Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. november 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/426/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110215197
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7110215197.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobkyne X. L., nar. XX.X.XXXX, bytom O., X.
X. I. X, zast. U.. Pavlom Torňošom, advokátom so sídlom Bratislava, Tomášikova 50/D, proti žalovanému
D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., L. XX, zast. JUDr. Petrom Čopkom, advokátom so sídlom Košice,
Hrnčiarska 5, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku 15C/185/2010-814 zo dňa 18.7.2019 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok a vyporiadáva bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že:

I. do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia Combi,
EVČ: KE-XXXCH v hodnote 9.958,- €, šatníkovú stenu v hodnote 66,39 €, rohovú sedaciu súpravu
s kreslom v hodnote 332,- €, koženú sedaciu súpravu s kreslom v hodnote 929,- €, obývaciu stenu
sektorovú čerešňa v hodnote 764,- €, televízor zn. Philips so stolíkom v hodnote 498,- €, vlnený koberec
béžový v hodnote 398,- €, automatickú práčku zn. Miele v hodnote 1.162,- €, kúpeľňový nábytok v
hodnote 199,- €, jedálenský stôl a stoličky v hodnote 232,- €, kombinovaný sporák zn. Mora v hodnote
232,- €, truhlicovú mrazničku v hodnote 232,- €, detskú izbu s posteľou v hodnote 598,- €, finančné

prostriedky vo výške 10.786,16 € uložené v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., Košice podľa zmluvy č.
XXXXXXXXXX, spolu hnuteľný majetok v hodnote 26.386,55 € a nehnuteľnosť - radovú garáž súp. č.
XXXX v hodnote 8.000,- € postavenú na parcele č. XXXX/XX, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXXX
v katastrálnom území X. P., E. O. - X., okres O. I.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie hodnoty podielov sumu 92.397,67 € v lehote
60 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vo
výške 2.370,75 € na účet Okresného súdu Košice I v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vo
výške 2.370,75 € na účet Okresného súdu Košice I v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O d m i e t a odvolanie proti výroku o vrátení žalovanému zaplatených zálohových platieb v sumách

150,- € a 12,36 € v určenej lehote prostredníctvom učtárne Okresného súdu Košice I.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :1.Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom:
I. určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu patria hnuteľné veci, motorové vozidlo zn. Q.
E. I., B.: KE XXXCH v hodnote 9.958,- €, finančné prostriedky vo výške 10.786,16 € uložené v Prvej

stavebnej sporiteľni, a.s., Košice podľa zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX, nehnuteľnosti:
radová garáž súp. č. XXXX zapísaná na liste vlastníctva č. XXXXX v kat. území X. P. v trhovej hodnote
X.XXX,- €, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX v kat. území S. ako budova súp. č. XXXX a pozemky
č. XXXX/X a XXXX/XX v trhovej hodnote XXX.XXX,- €, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v kat.
územie F. ako rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parcele č. XXX/X a garáž č. súp. XXXX stojaca na

parceláchč.XXX/X,XXX/X,XXX/X,XXX/XvtrhovejhodnoteXX.XXX,XX€,všetkovhodnoteXXX.XXX,-
€, trhová hodnota spoločnosti D. D. - X. a akcie spoločnosti F. stavby a.s. O. v hodnote XXX.XXX,- €.
II. W. spoluvlastníctvo strán vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal hnuteľné
veci:motorovévozidlozn.Q.E.I.,B.:KEXXXCHvhodnoteX.XXX,-€,šatníkovústenuvhodnoteXX,XX
€, rohovú sedaciu súpravu s kreslom v hodnote XXX,- €, koženú sedaciu súpravu s kreslom v hodnote
XXX,- €, obývaciu stenu sektorovú čerešňa v hodnote XXX,- €, televízor zn. F. so stolíkom v hodnote

XXX,- €, vlnený koberec béžový v hodnote XXX,- €, automatickú práčku zn. P. v hodnote X.XXX,- €,
kúpeľňový nábytok v hodnote XXX,- €, jedálenský stôl a stoličky v hodnote XXX,- €, kombinovaný sporák
zn. P. v hodnote XXX,- €, truhlicovú mrazničku v hodnote XXX,- €, detskú izbu s posteľou v hodnote
XXX,- € a finančné prostriedky vo výške XX.XXX,XX € uložené v F. stavebnej sporiteľni, a.s., O. podľa
zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX, všetko spolu v hodnote XX.XXX,XX € a nehnuteľnosť:

radovú garáž súp. č. XXXX zapísanú na liste vlastníctva č. XXXXX v kat. území X. P. v hodnote X.XXX,-
€ a pre celkové vyporiadanie v prospech žalobkyne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
XXX.XXX,- €, v lehote XX dní od právoplatnosti rozsudku.
G.. N. rozhodol o tom, že žalovanému sa vracia zaplatená záloha v sume XXX,- € (položka reg. XX/
XXXX) a v sume XX,XX € (položka reg. XX/XXXX) prostredníctvom učtárne okresného súdu, do X dní

od právoplatnosti rozsudku.
IV. N. uložil povinnosť zaplatiť X. republike súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov vo výške XX.XXX,- € a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť X. republike
súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške XX.XXX,XX €, na
účet E. súdu O. I do X dní od právoplatnosti rozsudku a napokon rozhodol, že

V. žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

X. Rozhodol tak v poradí druhým rozsudkom (po zrušení predchádzajúceho vecne nesprávneho a
nepreskúmateľného rozsudku č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX uznesením O. súdu v
O. č.k. 5Co 366/2011-107 zo dňa 28.3.2013) o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) k označeným hnuteľným a nehnuteľným
veciam, ich prikázania do výlučného vlastníctva žalovaného oproti povinnosti žalovaného zaplatiť
jej sumu 236.507,- € z titulu vyrovnania podielov do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, na tom
skutkovom základe, že po rozvode ich manželstva k vyporiadaniu BSM dohodou nedošlo. Súd prvej
inštancie v tomto rozhodnutí vyšiel zo zistenia, že manželstvo žalobkyne a žalovaného, ktoré uzavreli

dňa 16.11.1996, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 35C/123/2008-50 zo dňa
11.12.2008, právoplatne dňa 30.1.2009, k tomuto dňu zaniklo ich BSM a k jeho vyporiadaniu dohodou
strán nedošlo, preto dospel k záveru, že žalobu žalobkyňa podala dôvodne. V konaní nebolo medzi
stranami sporné, že predmetom BSM ku dňu jeho zániku boli hnuteľné veci označené vo výrokovej
časti rozsudku, tiež motorové vozidlo zn. Škoda Octavia Combi v zostatkovej hodnote 9.958,- €, spolu

hnuteľné veci v hodnote 15.600,- €, ktoré po rozvode manželstva ostali v rodinnom dome u žalovaného,
preto tieto hnuteľné veci súd prvej inštancie prisúdil do jeho výlučného vlastníctva. Podľa zhodných
tvrdení strán do BSM patria finančné prostriedky uložené v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. vo výške
10.786,16 € podľa zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX a radová garáž súp. č. XXXX
zapísaná na LV č. XXXXX v kat. území X. P. (podľa právnych záverov odvolacieho súdu vyslovených v

zrušujúcom uznesení), ktorej trhová hodnota ku dňu zániku manželstva podľa dohody strán je 8.000,-
€. Súd prvej inštancie za nesporné tiež pokladal, že do BSM patria (patrili) nehnuteľnosti evidované
na LV č. XXX v kat. území F. ako rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parcele č. XXX/X a garáž súp.
č. XXXX, stojaca na parcelách č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X, ktoré žalovaný v priebehu konania
predal, pričom listinnými dôkazmi predloženými žalovaným mal preukázané, že uvedené nehnuteľnosti

boli nadobudnuté pred uzavretím manželstva. Súd konštatoval, že „do tejto nehnuteľnosti za trvania
manželstva boli vložené spoločné investície bývalých manželov“, žalovaný nepredložil žiadne dôkazy na
svojetvrdenie,žesajednaloojehovýlučnéprostriedkyasvojudôkaznúpovinnosťohľadompreukázania
výlučných prostriedkov vložených do nehnuteľnosti si nesplnil. Podľa záverov znaleckého posudkuznalca z odboru stavebníctva, odvetvia odhad hodnoty stavieb G.. F. č. XX/XX zo dňa XX.X.XXXX,
všeobecná hodnota nehnuteľnosti je 278.000,- € (vrátane pozemkov, ktoré nie je možné zahrnúť do
BSM) a hodnota stavby je 119.721,60 €. Súd zohľadniac skutočnosť, že nehnuteľnosti žalovaný zakúpil

pred uzavretím manželstva za svoje výlučné finančné prostriedky vo výške 2.000.000,- Sk (66.666,-
€), preto „z posudzovaných nehnuteľností vyporiadal hodnotu 53.055,60 €, z ktorej na žalobkyňu
pripadá 26.527,80 € (§ 150 Občianskeho zákonníka)“ a konštatoval, že „žalovaný je preto povinný
zaplatiť žalobkyni titulom finančného vyporiadania vložených spoločných investícií do nehnuteľností
nachádzajúcich sa na LV č. XXX v kat. území F. sumu XX.XXX,XX €“. Podľa posúdenia súdu prvej

inštancie do zaniknutého BSM ďalej patrili nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX v kat. území S., a to
budova č. súp. XXXX a príslušné pozemky č. XXXX/X a č. XXXX/XX, pretože „boli nadobudnuté počas
trvania manželstva (kúpna zmluva č. XX/XXXXX/KZN/XXX zo dňa XX.X.XXXX) a žalovaný nepredložil
súdu žiadne dôkazy, že nehnuteľnosti nepatria do BSM a boli zakúpené z jeho výlučných prostriedkov“.
Mal preukázané, že v priebehu konania žalovaný tieto nehnuteľnosti predal, preto vyporiadal „trhovú
hodnotu nehnuteľností ku dňu zániku manželstva, zistenú znaleckým posudkom G.. F. č. XX/XX v sume

817.000,- €, z ktorej v prospech žalobkyne pripadá suma 408.500,- € (§ 150 Občianskeho zákonníka)“
a konštatoval, že „žalovaný je povinný na vyrovnanie podielu titulom finančného vyporiadania trhovej
hodnoty nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX v kat. území S. zaplatiť žalobkyni sumu 408.500,- €
do 90 dní od právoplatnosti rozsudku“. Do vyporiadania BSM súd prvej inštancie zahrnul tiež finančné
prostriedky, ktoré žalovaný nadobudol z podnikania, nakoľko podnikal pod obchodným menom D. D.

- X., X. spišská cesta 3, O., na základe živnostenského oprávnenia zo dňa 18.3.1996, pre činnosť
zámočnícke a zváračské práce od 10.9.1992 (výpis zo živnostenského registra). Súd prvej inštancie
bol toho názoru, že do zaniknutého BSM patria tiež akcie žalovaného v spoločnosti Priemyselné stavby
a.s. Košice (podľa zakladateľskej zmluvy založenej dňa 12.1.1996, ktorá vstúpila do likvidácie dňa
31.12.2013) a za nepreukázané považoval tvrdenie žalovaného, že akcie spoločnosti Priemyselné

stavby a.s. Košice nadobudol pred uzavretím manželstva, preto do BSM nepatria. Súd argumentoval
tým, že „žalovaný v tomto smere nepredložil žiadne dôkazy (§ 185 CSP), a preto súd vychádzal zo zásad
uvedených v ust. § 144 OZ“. Všeobecnú (trhovú) hodnotu podniku D. D. - X. mal ustálenú znaleckým
posudkom znaleckej organizácie Audit, s.r.o. č. 3/2014 zo dňa 19.3.2014 vo výške 40.690,- € a celkovú
hodnotu akcií žalovaného v spoločnosti Priemyselné stavby a.s. Košice znalec určil vo výške 94.390,- €.

Podľa úvahy súdu „z takto zistených hodnôt potom pripadne žalobkyni celkom suma 67.540,- € (§ 150
Občianskeho zákonníka), žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobkyni titulom finančného vyporiadania
sumu 67.540,- €“. Na základe uvedeného uzavrel, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom
celkovéhovyporiadaniabezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovsumu519.760,-€(13.193+408.500
+ 26.527,80 + 67.540 + 4.000 €) do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol

podľa ust. § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že žiadna zo
strán nemá právo na náhradu trov konania, lebo vyporiadanie BSM bolo v záujme oboch strán sporu.
Vzhľadom na to, že zo zálohových platieb zaplatených stranami sporu (žalovaným) na trovy znaleckého
dokazovania zostali nepoužité finančné prostriedky na preddavkovom účte súdu, rozhodol o ich vrátení
žalovanému prostredníctvom účtárne súdu. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. c), § 7 ods. 8 zákona č. 71/1992

Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom do 30.9.2012 uložil
stranám povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
v maximálne stanovenej sume podľa položky č. 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí
prílohucit.zákona,atožalobkynivovýške16.151,-€(prizohľadneníňouzaplatenéhosúdnehopoplatku
za návrh vo výške 445,50 € dňa 21.11.2011) a žalovanému vo výške 16.596,50 €, na účet okresného

súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

3.Rozsudoknapadolžalovanývčaspodanýmodvolaním,ktoréodôvodnilodvolacímidôvodmipodľaust.
§365ods.1písm.b),e),f),g)ah)CSP.Napadnutýrozsudokpovažovalzanesprávny,nepreskúmateľný,
nezákonný a celkom zjavne arbitrárny. V prvom rade nesúhlasil so zaradením do BSM nehnuteľností,

ktorých všeobecná hodnota bola stanovená znalcom G.. F. znaleckými posudkami č. XX/XXXX zo
dňa 17.3.2019 (rodinného domu s.č. XXX s príslušenstvom a ďalších nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXX v k.ú. F.) a č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX (budova „F. XX/C, s.č. XXXX a ďalších
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX v k.ú. S.) s poukazom na to, že tieto nehnuteľnosti nepatria
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a odkázal v tejto súvislosti na svoje predchádzajúce ústne

a písomné stanoviská. Uviedol, že vo vzťahu k ZP č. 22/2019 zo dňa 10.4.2019 vo veci stanovenia
všeobecnej hodnoty budovy „F. XX/C, súp. č. XXXX a ďalších nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXXX v k.ú. S., jeho právny zástupca vzniesol aj osobitnú výhradu z hľadiska použiteľnosti, resp.
akceptovateľnosti ZP s poukazom na skutočnosť, že tento znalecký posudok bol vypracovaný znalcombez vykonania miestnej obhliadky s miestnym šetrením, resp. bez osobnej prítomnosti znalca priamo
na mieste zisťovania, čo znalec v úvode ZP sám uviedol, pričom podkladom pre jeho vypracovanie bol
znalecký posudok iného znalca G.. U. W. č. XX/XXXX vypracovaný v roku 2014 pre účely uzatvorenia

záložnej zmluvy. Taktiež poukazoval na skutočnosť, že po zániku BSM (dňom právoplatnosti rozvodu
manželstva účastníkov 30.1.2009) boli na nehnuteľnosti vykonané rozsiahle rekonštrukčné práce a
zmeny, rozsah ktorých je identifikovateľný s poukazom na rozhodnutie Mesta Košice zo dňa 8.7.2009
č. A/2009/04715-12/II/BAL (o dodatočnom stavebnom povolení zmeny stavby - „Stavebný dvor F. XX
- F. budova“ súp. č. XXXX, na pozemku parc. č. XXXX/X registra „C“ v k.ú. S., stavebníka D. D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom X. spišská cesta 3, O. - zmena stavby spočívajúca v stavebných úpravách a
nadstavbe objektu, vrátane prípojok vody, kanalizácie a plynu a požiarnej nádrže na pozemku parc. č.
XXXX/X v k.ú. S.), ako aj na stavebné povolenie zo dňa 7.6.2010 vydané P. O. č. A/XXXXXXXXXX-
X (ktorým povoľuje stavbu „X. dvor F. XX - prevádzková budova“, pre stavebný objekt E. plocha pre
OP a chodník, ktorá sa bude nachádzať na pozemku parc. č. XXXX/XX v k.ú. S.), ktorým boli povolené
stavebné zmeny týkajúce sa odstavných plôch, parkovísk a pod. Žalovaný poukázal na to, že uvedené

listinné dôkazy sú súčasťou spisu a vytýkal, že tieto skutočnosti neboli zohľadnené v ZP G.. F., ktorý
vychádzal zo znaleckého posudku Ing. W. vypracovaného dňa 18.3.2014, teda v čase, kedy už boli
tieto zmeny realizované. Znalecký posudok G.. F. teda nezohľadňuje skutkový stav a rozsah stavby
v čase právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva (k 30.1.2009), resp. investície a zhodnotenie,
ktoré boli realizované už po tomto termíne a financované z finančných prostriedkov jeho otca, ako aj z

prostriedkov z úveru peňažného ústavu. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že neakceptoval jeho
návrh na výsluch žalobkyne vo vzťahu k nehnuteľnostiam v k.ú. F. prednesený jeho právnym zást.
na pojednávaní dňa XX.X.XXXX vzhľadom k tomu, že žalobkyňa na pojednávaní konanom v r. 2011
dňa 12.4.2011 na otázku jeho vtedajšej právnej zástupkyne, či vniesla nejaké finančné prostriedky do
manželstva, uviedla: „nie, takéto finančné prostriedky som nemala“. Na potvrdenie existencie garáže v

k.ú. F. pred uzavretím manželstva, v prípade pochybností navrhoval vypočuť svedka G. W., bytom N. č.
XXX, H. a vo vzťahu k nehnuteľnostiam v k.ú. F. navrhol vypočuť svojho otca D. D. st., ktorý dojednával
všetkyzmluvnépodmienky.Poukázalvtejtosúvislostinasvojeopakovanéprednesy,doterajšiepísomné
stanoviská a stanovisko zo dňa 23.1.2017, v ktorom uviedol, že finančnými prostriedkami, ktoré boli
použité na kúpu nehnuteľností, ako aj na ich rekonštrukciu, on ani žalobkyňa nikdy nedisponovali a

tieto v celom rozsahu financovali jeho rodičia, resp. jeho otec. Doplnil, že k uvedenému sa vyjadril už
pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 12.4.2011 a rovnako sa vyjadril aj jeho otec D. D. vo svojej
svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 31.05.2011. Žalovaný je toho názoru, že dôkazy, ktoré navrhol
na pojednávaní dňa 11.6.2019 boli potrebné pre preukázanie rozhodných skutočností v tomto konaní.
Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s početnými dôkazmi, ktoré v priebehu konania

predložil na podporu svojej argumentácie. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby ním navrhnuté dôkazy -
výsluchy svedkov a opätovný výsluch žalobkyne boli vykonané v odvolacom konaní a boli prečítané
listiny, ktoré dôkazy uvádzal vo svojich písomných podaniach. Mal za to, že postupom súdu prvej
inštancie na pojednávaní konanom dňa 11.6.2019 spočívajúcim v neposkytnutí primeraného času na
oboznámenie sa s obsahom písomného podania žalobkyne vo veci a zaujatie relevantného stanoviska k

nemu, ktoré mu bolo predložené bezprostredne pred uskutočnením pojednávania, bol porušený princíp
kontradiktórnosti a v dôsledku toho došlo aj k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

4. V intenciách uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP žalovaný
namietal, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nesprávne a v rozpore s hmotnoprávnymi

predpismi a relevantnou judikatúrou ustálil rozsah masy majetku, ktorá patrí, resp. by mala patriť
do BSM účastníkov konania. Napriek tomu, že v odôvodnení napadnutého rozsudku rozsiahlo cituje
ustanovenia právnych predpisov, ako aj právne názory vyjadrené v uznesení Krajského súdu v Košiciach
5Co/366/2011-107 zo dňa 28.3.2013, ktorým tento zrušil predchádzajúci rozsudok 15C/185/2010-84
zo dňa 13.10.2011, argumentácia súdu prvej inštancie je nepresvedčivá, vzájomne si odporujúca,

nezohľadňujúca zistený skutkový stav, dôkazy, hmotnoprávne predpisy a súčasne nesprávne aplikujúca
stanoviská, resp. právne názory vyjadrené odvolacím súdom vo vyššie citovanom rozhodnutí. V
zásadnom rozpore so skutočnosťou, predovšetkým s rozsiahlymi listinnými dôkazmi nachádzajúcimi
sa v spise (na ktoré podrobne poukázal v písomnom stanovisku z 23.1.2017 a v ďalších podaniach
a ústnych prednesoch na jednotlivých pojednávaniach), je opakované tvrdenie súdu prvej inštancie

na viacerých miestach odôvodnenia rozsudku, že žalovaný, ktorý odmieta zaradenie nehnuteľností v
k.ú. F. a v k.ú. S., akcií spoločnosti Priemyselné stavby O., a.s., ako aj trhovej hodnoty spoločnosti -
podnikateľského subjektu D. D. - X. do W., neuviedol a nepredložil žiadne dôkazy. Poukázal v tejto
súvislosti napr. na kúpne zmluvy, na základe ktorých boli nadobudnuté jednotlivé nehnuteľnosti, jehodaňové priznania, daňové priznania jeho otca D. D. st. a daňové priznania žalobkyne, rozhodnutia
stavebných úradov, zakladateľskú listinu akciovej spoločnosti, jeho živnostenské oprávnenie o vzniku
živnostiaďalšielistinnédôkazynachádzajúcesavspise,akoajvýpovedeúčastníkovasvedkov,ktorésú

rovnako súčasťou spisu. Podľa názoru žalovaného výroková časť rozsudku nemá oporu v odôvodnení,
ktoré je nepresvedčivé, protirečivé, odporujúce skutočnostiam, faktom a dôkazom, v dôsledku čoho
rozsudok vyznieva celkom zjavne arbitrárne. Za zásadné pochybenie žalovaný považuje aj spôsob,
akým sa súd prvej inštancie vysporiadal, resp. nevysporiadal s otázkou zaradenia nehnuteľností v
k.ú. F. a k.ú. S., akcií spoločnosti Priemyselné stavy O., a.s., ako aj „podnikateľského majetku“ D. D.

- X., do majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Právny názor súdu prvej
inštancie o zaradení týchto vecí do BSM, nemá oporu v relevantných hmotnoprávnych prepisoch, v
ustálenej relevantnej judikatúre, ani v právnom názore vyjadrenom Krajským súdom v O. v uznesení
5Co/366/2011-107 z 28.3.2013 a vykonaných dôkazoch. Poukázal na ním podrobne opísané okolnosti
nadobudnutiatýchtonehnuteľnostípreduzavretímmanželstvaspoukazomnauzavretépísomnézmluvy
a okolnosti vykonania rekonštrukcie, ktorá bola nielen financovaná výlučne z prostriedkov jeho rodičov,

ale aj realizovaná firmou jeho otca D. D.. Svoje tvrdenia oprel o výpoveď svedka - otca D. D. a množstvo
listinných dôkazov, z ktorých nespochybniteľnými sú predovšetkým kúpna zmluva zo 16.3.1994 (ktorej
vklad vlastníckeho práva bol povolený č. V XXX/XX) a kúpna zmluva z X.X.XXXX (vklad povolený pod č.
V XXXX/XX), kópie ktorých boli vyžiadané súdom prvej inštancie z príslušného katastra a sú súčasťou
spisu. Z uvedených listín je nepochybné a zrejmé, že rodinný dom v k.ú F. spolu s príslušenstvom a

súčasťami existoval v čase jeho kúpy, ktorá bola realizovaná pred vznikom manželstva. Poukázal na
to, že výlučne on uzatvoril tieto kúpne zmluvy, pričom podmienky týchto zmlúv dojednával jeho otec
D. D., ktorý v plnej výške uhradil aj kúpne ceny. Z uvedených zmlúv je tiež zrejmé, že rodinný dom
v k.ú. F. mal už v čase kúpnej zmluvy pridelené súpisné č. 42, teda nepochybne stavba existovala a
spĺňala stavebné predpisy pre jej užívanie, rovnako existovalo aj jej príslušenstvo a súčasti. Je preto

zrejmé, že väčšina prvkov, ktoré stavbu charakterizujú ako vec v právnom zmysle, boli vybudované -
existovali už pred vznikom manželstva, teda stavba vznikla pred uzavretím manželstva. S poukazom na
použiteľnú judikatúru (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR Rc 44/1993, 3Cdo 201/1996), ak by aj mala byť
takáto vec, ktorá vznikla pred uzavretím manželstva, dokončovaná po vzniku manželstva - takáto vec
(stavba) do bezpodielového spoluvlastníctva manželstva nepatrí; z tohto hľadiska nie je rozhodujúce,

na koho bolo vydané stavebné a kolaudačné rozhodnutie. V tejto súvislosti žalovaný opakovane
poukázal na to, že rozhodnutím Mesta Košice č. A/2009118783-03/II1GAZ zo dňa 30.12.2009 bolo
rozhodnuté o dodatočnom povolení Zmeny stavby rodinného domu súp. č. XX na pozemku parc. č.
XXX v k.ú. F., spočívajúcej v stavebných úpravách stávajúcej stavby a rozšírení stavby prístavbou
X,XX x X,XX m, na pozemku parc. č. XXX, podľa projektovej dokumentácie zmeny stavby vypracovanej

autorizovaným stavebným inžinierom U. T. v XX/XXXX a súčasne o povolení užívania rodinného
domu súp. č. XX, na pozemku parc. č. XXX/X v k.ú. F., podľa geometrického plánu č. XX/XXXX,
overeného X. katastra O. dňa XX.X.XXXX pod č. XXX/XXXX. Uviedol, že predmetné rozhodnutie
predložil ako prílohu svojho vyjadrenia zo dňa 7.3.2016 spolu s ďalšími listinnými dôkazmi, v ktorom dal
do pozornosti súdu ďalšie významné skutočnosti vyplývajúce z tohto rozhodnutia, napr. že realizácia

stavby garáže a skladu bola začatá na základe stavebného povolenia vydaného bývalým Obvodným
úradom životného prostredia Košice II, rozhodnutím č. ÚRaSP č. 281/B-SG/1995-Či zo dňa 26.6.1995,
teda nepochybne pred vznikom manželstva. Zdôraznil v tejto súvislosti, že žalobkyňa na rozdiel od
neho, vo vzťahu k rekonštrukcii tejto nehnuteľnosti, nepredložila žiadny dôkaz o tom, že na predmetnú
rekonštrukciu boli použité spoločné prostriedky, napriek konštatovaniu súdu prvej inštancie, že sa

tak stalo. Tvrdenie žalobkyne, že nehnuteľnosť mala byť financovaná zo spoločných prostriedkov, je
obsiahnuté len vo vyjadreniach jej právnej zástupkyne. Sama žalobkyňa pri svojej jedinej prítomnosti
na pojednávaní dňa 12.4.2011 uviedla, že finančnými prostriedkami nedisponovala. Jeho návrh na
pojednávaní dňa 13.6.2019 na (opätovný) výsluch žalobkyne smeroval aj k tomu, aby sa žalobkyňa
vyjadrila, či sa prípadne ona sama svojou prácou podieľala na tejto rekonštrukcii a ak áno ako, aj keď

podľa ustálenej súdnej praxe hodnotu prác vykonaných na nehnuteľnostiach, ktoré nie sú vo vlastníctve
manželov, nemožno zaraďovať do BSM. Na skutočnosť, že realizácia rekonštrukcie začala už pred
vznikom manželstva, pričom dokončená bola po uzavretí manželstva, poukázal opakovane vo svojich
písomných podaniach a ústnych prednesoch na pojednávaniach, ako aj s poukazom na svedeckú
výpoveď jeho otca a predložené listinné dôkazy napr. územné rozhodnutie č. 281/REK/95-Či zo dňa

26.6.1995 a kolaudačné rozhodnutie Mesta Košice zo dňa 30.12.2009, ktorým bola dodatočne povolená
zmena stavby. V tejto súvislosti zdôraznil, že v čase trvania manželstva nevznikla žiadna samostatná
nehnuteľnosť, išlo a ide o súčasť hlavnej veci v zmysle ust. § 120 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k
zaradeniu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX v k.ú. S. ako budova č. súp. XXXX a príslušnýchpozemkov č. XXXX/X, XXXX/XX, v trhovej hodnote 817.000,- € do BSM, vytkol súdu prvej inštancie,
že v odôvodnení rozsudku sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho odmietavým stanoviskom a
argumentáciou podporenou predloženými dôkazmi. Zdôraznil, že nikdy nespochybňoval skutočnosť,

že tieto nehnuteľnosti boli nadobudnuté v čase trvania manželstva, čoho dôkazom sú kúpne zmluvy,
vrátane údajov z katastra nehnuteľností. Tvrdil však, že všetky finančné prostriedky, ktoré boli použité
na ich kúpu a následne aj na ich rekonštrukciu, uhradil jeho otec D. D., čo vyplýva z jeho účastníckej
výpovede, zo svedeckej výpovede D. D. na pojednávaní dňa 31.5.2011 a nepriamo aj z výpovede
žalobkyne. Túto skutočnosť potvrdzujú aj listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, predovšetkým

daňové priznania jeho otca o jeho príjmoch v rokoch 1993 až 1997, resp. listinné dôkazy potvrdzujúce
príjmy žalobkyne a žalovaného. Svedok D. D. st. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 31.5.2011
tiež uviedol, že finančné prostriedky použité na kúpu týchto nehnuteľností daroval výlučne svojmu
synovi (žalovanému) za účelom rozvíjania jeho podnikania. Podľa žalovaného dôkazom svedčiacim o
tom, že nehnuteľnosti v k.ú. S. boli nadobudnuté do jeho výlučného vlastníctva, je tiež skutočnosť, že
v písomných zmluvách o prevode vlastníckeho práva bol výlučne on uvedený ako zmluvná strana -

kupujúci.Navyševprípadekúpnychzmlúv,ktorýmibolinadobudnutépozemkyvk.ú.S.,boliprioznačení
kupujúceho uvedené jeho identifikačné znaky ako podnikateľa - živnostníka: označenie firma, meno,
priezvisko, bez dátumu narodenia, IČO: 14347091 a DIČ: 7110147858, pričom pri podpise kupujúceho
na týchto kúpnych zmluvách je pripojená jeho pečiatka označujúca podnikateľa - živnostníka. Všetky
zmluvné podmienky súvisiace s uzavretím týchto zmlúv pritom dojednával rovnako jeho otec. Podľa

žalovaného na základe uvedeného je možné urobiť záver, že v tomto prípade prejavil vôľu nadobudnúť
tieto veci do svojho výlučného vlastníctva, resp. ako samostatný podnikateľský subjekt. Tento záver
potvrdzuje aj skutočnosť, že na rozdiel od nadobudnutia nehnuteľností v k.ú. S., v kúpnej zmluve o
kúpe radovej garáže súp. č. XXXX, postavenej na parc. č. XXXX/XX v k.ú. X. mesto, zapísanej na LV
č. XXXXX, ako zmluvná strana - kupujúci sú uvedení obaja bývalí manželia - žalobkyňa i žalovaný.

Zaradenie tejto garáže do majetku v BSM akceptoval, aj keď s poukazom na skutočnosť, že celá
kúpna cena bola uhradená z prostriedkov jeho otca. Poukázal tiež na to, že kúpna cena, za ktorú
bol realizovaný prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam v r. 2015 na spoločnosť GEO
Slovakia, s.r.o., IČO: 36193241, bola vo výške 475.000,- €, čo je zrejmé z kúpnej zmluvy, ktorej vklad
vlastníckeho práva bol povolený Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom pod V-3581/2015

z 29.4.2015. Za nesprávny a zjavne arbitrárny žalovaný považoval tiež výrok súdu prvej inštancie,
že do BSM patrí aj trhová hodnota podniku D. D. - X. v sume 40.689,94 €. V odôvodnení rozsudku
(bod 37) súd prvej inštancie pritom na jednej strane konštatuje, že žalovaný podnikal pod obchodným
menom D. D. - X., X. spišská cesta 3, O., na základe živnostenského oprávnenia zo dňa 18.3.1996,
resp. pre činnosť zámočnícke práce a zváračské práce od 10.9.1992, súčasne však uvádza „preto

finančné prostriedky, ktoré nadobudol z podnikania, patria do BSM“, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia
a poukázania na relevantnú hmotnoprávnu úpravu. Okrem samotného logického rozporu tejto vety,
poukázal na písomné stanovisko zo dňa 23.1.2017, v ktorom uviedol, že práve táto skutočnosť začatia
podnikania na základe živnostenského oprávnenia nepochybne dávno pred vznikom manželstva (od
roku 1992), je sama osebe nespochybniteľným faktom potvrdzujúcim, že založil a rozvinul podnikateľskú

činnosť svojej „firmy“ zo svojich prostriedkov, resp. z prostriedkov svojich rodičov. Aj keď súdna prax
sa ustálila, že príjmy dosiahnuté podnikateľskou činnosťou jedného z manželov patria do BSM, vrátane
výnosov spočívajúcich v peňažnom príjme (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo
49/2011), rovnaký záver ohľadne vecí slúžiacich výkonu povolania jedného z manželov nie je možné
urobiť, a to s poukazom na znenie ust. § 143 ods. 1 OZ; takéto veci sa stávajú výlučným vlastníctvom

podnikajúceho manžela. Zo znaleckého posudku znaleckej organizácie Audit s.r.o. č. 3/2014 zo dňa
19.3.2014, ktorý hodnotu podniku žalovaného, podnikajúceho pod obchodným názvom D. D. - X., X. X.
I. 3, O., IČO: 14347091 určil v sume 40.689,94 € (z ktorej vychádzal súd prvej inštancie) však nevyplýva
záver, že predmetná hodnota je tvorená jeho príjmami v takejto výške, resp. že ide o majetok, ktorý
by bol nadobudnutý po vzniku manželstva. V súvislosti s uvedeným žalovaný poukázal na to, že ZP

Audit s.r.o. č. 3/2014 zo dňa 19.3.2014 bol vypracovaný bez relevantných účtovných podkladov, ktorými
on nedisponoval v čase vypracovania ZP, ani potom. Tieto doklady mala práve žalobkyňa, ktorá na
výzvu na ich predloženie nereagovala. Žalovaný preto spochybnil relevantnosť týchto údajov, pričom
na pojednávaní konanom dňa 26.5.2015 na otázku jeho právneho zástupcu, či súčasťou ocenenia
majetku „firmy“ boli alebo mohli byť aj nehnuteľnosti, konateľ spoločnosti Ing. Q. uviedol, že vo výkaze

majetku a záväzkov k 31.12.2008 je uvedený dlhodobý hmotný majetok vo výške 1.250.000,- Sk a
predpokladá, že sa jedná o spornú nehnuteľnosť. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že mohlo
ísť len o nehnuteľnosť v k. ú. S., zapísanú na LV č. XXXXX, keďže iné nehnuteľnosti využiteľné na
podnikanie nevlastnil, o to viac, že vo všetkých zmluvách je výlučne on uvedený ako zmluvná stranana strane kupujúceho, v niektorých zmluvách vrátane uvedenia G., resp. ďalších identifikujúcich znakov
podnikateľa. Žalovaný mal za to, že ak táto nehnuteľnosť, resp. nehnuteľnosti boli skutočne predmetom
ocenenia jeho firmy znaleckou organizáciou Audit s.r.o. v ZP č. 3/2014 zo dňa 19.3.2014 vo výške

40.689,94 €, ich duplicitné ocenenie znalcom Ing. F. v ZP č. 22/2019 zo dňa 10.4.2019 znamená, že
rovnaké veci boli nielen oceňované 2 - krát rôznymi znalcami, aj keď z hľadiska iných parametrov, ale aj
to, že hodnoty (ocenenia) tých istých rovnakých vecí (nehnuteľností) boli, resp. aj sú duplicitne zaradené
do celkovej hodnoty masy majetku podľa napadnutého výroku súdu. Takýto záver je neprijateľný a
nepochybne odporuje zákonným pravidlám vyporiadania majetku patriaceho do BSM. Rovnako právny

názor súdu prvej inštancie o zaradení akcií spoločnosti Priemyselné stavby, a.s. Košice v hodnote
94.390,- € podľa žalovaného nemá oporu v hmotnoprávnych predpisoch, v relevantnej judikatúre ani
vo vykonaných dôkazoch. Súd prvej inštancie v bode 38 odôvodnenia rozsudku na jednej strane
konštatuje, že spoločnosť Priemyselné stavby a.s. Košice bola založená dňa 12.1.1996, čo vyplýva
zo zakladateľskej zmluvy akciovej spoločnosti, pričom súčasne poukazuje na stanovisko žalovaného,
že akcie tejto spoločnosti do BSM nepatria, na druhej strane v ďalšej vete uvádza, že „... žalovaný v

tomto smere súdu nepredložil žiadne dôkazy (§ 185 CSP) a preto súd vychádzal z ustanovenia § 144
Občianskeho zákonníka“. Z uvádzaného je pritom zrejmé (zakladateľská listina, tiež výpis z obchodného
registra nachádzajúce sa v spise), že spoločnosť Priemyselné stavby a.s. Košice bola založená a vznikla
nepochybne pred vznikom manželstva (uzavretého dňa 16.11.1996), a teda že žalovaný nadobudol
akcie tejto spoločnosti pred vznikom manželstva, pričom finančné prostriedky na ich úhradu mu poskytol

darom jeho otec. Na tieto skutočnosti v konaní opakovane poukazoval a odmietol zaradenie týchto akcií
- cenných papierov do BSM s poukazom práve na čas ich nadobudnutia, avšak súd prvej inštancie
napriek tomu sa stotožnil s názorom žalobkyne, pričom svoje rozhodnutie vo vzťahu k zaradeniu akcií
do majetku patriaceho do BSM žiadnym spôsobom neodôvodnil a neuviedol ani žiadnu použiteľnú
hmotnoprávnu úpravu pre takýto záver. Žalovaný je toho názoru, že ak žalobkyňa tvrdila, že akcie

spoločnosti Priemyselné stavby, a.s. Košice patria do BSM, dôkazné bremeno tohto tvrdenia bolo na nej,
a nie na ňom. Žalobkyňa nenavrhla ani nepredložila pritom žiadny dôkaz, ktorý by vyvracal stanovisko
žalovaného, že akcie boli nadobudnuté pred vznikom manželstva a do BSM nepatria, a preto neuniesla
bremeno tvrdenia - dokazovania (§ 185 CSP) vo vzťahu k uvedenému. Vzhľadom na uvedené vytkol
súdu prvej inštancie, že pri hodnotení dôkazov sa nespravoval dôsledne zásadami pre ich hodnotenie,

dôkazy ním predložené a navrhované vôbec nebral do úvahy, nijako sa s nimi nevysporiadal, prípadne
ich ani nevykonal, nevyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, osobitne pokiaľ ide o listinné
dôkazy. Nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov a nevykonaním navrhnutých
dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesprávne súd posúdil
základnú otázku, ktorý majetok patrí do BSM a ktorý naopak nepatrí, čo sa následne premietlo aj do

nesprávneho určenia peňažnej náhrady, ktorú má žalovaný zaplatiť žalobkyni pre celkové vysporiadanie
BSM a tomu zodpovedajúceho výroku napadnutého rozsudku, ako aj do výroku, ktorým bolo rozhodnuté
o výške súdneho poplatku, ktorý majú strany sporu zaplatiť. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 388 CSP zmenil a sám rozsudkom rozhodol tak, že do
bezpodielového spoluvlastníctva strán patria hnuteľné veci uvedené vo výroku napadnutého rozsudku,

motorové vozidlo zn. Škoda Octavia Combi, EVČ: KE 317 CH v hodnote 9.958,- €, spolu v hodnote
15.600,- €, finančné prostriedky uložené v Prvej stavebnej sporiteľni podľa zmluvy o stavebnom sporení
č. 1611752505 vo výške 10.786,16 €, nehnuteľnosť: radová garáž súp. č. XXXX zapísaná na LV č.
XXXXX v k.ú. X. mesto v hodnote 8.000,- € a vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak,
že tieto hnuteľné veci, motorové vozidlo, finančné prostriedky a nehnuteľnosť prikáže do výlučného

vlastníctva žalovaného, pre celkové vysporiadanie v prospech žalobkyne uloží žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 17.193,08 € do 90 dní od právoplatnosti rozsudku a v nadväznosti na uvedené
rozhodne aj o výške súdneho poplatku a nároku na náhradu trov konania.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že napadnutý rozsudok je po právnej a vecnej

stránke správny a riadne, zrozumiteľne odôvodnený. Podľa žalobkyne zo strany súdu prvej inštancie
pri prejednaní veci nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu ani k porušeniu práva žalovaného na
spravodlivý súdny proces, súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový
stav obstojí a nie sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku a rozhodnutie vychádza zo

správneho právneho posúdenia veci. Mala za to, že súd prvej inštancie správne ustálil masu BSM a jeho
argumentácia je presvedčivá, správne aplikujúca právne predpisy, stanoviská súdov a právne názory.
K tvrdeniam žalovaného v odvolaní poukázala na právny názor odvolacieho súdu v otázke dôkazného
bremena vyslovený v uznesení Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Co 366/2011-107 zo dňa 28.3.2013,ktorý si správne osvojil aj súd prvej inštancie. Uviedla, že ak v konaní o vyporiadanie BSM účastník tvrdí,
že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí svoje tvrdenie hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim
pochybnosti preukázať. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna

vec alebo právo do vyporiadania nepatria. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď vzhľadom
na tvrdenia žalovaného, že nehnuteľnosti ocenené v znaleckých posudkoch č. 21/2019 a č. 22/2019
nepatriadoBSM,nakoľkokúpuarekonštrukciuspornýchnehnuteľnostívcelomrozsahufinancovalijeho
rodičia, tieto do masy BSM zahrnul, keď zhodnotil, že žalovaným tvrdená okolnosť nebola preukázaná.
Žalovaným v konaní predložené písomné dôkazy, odkaz na svedeckú výpoveď jeho otca ako aj návrh

na výsluch svedka W., žalobkyňa považovala jednak za: i) nedôveryhodné (žalovaný navrhol svedkov,
ktorý majú záujem na výsledku konania), ii) nepreukazujúce skutočnosť (priame finančné toky), že
kúpu a rekonštrukciu sporných nehnuteľností financoval žalovaný zo zdrojov, ktoré nepatria do masy
BSM - ide najmä o hodnoverné preukázanie darovacej zmluvy a finančných tokov v nadväznosti na
tvrdenie ohľadom nehnuteľností v k.ú. S. a k.ú. F. a ich rekonštrukcie. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že zo
svojich výlučných prostriedkov investoval do predmetných nehnuteľností, je dôkazné bremeno na ňom.

Uviedla, že „tvrdenie žalovaného, že finančné prostriedky poskytoval iba otec žalovaného a tento si
žiada započítavať v rámci BSM, to nie je možné, je potrebné si to riešiť iným spôsobom, nie však v
rámci konania o vyporiadanie BSM“. Ani tvrdenie, že nehnuteľnosti v k. ú. Terasa boli kúpené na firmu
žalovaného a do podnikania, žalovaný nepreukázal dôkazmi. Je nesporné, že predmetné nehnuteľnosti
boli zakúpené počas manželstva a tvrdenie žalovaného, že všetky finančné prostriedky na ich kúpu a

financovanierekonštrukcieplatiljehootec(výpoveďnapojednávaní31.5.2011,otecžalovanéhouviedol,
že ich daroval výlučne svojmu synovi za účelom podnikania), neboli kvalifikovane preukázané a ak
by to aj tak bolo, nejde o finančné prostriedky žalovaného. Takáto skutočnosť nevyplýva z dôkazov,
ktoré by kvalifikovane preukázali tvrdenia otca žalovaného a nepotvrdili ju ani svedkovia Ing. U. O., nar.
X.X.XXXX a G.. F. W., ktorí boli vypočutí na pojednávaní dna 31.5.2011. Poukázala na to, že žalovaný

bez jej súhlasu počas súdneho konania scudzil nehnuteľnosti v k.ú. S. a k.ú. F. a tuto skutočnosť súdu
zatajil, ktorý tak naďalej pojednával o možnostiach vykonať znalecké posudky a samotné obhliadky
nehnuteľnosti so žalovaným, čím žalovaný úmyselne vytváral prieťahy v súdnom procese. Žalobkyňa
nemala dosah a nevedela ovplyvniť dohodnutú kúpnu cenu. Nakoľko žalovaný počas súdneho konania
predmetné nehnuteľnosti odpredal, správne postupoval znalec a aj súd prvej inštancie, ak sa stotožnil

so závermi znaleckého posudku, v ktorom znalec určil trhovú cenu ku dňu zániku BSM. Tvrdenia
žalovaného, že stavba rodinného domu v k.ú. F. existovala v čase uzavretia manželstva, a preto
nepatrí do BSM, že po uzavretí manželstva bolo rozhodnuté o dodatočnej zmene stavby rodinného
domu, sú irelevantné vzhľadom na to, že súd určil sumu vo výške 53.055,- € ako sumu vyrovnania za
spoločné investície počas BSM. K námietke neakceptovateľnosti ZP č. 22/2019 z dôvodu nevykonania

osobnejmiestnejohliadkyznalcomsmiestnymšetrením,akjehopodkladombolznaleckýposudokiného
znalca Ing. U. W. č. 25/2014, žalobkyňa uviedla, že túto situáciu navodil samotný žalovaný. Žalovaný a
terajší vlastníci nehnuteľnosti odmietli sprístupniť nehnuteľnosti aj napriek výzvam súdu, pričom znalec
navrhoval dve zákonné riešenia ako určiť za daného stavu hodnotu nehnuteľností, následne sa priklonil
k vypracovaniu ZP na základe pokynu súdu, čo je uvedené aj v samotnom ZP č. 22/2019. Podľa

žalobkyne súd správne vyhodnotil na pojednávaní dňa 11.6.2019 žalovaným navrhované dôkazy ako
dôkazy opakujúce, ktoré vzhľadom na predmet svedectva nevnesú do tvrdení žalovaného o vnosoch do
BSM z jeho výlučného vlastníctva žiadne nové skutočnosti. Poukázala na to, že k veci sa už vyjadrila
a vypovedala na pojednávaní dňa 31.5.2011, písomnosti, na ktoré sa žalovaný odvoláva sú v spise
a návrh na vypočutie pána W.alovaný podmieňoval prípadom ak by boli „pochybnosti“, z čoho možno

vyvodiťzáver,žesúdprvejinštanciepochybnostinemal,apretožalovanémunebolipostupomsúduprvej
inštancie vo vzťahu k tejto skutočnosti odňaté práva na spravodlivý proces. Ďalej uviedla, že v kúpnych
zmluvách V-3536/97-V3555/97 z 15.4.1997 a V-3789/98 zo dňa 6.10.1998 „nevystupoval žalovaný
pod IČOm“ a jeho tvrdenia sú účelové. K tvrdeniu žalovaného ohľadom duplicitného ohodnotenia
nehnuteľností v k.ú. S. v podniku D. D. - X. aj v znaleckom posudku č. 22/2019 uviedla, že súd

prvej inštancie správne vyhodnotil túto skutočnosť. Žalovaný odmietol predložiť spoločnosti Audit s.r.o.
účtovné dokumenty tvrdiac, že ich má v držbe žalobkyňa. Na základe tohto tvrdenia ju kontaktovala
táto spoločnosť so žiadosťou o vydanie dokladov súvisiacich s podnikom D. D. - STAVRING, na čo
ona odpovedala písomne - vyjadrila sa. Audit s.r.o. urobil znalecký posudok na základe pomôcok.
Žalovaným uvádzané tvrdenie, že nehnuteľnosti v k.ú. S. evidované na LV č. XXXXX sú zahrnuté

v znaleckom posudku č. X/XXXX v položke dlhodobý hmotný majetok nie je pravdivé, žalovaný toto
nepreukázal znalcovi predložením účtovníctva alebo iným hodnoverným dôkazom a aj preto sa znalec
pri výsluchu dňa 26.5.2015 vyjadril, že „nevie na túto otázku zodpovedať“. S prihliadnutím na hodnotu
dlhodobého hmotného majetku uvádzanú znalcom v ZP, neexistenciou IČO a ani predložením zo stranyžalovaného žiadnych podporných účtovných dokladov a evidencie, resp. odpisov, ktoré by preukazovali
jeho tvrdenie, že nehnuteľnosti v k. ú. S. zapísané na LV č. XXXXX sú v podnikaní, v účtovníctve a sú
zahrnutévZPč.3/2014,sasúdprvejinštanciesprávnevysporiadalavyhodnotildôkazyajsprihliadnutím

na stanovisko uvedené v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Co 366/2011 zo dňa
28.3.2013 o dôkaznom bremene tvrdiacej strany. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že žalovaný
nepreukázal hodnoverne, priamo vnos svojich výlučných finančných prostriedkov do rekonštrukčných
prác rodinného domu v k.ú. F.. Žalobkyňa preukázala, že časť rekonštrukčných prác bola hradená z ich
stavebného sporenia. Súd prvej inštancie správne tiež určil, že finančné prostriedky, ktoré nadobudol

žalovanýzpodnikania,patriadoBSM,nakoľkožalovanýpodnikánazákladeživnostenskéhooprávnenia
zo dňa 18.3.1996, resp. pre činnosť zámočnícke a zváračské práce od 10.9.1992 pod IČO: 14347091,
pričom je nesporné, že podnikal aj počas manželstva, do podnikania boli vnášané spoločné prostriedky
a žalovaný nepreukázal opak; počas trvania manželstva nebolo súdom z dôvodu podnikania zrušené
BSM. Podľa záverov súdnej praxe je podnikajúci manžel povinný pri vyporiadaní nahradiť do BSM takú
sumu, ktorá zodpovedá pozitívnemu, kladnému rozdielu medzi aktívami a pasívami jeho podniku ku

dňu zániku BSM (v danom prípade ku dňu 30.1.2009), čo je znalcom určená suma 40.689,94 €. K
tvrdeniu žalovaného, že akcie spoločnosti Priemyselné stavby a.s. Košice nepatria do BSM, žalobkyňa
zotrvala na svojich pôvodných vyjadreniach a dôkazoch a doplnila, že v rokoch 2002 - 2009 bola
členkou dozornej rady. K námietke žalovaného, že nemal možnosť sa vyjadriť k jej písomnému podaniu
doručenému pred pojednávaním 11.6.2019, uviedla, že žalovaný nepožiadal z tohto dôvodu o odročenie

pojednávania, skutočnosti uvádzané vo vyjadrení mu boli známe dostatočnú dobu pred pojednávaním
dňa 11.6.2019, a to zo znaleckých posudkov, právny zást. žalovaného na pojednávaní bol oboznámený
s obsahom vyjadrenia, pričom skutočnosti uvedené vo vyjadrení jej právna zástupkyňa prezentovala aj
na pojednávaní v súvislosti s jej návrhom na vyporiadanie nehnuteľností a hnuteľných vecí, čo vyplýva
zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 11.6.2019. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhla, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

6. Žalovaný v odvolacej replike v celom rozsahu zotrval na dôvodoch odvolania, vrátane vecnej a
právnej argumentácie, o ktorú toto odvolanie opiera. Právnu argumentáciu žalobkyne vo vzťahu k

dôkaznému bremenu strán sporu považoval za účelovú, jednostrannú, odporujúcu pravidlám logiky
a ust. § 143 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že vyvrátiteľná domnienka, že majetok nadobudnutý
za trvania manželstva, patrí zásadne do BSM, kde dôkazné bremeno o existencii iného vlastníckeho
režimu je na tom manželovi, ktorý tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do BSM nepatrí, sa celkom
zjavne vzťahuje len na majetok manželov nadobudnutý za trvania manželstva; teda nie na majetok,

ktorý niektorý z manželov nadobudol preukázateľne pred uzavretím manželstva alebo preukázateľne
po zániku manželstva. Naopak, v týchto prípadoch je dôkazné bremeno na tom účastníkovi, ktorý tvrdí,
že vec, ktorá bola preukázateľne nadobudnutá pred uzavretím manželstva alebo po zániku manželstva,
patrí do BSM. V opačnom prípade by sme dospeli do absurdného stavu, kde podkladom pre zaradenie
vecí alebo práv do masy BSM, by postačovalo ústne tvrdenie jedného z účastníkov - manželov, ktoré

by ignorovalo akékoľvek časové, skutkové, právne súvislosti pri nadobúdaní vlastníctva osobami, čo
by v konečnom dôsledku znamenalo aj ignorovanie práv priznaných Ústavou Slovenskej republiky. V
tejto súvislosti opätovne poukázal na skutočnosť, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v k.ú. F.
ako rodinný dom č. súp. XXX stojaci na parc. č. XXX/X a garáž. súp. č. XXXX, stojaca na parcelách
č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, ako aj akcie spoločnosti F. stavby, a.s., O., boli preukázateľne

nadobudnuté pred vznikom manželstva, čo bolo preukázané ním predloženými a vykonanými dôkazmi
špecifikovanými v podanom odvolaní. Z listinných dôkazov je rovnako zrejmé, že ako samostatný
podnikateľský subjekt - živnostník pod označením D. D. - X., G.: XXXXXXXX, začal podnikať už v r.
XXXX, teda nepochybne niekoľko rokov pred uzavretím manželstva a žalobkyňa nepredložila žiadny
listinný alebo iný dôkaz, ktorý by tieto skutočnosti vyvrátil alebo spochybnil. Žalobkyňa nepredložila

žiadny relevantný dôkaz ani vo vzťahu k použitiu akýchkoľvek finančných prostriedkov manželov na
opravu - rekonštrukciu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v k.ú. F., aj keď aj vzhľadom na
relevantné hmotnoprávne ustanovenia ako aj použiteľnú judikatúru, takáto prípadná okolnosť zaradenie
veci do BSM neodôvodňuje. Naopak, žalovaný predložil súdu konkrétne listinné dôkazy preukazujúce,
že subjektom, ktorý práce vykonal a aj financoval, bol jeho otec, resp. obaja rodičia. Tvrdenie žalobkyne,

že časť rekonštrukčných prác bola hradená z ich stavebného sporenia, nemá oporu v žiadnom listinnom
dôkaze. Za irelevantnú považuje žalovaný aj argumentáciu žalobkyne vo vzťahu k zaradeniu, resp.
nezaradeniu akcií spoločnosti Priemyselné stavby, a.s. do majetku BSM s poukazom na to, že v rokoch
2002 - 2009 bola členkou dozornej rady tejto spoločnosti, pretože táto skutočnosť nemala žiadny vplyvna vlastníctvo alebo zmenu vlastníctva akcií tejto spoločnosti, ktoré on nadobudol pred uzavretím
manželstva so žalobkyňou. Za nepravdivé a neopodstatnené považoval tvrdenie žalobkyne, že v roku
2018 odmietol sprístupniť nehnuteľnosti v k.ú. F. a k.ú. S. pre účel vypracovania znaleckých posudkov

znalcovi G.. F. a poukázal v tejto súvislosti na to, že tieto nehnuteľnosti v r. 2018 už nevlastnil a teda
ani nemal právo rozhodnúť o ich sprístupnení pre účely ich znaleckého ocenenia, pričom skutočnosť,
že nie je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v k.ú. F., oznámil súdu písomným podaním
zo dňa 17.10.2014 a opätovne dňa 9.9.2015, ako aj v písomnom podaní zo dňa 23.1.2017. Tvrdenie
žalobkyne o účelovosti jeho vystupovania ako zmluvnej strany - podnikateľského subjektu, pod IČO-

m v kúpnych zmluvách, ktorými boli nadobudnuté nehnuteľnosti v k.ú. S. V-XXXX/XX, V-XXXX/XX z
XX.X.XXXX, V-XXXX/XX zo X.XX.XXXX je nepodložené, osobitne vo vzťahu k nadobudnutiu pozemkov
v k.ú. Terasa kúpnou zmluvou V-3536/97,V-3555/97 zo dňa 15.4.1997, pričom dôkazom vyvracajúcim
toto tvrdenie žalobkyne sú práve tieto kúpne zmluvy, ktorých overené kópie boli súdom vyžiadané z
Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru. K argumentácii žalobkyne o účelovosti jeho tvrdenia
ohľadne nezapisovania IČO v katastri nehnuteľností uviedol, že v čase podpisu týchto kúpnych zmlúv,

rovnako ani v súčasnosti sa IČO na výpise z listu vlastníctva neuvádza, a to ani pri právnických osobách.

X. Žalobkyňa v odvolacej duplike zopakovala odvolací návrh, ktorým žiadala napadnutý rozsudok
potvrdiť ako vecne správny a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas (§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích
dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g) a h) CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú

procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je sčasti dôvodné; napadnutý rozsudok nie je zákonný a vecne správny, pretože súd prvej inštancie
sa dôsledne neriadil požiadavkami zákona a ustálenej právnej praxe v procese hodnotenia dôkazov a
spor nesprávnym spôsobom právne posúdil a postupom súdu prvej inštancie bola žalovanému odňatá
možnosť konať pred súdom, pokiaľ nevzal do úvahy ním predložené dôkazy. V prejednávanej veci sú

naplnené žalovaným uplatnené odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, neboli
však splnené zákonné podmienky pre zrušenie napadnutého rozsudku (§ 389 ods. 1, § 390 CSP), a
preto odvolací súd vychádzajúc zo skutkového základu tak, ako ho zistil vykonaným dokazovaním súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie procesným postupom podľa ust.
§ 388 CSP zmenil a vo veci rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

9. Odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku o vrátení zaplatených zálohových platieb
prostredníctvom účtárne Okresného súdu Košice I odvolací súd odmietol podľa ust. § 386 psím. b)
CSP ako podané neoprávnenou osobou. Týmto rozhodnutím súdu prvej inštancie nebola žalovanému
spôsobená žiadna ujma na jeho právach, preto na podanie odvolania proti tomuto výroku žalovaný nie

je subjektívne procesne legitimovaný.

10. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho konania z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov a v rozsahu odvolacích námietok žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že súd
prvej inštancie pri rozhodovaní a právnom posúdení riešeného sporu použil síce správne hmotnoprávne

normy, ktoré ale nesprávne vyložil a aj aplikoval na zistený skutkový stav, nesprávne posúdil základnú
otázku rozsahu majetku patriaceho do BSM a výšku náhradovej povinnosti žalovaného voči žalobkyni
určenej na vyrovnanie ich podielov, pri rozhodovaní nevzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov a prednesov strán vyplynuli a na ktoré poukazoval v konaní žalovaný a
vykonané dôkazy jednostranne a nesprávnym spôsobom vyhodnotil vo vzťahu k uplatnenému nároku,

postupujúc v rozpore s ust. § 191 a nasl. CSP a zásadami ustálenými v právnej praxi. Zo zisteného
skutkového stavu preto súd prvej inštancie vyvodil nesprávne a zákonu nezodpovedajúce závery o
právach a povinnostiach strán a nesprávny záver o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu
519.760,- € na vyrovnanie jej podielu z majetku patriaceho do zaniknutého BSM.

11. Z ust. § 143 Občianskeho zákonníka vyplýva, že predmetom BSM sú všetky hmotné veci (hnuteľné
aj nehnuteľné), ktoré nadobudol niektorý z manželov zákonom dovoleným spôsobom (zmluvou,
spracovaním, vydržaním a pod.) za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom,
darovaním, vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jednéhoz manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal
vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu
nástupcovi pôvodného vlastníka. Z toho vyplýva, že z bezpodielového spoluvlastníctva zákon vyníma

veci, v prípade ktorých je namieste, aby so zreteľom na spôsob ich nadobudnutia alebo účel, tvorili
oddelený (samostatný) majetok manželov, a teda je ustanovená vyvrátiteľná domnienka, že majetok
nadobudnutý za trvania manželstva v zásade patrí do BSM. Táto domnienka platí až do doby, kým
nie je preukázaný opak. V prípade sporu potom platí, že ten z manželov, ktorý tvrdí skutočnosti, ktoré
aj v takom prípade vec z bezpodielového spoluvlastníctva vylučujú, príp. že určitý majetok je v jeho

výlučnomvlastníctveanievBSM,musítopreukázaťanaňomspočívadôkaznébremenoohľadnetýchto
skutočností (porov. napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 4009/2007, 22Cdo 2615/2004
z 19.9.2005). Dôkazné bremeno o existencii iného vlastníckeho režimu, než režimu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, je teda na tom manželovi, ktorý tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do BSM
nepatrí; ak takýto vzťah nadobudnutia veci alebo práva do výlučného vlastníctva nepreukáže, potom
platí právna domnienka, že ide o majetok patriaci do BSM.

12. V rozhodnutí sp. zn. 22Cdo 980/2003 Najvyšší súd ČR konštatoval, že ak bola cena obstarávanej
veci úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, ktorý bol jediným účastníkom kúpnej
zmluvy, potom táto vec nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale je jeho osobným
vlastníctvom. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1658/1998 ak kúpna cena

zakúpenejvecibolaúplnezaplatenázvýlučnýchprostriedkovjednéhozmanželov,avšakkupujúcimiboli
obaja manželia a obaja pri uzavretí zmluvy prejavili vôľu nadobudnúť kupovanú vec do bezpodielového
spoluvlastníctva, potom sa táto vec stala predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva.

13.Jepotrebnéplnesúhlasiťsodvolacíminámietkamiarelevantnýmiprávnymiargumentmižalovaného,

že súd prvej inštancie v posudzovanej veci nesprávne ustálil rozsah majetku patriaceho do zaniknutého
BSM strán, pokiaľ do vyporiadania v priamom rozpore s platnou právnou úpravou (ust. § 143 a nasl.
Občianskeho zákonníka) a zásadami ustálenými právnou praxou ako aj s dôkazmi predloženými v
konaní žalovaným (preukazujúcimi skutočnosti vylučujúce vec z majetku BSM, a teda opak zákonnej
domnienky), zahrnul tiež výlučný majetok žalovaného, a to rodinný dom súp. č. XXX evidovaný na

LV č. XXX v k.ú. F. (ktorý žalovaný nadobudol kúpou pred uzavretím manželstva so žalobkyňou) a
nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXXX v k.ú. S. - prevádzkovú budovu súp. č. XXXX s prísl. na
F. XX v O., využívané na výkon podnikateľskej činnosti žalovaného, a to vo všeobecných hodnotách
nehnuteľností ku dňu zániku BSM stanovených znaleckými posudkami znalca G.. U. F. č. 21/2019
zo dňa 17.3.2019 a č. 22/2019 zo dňa 12.4.2019. Rovnako súd prvej inštancie nesprávne do masy

BSM zahrnul (a vyporiadal) akcie žalovaného v spoločnosti Priemyselné stavby, a.s. Košice, ktoré
preukázateľnenadobudolpreduzavretímmanželstvasožalobkyňou(vzhľadomnačasichnadobudnutia
podľa zakladateľskej zmluvy akciovej spoločnosti uzatvorenej dňa 12.1.1996, ktorej zakladateľmi boli
D. D., nar. XXXX a D. D., nar. XXXX s podielom na základnom imaní 50 % : 50 %), a teda je tu
daná skutočnosť vylučujúca vznik BSM k tomuto majetku a akcie žalovaného v obchodnej spoločnosti

do BSM nepatria, čo celkom jednoznačne a jasne je konštatované aj v znaleckom posudku (str. 11)
znaleckej organizácie Audit, s.r.o. č. 3/2014 zo dňa 19.3.2014 (č.l. 196 - 212 spisu). Súd prvej inštancie
k uvedeným záverom dospel bez relevantných právnych dôvodov a skutkových podkladov, keď celkom
nekriticky v tejto otázke do svojho rozhodnutia v podstate prevzal žalobkyňou navrhovaný spôsob a
rozsahvyporiadaniazaniknutéhobezpodielovéhospoluvlastníctvaatakýtopostupvprocesehodnotenia

dôkazov a spôsob aplikácie práva súdom prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rozhodne
nemožno považovať za súladný so zákonom a s účelom súdneho konania, ktorým je poskytnutie
spravodlivej a účinnej ochrany subjektívnemu uplatňovanému právu v konkrétnom prípade.

14. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré boli evidované na LV č. XXX v k.ú. F. vo výlučnom vlastníctve

žalovaného, odvolací súd už v zrušujúcom uznesení č.k. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX
uviedol, že pokiaľ počas trvania manželstva účastníkov boli vynaložené spoločné prostriedky na
investície a rekonštrukciu nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXX v k.ú. F., bude potrebné v
ďalšom konaní skúmať rozsah a výšku investícií vynaložených zo spoločného majetku účastníkov a
tieto vyporiadať v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ust. § 150 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých

každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. V
tejto spojitosti odvolací súd pre ďalší postup súdu prvej inštancie zároveň pripomenul, že pre posúdenie
výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jednéhoz nich (a naopak), nie je rozhodujúce, o akú sumu sa jeho majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká
suma sa na tento účel skutočne vynaložila z ich spoločných prostriedkov. V ďalšom konaní súd prvej
inštancie nepostupoval v intenciách vysloveného záväzného právneho názoru a pokynov odvolacieho

súdu, pokiaľ z titulu „vložených spoločných investícií bývalých manželov“ vo vzťahu k nehnuteľnostiam
v k.ú. F. do vyporiadania BSM zahrnul sumu 53.055,60 €, predstavujúcu rozdiel všeobecnej hodnoty
stavby rodinného domu zistenej znaleckým posudkom 119.721,60 € a nadobúdacej ceny predmetnej
nehnuteľnosti 66.666,- € (2.000.000 Sk), z ktorej podľa úvahy súdu prvej inštancie žalovaný by mal
zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu z BSM sumu 26.527,80 €. Táto úvaha súdu prvej inštancie

ale nie je správna už z toho dôvodu, že nezohľadňuje skutočnú výšku spoločných prostriedkov manželov
investovanýchzatrvaniamanželstvadooddelenéhomajetkužalovaného,alezhodnotenietohtomajetku
investíciami. Žalobkyňa v konaní tvrdila, avšak nepreukázala skutočnú výšku investícií (prostriedkov)
vynaložených zo spoločného majetku na rekonštrukciu rodinného domu žalovaného na F., realizovanú
za trvania manželstva účastníkov, ktoré (rekonštrukčné práce a náklady) podľa tvrdení žalovaného a
ním predložených listinných dokladov, ktoré sú súčasťou spisu (zmluva o stavebnom sporení v Prvej

stavebnej sporiteľni a.s. na č.l. 71 - 80, zmluva o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere zo dňa
23.7.2001, faktúra dodávateľa firmy STAVRING, Košice, IČO: 10777113, č. 5/2002 zo dňa 31.3.2002
so súpisom vykonaných prác a dodávok na č.l. 153 - 155 za prevedené stavebné práce na stavbe
„Oprava rodinného domu“ v celkovej sume 665.227,20 Sk), podporených i výpoveďou svedka D. D.,
nar. XX.XX.XXXX na pojednávaní dňa 31.5.2011 (zápisnica o pojednávaní na č.l. 53 a nasl.), boli

realizované stavebnou firmou D. D. st. a aj financované z finančných prostriedkov rodičov žalovaného.
Z tohto dôvodu podľa posúdenia odvolacieho súdu žalovaný nemá vo vzťahu k žalobkyni žiadnu
náhradovú povinnosť zo spoločného majetku v súvislosti s rekonštrukciou a zhodnotením rodinného
domu súp. č. XXX v k.ú. F., nakoľko táto bola realizovaná z jeho výlučných prostriedkov. V konaní
zistené skutkové okolnosti však neumožňovali prijať rovnaký záver aj vo vzťahu ku (samostatnej) stavbe

garáže so skladom súp. č. XXXX/X na parcele č. XXX/X v k.ú. F. postavenej za trvania manželstva,
ktorej všeobecná hodnota ku dňu zániku manželstva a W. podľa znaleckého posudku znalca Ing. U.
F. č. 21/2019 bola vyčíslená v sume 26.734,11 €, zaokrúhlene 26.734,- €. Z obsahu kolaudačného
rozhodnutia č. A/2009/18782-03/II/GAZ vydaného Mestom Košice zo dňa 30.12.2009, ktoré tvorí prílohu
č. 5 znaleckého posudku č. 21/2019 zo dňa 17.3.2019 (č.l. 638 a nasl.) vyplýva, že ním bolo povolené

užívanie novostavby Skladu a garáže pre dve motorové vozidlá (súp. č. XXXX/X) na pozemku parc. č.
XXX/Xvk.ú.F.,podľageometrickéhoplánuč.XX/XXXX,overenéhoSprávoukatastradňa24.8.2005pod
č. 545/2005, ako doplnkovej stavby na pozemku rodinného domu, uskutočnenej na základe stavebného
povolenia - rozhodnutia zo dňa 26.6.1995 vydaného bývalým Obvodným úradom životného prostredia
Košice II. X. D. D. st. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 31.5.2011 o. i. uviedol, že „pri rekonštrukcii

rodinného domu sa stavala aj dvojgaráž a financoval som ju ja“. Z faktúry za stavebné práce realizované
firmou otca žalovaného a pripojeného súpisu vykonaných prác (č.l. 153 - 155) je pritom preukázaná
skutočnosť prevedenia stavebných a rekonštrukčných prác v súvislosti s opravou rodinného domu, nie
však (zároveň) skutočnosť výstavby a financovania samostatnej stavby dvojgaráže z prostriedkov D. D.
st., resp. z výlučných prostriedkov žalovaného, ktorú z týchto dokladov ani nepriamo nemožno vyvodiť.

Na podklade týchto dôkazov preto nemožno tvrdenia žalovaného, že (samostatná) stavba garáže so
skladom súp. č. XXXX na parcele č. XXX/X v k.ú. F. (vo všeobecnej hodnote ku dňu zániku BSM vo výške
26.734,- €), ktorá plní doplnkovú funkciu k rodinnému domu v jeho výlučnom vlastníctve (ktorý žalovaný
odpredal v priebehu konania), resp. že táto investícia do oddeleného majetku žalovaného nebola
realizovaná zo spoločných prostriedkov, ale bola financovaná z výlučných prostriedkov žalovaného,

považovať za nepochybne preukázané a pravdivé.

15. Podľa posúdenia odvolacieho súdu žalovaný v konaní hodnoverne a nad akúkoľvek pochybnosť
nepreukázal ani pravdivosť svojho tvrdenia, že kúpu nehnuteľností - priemyselného areálu súp. č. XXXX
na parc. č. XXXX/X (evidovaných na LV č. XXXXX v k.ú. S.) pozostávajúceho z oplotenia, objektu dielne,

kotolne, objektu garáží - skladov na F. č. XX v O., nadobudnutých za trvania manželstva za kúpnu cenu
2.500.000 Sk/82.984,80 € (kúpna zmluva č. 98/00339/KZN/600 zo dňa 23.6.1998, ktorú žalovaný ako
kupujúci uzatvoril s predávajúcim Mestom Košice, zast. primátorom mesta) a ktoré žalovaný využíval
na výkon svojho podnikania, financoval v celom rozsahu zo svojich výlučných prostriedkov, resp. z
finančných prostriedkov darovaných mu jeho otcom, pokiaľ uvedený skutkový záver mal vyplynúť z

výpovede svedka - otca žalovaného D. D. st. a jeho iba všeobecných tvrdení, ktoré neboli podporené
ďalšími relevantnými dôkazmi. Z uvedeného dôvodu kúpnu cenu, ktorú žalovaný zaplatil za kúpu
nehnuteľností vo výške 82.984,80 €, bolo dôvodné (na základe návrhu žalobkyne) vyporiadať v rámci
tzv. širšieho vyporiadania ako náklad vynaložený zo spoločných prostriedkov na oddelený majetokžalovaného, ktoré prostriedky je žalovaný povinný v zmysle zásad vyporiadania podľa § 150 OZ do
majetkuBSMnahradiť.Podľanázoruodvolaciehosúdužalobkyňavkonanínepreukázalasvojetvrdenie,
že za trvania manželstva došlo k zhodnoteniu týchto nehnuteľností - priemyselného areálu s prísl. v

k.ú. S. ich rekonštrukciou financovanou zo spoločných prostriedkov manželov, resp. v akom rozsahu
rekonštrukcia týchto nehnuteľností bola (mala byť) vykonaná za trvania manželstva a financovaná zo
spoločných prostriedkov manželov. Súd prvej inštancie preto pochybil, pokiaľ do vyporiadania BSM
zahrnul tieto nehnuteľnosti v k.ú. S. slúžiace žalovanému na výkon jeho podnikania, ktoré nepatria
do BSM, ale do oddeleného majetku žalovaného, a to vo všeobecnej hodnote 817.000,- € vyčíslenej

znaleckým posudkom znalca Ing. F. č. 22/2019 zo dňa 10.4.2019. Odvolací súd poukazuje na to, že ZP
č. 22/2019 bol znalcom Ing. U. F. vypracovaný bez vykonania obhliadky nehnuteľností, a to náhradnou
metódou na základe znaleckého posudku č. 14/2014 vypracovaného znalcom Ing. W. zo dňa 25.3.2014,
pričom zohľadňoval skutočný stav nehnuteľností už po vykonaní rozsiahlej rekonštrukcie celej budovy
a jej čiastočnej prestavby novým vlastníkom, a nie stav v čase zániku manželstva strán, ktorý je
rozhodujúci pre vyporiadanie BSM. Znalecký posudok č. 22/2019 preto aj podľa názoru odvolacieho

súdu je pre toto konanie nepoužiteľný a nebolo možné pri rozhodnutí z jeho záverov vychádzať z tých
podstatných dôvodov, na ktoré poukázal žalovaný v podanom odvolaní a s ktorými sa odvolací súd plne
stotožňuje.

16. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti - pozemky parc. č. XXXX/1 a XXXX/X evidované na LV č. XXXXX a

XXXXX v k.ú. N., nadobudnuté za trvania manželstva kúpnymi zmluvami (č.l. 65 - 68), ktoré žalovaný v
postaveníkupujúcehoakopodnikateľskýsubjekt(firmaD.D.sosídlomX.X.cesta3,O.,IČO:14347091)
uzatvoril dňa 1.3.1997 s predávajúcimi fyzickými osobami (z uvedeného možno vyvodiť, že žalovaný
tieto nehnuteľnosti nadobudol s úmyslom ich využitia na účely výkonu svojej podnikateľskej činnosti,
pozn. odvolacieho súdu) a následne pravdepodobne boli vložené do majetku podniku D. D. - X. (v

účtovníctve podnikateľa je evidovaný dlhodobý hmotný majetok v účtovnej hodnote k 31.12.2008 vo
výške 1.125.000 Sk), k tomuto nehnuteľnému majetku využívanému na podnikanie žalovaného v danom
prípade mohlo byť prihliadnuté iba v rámci hodnoty podniku D. D. - STAVRING a je možné prisvedčiť
námietkam žalovaného, že súdom prvej inštancie boli tieto hodnoty vynaložené za trvania manželstva
zo spoločného majetku v rámci vyporiadania BSM započítané duplicitne.

17. V právnej praxi je už ustálený názor, že podnik môže byť predmetom BSM, avšak len za predpokladu,
že ide o podnik patriaci obidvom manželom ako podnikateľom. Pokiaľ však bol podnikateľom len
jeden z manželov a išlo o vec slúžiacu výkonu len jeho povolania, podnik manžela - podnikateľa
patrí do oddeleného vlastníctva podnikajúceho manžela a nemohol sa stať predmetom bezpodielového

spoluvlastníctva (porov. napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 684/2004 z 27.9.2004).
Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 22Cdo 1717/2000 z 2.4.2002 uviedol, že „výkonom povolania je tiež
podnikanie jedného z manželov ako fyzickej osoby v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom
mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku“.

18. Keďže podnik manžela - podnikateľa nepatrí do BSM, nemôže byť ani v konaní o vyporiadanie
BSM prikazovaný do výlučného vlastníctva jedného z manželov. Na druhej strane vychádzajúc z
predpokladu, že podnik bol na počiatku nadobudnutý spravidla i z prostriedkov patriacich do BSM, resp.
takéto prostriedky boli vynaložené na jeho zveľadenie, musí byť existencia podniku a tieto skutočnosti

zohľadnené aj pri vyporiadávaní BSM. Inak povedané, v takýchto prípadoch ide o situáciu, keď použil
podnikajúci manžel prostriedky patriace do BSM na svoj výlučný (ostatný) majetok. Preto by malo
byť správne, v súlade s ust. § 150 OZ, zohľadniť pri vyporiadaní existenciu povinnosti podnikajúceho
manželanahradiťzodpovedajúcučiastkudomasyBSM,ktorábolazospoločnéhonatietojehoveci(jeho
podnikanie) vynaložená. Pritom však nemožno opomenúť, že vec, ktorá slúži len podnikaniu jedného

z manželov, slúži aj k vytváraniu ďalších výnosov, ktorými je BSM obohacované, ak sú tieto výnosy
použité na spoločné účely, napr. príspevok na spoločnú domácnosť, nadobudnutie vecí slúžiacich obom
manželom, zaplatenie dovolenky a pod. Podnikanie je teda potrebné chápať ako činnosť, ktorej výnosy
patria obom manželom a ktorá obvykle slúži i k získavaniu hodnôt patriacich do BSM. Potom ale
nemožno zabudnúť ani na výdavky a záväzky podnikajúceho manžela, ktoré mu vznikli v súvislosti s

jeho podnikaním, pretože ich nemožno oddeľovať od podnikania, z ktorého má prospech i druhý manžel.
Zo sporu o vyporiadanie BSM však nie je možné urobiť vyúčtovací spor, v ktorom by sa hľadali jednotlivé
príjmy a výdavky s ich účelovým určením spravidla bez možnosti dospieť k spoľahlivým záverom. Preto
sa súdna prax priklonila k riešeniu, že podnikajúci manžel by bol povinný nahradiť do BSM takú čiastku,ktorá zodpovedá pozitívnemu (kladnému) rozdielu medzi aktívami a pasívami jeho podnikania ku dňu
zániku BSM, čo bude spravidla predstavovať cenu jeho podniku, pokiaľ nebol vytvorený i vynaložením
oddelených prostriedkov podnikajúceho manžela (napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 2296/2004 z

18.4.2005 publikovaný v Soudní rozhledy č. 9/2005, s. 325). Zistenie takejto čiastky sa nezaobíde bez
odborného znaleckého posudku znalca pôsobiaceho v odbore ekonomiky, odvetvia ceny a odhady,
oceňovanie podnikov (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1052/2004, cit. podľa Dvořák, J. - Spáčil, J.:
Společné jmění manželů, bezpodílové spoluvlastníctví a podnikání, s. 304). V danom prípade znaleckým
posudkom č. 3/2014 znaleckej organizácie Audit s.r.o. so sídlom Košice, Pražská 4 (č.l. 196 a nasl.) k

31.12.2008 bola hodnota podniku žalovaného D. D. - STAVRING stanovená v účtovnej hodnote vo výške
40.690 €. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že z dôvodu nedostatočných podkladov potrebných
pre vypracovanie znaleckého posudku, a to najmä chýbajúcej dokladovej inventúre, knihe pohľadávok
a záväzkov a pomocných kníh o zložkách majetku, zásobách a iných pohľadávok a záväzkov, ktoré
doklady strany sporu na výzvu znalcom nepredložili (a teda neuniesli v tomto smere dôkazné bremeno,
ktoré ich zaťažovalo vo vzťahu k nimi tvrdeným skutočnostiam), nebolo možné identifikovať jednotlivé

zložky majetku a preskúmať aj záväzky podniku za účelom spravodlivého vyporiadania (v zmysle
stanovenia všeobecnej hodnoty podniku podľa vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku), preto aj podľa odvolacieho súdu podkladom pre rozhodnutie mohla byť iba účtovná hodnota
podniku v preukázateľnej výške 40.690 €, ako bola zistená znaleckým posudkom z príslušného odboru.

19. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP nebol odvolateľom dôvodne uplatnený, pokiaľ
žalovaný v odvolaní namietal nevykonanie ním navrhovaných dôkazov. Odvolací súd poukazuje na to,
že žalobkyňa a svedok D. D. st. prejednávanej veci už boli vypočutí a ich opätovný výsluch nebol pre
rozhodnutie potrebný; navyše skutočnosti, na ktoré mala byť žalobkyňa v konaní opätovne vypočutá

(k otázke, či sa svojou prácou podieľala na rekonštrukcii nehnuteľnosti žalovaného v k.ú. Pereš), pre
rozhodnutie nemali žiadny právny význam. V súdnej praxi je už ustálený názor, že nevykonanie dôkazov
podľa návrhov a predstáv účastníkov nie je postupom, ktorým by súd odnímal strane možnosť konať
pred súdom, lebo strany sporu majú okrem povinnosti tvrdenia aj dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané,

patrí výlučne súdu, ktorý je oprávnený v každom štádiu konania posúdiť dôkazné návrhy a zvážiť, ktoré
z označených dôkazov vzhľadom na uplatnený nárok či tvrdenia strán je potrebné vykonať. Súd je
oprávnený rozhodnúť, že nevykoná tie z navrhnutých dôkazov, ktorými majú byť preukázané skutočnosti
pre posúdenie uplatneného nároku bezvýznamné - spravidla vo vzťahu k hmotnoprávnym predpisom,
ktoré aplikoval a právnym záverom, ku ktorým dospel na základe zisteného skutkového stavu veci, alebo

ktoré už boli preukázané inými dôkazmi. Ani z ústavnej požiadavky riadneho a spravodlivého procesu
automaticky nevyplýva povinnosť súdu vykonať všetky dôkazy, ktoré strana navrhla.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd procesným postupom podľa ust. § 388 CSP zmenil vecne
nesprávny rozsudok súdu prvej inštancie tak, že pri vyporiadaní spoločných hnuteľných vecí,

motorového vozidla, finančných prostriedkov na účte v PSS, a.s. a radovej garáže súp. č. XXXX
evidovanej na LV č. XXXXX v k.ú. X. P. ich prikázaním do výlučného vlastníctva žalovaného, určil
náhradovú povinnosť žalovaného voči žalobkyni vo výške 92.397,67 € v lehote 60 dní od právoplatnosti
rozsudku. Vychádzajúc z celkovej hodnoty spoločne nadobudnutých hnuteľných vecí, peňažných
prostriedkovnaúčtevPSS,a.s.aradovejgarážesúp.č.XXXXvsúhrnnejvýške34.386,55€aprizásade

rovnosti podielov strán, predstavuje podiel žalobkyne a žalovaného sumu 17.193,27 €. Do výlučného
vlastníctva žalovanému boli prikázané veci v hodnote 34.386,55 € a žalobkyni neboli prikázané žiadne
veci, preto na vyrovnanie podielov z BSM (podiely oboch manželov na majetku nadobudnutého do BSM
sú rovnaké) by bol žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni sumu 17.193,27 €. Pri rešpektovaní zásad v
zmysle tzv. širšieho vyporiadania navrhovaného žalobkyňou, zo spoločného majetku patrí žalobkyni

náhrada vo výške zodpovedajúcej veľkosti jej podielu, ktorého sa stranám (i žalobkyni) dostáva z BSM,
t.j.vrozsahu1hodnotypodnikuD.D.-STAVRINGvovýške20.345,-€,1hodnotydvojgarážesoskladom
súp. č. XXXX na parcele č. XXX/X v k.ú. F. (odpredanej žalovaným v priebehu sporu) vo výške 13.367,-
€ a 1 hodnôt vynaložených zo spoločných prostriedkov na nadobudnutie nehnuteľností evidovaných
na LV č. XXXXX v k. ú. S., slúžiacich na podnikanie žalovaného vo výške 41.492,40 € (82.985,80 € :

2). So zreteľom na uvedené, konečnú výplatnú povinnosť žalovaného na vyrovnanie podielu žalobkyne
odvolací súd určil vo výške 92.397,67 € (17.193,27 + 20.345 + 13.367 + 41.492,40 €), zaokrúhlene
v sume 92.397,70 €, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni v lehote 60 dní od právoplatnosti
rozsudku.21. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku, rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 396 ods. 2
CSP o trovách celého konania.

22. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

23. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že i z hľadiska rozhodovania o trovách konania predstavuje
spor o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov konanie svojho druhu, výnimočnosť
ktorého oproti iným sporovým konaniam je daná jednak neviazanosťou súdu návrhmi strán ohľadne
spôsobu ich majetkového vyporiadania, keďže spôsob vyrovnania vzťahu spoluvlastníkov z ich

zaniknutého BSM, vyplýva z právneho predpisu (§ 216 ods. 2 CSP) a spočíva tiež v tom, že
rozhodnutie, ktorým súd vyporiadáva zaniknuté BSM obvykle (pokiaľ nie sú dané skutočnosti
zakladajúcedisproporciupodielov)vychádzazrovnostipodielovobochmanželovnaspoločnommajetku
(§ 150 veta prvá OZ). Je potrebné mať na zreteli tiež skutočnosť, že uplatnenie vyporiadania BSM na
súde jedným zo spoluvlastníkov je najčastejšie dôsledkom odlišných predstáv o usporiadaní spoločných

majetkových hodnôt a práv oboch spoluvlastníkov, pričom vyporiadanie BSM súdom je preto nevyhnutne
v záujme oboch strán, a teda nie len v záujme tej z nich, ktorá podala žalobu na súde. Za tohto stavu
nemožno vyvodzovať procesný úspech strany len zo skutočnosti, že strana podala žalobu na súde a súd
najejzákladebezpodielovéspoluvlastníctvomanželovvyporiadal.Ivdanomprípadesúdprivyporiadaní
BSM strán vyšiel z rovnosti ich podielov na spoločnom majetku. Za tohto stavu odvolací súd nemohol o

trovách konania vo vzťahu medzi stranami rozhodnúť podľa ich procesného úspechu, pričom v širších
súvislostiach nevzhliadol takú skutočnosť, ktorá by konečné znášanie vlastných trov každou zo strán,
činila nespravodlivým. Preto odvolací súd rozhodol o trovách celého konania vo vzťahu medzi stranami
tak, že v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna z nich nemá právo na náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania.

25. Keďže týmto rozhodnutím došlo oproti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie k redukcii
vyporiadavanej masy BSM, odvolací súd pristúpil k zodpovedajúcej zmene rozhodnutia tiež o
poplatkovej povinnosti strán. Vychádzajúc z hodnoty vyporiadavanej masy BSM a ostatných
vyporiadavaných hodnôt v sume 158.059,- € (34.386 + 40.689 + 82.984 €), podľa položky č. 6 písm.

b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, činí súdny poplatok za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva 3 % z tejto hodnoty, t.j. 4.741,50 €. Na zaplatenie súdneho poplatku
odvolací súd zaviazal každú zo sporových strán rovným dielom 2.370,75 € a uložil žalobkyni a
žalovanému povinnosť súdny poplatok zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I v lehote 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

26. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto
povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany
podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu

spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o
ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za
ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).