí krajského súdu a nie je ani obsahom písomne podaného odvolania.Vzhľadom na uvedené zistenie odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade je nevyhnutné uložiť
obžalovanému K. P. úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby
v trvaní 36 mesiacov po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností a zistení.

Keďže obžalovaný K. P. bol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním teraz posudzovaných trestných
činov vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, prvostupňový súd
postupoval v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. a zaradil obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Výrok o náhrade škody prvostupňového rozsudku nebol odvolaním napadnutý, a preto ho krajský súd
nepreskúmaval a rovnako ani správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.

Pre úplnosť však krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že v skutku napadnutého rozsudku je
nesprávne identifikované predchádzajúce odsúdenie obžalovaného K. P. a to rozsudok Okresného súdu

Humenné,sp.zn.2T/27/2015zodňa28.8.2018,právoplatnédňa20.10.2015,pričomsprávnemalobyť
uvedené - trestný rozkaz Okresného súdu Humenné zo dňa 28. 8. 2015, sp. zn. 2T/27/2015, právoplatný
dňa 20. 10. 2015.

Krajský súd, vzhľadom na ustanovenie § 257 ods. 5 Tr. por., nemohol uvedené pochybenie okresného

súdu napraviť, a preto naňho len v tomto rozhodnutí poukázal.

Z uvedených dôvodov krajský súd o odvolaní prokurátora rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.