Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. november 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoPr/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216209092
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1216209092.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu

JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcu: J.. Q. H.K., N.. XX.XX.XXXX,
A. A. X, S., zastúpeného Mgr. Drahoslavom Potočekom, advokátom, so sídlom Čajakova 5, Košice,
proti žalovanému: KONTI, a.s., so sídlom Hraničná 18, Bratislava, IČO: 35 857 463, zastúpenému
JUDr. Martinom Dolníkom, advokátom, AKSK s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, Banská Bystrica, za účasti
intervenienta na strane žalovaného: Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, so sídlom Záhradnícka
31, Bratislava, zastúpeného JUDr. Dagmar Kubovičovou, advokátkou, so sídlom Nám. Biely kríž 3,
Bratislava,ourčeniezodpovednostizapracovnýúraz,naodvolaniežalobcuažalovanéhoprotirozsudku

Okresného súdu Bratislava II zo dňa .05. marca 2020, č.k. 58Cpr/3/2016-361, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že určuje, že úraz, ktorý utrpel
žalobca ako zamestnanec dňa 24.02.2016 v pracovnom pomere u žalovaného zamestnávateľa pri
vykonávaní pracovných úloh na stavbe bytového domu P., na L.. A. Č.. X, A., je pracovným úrazom v
rozsahu 50 % zodpovednosti zamestnávateľa.
Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že úraz, ktorý utrpel žalobca ako zamestnanec

dňa 24.02.2016 v pracovnom pomere u žalovaného zamestnávateľa pri vykonávaní pracovných úloh
na stavbe bytového domu P., na L.. A. Č.. X, A., je pracovným úrazom v rozsahu 30 % zodpovednosti
zamestnávateľa a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na
náhradu trov konania. Rozhodol tak podľa § 137 C.s.p., § 146 ods. 1, 2, § 147 ods. 1, 2, § 148 ods. 1, 2,
§ 195 ods. 1, 2, 6, § 196 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákonníka práce, § 6 ods. 1 písm. a/, d/, o/, § 9 ods. 1 písm. a/,
§ 12 ods. 2 písm. a/ zák.č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o BOZP“), Prílohy č. 6 k vyhláške č. 147/2013 Ministerstva práce,

sociálnych vecí a rodiny SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti
na výkon niektorých pracovných činností (ďalej len „Vyhláška č. 147/2013“), Prílohy č. 3 bod B, odd.
6.1 k nariadeniu vlády SR č. 396/2006 o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách
na stavenisko s odôvodnením, že žalobca osvedčil naliehavosť právneho záujmu na určení miery
zavinenia žalovaného a na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca svoje
povinnosti dodržiavať všeobecne záväzné a ostatné predpisy BOZP nesplnil napriek tomu, že bol s

nimi náležite oboznámený a naviac v pracovnej zmluve výslovne prehlásil, že je pripravený za svojho
nadriadeného pracovníka prevziať úlohy spojené s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a osvojiť
si pre túto činnosť potrebné znalosti a vzhľadom na to sa žalovaný čiastočne zbavil zodpovednosti
za pracovný úraz, pričom za primeranú považoval mieru zavinenia žalovaného v rozsahu 30 %.Uviedol, že žalovaný vznik pracovného úrazu žalobcu nerozporoval a vykonaným dokazovaním mal
za preukázané, že úraz, ktorý sa stal žalobcovi dňa 24.02.2016 o 11:35 hod. na stavenisku objektu
A. P. M. A., mal charakter pracovného úrazu a k poškodeniu jeho zdravia došlo v pracovnom čase

počas výkonu jeho pracovnej činnosti na pracovisku žalovaného, keď ako majster pri kontrole výškových
budov na stavbe prepadol technologickým otvorom v podlahe rozmerov 0,55 x 0,55 m z výšky
asi cca 2,90 m a po dopade na zem si spôsobil ťažký úraz, spočívajúci v trieštivej zlomenine tela
stavca driekovej chrbtice. O tomto pracovnom úraze bol vykonaný Záznam o registrovanom pracovnom
úraze, ktorého obsah bol žalobcom rozporovaný a následne žalovaným opravený. Nebol sporný ani

priebeh úrazového deja. Mal za preukázané, že pracovný úraz sa stal spôsobom, ktorý opísal žalobca;
žalobca si spôsobil zranenie v pracovnej pozícii majster tým, že dňa 24.02.2016 v presne nezistenom
čase a si o 11:30 hod., pri kontrole stupnice na nivelačnej late na 1. NP vo vnútri objektu stavby
BD P. na L.. A. X M. A., v spolupráci s robotníkom R. S., ktorý nivelizačnú latu pridržiaval, vo vnútri
objektu stavby spravil v rohu výklenku tvaru „L“ krok dopredu na drevenú dosku, ktorá prekrývala
technologický otvor štvorcového tvaru o rozmeroch 0,55 m x 0,55 m a v dôsledku jeho nedostatočného

zabezpečenia žalobca cez tento otvor prepadol z výšky asi 2,9 m na nižšie poschodie, do suterénu,
kde dopadol chrbtovou časťou tela na betónovú podlahu, čím si spôsobil ťažký úraz trieštivej zlomeniny
tela stavca driekovej chrbtice, s potrebou bezodkladnej chirurgickej operácie s dobou hospitalizácie
10 dní a práceneschopnosťou od 24.02.2016 do 01.01.2017. Ďalej mal za preukázané, že žalovaný
mal náležité informácie o BOZP na predmetnej stavbe; absolvoval oboznámenie zamestnancov s

BOZP pre stavbu, opakované oboznámenie zamestnancov a vedúcich zamestnancov o BOZP dňa
02.11.2015, opakované školenie zamestnancov riadiacich prácu vo výškach a nad voľnou hĺbkou dňa
02.11.2015, školenie zamestnancov o poučení pre prácu na technických zariadeniach elektrických
dňa 02.11.2015. Vzhľadom na absolvované školenia musel žalobca vedieť o svojich právach aj
povinnostiach na pracovisku. Žalobca ako vedúci zamestnanec na stavbe - v pracovnej pozícii majster

- mal povinnosti v zmysle § 6 ods. 8 zák.č. 124/2006 Z.z. zabezpečovať úlohy zamestnávateľa v
oblasti starostlivosti o BOZP na stavbe (toto ustanovenie sa vzťahuje na vedúcich zamestnancov na
všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií a tieto úlohy sú rovnocennou a
neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností). Kontrolu dodržiavania všeobecne záväzných a
ostatných predpisov BOZP zamestnancami mal žalovaný vykonávať prostredníctvom svojich vedúcich

zamestnancov na stavbe, pričom v čase vzniku úrazu žalobcu mali na predmetnej stavbe dohliadať
na dodržiavanie predpisov o BOZP majster a stavbyvedúci. V inkriminovanom čas bol na stavbe
jediným majstrom žalobca, a preto je nesporné, že v tom čase zodpovednou osobou, ktorá mala
povinnosť dohliadať na BOZP všetkých zamestnancov, bol žalobca; ak mal dohliadať na BOZP všetkých
zamestnancov, platilo to aj pre neho samotného (§ 9 zák.č. 124/2006 Z.Z.). Svedok J.. Q. K. vo svojej

výpovedi uviedol, že ako autorizovaný bezpečnostný technik vykonával kontrolu BOZP na stavbách
žalovaného minimálne jedenkrát za týždeň a raz týždenne na každej stavbe, čo znamená, že kontrola
stavby autorizovaným bezpečnostným technikom nebola vykonávaná sústavne, ale len občasne, a
preto zodpovednosť za BOZP na stavbe stavebníka mali zvýšenú vedúci zamestnanci, t.j. žalobca
ako majster a stavbyvedúci J.. Č.Ž.. Autorizovaný bezpečnostný technik J.. Q. K. nemal podľa obsahu

spisu ani výkonné právomoci na nariadenia odstránenia prípadných zistených nedostatkov v oblasti
BOZP a mal právo iba informovať vedúcich zamestnancov o zistených nedostatkoch, ktorí mali následne
povinnosť zabezpečiť ich odstránenie. V prejednávanej veci nebolo sporné, že v čase úrazu žalobca
pracoval pri takom technickom otvore v podlahe, ktorý nebol opatrený krytom dostatočne pevným a
odolným proti vonkajším silám a nepriaznivým vplyvom a nebol ani upevnený tak, aby bezpečne

uniesol predpokladané namáhanie; tento kryt bol neupevnený (labilný) a rozmerovo nevyhovujúci
veľkosti otvoru v podlahe. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že prekrytie predmetného technického
otvoru zabezpečoval pôvodne sám žalobca, a preto sa zrejme ľahkovážne domnieval, že je zakrytý
pevným a stabilným krytom, čo sa ukázalo ako mylný predpoklad a zrejme počas prác na stavbe bola
porušená jeho stabilita, čím sa kryt stal nebezpečným. Stabilitu technického otvoru mal kontrolovať

a overovať stavebník, t.j. žalovaný, prostredníctvom svojich vedúcich zamestnancov na stavbe, pri
sústavnej kontrole BOZP a pri občasnej kontrole autorizovaným bezpečnostným technikom, čo sa podľa
vykonaného dokazovania dôsledne nerealizovalo. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania
konštatoval, že žalobca svoje povinnosti dodržiavať všeobecne záväzné a ostatné predpisy BOZP
nesplnil napriek tomu, že bol s nimi náležite oboznámený; konal ľahkomyseľne, riadne nedbal pri

svoje práci na bezpečnosť a ochranu svojho zdravia tým, že stúpil na technologický otvor, ktorého
bezpečnosť podcenil a tým zvýšil riziko pri výkone svojej práce, pričom aj v zmluve prehlásil, že je
pripravený za svojho nadriadeného pracovníka prevziať úlohu spojenú s bezpečnosťou a ochranou
zdravia pri práci a osvojiť si pre túto činnosť potrebné znalosti. Taktiež žalovaný si dôsledne neplnilsvoje povinnosti vyplývajúce so zákonných a ostatných ustanovení o BOZP. Bolo preukázané, že
technologický otvor, cez ktorý sa žalobca prepadol, nebol bezpečne zakrytý a zjavne aj dlhší čas,
čo však nezistil ani autorizovaný bezpečnostný technik na stavbe, ani stavbyvedúci , a ani majster,

teda žalobca. V tejto súvislosti poukázal na tvrdenia znalca v znaleckom posudku č. 17/2017, že v
danomprípadekontrolaBOZPzamestnávateľom,t.j.žalovanýmnastavbenebolavykonávanádôsledne
a sústavne a nekládla sa náležitá dôležitosť dodržiavaniu povinností vyplývajúcich zo zákonných
ustanovení o BOZP, čo preukazuje aj skutočnosť, že sa v stavebnom denníku nenachádza záznam o
registrovanom úraze žalobcu. Pri určení percentuálnej výšky miery zavinenia žalobcu zohľadnil najmä

jeho nedodržiavanie všeobecne záväzných právnych a ostatných predpisov BOZP, zanedbanie svojej
povinnosti ako vedúceho pracovníka dbať pri práci o svoju bezpečnosť, ale aj o bezpečnosť jemu
podriadených zamestnancov a jeho mieru zavinenia v rozsahu 70 % považoval za primeranú, vzhľadom
na okolnosti vzniku úrazu a priebeh úrazového deja. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods.
1 C.s.p. a § 257 C.s.p. s odôvodnením, že v okolnostiach prejednávanej veci vzhliadol dôvody hodné
osobitného zreteľa, pretože i keď sa úraz stal aj vinou žalobcu, tento musel kvôli ťažkému pracovnému

úrazu trpieť a absolvovať náročnú operáciu, následne ďalšie liečenie spojené s hospitalizáciou, celkovo
bol práceneschopný a tým aj v režime obmedzeného príjmu od 24.02.2016 až do 01.01.2017.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej

inštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že rozsudok považuje za nespravodlivý,
pretože v konaní neboli preukázané skutočnosti, na základe ktorých by sa žalovaný v zmysle § 195 ods.
6 a § 196 ods. 1 a 2 Zákonníka práce zbavil zodpovednosti. Pokiaľ ide o výpoveď stavbyvedúceho J..
V. Č. v trestnom konaní, že dal žalobcovi príkaz dať do pripraveného debnenia výšku pre betonáž s

tým, že si ju prevezme z vonkajšej steny garáže na danú konštrukciu a výslovne mu zakázal, aby tú
výšku bral z budovy, namietal, že je to účelová lož priameho nadriadeného s tendenciou vyviniť sa z
danej situácie, keďže bol jeho priamym nadriadeným a sám mu zadával úlohu pred pracovným úrazom.
Je nelogické, aby svojmu podriadenému zakazoval ísť dovnútra budovy, keď žalovaný ako majster na
stavbe sa musel pohybovať po celej stavbe a geodetický bod nebolo možné získať zvonku alebo z

okraja budovy pre veľké debniace prvky. Ak by stavbyvedúci J.. V. Č. vedel o hroziacom nebezpečenstve
pre odkrytý kryt na šachte, mal povinnosť to v zmysle § 148 Zákonníka práce oznámiť zamestnancovi
a zamestnanec mal právo na takúto informáciu. O tom, že kryt na šachte bol narušený, musel vedieť
ten, kto nariadil napr. inštaláciu vzduchotechniky alebo inú inštaláciu práve cez danú šachtu a ten
mal zároveň povinnosť túto skutočnosť oznámiť svoji zamestnancom o hroziacom nebezpečenstve a

povinnosť dať nanovo zabezpečiť odkrytý kryt na predmetnej šachte. Znalec J.. V. B., W.. v trestnom
konaní poukázal na to, že žalobca porušil celkovo 5 povinností z oblasti BOZP, a to: povinnosť
vyplývajúcu z vyhlášky č. 147/2013 Z.z., Prílohy č. 6 bod 2.1; povinnosť vyplývajúcu z nariadenia
vlády SR č. 396, Prílohy č. 3 bod 6.1; povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 124/2006 Z.z., § 6 ods. 8;
povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 124/2006 Z.z., § 12 ods. 2 a povinnosť vyplývajúcu zo Zákonníka

práce, § 148 ods. 1. Podľa vyhlášky č. 147/2013 Z.z., Prílohy č. 6 bod 2.1 „Kolektívne zabezpečenie,
ktorým sú ochranné a záchytné konštrukcie, napríklad zábradlie, ochranné ohradenie, lešenie, poklop,
záchytné ohradenie, záchytné lešenie alebo záchytná sieť, musí byť dostatočne pevné a odolné
proti vonkajším silám a nepriaznivým vplyvom a upevnené tak, aby bezpečne unieslo predpokladané
namáhanie. Jeho únosnosť sa musí preukázať statickým výpočtom alebo iným spôsobom“. Namietal, že

táto povinnosť usvedčuje práve zamestnávateľa zo zanedbania povinnosti, pretože žalobca sám nemal
odbornú kvalifikáciu vyplývajúcu z nejakého písomného dokladu aby mohol sám navrhnúť technické
riešenie, druh materiálu a vyrátať únosnosť dosky na prekrytie technologického otvoru. V zmysle § 4,
§ 7 a § 9 vyhlášky č. 147/2013 Z.z. na základe projektu ku konkrétnej stavbe mal byť vypracovaný
koordinátorom BOZP plán bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, teda aj na predmetné technologické

otvory, ktoré sú v projekte zakreslené a podľa konkrétneho plánu koordinátora BOZP na základe projektu
stavby malo byť kvalifikovanou osobou, resp., stavbyvedúcim navrhnuté a vypracované technické
riešenie zabezpečenia technologických otvorov nákresom a písomne v zmysle vyhlášky č. 147/2013
Z.z. k § 9 Prílohy č. 1 ods. 3.1, o ktorých mal byť žalobca ako vedúci zamestnanec - majster výroby
písomne oboznámený, poučený, čo mal potvrdiť svojím podpisom, pretože sám kvalifikáciu zo SKIS

na navrhnutie technického riešenia podľa uvedených predpisov nemal. Navrhnuté technické riešenie
prekrytia technologického otvoru, ktorým žalobca prepadol, pravdepodobne nespĺňalo kritériá v zmysle
vyhlášky č. 147/2013 Z.z. k § 9 v Prílohe č. 1 ods. 3,1, podľa ktorých „Otvory a jamy na stavenisku
alebo komunikácii, kde hrozí nebezpečenstvo pádu osôb, musia byť vždy zakryté alebo ohradenépevným dvojtyčovým zábradlím vysokým najmenej 1m.3.2./Zakrytie otvoru a jamy súvislým poklopom
sa musí vykonať tak, aby ho nebolo možné pri prevádzke odstrániť alebo poškodiť. Únosnosť súvislého
poklopu musí zodpovedať predpokladanej prevádzke“. Podľa nariadenia vlády SR č. 396, Prílohy č.

3 bod 6.1 „Podlahy pracovísk nesmú mať nebezpečné nerovnosti, otvory alebo šikmé plochy a musia
byť pevné, stabilné a nešmykľavé“. Porušenie podľa znalca z trestného konania: „otvor v podlahe v
posudzovanom skutku bol pravdepodobne zakrytý pevným a stabilným krytom, avšak časom mohla byť
porušenájehostabilitaneznámouosobouakrytsastalnebezpečným.Stabilitakrytumalabyťoverovaná
stavebníkom prostredníctvom jeho vedúcich zamestnancov na stavbe pri sústavnej kontrole BOZP a

pri občasnej kontrole ABT. Znalec predpokladá, že zakrytie otvoru v podlahe v posudzovanom skutku
evokovalo u majstra, teda poškodeného alebo u ABT domnienku, že kryt je správne zabezpečený a
netreba ho kontrolovať prípadne overovať jeho stabilitu. Uvedená benevolencia mala za následok vznik
posudzovaného skutku“. Namietal, že aj táto skutočnosť usvedčuje zamestnávateľa a nie zamestnanca
zo zanedbania povinnosti. Otázkou je, kto dal pokyn použiť šachtu, odkryť kryt a na nebezpečenstvo
žalobcu neupozornil a nenariadil ani opätovné zabezpečenie narušeného krytu. Bol to zamestnávateľ

prostredníctvom nadriadenej osoby, ktorá nariadila použitie inkriminovanej šachty a odkrytie, teda
narušenie zabezpečeného krytu. Žalobca o tejto skutočnosti nemal od zamestnávateľa, ani od
bezprostredne nadriadeného stavbyvedúceho informáciu o nebezpečenstve a o potrebe zabezpečenia.
Pokiaľ ide o porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 6 ods. 8 zák.č. 124/2006 Z.z., znalec uviedol, že
„predpokladá, že poškodený povinnosť starať sa o BOZP nepovažoval za rovnocennú a neoddeliteľnú

súčasťplneniasvojichpracovnýchúloh,aajpretonevykonávalsústavnúkontroluBOZPnapracoviskách
stavby, a ani pri vykonávaní nivelizačných prác. Ak by poškodený nezanedbal sústavnú kontrolu BOZP
bolo pravdepodobné, že by zistil nestabilitu krytiu a následne ju odstránil a posudzovaný skutok by
nebol vznikol“. Žalobca namietal, že ide o nepodložené úvahy znalca, pretože ak by aj ráno alebo
pred uvedenou prácou skontroloval kryt, stavba je dynamicky meniaci sa proces, zmena nastala

bezprostredne potom ako začalo používanie šachty a narušenie krytu, o ktorom mal žalobca dostať
informáciu od zamestnávateľa v zmysle § 148 ods. 1 Zákonníka práce, v zmysle ktorého má aj právo
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z
pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami. Znalecký
posudok č. 17/2017 zo dňa 10.01.2018 je podľa jeho názoru úplne neprofesionálny, vychádza zo

všeobecných odborných fráz, bez adekvátnych dôkazov a je tendenčný v neprospech zamestnanca
- žalobcu. V súvislosti s povinnosťou vyplývajúcou z § 12 ods. 2a zák.č. 124/2006 Z.z. opätovne
namietal, že nebol riadne oboznámený s bezprostredne hroziacim nebezpečenstvom. V súvislosti s
konštatovaním znalca, že poškodený urobil chybu tým, že si neoveril bezpečnosť krytu predtým ako naň
stúpil, poukázal na kontrast slnečných lúčov a neosvetlenej miestnosti, do ktorej vstupoval v okamihu,

v ktorom si nestíhal ani uvedomiť nebezpečnosť situácie, na ktorú objektívne mal byť minimálne
upozornený osobou, ktorá technologicky otvor použila, resp. osobou, ktorej takáto povinnosť vyplýva
z citovaných ustanovení. Ďalej uviedol, že ak by sa zamestnávateľ chcel zbaviť zodpovednosti aspoň
sčasti v zmysle § 196 ods. 1 písm. a/, b/ ods. 2 písm. c/ Zákonníka práce, musel by preukázať, že
zamestnanec preukázateľne porušil právne predpisy alebo porušil pokyny na zabezpečenie BOZP;

škodu si zamestnanec spôsobil pod vplyvom alkoholu, omamnej látky alebo psychotropnej látky; alebo
konal vyslovene ľahkomyseľne. Za ľahkomyseľné konanie podľa § 196 ods. 5 Zákonníka práce nemožno
však považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce. Poukázal na povinnosť
vyplývajúcu zo Zákonníka práce, § 148 ods. 1, v zmysle ktorého zamestnanci majú právo na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z

pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami a namietal,
že takéto informácie nemal a aj táto skutočnosť usvedčuje zamestnávateľa, a nie zamestnanca zo
zanedbania povinnosti. Namietal, že v zmysle § 195 Zákonníka práce je za pracovný úraz zodpovedný
zamestnávateľ, a to podľa § 195 ods. 6 Zákonníka práce aj keby dodržal všetky povinnosti vyplývajúce z
osobitných predpisov. Z dokazovania vyplynulo, že zamestnávateľ nedodržal všetky povinnosti, pretože

neinformoval poškodeného o hroziacom nebezpečenstve, čo potvrdil aj technik BOZP J.. Q. K. P. P.
D. A. J.. A. F.. Poukázal na to, že kryt nad otvorom bol, ale odlepený, nezabezpečený a posunutý, čo
voľným okom človek nemusí vôbec zbadať.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti o náhrade trov konania podal odvolanie v zákonom
stanovenej lehote žalovaný, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť tak, že

žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Konštatoval, že rozsudok ustálil mieru
zodpovednosti v rozsahu 70 % žalobca a 30 % žalovaný a prihliadol na okolnosti operácie, liečenia a
pracovnej neschopnosti žalobcu, ale neboli zohľadnené ďalšie relevantné skutočnosti, ktoré existenciu
dôvodov hodnýchosobitnéhozreteľanastranežalobcuvylučujú.Poukázalnato,žemalsnahuodohoduso žalobcom, a to v predsúdnej aj v súdnej fáze konania, avšak žalobca to odmietol a napriek tomu, že
poznal závery znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní, trval na 100 % zodpovednosti
zamestnávateľa a podal žalobu vo veci samej a odôvodnenosť žalobného petitu neprehodnotil ani v

priebehu konania pri konfrontácii s ďalšími dôkazmi vylučujúcimi 100 % zodpovednosť žalovaného za
jeho pracovný úraz. Tieto skutočnosti boli známe súdu prvej inštancie v dobe jeho rozhodovania a
vzhľadom na to posúdenie okolností čiastočného zavinenia žalovaného na vzniku pracovného úrazu
žalobcu, náročnosti operácie, doby liečenia a pracovnej neschopnosti žalobcu ako dôvodov hodných
osobitného zreteľa a z toho dôvodu v súlade s § 257 C.s.p. nepriznanie nároku na náhradu trov

žalovanému podľa § 255 ods. 1 C.s.p. vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a ust. § 6 ods. 8, §
12 ods. 2 písm. a/ a § 9 ods. 1 písm. a/ zák.č. 124/2006 Z.z. namietal, že žalobca bol ako vedúci
zamestnanec (majster) na stavbe zodpovedný aj za BOZP; žalovaný aj práve prostredníctvom žalobcu
zabezpečoval na predmetnej stavbe dodržiavanie BOZP; keďže v čase úrazu bol žalobca ako jediný

vedúci zamestnanec prítomný na stavbe, bolo práve jeho výlučnou zodpovednosťou zabezpečovať
pre žalovaného všetky úlohy pre oblasť BOZP, čo jednoznačne zanedbal; žalobca ako zamestnanec
žalovaného porušil predpisy BOZP, s ktorými bol preukázateľne oboznámený a dokonca bol za ich
kontrolu aj ako majster zodpovedný. S poukazom aj na ust. § 148 ods. 1 poslednej vety Zákonníka
práce namietal, že žalobca sa na stavbe P. nesprával prevenčne a zodpovedne. Uviedol, že predmetom

konania nie je posúdenie kvality prekrytia stavebných otvorov, čo v konečnom dôsledku realizoval
samotnýžalobca,aleporušeniealeboneporušeniepovinnostížalovanéhoažalobcu.Zpriebehukonania
nevyplýva, že by toto prekrytie bolo zrealizované nesprávne, ale že v dôsledku ďalšej činnosti na stavbe
došlo k jeho porušeniu. Žalobca porušil množstvo svojich povinností ako vedúceho zamestnanca na
predmetnej stavbe, čo je jednoznačne potvrdené aj znaleckým posudkom č. 17/2017.

5. Intervenient na strane žalovaného vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním žalobcu, ako vecne správny potvrdiť. Namietal, že žalobca
v odvolaní neuviedol, ktorý konkrétny dôkaz súd vyhodnotil nesprávne a v čom vidí nesprávnosť
vyhodnotenia, neuviedol ktoré skutkové zistenia súdu považuje za nesprávne, rovnako neuviedol v čom
vidí nesprávnosť právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie a ani akou konkrétnou inou

vadou konanie trpí. Stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, keď žalovaný bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že žalobca porušil právne predpisy
alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a taktiež preukázal, že
žalobcabolstýmitopredpismiriadneoboznámený.Správnesúdprvejinštancieprihliadolnaskutočnosť,
že žalobca v pracovnej pozícii majstra ako vedúceho pracovníka mal zvýšenú povinnosť dbať pri

práci o svoju bezpečnosť a bezpečnosť jemu podriadených zamestnancov. Žalobca nereflektoval na
preukázanú skutočnosť porušenia právnych predpisov ním samotným, ako bolo zistené aj v rámci
šetrenia v trestnoprávnej veci. Pokiaľ by žalobca túto skutočnosť bol ochotný si uznať, k súdnemu sporu
by vôbec nedošlo, keďže žalovaný bol ochotný pripustiť svoju mieru zavinenia v rozsahu 30 %.
6. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného intervenient na strane žalovaného súhlasil s tvrdením

žalovaného, že v danom prípade neboli splnené podmienky ust. § 257 C.s.p. pre nepriznanie náhrady
trov konania. Podľa jeho názoru v konaní nebola preukázaná ani výnimočnosť prejednávanej veci.
7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a
v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.)

a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

8. Žalobca sa v konaní domáhal určenia, že úraz, ktorý utrpel dňa 24.02.2016 pri vykonávaní pracovných
úloh na stavbe v rámci pracovného pomeru u žalovaného, je pracovným úrazom v plnej zodpovednosti

zamestnávateľa z dôvodu, že za pracovný úraz objektívne zodpovedá zamestnávateľ v zmysle §195
ods. 6 Zákonníka práce, a to aj v prípade dodržania všetkých povinností vyplývajúcich mu z osobitných
predpisov a zbaviť sa svojej zodpovednosti za pracovný úraz aspoň sčasti môže zamestnávateľ len
ak v zmysle § 196 ods. 1 písm. a/, b/ ods. 2 písm. c/ Zákonníka práce preukáže, že zamestnanec
porušil právne predpisy alebo pokyny na zabezpečenie BOZP, alebo škodu si spôsobil zamestnanec

pod vplyvom alkoholu, omamnej látky alebo psychotropnej látky, alebo konal vyslovene ľahkomyseľne,
pričom za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika
práce. V danom prípade nebol preukázaný žiaden z týchto uvedených dôvodov, ale zamestnávateľnedodržal všetky povinnosti, pretože neinformoval žalobcu o hroziacom nebezpečenstve (odstráneného
zabezpečenia) nezabezpečeného technického otvoru.

9. Súd prvej inštancie v konaní vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov,
listinnými dôkazmi vrátane znaleckých posudkov, a to súkromného znaleckého posudku č. 10/2017
vypracovaného na základe zadania žalobcu Ing. Bartolomejom Dorovom, znalcom z odboru Bezpečnosť
a ochrana zdravia pri práci, Stavebníctvo, Strojárstvo a znaleckého posudku č. 17/2017 vypracovaného
znalcom Doc. Ing. Milanom Sabom, PhD., znalcom z odboru Bezpečnosť a ochrana zdravia pri

práci, odvetvie Stavebníctvo, vypracovaného v trestnom konaní; zhodnotením výsledkov vykonaného
dokazovania v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov dospel k správnym skutkovým záverom
a vec posúdil správne po právnej stránke, keď a zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia
Zákonníka práce a dospel k správnym záverom, že pracovný úraz utrpený žalobcom dňa 24.02.2016
je pracovným úrazom, za ktorý zodpovedá žalovaný, avšak čiastočne sa zbavil svojej zodpovednosti,
keď bolo preukázané porušenie povinností dodržiavať všeobecne záväzné a osobitné predpisy BOZP

aj žalobcom. S uvedenými závermi sa odvolací v celom rozsahu stotožnil, avšak nestotožnil sa v celom
rozsahu s úvahou súdu prvej inštancie, na základe ktorej určil mieru zavinenia žalobcu v rozsahu 70 %
a mieru zavinenia žalovaného v rozsahu 30 %.

10. Na základe vykonaného dokazovania správne súd prvej inštancie ustálil priebeh úrazového deja,

podľa ktorého k úrazu žalobcu došlo tým, že dňa 24.02.2016 približne o 11.30 hod., pri kontrole stupnice
na nivelačnej late na 1.NP vo vnútri objektu stavby BD P. M. A., v spolupráci s robotníkom R. S., ktorý
pridržiaval nivelačnú latu, vo vnútri objektu stavby spravil v rohu výklenku tvaru „L“ krok dopredu na
drevenú dosku, ktorá prekrývala technologický otvor štvorcového tvaru o rozmeroch 0,55 m x 0,55 m a
v dôsledku jeho nedostatočného zabezpečenia žalobca cez tento otvor prepadol z výšky asi 2,9 m na

nižšie poschodie, do suterénu, kde dopadol chrbtovou časťou tela na betónovú podlahu, čím utrpel ťažký
úraz. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že predmetný technologický otvor v čase
úrazu žalobcu nebol bezpečne zakrytý, keď bol neupevnený, labilný a rozmerovo nevyhovujúci veľkosti
otvoru v podlahe. Vyplynulo to nielen z výpovede žalobcu, ale aj zo znaleckých posudkov. Znalec doc.
Ing. Milan Sabo PhD. vo svojom posudku konštatoval porušenie povinností vyplývajúcich z vyhlášky č.

147/2013 Z.z., Prílohy č. 6 bod 2.1. a nariadenia vlády SR č. 396, Prílohy č. 3 bod 6.1. a týkajúcich
sa dostatočne pevného a odolného kolektívneho zabezpečenia a týkajúce sa podláh, ktoré nesmú mať
nebezpečné nerovnosti, otvory alebo šikmé plochy a musia byť pevné, stabilné a nešmykľavé, pričom
tietopovinnostibolipodľanázoruznalcaporušenéžalobcom.Zároveňkonštatovalajporušeniezostrany
žalovaného povinností pri starostlivosti o BOZP zamestnancov na stavbe tým, že nezabezpečil sústavnú

kontrolu plnenia ustanovení uvedených vo všeobecne záväzných právnych a iných predpisoch BOZP, v
dôsledku čoho technologický otvor v podlahe nebol bezpečne zakrytý celý čas, tento nedostatok nebo
zistený bezpečnostným technikom na stavbe, ani majstrom, ani stavbyvedúcim, z čoho vyplýva, že
kontrola na stavbe nebola vykonávaná sústavne a dôsledne. Znalec Ing. Bartolomej Dorov vo svojom
znaleckom posudku taktiež uviedol, že miesto, kde poškodený prepadol cez otvor v podlahe, nespĺňalo

podmienky bezpečného pracoviska a že technické zabezpečenie zabránenia pádu cez technologický
otvor v podlahe, nespĺňalo podmienky na bezpečný výkon práce ako aj bezpečný pohyb po podlahe
1. NP. V tejto súvislosti žalobca nedôvodne namieta v odvolaní, že sám nemal odbornú kvalifikáciu
na to, aby mohol sám navrhnúť technické riešenie prekrytia technologického otvoru a tak, ako bolo
toto technické riešenie navrhnuté stavbyvedúcim, nespĺňalo kritériá v zmysle vyhlášky č. 147/2013 Z.z.

k § 9 v Prílohe č. 1 ods. 3, keď v konaní nebolo zistené, a ani žalobcom tvrdené, že už pôvodné
zakrytie tohto technologického otvoru, ktoré realizoval sám žalobca, by nebolo dostatočné a bezpečné.
Žalobca v konaní tvrdil, že otvory na základe ústneho pokynu zabezpečoval s kolegom ešte na jeseň,
a to vhodnými (pevnými) preglejkovými doskami, ktoré boli prilepené montážnou penou, avšak doska
bola pred pracovným úrazom odlepená manipuláciou, zrejme pracovníkmi, ktorí tento otvor využívali

na spúšťanie materiálov a títo ho späť už nezabezpečili, keď nebo prilepený montážnou penou. Taktiež
svedok J.. Q.N. K., autorizovaný bezpečnostný technik, považoval technické riešenie J.. Č. prekrytia
predmetného otvoru tzv. podstojkovaním, za správne. V konaní nebolo preukázané ktorí pracovníci a
kedy tento otvor v období od jeho prekrytia a zabezpečenia žalobcom do vzniku pracovného úrazu
mali pri výkone stavebnej činnosti používať a s jeho prekrytím manipulovať; o týchto skutočnostiach

nemal žiadnu vedomosť žalobca, žalovaný ani žiaden z vypočutých svedkov, pričom aj znalec doc.
Ing. Milan Sabo PhD. uviedol, že predmetný otvor v podlahe nebol bezpečne zakrytý zrejme dlhší
čas a tento nedostatok nebo zistený bezpečnostným technikom na stavbe, ani stavbyvedúcim, ani
majstrom, pričom konštatoval, že pravdepodobne bol kryt pôvodne dobre zakrytý, ale časom mohla byťjeho stabilita narušená neznámou osobou a tiež poukázal na to, že stabilita krytu technologického otvoru
mala byť sústavne kontrolovaná. Z uvedeného aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že kontrola
dodržiavania právnych predpisov a ostatných predpisov BOZP na stavbe nebola vykonávaná sústavne

a dôsledne tak, ako konštatoval znalec, ako aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Týmto došlo zo stany zamestnávateľa k porušeniu ust. § 9 ods. 1 písm. a/ BOZP, v zmysle ktorého
je povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov
BOZP, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a
bežných pracovných postupov a v dôsledku toho aj k porušeniu povinností vyplývajúcich z vyhlášky č.

147/2013 Z.z., Prílohy č. 6 bod 2.1. a nariadenia vlády SR č. 396, Prílohy č. 3 bod 6.1., upravujúcich
požiadavky na bezpečné a dostatočné kolektívne zabezpečenie a na podlahy pracovísk, keďže z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že v dôsledku nedostatočne vykonávanej kontroly nebol predmetný
technologický otvor v čase úrazu žalobcu bezpečne zakrytý. Tieto povinnosti boli porušené žalovaným
ako zamestnávateľom a zároveň aj žalobcom, ktorý ako vedúci zamestnanec na stavbe (majster) mal
podľa § 6 ods. 8 Zákona o BOZP povinnosť zabezpečovať plnenie úloh zamestnávateľa v oblasti

starostlivostioBOZPnastavbe,atedasamalpodieľaťajnavykonávaníkontrolydodržiavania predpisov
BOZP zamestnancami, ktorá mala byť vykonávaná sústavne a dôsledne. Povinnosť majstra kontrolovať
neporušenosť zakrytia otvorov potvrdil aj žalobca vo svojej výpovedi, v ktorej zároveň uviedol, že každý
večer otvory kontrolovali pred koncom pracovnej doby a prechádzali celú stavbu odhora dole. Takúto
kontrolu vykonávanú denne pred koncom pracovnej doby možno považovať za pravidelnú, ale nie za

sústavnúvzmysleuvedenéhoustanovenia.Zákonnápožiadavkysústavnejkontrolypritompodľanázoru
odvolacieho súdu nevyžaduje vykonávanie kontroly nepretržite, ale vyjadruje potrebu vykonania kontroly
nielen denne pred koncom pracovnej doby, ale aj v priebehu pracovnej doby podľa aktuálnej situácie na
stavbe, resp. jej časti. Za takúto situáciu vyžadujúcu kontrolu bezpečnosti pracoviska možno považovať
aj vstup pracovníkov za účelom vykonania určitých stavebných prác do tej časti, resp. priestoru stavby,

v ktorom sa nachádzajú technologické otvory. Žalobca preto aj v rámci svojej povinnosti zabezpečovať
úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o BOZP, vyplývajúcej mu nielen z ust. § 6 ods. 8 Zákona o
BOZP, ale aj z pracovnej zmluvy, ktorá povinnosť okrem iného zahŕňa aj vykonávanie sústavnej kontroly
dodržiavania predpisov BOZP, mal pri vstupe spolu s ďalším zamestnancom do priestorov stavby,
v ktorých mal vykonať zameranie výškových bodov pre zabetónovanie atiky, ako vedúci pracovník

skontrolovať bezpečnosť pracoviska najmä z hľadiska neporušenia stability krytu technologického
otvoru, o existencii ktorého v týchto priestoroch mal mať vedomosť, keďže sám zabezpečoval zakrytie
technologických otvorov na stavbe. Okrem toho žalobca porušil aj povinnosti vyplývajúce mu z § 12
ods. 2 Zákona o BOZP tým, že si neoveril bezpečnosť krytu technologického otvoru ani predtým, ako
naň stúpil. Nedôvodne namieta v tejto súvislosti, že išlo o zameriavanie neosvetleného miesta v interiéri

z vonkajšieho slnečného priestoru a že v danom okamihu si nestíhal uvedomiť nebezpečnosť situácie,
keď z uvedeného ustanovenia mu vyplýva povinnosť ako zamestnancovi dodržiavať právne predpisy a
ostatné predpisy na zaistenie BOZP, ako aj zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci
a zásady bezpečného správania sa na pracovisku. Nesporné je, že žalobca bol riadne oboznámený
s predpismi na zabezpečenie BOZP, avšak povinnosti z nich vyplývajúce si nesplnil, keď ako správne

konštatoval aj súd prvej inštancie, nedbal pri práci na bezpečnosť a ochranu svojho zdravia a na zásady
bezpečného správania sa na pracovisku, čím zvýšil riziko pri výkone svojej práce.

11. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné námietky žalobcu, že nebo riadne oboznámený s
bezprostredne vzniknutým hroziacim nebezpečenstvom, napriek tomu, že v zmysle § 148 ods.

1 Zákonníka práce má zamestnanec právo na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z
pracovného procesu a pracovného prostredia. Vzhľadom na to, že žalobca bol jedným z vedúcich
pracovníkov povinným zabezpečovať úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o BOZP, vzťahovala
sa táto povinnosť aj na žalobcu vo vzťahu k nemu podriadeným pracovníkom. Okrem toho z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že na predmetnej stavbe nebolo dostatočne zamestnávateľom,

prostredníctvom vedúcich zamestnancov, vyžadované dodržiavanie predpisov na ochranu BOZP, keď
nebola zabezpečená dostatočná informovanosť o prípadne hroziacich nebezpečenstvách v súvislosti
s vykonávaním stavebných prác, pri ktorých sú používané technologické otvory a je manipulované
s ich krytmi. Zabezpečenie informovanosti zamestnancov o prípadných hroziacich nebezpečenstvách
na stavbe vyžaduje dôsledné vedenie evidencie o konkrétnych prácach vykonávaných jednotlivými

pracovníkmi v konkrétnych priestoroch stavby, ktorá však v danom prípade nebola vedená, keďže
vykonaným dokazovaním nebolo zistené kedy a pri akých prácach došlo k manipulácii s krytom otvoru,
cez ktorý žalobca prepadol. Ide však o porušenie povinnosti zamestnávateľa, na plnení ktorej sa mal
podieľať aj žalobca ako vedúci pracovník.12. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danom
prípade sa žalovaný čiastočne zbavil svoje zodpovednosti za pracovný úraz žalobcu, keď v konaní

bolo preukázané, že jednou z príčin tohto pracovného úrazu bolo porušenie právnych predpisov a
ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zavinením žalobcu. Pri určení
miery zavinenia žalobcu považoval odvolací súd za potrebné prihliadnuť na porušenie povinnosti
žalobcu ako zamestnanca dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie BOZP, zásady
bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku, s

ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený; ako aj na porušenie povinností žalobcu ako vedúceho
pracovníka, vyplývajúcich mu z vyššie uvedených ustanovení Zákonníka práce a Zákona o BOZP, ale
aj z pracovnej zmluvy, v ktorej prehlásil, že je pripravený za svojho nadriadeného pracovníka prevziať
úlohy spojené s bezpečnosťou a ohranou zdravia pri práci a osvojiť si pre túto činnosť potrebné znalosti.
Zároveň však odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že v danom prípade aj zo strany žalovaného ako
zamestnávateľa došlo k porušeniu jeho povinností, vyplývajúcich mu z právnych predpisov a ostatných

predpisov na zaistenie BOZP, a to najmä povinnosti sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie
právnych predpisov a ostatných predpisov na BOZP, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri
práci a bezpečného správania na pracovisku; plnenie ktorých je povinný zabezpečovať ako vedúci
zamestnanec nielen žalobca, ale aj ďalší vedúci zamestnanci. Vzhľadom na konštatovanie znalca, že
predmetný technologický otvor, cez ktorý sa žalobca prepadol, nebol bezpečne zakrytý zrejme dlhší

čas a napriek tomu to nezistil ani stavbyvedúci, ktorý bol nadriadeným žalobcu, a ani autorizovaný
bezpečnostný technik, na stavbe, ktorý sa taktiež mal podieľať na vykonávaní sústavnej kontroly a ktorá
podľa záverov znalca nebola vykonávaná nielen sústavne, ale ani dôsledne, odvolací súd posúdil ako
primeranúmieruzavineniažalobcuvrozsahu50%ataktiežmieruzavineniažalovanéhovrozsahu50%.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p.
zmenil tak, ako je vo výroku rozsudku uvedené.

14. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p.
tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania vzhľadom na úspech oboch strán v konaní

v rovnakom rozsahu. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žiadnej zo strán nepriznal náhradu
trov konania s použitím § 257 C.s.p. i keď podľa pomeru úspechu strán v prvoinštančnom konaní by
mal nárok na náhradu trov konania žalovaný. Žalovaný podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie o náhrade trov konania, v ktorom namietal nesprávnu aplikáciu ust. § 257 C.s.p. V dôsledku
zmeny rozsudku súdu prvej inštancie v odvolacom konaní, je pomer úspechu strán rovnaký, preto žiadna

zo strán nemá nárok na náhradu trov konania podľa výsledku sporu a vzhľadom na to neprichádza do
úvahy aplikácia ust. § 257 C.s.p., v dôsledku čoho sú námietky žalovaného týkajúce sa
nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie v časti náhrady trov konania, irelevantné.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie jeprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).