Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. november 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/66/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716208110
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6716208110.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov

senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: J.. V. B., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX D., zastúpeného advokátskou kanceláriou Lion Law Partners, s.r.o.
so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, proti žalovaným: 1. M. M., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, XXX XX S., 2. J.. Q. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX
XX F. XXX, zastúpený: JUDr. Ľubomírom Hrežďovičom, advokátom, Advokátska kancelária Hrežďovič
a Mulder, Rudlovská č. 2, 974 01 Banská Bystrica, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8C/151/2016-501 zo dňa 16. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1., 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, zamietol žalobu, ktorou sa
žalobcadomáhalurčenia,žejevlastníkomnehnuteľnostívedenýchnaLVč.XXXX,k.ú.D.,atodomsúp.
č. XXX spolu so zastavaným pozemkom KN-C parc. č. XXXX/X o výmere 235 m2, dom súp. č. XXX spolu
so zastavaným pozemkom KN-C parc. č. XXXX o výmere 423 m2, parc. č. XXXX vedená ako záhrady

o výmere 248 m2, parc. č. XXXX vedená ako záhrady o výmere 304 m2 a parc. č. XXXX vedená ako
zastavané plochy a nádvoria o výmere 161 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“). Okresný súd v odôvodnení
rozsudku uviedol, že žalobca uzavrel ako predávajúci so žalovanou 1. ako kupujúcou dve kúpne zmluvy
so zriadením vecného bremena doživotného bývania a užívania týchto nehnuteľností, pričom kúpna
cena za predmetné nehnuteľnosti bola vo výške 800 000,- Sk a 600 000,- Sk, ktoré mala žalovaná 1.
zaplatiť žalobcovi najneskôr do 10 rokov odo dňa podpísania kúpnej zmluvy, t.j. do 26.07.2005. Žalobca
dňa 14.07.2008 odstúpil od kúpnych zmlúv uzatvorených dňa 26.07.1995 so žalovanou 1. Žalovaná 1.

ako predávajúca predala nehnuteľnosti žalovanému 2. Žalobca pristúpil k odstúpeniu od kúpnych zmlúv
z dôvodu nevyplatenia kúpnych cien za nehnuteľnosti. Žalovaná 1. preukázala, že k zaplateniu kúpnych
cien 600 000,- Sk a 800 000,- Sk žalobcovi došlo, čo preukazovala výdavkovými pokladničnými dokladmi
zo dňa 21.09.1995 na uvedené sumy podpísané žalobcom. Uvedené sumy mali byť žalobcovi vyplatené
Q. H. jeho bývalou manželkou, dcérou žalovanej 1., pričom manželstvo žalobcu a Q. H. bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6C/102/2005 zo dňa 10.11.2005. K splatnosti kúpnych cien
na základe kúpnych zmlúv malo dôjsť 26.07.2005. Nakoľko v konaní nebola preukázaná dôvodnosť

odstúpenia od kúpnych zmlúv titulom nezaplatenia kúpnych cien, okresný súd žalobu žalobcu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP (zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v
znení neskorších predpisov) vzhľadom na úspech žalovaných 1., 2. v konaní.2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Rozsudok okresného súdu považuje za
nepreskúmateľnýanedostatočneodôvodnený.Rozhodujúceskutkovéokolnosti,t.j.čidošlokzaplateniu
kúpnej ceny žalovanou 1. posúdil súd prvej inštancie nedostatočne, čím došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces. Súd v napadnutom rozhodnutí nevysvetlil, prečo bezbreho uveril svedkyni H.,
keď o jej celkovej reputácii a hodnovernosti žalobca predložil dôkazy potvrdzujúce jej kriminálnu
minulosť. Žalobca tiež v odvolaní namietol nesprávne skutkové zistenia, pričom namietol predovšetkým
nesprávnosť záverov vyúsťujúcich do posúdenia, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno v otázke nezaplatenia kúpnej ceny podľa zmluvy 1., a že kauzálne žalobca nebol oprávnený

odstúpiť od oboch kúpnych zmlúv z roku 1995. Súd ignoroval signifikantné znaky, že v materiálnom
ponímaní nebolo preukázané, že by tak žalovaná 1. ako i svedkyňa H. zaplatili kúpnu cenu podľa
zmluvy 1. a v situácii, keď súd vyslovil hodnotiaci úsudok, že žalovaná 1. kúpnu cenu nezaplatila,
ostala spornou a nevysvetliteľnou podstatná otázka nadobúdacieho titulu vlastníckeho práva na strane
žalovanej 1. Rovnako nebola preukázaná vôľa žalovanej 1. scudziť nehnuteľnosti žalovanému 2., pričom
sama svedkyňa H. túto otázku napadla trestným oznámením na žalovaného 2. V logických súvislostiach

súd opomenul hodnotiť listinné dôkazy (trestný rozkaz OS Zvolen 4T/50/1997, uznesenie OČTK
ČVS: ORP-323/OEK/BB-2013 ...), ktoré autenticky potvrdzovali absolútnu reputačnú nehodnovernosť
svedkyne H. so skolnmi k podvodnému konaniu. Dôkazné bremeno, prečo bolo zaplatené skôr ako
to umožňovala zmluva 1., zaťažovalo oboch žalovaných, pričom uvedené dôkazné bremeno nebolo z
ich strany zjavne unesené. Na strane súdu tiež nebolo na mieste spochybňovať dátum odstúpenia ako

relevantnú informáciu pre zamietnutie žaloby, vzhľadom na to, že k odstúpeniu od kúpnych zmlúv došlo
v trojročnej premlčacej lehote. Žalobca pristúpil k podaniu žaloby s vedomím a s vlastnou skúsenosťou
z trestného konania, v ktorom bol žalovaný 2. odsúdený rozsudkom OS Zvolen 4T/132/2011 zo dňa
01.10.2014 za prečin ublíženia na zdraví, prečin výtržníctva a prečin nebezpečného vyhrážania voči
osobe žalobcu. Súd pri posúdení obsahu svedeckej výpovede Q. H. dôsledne nerešpektoval kritériá

reputácie a neutrality v rámci doktríny „RAVEN“. Zrejmú zaujatosť svedkyne H. súd nezohľadnil,
pričom flagrantne prehliadol motiváciu a záujem svedkyne H. poškodiť žalobcovi tým, že mu za každú
cenu a za pomoci žalovaného 2. znemožní získať späť nehnuteľný majetok do svojho výlučného
vlastníctva. V čase partnerského spolužitia bol žalovaný 2. svedkyňou H. doslova použitý na získanie
neoprávnenej výhody - nadobudnutím vlastníctva k nehnuteľnostiam žalobcu, keď súčasne a rovnako

ako v prípade zmluvy 1. zmanipulovala svedkyňa H. svoju matku - žalovanú 1. k uzavretiu zmluvy
2. Vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu žalobca poukázal na to, že znalecký posudok ČES: PPZ-
KEU-BA-EXP-2020/5973 kriminalistického a expertízneho ústavu PZ zo dňa 03.09.2020 nebol takým
jednoznačným dôkazom, ako to v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol súd, pretože znalecký
posudok nedospel k jednoznačným záverom, ale pre účely súdneho konania ich ústav formuloval v

alternatívnej verzii. Súd prvej inštancie selektívne prevzal do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
zo záverov znaleckého dokazovania len tú časť, ktorá lokalizovala pôvod skúmaných pokladničných
dokladov do dekády 1990-1999, nezohľadnil ústavom uvádzanú možnosť antedatovania dokladov
z uvedeného obdobia. Pri hodnotení znaleckého dokazovania súd neposkytol žiadnu odpoveď na
argumentácie žalobcu, že po stanovisku znalca V.. V. zo dňa 26.09.2019 svedkyňa H. cielene a

špekulatívnepoškodilaorigináldokladunasumu800000,-Sknajedinommieste,ktorémohloznaleckým
skúmaním preukázať dodatočnú manipuláciu, čím evidentne zmarila dokazovanie. O zjavnej manipulácii
s pokladničným dokladom na sumu 800 000,- Sk svedčí i podpis neznámej osoby v ľavom dolnom
rohu originál dokladu, ktorý na overenej kópii zo dňa 08.12.2017 nebol. Rovnako súd pochybil
pri hodnotení znaleckého dokazovania, keď znalecký posudok nehodnotil vo vzájomnej súvislosti s

absenciou dôkazov o materiálnej existencii finančnej hotovosti spolu v sume 1 400 000,- Sk v dispozícii
svedkyne H.. Súd sa tiež odmietol zaoberať porovnávaním pokladničných dokladov, ktoré žalobca
v rozhodnom období roku 1995 obvykle vypisoval a nebral do úvahy v mozaike tvrdení žalobcu
preukazujúcich manipuláciu s pokladničnými dokladmi, vzhľadom na ich obsahovú atypickosť ba až
nezmyselnosť vypísania textu, pričom žalobca obvykle vypisoval účtovné doklady ručne, nie písacím

strojom. Z hľadiska nesprávneho právneho posúdenia súd zmätočne aplikoval procesný predpis
ustanovenia CSP v spojení s § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Nepresvedčivosť, nekonzistentnosť
a nepredvídateľnosť, teda prekvapivosť napadnutého rozsudku je pre žalobcu založená neposkytnutím
vyčerpávajúcej, vysvetľujúcej argumentácie súdu na dôležité skutkové otázky. Žalobca preto navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.
3. Žalovaní 1. a 2. sa písomne k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný
odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (a contrario
§ 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
6. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa
obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia, s doplnením ďalších dôvodov na
zdôraznenie jeho správnosti, v nadväznosti na odvolacie námietky žalobcu.
8. Žalobca podal žalobu na Okresný súd Zvolen dňa 30.06.2016, teda za účinnosti zák. č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zák. č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v

znení neskorších predpisov.
9. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
11. Z článku 8 CSP vyplýva, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre
rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa

pokynov súdu. Základnú procesnú povinnosť sporových strán tak predstavuje povinnosť tvrdenia, ale
najmä dôkazná povinnosť a unesenie dôkazného bremena. Dokazovať je povinný každý, kto v spore
niečo tvrdí. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena, stíha v
kontradiktórnom spore tak žalobcu ako aj žalovaného. Neunesenie dôkazného bremena má za následok
stratu sporu, v prípade žalobcu zamietnutie žaloby. Žalobca, pokiaľ chce byť v spore úspešný, musí

uniesť nielen povinnosť tvrdenia a bremeno tvrdenia, ale najmä dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno.
Práve neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu viedlo v tomto spore k zamietnutiu žaloby.
12. Je nepochybné, že medzi žalobcom a žalovanou 1. M. M., matkou Q. H., ako (bývalej) manželky
žalobcu, boli dňa 26.07.1995 uzavreté kúpne zmluvy, a to na domovú nehnuteľnosť súp. č. XXX vo D. s
príslušnými pozemkami v sume 800 000,- Sk a domovú nehnuteľnosť č. XXX vo D. spolu s príslušnými

pozemkami v sume 600 000,- Sk s tým, že dohodnutá kúpna cena bude zaplatená vzhľadom na
príbuzenský pomer účastníkov zmluvy najneskôr v lehote do 10 rokov odo dňa podpísania zmluvy.
Manželstvo žalobcu J.. V. B. a Q. H. (dcéry žalovanej 1. M. M.) bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Zvolen č.k. 6C/102/2005-23 zo dňa 10.11.2005. Žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy uzavretej
26.07.1995 listom zo dňa 14.07.2008 z dôvodu, že v prípade oboch uvedených zmlúv nebola vyplatená

dohodnutá kúpna cena vo výške 800 000,- Sk a 600 000,- Sk. Žalovaná 1. namietala platnosť odstúpenia
od zmluvy s tým, že v konaní preukazovala, že dohodnutá kúpna cena bola vyplatená, čo preukazovala
dvomi samostatnými výdavkovými pokladničnými dokladmi zo dňa 21.09.1995 na sumu 800 000,- Sk
akoajnasumu600000,-Sk,ktorébolivyhotovenéapodpísanéžalobcom,pričomžalobcasvojepodpisy
nespochybňoval. Znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu policajného ústavu

Policajného zboru Bratislava ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2020/5973 mal súd za preukázané, že tlačivá
sporných výdavkových pokladničných dokladov, a to výdavkového pokladničného dokladu na sumu 600
000,- Sk ako aj 800 000,- Sk pochádzajú z obdobia medzi rokmi 1990 - 1999. Uvedená skutočnosť
však nevylučuje dodatočné vyplnenia starého neaktuálneho tlačiva, a teda možnosť antedatovania
dokladu. S ohľadom na charakter predloženého porovnávacieho materiálu, nie je možné metódami

graficko-diagnostického skúmania, bližšie určiť obdobie vzniku predložených sporových pokladničných
dokladov. Jednoznačne preukázať antedatovanie takéhoto typu dokladu by bolo možno len v prípade,
ak by na jeho vyhotovenie bolo použité tlačivo, ktoré v údajnom vzniku dokladu ešte neexistovalo. Na
oboch sporných výdavkových pokladničných dokladoch je uvedený dátum vyhotovenia 21.09.1995, čo
zodpovedá obdobiu vzniku použitého typu tlačiva. Pokiaľ okresný súd tak nemal pochybnosti o tom,

že došlo k uzavretiu kúpnych zmlúv, a žalovaná 1. preukázala, že kúpna cena bola vyplatená, a to
dokladmi z daného obdobia, v ktorom boli vyhotovené, a na ktorých sa nachádza podpis žalobcu,
žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, ktoré boli založené na tom, že k
vyplateniu kúpnych cien za nehnuteľnosti nedošlo. Nemožno tak súhlasiť s názorom žalobcu v odvolaní,že rozhodnutie súdu nebolo výsledkom starostlivého zhodnotenia relevantných faktov, ale doprovodom
vopredprijatéhorozhodnutiaasvojvoľnosti.Pokiaľžalobcaajvodvolanínamietal,žežalovanou1.kúpna
cena nebola vyplatená, dôkazné bremeno sa presunulo na žalovanú 1. tak, ako na to správne poukázal

aj okresný súd, pričom žalovaná 1. výdavkovými pokladničnými dokladmi podpísanými žalobcom, a
teda potvrdené žalobcom, preukázala vyplatenie kúpnych cien nehnuteľností na základe uzatvorených
kúpnychzmlúv.Pokiaľžalobcaajvodvolanítvrdil,žesúdnezohľadnilrozhodujúceskutkovéokolnosti,t.j.
či došlo k zaplateniu kúpnej ceny žalovanou 1., žalobca toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom dôkazmi
nepodporil a ani nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy na podporu svojich tvrdení, na čo nepoukázal ani

v odvolaní, ktoré by umožnili súdu prvej inštancie sa zaoberať otázkou, či reálne došlo k vyplateniu
kúpnej ceny, a to konkrétne kedy, komu a akým spôsobom. Dokazovanie v sporovom konaní je
ovládané prejednacou zásadou s tým, že Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť
strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, a teda aj vykonávaní dôkazov. Súd tak
v sporovom konaní nemôže vykonávať dokazovanie nad rámec návrhov účastníkov. S dokazovaním
je imanentne spojená povinnosť strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

v zmysle § 191 ods. 1 CSP hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo počas konania najavo.
Okresný súd správne v prvom rade posudzoval, či zo strany žalobcu bolo unesené dôkazné bremeno
vzhľadom na tvrdené skutočnosti. Po vyhodnotení jednotlivých dôkazov, ako aj ich vzájomnej súvislosti,
sa priklonil na stranu žalovaných, pretože žalovaná 1. preukázala vyplatenie kúpnych cien príjmovými

pokladničnými dokladmi podpísanými žalobcom, kým žalobca okrem tvrdení, že k vyplateniu kúpnych
cien nedošlo, neuviedol žiadne návrhy na vykonanie dokazovania, ktorými by vyplatenie kúpnych cien
vyvrátil. Procesná aktivita vo vzťahu k ustáleniu skutkového základu sporu je prioritne totiž zverená
sporovým stranám, a súd podľa nej hodnotí celkové vyznenie procesnej obrany alebo procesného útoku
sporovej strany.

13. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že prečo súd v napadnutom rozhodnutí nevysvetlil, prečo
bezbreho uveril svedkyni H., keď o jej celkovej reputácii a hodnovernosti žalobca predložil dôkazy
potvrdzujúce jej kriminálnu minulosť, odvolací súd v tomto kontexte musí poukázať na to, že v danom
prípade ide o civilné sporové konanie, nie trestné konanie, a teda neprihliada sa na osobu strany
konania vzhľadom na jej minulosť, aj keby bola kriminálna. Skúmanie týchto okolností nesúvisí s

predmetom sporu a súd prvej inštancie nemôže na ne prihliadnuť pri rozhodovaní konkrétneho sporu.
Pokiaľžalobcapoukazovalnanesprávneskutkovézistenia,vodvolaníneuviedol,ktoréskutkovézistenia
zo strany súdu sú nesprávne. Okresný súd nebol povinný tak ako to namietal žalobca v odvolaní
skúmať okolnosti uzavretia tzv. druhej zmluvy, zmluvy uzavretej medzi žalovanou 1. a žalovaným 2., teda
podrobiť skúmaniu vzťahy pri uzatváraní tejto zmluvy medzi týmito stranami zmluvy. Rovnako tak pre

posúdenie nároku žalobcu je irelevantné, aká bola vôľa žalovanej 1. ohľadne scudzenia nehnuteľností
žalovanému 2. V tejto súvislosti preto nebol dôvod hodnotiť ani listinné dôkazy, na ktorého poukazoval
žalobca vo vzťahu k reputačnej nehodnovernosti svedkyne H. ohľadne vydaného trestného rozkazu OS
Zvolen 4T/50/1997, uznesenie OČTK ČVS: ORP-323/OEK/BB-2013. Rovnako tak nie je dôležité pre
posúdenie nároku žalobcu, či došlo k zaplateniu kúpnych cien skôr, ako to bolo uvedené v lehote na

zaplatenie v kúpnych zmluvách. Ani text zmluvy na ktorý poukazuje žalobca v odvolaní, ktorý odkazuje
na príbuzenský pomer žalovanej 1. k žalobcovi, nepreukazuje verziu žalobcu, že prevod vlastníctva bol
vykonaný na naliehanie jeho vtedajšej manželky Q. H.. Práve naopak, takéto konanie žalobcu skôr
indikuje snahu previesť majetok na osobu v príbuzenskom pomere z dôvodu ochrany majetku, na čo
poukázal aj okresný súd vo svojom rozhodnutí, aj vzhľadom na to, že následne rok po uzavretí kúpnych

zmlúv bol na majetok žalobcu, ako na to poukázal okresný súd, podaný návrh na vyhlásenie konkurzu
vedeného pod sp. zn. 27-24K 312/96, pričom k ukončeniu konkurzu došlo na základe rozhodnutia
KrajskéhosúduvBanskejBystricizodňa09.05.2008,ktorésastaloprávoplatným17.06.2008.Nemožno
prehliadnuť, že vzápätí listom zo dňa 14.07.2008 žalobca odstúpil od kúpnych zmlúv uzavretých so
žalovanou1.,čovcelkovomkontextevyvolávapochybnostiokorektnosti konaniažalobcupriuzatváraní

kúpnych zmlúv 26.07.1995 s lehotou zaplatenia kúpnej ceny najneskôr do 10 rokov od podpísania
zmluvy. Okresný súd preto správne vyhodnotil časové a vecné súvislosti, za ktorých došlo k odstúpeniu
od zmluvy a nesúvisí s tým argumentácia žalobcu použitá v odvolaní ohľadne plynutia všeobecnej
trojročnej premlčacej lehoty.
14. Odvolací súd nevidel relevanciu vo vzťahu k informácií žalobcu v odvolaní, že pristúpil k podaniu

žaloby s vedomím a s vlastnou skúsenosťou z trestného konania, v ktorom bol žalovaný 2. odsúdený
rozsudkom OS Zvolen 4T/132/2011 zo dňa 01.10.2014 za prečin ublíženia na zdraví výtržníctva a
nebezpečného vyhrážania voči osobe žalobcu. Žalovaný 2. bol žalobcom žalovaný len z dôvodu, že
vo vzťahu k uzavretým kúpnym zmluvám zo strany žalobcu voči žalovanej 1. došlo k odstúpeniu odkúpnych zmlúv na základe tvrdeného nezaplatenia kúpnych cien, a teda žalovaná 1. nemohla previesť
viac práv, než mala na žalovaného 2., a teda previesť na neho vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam.
15. Pokiaľ žalobca namietol neutralitu výpovede svedkyne Q. H. s tým, že súd prehliadol motiváciu a

jej záujem poškodiť žalobcovi tým, že mu za každú cenu a za pomoci žalovaného znemožní získať
späť nehnuteľný majetok do svojho výlučného vlastníctva, táto tvrdená okolnosť nebola žiadnym
spôsobom preukázaná. Len tá skutočnosť, že medzi svedkyňou Q. H., ako bývalou manželkou
žalobcu a žalobcom, pretrvávajú nezhody, nemôže byť dôvodom vyhodnotenia výpovede svedka ako
nedôveryhodného s úmyslom poškodiť žalobcovi. Rovnaký náhľad by totiž mohol byť použitý aj v

opačnom zmysle, kedy žalobca podanou žalobou vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudla matka
Q. H., žalovaná 1. od žalobcu, sa domáha nehnuteľností späť. V tejto súvislosti poukaz na to, že v čase
partnerského spolužitia bol žalovaný 2. svedkyňou H. doslova použitý na získanie neoprávnenej výhody
nadobudnutím vlastníctva k nehnuteľnostiam žalobcu, keď súčasne rovnako ako v prípade zmluvy 1.
zmanipulovala svedkyňa H. svoju matku - žalovanú 1. k uzavretiu zmluvy 2., tak ako to tvrdí žalobca v
odvolaní, sú úvahy žalobcu a tvrdenia, ktoré nie sú dôkazmi podložené.

16. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadne znaleckého dokazovania, okresný súd vychádzal zo záverov
znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2020/5973 Kriminalistického a expertízneho ústavu
policajného zboru zo dňa 03.09.2020, ktorý časovo zaradil skúmané pokladničné doklady do dekády
rokov 1990 až 1999 a jednoznačne konštatoval, že na oboch sporných výdavkových pokladničných
dokladoch je uvedený dátum vyhotovenia 21.09.1995, čo zodpovedá obdobiu vzniku použitého typu

tlačiva. Znalecké dokazovanie bolo nariadené na návrh žalobcu a predmetom dokazovania boli otázky
tak, ako ich formuloval žalobca. Pokiaľ žalobca v odvolaní spochybňuje, že svedkyňa H. cielene
a špekulatívne poškodila originál doklad na sumu 800 000,- Sk na jedinom miestne, ktoré mohlo
znaleckým skúmaním preukázať dodatočnú manipuláciu, čím evidentne zmarila znalecké dokazovanie,
táto skutočnosť nebola nijakým spôsobom potvrdená. Ani drobné poškodenie dokladov totiž nemalo

vplyv na schopnosť znaleckého ústavu podať znalecký posudok. Rovnako tak nebolo preukázané
tvrdenie žalovaného v odvolaní, že o zjavnej manipulácii s pokladničným dokladom na sumu 800 000,-
Sk svedčí podpis neznámej osoby v ľavom dolnom roku originálu dokladu, ktorý na overenej kópii zo
dňa 08.12.2017 nebol, pretože tento podpis sa nenachádza na lícnej strane, ale na rubovej strane
výdavkového pokladničného dokladu. Pokiaľ žalobca namietal porovnávanie pokladničných dokladov,

ktoré žalobca v rozhodnom období roku 1995 obvykle vypisoval, okresný súd sa tým zaoberal, keď
poukázal na to, že pokladničné doklady žalobcu, ako podnikateľa zväčša vypisovala jeho účtovníčka,
kým výdavkové pokladničné doklady preukazujúce zaplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosti vo výške
800 000,- Sk a 600 000,- Sk nesúvisia s podnikateľskou činnosťou žalobcu, a preto tá skutočnosť, že
sú vypísané inak, a to strojom nespochybňuje ich autenticitu. Ani po obsahovej stránke výdavkovým

pokladničným dokladom nemožno vyčítať ich nekonkrétnosť, keď preukazujú výplatu žalobcovi sumy
800 000,- Sk a 600 000,- Sk za v dokladoch špecifikované nehnuteľnosti, ktoré sú identifikovateľné v
nadväznosti na uzavreté kúpne zmluvy medzi žalobcom a žalovanou 1.
17. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu ohľadne nesprávneho právneho posúdenia
veci, nakoľko súd v rozsudku poukázal na procesné ustanovenia týkajúce sa konania v nadväznosti

na žalobný návrh žalobcu a zistený skutkový stav a keďže žalobca sa domáhal určenia vlastníctva
k nehnuteľnostiam z dôvodu platnosti odstúpenia od kúpnych zmlúv, súd správne poukázal na
ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 48 ods. 1, 2) upravujúcich odstúpenie od zmluvy. A nakoľko
došiel k záveru, že zo strany žalobcu neboli preukázané dôkazmi skutočnosti, ktoré by oprávňovali určiť
jeho vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, neboli splnené podmienky pre odstúpenie od zmluvy

podľa § 48 Občianskeho zákonníka, čo malo za následok zamietnutie žaloby o určenie vlastníctva.
Nemožnopretohovoriťonepresvedčivosti,nekonzistentnosti,činepredvídateľnosti,atedaprekvapivosti
napadnutého rozsudku tak, ako na to poukazuje žalobca v odvolaní, ale práve naopak, súd sa jasne
venoval právnemu, či už procesnému alebo hmotnoprávnemu posúdeniu relevantných skutkových
otázok a vo veci vecne správne rozhodol. Rozsudok okresného súdu bol preto potvrdený ako vecne

správny, a to aj v závislých výrokoch o trovách konania vzhľadom na úspech žalovaných.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o
trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie), v nadväznosti na § 255
ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci), pričom úspech
v odvolacom konaní mali žalovaní 1., 2., ktorým však trovy odvolacieho konania žiadne nevznikli, preto

odvolací súd žalovaným 1., 2. náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
19. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.