Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 5. september 2021

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 6Csp/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620200358
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Tóthová Gederová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2021:6620200358.7

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Tóthovou Gederovou v spore žalobcu: J.
S., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, R.Č., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: V. V.P., N..
XX.XX.XXXX, A. X..X. XXXX/X, C. proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzsko zapísaná v parížskom Registri obchodu a
spoločnostipodč.542097902,konajúcanaúzemíSlovenskejrepublikyprostredníctvomBNPPARIBAS

PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova
2, Bratislava zastúpený: Advokátska kancelária Nagyová Tenkáč, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42,
Bratislava o zaplatenie 555,48 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 555,29 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% do 3 dní odo
dňa právoplatnosti uznesenia ktorým súd rozhodne o výške nároku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 23.01.2020 bola tunajšiemu súdu predložená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal vydania

bezdôvodného obohatenia vo výške 460,29 Eur s príslušenstvom. Žalobcu odôvodnil tým, že so
žalovaným uzavreli dňa 12.11.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom úvere
a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXX.
Uviedol, že v zmluve absentujú obligatórne náležitosti a to: doba trvania zmluvy a termín konečnej
splatnosti, celková výška spotrebiteľského úveru, opis tovaru alebo služby, úroková sadzba, odplata,
ročná percentuálna miera nákladov, výška, počet a termíny splátok a priemerná RPMN. Z daného

dôvodu je úver považovaný za bezúročný a bezodplatný. Bezdôvodné obohatenie je v sume 460,29
Eur. Taktiež uviedol, že zmluvné podmienky neboli vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, najmä
dátum začiatku splatnosti, RPMN a odplata. Zároveň nebolo individuálne dojednané poistenie úveru.
Zmluva obsahuje aj neprijateľné podmienky, ktoré neboli individuálne dojednané a boli včlenené do
zmluvy, ktorá je voľným okom nečitateľná, vopred pripravená, formulárová a on ako spotrebiteľ nemal
možnosť ovplyvniť jej obsah. Musel ju podpísať ako celok, pričom obsahuje neprijateľné podmienky

ako poplatky za poistenie, riešenie sporov s rozhodcovskom konaní, úroky z omeškania, zastrašovanie.
Žalobca ako spotrebiteľ má len povinnosti, nemá žiadne výhody. Pri podpis zmluvy nebol riadne
poučený o dôsledkoch podpísania zmluvných dojednaní. Takéto zmluvné dojednania spôsobujú až
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, rovnako
sa priečia dobrým mravom. Poukázal na smernicu č.93/13/EHS. Na základe uvedeného žiada vydať
bezdôvodné obohatenie.Na preukázanie svojich tvrdení predložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.11.2014, štandardné
európske informácie, výkaz o úhrade, poštové poukážky, výpočet RPMN a návrh na mimosúdnu
dohodu.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 20.03.2020 uviedol, že dňa 12.11.2014 bola uzavretá zmluva o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1 000,- Eur. Z
dôvodu omeškania žalobcu s úhradou žalovaný listom z dňa 11.09.2018 zaslal žalobcovi oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti a predžalobnú výzvu. Námietky žalobcu o tom, že zmluva neobsahuje

podstatné náležitosti považujú za nedôvodné. Podľa žalobcu neobstojí argumentácia o absencii rozpisu
splátok. V tomto smere poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/56/2018 zo dňa
17.04.2018, sp.zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018 a sp.zn. 4Cdo/211/2017 zo dňa 23.04.2018
ako aj rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 05.09.2018 vo veci C-331/18 TE proti Pohotovosti. Doba
trvania zmluvy je uvedená v časti 1 ods. 2 bod 2.1 Zmluvy. V danom prípade išlo o bezúčelový úver,
preto námietka žalobcu, že zmluva neobsahuje opis tovaru alebo služby je nedôvodná. Celková výška

a mena úveru je v zmluve uvedená ako 1 000,--Eur. V čase uzavretia zmluvy údaj o odplate nebol
podstatnou náležitosťou zmluvy. Úroková sadzba bola dojednaná ako fixná vo výške 16,90 %. Pokiaľ
ide o RPMN uviedol, že táto je v zmluve uvedená vo výške 18,26%. Poukázal na § 2 písm. g) Zákona o
spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého sa náklady na poistné započítavajú do celkových nákladov
iba za predpokladu, že spotrebiteľ musel uzavrieť zmluvu o poistnom, aby získal spotrebiteľský úver.

Uzavretie zmluvy o poistnom bolo fakultatívne, čo vyplýva zo štandardných európskych informácii
ako aj Dohody o zrážkach zo mzdy. Poistenie teda nebolo podmienkou poskytnutia spotrebiteľského
úveru, preto ho nebolo možné započítať do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom.
Žalovaný považuje nárok žalobcu za nedôvodný a vzniesol námietku premlčania všetkých platieb
uhradených viac ako 2 roky od podania žaloby.

Na podporu svojich tvrdení predložil oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti s podacím hárkom,
potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov, potvrdenie o prijatých splátkach, oznámenie o
úvere č. XXXXXXXXXXXXXX, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.11.2014 a osobný dotazník
zo dňa 12.11.2014.

Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 05.06.2020 poprel vyjadrenie žalovaného a považoval ho za
rozporné so zákonmi a dobrými mravmi. Uviedol, že dňa 11.02.2014 uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXXXXXX vo výške 228,42 Eur na nákup tovaru, ktorý podľa jeho mienky preplatil.
Dňa 12.11.2014 uzavrel s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola

vopred predtlačená, formulárová, voľným okom nečitateľná, do ktorej vpísal len údaje o svojej osobe,
o výške úveru, obsahovala aj neprijateľné zmluvné podmienky a to použitie Obchodného zákonníka,
poistenie a riešenie sporov cestou rozhodcovského konania. Súčasťou zmluvy bola aj Dohoda o
zrážkach zo mzdy. Tieto zmluvné dojednania neboli individuálne dojednané, musel ich podpísať ako
celok bez možnosti ovplyvniť ich obsah a právny predchodca žalobcu ho mal oboznámiť o následkoch

podpísania zmluvy. So zmluvou nemal ani možnosť sa oboznámiť z dôvodu nečitateľnej zmluvy. Ďalej
uviedol, že z listinných dôkazov vyplýva, že od decembra 2014 do marca celkovo uhradil sumu 1
555,48 Eur. Nad istinu teda uhradil sumu 555,48 Eur. V súvislosti s oznámením mimoriadnej splatnosti
uviedol, že nemal vedomosť o nedoplatkoch a zároveň už v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nad
rámec istiny zaplatil sumu nad rámec istiny. Poukázal na to, že v obdobných prípadoch súdy vyvodili

absolútnu neplatnosť zmluvy v dôsledku nezrozumiteľnosti, pretože zmluvné podmienky boli napísané
nečitateľným malým písmom, rovnako ako aj zmluva o úvere. Uviedol, že v zmluve nie je uvedený
presný dátum prvej splátky, keď znenie „splatnosť prvej splátky je 15.deň v mesiaci nasledujúcom po
mesiaci, v ktorom bol úver dlžníkovi poskytnutý v dohodnutej výške“ nemožno považovať za jasné,
zreteľne a s odbornou starostlivosťou vysvetlené. Údaj o termíne konečnej splatnosti je síce v zmluve

uvedený, avšak bez použitia optickej pomôcky nečitateľný. Celková výška úveru bola v zmluve uvedená
vo výške 1 000,- Eur, avšak správne mala byť uvedená vo výške 973,82 Eur a nie ako je to uvedené
v samotnom potvrdení. Priemerná RPMN bola v zmluve vo výške 44,06 %, podľa údajom NBS bola
stanovená na 13,02% a skutočná bola 67,60%. Úroková sadzba bola v zmluve stanovená na 16,90%,
avšak skutočná výške bola 47,96% a podľa NBS bola stanovená na 14,04%. Taktiež je nesprávne

uvedená hodnota RPMN, keď v zmluve je uvedená vo výške 18,26%, avšak z počtu 48 splátok po 30,82
Eur je celková suma na úhradu vo výške 1 479,36 Eur a nie 1 382,40 Eur. Poukázal na to, že z obsahu
zmluvy nevyplýva, že by poskytnutie poistenia ako doplnkovej služby nebolo podmienkou pre získanie
spotrebiteľského úveru, pretože je zahrnutý v mesačnej splátke a je v zmluve vyjadrený percentom6,99%, mal byť preto zahrnutý do celkových nákladov. Je toho názoru, že žalovaný na trhu vystupuje
dlhodobo a mal by konať s odbornou starostlivosťou, preto by sa na neho mala vzťahovať 10 ročná
premlčacia objektívna doba pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Mnohé súdy vyhlásili obdobné

zmluvy o spotrebiteľských úveroch za absolútne neplatné v dôsledku nezrozumiteľnosti, malého písma,
ktorým je napísaná zmluva ako aj zmluvné podmienky, v dôsledku čoho sa žalobca ako spotrebiteľ
nemohol oboznámiť s jej obsahom. Následne žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
555,48 Eur.

Dňa 22.06.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom uviedol, že nie je zrejmé z čoho
žalobca vyvodil sumu bezdôvodného obohatenia vo výške 555,48 Eur. Zotrval na svojich tvrdeniach, že
žalobcovi bol na základe úverovej zmluvy zo dňa 12.11.2014 poskytnutý úver vo výške 1 000,- Eur. Táto
suma pozostávala zo sumy 50,27 Eur, čo predstavovalo úhradu zostatku úveru č. XXXXXXXXXXXXXX
a sumy 949,73 Eur, ktorá bola poukázaná na účet žalobcu. Žalobca pritom nepreukázal, že výška
úveru bola práve len vo výške 949,73 Eur. Rovnako nie je možné aplikovať 10-ročnú premlčaciu dobu.

PoukázalpritomnarozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.1Cdo/238/2017,rozsudkuKrajskéhosúduv
Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/1392/2014 zo dňa 24.09.2015, sp.zn. 14Co/1015/2014 zo dňa 25.04.2016.
Nie je možné podľa žalovaného prísť k priamemu úmyslu, nakoľko je potrebné uvedomenie si svojho
konania, ani k nepriamemu úmyslu, nakoľko sa vyžaduje uzrozumenie, čo v danom prípade absentuje.
Nie je možné preto hovoriť o úmyselnom bezdôvodnom obohatení.

Žalovaný na výzvu súdu dňa 08.07.2020 predložil súdu výpočet RPMN.

Dňa 16.09.2020 žalobca vo svojom vyjadrení zotrval na skutočnostiach uvádzaných v žalobe ako aj
vyjadrení.

Dňa 23.09.2020 sa vo veci konalo pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil žalobca ani žalovaný, prítomný
však bol právny zástupca žalovaného. Súd preto rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu
ako aj žalovaného.

Právna zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu zamietnuť pre nedôvodnosť. Mala za to, že zmluva
obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom v čase uzavretia zmluvy.

Dňa 10.06.2021 žalobca vo svojom vyjadrení zotrval na skutočnostiach uvádzaných v žalobe ako aj
vyjadrení.

Dňa 14.07.2021 sa vo veci konalo ďalšie pojednávanie, ktoré ho nezúčastnil žalobca, prítomná však
jeho splnomocnená zástupkyňa, rovnako neprítomný žalovaný, prítomný však jeho právny zástupca.
Súd preto rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu ako aj žalovaného.

Splnomocnená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalobca sa o bezdôvodnom obohatení
dozvedel od svojej švagrinej, ktorá mala rovnako s právnym predchodcom žalovaného uzavretú
zmluvu. Následne žalobca zaslal žalovanému návrh mimosúdnej dohody zo dňa 23.10.2019, ktorý
možno považovať za deň, keď sa žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení. Výšku bezdôvodného
obohatenia žalobca určil z poštových poukazov priložených k žalobe. Taktiež poukázala na to, že

žalovaný neskúmal bonitu žalobcu pri uzatváraní zmluvy a rovnako na nesprávny výpočet RPMN. Výšku
úroku žalobca vypočítal tak, že počet mesiacov poskytnutia úveru prerátal na dni. Vypočítal si násobok
výšky pôžičky a počtu dní. Taktiež násobok celkových nákladov a počtu dní, ktoré vydelila počtom
splátok. Uvedené výsledky od seba odčítala a vynásobila číslom 100. Ide o vzorec pre výpočet výšky
úrokov. Výšku RPMN vypočítal prostredníctvom interaktívnej kalkulačky. Uviedla tiež, že nemohla byť

vyhlásená mimoriadna splatnosť pôžičky, pretože nebola skúmaná bonita žalobcu.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na písomných vyjadreniach, Poukázal na to, že z
listín založených v spise vyplýva, že žalobca zaplatil sumu 1 492,48 Eur, preto im nie je známe navýšenie
sumy bezdôvodného obohatenia. V súvislosti s bonitou poukázal na osobný dotazník, z ktorého vyplýva

skúmanie bonity žalobcu. Výpočet výšky RPMN je založený v spise. Majú za to, že zmluva obsahuje
všetky obligatórne náležitosti. Žalobcovi bol vyplatený úver vo výške 1 000,- Eur a to tak, že suma vo
výške 50,- Eur bola použitá na úhradu existujúceho úveru. Bol toho názoru, že úver nemožno považovať
za bezúročný a bezodplatný.Žalobca vo svojom podaní zo dňa 16.07.2021 predložil vzorec na výpočet úroku a odplaty.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 21.07.2021 uviedol výpočet celkových nákladov a to odrátaním
splátky poistného z výšky mesačnej splátky, ktorá vychádza na sumu 28,80 Eur. Potom násobok
mesačnej splátky 28,80 Eur a počet splátok t.j. 48 sa rovná 1 382,40 Eur.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 27.07.2021 uviedol, že výpočet úrokovej sadzby, predložený

žalobcom, nie je správny a nie je zrejmé, na základe akých matematických vzorcov žalobca dospel k
výpočtom. V danom prípade ide o fixnú ročnú úrokovú sadzbu a nie úrokovú sadzbu, vzťahujúcu sa na
celé obdobie úverového vzťahu.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 03.08.2021 uviedol, že na to, aby bolo možné zistiť aká bola
výška mesačnej splátky bez poistenia, je potrebné sumu 30,80 Eur vynásobiť číslom 100 (čo predstavuje

100%) a následne vydeliť číslom 106,99 (čo zahŕňa percentuálne vyjadrenie 100% ako aj poistenie
6,99% = 106,99%). Takýmto postupom sa dospeje k sume mesačnej splátky bez poistenie t.j. 28,80 Eur.

Vo veci bolo nariadené na deň 06.09.2021 pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil žalobca, prítomná jeho
splnomocnená zástupkyňa. Rovnako neprítomný žalovaný, prítomný však jeho právny zástupca. Súd

preto rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu ako aj žalovaného.

Súd na pojednávaní pripustil zmenu žaloby v znení: „Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné
obohatenie vo výške 555,48 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania podľa aktuálnej sadzby NBS odo
dňa 27.10.2019 až do dňa zaplatenia. Žalovaný je povinný uhradiť trovy konania do 3 dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi súd priznáva v spore 100% úspešnosť.

Splnomocnená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že z predloženého výpočtu žalovaného je
zjavné, že do výpočtu úroku nebolo zarátané poistenie, keďže bolo vychádzané len zo splátky 28,80 Eur.
Zdanéhodôvodumámezato,ženiejeanisprávnyvýpočetRPMN.Rovnakopoukázalanato,žeosobný

dotazník nepreukazuje skutočné skúmanie schopností klienta splácať úver, pričom predložili listinné
dôkazy preukazujúce, že manželka žalobcu bola v tom čase vedená na úrade práce ako nezamestnaná.
V záverečnej reči žiadala žalobe vyhovieť.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že rozporovali všetky skutočnosti uvádzané v

žalobe, pričom na podporu svojich tvrdení predložili listinné dôkazy. Mali za to, že zmluva obsahuje
všetky podstatné náležitosti v súlade so zákonom. Zároveň bola skúmaná bonita klienta a to cestou
osobného dotazníka, pričom žalobca bol v tom čase živnostníkom. Sú tam uvedené jeho príjmy a
výdavky z týchto údajov sa vychádzalo pri uzatváraní zmluvy. Poukázali na to, že súdu bol predložený
spôsob výpočtu jednak úroku ako aj RPMN. Do výpočtov bola zahrnutá splátka bez poistenia, nakoľko

toto poistenie nebolo povinné uzatvoriť pri podpise zmluvy. Zo samotnej zmluvy ako aj štandardných
európskych informácií je zrejmé, že poistenie nebolo súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda
nemohlo byť zahrnuté ani do ostatných parametrov, ktoré sa vypočítavajú zo zmluvy (úrok a RPMN). V
záverečnej reči poukázal na vyjadrenia, zotrval na tom, že došlo ku skúmaniu bonity, pričom zotrval na
správnosti výpočtu celkových nákladov. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť.

Podľa zákonného ustanovenia § 9 ods. 1 Zákona č.129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa zákonného ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona č.129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
obsahuje najmä
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa zákonného ustanovenie § 2 písm. g) Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským
úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musíspotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem
notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o

poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok,

Podľa zákonného ustanovenia § 11 ods. 1 Zákona č.129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa zákonného ustanovenia § 11 ods. 1 Zákona č.129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1,
nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade

hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a)má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,

u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v

tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako aj výsluchom žalovanej a
zistil tento skutkový a právny stav veci:

Právny predchodca žalovaného uzavrel so žalobcom dňa 12.11.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere,

na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1 000,- Eur, ktorý sa zaviazal zaplatiť v 48
mesačných splátkach po 30,82 Eur, pri úrokovej sadzbe 16,90%, RPMN vo výške 18,26%, priemernej
RPMN vo výške 44,06 Eur, celkovej čiastke, ktorú musel žalobca zaplatiť 1 382,40 Eur. Splátka bola
splatná k 15. dňu v mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky nastala 15-ty deň v mesiaci nasledujúcom
po mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý.

Podľa článku 3 ods. 3.1 písm. a) zmluvy, v prípade, ak klient nespláca poskytnutý úver/revolvingový úver
riadne a včas, ak klient poskytol Cetelem nepravdivé údaje, ak bolo na majetok klienta alebo manžela/ku
klienta začaté exekučné konanie, ak klient riadne a včas nespláca svoje ďalšie záväzky voči Cetelemu
alebo iným veriteľom, je Cetelem oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru/revolvingového úveru

t.j. požadovať splatenie úveru/revolvingového úver vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s
účinnosťou, ktorú Cetelem určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalovaný poskytol úver v rámci
predmetu svojho podnikania, žalobca ho za týmto účelom neprijal, spĺňajú tak definíciu veriteľa a

spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) a b) zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a iných úveroch a pôžičkách a zmluva zo dňa 12.11.2014 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa
ustanovenia § 2 písm. d) citovaného zákona. Zároveň obe strany spĺňajú definíciu dodávateľa a
spotrebiteľa podľa ustanovenia § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka a táto zmluva je spotrebiteľskouzmluvou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia sa aplikujú aj v
obchodnoprávnych vzťahoch, keďže Obchodný zákonník spotrebiteľské zmluvy osobitne neupravuje.

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti
vyžadované zákonom. V zmluve je jasne uvedená doba splatnosti úveru (časť 1 čl. 2 ods. 2.1 Zmluvy),
rovnako je konkrétne uvedený termín konečnej splatnosti t.j. dňa 15.12.2018. Zo zmluvy jednoznačne
vyplýva, že každá splátka je splatná k 15-temu dňu v mesiaci, pričom prvá splátka je splatná k 15-
temu dňu nasledujúceho mesiaca po čerpaní. Takýmto slovným spojením je možné jednoducho určiť

začiatok splatnosti splátky, pričom nie je potrebný zložitý matematický výpočet. Súd súhlasí s vyjadrením
žalovaného, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na istinu, úroky a poplatky a v plnej miere sa
s týmto tvrdením stotožňuje. Uvedená skutočnosť vyplýva z ustálenej súdnej praxe najvyšších súdnych
autorít t.j. rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/56/2018, 3Cdo 146/2017 a 4Cdo/211/2017. Súd
zároveň zdôrazňuje, že v predmetnom prípade išlo o poskytnutie bezúčelového spotrebného úveru, nie
o predaj spotrebného tovaru resp. poskytnutie služby, preto zákon nevyžaduje, aby súčasťou zmluvy bol

opis tovaru resp. služby, pokiaľ sa spotrebiteľský úver netýka konkrétneho tovaru resp. služby. Pokiaľ
ide o výpočet úroku, v tomto smere žalobca síce predložil spôsob jeho výpočtu, avšak nepreukázal
súdu, že tento výpočet je správny, t.j. nepodložil svoj výpočet úroku vzorcom ustanoveným zákonným
spôsobom pre výpočet úroku. Síce žalobca predložil akýsi vzorec, avšak nevedno akým spôsobom
dospelkuvedenémuvzorcu,pretohonemožnopovažovaťzasprávny.Zároveňvčaseposkytnutiaúveru

boli priemerné úrokové sadzby pre domácnosti čo do poskytnutia úverov do 5 rokov vo výške 12,48%,
teda úrok vo výške 16,90% je potrebné považovať za primeraný. Čo sa týka výšky celkových výdavkov,
súd uveril tvrdeniam žalovaného a stotožnil sa s jeho spôsobom výpočtu. Uvedený výpočet je logický a
jeho výsledkom je suma stanovená v zmluve. Nie je možné prisvedčiť žalobcovi, že poistné malo byť
zahrnuté do výpočtu celkových nákladov a RPMN, pretože zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že uzavretie

poistenia nebolo podmienkou uzavretia zmluvy, preto časť splátky prislúchajúca poisteniu nemohla byť
zahrnutá do celkových nákladov, tak ako to tvrdili. Súd je toho názoru, že zmluva obsahuje aj správny
výpočet RPMN, pričom nie je možné prihliadať výlučne na interaktívnu kalkulačku a jej výpočet, ktorý
bol založený v spise. Žalovaný predložil súdu kvalifikovaný výpočet ako aj údaje, z ktorých vychádzal pri
samotnom výpočte. Žalobca ďalej namietal, že zmluva je napísaná nečitateľným drobným písmom, čo

je podľa neho neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd je však toho názoru, že zmluvu možno prečítať
voľným okom, žalobca sa teda mohol oboznámiť s jej obsahom, pričom jej zneniu mal venovať náležitú
pozornosť. Žalobca nebol nútený uvedenú zmluvu podpísať, mal možnosť sa slobodne rozhodnúť, či
takúto zmluvu podpíše resp. nie. Nie je namieste sa zbavovať zodpovednosti tým, že ako spotrebiteľ
bol nútený zmluvu podpísať ako celok, pretože nemusel k jej obsahu pristúpiť. Žalobca sa nemôže

takýmto spôsobom zbavovať svojej zodpovednosti za to, že mu v čase podpisu zmluvu nezáležalo na
tom, aké následky ho postihnú v prípade nesplnenia si povinností, nakoľko zo súdnej praxe je zrejmé,
že prevažná väčšina ľudí siahne po takomto type úveru bez ohľadu na následky a to len z toho dôvodu,
že urýchlene potrebujú finančné prostriedky. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca bol pri podpise zmluvy
riadne informovaný a boli mu poskytnuté všetky potrebné údaje potrebné pre uzavretie zmluvy, čo

vyplýva aj zo štandardných európskych informácii o spotrebiteľskom úvere. Súd teda konštatuje, že
zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky.

Súd ďalej skúmal, či žalovaný pri uzatváraní zmluvy postupoval s odbornou starostlivosťou. Žalovaný
na preukázanie skúmania bonity predložil súdu osobný dotazník, z ktorého je zrejmé, že pracoval ako

živnostník s mesačným príjmom vo výške 1 200,- Eur, pričom jeho ďalším príjmom bol rodinné prídavky
vo výške 25,- Eur a zárobok za tlmočenie vo výške 130,- Eur. Zároveň uhrádzal spotrebiteľský úver vo
výške 140,- Eur a mal výdavky s vedením domácnosti vo výške 200,- Eur. Žalovaný nepožadoval na
preukázanie žalobcom uvádzaných tvrdení žiadne dôkazy a jeho príjmy a výdavky žiadnym spôsobom
nepreveroval.

Podľa článku 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečenia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej

databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27.03.2014 R. R. E. R. W. H. K., E.-XXX/XX uviedol, že najmä
na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo
bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný

dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie
veriteľov, ktorí sa takéhoto správania dopustia. Vzhľadom na dôležitosť tohto cieľa, ktorým je zabezpečiť
účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatvorením zmlúv o úvere, ktoré prekračujú
ich finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti, ktorý je nerozlučne spojený s
povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku

nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutné by z toho vyplýva, že nemá skutočne
odrádzajúcu povahu.

Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou t.j.
vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnou podmienkou uvedenou v § 7 ods. 1
Zákona o spotrebiteľských úveroch „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky
príjmov a výdavkoch, ale od žalobcu ako veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a
vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a
výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov
mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti

spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna.
Nejde pri tom o získanie 100% istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné
s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ napr. dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a
podobne. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne splácať. Z textu Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre

rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo neuzavrie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj
v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej
schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme
ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou
veriteľa takéto informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je

nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z
ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžadovať si od spotrebiteľa potrebné informácie, a
aktívne si zabezpečovať objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získaní informácie

riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu,
keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte
dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku
v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný rozpočet
a to ako stranu príjmov, tak aj stranu výdavkov. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k

posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

V priebehu konania žalovaný poukazoval len na osobný dotazník založený v spise, netvrdil, že žalobcu
preveroval cez dostupné registre ani to, že iným spôsobom skúmal bonitu žalobcu. Žalobca si teda
žiadnym spôsobom nepreveril príjmy ani len výdavky žalobcu, rovnako mu nezáležalo ani na preverení

osôbžijúcichsožalobcomvspoločnejdomácnosti.Žalobcusinepreverilanicestoupríslušnýchregistrov,
pretože takéto doklady predložené neboli. Je teda jednoznačné, že žalobca pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskomúveredostatočneneskúmalpríjmyavýdavkynastranežalobcu.Skutočnosť,žežalobca
dostatočne nepreveril bonitu žalovaného preukazuje aj fakt, že informácie o svojej osobe žalovaný
poskytoval v zmysle predložených listinných dôkazov dňa 12.11.2014, pričom v rovnaký deň došlo aj k

uzavretiu zmluvy. Je pomerne nereálne, aby za tak krátky čas žalobca ako veriteľ dostatočne preveril
schopnosť žalobcu splácať úver. Keďže právny predchodca žalobcu nepostupoval pri uzatváraní zmluvy
s odbornou starostlivosťou (§ 7 ods. 1), je potrebné v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 považovať úver
za bezúročný a bez poplatkov.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že v skutočnosti mu nebola poskytnutá suma 1 000,- Eur, ale suma nižšia,
v tomto smere súd uvádza, že súdu bolo jednoznačne preukázané, že dňa 19.11.2014 bola žalovanému
vyplatená čiastka vo výške 949,73 Eur, pričom suma 50,27 Eur bola použitá na refinancovanie
predchádzajúceho úveru žalobcu. Súd v predmetnej veci nie je oprávnený preskúmavať, či došlo ksprávnemu vyplateniu zostatku úveru, resp. či úver mal byť zaplatený v sume inej ako uvádza samotný
žalobca. Pokiaľ je žalobca presvedčený, že uvedený úver preplatil, mal právo domáhať sa preverenia
zmluvysúdnoucestou.Keďžežalovanýzaplatilzažalobcusumu50,27Eurtitulomrefinancovaniaúveru,

súd musí z uvedenej čiastky vychádzať. Je teda jednoznačné, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo
výške 1 000,- Eur. Z predložených listinných dôkazov t.j. poštových poukážok a výkazu o úhrade bolo
preukázané, že žalobca na úver zaplatil sumu 1 460,29 Eur. Zároveň z ďalšieho potvrdenia na čl. 39
vyplynulo, že k predchádzajúcim úhradám nebola započítaná splátka zo dňa 23.12.2015 vo výške 32,-
Eur, zo dňa 21.09.2017 vo výške 31,- Eur a zo dňa 17.02.2018 zo dňa 31,- Eur. Žalovaný v priebehu

konania nerozporoval uvedené úhrady. Žalobca tak celkovo zaplatil sumu 1 555,29 Eur (t.j. 1 460,29
Eur + 95,- Eur = 1 555,29 Eur) Keďže úver je považovaný za bezúročný a bezodplatný, vznikol žalobcovi
nárok požadovať rozdiel medzi skutočne zaplatenou čiastkou a sumou skutočne poskytnutou (1 555,29
Eur - 1 000, Eur = 555,29 Eur). Je teda zrejmé, že žalovaný sa na úkor žalobcu obohatil o sumu 555,29
Eur, preto mu vznikla povinnosť uvedenú čiastku žalobcovi vrátiť.

Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania, súd preto skúmal, či nedošlo k premlčaniu
nároku žalobcu. Pri vydaní bezdôvodného obohatenia zákon stanovuje kombinovanú premlčaciu dobu
a to subjektívnu dvojročnú a objektívnu trojročnú. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo
získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Pritom nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol

o získaní tohto obohatenia na jeho úkor dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti prípadne
aj skôr. Naproti tomu, plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené bez akejkoľvek závislosti na
subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor. Z prehľadu
platieb vykonaných žalobcom, súd ustálil, že žalovaný sa začal obohacovať na úkor žalobcu zaplatením
splátky zo dňa 20.11.2017 t.j. okamihom, keď žalobca zaplatil viac ako žalovanému prináležalo. Od

uvedeného okamihu začala žalobcovi plynúť objektívna trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa
20.11.2020. Pokiaľ ide o plynutie subjektívnej dvojročnej premlčacej doby t.j. okamih, kedy žalobca
nadobudol vedomosti o bezdôvodnom obohacovaní sa žalovaného, žalobca tvrdil, že prvýkrát sa o
bezdôvodnom obohatení dozvedel od svojej švagrinej v októbri 2019 (t.j. v čase, keď žalovanému
zaslal mimosúdnu dohodu). Od uvedeného obdobia začala plynúť subjektívna lehota a táto by uplynula

v októbri 2021. Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 23.01.2020, bola podaná včas, teda nárok
žalobcu nie je premlčaný. Súd na základe uvedeného priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 555,29 Eur. (výrok I)

Súd žalobu zamietol vo zvyšku istiny vo výške 0,19 Eur, pretože v tejto časti považoval nárok za

nedôvodný. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, súd v tejto časti žalobe nevyhovel, pretože žalobca počas
konania nešpecifikoval výšku úroku z omeškania, zároveň neozrejmil súdu určenie dátumu začiatku
úročenia, pričom začiatok úročenia nevyplýval ani z mimosúdnej dohody zaslanej žalovanému. Keďže
v tejto časti bol výrok nevykonateľný, súd ho v danej časti zamietol pre neurčitosť. (výrok II)

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že
žalobca bol neúspešný len v nepatrnej časti, súd mu preto v súlade s citovaným ustanovením priznal
nárok na plnú náhradu trov konania. (výrok III)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Lučenec (§ 355 ods. 1 CSP a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).