Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. september 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Tdo/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113010682
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Hudák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:2113010682.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Hudáka a
sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Františka Moznera v trestnej veci obvineného G. D. a spol. pre
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. a/, písm. d/ Trestného zákona
na neverejnom zasadnutí konanom 14. septembra 2016 v Bratislave, o dovolaní obvineného G. D.

podanom proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5To/68/2014, z 15. januára 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného G. D. sa o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 5T/38/2013, z 26. septembra 2014 bol obvinený G. D.
uznaný za vinného zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 20, § 172 ods. 1 písm. a/, písm. d/

Trestného zákona pre skutok, ktorého sa dopustil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti označeného
rozsudku okresného súdu.

Za spáchanie tohto zločinu okresný súd uložil obvinenému G. D. trest odňatia slobody vo výmere štyri
roky a dva mesiace, pričom na výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie obvinený G. D., o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave
uznesením, sp. zn. 5To/68/2014, z 15. januára 2015 tak, že postupom podľa § 319 Trestného poriadku
odvolanie zamietol ako nedôvodné.

Proti označenému uzneseniu Krajského súdu v Trnave podal obvinený G. D. prostredníctvom obhajcu

dovolanie z dôvodu § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku, pretože toto rozhodnutie je založené na
dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. V dovolaní argumentoval zhodne ako
v konaní pred okresným i krajským súdom a uviedol v podstate nasledovné: „Napadnuté rozhodnutie
je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. V predmetnej trestnej
veci bol dôkaz, na základe ktorého sa obvinenému vznieslo obvinenie, zabezpečený nezákonným
spôsobom. Konkrétne sa jedná o vyhotovenie obrazových záznamov na základe príkazu Okresného

súdu Trnava, č.k. OS-TT-V-145-l/2012-Ntt, zo dňa 11. júna 2012, na základe ktorých bol zadržaný
obžalovaný, predvolávali a vypočúvali sa svedkovia, ustálila sa vina obžalovaného. Na základe vyššie
uvedenéhopríkazusúduvšaknebolomožnésledovaťobžalovanéhoaanipriestorpredgarážouavchod
do garáže označenej v príkaze. Sledovať osoby alebo veci možno len na základe príkazu vydaného v
súlade s ustanovením § 113 ods. 2 Tr. por. a použitím § 113 ods. 11 Tr. por., resp. v danej veci podľa
§ 113 ods. 4 Tr. por., pretože popri sledovaní sa súčasne mal použiť informačno-technický prostriedok

(§ 10 ods. 21 Tr. por.). Aj ak by sa nemal použiť informačno-technický prostriedok v zmysle § 10
ods. 21 Tr. por., bolo potrebné v tomto prípade postupovať podľa ustanovenia § 113 ods. 4 Tr. por.,pretože vchod do súkromnej garáže je priestor, ktorý nie je verejne prístupný. V danej veci nebol
vydaný príkaz na sledovanie osôb a veci, napriek tomu policajné orgány sledovanie vykonali a na
základe takto získaných informácií stíhali obvineného, čo je postup neprípustný. Na základe príkazu

podľa ustanovenia § 114 Tr. por. nemožno vykonať sledovanie osôb a veci, toto ustanovenie slúži na
zadokumentovanie úkonu trestného konania (najčastejšie sa v praxi používa v súvislosti s predstieraným
prevodom, činnosťou agenta alebo kontrolovanou dodávkou). Súd sa s uvedenou námietkou obhajoby
vysporiadal spôsobom, že je vecou polície, ktorý z uvedených inštitútov (§ 113 ods. 4 alebo § 114 Tr.
por.) si vyberie (str. 7, posledný odsek odôvodnenia rozsudku). Súd teda deklaruje zhodnosť oboch

ustanovení Tr. por., s čím obhajoba zásadne nesúhlasí, takýto výklad je porušením základných zásad
trestného konania, predovšetkým § 2 ods. 1 Tr. por. a princípu právnej istoty v rozhodovaní. Pripustením
výkladu ustanovenia § 114 Tr. por., ktorý použil súd, by bolo zbytočne v zákone nielen ustanovenie § 113
ods. 4 Tr. por., ale aj celý rad iných. Napríklad výklad použitý súdom by sa mohol aplikovať na § 111 Tr.
por. a ak by bolo potrebné sledovať pohyb zásielky napríklad vo vozidle (kontrolovaná dodávka), ktorý
by bolo potrebné súčasne obrazovo zachytiť, stačí príkaz podľa § 114 Tr. por., čo je právne neudržateľný

názor. Rovnako pri predstieranom prevode podľa § 112 Tr. por., ak by sa dokumentoval aj obrazovým
alebo zvukový záznamom, opäť by stačil príkaz podľa § 114 Tr. por. Pri použití takéhoto výkladu by sme
mohli ísť až do stavu, že ani pri použití agenta, ktorého činnosť by sa zaznamenávala obrazovým alebo
zvukovým zariadením podľa § 114 Tr. por., by nemusel existovať príkaz podľa § 117 na použitie agenta.
Takto by sme mohli obísť aj ďalšie ustanovenia Tr. por. od domovej prehliadky až po vykonanie dôkazu

v obydlí, iných priestoroch a na pozemku podľa § 107 Tr. por. Takýto výklad ustanovení Tr. por. nie je
možné v žiadnom prípade dovoliť. Polícia a prokuratúra v danej veci chcela sledovať obžalovaného G.
D. v priestore pred garážou a vo vchode do nej, najmä to, s kým sa stýka a čo tam robí, čo celkom
jednoznačne vyplýva z podnetu polície na podanie návrhu na vydanie príkazu podľa § 114 Tr. por. zo dňa
7. júna 2012, čo sa premietlo úplne zhodne aj do návrhu prokurátora Okresnej prokuratúry v Trnave, č.k.

I-PO-V-20-2012, zo dňa 8. júna 2012. Ak teda orgány činné v trestnom konaní chceli sledovať priestor
pred garážou a vchod do nej a aj s G. D., mali mať príkaz, ktorý takýto účel sleduje, a ktorým mohol byť
jedine príkaz podľa § 113 Tr. por. Súd vyslovil názor, že polícia pri odhaľovaní závažnej trestnej činnosti
môže vyhotovovať obrazové a zvukové záznamy z objektov patriacich do súkromného vlastníctva iných
osôb bez ich vedomia. Takýto záver súd urobil bez toho, aby označil konkrétne ustanovenie zákona,

ktoré polícii takto postupovať umožňuje, čím je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, založené na ľubovôli
v rozhodovaní. Obhajoba podotýka, že polícia týchto ľudí vystaví aj neprípustnému riziku, ohrozí ich
takto dokonca na živote, sledovaná osoba môže odhaliť snímacie zariadenie a domnievať sa, že ju
sleduje vlastník objektu, na ktorom je zariadenie, čo môže mať tragické dôsledky. V danej veci bolo
záznamové zariadenie umiestnené na celkom inej garáži, než bola garáž sledovaná, vzdialenej cca 20

m od sledovanej garáže, a to bez toho, aby polícia vlastníka garáže kontaktovala a zabezpečila si jeho
súhlas.Súdoznačilzazákonnýpostup,ktorýniejeupravenývžiadnomzákone,pretozákonnýbyťurčite
nemôže, súd sám v rozhodnutí neoznačil takýto zákon a urobil precedens v tom, že zákonné môže byť aj
niečo zákonom neupravené, čo je v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Legitimita
zásahu (v odôvodnení rozhodnutia ju súd konštatuje na strane 8) za situácie, keď nie je možné odvodiť

jeho legalitu zo žiadneho zákonného ustanovenia, nie je daná. Ak chýba legalita, nemožno skúmať
legitimitu ani proporcionalitu (I. ÚS 274/05). Žiadny zákon neumožňuje polícii pri odhaľovaní trestných
činov a zisťovaní ich páchateľov a ani pri plnení ďalších úloh podľa § 2 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom
zbore, použiť vec vo vlastníctve fyzickej osoby bez splnenia zákonných podmienok. Ak polícia chce
takúto vec použiť, môže tak urobiť len na základe zákona, podľa § 3, § 77 zák. č. 171/1993 Z.z. o

Policajnom zbore alebo podľa § 3 ods. 1 Tr. por., bez splnenia zákonných podmienok je to vylúčené“.

Kdovolaniuobvinenéhosavyjadrilprokurátor(č.l.1383-1384)vpodstatenasledovne:„Trestnýporiadok
neurčuje spôsob zabezpečovania informácii v zmysle piatej hlavy Trestného poriadku. Rozhodnutie,
ktorý zo spôsobov zabezpečenia informácii využijú orgány činné v trestnom konaní, ponecháva na

rozhodnutí týchto orgánov. Príkazom súdu na sledovanie osôb a vecí s použitím informačno-technického
prostriedku podľa § 113 ods. 4 Trestného poriadku a príkazom súdu na vyhotovenie obrazových,
zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov podľa § 114 Trestného poriadku sa zisťujú skutočnosti
významné pre trestné konanie, t.j. sledujú rovnaký legitímny účel. Trestný poriadok pre vydanie oboch
príkazov určuje v podstate zhodné podmienky a tieto príkazy predstavujú zhodný zásah do základných

práv a slobôd. Vyhotovovanie obrazových a zvukovo-obrazových záznamom je svojim spôsobom
„sledovaním zaznamenávaného“. Využitím rôznych inštitútov Trestného poriadku možno zabezpečiť
predmetovo zhodné dôkazy. Príklady uvádzané dovolateľom v odôvodnení dovolania zachádzajú „ad
absurdum“ mimo rámca povolených a vhodných špekulácii. K úvahám dovolateľa považujem zapotrebné tiež uviesť, že vyhotovovaným obrazovým záznamom bol zaznamenávaný len priestor pred
vstupom do garáže (pred garážovou bránou), čo nie je možné podradiť pod priestor, ktorý by nebol
verejnosti prístupný. Príkaz Okresného súdu Trnava, č.k. OS-TT-V-145-1/2012-Ntt, zo dňa 11. júna 2012

spĺňa všetky náležitosti požadované zákonom. Vykonanie tohto príkazu bolo vecou polície. Pri vydávaní
a realizácii tohto príkazu boli dodržané princípy proporcionality, legitimity a legality, a preto sú takto
zabezpečené dôkazy zákonné. Konaním polície nedošlo k obmedzeniu vlastníckych práv tretích osôb,
intenzita zásahu do práv inej osoby bola nulová. Polícia pri realizácii príkazu postupovala s maximálnou
obozretnosťou za účelom minimalizácie negatívnych dopadov na práva dotknutých osôb. Verejný

záujem na odhaľovaní závažnej trestnej činnosti a potreba utajenia použitých prostriedkov odôvodňuje
legitimitu použitých prostriedkov. V daných súvislostiach konštatujem, že nebol naplnený dovolací dôvod
podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku, keďže uvedený dovolací dôvod možno úspešne
uplatňovať iba v prípadoch, keď rozhodnutie súdu je založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom
pojednávaní vykonané, resp. neboli vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je
založené na dôkazoch získaných nezákonne, musí byť z obsahu spisového materiálu zrejmá a nemožno

ju vyvodzovať na základe toho, že by sa mali inak vyhodnocovať existujúce už vykonané dôkazy.
Dovolací dôvod taktiež nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že súd nevykonal všetky dôkazy, ktoré
navrhol obvinený, prípadne že vykonané dôkazy nevyhodnotil podľa jeho predstáv. Za naplnenie tohto
dovolacieho dôvodu nemožno považovať zistenie skutku súdom na podklade dôkazov vykonaných na
hlavnom pojednávaní v súlade so zákonom, teda nemožno vyvodiť, že rozhodnutie je založené na

dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je
zrejmé, že neboli splnené dôvody dovolania v zmysle ustanovenia § 371 Trestného poriadku, a preto
navrhujem, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd dovolanie odsúdeného G. D., nar.
XX. J. XXXX., zastúpeného obhajcom JUDr. Jurajom Gavalcom, na neverejnom zasadnutí podľa § 382
ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku odmietol a to bez preskúmania veci“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie je prípustné (§
368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.),
v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.), na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný
prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.), obsahuje odôvodnenie (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) a dospel

k záveru, že nie je možné o dovolaní rozhodnúť v súlade s návrhom obvineného, pretože je zrejmé, že
neboli splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku.

Najvyšší súd poznamenáva, že v zmysle § 385 Tr. por. je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi,
ktoré sú v ňom uvedené, z čoho vyplýva, že táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb rozhodnutia a

konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v
ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenie (R 120/2012 - I.).

S ohľadom na uvedené nebol najvyšší súd oprávnený preskúmavať iné v dovolaní označené porušenia
zákona, ktoré nezodpovedajú vymedzeným dovolacím dôvodom, pretože by si tak atrahoval prieskum

právoplatného rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania nad rámec návrhu - dovolania, čo by
znamenalo prekročenie právomoci vyplývajúcej mu zo zákona (§ 385 Tr. por.) a Ústavy Slovenskej
republiky (článok 2 ods. 2).

Z uvedeného je preto potrebné vyvodiť, a to aj s ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako

návrhové konanie vždy podmienené návrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti,
generálny prokurátor, obhajca, že najvyšší súd je viazaný podaným návrhom do takej miery, že v rámci
prieskumu dodržiavania zákonnosti nemôže ísť nad rámec návrhu a tam špecifikovaných dôvodov
dovolania (§ 385 Tr. por.). Preto najvyšší súd podrobil prieskumu len vecné argumenty dovolateľa
zodpovedajúcedovolacímdôvodompodľa§371ods.1Tr.por.bezhlbšiehoprieskumutýchargumentov,

ktoré im nezodpovedajú.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku možno úspešne uplatňovať v prípadoch,

ak je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch „ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom
(to znamená vtedy, ak dôkazy boli súdom vykonané nezákonným spôsobom, alebo ak súd vykonal
a následne hodnotil dôkazy získane v prípravnom konaní nezákonným spôsobom)“. Skutočnosť, že
rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so zákonom musí byť z obsahu spisuzrejmá a porušenie zákona by svojou povahou a závažnosťou malo zodpovedať porušeniu práva na
spravodlivý proces podľa Článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čomu
napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho riadneho) opravného

prostriedku.

Z uvedeného potom logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov
môže byť dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. len vtedy, ak má, resp. mal
negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného

postupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu podľa § 371
ods. 1 písm. g/ Tr. por., a to aj so zreteľom na to, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle
článku 6 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Dohovoru tak, ako to naznačil dovolateľ, by mohlo dôjsť len vtedy, ak by
odsúdenie obvineného G. D. bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere (sollery or to a decisive
extent) na dôkazoch získaných nezákonným spôsobom, čo sa ale nestalo (pozri Mariana Marinesku
p. Rumunsku rozsudok č. 36110/03 z 2. februára 2010, Emen p. Turecku rozsudok č. 25585/02 z 26.

januára 2009, Van Mechelen a ďalší p. Holandsku, Visser p. Holandsku rozsudok č. 26668/95 zo 14.
februára 2002, Al-Khawaja a Tahery p. Spojenému kráľovstvu rozsudok č. 26766/2005 a č. 22228/06
z 15. decembra 2011 a ďalšie).

V predmetnej veci nebolo odsúdenie obvineného G. D. založené ani výlučne a ani v rozhodujúcej miere

na obrazových záznamoch získaných postupom podľa § 114 ods. 2 Tr. poriadku. K rozboru a hodnoteniu
dôkaznej situácie viď odôvodnenia rozhodnutí okresného a krajského súdu, pričom najvyšší súd nie
je oprávnený na podklade dovolania podaného obvineným preskúmavať a opätovne vyhodnocovať
skutkové zistenia súdov nižších stupňov.

Najvyšší súd konštatuje, že nezistil porušenie zákona zo strany okresného ani krajského súdu pri
vykonávaní dôkazov, pričom obvineným ponúknutý výklad ustanovenia § 113 Trestného poriadku a §
114 Trestného poriadku si najvyšší súd neosvojil z nasledovných dôvodov.

Podľa § 113 ods. 1 Tr. poriadku - Sledovaním osoby a veci (ďalej len „sledovanie“) sa rozumie

získavanie informácií o pohybe a činnosti osoby alebo pohybe veci, ktoré sa vykonáva utajovaným
spôsobom; sledovanie možno vykonať v trestnom konaní o úmyselnom trestnom čine, ak možno
dôvodne predpokladať, že ním budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie.

Podľa § 114 ods. 1 Tr poriadku - V trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje

trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu alebo pre iný
úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, možno vyhotoviť obrazový,
zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam, ak možno dôvodne predpokladať, že ním budú zistené
skutočnosti významné pre trestné konanie.

Každý z týchto procesných prostriedkov má svoje špecifiká. Postup podľa § 113 ods. 1 Trestného
poriadku možno použiť na všetky úmyselné trestné činy, ak možno dôvodne predpokladať, že
sledovaním budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie. Naproti tomu postup podľa § 114
ods. 1 Trestného poriadku len na úmyselné trestné činy, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody
s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu alebo iný úmyselný trestný čin, o

ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, ak možno dôvodne predpokladať, že vyhotovením
obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov budú zistené skutočnosti významné pre
trestné konanie.

Podmienkynapostuppodľa§114ods.1Trestnéhoporiadkusúoproti§113ods.1Tr.poriadkuprísnejšie

- len vybrané trestné činy.

Podľa § 113 ods. 4 Tr poriadku - Ak je nevyhnutne potrebné, aby sa sledovanie vykonalo v iných
priestorochalebonapozemkoch,ktoréniesúverejneprístupné,aleboaksamápoprisledovanísúčasne
použiť informačno-technický prostriedok a sledovanie nie je spojené so vstupom do obydlia, príkaz na

sledovanie vydáva predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca
pre prípravné konanie na návrh prokurátora, ak skutočnosti významné pre trestné konanie nemožno
získaťprivykonanísledovaniainýmspôsobom;vpríkazesauvedúinépriestoryalebopozemky,ktorénie
sú verejne prístupné, v ktorých sa má vykonať sledovanie, a druh informačno-technického prostriedku,ktorý sa má použiť. Ak vec neznesie odklad, môže namiesto príslušného sudcu pre prípravné konanie
vydať príkaz sudca pre prípravné konanie súdu, v ktorého obvode sa má vykonať sledovanie. Pri vstupe
do priestorov neslúžiacich na bývanie alebo na pozemky, ktoré nie sú verejne prístupné, sa nesmú

vykonať iné úkony ako tie, ktoré sú nevyhnutné na vykonanie sledovania.

Podľa § 114 ods. 2 štvrtá veta Tr poriadku - Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-
zvukových záznamov spojených s priamym vstupom do obydlia je prípustné len v trestnom konaní
o zločine, korupcii, trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestnom čine legalizácie

príjmuztrestnejčinnostialebopreinýúmyselnýtrestnýčin,oktoromnakonaniezaväzujemedzinárodná
zmluva, a len s predchádzajúcim súhlasom predsedu senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v
prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie.

Postup podľa § 113 ods. 4 Trestného poriadku nemožno využiť, ak by sa malo vykonať sledovanie v
obydlí („sledovanie nie je spojené so vstupom do obydlia“), naproti tomu postup podľa § 114 ods. 2

Trestného poriadku možno aplikovať aj v obydlí („vyhotovenie obrazových, zvukových alebo obrazovo-
zvukových záznamov spojených s priamym vstupom do obydlia ...“).

Rozsah postupu podľa § 114 ods. 2 Trestného poriadku je oproti ustanoveniu § 113 ods. 4 Trestného
poriadku širší a s vážnejšími dôsledkami na právo na súkromie.

Už len z týchto skutočností je zrejmé, že postup podľa § 114 Trestného poriadku predstavuje
razantnejší zásah do práva na súkromie dotknutej osoby oproti postupu podľa § 113 Trestného poriadku,
samozrejme len pri vybraných trestných činoch. Z uvedeného vyplýva, že postup podľa § 114 Trestného
poriadku je špeciálnym vo vzťahu k postupu podľa § 113 Trestného poriadku, pričom procesný postup

podľa § 113 ods. 4 Trestného poriadku (sledovanie so súčasným použitím ITP - za ITP treba považovať
aj vyhotovenie obrazových, zvukových alebo obrazovo - zvukových záznamov v zmysle § 114 Tr. por. -
viď. § 10 ods. 21 Tr. por.) možno použiť len v prípade, ak nepôjde o trestné činu spadajúce do katalógu
trestných činov vymenovaných v ustanovení § 114 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a sledovanie
nebude spojené so vstupom do obydlia. Inými slovami, ak je potrebné vykonať sledovanie spojené

s použitím ITP (§ 113 ods. 4 Tr. por.) a so vstupom do obydlia s tým, že pôjde o úmyselný trestný
čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou
3 roky, korupciu alebo iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva
(§ 114 ods. 1 Trestného poriadku), zločin, korupciu, trestný čin zneužívania právomoci verejného
činiteľa, trestný čin legalizácie príjmov z trestnej činnosti alebo iný úmyselný trestný čin, o ktorom na

konanie zaväzuje medzinárodná zmluva (§ 114 ods. 2 Trestného poriadku) musí sa postupovať podľa
špeciálneho ustanovenia, a to podľa § 114 Trestného poriadku. Je pochopiteľné, že v rámci postupu
podľa § 114 Trestného poriadku, napr. pri použití kamery na zaznamenávanie obrazu i zvuku dochádza
k sledovaniu objektov i osôb v širšom slova zmysle, čo je ale logickým dôsledkom činnosti označeného
technického zariadenia.

S ohľadom na uvedené nemožno, podľa názoru najvyššieho súdu, akceptovať formalistický a
špekulatívny výklad obvineného prezentovaný v dovolaní, nakoľko použitie ITP na vyhotovenie
obrazového, zvukového alebo obrazovo-zvukového záznamu, v sebe vždy zahŕňa i sledovanie. Žiada sa
dodať, že i samotný charakter toho ktorého procesného prostriedku dopredu predurčuje jeho aplikáciu.

Postup podľa § 113 Tr. poriadku možno označiť ako tzv. „in move“, a teda sledovanie v pohybe, naproti
tomu postup podľa § 114 Tr. poriadku je určený prioritne na stacionárne „sledovanie“ ako tzv. „steady“
procesný prostriedok.

V predmetnej veci bolo 31. mája 2012 (č. l. 1-2) začaté trestné stíhanie „vo veci“ pre úmyselný trestný

čin - zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/ Trestného zákona, za ktorý trestný
čin možno uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 3 do 10 rokov.

Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava vydal 11. júna 2012 podľa § 114 ods. 2 Trestného

poriadku príkaz na vyhotovenie obrazových záznamov (č. l. 455 - 457). Pokiaľ okresný i krajský
súd posúdili postup orgánov verejnej moci - polície, prokurátora i sudcu pre prípravné konanie pri
vydaní označeného príkazu za správny, najvyšší súd sa s ich závermi stotožňuje, pretože postup
orgánov verejnej moci považuje za súladný s Ústavou Slovenskej republiky, nakoľko bol vykonaný zadodržanie zásad legality, legitimity i proporcionality zásahu do práva na súkromie dotknutých osôb - viď
odôvodnenia rozhodnutí súdov nižších stupňov k tejto otázke, ktoré najvyšší súd považuje za správne
a vyčerpávajúce bez toho, aby ich závery bolo potrebné opakovať.

S ohľadom na druh trestnej činnosti, pre ktorý sa od začatia trestného stíhania viedlo trestné stíhanie
(sadzba 3 - 10 rokov) a spôsob použitia záznamového zariadenia (steady) bol, podľa názoru najvyššieho
súdu, procesný postup polície podľa § 114 Tr. poriadku v súlade s princípmi dokazovania, zákonom i
právom na spravodlivý proces, a to aj preto že na postup podľa § 114 Tr. poriadku sa vyžaduje splnenie

prísnejších podmienok, pričom išlo o trestný čin spadajúci do katalógu trestných činov uvedených v
ustanovení § 114 Trestného poriadku. Preto najvyšší súd považuje postup orgánov činných v trestnom
konaní pri aplikácii ITP a postup podľa § 114 Trestného poriadku a následne i súdu pri vykonávaní
dokazovania na hlavnom pojednávaní (č.l. 1006 - 1007) za správny, zákonný a podľa názoru najvyššieho
súdu i ústavne komfortný.

Najvyšší súd je presvedčený, že ani spôsob umiestnenia optického prostriedku nebol v rozpore so
zákonom najmä preto, že objekt, na ktorom optické zariadenie bolo umiestnené, nebol obydlím, bol
verejne prístupný a nedošlo k poškodeniu objektu ani k žiadnemu obmedzeniu jeho vlastníka. Naviac
z povahy veci vyplýva, že príkaz podľa § 114 ods. 2 Tr. poriadku v sebe zahŕňa i montáž technického
prostriedku, a teda k použitiu ITP i montáži optického prostriedku na zaznamenávanie obrazu došlo na

podklade rozhodnutia súdu v zmysle Tr. poriadku.

Sozreteľomnauvedenénajvyššísúduzatvára,ženezistilsplneniedovolaciehodôvodupodľa§371ods.
1 písm. g/ Trestného poriadku, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.