Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. január 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/45/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714212362
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6714212362.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov

senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci žalobcu: D. O., nar. XX. XX. XXXX
bytom XXX XX T. XXX, právne zastúpený JUDr. Ivom Osvaldom, advokátom so sídlom Trhová 1, 960
01 Zvolen, proti žalovanému: Urbárske lesné a pasienkové spoločenstvo Sebechleby - pozemkové
spoločenstvo, so sídlom 962 22 Sebechleby 236, IČO: 0017065615, právne zastúpený JUDr. Petrom
Poláčekom,advokátom,sosídlomDlhá2039/6,97405BanskáBystrica,ourčenieneplatnostiuznesenia
valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/133/2014
- 1258 zo dňa 17. 06. 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/133/2014 - 1258 zo dňa 17. 06. 2021 p o t v r d z u j e .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo aj „okresný súd“)
výrokom I. žalobu zamietol. Výrokom II. súd rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi uložil povinnosť
nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu
prvej inštancie o výške trov.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že už v predchádzajúcom priebehu konania
rozhodol rozsudkom č. k. 13C/133/2014 - 840 zo dňa 17. 10 2016 tak, že žalobu zamietol a zároveň
priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. V odôvodnení tohto rozhodnutia
súd prvej inštancie už predtým uviedol, že žalobca sa žalobou v predmetnom konaní domáhal určenia
neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia Urbárskeho lesného a pasienkového spoločenstva
Sebechleby, a to zo dňa 01. 09. 2013. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 9, § 12, § 14, §

15, § 18 zákona č. 97/2013 a zdôvodnil, že úspešnosť daného žalobného návrhu môže byť daná len
v prípade preukázania porušenia príslušných ustanovení právnej normy, pričom je potrebné prihliadnuť
na demokraticky prejavenú vôľu hlasov podielnikov. Pokiaľ žalobca tvrdil, že mu neboli odovzdané
hlasovacielístkyvtakompočtehlasov,naakýmánárok,súdvuvedenomrozhodnutípoukázalnazávery
Znaleckého posudku č. 8/2016 vypracovaného znalkyňou G.. M. W., z ktorého záverov jednoznačne
vyplynulo, že žalovaný vedie presne a úplne zoznam svojich členov, a teda aj rozsah ich hlasovacích
práv. Z tohto vyplynulo, že žalobcovi bola odovzdaná správna výška hlasovacích práv na predmetnom

zhromaždení konanom dňa 01. 09. 2013. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v dôsledku podaného
odvolania rozhodoval o veci Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, a tento uznesením č.
k. 14Co/5/2019 zo dňa 21. 05. 2019 rozsudok Okresného súdu Zvolen zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie o veci, keď zvýraznil, že pokiaľ sa týka určenia počtuvšetkých hlasov podielnikov, táto otázka bola sporná od počiatku konania, pričom bola dôvodom podania
žaloby žalobcom, keď tento tvrdil iný počet hlasov, ktorý by mal predstavovať 100 % hlasovacích práv.
Odvolací súd poukázal na to, že v prejednávanej veci boli stranami sporu produkované dôkazy, ktoré

viedli k celkom protichodným záverom, a preto je namieste zisťovať okolnosti potrebné pre rozhodnutie
vovecisamejiznaleckýmskúmaním,takakotonavrhovalžalovanýprostredníctvomprávnejzástupkyne
na pojednávaní. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol pre súd prvej inštancie a jeho
ďalšie konanie usmernenie, keď uviedol, že súd prvej inštancie vec opätovne prejedná a v prípade, že
žalobca zotrvá na svojom návrhu zo dňa 17. 10. 2016, vo veci nariadi kontrolné znalecké dokazovanie

na náležité zistenie skutkového stavu ku dňu vykonaného valného zhromaždenia 01. 09. 2013, a to
na ustálenie otázky zoznamu členov, pomeru účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností a
tomu zodpovedajúci počet hlasov pre potreby hlasovania ku dňu vykonania valného zhromaždenia, v
zmysle otázok zadaných sporovými stranami, aby následne bolo možné súdom posúdiť, či bolo valné
zhromaždenie konané dňa 01. 09. 2013 uznášaniaschopné a či uznesenie, ktorého určenia neplatnosti
sa žalobca domáha, bolo prijaté potrebnou väčšinou hlasov.

3. Po zrušení a vrátení veci súd prvej inštancie vec opätovne prejednal, do konania bola ustanovená
znalkyňa N. G.. Q. F., I.., ktorá pre potreby konania vypracovala Znalecký posudok č. 2/2020, a následné
doplnky tohto znaleckého úkonu : Doplnenie č. 4/2020 a Doplnenie č. 5/2020, pričom znalkyňa X. G..
Q. F., I.., bola následne na pojednávaní i vypočutá.

4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vo veci opätovne aplikoval ustanovenia zákona
č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, účinného ku dňu 01. 09. 2013, a to konkrétne
ustanovenia § 5, § 9, § 12, § 14, § 15 a § 18 zákona č. 97/2013 Z. z. Súd prvej inštancie uviedol,
že predovšetkým posudzoval podmienky procesnej prípustnosti predmetnej žaloby, ktorou sa žalobca

domáhal určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktorú žalobu považoval za určovaciu
žalobu v zmysle § 137 písm. c/ CSP. Poukázal na prechodné ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, podľa
ktorého tento zákona platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že vo
veci sa konanie začalo dňa 22. 08. 2014, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom
však v zmysle prechodných ustanovení v čase rozhodovania je potrebné aplikovať Civilný sporový

poriadok. V danom prípade sa, hodnotiac žalobu cez prizmu § 137 CSP, jedná o žalobu o určenie
právnej skutočnosti, a keďže predmetom tohto konania je rozhodovanie o určenie neplatnosti uznesenia
valného zhromaždenia, z ust. § 15 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách
jednoznačne vyplýva, že prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol
o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia, pričom v predmetnom prípade sa jedná práve o takýto prípad,

keďže žalobca na predmetnom valnom zhromaždení bol prehlasovaný, a teda naliehavý právny záujem
vyplýva z tohto osobitného predpisu a nie je potrebné ho preukazovať. Súd prvej inštancie tak ustálil,
že predmetná žaloba o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia je z procesných dôvodov
prípustná. Ďalej súd dôvodil, že v zmysle záverov uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 14Co/5/2019 - 883 zo dňa 21. 05. 2019 sa zameral na skutočnosti, či bolo valné zhromaždenie

konané dňa 01. 09. 2013 uznášaniaschopné a či uznesenie, ktorého určenia neplatnosti sa žalobca
domáha, bolo prijaté potrebnou väčšinou. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobcovi
sa navrhnutými a vykonanými dôkazmi síce podarilo preukázať, a to Znaleckým posudkom č. 2/2020,
ako aj Doplnením č. 4/2020 znaleckého úkonu č. 2/2020, ako i samotným výsluchom znalkyne X. G..
Q. F., XX. pred súdom, že žalobca na predmetnom valnom zhromaždení konanom dňa 01. 09. 2013

nemal správne pridelené podiely, avšak vykonaným dokazovaním sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že
napriek tomu, že mu boli nesprávne pridelené hlasovacie práva na predmetnom valnom zhromaždení,
že by toto mohlo ovplyvniť demokraticky prejavenú vôľu ostatných účastníkov predmetného valného
zhromaždenia, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, a to z listinného dôkazu zápisnice zo
zasadnutia zhromaždenia urbárskeho, pasienkového a lesného spoločenstva Sebechleby, konaného

dňa 01. 09. 2003 (správne 2013 - poznámka odvolacieho súdu), že prítomní boli podielnici s počtom
oprávnených hlasov 5.835,42, čo predstavuje 57,25 % z celkového počtu podielov 10.192. Zo zápisnice
ďalejvyplynulo,ženatomtovalnomzhromaždenísahlasovaloajozmenáchvzmluveozaložení,apreto
v zmysle § 15 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z., účinného ku dňu konania valného zhromaždenia, t. j. k 01.
09. 2013, bolo potrebné rozhodnutie valného zhromaždenia nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov

členov spoločenstva s tým, že v závere zápisnice z predmetného valného zhromaždenia vyplýva, že za
návrh hlasovalo 6.482,04 hlasov, proti 538,61 hlasov, zdržalo sa 0,00 hlasov. Návrh bol schválený 92,33
% prítomných vlastníkov podielov. Súd z tejto zápisnice tiež zistil, že valné zhromaždenie vychádzalo
z celkového počtu podielov 10.192, teda z tejto zápisnice vyplýva, že za predmetný návrh uzneseniavalného zhromaždenia hlasovalo 63,5 % všetkých hlasov podielnikov a proti bolo 538,61 hlasov, čo
v percentuálnom vyjadrení predstavuje 5,3 % (5,28 %). Súd poukázal, že zo Znaleckého posudku č.
2/2020 znalkyňa na otázku č. 5, aby určila skutočnú a správnu výšku podielov žalobcu na majetku

urbárskeho spoločenstva Sebechleby dňa 01. 09. 2013, na výšku jeho podielu na majetku urbárskeho
spoločenstva znalkyňa uviedla, že žalobca mal k 01. 09. 2013 vlastnícky podiel 2538, čo predstavuje
4,98 % podiel z vlastníctva podielov, pričom celkový podiel sa počíta z celkového počtu podielov na
5. listoch vlastníctva, čo je 50.960 podielov (5 x 10.192 podielov). Teda súdu z uvedeného vyplynulo,
že v percentuálnom vyjadrení boli žalobcovi na predmetnom valnom zhromaždení ku dňu 01. 09. 2013

priznané hlasovacie práva vo väčšej miere, než mu prislúchalo podielov podľa znaleckého posudku.
Súd mal tak za preukázané, že žalobca preukázal nesprávnosť výpočtu podielov, ako aj hlasovacích
práv, čo sa týka jeho osoby zo strany žalovaného ku dňu 01. 09. 2013, keď sa konalo predmetné
valné zhromaždenie, avšak žalobcovi na základe vykonaného dokazovania sa nepodarilo preukázať
hodnoverným spôsobom, že týmto nesprávnym postupom žalovaného došlo k porušeniu práv žalobcu
v tej miere, že by jeho veľkosť podielu mohla spôsobiť iný výsledok predmetného hlasovania ostatných

zúčastnených podielnikov na predmetnom hlasovaní dňa 01. 09. 2013. Na základe uvedeného napriek
tomu, že bol preukázaný nesprávny výpočet podielu žalobcu, tento nesprávny výpočet pridelením
hlasovacích práv žalobcu na valnom zhromaždení dňa 01. 09. 2013 nespôsobil tú skutočnosť, že by bol
iný výsledok demokraticky prejavenej vôle ostatných podielnikov pri predmetnom hlasovaní dňa 01. 09.
2013, keď je potrebné uvedomiť si hodnotu jednotlivých hlasov podielnikov spoločenstva. Podľa názoru

súdu znalkyňa N.N. Q. F., I.. sa vo svojom znaleckom posudku, doplnkoch, ako aj počas vypočutia
pred súdom vysporiadala jednak so záverom odborného vyjadrenia č. 2/B/2016 vypracovaného G.. G.
O., keď znalkyňa skonštatovala, že čo sa týka jeho odborného vyjadrenia, síce správne vychádzal z
toho, že sa musia napočítať podiely, ale spravil systematickú chybu aritmetickú, kde v podstate zle
počítal.ZnalkyňasatakistoprisvojomvýsluchuvysporiadalaisozávermiZnaleckéhoposudkuč.8/2016

vypracovaného znalkyňou XX. M. W., pričom k tomuto znaleckému posudku uviedla, že predmetná
znalkyňa vyhodnocovala jednotlivé podiely nie z výmery, ale používala finančné ukazovatele, ktoré sa
týkajú toho, „že keď hospodári pozemkové spoločenstvo, tak vtedy jednoducho sa akože tie časti toho
zisku môžu deliť podľa toho, aký teda má to pozemkové spoločenstvo príjem“. Z týchto dôvodov súd na
tieto dôkazy neprihliadal a vychádzal zo záverov znaleckého posudku a vyjadrení znalkyne P. G.. Q. F.,

I.., pričom tak žalobca, ani žalovaný v tejto časti závery znalkyne nerozporovali. Ďalej súd uviedol, že
pokiaľ sa žalobca domáhal určenia neplatnosti predmetného zhromaždenia konaného dňa 01. 09. 2013
i z dôvodu sfalšovania prezenčnej listiny, ako aj ďalších skutočností, ktoré súviseli s inými podielnikmi, tu
súd konštatoval, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že má mandát zastupovať osoby,
ktoré mali byť poškodené falšovaním prezenčnej listiny a podobne. Z týchto dôvodov súdu neostalo

nič iné, len na tieto skutočnosti uvádzané žalobcom neprihliadať, a teda žalobcovi ani v tejto časti sa
nepodarilo preukázať skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver súdu, že predmetné uznesenie valného
zhromaždenia konané dňa 01. 09. 2013 je neplatné. Keďže žalobca okrem vykonaného dokazovania
nenavrhol vykonať ďalšie dokazovanie a žalobcovi sa na základe vykonaného dokazovania nepodarilo
preukázať tú skutočnosť, že napriek tomu, že žalovaný nesprávne vypočítal jeho podiely a hlasovacie

práva, že táto skutočnosť mohla ovplyvniť výsledok predmetného valného zhromaždenia konaného dňa
01.09.2013vtakejmiere,žebytobolovrozporesdemokratickyprejavenouvôľouostatnýchpodielnikov
pri hlasovaní, čo sa týka veľkosti jeho podielu, súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu s poukazom na existenciu odvolacích dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Žalobca uviedol, že má za to, že po vykonaní znaleckého dokazovania vo
veci Okresný súd Zvolen vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Okresný súd nesprávne vypočítal veľkosti podielov žalobcu a

nesprávne to prepočítal k celku na podieloch a majetku spoločenstva. Súd musí vychádzať z podielov a
hlasovacíchpráv,ktoréžalobcoviskutočnepatrilivdeňkonaniavalnéhozhromaždenia,tedaztých,ktoré
mali byť správne vypočítané a nie z tých, ktoré mu oficiálne boli priznané a boli nesprávne vypočítané.
Neobstojí tvrdenie súdu, že jeho podiel z vlastníctva podielov predstavuje 4,98 %. Vydanie hlasov v
zmysle zákona č. 181/1995 o pozemkových spoločnostiach hovorí o miere právnej účasti na majetku,

ktorá sa vyjadruje v katastri nehnuteľnosti. Počet podielov sa vypočíta ako súčet jednotlivých podielov
na LV, v danom prípade XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, sčítaním na všetkých LV, čo dáva podiel
k nehnuteľnosti. V zmluve o založení spoločnosti čl. 6 ods. 7 nie sú dohodnuté žiadne obmedzenia,
resp. krátenia podielov pri hlasovaní, preto všetky podiely sú rovnaké. Nie je dotknuté prepočítavaniepodielov na menovateľ 10192, napríklad 1/10192 rovná sa 1 podiel, 2/20384 rovná sa 0,5 podielu.
Všetky podiely v urbárskej spoločnosti predstavujú 10192, tak to vyplýva i z dokumentu, spisu z OÚ
odbor pozemkový a lesný vo Zvolene, pričom cena podielu je podľa tohto dokumentu 31,15 Eur rovnako

u všetkých podielov. Žalobca mal ku konaniu valného zhromaždenia vo vlastníctve 2538 podielov na
výpisoch z katastra nehnuteľností a 3 kúpno-predajné zmluvy na kúpu podielov, ktoré v čase konania
VZ boli v katastrálnom konaní o zápise na žalobcu, ktoré pri prezentácii neboli uznané na vydanie k
hlasovaniu. Vzhľadom k tomuto malo byť žalobcovi vydané na hlasovanie minimálne 2538 podielov,
ktoré potvrdila i znalkyňa v Znaleckom posudku č. 2/2020 v tabuľke na strane 30. Zákon č. 181/1995

jasnestanovujevydávaniepodielovzvýpisovkatastranehnuteľností.Posudzovanie,vydávaniepodielov
podľa výmery nemá právnu oporu v zákone č. 181/1995 o pozemkových spoločenstvách, ani v zmluve
o založení spoločenstva, ani v novom zákone č. 97/2013. Podľa prepočtu na plochu vlastníctva žalobcu
treba vychádzať z celkových podielov 10192 = 615,8986 ha = 0,0604 ha podiel krát 2538 = 153,29
ha vo vlastníctve žalobcu, čo je 24,9 % z podielov a výmery. Pri prezentácii na valnom zhromaždení
ÚLaPS Sebechleby bol porušený zákon č. 181/1995 a zmluva o založení spoločnosti, keď bolo

vydané len 538,61 hlasov. Pri hlasovaní neboli ustanovení skrutátori na sčítame hlasov pri hlasovaní.
Valné zhromaždenie ULaPS Sebechleby sa konalo v zmysle zákona č. 181/1995 o pozemkových
spoločenstvách, a teda pri prijímaní uznesenia sú dva aspekty:
a/ správnym vydaním všetkých hlasovacích práv žalobcovi 2538 by uznesenie nebolo prijaté z dôvodu:
že uznesenie bolo prijaté počtom hlasov 6482,04 mínus 2538 = 3944,04, teda pod hranicou 50 %

všetkých podielov na prijatie je stanovené viac ako 50 % všetkých podielov v spoločnosti.
b/ vzhľadom k tomu, že pri prijímaní uznesenia sa schvaľovala aj nová zmluva o založení spoločenstva
ULaPS Sebechleby bola potrebná 2/3 väčšina všetkých podielov.
Uznesenie bolo prijaté 6482,04 hlasmi z 10192 = 63,53 zo všetkých podielov, teda nebolo prijaté
uznesenie v súlade zo zákonom č. 181/1995 o pozemkových spoločenstvách, § 19 ods. 3 v súvislosti s §

18 ods. 2 písm. a/, h/ a i/ sa vyžaduje súhlas 2/3 väčšiny všetkých hlasov na prijatie uznesenia o zmene
zmluvyozaložení.Ďalejžalobcauviedol,žeprikonanívalnéhozhromaždeniaULaPSSebechlebyneboli
plné moci predložené k nahliadnutiu po ich získaní a posúdení a je zrejmé z akého dôvodu ich nebolo
možné vidieť. Plné moci neobsahujú povinné údaje, podľa zákona nemali potrebné náležitosti tak, ako
to vyžaduje Občiansky zákonník, prípadne Obchodný zákonník, a to identifikačné údaje splnomocnenca

ako aj splnomocniteľa, neobsahujú údaje o vlastníkovi, jeho výške podielov a poradové číslo v LV,
kde sa podiele nachádzajú. Plné moci boli sfalšované tak, že bol prepisovaný rok 2012 na 2013, bol
zmenený text, čo vyplýva z toho, že plné moci vydané v roku 2012 nemohli poznať číslo nového zákona o
pozemkových spoločenstvách, ktorý nebol prijatý v roku 2012. Súd mal preskúmať plné moci a po zistení
namietaných skutočností mal konštatovať, že tieto boli zo zákona neplatné, a teda nemohli byť tieto

hlasy takto získané na základe neplatných plných mocí zahrnuté, započítané do výsledkov hlasovania.
Žalobca tak navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom
rozsahu a vrátil súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie a rozhodnutie, prípadne, aby rozhodol
sám a žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal 100 %-ný nárok na náhradu trov konania.

6. Odvolanie žalobcu bolo doručované žalovanému cestou jeho právneho zástupcu dňa 19. 07. 2021
s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril dňa 22. 07. 2021. Žalovaný uviedol, že súd sa predmetom
sporu zaoberal v dostatočnom rozsahu, vo veci vykonal riadne a úplné dokazovanie a na základe takto

zisteného skutkového stavu veci vyvodil aj správny právny záver, že sú splnené zákonné predpoklady
na zamietnutie žaloby. Súd v tomto prípade pri doplnení dokazovania sa dôsledne riadil záväzným
právnym názorom odvolacieho súdu Krajského súdu v Banskej Bystrici, a preto bolo aj vo veci doplnené
dokazovanie, okrem iného, i znaleckým dokazovaním. Práve uvedené znalecké dokazovanie, jednak
súkromný znalecký posudok žalobcu a predovšetkým posudok vrátane doplnkov, ale aj výsluch znalkyne

T. G. Q. F., I.., dali jasnú odpoveď na to, či postup žalovaného pri výpočte hlasov jednotlivých podielnikov
pri konaní valného zhromaždenia dňa 01. 09. 2013 bol správny. Znalkyňa priamo na pojednávaní
zopakovala a potvrdila tú skutočnosť, že metodika a postup žalovaného pri výpočte a určení počtu
hlasov jednotlivých vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti bol správny, a to vrátane určenia výšky
hlasovacích práv pre žalobcu. Znalkyňa sa jasne vyjadrila aj v tom smere, že existovala určitá odchýlka

od žalovaným určeného počtu hlasov, ale táto bola skôr v prospech žalobcu, ako v jeho neprospech.
Žalovaný túto odchýlku vysvetlil tým, že na jednotlivých LV sa za sledované obdobie uskutočnili určité
zmeny, pri ktorých došlo k zmenšeniu celkovej výmery spoločnej nehnuteľnosti. Táto okolnosť preto
nemohla a ani nemôže mať žiadny vplyv na poškodenie žalobcu a skôr je v jeho prospech. Skutočnosti adôvody uvádzané žalobcom sa nezakladajú na pravde, sú skresľujúce neúplné a vytrhnuté z celkového
kontextu. Žalobca v podanom odvolaní len opakuje svoju teóriu o sčítaní podielov na jednotlivých LV,
pričom úplne abstrahuje od znalkyňou prijatých záverov, že tieto podiely sa síce sčítavajú, ale po

zohľadnení konkrétnej výmery uvedenej na jednotlivých LV a príslušného spoluvlastníckeho podielu
konkrétnej osoby. Žalobca svoju bludnú teóriu dokonca v podanom odvolaní na niekoľkých miestach
demonštratívne uvádza, keď napríklad žalobca uvádza, že „nie je dotknuté prepočítanie podielov
na menovateli 10192, napr. 1/10192 = 1 podiel, 2/20384 = 0,5 podielu“, tu žalovaný poukázal na
prezentované matematické znalosti a schopnosti žalobcu, keď 1/10192 je úplne to isté ako 2/20384,

teda stále sa jedná o ten istý podiel. Rovnaký matematický nezmysel je uvedený na tej istej strane, kde
žalobca v dôsledku svojich matematických schopností dospel k záveru, že vo vlastníctve žalobcu je 24,9
z podielov a výmery. K ostatným odvolacím dôvodom sa žalovaný nevyjadril, nakoľko mal za to, že s
týmito sa už súd prvej inštancie vysporiadal, resp. nebol ani predmetom konania a dokazovania, ako
je to napríklad pri namietaní údajne neplatných plných mocí ďalších vlastníkov podielov na spoločnej
nehnuteľnostižalobcom.Žalovanýpretonavrhol,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciepotvrdil

ako vecne správny.

8. Vyjadrenie žalovaného učinené prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného bolo doručené
žalobcovi cestou jeho právneho zástupcu dom 26. 08. 2021 s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť.

9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

10. V dôsledku podaného odvolania žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385

ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil
ako vecne správny.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Na základe podaného odvolania žalobcu tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a
dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania,
ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite
odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2

CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody žalobcu uvedené v jeho odvolaní
odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie nie
je dôvodné. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej
inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; pokiaľ sa týka preskúmania veci samej, odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel

k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

14. Nad rámec uvedeného, vyhodnotiac jednotlivé odvolacie námietky žalobcu uplatnené v podanom
odvolaní žalobcu, odvolací súd uvádza nasledovné: pokiaľ žalobca v podanom odvolaní dôvodí
argumentáciou obsiahnutou v bode 1, že vydanie hlasov v zmysle zákona č. 181/1995 o pozemkových

spoločenstvách hovorí o miere právnej účasti na majetku, ktorá sa vyjadruje v podieloch, ktoré sú
zapísané v katastri nehnuteľností, pričom i v ďalšom obsahu textu podaného odvolania žalobca
poukazuje na ustanovenia zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, v tejto súvislosti
odvolací súd uvádza, že valné zhromaždenie Urbárskeho lesného a pasienkového spoločenstva
Sebechleby sa konalo dňa 01. 09. 2013, t. j. za platnosti a účinnosti zákona č. 97/2013 Z. z. o

pozemkových spoločenstvách, pričom z ust. § 34 uvedeného zákona vyplýva, že zákon č. 97/2013 Z.z.
nadobúda účinnosť 1. mája 2013 (okrem ustanovení § 28 a § 29, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom
1. októbra 2013); platnosť zákon č. 97/2013 Z.z. nadobudol dňom 23. 04. 2013. Na predmetnú vec
je potrebné aplikovať ustanovenia právneho predpisu platného v čase vykonania zasadnutia valnéhozhromaždenia v znení účinnom k danému dňu, t. j. k 01. 09. 2013. V predmetnom prípade je to preto
zákon č. 97/2013 Z.z. v znení účinnom do 30. 09. 2013 (kedy bolo pôvodné znenie zákona prvýkrát
novelizované).Niejepretosprávnaodvolacianámietkažalobcuobsahujúcapoukaznapotrebuaplikácie

zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, ako to vyššie uvedeným spôsobom učinil
žalobca v podanom odvolaní, keďže uvedený právny predpis v čase vykonania valného zhromaždenia
už nebol platný a tento aplikovať nemožno. Správne súd prvej inštancie vo veci použil a na vec aplikoval
ustanovenia zákona č. 97/2013 Z. z. (v znení účinnom do 30. 09. 2013), ktorých citáciu v odôvodnení
svojhorozhodnutiaiuviedol.Včastiprávnehoposúdeniajetakrozhodnutiesúduprvejinštancieapostup

rozhodnutiu predchádzajúci vecne správny.

15. V podanom odvolaní žalobca ďalej namietal, že „mal ku konaniu valného zhromaždenia UL a PS
Sebechleby vo vlastníctve 2538 podielov na výpisoch z katastra nehnuteľnosti a tri kúpnopredajné
zmluvy na kúpu podielov, ktoré v čase konania VZ boli v katastrálnom konaní o zápise naňho ako
na žalobcu, ktoré pri prezentácii neboli uznané na vydanie k hlasovaniu. Vzhľadom k tomuto malo

byť žalobcovi vydané na hlasovanie minimálne 2538 podielov, ktoré potvrdila i znalkyňa v znaleckom
posudku 2/2020 v tabuľke na strane 30. Zákon 181/1995 jasne stanovuje vydávanie podielov z výpisov
katastra nehnuteľností. Posudzovanie vydávanie podielov podľa výmery nemá oporu v zákone 181/1995
o pozemkových spoločenstvách ani v zmluve o založení spoločnosti ani v novom zákone č. 97/2013“.

16. K uvedenej odvolacej námietke odvolací súd pre úplnosť opätovne uvádza, že ani v tomto prípade
pri metodike prepočtu podielov na počet hlasov pre hlasovanie o hospodárení so spoločnou vecou,
vychádzajúc z veľkosti podielov na majetku pozemkového spoločenstva, nie je možné vychádzať z
ustanovení zákona č. 181/1995 Z.z. , tak ako bolo uvedené vyššie, nakoľko uvedený právny predpis
v čase vykonania valného zhromaždenia nebol platný ani účinný. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní

namietal, že mu malo byť vydané minimálne 2538 podielov, ktoré potvrdila i znalkyňa v znaleckom
posudku, v žalobe žalobcu zo dňa 22. 08. 2014 žalobca sám uviedol, že mu bol pridelený podiel na
hlasovaní 538,61 hlasov. Znalkyňa v znaleckom posudku 2/2020 zo dňa 17. 06. 2020 síce konštatovala
nesprávnosť, resp. odchýlku pri stanovení podielov a tomu zodpovedajúcich hlasov, avšak znalkyňa
konštatovala vyšší podiel spoluvlastníctva počítaného žalobcovi, keď v závere znaleckého posudku

uviedla: „vyšší podiel spoluvlastníctva, vznikol urbáru tým, že započítali aj podiely dokúpené žalobcom
po roku 2013“. Z uvedeného vyplýva, že nepresnosť vedenia podielov bola na prospech žalobcu, keď
akojehovlastníctvobolivroku2013započítanéipodielyreálnenadobudnutéžalobcomažporoku2013,
resp. po vykonaní valného zhromaždenia, čím bol pozemkovým spoločenstvom počítaný žalobcovi v
konečnom dôsledku väčší podiel, než aký mu v čase vykonania predmetného valného zhromaždenia

01. 09. 2030 prislúchal.

17. Odvolací súd zvýrazňuje, že súdom ustanovená znalkyňa v znaleckom posudku konštatovala, že
žalobcovi ku dňu 01. 09. 2013 prináležalo 2538 podielov (z celkového počtu podielov 10 192), čo
predstavuje 4, 98 % - tný podiel z vlastníckych podielov. Pre úplnosť znalkyňa uviedla, že žalobca mal

a má v súčasnosti nákupom podielov po valnom zhromaždení 01. 09. 2013 vlastnícky podiel 2739, 24,
čo predstavuje 5, 38 %.

18. Je nutné zvýrazniť, že vo vypracovanom znaleckom posudku znalkyňa uviedla inú metodiku výpočtu
hlasovacích práv, podľa ktorej veľkosť podielov jednotlivých podielnikoch sa nerovná počtu hlasovacích

práv. V odpovedi na otázku 5 (znaleckého posudku neobsahujúceho číslovanie strán) znalkyňa uvádza,
že„celkovýpodielsapočítazcelkovéhopočtupodielovna5-tichlistochvlastníctva,čoje50960podielov
( 5 x 10 192)“.

19. Znalkyňa vo vypracovanom znaleckom posudku sa nezaoberala zodpovedaním otázky, či žalobcovi

bol dňa 01. 09. 2013 pridelený správny počet hlasovacích práv - hlasov (počet hlasovacích práv
nerovná sa výške podielov podielnika), prípadne, aký počet hlasovacích práv (hlasov) mal byť žalobcovi
vzhľadom ma veľkosť jeho podielu/podielov pridelený. Takúto otázku znalkyňa zadanú nemala a táto
v konaní zostala nezodpovedaná. Žalobca zároveň odpoveď na uvedenú otázku v konaní odborne
nezodpovedal a nepreukázal žiadnym iným dôkazom, okrem vlastných výpočtov so zjavne nesprávnou

metodikou výpočtu.

20. Preto pokiaľ znalkyňa z údajov predložených žalovaným, ale predovšetkým z údajov zistených z
katastra nehnuteľností dospela k záveru, že podiely žalobcu ku dňu 01. 09. 2013 predstavujú 2538,čo predstavuje 4, 98 % podiel z vlastníckych podielov celkom (znalkyňou počítaných celkového počtu
podielov na 5 listoch vlastníctva 50 960) , z uvedeného vyplýva záver, že žalobca je vlastníkom spoločnej
veci (podielnikom) s pomerom účasti cca 5%, pričom na uvedenom valnom zhromaždení mu boli uznané

podiely vo väčšom rozsahu a z toho bolo odvodených viac hlasovacích práv, než by mu prináležalo,
potom uvedená okolnosť nemôže mať za následok, že by uznesenie valného zhromaždenia, proti
ktorému podľa zápisnice hlasoval len žalobca s počtom hlasov 538, 61 (za návrh bolo 6 482, 04 hlasov),
nebolo prijaté nadpolovičnou väčšinou prítomných hlasujúcich podielnikov.

21. Pokiaľ v podanom odvolaní žalobca uvádza, že „správnym vydaním všetkých hlasovacích práva
žalobcovi 2538 by uznesenie nebolo prijaté z dôvodu, že uznesenie bolo prijatí počtom hlasov 6482,04 -
2538 = 3944,04, teda pod hranicou 50 % všetkých podielov“, uvedené tvrdenie nie je správne, nakoľko
žalobca jednak stotožňuje podiel žalobcu konštatovaný znalkyňou v rozsahu 2538, pričom uvedený
podiel sa nerovná počtu hlasovacích práv, t.j. počtu hlasov pre potreby hlasovania, a jednak žalobca
svoj podiel (nie počet hlasov) odčítava od počtu hlasov odovzdaných (hlasujúcich) za návrh (teda

nie všetkých hlasov) podielnikov, preto matematický výpočet učinený žalobcom, a to ako v spôsobe
výpočtu a následne logicky ani v jeho výsledku, nie je správny. Žalobca matematicky pracuje s údajmi
(hodnotami), ktoré sú pre matematickú operáciu navzájom nespôsobilé a preto metodika výpočtu
použitá žalobcom je prima facie nesprávna.

22. Pokiaľ v podanom odvolaní žalobca tiež namieta, že na prijatie, resp. schválenie novej zmluvy o
založení spoločenstva bola potrebná dvojtretinová väčšina všetkých podielov, ani uvedenú odvolaciu
námietku odvolací súd nemohol vyhodnotiť ako dôvodnú, nakoľko z ust. § 15 ods. 2 právneho predpisu
platného a účinného v čase konania valného zhromaždenia dňa 01. 09. 2013 - zákona č. 97/2013 Z.z.,
zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 4 písm. a/, b/, h/ a i/ nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov

členov spoločenstva; v ostatných prípadoch zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov
členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje, alebo s ktorým nenakladá
fond podľa § 10 ods. 1 a 2. Prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby
rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia.

23. Z citovaného zákonného znenia vyplýva, že pre prijatie zmluvy o založení spoločenstva, príp.
pri rozhodovaní o zmenách v zmluve o založení spoločenstva, nie je potrebná dvojtretinová
väčšina všetkých hlasov podielnikov, tak ako v odvolaní tvrdí žalobca, ale zhromaždenie rozhoduje
nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov členov spoločenstva. Zo zápisnice z uvedeného valného
zhromaždenia zo dňa 01. 09. 2013 vyplynulo, že počet hlasov odovzdaných za návrh na zmeny v

zmluve o založení spoločenstva, predstavuje 63, 60% všetkých hlasov podielnikov, počítajúc však
celkový počet hlasov a zároveň celkový počet podielov 10 192. Žalobcovi sa v konaní žiadnym ním
predloženým dôkazom nepodarilo preukázať, že by uvedený záver bol nesprávny a to i prihliadnuc
na odchýlku spôsobenú vydaním viac hlasov, resp. hlasovacích práv žalobcovi na jeho prospech, v
dôsledku evidovania podielu žalobcu vo väčšom rozsahu. Zároveň je nutné uviesť, že takto tvrdenú

okolnosť v kontradiktórnom civilnom konaní má povinnosť preukázať (nielen tvrdiť) žalobca.

24. Odvolací súd tak konštatuje, že na základe údajov zistených v konaní, a tiež údajov a
skutočností uvádzaných znalkyňou možno konštatovať nesprávnosť pri pridelení počtu hlasovacích
práv odvodených od nepresne evidovaného podielu žalobcu v urbárskej spoločnosti, avšak na

prospech žalobcu, ktorá nesprávnosť sama o sebe však nespôsobuje neplatnosť uznesenia z valného
zhromaždenia, a tiež nespôsobuje, že by predmetné uznesenie nebolo prijaté nadpolovičnou väčšinou
všetkých hlasov členov spoločenstva. V tejto otázke bol záver súdu prvej inštancie obsiahnutý v
odôvodnení rozsudku vecne správny a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje.

25. Záverom súd prvej inštancie v bode 80 odôvodnenia rozsudku konštatoval, že pokiaľ sa žalobca
domáhal určenia neplatnosti predmetného zhromaždenia konaného dňa 01. 09. 2013 i z dôvodu
sfalšovania prezenčnej listiny, ako aj ďalších skutočností, ktoré súviseli s inými podielnikmi, tu súd
poukázal na to, že „žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že má aktívnu legitimáciu, aby
na tieto skutočnosti poukazoval. V konaní nepreukázal, že má mandát zastupovať osoby, ktoré mali

byť poškodené falšovaním prezenčnej listiny. Z týchto dôvodov súdu neostalo nič iné, len na tieto
skutočnosti uvádzané žalobcom neprihliadať, a teda žalobcovi ani v tejto časti sa nepodarilo preukázať
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver súdu, že predmetné uznesenia valného zhromaždenia konané
dňa 01. 09. 2013 je neplatné“. V podanom odvolaní žalobca záverom prednáša odvolaciu argumentáciu,ktorá je obsahovo zhodná ako skutočnosť, ktorú vyššie uvedeným spôsobom vyhodnotil a s ktorou
sa vysporiadal súd prvej inštancie, keď však v podanom odvolaní žalobca neuviedol, v čom považuje
rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, keď v podanom odvolaní bezo zmeny prednáša rovnakú

argumentáciu, akú uplatňoval v konaní pred súdom prvej inštancie. V podanom odvolaní žalobca
namieta, že „vzhľadom k tomu, že plné moci nemali zákonnú formu a náležitosti sú zo zákona neplatné, v
takomto prípade má za to, že nie je potrebné preukazovať aktívnu legitimáciu a mandát na zastupovanie
iných osôb, členov spoločenstva. Súd mal preskúmavať plné moci a po zistení namietaných skutočností
mal skonštatovať, že tieto boli zo zákona neplatné, a teda nemohli byť tieto hlasy takto získané na

základe neplatných plných mocí zahrnuté, započítané do výsledkov hlasovania“.

26. Aktívnou vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva svedčiaci o tom,
kto je nositeľom uplatneného práva, alebo povinnosti, ktoré je predmetom konania. Nedostatok vecnej
legitimácie aktívnej znamená, že subjekt nie je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, resp. práva,
na základe ktorého môže žiadať od povinného určité plnenie, alebo iný nárok. Aktívnou vecnou

legitimáciou sa teda rozumie také hmotno-právne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi i procesné
právo si tento hmotno-právny nárok uplatňovať. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia
tvrdenéhoprávanastranežalobcu)alebopasívnej(existenciatvrdenejpovinnostinastranežalovaného)
je imanentnou súčasťou každého súdneho konania a jednou z podstatných otázok, ktoré si súd musí
vyriešiť. Súd žalobe môže vyhovieť len vtedy, ak žaluje osoba, ktorá je nositeľom hmotno-právneho

oprávnenia, pričom ak sa uvedené v konaní nepreukáže, súd žalobu zamietne zo záverom o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

27. V súdenej veci žalobca v podanom odvolaní, rovnako ako v konaní pred súdom prvej inštancie len
tvrdí okolnosti o porušení práva ostatných spoluvlastníkov spoločnej veci (podielnikov) „sfalšovaním“

plných mocí. Bližšie toto svoje tvrdenie nešpecifikuje a uvedenú okolnosť žiadnym spôsobom
nepreukazuje, pričom predovšetkým, ako správne uviedol v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie,
nepreukazuje, že mu prislúcha hmotnoprávne oprávnenie osoby resp. osôb, ktorých práva mali byť
uvedeným konaním dotknuté alebo porušené. V tejto otázke i odvolací súd vzhliadol nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu, čoho následkom je záver o nutnosti zamietnutia žaloby a to bez vecného

posúdenia dôvodnosti žalobného návrhu v tejto časti.

28. S poukazom na zistené skutočnosti odvolací súd uzatvára a konštatuje správnosť záveru súd prvej
inštancie, keď tento v odôvodnení rozhodnutia dospel k záveru, že žalobcovi sa na základe vykonaného
dokazovania nepodarilo preukázať, že nesprávnym postupom žalovaného došlo k porušeniu práv

žalobcu v tej miere, že by jeho veľkosť podielu mohla privodiť iný výsledok hlasovania ostatných
zúčastnených podielnikov na hlasovaní valného zhromaždenia dňa 01. 09. 2013. Uvedený záver
vyplynul i zo súdom nariadeného znaleckého dokazovania. Na záveroch znaleckého posudku znalkyňa
pri výsluchu súdom zotrvala a žalobca (odvolateľ) a ani žalovaný v tejto časti závery znalkyne
nenamietali, nerozporovali, žalobca správnosť týchto odborných záverov nevyvrátil, ani nespochybnil

iným predkladaným či navrhovaným dôkazom na rovnakej úrovni odbornosti a iné dokazovanie žalobca
nenavrhol vykonať. S poukazom na uvedené odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v jeho meritórnom výroku I. potvrdil ako vecne správny.

29. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd výrok II. o trovách konania, o ktorých súd prvej inštancie

rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď konštatoval, že v predmetnom konaní bol žalovaný úspešný
v celom rozsahu, a preto s prihliadnutím na celkový procesný úspech v konaní mu priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny i v časti rozhodnutia o trovách konania, keďže žaloba žalobcu bola
zamietnutá v celom rozsahu, t. j. žalobca nebol úspešný ani sčasti, a teda celkový procesný úspech

prináleží žalovanému v rozsahu 100 %. Správna bola teda aplikácia ust. § 255 ods. 1 CSP súdom prvej
inštancie, podľa ktorého uložil povinnosť náhrady trov konania vzniknutých žalovanému, žalobcovi v
celom rozsahu s poukazom na celkový procesný úspech žalovaného. Odvolací súd preto ako vecne
správny potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie i v jeho závislom výroku II. o trovách konania.

30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP
a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalobcu tento nebol úspešný ani v
časti, keď v dôsledku odvolacích námietok žalobcu nebolo rozhodnutie súdu prvej inštancie ani sčasti
zmenené a odvolacím súdom bol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdený ako vecnesprávny. Celkový procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží žalovanému, a to v celom rozsahu,
ktorý bol v odvolacom konaní zastúpený právnym zástupcom z radu advokátov a ktorý sa k odvolaniu
žalobcu i vyjadroval, a teda žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním i reálne trovy vznikli. Preto

odvolacísúdvýrokomII.rozhodoltak,žežalobcoviakoprocesneneúspešnejstranevodvolacomkonaní
vcelomrozsahuuložilpovinnosťnáhradytrovodvolaciehokonaniažalovanéhovrozsahu100%vlehote
3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov.

31. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

32. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).