Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2020

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58Cpr/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216209092
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Priečinská

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1216209092.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Petrou Priečinskou v sporovej

veci žalobcu: J.. Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. C. XXX, N. C., zastúpeného Mgr. Drahoslavom
Potočekom, advokátom, so sídlom Čajakova 5, Košice, proti žalovanému: KONTI a. s., IČO: 35 857
463, so sídlom Hraničná 18, Bratislava, zastúpenému JUDr. Martinom Dolníkom, advokátom, AKSK,
s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, Banská Bystrica, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Sociálna
poisťovňa, pobočka Bratislava, so sídlom Záhradnícka 31, Bratislava, zastúpeného JUDr. Dagmar
Kubovičovou, advokátkou, so sídlom Nám. Biely kríž 3, Bratislava, o určenie zodpovednosti za pracovný
úraz, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že úraz, ktorý utrpel žalobca ako zamestnanec dňa 24.02.2016 v pracovnom pomere
u žalovaného zamestnávateľa pri vykonávaní pracovných úloh na stavbe bytového domu ALBERO, na
ul. Bosáková č. 5, Bratislava, je pracovným úrazom v rozsahu 30% zodpovednosti zamestnávateľa.

II. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.06.2016 domáhal, aby súd určil, že úraz,

ktorý utrpel žalobca J.. Q. H., nar. XX.XX.XXXX ako zamestnanec dňa 24.02. 2016 v pracovnom pomere
u žalovaného zamestnávateľa KONTI a. s., IČO: 35 857 463 pri vykonávaní pracovných úloh na stavbe
Bytového domu ALBERO, na ul. Bosákova č. 5, Bratislava je pracovným úrazom v zmysle ustanovenia
§ 195 ods. 1,2 a ods. 6 ZP a § 8 zák. č. 461/2003 Z.z. v plnej miere zodpovednosti zamestnávateľa a
aby súčasne si uplatnil nárok na plnú náhradu trov v konaní.

2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalobca je v zamestnaneckom pomere u žalovaného

zamestnávateľaod03.08.2015nazákladepracovnejzmluvyzodňa31.07.2015nadobuurčitú-jedného
roka, do 03.08.2016, od nástupu do pracovného pomeru, v pracovnej pozícii stavebný technik - stavebný
majster. Pracovný úraz sa stal dňa 24.02.2016 v predpoludňajšom čase o 11:30 hod. na stavbe Bytového
domu ALBERO, na ul. Bosákova č. 5, Bratislava, počas vykonávania pracovnej úlohy žalobcu, pri
zameriavanívýškovýchbodovpreúčelyzabetónovaniaatiky(múrikapoobvodeplochynadpodzemnými
garážami) pomocou optického nivelizačného pristroja. Počas zameriavania neosvetleného miesta v
interiéri, z vonkajšieho slnečného priestoru pred objektom hrubej stavby bytového domu na prvom

nadzemnom podlaží, žalovaný pristúpil od meracieho prístroja z vonku smerom k spolupracovníkovi
S. dnu do objektu (aby mu presne ukázal v ktorom mieste na late má zasvietiť svetlo aby mohol
zamerať výšku), urobil krok dopredu v neosvetlenom interiéri, kde vstúpil na otvor prekrytý preglejkovou
doskou, ktorá doska sa pod ním preklopila a on spadol do prvého podzemného podlažia do hĺbkycca 2,9 m a dopadol na spodnú časť chrbtice, čím utrpel nebezpečnú zlomeninu chrbtice (rozdrvenie
stavca) s vážnym ohrozením poškodenia miechy, spotrebou bezodkladnej chirurgickej operácie a
trvalými následkami, teda úraz s ťažkou ujmou na zdraví s dobou hospitalizácie 10 dní, dobou liečenia

a práceneschopnosťou min. 12 týždňov. Podzemné priestory, nad ktorými bolo niekoľko otvorov v
priemere 0,55 m x 0,55 m boli zabezpečené niekedy v novembri, koncom roka 2015, proti úrazu a proti
vnikaniu dažďovej vody. Uvedené otvory boli zabezpečené zamestnávateľom prostredníctvom žalobcu
ako majstra a jeho kolegu W. T. vhodnými (pevnými) preglejkovými doskami a prilepené montážnou
penou, čo vykonali ich podriadení spolupracovníci. Táto doska však bola pred pracovným úrazom

odlepená manipuláciou, zrejme pracovníkmi, ktorí využívali tento otvor na spúšťanie materiálov pre
inštaláciu vzduchotechniky, kanalizácie, kúrenia a vody, ale späť už tento inkriminovaný otvor nebol
zabezpečený tými, ktorí ho využili, (nebol prilepený montážnou penou) ako pred jeho manipuláciou,
a na túto skutočnosť ani nikoho neupozornili. Navyše doska bola posunutá do strany tak, že pri
vstúpení na ňu poškodeným žalobcom došlo k jej pretočeniu. Miestnosť nad otvorom, v ktorej žalobca
zameriaval nebola vybavená osvetlením, teda vstupom z vonkajšieho slnečného počasia sa zrak

prispôsoboval o niekoľko okamihov dlhšie. Žalobca bol hospitalizovaný 10 dní s predpokladanou dobou
liečenia 12 týždňov, avšak pracovná neschopnosť žalobcu trvá už viac ako 3 mesiace s objektívnou
neschopnosťou pracovať pre vážne poškodenie chrbtice. Bezprostredne po pracovnom úraze bola
žalobcovi poskytnutá prvá pomoc a odvezený bol na Chirurgické oddelenie Nemocnice Antolská ul.,
Bratislava-Petržalka.HospitalizovanýbolvUniverzitnejnemocniciBratislavanaLimbovejč.5(Kramáre)

v Bratislave od 24.02.2016 do 29.02.2016 a neskôr od 29.02.2016 do 05.03.2016 na úrazovej chirurgii
v Ľubovnianskej nemocnici na ul. Obrancov mieru 3 v Starej Ľubovni. Žalovaný zamestnávateľ po
dvoch mesiacoch zaslal poškodenému zamestnancovi na podpis vyplnený Záznam o registrovanom
pracovnom úraze zo dňa 01.03.2016, v ktorom chýbal údaj o rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa
za registrovaný pracovný úraz. Nachádzala sa tam nepravdivá informácia o počte odpracovaných

hodín od začiatku zmeny pred pracovným úrazom a nepravdivá informácia o mieste pracovného úrazu.
Ďalšou nepravdivou informáciou v zázname o pracovnom úraze bol popis zamestnávateľa, že údajne
sám poškodený zamestnanec prikrýval otvor v podlahe dostatočne silnou preglejkou a proti priesaku
dažďovej vody montážnou penou. Tieto informácie sa však nezakladali na pravde, pretože žalovaný
uvedené otvory v podlahe neprikrýval osobne ale boli zabezpečené inými pracovníkmi zamestnávateľa

na ich pokyn. Proti tomuto Záznamu o registrovanom pracovnom úraze však poškodený žalobca poslal
dňa 11.05.2016 vyjadrenie, v ktorom žiadal o opravu týchto nezrovnalostí a nepravdivých informácií.
Zamestnávateľ Záznam o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 01.03.2016 opravil ale žalobca
ako zamestnanec nemôže súhlasiť s uvedenou mierou zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný
úraz, preto záznam nepodpísal. Podľa okolností, ktoré predchádzali pracovnému úrazu, ako došlo k

nepozorovanému odkrytiu a manipulácii so zabezpečovacími doskami na otvoroch, a ich odlepeniu v
medzičase, niekedy bezprostredne pred pracovným úrazom, ktoré poškodený žalobca nespozoroval a
nepoukázal na to ani bezpečnostný technik, ktorý sa pravidelne pohyboval po stavbe a stavenisku kvôli
kontrole Bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“), žalovaný nemôže súhlasiť s 50%-
nou, ani so 30%-nou mierou zodpovednosti poškodeného zamestnanca za pracovný úraz. Okolnosti,

ktoré vedú zamestnávateľa nepriznať úplnú mieru zodpovednosti za pracovný úraz v skutočnosti v
tomto prípade neexistujú, ani podľa § 196 ods. 2 ZP. Pochádzajú zrejme iba z obáv zamestnávateľa z
pokuty a z postihu od Inšpektorátu bezpečnosti práce alebo z obáv bezpečnostného technika ptre svoje
ohrozenie. Žiada preto, aby súd určil, že úraz, ktorý utrpel žalobca v pracovnom pomere u žalovaného
pri vykonávaní pracovných úloh na stavbe Bytového domu ALBERO, je pracovným úrazom v plnej miere

zodpovednosti zamestnáva (v zmysle § 195 ods. 1,2 a ods. 6 ZP a § 8 zák. č. 461/2003 Z.z.)

3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súd dňa 27.06.2016. V rámci
procesnej obrany žalovaný poukázal na skutočnosť, že dňa 24.02.2016 došlo k registrovanému
pracovnému úrazu žalobcu, o čom bol dňa 01.03.2016 spísaný záznam o registrovanom pracovnom

úraze, ktorý bol neskôr na podnet žalobcu upravený. Dňa 07.03.2016 bola záznamom odškodňovacej
komisie č. 03/2015 stanovená zodpovednosť žalobcu za vznik predmetného pracovného úrazu v
rozsahu 70 % a zodpovednosť žalovaného za vznik predmetného pracovného úrazu v rozsahu 30
%. Uvedený rozsah zodpovednosti žalobcu a žalovaného za predmetný pracovný úraz bol potvrdený
aj analýzou vypracovanou autorizovaným bezpečnostným technikom, J.. Q. K., ICO: 41 121 325

zo dňa 18.05.2016. V tejto analýze sa okrem iného uvádza, že žalobca ako majster - technik bol
osobne zodpovedný za stav a realizáciu ochranných zariadení. Za bezpečné a odborné prekrytie
otvorov zodpovedal osobne, vedel o ich stave. Svojím konaním porušil zásady obvyklého spôsobu
správania sa a privodil si tým ujmu na zdraví. S takýmto odôvodnením podielu zodpovednosti žalobcua žalovaného za vznik predmetného pracovného úrazu žalovaný v plnom rozsahu súhlasí a stotožňuje
sa s ním. V súvislosti s predmetným pracovným úrazom Inšpektorát práce Bratislava, so sídlom Za
kasárňou 1, 832 64 Bratislava dňa 29.04.2016 vydal po preskúmaní všetkých okolností a príslušných

dokumentov Záznam o vyšetrovaní registrovaného pracovného úrazu pod číslom: IBA-14-03-2.2/Z-
J4-16. Pri prešetrovaní predmetného registrovaného pracovného úrazu Inšpektorát práce nenašiel
žiadne skutočnosti, ktoré by naznačovali pochybenie zo strany žalovaného. Inšpektorát práce Bratislava
zároveň dňa 29.04.2016 vydal pod číslom IBA-16-03-2.2/P-A22,24,25-16 Protokol o výsledku inšpekcie
práce, v ktorom žalovanému vytkol jedine skutočnosť, že Záznam o registrovanom pracovnom úraze zo

dňa 01.03.2016 neobsahuje podpis žalobcu pri jeho vyjadrení k úrazu. Tento nedostatok sa z dôvodu
neposkytnutia súčinnosti zo strany žalobcu nepodarilo odstrániť ani dodatočne, pričom žalobca odmietol
podpísať aj tento, na jeho podnet upravený, Záznamu o registrovanom pracovnom úraze. Žalovaný
má za to, že pri určení miery zodpovednosti strán tohto sporu za vznik predmetného registrovaného
pracovného úrazu konal žalovaný správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi, a to najmä v
súlade s ustanovením § 196 Zákonníka práce. Žaloba je nedôvodná a žalovaný žiada súd, aby žalobu

zamietol ako nedôvodnú.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámil sa s
prednesom právnych zástupcov strán sporu ako aj s obsahom listín predložených stranami sporu v
konaní a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalobca v rámci svojej výpovede uviedol, že pred súdom vypovedal, že necíti zodpovednosť
za pracovný úraz, ktorý utrpel, stalo sa to počas výkonu jeho pracovných činností. Bol poverený
odkontrolovať správnu výšku debnenia atiky pred betonážou, od stavbyvedúceho mu bolo povedané,
aby to nepodcenil, lebo ak sa zabetónuje atika v zlej výške, bude z toho veľký problém. Keď
to odkontroloval, mal povoliť betonáž, k čomu nedošlo, nakoľko počas merania prepadol. Na

odkontrolovanie výšky potreboval geodetický bod, ktorý zadal geodet. Preto žiada súd o určenie, že
úraz ktorý utrpel je pracovným úrazom v plnej miere zodpovednosti zamestnávateľa, nakoľko neurobil
nič, čo urobiť nemal, tým že geodetický bod, ktorý bol vtedy vonku a bol neprístupný, boli tam veľké
debniace prvky, ktoré mali niekoľko ton a nebolo jednoduché s nimi manipulovať a pre krátkosť
času, nakoľko sa blížila betonáž, musel ani nie hľadať alternatívne riešenie, ale nájsť najbližší možný

geodetický bod, ktorý sa nachádzal v objekte. Tým, že bolo slnečno a vnútri bolo šero, nevedel prečítať
geodetický bod, resp. pred geodetický bod sa postavila výšková lata, na ktorej mal odčítať výšku, ale
bolo tam šero, nevidel, preto išiel za kolegom, ktorý s ním vymeriaval, aby mu zasvietil mobilným
telefónom. Keď mu ukazoval, kde mi má zasvietiť, prepadol sa dole. Po úraze s ním zamestnávateľ
prakticky nekomunikoval, keď bol doma na PN, poslal mu záznam o pracovnom registrovanom úraze,

kde boli nepravdivé údaje a rozsah zodpovednosti zamestnávateľa za registrovaný pracovný úraz nebol
vyplnený. Opis priebehu úrazu (bod 6) nezodpovedal skutočnosti, je tam uvedené, že si ho spôsobil
sám (č.l. 16 spisu). Tento mu bol doručený s ružovým lístkom so žiadosťou podpísať a obratom poslať
naspäť. Vtedy dospel k záveru, že firma s ním nechce jednať férovo. Už v tom čase podal žalovaný na
Sociálnu poisťovňu návrh, kde bola uvedená miera zodpovednosti zamestnanca 70% a zamestnávateľa

30%, čo bolo uvedené žalobcovho vedomia. Ošetrujúci lekár - primár chirurgie v Starej Ľubovni, ktorý
podával správu, tento pracovný úraz kvalifikoval ako ostatný úraz, práceneschopný bol 10 mesiacov.
Nemám vedomosť o tom, že by bol vytvorený nákres technologického riešenia prekrytia otvoru , cez
ktorý sa prepadol, podľa projektu stavby a podľa vyhlášky BOZP? Čo sa týka poverenia, ktoré žalobca
dostal ohľadne prekrytia technologických otvorov uviedol, že spolu s kolegom W. T. dostal ústny pokyn,

aby zabezpečili otvory ešte na jeseň kvôli tomu, aby im netieklo do objektu a aby tam nikto nepadol, t.j.
boli požiadaní, aby zabezpečili prekrytím dosky, kde zo spodnej strany boli nabité dosky, aby nedošlo k
posunu a bolo to podperené purpenou (montážna pena), kvôli tomu, aby nepresakovala cez otvor voda.
Písomnépovereniepretechnickériešenieprekrytiaotvorovžalobcanedostal,nebolpoverenýpísomným
dokladom, aby robil zápisy do stavebného denníka a nebol upozornený ani na to, že technologický otvor,

Nemal vedomosť ani o tom, že dňa 24.02.2016 (keď sa stal pracovný úraz), bola do stavebného denníka
zapísaná poznámka „ potreba použitia stropného otvoru pre VZT“ (pravdepodobne vzduchotechnika).
Žalobca má vysokoškolské stavebné vzdelanie, po škole rok pracoval ako majster na stavbe, potom
6 rokov pracoval ako technik pre stavebné materiály v obchodnej spoločnosti, kde posledné 4 roky
robil obchodno-technického zástupcu. Následne nastúpil na stavbu, kde robil stavebného technika,

pozícia sa volala projektový manažér, kde robil všetko a z dôvodu neplatenia po 4 mesiacoch odišiel
a nastúpil do spoločnosti KONTI. Pred nástupom do práce u žalovaného neabsolvoval školenie BOZP,
len podpísal vyhlásenie o preškolení. U žalovaného boli prijímaný na pozíciu majster. Povinnosťou
majstra v rámci BOZP bolo kontrolovať, či sú veci BOZP v poriadku na stavbe. Dostali príkaz, či jena stavbe napr. zábradlie, prekrytie otvorov... chodilo to tak, že raz týždenne , v stredu prišiel technik
BOZP (koordinátor), ktorý skontroloval celú stavbu, na základe tejto kontroly vypracoval výstup fotiek,
kde boli nedostatky, to odovzdal stavbyvedúcemu na druhý deň písomne a stavbyvedúci to vytlačil,

dal to majstrom, im s pokynom, ako to majú odstrániť. Úlohou majstrov to bolo odstrániť a udržať v
takom stave, pričom na stavbe dochádza vždy k porušeniu, nakoľko sa jedná o proces. Vedúcim na
stavbe je podľa názoru žalobcu stavbyvedúci, majster je iba vykonávateľom jeho návrhov a príkazov.
Prioritnou úlohou majstra na stavbe bolo riadiť subdodávateľov, kontrolovať kvalitu práce, zadeľovať
ľudí, dozerať na bezproblémový chod stavených prác. Čo sa týka organizačnej štruktúry zamestnancov

na stavbe, je najvyššie projektový manažér, pod ním je stavbyvedúci, pod ním majster a potom sú
manuálne pracujúci, takže majster je nadriadený určitému okruhu pracujúcich. V každej miestnosti sa
nachádzaj nejaký stavebný otvor a nedalo sa zapamätať si, vzhľadom na rozsah stavby, konkrétne
mieste otvorov v konkrétnom objekte. Na otázku, či si skontroloval pred pristúpením k stene priestor,
po ktorom bude chodiť uviedol, že vonku bolo slnečno, keď vstúpil do miestnosti, nebolo tam umelé
osvetlenie, čím chvíľu dosť jasne nevidel. Pri tom otvore stál človek, ktorý ho na to neupozornil, a on

išiel k nemu mu ukázať miesto, kde mu má osvetliť ten bod. Žalobca si presne nepamätá, kto konkrétne
zabezpečoval ten otvor, cez ktorý prepadol. Keď dostali príkaz tento otvor zabezpečiť, bol zabezpečený
v poriadku, mohlo dôjsť k jeho manipulácii a tým k jeho otvoreniu, ale toto bolo bez jeho vedomosti.
Všetky otvory, ktoré oni zabezpečovali, boli zabezpečené v poriadku, mohlo sa na ne aj postaviť bez
rizika prepadnutia. Nakoľko je na stavbe veľký pohyb ľudí, mohlo tam ktokoľvek prísť a urobiť zásah.

Síce úlohou majstra bolo kontrolovať, či uzatvorenie otvorov je neporušené alebo nezmenné, avšak „ako
sa dá byť naraz fyzicky na 10 miestach? Bolo tam 7 podlaží, v každom podlaží bolo 8 objektov, v každom
bol minimálne jeden otvor, fyzicky sa nedá všetko okontrolovať“. Každý večer otvory kontrolovali pred
koncom pracovnej doby a prechádzali celú stavbu od hora dole. Okrem stavbyvedúcich a majstrov by
mal robiť kontrolu prekrytia otvorov na stavbe aj koordinátor BOZP, v čase úrazu bol na stavbe žalobca

sám ako majster, nenachádzal sa tam ani stavbyvedúci, ani druhý majster. Za BOZP je na stavbe
vždy zodpovedný stavbyvedúci. Žalobca nemal odbornú kvalifikáciu zo slovenskej komory stavebných
inžinierov na navrhovanie technických riešení, napr. prekrývania technologických otvorov? Keď žalobca
dostal s kolegom poverenie na prekrytie otvorov, bol tento prekrytý správne, nebol správne prekrytý v
čase, keď na neho žalobca stúpil. K porušeniu predmetného otvoru mohlo dôjsť aj pol hodinu pred tým

ako stúpil, deň pred tým, keď tento otvor žalobca kontroloval, to bolo určite v poriadku, lebo pred koncom
pracovnej doby prechádzal celú stavbu, mohol to ktokoľvek porušiť a žalobcovi to neoznámili.

6. Svedok J.. Q. K. v rámci svojej svedeckej výpovede uviedol, že pracuje ako autorizovaný
bezpečnostný technik s oprávnením z Národného Inšpektorátu práce, ako školiteľ I - vzdelávanie

vedúcich a ostatných pracovníkov, je živnostník, pre žalovaného pracuje na základe zmluvy o dielo;
pracuje ako bezpečnostný (autorizovaný), požiarny technik, pričom ako autorizovaný bezpečnostný
technik má právo zasahovať do riešenia a vyšetrovania pracovných úrazov a iných. Z pohľadu
dodržiavania BOZP spoločnosťou KONTI a.s. uviedol, že žalovaný dodržiava všetky náležitosti zákona
124/2006, drobné nedostatky sú vytýkané v rámci jeho kontrol a sú z nich písomné záznamy, s

termínmi na odstránenie. Zamestnanci spoločnosti KONTI a.s. sú oboznamovaní s pravidlami BOZP
tak, že sa organizujú vstupné školenia (ktoré sa vykonávajú pri nástupe do zamestnania), opakované
školenia (ktoré sa delia na školenia vedúcich pracovníkov a ostatných pracovníkov) a tzv. inštruktáž,
ktorá sa vykonáva na stavbe na začiatku alebo pri nástupe pracovníkov, všetko v zmysle zákona
124/2006. Svedok sa osobne zúčastňuje na vstupných školeniach, ak je to väčšia skupina. Ak sa

má školenia zúčastniť jednotlivec, na sekretariáte KONTI a.s. je pripravený eleborát BOZP, ktorý
obsahuje základné state od zákona počínajúce cez nariadenia vlády až po vyhlášky súvisiace s BOZP,
sekretárka to dáva prečítať novonastupujúcemu pracovníkovi, ktorý na znak toho že to porozumel
elaborát podpíše. Opakované školenie sa opakuje raz za rok, ktoré riadim svedok. Delí sa na školenie
vedúcich pracovníkov a tých ostatných pracovníkov. Opätovne - ak je väčšia skupina, účastný je aj

svedok, ak je jednotlivec, tak je prítomný hlavný stavbyvedúci, ktorý vysvetlí technické veci. Účasť
zamestnancov na týchto školeniach je povinná zo zákona. Ak je žalobca podpísaný na prezenčných
listinách z BOZP, tak sa aj on zúčastnil školenia o BOZP. Čo sa týka dodržiavania BOZP na stavbe a
otázky, kto je zodpovedný za dodržiavanie BOZP na stavbe svedok uviedol, že on má zmluvne určené,
že minimálne jeden krát za týždeň sa zúčastňuje kontrolnej činnosti na stavbách spoločnosti KONTI a.s.,

raz týždenne na každej stavbe. Zodpovedný za dodržiavanie BOZP na stavbe je hlavný stavbyvedúci a
v jeho neprítomnosti každý majster, alebo technik stavby. Stavbyvedúci určuje resp. deleguje povinnosti
ohľadne zabezpečovania BOZP na stavbe. Žalobca na stavbe Albero pôsobil v pracovnom zaradení
technik - majster. V priestore, kde sa nachádza prekrytý otvor, by sa svedok ako bezpečnostný techniksprával tak, že nešliape na žiadne prekryté otvory; niekedy si aj zamestnanci sami spôsobili zranenie
tým, že odkryli prekryté otvory. Podľa názoru svedka spoločnosť KONTI a.s. vo vzťahu k úrazu žalobcu
nezanedbala nič ohľadne predpisov BOZP. Svedok so spoločnosťou KONTI a.s. spolupracuje už viac

ako 10 rokov a za toto obdobie boli registrované štyri pracovné úrazy, z toho min. dve takéto závažnejšie,
podiel spoluzavinenia žalovaného u týchto úrazov bolmaximálne 50:50. Prekrytie stavebných otvorov na
stavbevykonávajúrobotnícipoddozorompoverenýchtechnikov,čosútechnicipoverenístavbyvedúcim.
Prekrytie otvorov musí byť v zmysle vyhlášky č. 147/2013 bezpečné a dostatočne únosné, na toto
prekrytie sa nevyžaduje špeciálne vzdelanie, ani technický výkres a ani statické posúdenie. Nakoľko to

vyhláška č. 147/2013 nevyžaduje nákres technického riešenia prekrytia technologického otvoru a § 4
vyhlášky č. 147/2013 hovorí iba o technologickom postupe, tak svedok nemá vedomosť, že by bol takýto
nákres technického riešenia prekrytia technologického otvoru cez ktorý prepadol žalobca vytvorený.
Podľa vedomosti svedka, žalobcu poveril prekrytím predmetného technologického otvoru (cez ktorý
prepadol) J.. H., hlavný stavbyvedúci na Albere a svedok nemá vedomosť, kto navrhol technické riešenie
prekrytia tohto otvoru (otvor sa dá zabezpečiť aj inými spôsobmi, napr. zábradlie, nepochôdzná doska

(šikmo položené, nedá sa na ňu šliapnuť)). Zodpovedný za správnosť technologického zabezpečenia
prekrytia otvoru je ten, kto realizoval prekrytie otvoru, aj v prípade, ak mal určený zlý postup, nakoľko vo
vyhláške je jasne stanovené, že prekrytie musí byť „bezpečné a dostatočne únosné“, t.j. že ak aj dostal
chybný pokyn, musí sa postarať, aby prekrytie bolo bezpečné a dostatočne únosné. Svedok nevedel
odpovedať, či otvor, cez ktorý žalobca prepadol, bol prekrytý technicky správne, nakoľko tento otvor

bol v rohu a keď je to zvrchu prekryté, zabezpečené, nikto nevidí, či dve hrany sú podopreté a tým
to už nie je bezpečné. Technické riešenie J.. H. prekrytia predmetného otvoru - podstojkovanie - bolo
podľa názoru svedka správne. Poškodený zamestnanec má podľa názoru svedka právo na informácie
o hroziacom nebezpečenstve, ak však žalobca dostal od stavbyvedúceho (J.. H.) úlohu spraviť prekrytie
otvoru, tak žalobca musel mať vedomosť o hroziacom nebezpečenstve, že cez otvor môže prepadnúť.

Zamestnanca má informovať o hroziacom nebezpečenstve jeho priamy nadriadený, žalobca bol na
stavbe majster, bol teda nadriadený ďalším pracovníkom a bola to aj jeho povinnosť. V prípade, ak
niekto zdemontuje otvor a neoznámi to svojmu nadriadenému, za vzniknutý stav je zodpovedný ten,
kto dal nariadiť odstránenie podstojkovanej dosky prekrytia a nezabezpečil ďalšie technické riešenie.
Predtým, ako sa stal tento úraz, svedok nezaznamenal porušenie konkrétneho prekrytia nejakého

otvoru. Záznam o registrovanom pracovnom úraze znamená, že registrovaný pracovný úraz sa po
práceneschopnosti viac ako 3 dni musí spísať, odosiela sa na Inšpektorát práce a sociálnu poisťovňu,
vypĺňa ho bezpečnostný autorizovaný technik v spolupráci so svedkami a poškodeným. V čase úrazu
žalobcu bol svedok v nemocnici a tento Záznam o registrovanom pracovnom úraze vypĺňal na druhý
alebotretídeňpoúrazežalobcu,zozískanýchskutočnostíodsvedkovúrazuabezpečnostnéhotechnika

-jeho syna, ktorý bol hneď pri úraze. Na otázku žalobcu, prečo v tomto Zázname uvedené iné miesto
úrazu ako sa v skutočnosti stalo a prečo tam boli uvedené iné okolnosti ako sa v skutočnosti stali,
svedok uviedol že nevie. Pri jeho týždenných návštevách stavby, kde svedok kontroloval stavbu, s ním
pravidelne chodili technici a majstri, aj žalobca.
7. Svedok J.. W. K. v rámci svojej svedeckej výpovede uviedol, že je zamestnancom žalovaného

v pracovnom zaradení výrobný riaditeľ. Čo sa týka zabezpečovania BOZP v spoločnosti KONTI, v
spoločnosti je oprávnenou osobou na služby ohľadne BOZP J.. K. a v jeho neprítomnosti je v súčasnosti
poverená v tejto oblasti J.. R. Y.. Zamestnanci spoločnosti KONTI sú oboznamovaní o predpisoch
BOZP, sú pravidelne každoročne školení, po nástupe do práce absolvujú povinné vstupné školenie
ohľadne BOZP, tieto školenia sú opakované a vykonáva ich p. J.. K.. Ak sú školenia vstupné, tak ich

vykonáva buď J.. K. alebo poverená osoba, ktorou je J.. Y.. Predmetom týchto pravidelných školení
je, ako sa správať na stavbe v rámci BOZP, čo treba mať oblečené, ako sa zamestnanci majú na
stavbe správať, ak (zamestnanci) vidia na stavbe nejaký nedostatok ktorý treba ohlásiť, tak komu ho
majú ohlásiť, kedy môžu kam vstupovať, s akým náradím majú a ako pracovať, ako má byť náradie
vybavené. Okrem pravidelných školení, bývajú aj iné školenia - na začiatku každej stavby sa vykonáva

tzv. inštruktážne školenie na danú stavbu. Všetci zamestnanci svojim podpisom potvrdzujú, že toto
školenie absolvovali. V prípade, že tam niekto chýbal, poverená osoba to skontroluje a vyzve daného
zamestnanca, aby toto školenie absolvoval. Za dodržiavanie BOZP na stavbách je vždy zodpovedný
stavbyvedúci a vzhľadom na to, že má viac povinností a jeho majstri viac času trávia na realizácii
stavby alebo na konkrétnej stavbe, tak stavbyvedúci postupuje túto svoju právomoc aj na majstrov. Ak

sa prijíma do pracovného pomeru majster, vždy je mu oznámené, že bude mať na starosti aj BOZP.
Žalobca na stavbe ALBERO pôsobil v pracovnom zaradení ako majster a tým bol zodpovedný aj za
dodržiavanie BOZP na stavbe. Na dotaz, aby svedok opísal svoje správanie sa v miestnosti, kde sa
nachádza prekrytý stavebný otvor uviedol, že ho štandardne obíde. Svedok nemá vedomosť o tom, čina vykonanie prekrytia stavebného otvoru sa vyžaduje špeciálne vzdelanie (napr. statické), iba uviedol,
že na to „stačí sedliacky rozum“. Na otázku, ako na neho pôsobil žalobca ako zamestnanec uviedol,
že bol síce technicky znalý, ale pôsobil veľmi roztržito, taký typ, že má v hlave naraz 3 veci, ktoré

naraz realizoval. Svedok nemá pocit, že by žalovaný zanedbal nejakú zo svojich povinností vzhľadom k
úrazu žalobcu, mal k dispozícii materiál na prekrytie otvoru ako aj pracovnú silu, ktorá tento otvor vedela
prekryť. Žalobca sa odmietol so žalovaným dohodnúť mimosúdne z dôvodu, že mu nejaká jeho známa
v Sociálnej poisťovni poradila, aby trval na tom, že spoločnosť KONTI zavinila jeho úraz na 100%, lebo
za to dostane od poisťovne cca 6000-7000 €, s tým nebolo možné súhlasiť a bolo navrhnuté žalobcovi,

že je možné uznať vimu zo strany žalovaného vo výške 50%, z pôvodne navrhovaných 30%. Svedok sa
nevedel vyjadriť k okolnostiam prípadu prepadnutia žalobcu cez technologický otvor, nakoľko tam nebol.
Svedok bol pracovne nadriadený stavbyvedúcemu a aj on sa zúčastňoval na pravidelných školeniach
BOZP. Nakoľko bol žalobca denne prítomný na stavbe, mal mať vedomosť o tom, čo sa na tej stavbe
nachádza. Nákres technického riešenia na prekrytie takýchto otvorov projektová dokumentácia nikdy
neobsahovala a svedok sa s tým ani doposiaľ nikdy nestretol, že by bol takýto výkres na stavbách, ktoré

realizoval.

8. Svedok R. S. v rámci svojej svedeckej výpovede uviedol, že je zamestnancom žalovaného v
pracovnom zaradení stavebný robotník. Žalobca bol jeho nadriadeným, bol majstrom na stavbe, ktorý
riadil práce na stavbe ALBERO. Čo sa týka priebehu a okolností žalobcovho úrazu na stavbe svedok

uviedol, že žalobca prišiel za ním, či mu nepomôže podržať nivelačnú latu. Ukázal mu bod, kde ju má
držať, svedok ju držal a žalobca bol za ním. Potom žalobca prišiel k nemu a povedal mu, že má zobrať
svetlo a chcel mu ukázať stupnicu, kde mu má zasvietiť, lebo nevidel. Žalobca spravil krok dopredu,
postavil sa na dosku a prepadol sa dole. Žalobca vedel, že sa tam tento stavebný otvor nachádza,
on jeho prekrytie aj zabezpečoval. Zamestnanci spoločnosti KONTI sú školení ohľadne BOZP vždy

začiatkom roka, raz ročne a na priamo na pracovisku, aj svedok sa ich samozrejme zúčastnil. Ak sa
na stavbe nachádza prekrytý otvor, svedok osobne dáva pozor a snaží sa po ňom nechodiť, väčšinou
je aj označený. Žalobca žiadal, aby zažal svetlo, lebo nevidel číslice na nivelačnej late, bolo to cca
pred obedom, číslice sú veľké cca 0,5cm. Žalobca videl, že ide stúpiť na zabezpečený otvor, aj svedok
ten zabezpečený otvor videl a preto sa postavil vedľa. Predmetný otvor dal zabezpečiť tento stavebný

otvor, ale kto to konkrétne robil, svedok uviesť nevedel, pamätá si len že to zabezpečenie žalobca
aj kontroloval. niekomu ďalšiemu? Svedok sa nepamätá, ako a kedy boli technické otvory na stavbe
Albero zabezpečované, stavebný otvor cez ktorý prepadol žalobca bol z boku a nevšimol si, že by bolo
technologické zabezpečenie tohto otvoru nejako narušené, mal pocit, že bol dostatočne zabezpečený
tak, ako ho dal zabezpečil žalobca.

9. Svedok J.. V. H. v rámci svojej svedeckej výpovede uviedol, že v čase, kedy sa udial pracovný úraz
žalobcu, pracoval u žalovaného, t.j. spoločnosti KONTI na pracovnej pozícii stavbyvedúci. Ohľadne
tohto pracovného úrazu si však nič nepamätá, ani ako k nemu došlo, ani kto poveril žalobcu prekrytím
technologického otvoru cez ktorý prepadol, ani ako boli prekrývané technologické otvory. nebol

vytvorený žiaden nákres, ako sa má riešiť zakrývanie technologických otvorov.

10. Znalec J.. A. F., v rámci svojho dovypočutia k záverom ním vypracovaného znaleckého posudku
č. 10/2017 uviedol, že podľa predložených dokladov zistil, že žalobca bol zamestnancom spoločnosti
KONTI a.s. v pracovnom zaradení majster. Na otázku, či sa vyžaduje na prekrytie technických otvorov

špeciálne vzdelanie, statické posúdenie a technický výkres znalec uviedol, že v zmysle vyhlášky
147/2013 je zákonnou požiadavkou vyhotoviť v rámci stavebných prác technologický postup na danú
pracovnú činnosť. V konkrétnom prípade je potrebné vyhotoviť technologický postup, v ktorom je
zahrnutý aj statický prepočet, a akým spôsobom sa má konštrukčne vyhotoviť prekrytie daného
otvoru v konkrétnej podlahe. V tomto technologickom postupe a v statickom prepočte je konkrétne

uvedené, akým spôsobom technickým sa upevní podlaha, ktorá bude vyhotovená v rámci realizácie
prác. V tomto technologického postupe a statickom prepočte má byť výsledný efekt v tom, že bude
konkrétne stanovený materiál, aký sa použije na prekrytie, aby vyhovela statickým požiadavkám
konkrétnej podlahy, bude tam uvedený spôsob upevnenia konkrétnej podlahy a tento technologický
postup bude spracovaný zodpovednou osobou na danej stavbe, ktorý má kvalifikačné predpoklady

na vytvorenie takéhoto technologického postupu. Na konkrétnu otázku je potrebné, aby osoba, ktorá
tento technologický postup spracuje, mám mať odborné vzdelanie v rámci stavebníctva, zároveň
odbornú spôsobilosť zapísanú v komore stavených inžinierov. Z predložených dokladov v rámci ZP
nemá vedomosť, aké má žalobca vzdelanie. Z predložených dokladov znalcovi nie je zrejmé, akýmspôsobom bolo vykonané prekrytie konkrétneho technického otvoru, cez ktorý žalobca prepado, viem
len to, že bol prekrytý dreveným materiálom, nič ďalšie nevie. Z dokladov, ktoré znalec od zadávateľa
dostal na vypracovanie znaleckého posudku, je v stavebnom denníku zápis, že poškodený na stavbe

v priebehu pred úrazom nebol prítomný na stavbe. Z dôvodu, že stavba je dynamicky meniaca sa
situácia, bolo povinnosťou zo strany zamestnávateľa, v tomto prípade stavbyvedúci stavby, pri novom
nástupedopracovnéhoprocesuinformovaťozmenenýchsituáciáchnastavbeastavenisku.Vdodaných
dokladoch takéto oboznámenie so zmenenou situáciou sa nenachádza. Majster na stavbe patrí k
vedúcim zamestnancom na konkrétnej stavbe a k povinnostiam vedúcich zamestnancov na stavbe

patria aj povinnosti v rámci BOZP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou riadiacej činnosti. Medzi povinnosti
majstrov na stavbe v podstate patrí aj kontrola neporušenosti stavebných technických otvorov na stavbe,
avšak v tomto konkrétnom prípade, keď žalobca ako poškodený nastúpil na výkon práce po určitom
časovom odstupe, znalec nevie povedať, či bolo jeho povinnosťou kontrolovať všetky stavené otvory
v rámci celej stavby, nakoľko neviem, aké mal žalobca pracovné povinnosť na konkrétnej stavbe a v
oblasti BOZP. Každý zamestnanec sa na stavbe musí správať tak, aby si nespôsobil poškodenie zdravia.

11. Z Pracovnej zmluvy č. 18/2015 (ďalej len „pracovná zmluva“) súd zistil, že 31.07.2015 bol založený
pracovnýpomeržalobcuakozamestnancaužalovanéhoakozamestnávateľa,nazákladektorejžalobca
mal u žalovaného vykonávať prácu „majster“ v mieste výkonu práce: stavby realizované spoločnosťou
KONTI a.s., s nástupom do práce 03.08.2015, pracovným pomerom uzavretým na dobu do 03.08.2016,

s dohodnutou základnou mesačnou mzdou 1 250 € brutto, pracovný čas zamestnanca bol 40 hodín
týždenne. V bode 10 pracovnej zmluvy žalobca ako zamestnanec prehlasuje, že je pripravený so
súhlasom svojho nadriadeného pracovníka prevziať úlohy spojené s bezpečnosťou a ochranou zdravia
pri práci a osvojiť si pre túto činnosť potrebné znalosti.

12. Zo Záznamov o registrovanom pracovnom úraze (č.l. 16 - prvý záznam a č.l. 19 - druhý záznam) a
listu žalobcu adresovaného žalobcovi súd zistil, že žalovaný dňa 05.05.2016 doručil žalobcovi Záznam o
registrovanom pracovnom úraze, so znením ktorého žalobca nesúhlasil a 11.05.2016 zaslal žalovanému
vyjadrenie, v ktorom žiadal opravu nezrovnalostí. Zo záznamov vyplýva, že zamestnávateľom bola
spoločnosť Konti a.s. Hraničná č. 18, 821 05 Bratislava, IČO: 35857463, poškodeným zamestnanec

J.. Q. H., nar. 31.03.1982, trvalé bytom N. C. č. XXX, XXX XX N. C.. Pracoviskom bola stavba 3D
Albero Bratislava. Druh vykonávanej práce, pri ktorej zamestnanec utrpel úraz, bola kontrola výškových
bodov na stavbe. Funkcia zamestnanca bola technik - majster, na ktorú činnosť mal žalobca odbornú
spôsobilosť. Dátum posledného oboznámenia s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravie
pri práci: vstupné školenia 03.08.2015 opakované preškoľovanie 21.12.2015. Záznamy sa líšia v tom,

že podľa prvého záznamu (č.l. 16) zamestnanec odpracoval od začiatku zmeny 1 hodinu, podľa druhého
záznamu (č.l. 19) 4,5 h. Miesto kde došlo k úrazu je v prvom uvádzané budovanie zásypu drenáže objekt
B, drenážna šachta č. 3 a v druhom zázname otvor v podlahe na +1.NP objektu Albero (prepadnutie na
1.PP objektu). V bode č. 6 je uvedený opis priebehu úrazu: ako technik - majster vykonával v čase úrazu
kontrolu výškových bodov zadaných geodetom na +1. NP budovaného objektu. Neopatrnosťou vstúpil

na prekrytý otvor v podlahe - v zátvorke sú dva odlišné texty, v prvom zápise je uvedené „ktorý sám
prekrývaldostatočnesilnoupreglejkouazabezpečovalprotipriesakuvodypridaždipurpenou“,vdruhom
zápise je uvedené „prekrytým preglejkou a zabezpečeným proti priesaku vody pri daždi purpenou“, ktorý
sa však pod váhou postihnutého preklopil a poškodený prepadol na -1. PP. Otvor rozmerov 0,55 x 0,55,
výškapáducca2,90m.Vbodeč.7jeuvedenýzdrojúrazuprepadnutieotvoromvpodlahe-páddohĺbky,

v bode č. 8 je uvedená príčina úrazu - chýbajúce resp. nedostatočné ochranné zariadenia - nedostatočné
prekrytie otvorov v podlahe, kód 2. V bode č. 9 je v prvom zápise uvedený dátum vyšetrenia úrazu
25.02.2016 a dátum spísania 01.03.2016 s podpisom a pečiatkou zamestnávateľa, bez vyjadrenia a
podpisu poškodeného, v druhom zápise bod 9 nie je.

13. Zo Záznamu odškodňovacej komisie č. 03/2015 zo dňa 07.03.2016 súd zistil, že dňa 07.03.2016
sa konalo zasadnutie odškodňovacej komisie organizácie KONTI a.s. k pracovnému úrazu žalobcu
k registrovanému pracovnému úrazu zo dňa 24.02.2016, kde bola stanovená zodpovednosť žalobcu
za vznik predmetného pracovného úrazu v rozsahu 70 % a zodpovednosť žalovaného za vznik
predmetného pracovného úrazu v rozsahu 30 %.

14. Z analýzy zo dňa 18.05.2016 vypracovanej autorizovaným bezpečnostným technikom, J.. Q. K.,
ICO: 41 121 325 súd zistil, že v odôvodnení tejto analýzy autorizovaný bezpečnostný technik uvádza,
že žalobca ako majster - technik bol osobne zodpovedný za stav a realizáciu ochranných zariadení,budovaných v zmysle vyhl. MPSVaR SR č. 147/2013 Z.z., § 14 Príloha č. 6, odst.2. Za bezpečné a
odborné prekrytie otvorov zodpovedal osobne, vedel o ich stave. Svojím ľahkomyseľným konaním -
vstúpenie na prekrytie otvoru poklopom, ktorý sa pod jeho váhou preklopil - porušil zásady obvyklého

spôsobu správania sa (aj vzhľadom na svoju kvalifikáciu, skúsenosti) a privodil si ujmu na zdraví, preto
mu bola priznaná zodpovednosť za vzniknuté škody v rozsahu 70 % a zamestnávateľovi 30 %.

15.ZoZáznamuInšpektorátupráceč.IBA-14-03-2.2/Z-J4-16zodňa29.04.2016súdzistil,ževsúvislosti
s predmetným pracovným úrazom Inšpektorát práce Bratislava, so sídlom Za kasárňou 1, 832 64

Bratislava dňa 29.04.2016 vydal Záznam o vyšetrovaní registrovaného pracovného úrazu (pod číslom:
IBA-14-03-2.2/Z-J4-16), v ktorom uvádza, že sa predmetný úraz, vzhľadom na jeho klasifikáciu ako
„ostatný úraz“, nevyšetruje.

16. Z Protokolu Inšpektorátu práce č. IBA-16-03-2.2/P-A22,24,25-16 zo dňa 29.04.2016 súd zistil,
že Inšpektorát práce Bratislava dňa 29.04.2016 vydal Protokol o výsledku inšpekcie práce, v ktorom

žalovanému vytkol skutočnosť, že Záznam o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 01.03.2016
neobsahuje podpis žalobcu pri jeho vyjadrení k úrazu , t.j. že zamestnávateľ porušil § 17 ods. 4 písm.
a/, písm. b/, § 30 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
v nadväznosti na § 1 modul 9 bod 13 časť a) prílohy vyhlášky MPSVR SR č. 500/2006 Z. z. ktorou

sa ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze J. Q. H. nezabezpečil podpis pod
vyjadrenie zamestnanca k svojmu úrazu dôsledkom čoho chýba toto vyjadrenie v zázname.

17. Zo súkromného znaleckého posudku č. 18/2016 súd zistil, že tento vypracovala na zadanie žalobcu
V..B.H.J.,W.,znalkyňazodboruzdravotníctvoafarmácia,odvetviesúdnelekárstvo,úlohouznalcabolo

vypracovanie znaleckého posudku pre posúdenie závažnosti pracovného úrazu, ktorý utrpel žalobca
dňa 24.02.2016 na stavbe Bytového domu Albero na ul. Bosákova č. 5, Bratislava u zamestnávateľa
Konti a.s.. V časti 5 znaleckého posudku znalkyňa posúdila poranenie (t.j. pracovný úraz) žalobcu z
medicínskeho hľadiska ako ťažký úraz.

18.ZoZáznamuzvykonanéhoškoleniazamestnancovopoučenípreprácunatechnickýchzariadeniach
elektrickýchspoluaprezenčnejlistinyzodňa02.11.2015súdzistil,že dňa02.11.2015sakonaloškolenie
zamestnancov spoločnosti KONTI a.s. ohľadne ich poučenia pre prácu na technických zariadeniach
elektrických,prednesenétémybolivyhl.MPSVaRSRč.508/2009,STN343500,nazáverbolovykonané
overenie vedomosti, žalobca vyhovel, čo je uvedené v prezenčnej listine na por. č. 19.

19. Zo Záznamu z vykonaného opakovaného školenia zamestnancov, riadiacich práce vo výškach a
nad voľnou hĺbkou zo dňa 02.11.2015 súd zistil, že dňa 02.11.2015 sa konalo opakované školenie
zamestnancov spoločnosti KONTI a.s. ohľadne ich poučenia o riadiacich prácach vo výškach a nad
voľnou hĺbkou , prednesené témy boli zákon č. 124/2006 Z.z o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci,

vyhláška č. 147/2013 Z. z. bezpečnosť práce pri stavebných prácach, na záver bolo vykonané overenie
vedomosti, žalobca vyhovel, čo je uvedené v prezenčnej listine na por. č. 19.

20. Zo súkromného znaleckého posudku č. 10/2017 súd zistil, že tento vypracoval na zadanie žalobcu
J.. A. F., znalec z odboru Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, Stavebníctvo, Strojárstvo, ktorého

úlohou bolo posúdiť zodpovednosť za pracovný úraz žalobcu, ktorý sa mu stal 24.02.2014 na stavbe
BD Albero v Bratislave. Znalec v závere uviedol v bode 4, že podľa techniky vzniku pracovného úrazu
a poškodenia zdravia poškodeného (žalobcu), konkrétne miesto, kde poškodený prepadol cez otvor v
podlahe, toto nespĺňalo podmienky bezpečného pracoviska. V bode 5 znalec uviedol, že z dokladov,
ktoré sa nachádzajú v dodanom spise, nie je možné jednoznačne určiť, kto (zamestnávateľ, poškodený

alebo iná osoba) porušil predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pred vznikom
pracovného úrazu poškodeného. Skutočnosťou ostáva, že technické zabezpečenie zabránenia pádu
cez technologický otvor v podlahe, cez ktorý prepadol poškodený, nespĺňalo podmienky na bezpečný
výkon práce ako aj bezpečný pohyb po podlahe 1. NP.

21. Súd sa oboznámil s obsahom vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva policajného zboru
v Bratislave, odbor kriminálnej polície, č. ČVS: ORP-885/1-VYS-B5-2017. Z Uznesenia Okresného
riaditeľstva policajného zboru v Bratislave, odbor kriminálnej polície, č. ČVS: ORP-885/1-VYS-B5-2017
zo dňa 31.01.2018 súd zistil, že vyšetrovateľ PZ zastavil trestné stíhanie, ktoré bolo začaté pre prečinublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
h) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že trestne zodpovedná osoba/doposiaľ nezistený
zodpovedný pracovník v presne nezistenom čase v druhej polovici mesiaca február 2016 v Bratislave v

mestskej časti Petržalke na Bosákovej č. 5 na stavbe Bytový komplex Bosáková - Bytový dom ALBERO
na prízemí vo vnútri a následne neskontroloval zabezpečenie technologického otvoru štvorcového tvaru
o rozmeroch 0,55 m x 0,55 m, na čo poškodený J.. Q. H., nar. XX.XX.XXXX, v pracovnej pozícii majster,
dňa 24.02.2016 v presne nezistenom čase asi o 11:30 hodine pri kontrole stupnice na nivelačnej late na
prízemí vo vnútri objektu stavby spravil v rohu výklenku tvaru „L" krok dopredu na drevenú dosku, ktorá

prekrývala technologický otvor a v dôsledku jeho nedostatočného zabezpečenia poškodený J.. H. cez
tento otvor prepadol z výšky asi 2,9 m na nižšie poschodie, do suterénu, kde dopadol chrbtovou časťou
telanabetónovúpodlahu,čímspôsobilJ..H.ťažkýúraz.Trestnéstíhaniebolozastavenézdôvodu,že „v
danom prípade nedošlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, tento skutok
nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. J.. Q. H. bol riadne preškolený s bezpečnosťou

a ochranou zdravia pri práci, mal náležité informácie o BOZP na stavbe BD ALBERO na Bosákovej ulici
č. 5 v Bratislave Petržalke, poškodený urobil chybu tým, že si neoveril bezpečnosť krytu pred tým ako
naň stúpil, taktiež poškodený nesplnil svoju povinnosť dodržiavať všeobecne záväzné právne a ostatné
predpisy BOZP a už vo svojej pracovnej zmluve č. 18/2015 so zamestnávateľom KONTI, a.s. mal v bode
10 uvedené, že zamestnanec prehlasuje, že je pripravený za svojho nadriadeného pracovníka prevziať

úlohy spojené s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a osvojiť si pre túto činnosť potrebné znalosti,
s čím plne súhlasil a na znak súhlasu pracovnú zmluvu podpísal..“

22. Zo znaleckého posudku č.17/2017, vypracovaného dňa 10.01.2018 znalcom doc. J.. V. B., W.,
znalcom z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, odvetvie stavebníctvo, ktorý bol vyžiadaný

za účelom trestného konania Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave, odbor kriminálnej
polície, č. ČVS: ORP-885/1-VYS-B5-2017 súd zistil, že podľa odborného názoru znalca boli žalobcom
porušené nasledovné všeobecne záväzné právne a ostatné predpisy BOZP (časť 3.2.4 posudku ) : 1/
povinnosť vyplývajúcu z vyhl.č. 147/2013 Z.z., Prílohy č. 6 bod 2.1, 2/ povinnosť vyplývajúcu z nariadenia
vlády SR č. 396, Prílohy č. 3 bod 6.1, 3/ povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 124/2006 Z.z., § 6 ods.

8, 4/ povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 124/2006 Z.z., § 12 ods. 2 a 5/ povinnosť vyplývajúcu zo
Zákonníka práce, § 148 ods. 1 zák. 311/2001 Z.z. Zo strany žalovaného bola porušená povinnosť
pri starostlivosti o BOZP zamestnancov na stavbe tým, že žalovaný nezabezpečil sústavnú kontrolu
plnenia ustanovení uvedených vo všeobecne záväzných právnych a iných predpisov BOZP a tak sa
stalo, že technologický otvor v podlahe nebol bezpečne zakrytý celý čas. Tento nedostatok nebol

zistený ako bezpečnostným technikom na stavbe J.. Q. K., ABT, tak aj majstrom na stavbe J.. Q. H.,
či stavbyvedúcim J.. V. H.. Podlá názoru znalca bol otvor v podlahe nedostatočne zabezpečený dlhší
čas a preto sa znalec domnieva, že kontrola BOZP zamestnávateľom nebola na stavbe vykonávaná
dôsledne a sústavne. Znalec predpokladá s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že posudzovaný
skutok by nebol vznikol, ak by boli dodržané všeobecne záväzné právne a ostatné predpisy BOZP, v

bode 6.1 prílohy č. 3 k NVSR č. 396/2006 Z. z. a § 9 Zákona NRSR č. 124/2006 Z. z., ak by bol kryt
technologického otvoru v podlahe na prízemí stavby BD ALBERO na Bosákovej ul. č. 5 v Bratislave -
Petržalke bezpečný, teda správne osadený a ak by bola vykonávaná sústavná kontrola BOZP na stavbe
vrátane bezpečnosti krytov otvorov v podlahách. To, že sa dodržovaniu všeobecne záväzných právnych
a ostatných predpisov BOZP na stavbe nekládla náležitá dôležitosť, svedčí aj stavebný denník, v ktorom

sa nevyskytuje záznam o registrovanom pracovnom úraze p. J.. Q. H. (pozri prílohu č. 4.20), podľa
názoru znalca mal byť vznik posudzovaného skutku akýmkoľvek spôsobom v ňom zaznamenaný.

23. Žalobca v rámci svojho písomného záverečného právneho a skutkového zhrnutia doručeného súdu
dňa 26.11.2019 uviedol, že v zmysle § 195 ods. 6 Zákonníka práce je za pracovný úraz zodpovedný

zamestnávateľ, aj keby dodržal všetky povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov. V prejednávanej
veci zamestnávateľ nedodržal všetky povinnosti, pretože neinformoval poškodeného o hroziacom
nebezpečenstve (odstráneného zabezpečenia) nezabezpečeného technického otvoru , ako to vypláva
z výsluchu technika BOZP J. . Q. K.. Ak by sa zamestnávateľ chcel zbaviť svojej zodpovednosti aspoň
z časti v zmysle § 196 ods. 1 písm. a, b) ods. 2 písm. c) Zákonníka práce, musel by preukázať,

že zamestnanec 1/ preukázateľne porušil právne predpisy alebo preukázateľne porušil pokyny na
zabezpečenie BOZP, 2/ škodu si zamestnanec spôsobil pod vplyvom alkoholu, omamnej látky alebo
psychotropnej látky, 3/ alebo konal vyslovene ľahkomyseľne. Za ľahkomyseľné konanie nemožno všakpovažovať bežnú neopatrnosť, a konanie vyplývajúce z rizika práce. V zmysle § 148 ods. 1 Zákonníka
práce, zamestnanec má právo na informácie o nebezpečenstvách
vyplývajúcich z pracovného procesu a v tomto prípade nemal žalobca ako poškodený zamestnanec dňa

24.06.2016 informáciu o tom, že na prízemí bol odlepený kryt otvoru a hrozí tam nebezpečenstvo pádu
(úrazu). Ten kryt tam síce nad otvorom bol, ale odlepený, nezabezpečený a posunutý, čo voľným okom
človek nemusí vôbec zbadať.

24. Žalovaný v rámci svojho písomného záverečného právneho a skutkového zhrnutia doručeného

súdu dňa 05.03.2020 uviedol, že a) žalobca bol v čase vzniku jeho pracovného úrazu na stavbe v
postavenímajstra,tedavpostavenívedúcehozamestnancanastavbe(samotnýžalobcavjehovýpovedi
zo dňa 29.5.2018 uviedol, že bol nadriadeným určitému okruhu pracujúcich), b) bol zamestnaný u
žalovaného s tým, že súčasťou jeho pracovnej zmluvy je aj jeho vyhlásenie o tom, že si je vedomý,
že súčasťou jeho pracovných povinností sú aj úlohy spojené s BOZP, c) ako zamestnanec žalovaného
bol žalobca pravidelne školený na otázky spojené s BOZP, (napr.: dňa 2.11.2015 opakované školenie

zamestnancov riadiacich prácu vo výškach a nad voľnou hĺbkou, dňa 2.11.2015 opakované školenie
zamestnancov a vedúcich zamestnancov o BOZP, tieto skutočnosti vyplývajú z dokladov o predmetných
školeniach, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu pripojeného k tomuto konaniu, zo znaleckého
posudku 17/2017, ktorý je rovnako súčasťou vyšetrovacieho spisu pripojeného k tomuto konaniu.)
Odvolávajúc sa na § 12 ods. 2 písm. a) , § 6 ods. 8, § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z. uvádza,

že a) žalobca bol ako vedúci zamestnanec (majster) na stavbe s pracovným označením ALBERO
zodpovedný aj za BOZP (potvrdené aj výsluchom svedka J.. K. zo dňa 11.10.2018 - strana 3 zápisnice),
b) Žalovaný aj prostredníctvom žalobcu zabezpečoval na stavbe ALBERO dodržiavanie BOZP (§ 6
ods. 8 uvedeného zákona), c) Nakoľko v čase úrazu bol Žalobca ako jediný vedúci zamestnanec
prítomný na stavbe ALBERO (čo vyplýva z výpovede Žalobcu zo dňa 29.5.2018 strana 5 zápisnice), bolo

práve jeho výlučnou zodpovednosťou zabezpečovať pre Žalovaného všetky úlohy pre oblasť BOZP, čo
jednoznačne zanedbal, d) Žalobca ako zamestnanec Žalovaného jednoznačne porušil predpisy BOZP
(§12 citovaného zákona), s ktorými bol preukázateľne oboznámený a bol za ich kontrolu aj ako majster
zodpovedný (§ 9 v spojení s ust. § 6 ods. 8 citovaného zákona). Žalobca sa na stavbe ALBERO
nesprávalprevenčneazodpovedneadokoncasianiniejevedomýsvojichporušení,pretožeakovyplýva

z jeho výsluchu zo dňa 29.5.2018: a) Žalobca tvrdí, že „neurobil nič, čo urobiť nemar - aj keď je zrejmé, že
v neosvetlenej miestnosti (vychádzajúc z tvrdenia žalobcu), kde sa nachádzal stavebný otvor, o ktorom
Žalobca vedel, sa správal neopatrne a vstúpil na prekrytie stavebného otvoru bez toho, aby sa presvedčil
o jeho pevnosti (napriek tomu, že bol zároveň zodpovedný aj za kontrolnú činnosť na stavbe ALBERO),
b) Žalobca si buď neuvedomoval a teda ani neplnil povinnosti na úseku BOZP, keďže podľa jeho názoru

on bol „iba vykonávateľom'' (strana 4 zápisnice) návrhov a príkazov stavbyvedúceho, alebo si svoje
výpovede prispôsobuje svojim potrebám, keďže na druhej strane na strane 4 zápisnice uvádza, že bolo
jeho povinnosťou kontrolovať, či sú veci BOZP v poriadku na stavbe, alebo na strane 5 zápisnice,
že úloha kontrovať porušenie stavebných otvorov je „úlohou majstra"", c) Žalobca ,,zvaľuje" vinu na
všetkých ostatných, napr. na svedka S., ktorý ho na existenciu otvoru (ktorého prekrytie zabezpečoval)

neupozornil (strana 4 zápisnice), na stavbyvedúceho, ktorý je podľa jeho názoru vždy zodpovedný
za oblasť BOZP, na Žalovaného, za ktorého však oblasť BOZP kontroluje práva majster. Predmetom
tohto konania nie je posúdenie kvality prekrytia stavebných otvorov. čo v konečnom dôsledku realizoval
samotný Žalobca (vyplýva to priamo z jeho žaloby), ale porušenie/neporušenie povinností Žalovaného
a Žalobcu. Z priebehu konania nevyplýva, že by toto prekrytie bolo zrealizované nesprávne, ale že v

dôsledku ďalšej činnosti na stave došlo k jeho porušeniu. V tejto súvislosti predmetom konania je práve
to, že Žalobca porušil množstvo svojich povinností ako vedúceho zamestnanca na stavbe ALBERO,
čo je potvrdené aj znaleckým posudkom č. 17/2017. Žalovaný žiada, aby súd rozhodol, že podiel
zodpovednosti žalovaného n pracovnom úraze žalobcu je 0 %.

25. Intervenient na strane žalovaného v rámci svojho písomného záverečného právneho a skutkového
zhrnutia doručeného súdu dňa 05.03.2020 uviedol, že z priebehu úrazového deja vyplynulo, že žalobca
plnil pracovnú úlohu - kontrolu výškových bodov priamo vo vnútri objektu stavby bytového domu
ALBERTO. Z výsluchu J.. V. H. vykonaného OR PZ Bratislava, 00 PZ Petržalka stred, však vyplýva, že
žalobca vykonával pracovnú úlohu, pri ktorej utrpel pracovný úraz v rozpore s pokynom zamestnávateľa.

„... dal som príkaz môjmu podriadenému Q. H., aby šiel dať do pripraveného debnenia výšku pre betonáž
s tým, že si ju prevezme z vonkajšej steny garáže na danú konštrukciu. Vyslovene som mu zakázal
aby tú výšku bral z budovy ..." Na otázku či mal žalobca nejaký legálny, reálny dôvod nachádzať sa v
tom čase v danom úseku stavby kde došlo k jeho pádu, J.. V. H. pri výsluchu výslovne uviedol že, „nienemal, pretože mal plniť iný príka.“ (ZP J.. A. F. č.10/2017 - str. 7 - č.l. 140). Z dokazovania vyplynulo, že
iné osoby, pracujúce a pohybujúce sa na stavbách v rámci výsluchov zhodne konštatovali, že zásadne
sa obchádzajú otvory v podlahe a to aj keď sú zakryté, čo je zjavne základné bezpečnostné pravidlo

na stavbách. Dokonca aj podriadený žalobcu - R. S. pri výsluchu dňa 13.12.2018 súdu uviedol, že
v prípade otvorov dláva pozor, nechodí po nich a v danom konkrétnom prípade, kedy žalobca utrpel
úraz, svedok výslovne uviedol, že otvor videl, preto sa postavil vedľa. Z dokazovania tiež vyplynulo,
že samotný žalobca musel vedieť o existencii daného stavebného otvoru, nakoľko jeho pracovnou
úlohou bolo zabezpečenie stavebných otvorov. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 29.05.2018

uviedol: „ Keď sme my dostali príkaz tento otvor zabezpečiť, bol zabezpečený v poriadku, mohlo dôjsť
k jeho manipulácii a tým k jeho otvoreniu, ale to bolo bez mojej vedomosti. Všetky otvory, ktoré sme
my zabezpečovali boli zabezpečené v poriadku, mohli ste sa na ne postaviť bez rizika prepadnutia.
Nakoľko je na stavbe veľký pohyb ľudí, mohol tak ktokoľvek prísť a urobiť zásah.“ Samotný žalobca teda
spôsob zabezpečenia stavebných otvorov nespochybňoval, práve naopak považoval ho za bezpečný,
kedy tvrdil, že práve s tým otvorom cez ktorý prepadol muselo byť manipulované po tom, ako on

sám zabezpečil jeho prekrytie. Až v priebehu konania sa účelovo snažil žalobca súd presvedčiť, že
žalobca nemal od žalovaného riadny písomný technologický postup na prekrytie otvorov. Ide teda o
účelové tvrdenie žalobcu, ktoré v kontexte predchádzajúcich tvrdení žalobcu nemá žiadne relevanciu
pre posúdenie veci. Intervenient má za to, že je nepochybné, že žalobca ako vedúci zamestnanec na
stavbe vedel, že na stavbe sa nachádzajú na podlahe stavebné otvory a tiež vedel, kde sa nachádzajú.

Je bežným bezpečnostným pravidlom, že na stavbách sa na otvory aj keď zabezpečené, zásadne vedel,
že po stavbe sa pohybujú aj iní zamestnanci a že stavebné otvory sa vyhotovujú preto, že sa využívajú
na spúšťanie materiálov, inštaláciu vzduchotechniky, kanalizácie, kúrenia a vody a pod.. Je nesporné, že
majster, ktorý je stále prítomný na stavbe a navyše v prípade neprítomnosti stavbyvedúceho vykonáva
jeho činnosti, má a musí vedieť aké práce sa na stavbe realizujú a ako prebieha organizácie práce.

Žalobca musel vedieť, že aj keď sám zabezpečil a dohliadal na prekrytie otvorov, tak počas realizácie
prác na stavbe sa otvory s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou budú používať, teda odrývať
a je nutné ich následne opätovne zabezpečiť a kontrolovať ich zabezpečenie. Do pracovnej náplne
žalobcu ako vedúceho zamestnanca patrilo o.i. v zmysle § 82 písm. b) Zákonníka práce (aj § 6 ods.
8 zákona č. 124/2006 Z.z.)zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Navyše v pracovnej

zmluve uzatvorenej so žalovaným žalobca výslovne prehlásil, že j pripravený za svojho nadriadeného
pracovníka prevziať úlohy spojené s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a osvojiť si pre túto
činnosť potrebné znalosti. Intervenient tak má za to, že žalobca porušil viacero právnych predpisov
a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré boli príčinami jeho
pracovného úrazu z 24.02.2016. Poukazuje na znalecký posudok č. 17/2017, vypracovaný znalcom

doc. J.. V. B., W.. v rámci osobitného trestného konania, ktorý v časti 3.2.4 poukázal na skutočnosť, že
samotný žalobca porušil celkovo 5 povinnosti z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a to :
povinnosť vyplývajúcu z vyhl.č. 147/2013 Z.z., Prílohy č. 6 bod 2.1, povinnosť vyplývajúcu z nariadenia
vlády SR č. 396, Prílohy č. 3 bod 6.1, povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 124/2006 Z.z., § 6 ods. 8,
povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 124/2006 Z.z., § 12 ods. 2 a povinnosť vyplývajúcu zo Zákonníka

práce, § 148 ods. Súdny znalec v znaleckom posudku tiež činil záver, že práve porušenia predpisov
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany samotného žalobcu boli príčinou jeho
pracovného úrazu zo dňa 24.02.2016. Pokiaľ znalec v uvedenom znaleckom posudku konštatoval,
že zo strany žalovaného ako zamestnávateľa nebola zabezpečená dostatočná kontrola zabezpečenia
stavebných otvorov, tak tu poukazuje intervenient na skutočnosť, že za vykonávanie tejto kontroly bol za

žalovaného zodpovedný aj samotný žalovaný ako majster, pričom v čase úrazu žalobcu stavbyvedúci
nebol prítomný na stavbe a teda v čase úrazu žalobcu sa na stavenisku nachádzala jediná osoba
zodpovedná za dodržiavanie predpisov na zabezpečenie ochrany a zdravia pri práci, ktorou bol práve
žalobca. Pokiaľ ide o súkromný znalecký posudok č. 10/2017 vypracovaný J.. A. F. na požiadavku
právneho zástupcu žalobcu, tu znalec pri jeho vypracovaní vychádzal iba z dokladov predložených mu

právnym zástupcom žalobcu, kedy sa ukázalo, že nemal k dispozícii všetky relevantné dokumenty a
informácie. J.. A. F. vypracoval znalecký posudok 16.06.2017. Znalec ustanovený v trestnom konaní -
doc.J.. V. B. W.. vypracoval znalecký posudok ako nestranný znalec na požiadavku orgánov činných v
trestnom konaní, kedy disponoval neporovnateľne väčším počtov podkladov a informácii ako znalec J..
A. posudkoch a znalecký posudok č. 17/2017 doc.J.. V. B. W.. bol vypracovaný 10.01.2018. Žalovaný

bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že žalobca porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čo bolo príčinou jeho pracovného úrazu zo dňa
24.02.2016. Žalovaný preukázal, že žalobca bol žalovaným riadne oboznámený s právnymi predpismi
a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a že dodržiavanie aznalosť týchto predpisov žalovaný sústavne vyžadoval. K pracovnému úrazu, ktorý žalobca utrpel dňa
24.02.2016 došlo v dôsledku zavineného porušenia právnych predpisov alebo ostatných predpisov
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany žalobcu, hoci bol s nimi oboznámený.

Žalovaný sa v danej veci zbavil zodpovednosti v súlade s § 196 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce.
Pokiaľ by súd mal za to, že sa žalovaný zbavil zodpovednosti za pracovný úraz žalobcu iba čiastočne,
tak žiada, aby súd posúdil mieru zodpovednosti žalovaného s ohľadom na to, že žalobca porušil päť
povinnostívyplývajúcichmuzovšeobecnezáväznýchpredpisovažalovanýibajednu,keďnedostatočne
vykonával kontrolu dodržiavania predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, kedy

však aj samotný žalobca bol osobou zodpovednou za žalovaného za vykonávanie takej kontroly.
26. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

27. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o a/ splnení povinnosti, b/ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý
spôsobusporiadaniavzťahumedzistranamivyplývazosobitnéhopredpisu,c/určení,čituprávojealebo

nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu, alebo d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

28. Žalobca podanou (určovacou) žalobou zvolil správny procesný nástroj ochrany svojho práva. Právne
postavenie žalobcu je bez určenia miery zavinenia neisté. Medzi stranami sporu nepanuje zhoda v miere

zavinenia pri vzniknutom úraze žalobcu a podľa zákona jedine súd je spôsobilý posúdiť a prípadne
odstrániť rozpor v tvrdeniach strán sporu. Podaná žaloba a následné rozhodnutie súdu vytvorí pevný
právny základ pre právny vzťah sporových strán, z ktorého budú môcť vychádzať aj pri prípadnom
ďalšom uplatňovaní svojich nárokov. Neuplatnenie nároku pred Sociálnou poisťovňou a absencia jej
rozhodnutia, nebránia súdu konať a rozhodnúť o miere zavinenia pri pracovnom úraze. Súd je toho

názoru, že žalobca osvedčil naliehavosť právneho záujmu na určení miery zavinenia žalovaného.

29. Podľa § 146 ods. 1,2 zákona č. 311/2001 Z.z. (ďalej len „Zákonníka práce“) ochrana práce je
systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení,
zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok

zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti
zamestnanca. Ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov. Starostlivosť o
bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci a o zlepšovanie pracovných podmienok ako základných
súčastí ochrany práce je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh.
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú

pôsobenienebezpečnýchaškodlivýchčiniteľovpracovnéhoprocesuapracovnéhoprostredianazdravie
zamestnancov.

30. Podľa § 147 ods. 1,2 Zákonníka práce zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný
sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať

potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému
na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých
činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam. Ďalšie povinnosti
zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon.

31. Podľa § 148 ods. 1,2 Zákonníka práce zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného
prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o
svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka. Ďalšie práva a
povinnosti zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon.

32. Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za
škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom
pomere.

33. Podľa § 195 ods. 2 zákona Zákonníka práce, pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo
zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho
vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.34. Podľa § 195 ods. 6 Zákonníka práce, zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti
vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.

35. Podľa § 196 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže,
že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že
a/ škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy

alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnostiaochranyzdraviapripráci,hocisnimibolriadneapreukázateľneoboznámenýaichznalosť
a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo
b/ škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

36. Podľa § 196 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že
a/ postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne
oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
b/ jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo

psychotropných látok,
c/ zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa
tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom
byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

37. Podľa § 196 ods. 3 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť
škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2
písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody.

38. Podľa § 196 ods. 4 Zákonníka práce, pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo
ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [ odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm.
a)], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má
každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.

39. Podľa § 196 ods. 5 Zákonníka práce, za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno
považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.

40. Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ , o/ zákona č. 124/2006 Z.z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri prácia
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o BOZP“), zamestnávateľ v záujme zaistenia

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti
týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci (písm. a/), zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich
zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, na ich schopnosti,
na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných

predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré
nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, najmä výsledku posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu,
schopnostiam, na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa
právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (písm. o/)

41. Podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zákona o BOZP, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany
zdraviapriprácijepovinnýzabezpečovať,abypracoviská,komunikácie,pracovnéprostriedky,materiály,
pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali
bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy

42. Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona o BOZP zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať a
vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na
pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať stav bezpečnosti a ochrany zdraviapri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení; na ten účel v intervaloch určených osobitnými
predpismi zabezpečovať kontrolu tohto stavu, meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia,
úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení.

43. Podľa § 12 ods. 2 písm. a/ zákona o BOZP, zamestnanec je povinný dodržiavať právne predpisy a
ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady
bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne

oboznámený.

44. V zmysle vyššie uvedených ustanovení Zákonníka práce je v našom právnom poriadku daná
objektívna zodpovednosť zamestnávateľa za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze. Zamestnávateľ
sa tejto zodpovednosti môže čiastočne alebo celkom zbaviť len za podmienok uvedených v zákone.
Dôvody zbavenia sa zodpovednosti sú taxatívne vymedzené, a nemožno ich preto rozširovať. Ak sa

zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec,
podľa miery jeho zavinenia. Pri čiastočnom zbavení sa zodpovednosti zamestnávateľa je vždy veľmi
dôležité správne a zodpovedne posúdiť rozsah, v akom sa zamestnávateľ môže zbaviť svojej zákonnej
zodpovednosti. Správne a zodpovedné posudzovanie miery zavinenia postihnutého pracovníka pre
určenie rozsahu škody, ktorú organizácia pracovníkovi uhradí, zvyšuje výchovný účinok, ktorý sleduje

Zákonník práce. Za účelom objektívneho zistenia príčin vzniku pracovného úrazu, prípadne určenia
miery zavinenia zamestnanca môžu zamestnávatelia zriaďovať komisie, ktorých závery sa používajú aj
pre posúdenie ďalších nárokov zamestnancov. Pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy
alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy,
nemožno sa podľa ustanovenia § 196 ods. 4 Zákonníka práce dovolávať len všeobecných ustanovení,

podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.

45. V zmysle Prílohy č. 6 k Vyhláške č. 147/2013 Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon

niektorých pracovných činností (ďalej len „Vyhláška č. 147/2013“), bodu 2. Kolektívne zabezpečenie
- 2.1 . Kolektívne zabezpečenie, ktorým sú ochranné a záchytné konštrukcie, napríklad zábradlie,
ochranné ohradenie, lešenie, poklop, záchytné ohradenie, záchytné lešenie alebo záchytná sieť, musí
byť dostatočne pevné a odolné proti vonkajším silám a nepriaznivým vplyvom a upevnené tak, aby
bezpečne unieslo predpokladané namáhanie. Jeho únosnosť sa musí preukázať statickým výpočtom

alebo iným spôsobom

46. V zmysle Prílohy č. 3, bod B, odd. 6.1 k nariadeniu Vlády SR č. 396/2006 republiky o minimálnych
bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko podlahy pracovísk nesmú mať nebezpečné
nerovnosti, otvory alebo šikmé plochy a musia byť stabilné a nešmykľavé

47. V prebiehajúcom konaní o nároku žalobcu súd musel posúdiť otázku vzniku pracovného úrazu,
priebeh úrazového deja a zodpovednosť žalovaného a s tým súvisiacu otázku zavinenia strán sporu.

48. Medzi sporovými stranami otázka pracovného úrazu žalobcu sporná nebola. Žalovaný vznik

pracovného úrazu žalobcu nerozporoval a súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že úraz,
ktorý sa stal žalobcovi dňa 24.02.2016 v čase o 11,35h na stavenisku objektu BD ALBERO v Bratislave,
Bosákova 5, mal charakter pracovného úrazu a k poškodeniu jeho zdravia došlo v pracovnom čase,
počas výkonu jeho pracovnej činnosti na pracovisku žalovaného, keď ako majster pri kontrole výškových
budov na stavbe prepadol technologickým otvorom v podlahe rozmerov 0,55 x 0,55m z výšky asi cca

2,90 m a po dopade na zem si spôsobil ťažký úraz, spočívajúci v trieštivej zlomenine tela stavca
driekovej chrbtice. O tomto pracovnom úraze bol vykonaný Záznam o registrovanom pracovnom úraze,
ktorého obsah bol žalobcom (listom zo dňa 11.05.2016) rozporovaný (v časti bodov 4/, 5/ a 6/) a bol
následne žalovaným opravený. Súkromný znalecký posudok č. 18/206 vypracovaný znalcom z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo V. B. H. J., W. potvrdil tvrdenie žalobcu, že tento jeho

pracovný úraz je možné medicínsky hodnotiť ako ťažký úraz.

49. Tiež medzi sporovými stranami nebol sporný priebeh úrazového deja. Súd mal z vykonaného
dokazovania preukázané, že pracovný úraz sa stal spôsobom, ktorý opísal žalobca. Samotné zraneniesi spôsobil žalobca v pracovnej pozícii majster tým, že dňa 24.02.2016 v presne nezistenom čase asi
o 11:30 hodine, pri kontrole stupnice na nivelačnej late na 1. NP vo vnútri objektu stavby BD ALBERO
na ul. Bosákova 5 v Bratislave, v spolupráci s robotníkom R. R., ktorý nivelizačnú latu pridržiaval, vo

vnútri objektu stavby spravil v rohu výklenku tvaru „L" krok dopredu na drevenú dosku, ktorá prekrývala
technologický otvor štvorcového tvaru o rozmeroch 0,55 m x 0,55 m a v dôsledku jeho nedostatočného
zabezpečenia žalobca cez tento otvor prepadol z výšky asi 2,9 m na nižšie poschodie, do suterénu, kde
dopadol chrbtovou časťou tela na betónovú podlahu, čím si spôsobil ťažký úraz trieštivej zlomeniny tela
stavca driekovej chrbtice, s potrebou bezodkladnej chirurgickej operácie, s dobou hospitalizácie 10 dní

(od 24.02.2016 do 05.03.2016) a práceneschopnosťou od 24.02.2016 do 01.01.2017.

50. Zamestnávateľ sa svojej zodpovednosti podľa Zákonníka práce môže zbaviť len z dôvodov
uvedenýchvzákone.Vprejednávanejvecimalsúdzvykonanéhodokazovaniapreukázané,žežalovaný
mal náležité informácie o BOZP na stavbe BD ALBERO na ul. Bosákova 5 v Bratislave. Podľa § 7
zák. č. 124/2006 Z.z každý zamestnanec musí byť riadne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznámený

so všeobecne záväznými právnymi a ostatnými predpismi platnými v SR. Žalobca ako poškodený
zamestnanec spoločnosť KONTI, a.s., absolvoval oboznámenie zamestnancov s BOZP pre stavbu,
opakované oboznámenie zamestnancov a vedúcich zamestnancov o BOZP dňa 02.11.2015, opakované
školenie zamestnancov riadiacich prácu o výškach a nad voľnou hĺbkou dňa 02.11.2015, školenie
zamestnancov o poučení pre prácu na technických zariadeniach elektrických dňa 02.11.2015. Vzhľadom

na absolvované školenia musel žalobca vedieť o svojich právach, ale aj povinnostiach na pracovisku.
Žalobca ako vedúci zamestnanec na stavbe - v pracovnej pozícií majster - mal povinnosti v zmysle
§ 6 ods. 8 zák. č. 124/2006 Z. z. zabezpečovať úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o BOZP
na stavbe (toto ustanovenie sa vzťahuje na vedúcich zamestnancov na všetkých stupňoch riadenia v
rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií a tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich

pracovných povinností).
KontroludodržiavaniavšeobecnezáväznýchaostatnýchpredpisovBOZPzamestnancamimalžalovaný
vykonávať prostredníctvom svojich vedúcich zamestnancov na stavbe BD ALBERO na ul. Bosákova 5
v Bratislave, pričom v čase vzniku úrazu žalobcu mali na stavbe BD ALBERO dohliadať na dodržiavanie
predpisov o BOZP majster a stavbyvedúci. V inkriminovanom čase bol na stavbe jediným majstrom

žalobca a preto je nesporné, že v tom čase zodpovednou osobou, ktorá mala povinnosť dohliadať
na BOZP všetkých zamestnancov, bol žalobca; ak mal dohliadať na BOZP všetkých zamestnancov,
platilo to samozrejme aj pre neho samotného (§ 9 zák. 124/2006 Z.z). Svedok J.. Q. K. v rámci svojej
svedeckej výpovede uviedol, že ako autorizovaný bezpečnostný technik vykonával kontrolu BOZP na
stavbách spoločnosti KONTI a.s minimálne jeden krát za týždeň a raz týždenne na každej stavbe,

čo teda znamená, že kontrola stavby autorizovaným bezpečnostným technikom nebola vykonávaná
sústavne, ale len občasne a preto zodpovednosť za BOZP na stavbe stavebníka (žalovaného) mali
zvýšenú vedúci zamestnanci, t.j. žalobca ako majster a stavbyvedúci J.. H.. Autorizovaný bezpečnostný
technik, svedok J.. Q. K., nemal podľa obsahu spisu ani výkonné právomoci na nariadenia odstránenia
prípadných zistených nedostatkov v oblasti BOZP a mal právo iba informovať vedúcich zamestnancov

o zistených nedostatkoch, ktorí mali následne povinnosť zabezpečiť ich odstránenie.

51. V prejednávanej veci nebolo sporné, že v čase úrazu žalobca pracoval pri takom technickom
otvore v podlahe, ktorý nebol opatrený krytom dostatočne pevným a odolným proti vonkajším silám
a nepriaznivým vplyvom a nebol ani upevnený tak, aby bezpečne uniesol predpokladané namáhanie;

tento kryt bol nesporne neupevnený (labilný) a rozmerovo nevyhovujúci veľkosti otvoru v podlahe (viď
výsluch žalobcu). Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že prekrytie predmetného technického otvoru
zabezpečoval pôvodne sám žalobca a preto sa zrejme ľahkovážne domnieval, že je zakrytý pevným
a stabilným krytom, čo sa však ukázalo ako mylný predpoklad a zrejme počas prác na stavbe bola
porušená jeho stabilita, čím sa kryt stal nebezpečným. Stabilitu technického otvoru mal kontrolovať

a overovať stavebník (t.j. žalovaný), prostredníctvom svojich vedúcich zamestnancov na stavbe, pri
sústavnej kontrole BOZP a pri občasnej kontrole autorizovaných bezpečnostných technikov, čo sa podľa
vykonaného dokazovania dôsledne nerealizovalo.

52. Na základe podrobne vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca svoje povinnosti

dodržiavať všeobecne záväzné a ostatné predpisy BOZP nesplnil napriek tomu, že bol s nimi náležite
oboznámený. Žalobca konal ľahkomyseľne, riadne nedbal pri svojej práci na bezpečnosť a ochranu
svojho zdravia tým, že stúpil na technologický otvor, ktorého bezpečnosť podcenil a tým zvýšil riziko pri
výkone svojej práce. Naviac, v pracovnej zmluve č. 18/2015 v bode 10 sám ako zamestnanec výslovneprehlásil, že je pripravený za svojho nadriadeného pracovníka prevziať úlohy spojené s bezpečnosťou a
ochranou zdravia pri práci a osvojiť si pre túto činnosť potrebné znalosti - na znak súhlasu túto pracovnú
zmluvu aj podpísal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že žalovaný sa čiastočne

zbavil zodpovednosti „za pracovný úraz“ a súd vzhliadol mieru zavinenia žalovaného v rozsahu 30%
za primeranú.

53. Z vykonaného dokazovania však bolo preukázané tiež to, že ani žalovaný si v danom prípade
dôsledne neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zákonných a ostatných ustanovení o BOZP. V konaní

bolo preukázané, že technologický otvor cez ktorý sa žalobca prepadol, nebol bezpečne zakrytý a zjavne
aj dlhší čas - čo však nezistil ani autorizovaný bezpečnostný technik na stavbe, ani stavbyvedúci a
dokoncaanimajster,tedažalobca,ktorýdokoncasámceztentootvorvpodlaheprepadol,čímsispôsobil
ťažké zranenie. Preto tvrdenia znalca uvádzané v znaleckom posudku č. 17/2017, že v danom prípade
kontrola BOZP zamestnávateľom, t.j. žalovaným na stavbe nebola vykonávaná dôsledne a sústavne
a nekládla sa tu náležitá dôležitosť dodržiavaniu povinností vyplývajúcich zo zákonných ustanovení o

BOZP, sa preukázali ako správne; preukazuje to i tá skutočnosť, že sa v stavebnom denníku (ktorý tvorí
prílohu vyšetrovacieho spisu) vôbec nenachádza záznam o registrovanom úraze žalobcu.

54. Pri určení percentuálnej výšky miery zavinenia žalobcu súd v danom prípade zohľadnil najmä
jeho nedodržiavanie všeobecne záväzných právnych a ostatných predpisov BOZP, zanedbanie svojej

povinnosti ako vedúceho pracovníka dbať pri práci o svoju bezpečnosť, ale aj o bezpečnosť jemu
podriadených zamestnancov. Mieru zavinenia žalobcu v rozsahu 70% súd považuje za primeranú,
vzhľadom na okolností vzniku úrazu a priebehu úrazového deja.

55. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

56.Podľa§257Civilnéhosporovéhoporiadkuvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

57. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádzala do úvahy v
prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Súd je povinný
skúmať, či vo veci neexistujú zvláštne okolnosti, na ktoré je potrebné pri uložení povinnosti uhradiť
trovy konania výnimočne prihliadnuť (viď napr. rozhodnutie ÚS ČŘ sp.zn. I. ÚS 401/2006). Musí však

ísť o výnimočný prípad, ktorý môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na
strane strán. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať nielen na osobné,
majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán, ale tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu
práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym
okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie

nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane a aby neodporovalo dobrým mravom.

58. Súd dôvody hodné osobitného zreteľa v prejednávanej veci vzhliadol najmä v okolnostiach
prejednávanej veci. Napriek tomu, že žalobca si do veľkej miery mohol za svoj pracovný úraz sám, o
čom svedčí záver rozsiahleho dokazovania ako aj samotný výsledok sporu, je nesporné, že sa úraz stal

aj vinou žalobcu, ktorý preukázateľne tiež pochybil pri dodržiavaní všeobecne záväzných a ostatných
predpisov o BOZP. Bol to však iba žalobca, ktorý musel kvôli ťažkému pracovnému úrazu - trieštivej
zlomenine tela stavca L2 chrbtice (druhý driekový stavec) s posunom úlomku do miechového kanálu
bez poškodenia miechy trpieť a absolvovať náročnú operáciu, v rámci ktorej bol podrobený operačnému
výkonu v celkovej anestéze, spočívajúcom v chirurgickom spevnení a stabilizácii stavcov. Uvedené

zranenie žalobcu si následne vyžiadalo ďalšie liečenie spojené s hospitalizáciou od 24.02.2016 do
29.02.2016 na Klinike úrazovej chirurgie SZU a Univerzitnej nemoce Bratislava, a od 29.02.2016 do
05.03.2016 na Chirurgickom oddelení Ľubovnianskej nemocnice Stará Ľubovňa pričom, celkovo bol
žalobca práceneschopný a tým aj v režime obmedzeného príjmu, od 24.02.2016 až do 01.01.2017.
Vzhľadom na uvedené výnimočné okolnosti súd vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa a rozhodol

tak, že nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán (§ 257 CSP).Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).