Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. január 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/168/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5321200227
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5321200227.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a
členovMgr.FrantiškaDulačkuaJUDr.JanyKotrčovej,vprávnejvecižalobkyne:J.H.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom J. č. XXX, právne zastúpená : Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapač, PhD., s.r.o., so sídlom
Čadca, Ul. 17. novembra č. 3215, IČO: 50 473 522, proti žalovaným: 1/ H. Y., 2/ G. Y., 3/ G. X. O., 4/
G. X., žalovaní v rade 1/ až 4/ zastúpení: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdkova

36, IČO: 17 335 345, 5a/ J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., J. Y. č.XXX/XX, A. republika, 5b/ N. T., nar.
XX.XX.XXXX bytom U., J. Y. č. XXX/XX, A. republika, 6a/ Z.. J. T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. - X.
T., F. J. č. XX, právne zastúpená: JUDr. Denisa Jánošíková, advokátka so sídlom U., X. ul. č. XX, 6b/ H.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., 7/ R. O., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J., F. č. XXX, A. republika,
zomr. XX.XX.XXXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti
uzneseniu Okresného súdu Čadca č. k. 8C/6/2021-95 zo dňa 18. augusta 2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. potvrdzuje.

Vo výroku I., ktorým konanie zastavil a vo výroku III., ktorým žalovaným v rade 1/ - 5b/ a 6b/ - 7/ náhradu
trov konania nepriznal, ako odvolaním strán sporu nenapadnutom, ponecháva uznesenie súdu prvej
inštancie n e d o t k n u t é .

Žalovanej v rade 6a/ priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uvedeným uznesením rozhodol tak, že konanie vo veci samej zastavil. O trovách
rozhodol tak, že nárok na ich náhradu voči žalobkyni priznal žalovanej v rade 6a/ v rozsahu 100%.
Žalovaným v rade 1/ až 5b/ a 6b/ až 7/ nárok na ich náhradu voči žalobkyni nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pri vykonávaní procesných úkonov v danej veci zistil,
že žalovaný v rade 7/ zomrel. Z toho dôvodu vykonal dopyt na príslušný súd v Českej republike za účel
zistenia dátumu úmrtia a okruhu dedičov po uvedenom poručiteľovi. Z oznámenia Okresního soudu Brno
- Venkov zo dňa 10.05.2021 vyplynulo, že žalovaný v rade 7/ zomrel ešte pred podaním žaloby vo veci
samej. Vychádzajúc z toho vyzval žalobkyňu k späťvzatiu zjavne nedôvodnej žaloby v zmysle ust. § 138

CSP, s poukazom na ust. § 78 CSP upravujúce nútené procesné spoločenstvo. Dospel k záveru, že
nedostatok právnej subjektivity žalovaného v rade 7/ existoval až v čase podania žaloby, pričom tento
nedostatok nemožno dodatočne v konaní odstrániť ani pripustením potenciálnych právnych nástupcov
poručiteľa. Žalobkyňa na uvedenú výzvu reagovala podaním zo dňa 12.08.2021, ktorým vzala žalobu
v celom rozsahu späť.

3. Keďže žalobkyňa využila svoje dispozičné právo a podanú žalobu vzala v celom rozsahu späť,
a to ešte pred predbežným prejednaním sporu, súhlas žalovaných so späťvzatím žaloby podľa 146ods. 1 CSP potrebný nebol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 256 ods. 1
CSP, s prihliadnutím na procesné zavinenie žalobkyne, ktorá v žalobe označila ako žalovaný subjekt
nespôsobilú osobu, ktorá už v čase začatia konania nebola nositeľom právnej subjektivity. Vzhľadom

na to právo na náhradu trov konania priznal žalovanej 6a/, ostatným žalovaným nárok na ich náhradu
nepriznal, nakoľko z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by im nejaké preukázateľné výdavky v
súvislosti s týmto konaním vznikli.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, konkrétne vo vzťahu k výroku II., podala v zákonom stanovenej

lehote odvolanie žalobkyňa. Žiadala odvolací súd, aby napadnutý výrok zmenil tak, aby nikomu zo
žalovaných nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia nepriznal. Ako hlavný dôvod uviedla,
že v čase podania žaloby nemala o úmrtí žalovaného v rade 7/ žiadnu vedomosť. Pred podaním
žaloby vo veci samej vyvinula dostatočnú snahu na zistenie a určenie úplného okruhu subjektov na
strane žalovaných, preto nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie a má za to, že v danom prípade
možno aplikovať § 257 CSP odkazujúci na situáciu nepriznania náhrady trov konania z dôvodov

hodných osobitného zreteľa. O tom, že žalovaná v rade 6a/ je právne zastúpená sa dozvedela až
z napadnutého uznesenia, pričom z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že adresovala súdu len
žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie a návrh na prerušenie konania, ktorý bol realizovaný až po
späťvzatí žaloby. Vzhľadom k tomu uloženú povinnosť nahradiť trovy konania žalovanej v rade 6a/
považuje za neprimeranú.

5. Žalovaná v rade 6a/ k podanému odvolaniu doručila súdu vyjadrenie, v ktorom vyslovila nesúhlas s
názoromžalobkyne.Mázato,žekspäťvzatiužalobydošlozdôvodovvýlučnenastranežalobkyne,ktorá
tak učinila na základe dobrovoľného rozhodnutia, pričom mohla v danom konaní pokračovať, prípadne
podať návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia dedičského konania po poručiteľovi -

žalovanomvrade7/.Žalobkyňatakneučinila,aanivpodanomodvolanínekonkretizovalažiadnedôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal súd pri rozhodovaní aplikovať § 257 CSP. Vychádzajúc z
toho má za to, že jej patrí nárok na náhradu trov konania v priznanom rozsahu.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po zistení, že

odvolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo vydané, proti uzneseniu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m), § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu vyplývajúcom
z ustanovenia § 379 CSP, § 380 CSP, ktoré v zmysle § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 234 CSP ako
vecne správne potvrdil.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ten v dostatočnom rozsahu
posúdil skutočnosti rozhodné pre zvolený procesný postup, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je vecne správne,

pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa v odvolacom konaní
obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobkyne
formulovanú v podanom opravnom prostriedku. Zároveň poukazuje na zodpovednosť žalobkyne za

obsahové vymedzenie odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať princíp
viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

9. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že v posudzovanej veci bolo súdu prvej inštancie dňa
12.08.2021 doručené podanie žalobkyne označené ako „späťvzatie žaloby“, ktorým využila svoje

dispozičné právo vziať podanú žalobu späť. Nakoľko z obsahu tohto podania vyplynulo, že späťvzatie
sa týka celej žaloby (a nie len jej časti), súd prvej inštancie postupom podľa § 145 CSP konanie zastavil.
O trovách konania rozhodol podľa § 256 CSP s prihliadnutím na zásadu procesnej zodpovednosti za
zavinenie. To môže byť na strane žalobcu, ale aj na strane žalovaného. Žalobca bude niesť procesné
zavinenie napríklad v situácii, keď podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae, alebo prekážka

litispendencie, alebo v situácii, keď vzal žalobu späť a podobne. V dôsledku toho dospel súd prvej
inštancie k záveru, že nárok na náhradu trov konania svedčí prospech žalovaných.10. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciu žalobkyne uvedenou v podanom odvolaní. Z formálneho
hľadiska je procesné zavinenie na zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby vždy na strane
žalobcu, ktorý môže ako jediný zobrať žalobu späť a tento úkon realizuje na vlastnú procesnú

zodpovednosť. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že učinila dostatočne kroky k určeniu okruhu subjektov na strane
žalovaných, z ktorého dôvodu je na mieste rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania podľa § 257
CSP s prihliadnutím sa dôvody hodné osobitného zreteľa, odvolací súd sa s jej tvrdeniami nestotožnil.
Z obsahu spisového materiálu, ani z podaného odvolania, totiž nie je zrejmé, na ktoré konkrétne
skutočnosti by mal odvolací súd prihliadať pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 257 CSP a ktoré by

mali predstavovať dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu mala žalobkyňa
dostatočnú príležitosť pred podaním žaloby vo veci samej učiniť všetky potrebné kroky za účelom
zistenia okruhu subjektov na strane žalovaných. Žalovaný v rade 7/ zomrel dňa 10.08.2020 a žaloba bola
podaná dňa 25.01.2021. Pokiaľ v odvolaní tvrdila, že pred podaním žaloby vyvinula dostatočnú snahu na
zistenie okruhu úplného okruhu subjektov na strane žalovaných, uvedené ničím vo vzťahu k žalovanému
v rade 7/ nepodložila a ani netvrdila aké kroky vyvinula ohľadne ňou označeného žalovaného v rade

7/. Vychádzajúc z toho sa odvolací súd plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v napadnutom
uznesení týkajúcim sa náhrady trov konania.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že ich náhradu priznal žalovanej v rade 6a/, a to z dôvodu plného úspechu v odvolacom konaní.

Ostatným subjektom na strane žalovaných odvolací súd nárok na ich náhradu nepriznal, nakoľko zo
spisu nevyplýva, že by im nejaké preukázateľné výdavky v súvislosti s týmto konaním vznikli. Ak strana
náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s
čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej
nárok na náhradu trov konania nepriznáva (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/14/2018,

5Cdo/12/2018). O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).