Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. máj 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/212/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217209620
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2217209620.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.

Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, Žilina IČO: 31 575 951, proti žalovanému: U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. J. XXX, o
zaplatenie 2.475,74 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda č. k. 7Csp/111/2017-42 zo dňa 9. apríla 2019, v časti, v ktorej súd žalobu zamietol (výrok II.) a
v časti, v ktorej súd povolil žalovanému splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 100,- eur (výrok
III), takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej, zamietajúcej časti (vo výroku II.) p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti splatnosti uloženej povinnosti zaplatiť istinu s
príslušenstvom v splátkach a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania r u š í a vec mu v zrušenej
časti v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
2.475,74 eura s 5% úrokom z omeškania ročne od 25.03.2017 do zaplatenia, úrok 133,18 eura s 5%
úrokom z omeškania ročne od 25.03.2017 do zaplatenia a úrok z omeškania 1,09 eura. Výrokom II. vo
zvyšku súd žalobu zamietol, výrokom III. povolil žalovanému splácať pohľadávku v mesačných splátkach

po 100,- eur mesačne počnúc nasledujúcim mesiacom po právoplatnosti rozsudku pod následkom
straty výhody splátok a výrokom IV. súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 565 § 53 ods. 9, § 517 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ), § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z.. Vecne argumentoval tým,
že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že strany konania dňa 28.04.2015 uzavreli úverovú
zmluvu č. 206603 na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 2.700,-

eur. Úroková sadzba bola určená vo výške 17,9 % p.a., počet anuitných splátok bol 108 a výška anuitnej
splátky bola určená na 50,75 eura. Splatnosť úveru bola stanovená na 22.04.2004, výška RPMN je
20,85 %. Žalovaný poskytnutý úver nesplácal riadne a včas, porušil zmluvné podmienky a preto žalobca
na základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 24.03.2017
v zmysle § 565 OZ. a v súlade s úverovou zmluvou. Po preskúmaní zmluvy o úvere súd zistil, že zmluva
má všetky náležitosti v zmysle § 9 zák. č. 129/2010 Zz. a preto žalovaný okrem istiny je povinný vrátiť
aj úroky a poplatky, preto súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 2.475,74

eura so zákonným úrokom z omeškania.

3. Pokiaľ ide o nárok veriteľa na úrok z poskytnutého úveru za čas po jeho zosplatnení, súd vychádzal z
judikatúry vyšších súdov, že úroky z úveru prináležia veriteľovi len za čas do splatnosti dlhu a následnesa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť úroky z omeškania. Súd odkazuje na závery NS
SR obsiahnuté v rozhodnutí R 59/1998, ktoré úsudky napokon akceptoval i ÚS SR v rozhodnutí sp.
zn. IV ÚS 476/2012 z 18.09.2012, t.j. pokiaľ veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný

(tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru.
Pri poskytnutí úveru si zmluvné strany dojednávajú ako úroky, tak i lehotu na vrátenie poskytnutých
finančných prostriedkov. Zákon teda umožňuje veriteľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho
predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku sledujú úroky dohodnutú
dobu poskytnutia finančných prostriedkov, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom

stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má veriteľ právo splatnosť skrátiť. Niet zákonného
kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť po splatnosti úveru (po
ukončení zmluvného úverového vzťahu) úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je po splatnosti
splatený, zákon priznáva veriteľovi za zadržiavanie jeho finančných prostriedkov sankcie či už zákonné
(úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Splácanie
úveru v splátkach na strane veriteľa má za následok absenciu požičanej sumy istiny, ktorá sa iba

postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok.
Úrokpretopredstavujejednoduchopovedanécenupeňazívzmyslecenyobetovanejpríležitostiveriteľa,
ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Po nadobudnutí
splatnosti úveru (či už celého alebo jednotlivých splátok) veriteľovi vzniká nárok na vrátenie požičanej
sumy, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu splatnosti úveru (alebo jeho časti). Vzhľadom na uvedené

skutočnosti súd vo výroku II. žalobu zamietol v časti, ktorou žiadal žalobca o zaplatenie úrokov vo výške
17,9 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 2.475,74 eura od 25.03.2017 až do zaplatenia, teda za
dobu po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.

4. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu v

zmysle § 255 ods. 1 s poukazom na § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho z zástupcu
v rozsahu proti zamietnutiu žaloby v prevyšujúcej časti a v časti splátok. Žalobca odvolanie odôvodnil
tým, že pokiaľ ide o otázku nároku žalobcu ako veriteľa na úrok z poskytnutého úveru za čas po

jeho zosplatnení nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie že úroky z úveru prináležia veriteľovi
len za čas do splatností dlhu a následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť úroky z
omeškania. Popri absencii právnych noriem obmedzujúcich predmetný nárok veriteľa existuje množstvo
zákonných ustanovení (§ 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, ďalej len ObZ), z
ktorých priamo, resp. výkladom, resp. cez analogiu legis vyplýva záver, podľa ktorého nárok veriteľa

na dohodnutý (zmluvný) úrok nie je viazaný (obmedzený) na zosplatnenie dlhu, ale na vrátenie v rámci
úveru poskytnutých peňažných prostriedkov. Uvedené ustanovenia spájajú povinnosť platenia úrokov
s obdobím skutočnej držby peňažných prostriedkov. Takýto výklad zákonných ustanovení vyplýva aj
z komentára IURA EDITION k príslušným ustanoveniam Obchodného zákonníka. Záver žalobcu o
povinnosti platiť úroky je zrejmý aj z § 16 ods. 1, § 13 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch (ďalej len ZSÚ).

6. Obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj (zmluvné) úroky,
ktoré nemožno stotožňovať s (zákonnými) úrokmi z omeškania. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý
nemá vplyv omeškanie dlžníka ani prípadné zosplatnenie dlhu, ktoré je skutočnosťou zakladajúcou

vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, pričom nárok na úrok z úveru neovplyvňuje. Iný výklad
by musel byť odôvodnený priamo príslušnými zákonnými ustanoveniami (ktoré však neexistujú) alebo
nepriamo, extenzívnym výkladom existujúcich zákonných ustanovením, ktorý však nebol predložený.
Výklad prezentovaný súdom v napadnutom rozhodnutí by znamenal, že porušenie zmluvy zo strany
dlžníka sankcionuje veriteľa, ktorý prichádza o dohodnutý zmluvný úrok a zvýhodňuje dlžníka vo

forme zníženia úroku na úroveň zákonného úroku z omeškania. S takýmto názorom nemožno súhlasiť
a nepredstavuje rovnovážne usporiadanie záväzkového vzťahu po porušení povinností dlžníka, ale
naopak ho nelogicky zvýhodňuje, a to na úkor veriteľa, ktorý svoje povinnosti zo zmluvy splnil a
ktorý by bol takýmto výkladom stavu znevýhodnený dvojnásobne. Okrem toho takýto názor poskytuje
návod dlžníkom na to, ako neplniť svoje zmluvné povinnosti bez obáv o zhoršenie svojho postavenia,

naopak s očakávaním jeho zlepšenia. Strata výhody splátok a príslušný zákonný úrok z omeškania sú
adekvátnymi sankciami, s ktorými zákon počíta, pričom ohľadom straty výhody splátok (predčasnému
zosplatneniu úveru) určuje záväzné časové a faktické podmienky, bez naplnenia ktorých k nej nemôže
vo vzťahu k spotrebiteľovi dôjsť a ohľadom úrokov z omeškania určuje záväzne ich výšku. Pokiaľmajú súdy záujem chrániť spotrebiteľa v obdobných prípadoch omeškania, majú možnosť tak urobiť
v zmysle zákona a nie nad jeho rámec, a to najmä tak, že po adekvátnom preskúmaní objektívnosti
príčin omeškania spotrebiteľa ako dlžníka, ktoré viedlo k predčasnému zosplatneniu, použitím § 232

ods. 3 CSP určia dlžníkovi dlhšiu lehotu na splatenie dlžnej sumy (k čomu súdy v rozhodujúcej väčšine
prípadov aj reálne pristupujú, čo len ďalej oslabuje argument uvádzaný v napadnutých rozhodnutiach
súdov, že spotrebiteľ je po zosplatnení úveru znevýhodnený stratou výhody splátok, keďže túto opäť
získa vďaka rozhodnutiu súdu). Reštriktívne ustanovenie vo vzťahu k nároku veriteľa na zmluvný úrok po
zosplatnení neobsahuje žiadny právny predpis. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa

na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozdielnu
rozhodovaciu prax iných odvolacích súdov, ktoré priznávajú žalobcom, veriteľom úroky aj po zosplatnení
úveru, ide o rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/108/2017 z 29.05.2018; č.k.
8Co/138/2017-83 zo dňa 27.03.2018; č.k. 8Co/206/2018-175 zo dňa 27.11.2018; rozhodnutie Krajského
súdu Žilina č.k. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.01.2017; rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica č.k.
43Co/23/2017-92 zo dňa 29.11.2017, č. k. 43Co/29/2018 zo dňa 16.08.2018, č.k. 43Co/7/2018 zo dňa

31.05.2018, č.k. 43Co/37/2018 zo dňa 20.12.2018, a ďalšie; rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn.
12Co/116/2017 z 19.06.2018, č.k. 8Co/193/2017-88 zo dňa 07.12.2017, č.k. 7Co/366/2017-84 zo dňa
30.11.2017, sp. zn. 12Co/4/2018 z 11.12.2018 a ďalšie; rozhodnutia Krajského súdu Košice sp. zn.
5Co/297/2017 zo dňa 13.02.2018, sp. zn. 5Co/311/2017 zo dňa 15.02.2018, 5Co/250/2017 zo dňa
13.02.2018, sp. zn. 5Co/372/2017 zo dňa 22.03.2018, sp. zn. 5Co/414/2017 zo dňa 27.03.2018, sp. zn.

5Co/339/2017 zo dňa 22.03.2018 a ďalšie; rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp. zn. 14Co/22/2018
zo dňa 29.01.2019, sp. zn. 14Co/29/2018 zo dňa 15.01.2019, sp. zn. 25Co/71/2018 zo dňa 31.01.2019;
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 55/1996; rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 33 Cdo 212/2014 zo dňa 21.08.2014.

7. Žalobca sa osobitne vyjadril k argumentom, ktoré súd prvej inštancie uvádza na podporu svojich
právnych záverov a s ktorými žalobca nesúhlasí. Podľa názoru žalobcu aj v zmluvnom vzťahu so
spotrebiteľom môže dôjsť úplne spravodlivo a odôvodnene k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa ako
dlžníka v prípade, že tento poruší svoje zmluvné povinnosti. V takomto prípade je zhoršenie jeho
postavenia logické, a to jednak z dôvodu motivácie k skorému plneniu svojich záväzkov a jednak z

dôvodu prevencie, v prípade ak zmluvné podmienky neporušil. V prípade zosplatnenia dlhu z dôvodu
dlhodobého neplnenia záväzkov dlžníka, dochádza k spravodlivému navýšeniu úročenia o úrok z
omeškania, ktorý je opäť logicky a spravodlivo administratívne regulovaný. Čo naopak považuje žalobca
za absurdné je, že z dôvodu porušenia zmluvných povinností dlžníka, spotrebiteľa, by malo dôjsť k
zhoršeniu postavenia veriteľa, ktorý svoje záväzky zo zmluvy neporušil, stále nemá v držbe finančné

prostriedky a má (podľa názoru prvostupňového súdu) stratiť aj nárok na zmluvné úroky. V danej veci
žalobca poukazuje aj na odlišné stanovisko podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr.
Milana Ľalíka v náleze zo dňa 24.10.2013, sp. zn. I. ÚS 547/2012, v ktorom pomerne ilustratívne
poukázal na aktuálnu zjavnú a neudržateľnú predimenzovanosť ochrany spotrebiteľa a „démonizovanie“
veriteľskej pozície v neprospech právnej istoty a celkového doterajšieho vnímania objektívneho

práva v podmienkach kontinentálnej právnej kultúry. Ďalej je potrebné uviesť, že rozhodnutie NS SR
4Obo/143/98 na ktoré poukazuje prvoinštančný súd sa netýka samotného uplatňovania nároku na
dohodnutý úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov po zosplatnení úveru. V danej veci Najvyšší
súd SR riešil okrem iných, prioritne otázku nároku na úroky z omeškania v prípade omeškania s platením
úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov a nároku na úroky z omeškania v prípade omeškania

s platením úrokov z omeškania. Predmetné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej, a samotné
konštatovanieNajvyššiehosúduSR,akéskutočnostimáprvostupňovýsúdskúmať,nemožnopovažovať
za záväzný právny názor Najvyššieho súdu SR. Rovnako na vec nie je aplikovateľné uznesenie
Ústavného súdu SR IV. ÚS 476/2012, pretože Ústavný súd SR sa v danom prípade nielenže nevyjadril
k meritu tohto dovolania, ale tak ani nemohol učiniť.

8. Pokiaľ súd prvej inštancie umožnil žalovanému zaplatiť dlžnú sumu v splátkach, jeho rozhodnutie
nie je v súlade s § 232 ods. 3 CSP, ktoré ustanovuje, že lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnostirozsudku.Súdmôževodôvodnenýchprípadochurčiťdlhšiulehotu.Súdmátedamožnosť
určiť paričnú lehotu dlhšiu ako tri dni avšak výlučne v odôvodnených prípadoch (nie splátky), pričom

súd prvej inštancie v prejednávanej veci neodôvodnil svoje rozhodnutie splácať dlh v splátkach. V
tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/91/2017-138 zo dňa
16.05.2017; uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Co/18/2017-95 z 21.09.2017; č.k.12Co/145/2017-85 z 31.7.2017; rozhodnutie č. k. 15Co/185/2017-136 z 27.9.2017 a mnohé ďalšie
rozhodnutia odvolacích súdov v Prešove, v Trnave, v Bratislave.

9. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je podľa názoru žalobcu odvolanie dôvodné, keďže
je daný odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 388
CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že návrhu žalobcu vyhovie aj
v zamietnutom rozsahu a žalovaného zaviaže uhradiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a

zároveň, aby žalobcovi priznal aj náhradu trov konania a trov odvolacieho konania.

10. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),

proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), dospel k záveru, že odvolaniu proti zamietajúcej časti
žaloby nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti vecne
správne. Dôvodným bolo odvolanie žalobcu v časti, v ktorej súd žalovanému povolil dlh zaplatiť v
splátkach.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške
17,9%ročnezosumy2.475,74euraod25.03.2017dozaplateniazamietolatospoukazomnaodvolacie
argumenty uplatnené odvolateľom.

13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý v nevyhnutnom rozsahu vykonal
dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd odkazuje

na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku v časti, v ktorej súd žalobu o
zaplatenie úroku po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zamietol. Odvolací súd nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu
odvolateľovi.

14. Súd prvej inštancie správne kvalifikoval právny vzťah založený úverovou zmluvou uzavretou medzi
stranami sporu 28.04.2015 ako spotrebiteľský, keďže zmluva spĺňala definičné znaky takejto zmluvy.
Žalovaný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba, ktorý pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, teda
osoby, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne

inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4 OZ). Na uvedené nemá žiaden vplyv skutočnosť, že zmluva
o úvere je zmluvným typom upraveným v Obchodnom zákonníku.

15. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych
vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Na ochranu spotrebiteľa boli prijaté

viaceré osobitné právne normy a za týmto účelom sa viackrát novelizoval Občiansky zákonník (ktorým
bola dopĺňaná definícia spotrebiteľskej zmluvy), ako aj zákon o ochrane spotrebiteľa. Na úrovni
komunitárneho práva bolo prijatých pomerne veľa smerníc a nariadení, ktoré sa týkajú problematiky
ochrany spotrebiteľa. Ak by sa úprava obsiahnutá v smerniciach prevzala do vnútroštátneho právneho
poriadku nesprávne, napr. zúžene, mohol by sa dotknutý subjekt (spotrebiteľ) domáhať ochrany svojich

práv na Súdnom dvore Európskej únie a žiadať o posúdenie nesúladu národnej úpravy s príslušnou
smernicou. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (napr. v rozhodnutí C-106/89 Marleasing SA
v. La Commercial International d Alimentation SA., C-334/92 Theodor Wagner Mired v. Fondo de
Garantia Salarial alebo C-91/92 Paola Faccini Dori a Recrep SRL) dovodila povinnosť vykladať vo svetlekomunitárnych noriem nielen ustanovenia národného práva implementujúceho komunitárny predpis
(smernicu), ale tiež národné právo ako celok, pričom vnútroštátny súd je povolaný k výkladu národného
práva v čo najväčšom možnom rozsahu vo svetle textu a účelu smerníc (tzv. nepriamy účinok smerníc).

Vzhľadom na nadradenosť komunitárneho práva ako rozhodujúceho faktora pri naplnení cieľa smerníc
(predovšetkým čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách chrániaci situáciu znevýhodneného postavenia spotrebiteľa a smerujúci k
nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán, skutočnou rovnováhou), bolo potrebné pri výklade noriem na ochranu spotrebiteľa reflektovať

obsah a účel európskej ochrany spotrebiteľa, obsiahnutý v príslušných smerniciach.

16. Veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu,
následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť už iba úroky z omeškania (uznesenie NS
SR sp. zn. 4Obo 143/98), pričom uvedeným názorom aj podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 476/2012 nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Žalovaný bol povinný platiť zmluvný

úrok do dohodnutej doby vrátenia požičaných peňazí. V prípade zmeny pôvodných podmienok, za
ktorých bol úver poskytnutý, po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, dlžník sa dostáva do omeškania s
plnením dlhu a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania (rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn.
10Co/108/2014). Povinnosť uhradiť úrok do jeho vrátenia sa vzťahuje na časové obdobie od poskytnutia
úveru do doby, pokiaľ veriteľ nevyvolá zmenu pôvodných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý

(napr. výzvou na predčasné splatenie úveru, v dôsledku ktorého nastupuje režim platenia úrokov z
omeškania). V prípade iného záveru by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu,
atojednakvpodobeúrokovzúveru,akoajúrokovzomeškania,čobyspôsobovaloznačnúnerovnováhu
vo vzťahoch medzi účastníkmi (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/30/2012).

17. Veriteľ svojím právnym úkonom navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú
sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho
práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenia obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá
právo vrátiť v režime výhody splátok. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať
peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu

patrili výhradne za stavu oprávnenej držby finančných prostriedkov spotrebiteľom. Odvolacia námietka
žalobcu o povinnosti dlžníka platiť zmluvný úrok od poskytnutia peňazí do ich reálneho vrátenia preto
nemohlaobstáť.Jenaveriteľovi,akýmspôsobomreflektujestavporušeniazmluvnýchpovinnostídlžníka
a v prípade zosplatnenia celého dlhu nesie veriteľ zodpovednosť vyplývajúcu zo zmeny pôvodných
podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý, s čím sú spojené následky. Je tiež na veriteľovi, akým

spôsobom si zabezpečí splnenie dlhu. S protiprávnym stavom (porušením zmluvných podmienok) sa
spájajú sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením sumy. Preto sa s ním nemôžu spájať
odplatné plnenia, ktoré súvisia so stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov dlžníkom podľa
podmienok spotrebiteľskej zmluvy (odplatné nároky patria len v právne súladnom stave, rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014).

18. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami
odvolateľa, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok v zamietnutej časti potvrdil. Odvolací súd
má vedomosť o tom, že súdy o uplatňovaných nárokoch na dohodnuté úroky po zosplatnení úverov
rozhodujú rozdielne. Na rozdielnosť posudzovania nárokov dohodnutých úrokov popri úrokoch

z omeškania by mal reagovať na podnet Najvyšší súd SR zjednotením rozdielnych prístupov k
rozhodovaniu vo veciach súdmi nižších stupňov.

19. Odvolaním žalobcu bola napadnutá aj časť rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorej súd povolil
žalovanému zaplatiť prisúdenú istinu s príslušenstvom v mesačných splátkach po 100,- eur, tento

rozsudok v časti prisúdenej istiny, úrokov a úrokov z omeškania nadobudol právoplatnosť (žalovaný
odvolanie nepodal) a nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu. Predmetom prieskumu odvolacieho
súdu bola len dôvodnosť povolenia splátok. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa žalobou podanou
proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.475,74 eura s príslušenstvom (ktoré v žalobe bližšie
špecifikoval) titulom plnenia zo zmluvy o úvere. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie uznal

nárok žalobcu čo do dôvodu aj výšky (vo výpovedi na pojednávaní 09.04.2019, č.l. 40). Požiadal o
možnosť dlžnú sumu splácať v splátkach po 100,- eur mesačne, pretože je invalidným dôchodcom po
mozgovej príhode, bol viackrát operovaný a hospitalizovaný a preto úver nesplácal riadne.20. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

21. V zmysle citovaného ustanovenia mal súd možnosť lehotu troch dní na plnenie v zmysle citovaného
ustanovenia CSP predĺžiť, teda určiť, že peňažné plnenie možno plniť v splátkach a zároveň mal určiť
výškusplátokapodmienkysplatnosti.Akžalovanýnavrhnezaplatiťdlžnúsumuvsplátkachaneprítomný
žalobca na pojednávaní nevyjadrí súhlas so zaplatením dlhu zaplatiť v splátkach, povinnosťou súdu
je výrok rozsudku o umožnení žalovanému zaplatiť dlžnú sumu v splátkach riadne odôvodniť s

poukazom na výsledky vykonaného dokazovania navrhnutého žalovaným. Pri priznaní výhody splátok
žalovanému súd zohľadňuje najmä výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného (jeho
osobné a majetkové pomery, ktoré je žalovaný povinný preukázať), v konaní prejavenú snahu o vrátenie
poskytnutého úveru a dbá na to, aby platenie dlhu v splátkach neprekročilo 3 roky. Je pritom na
úvahe súdu, či po oboznámení sa s relevantnými skutočnosťami (vykonanými dôkazmi) výhodu splátok
žalovanému umožní alebo nie, v akom rozsahu a za akých podmienok. Platí ale, že pokiaľ žalovaný

o umožnenie uhradiť dlh v splátkach v priebehu konania požiada, súd sa s tým musí zaoberať a riadne
vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia, čo sa v danom prípade nestalo a súd prvej inštancie sa v
odôvodnení rozsudku vôbec nezmieňuje, z akých dôvodov povolil dlžnú sumu žalovanému zaplatiť v
splátkach (odôvodnenie výroku III. rozsudku úplne absentuje).

22. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý povolil žalovanému zaplatiť
prisúdenú sumu v splátkach, bez akéhokoľvek posúdenia a odôvodnenia splnenia podmienok pre
povolenie splátok, mali za následok, že napádané rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v
ustanovení § 220 ods. 2 CSP na riadne odôvodnenie rozsudku, v dôsledku čoho došlo k porušeniu
práva žalobcu na spravodlivý proces.

23. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd v časti splatnosti uloženej platobnej povinnosti zrušil
rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní, zaoberajúc sa už výlučne splatnosťou

žalovanému uloženej povinnosti, bude s použitím § 232 ods. 3 a 4 CSP po doplnení potrebného
dokazovania zameraného predovšetkým na osobné, majetkové či zárobkové pomery žalovaného a po
zohľadnení vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, opätovne rozhodnúť o splatnosti
povinnosti plniť uloženej žalovanému, pričom rozhodnutie bude potrebné riadne v súlade s § 220 ods.
2 CSP odôvodniť.

25. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania súd prvej inštancie.

26. Toto uznesenie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).