Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. november 2021

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18C/20/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5721202350
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2021:5721202350.2

Uznesenie

Okresný súd Martin v právnej veci žalobcu: A. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. V. XXX, XXX XX F., proti
žalovaným: 1/ Neografia a.s., so sídlom Sučianska 39A, 038 61 Martin - Priekopa, IČO: 31 597 912 a
2/ Okresný súd Martin a Krajský súd v Žiline, o obnove konania, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu na obnovu konania o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním postúpeným Okresnou prokuratúrou Martin sa žalobca domáhal obnovy konania vedenom
na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 11C/311/2002. Zo žaloby a z jej doplnenia (doručené súdu dňa
04.10.2021) vyplýva, že ju podáva z dôvodu, že v pôvodnom konaní sp.zn. 11C/311/2002 neexistuje
doposiaľ rozsudok, čím bol na jeho osobe spáchaný trestný čin okradnutia o odškodné za invaliditu.
Tvrdí, že v pôvodnom konaní sp.zn. 11C/311/2002 súdy nezákonne konali v rozpore s dôkazom - s
tým, že bol uznaný práceneschopným a súd sa doposiaľ od roku 2002 nevysporiadal s jeho žalobou

a retroaktívne žalobu zmenil ku dňu príčiny sporu 20.12.1999 a bez právneho titulu rozhodol o takom
spore, ktorý sporom medzi účastníkmi konania nemohol byť. Žalobca ďalej uviedol, že takýmto konaním
súdu došlo k porušeniu jeho základných ľudských práv. Podanou žalobou žiada určiť žalovanú otázku
od 20.12.1999 a riešiť nerozsúdenú vec sp.zn. 11C/311/2002, riešiť porušenie Ústavy SR sudcami
konajúcimi v jeho veci, riešiť pokutu, ktorá mu bola nezákonne udelená v konaní sp.zn. 11C/311/2002,
riešiť zmenu príčiny sporu a žalobnú otázku medzi účastníkmi konania od 20.12.1999, neefektívne

konania súdov od 04.02.2002 a jeho šikanovanie. K včasnosti podania žaloby na obnovu konania
žalobca uviedol, že je podaná včas, lebo objektívna lehota troch rokov neuplynula, pretože súd o
odškodnení za invaliditu od 04.02.2002 do dnešného dňa nekonal v priamej príčinnej súvislosti s prv
vo veci vyneseným platným a účinným rozhodnutím Sociálnej poisťovne. Vec 11C/311/2002 nie je
rozsúdená, pretože súd sa nevysporiadal, či invalidita žalobcu od r. 1988 sa od 20.12.1999 nevyliečila.
Tvrdí, že podľa § 216 CSP žiaden rozsudok neexistuje. Žiadal, aby súd rozhodol o obnove konania

sp.zn. 11C/311/2002.

2. Podľa § 397 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), proti právoplatnému rozsudku je
prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu

privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím

súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom

rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

3. Podľa § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť.

4. Podľa § 403 ods. 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od
právoplatnosti rozhodnutia.

5. Podľa § 404 CSP, za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti
rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak

a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, bol neskôr
podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
alebo
c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).

6.Podľa§405CSP,odpusteniezmeškanialehotynapodaniežalobynaobnovukonanianiejeprípustné.

7. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno napadnúť len právoplatné
rozhodnutie súdu z taxatívne stanovených dôvodov a v presne určenej lehote. Objektívnou podmienkou

prípustnosti žaloby na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt, ktoré CSP pre podanie tohto
mimoriadneho opravného prostriedku predpisuje. Zákon ustanovuje objektívnu lehotu 3 rokoch, ktorej
začiatok je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia a subjektívnu lehotu 3 mesiacov, ktorej
začiatok je stanovený subjektívnym okamihom, keď sa oprávnený subjekt mohol dozvedieť o dôvode
na obnovu konania. Len v taxatívne uvedených prípadoch v § 404 CSP zákon pripúšťa, aby žaloba na

obnovu konania bola podaná aj po uplynutí 3 ročnej objektívnej lehoty.

8. Žalobca žalobou na obnovu konania napadol rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 11C/311/2002 zo
dňa 10.02.2004. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.2004 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Žiline zo dňa 13.07.2004 č. k. 23Co/229/2004. Žaloba na obnovu konania bola na súde podaná

dňa 22.07.2021. Z uvedeného vyplýva, že žalobca žalobu na obnovu konania podal oneskorene,
pretože nedodržal zákonom stanovenú lehotu na podanie takejto žaloby, ktorú mohol podať najneskôr
v objektívnej lehote do 26.10.2007.

9. Ďalej súd zobral do úvahy aj skutočnosť, že zákon v § 404 CSP pripúšťa, aby bola žaloba na

obnovu konania podaná aj po uplynutí objektívnej lehoty troch rokov po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia, ale len z taxatívnych dôvodov tam uvedených. Jedným z týchto dôvodov je v zmysle
§ 404 písm. c) CSP prípustnosť žaloby podľa § 397 písm. c) až e) CSP. Žalobca dôvodil podanie
žaloby na obnovu konania 11C/311/2002 aj tým, že žalobu podáva, pretože bolo rozhodnuté v jeho
neprospech v dôsledku trestného činu sudcu resp. sudcov, čím boli porušené jeho ľudské práva na

spravodlivé súdne konanie o odškodnom za trvalý následok po pracovnom úraze. K týmto dôvodom
prípustnosti žaloby na obnovu konania súd uvádza, že v prípade prípustnosti podľa písm. c) musí byť
preukázané, že medzi rozhodovaním a trestným činom je príčinná súvislosť a spáchanie trestného
činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní musí byť právoplatne
vyslovenévodsudzujúcomrozsudkuvtrestnomkonaní.Vtomtoprípadeotakútosituáciunejde,nakoľko

zo strany žalobcu nebola preukázaná príčinná súvislosť, že by vydaným rozhodnutím vo veci sp. zn.
11C /311/2002 došlo k spáchaniu trestného činu sudcu, súdu nebol predložený odsudzujúci rozsudok,
ktorý by konštatoval porušenie základných ľudských práv žalobcu. Tvrdenia žalobcu preto súd považuje
len za jeho subjektívne názory.

10. Podľa § 413 ods. 1 písm. a) CSP súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak bola
podaná oneskorene.11.Nakoľkonebolizostranyžalobcupreukázanéskutočnosti,nazákladektorýchbybolomožnépripustiť
dlhšiu lehotu na podanie žaloby na obnovu konania, súd žalobu na obnovu konania odmietol podľa §
413 ods. 1 písm. a) CSP ako oneskorene podanú.

12. Vzhľadom na početné vyjadrenia žalobcu v tomto konaní, ktoré sa navyše v prevažnej miere
týkajú samotného predmetu sporu vedeného pod sp.zn. 11C/311/2002 a nie žaloby na obnovu konania
a dôvodov na jej podanie, súd považuje za potrebné ešte zdôrazniť, že pri odôvodnení súdneho
rozhodnutia sa nevyžaduje, aby dal súd odpoveď na každý argument strany, aj taký, ktorý je pre

rozhodnutie bezvýznamný. Z uvedeného dôvodu sa súd, nezaoberal všetkými námietkami žalobcu
uvedenými v jeho podaniach ale len tými, ktoré boli podstatné pre toto rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.