Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. jún 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/149/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118261459
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:6118261459.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek

senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu Bytový podnik mesta Košice,
s.r.o., Košice, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684, proti žalovanému Š. L., V.. XX.XX.XXXX, Y. XX, o
zaplatenie 629,73 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 16C/185/2018-138 zo 4.12.2019
Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku II. o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd") rozsudkom I. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 629,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 229,67 eur od 1.7.2015
do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 303,12 eur od 28.9.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne
zo sumy 48,47 eur od 1.7.2016 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 48,47 eur od 1.12.2016 do
zaplatenia,všetkovlehotedo3dníododňaprávoplatnostirozsudkuanahradiťžalobcovitrovykonaniav
rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak o žalobe, doručenej mu 16.4.2018, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť mu 629,73 eur s prísl., na tom skutkovom a právnom základe, že je správcom
bytového domu, v ktorom je žalovaný vlastníkom bytu, že v zmysle § 8b ods. 2 písm. e) zák. č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 182/1993 Z.z.“) a v súlade so zmluvou o výkone správy je správca povinný sledovať úhrady za
plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Žalovaný žalobcovi ani po uplynutí 30-dňovej

reklamačnej lehoty a ani po výzve na úhradu neuhradil nedoplatky za služby spojené s bývaním za
rok 2014 vo výške 229,67 eur (vyúčtovanie doručené žalovanému 31.5.2015), za služby spojené s
bývaním za rok 2016 vo výške 303,12 eur (vyúčtovanie doručené žalovanému 28.8.2017) a platby do
fondu prevádzky a opráv a správnu réžiu za mesiace 07 a 12/2016 vo výške 96,94 eur (2x48,47 eur).
Súd v odôvodnení rozhodnutia, .i., konštatoval, že na pojednávanie 10.10.2019 sa nedostavil žalovaný,
ktorý ospravedlnil neúčasť na súdnom pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti, pričom uviedol, že trvá
na prítomnosti na pojednávaní, a preto žiadal súd o vytýčenie náhradného termínu pojednávania, a to

vzhľadom na jeho zlý zdravotný stav najskôr v mesiaci december 2019. Z predloženého potvrdenia o
práceneschopnosti vyplynula dlhodobá práceneschopnosť žalovaného (od 1.3.2016). Súd pojednávanie
odročil na 4.12.2019. Zároveň vyzval žalovaného, aby do termínu pojednávania predložil potvrdenie
lekára o tom, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje dostavovať sa na pojednávanie a zároveň nech vtakomto prípade splnomocní na zastupovanie na pojednávaní inú osobu, pretože nepriaznivý zdravotný
stav strany sporu nie je dôvodom pre odročovanie pojednávania (§ 183 ods. 1. ods. 2 Civilného
sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“). Súd tiež opakovane vyzval žalovaného na zdokladovanie úhrady

žalovanej sumy, a to v lehote do 20.11.2019 (predtým bol žalovaný vyzvaný na zdokladovanie úhrady
výzvouz9.8.2019,prevzatoudňa3.9.2019).Výzvuprevzalžalovaný4.11.2019,okremospravedlneniaa
žiadosti o odročenie pojednávania, súdu nič nepredložil. Súd neakceptoval podanú žiadosť o odročenie
pojednávania dňa 4.12.2019 a v súlade s § 180 C.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti
žalovaného. Poukázal na to, že odročenie pojednávania bez zákonného dôvodu v zmysle § 183 C.s.p.

je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a s právom protistrany na prejednanie a rozhodnutie
veci v čo najkratšom možnom čase (čl. 17 C.s.p., čl. 48 ods. 2 Ústavy SR). Vykonaným dokazovaním
zistil, že vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu na ul. X. XX, XX, XX L. Q. a žalobca
uzatvorili v súlade s § 6 zák. č. 182/1993 Z.z. zmluvu o výkone správy, predmetom ktorej je komplexné
zabezpečenie výkonu správy domu žalobcom ako správcom. Citujúc znenie čl. V ods. 2 zmluvy, 4, §
10 ods. 1 veta prvá, druhá, 8b ods. 1 písm. e), § 9 ods. 7, §8a ods. 2 veta druhá zák. č. 182/1993

Z.z. , vychádzajúc z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2014 mu vyplynul
nedoplatok vo výške 482,44 eur a za rok 2016 vo výške 303,12 eur. Vyúčtovanie nákladov za rok
2014 bolo žalovanému doručené 31.5.2015 a za rok 2016 28.8.2017, kedy sa dostalo do sféry jeho
vplyvu (uložená zásielka na pošte, s poukazom na § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde). Podľa vyúčtovania za rok 2016

tiež žalovaný nezaplatil preddavky do fondu opráv a údržby a správnu réžiu vo výške 94,94 eur. Z
predmetných vyúčtovaní i z celkového rozpisu úhrad súd zistil, že žalovaný v období rokov 2014 a 2016
uhradil väčšinu predpísaných platieb, avšak žalované pohľadávky neboli uhradené. Výzvou z 5.3.2018
žalobca vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku zisteného z vyúčtovaní za rok 2014 a 2016, ako aj za
zálohové platby za mesiace 7 a 12/2016 v celkovej výške 629,73 eur. Výzva sa žalobcovi vrátila ako

neprevzatá v odbernej lehote. Z dôvodu námietky premlčania vznesenej žalovaným, súd posudzoval, či
došlo alebo nedošlo k premlčaniu nároku uplatneného žalobou. Vychádzajúc z § 101 Obč. zák., urobil
záver, že v prejednávanom prípade bol žalovaný povinný uhradiť nedoplatok zistený z vyúčtovania za
rok 2014 v lehote do 30.6.2015 (30 dní od prevzatia vyúčtovania dňa 31.5.2015), že žalobca mohol nárok
na súde uplatniť 1.7.2015 a že premlčacia lehota uplynula 1.7.2018. Nedoplatok zistený z vyúčtovania

bol žalovaný povinný zaplatiť do 27.9.2017 (30 dní od doručenia 28.8.2017), lehota pre uplatnenie práva
začalaplynúť28.9.2017auplynie28.9.2020.Preddavokdofonduúdržbyaoprávza7/2016bolžalovaný
povinný uhradiť do 30.6.2016 a za 12/2016 do 30.11.2016. Lehota na uplatnenie práva pre preddavok
za mesiac 7/2016 tak začala plynúť 1.7.2016 a uplynula 1.7.2019 a pre preddavok za mesiac 12/2016
1.12.2016 a uplynula 1.12.2019. Keďže žaloba bola podaná 16.4.2018, mal za zrejmé, že všetky nároky

boli uplatnené včas, a teda k ich premlčaniu nedošlo. Na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, že žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi - správcovi bytu,
ktorého je žalovaný vlastníkom nedoplatok za roky 2014 a 2016 a preddavky do fondu údržby a opráv za
mesiace 7 a 12/2016 v celkovej sume 629,73 eur. Uvedený nedoplatok mu vyplynul z listinných dôkazov
predloženýchžalobcom.Žalovanýsvojetvrdenieoúhradežalovanejsumy,napriekopakovanýmvýzvam

súdu nepreukázal. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný svoj dlh neuhradil riadne a
včas, preto žalobcovi vznikol aj nárok na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., t.j. o 5 percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný je
v omeškaní s úhradou dlhu v prípade nedoplatkov zistených z vyúčtovaní služieb dňom nasledujúcim

po uplynutí 30-dňovej lehoty od doručenia vyúčtovania, t.j. zo sumy 229,67 eur od 1.7.2015 a zo sumy
303,12 eur od 28.9.2017. V prípade neuhradených preddavkov do fondu údržby a opráv je žalovaný v
omeškaní prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, do konca ktorého mala byť úhrada vykonaná,
čo je v danom prípade 1.7.2016 a 1.12.2016. Výška zákonných úrokov z omeškania k 1.7.2015 činila
5,05 % ročne a pri ostatných dňoch omeškania 5 % ročne. V konaní bol plne úspešnou stranou žalobca,

preto mu bola podľa § 255 ods. 1 C.s.p. priznaná plná náhrada trov konania. Súd nezistil žiadne dôvody
pre nepriznanie náhrady trov konania v zmysle § 257 C.s.p. O výške trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Rozsudok považoval za predčasný,
nevychádzajúci z náležite zisteného skutkového stavu celej veci. Vytýkal súdu, že nevykonal dôkazy
potrebné na zistenie rozhodných skutočností pre spravodlivé rozsúdenie veci. Takýmto dôkazom je
bezosporu účastnícka výpoveď každého účastníka súdneho konania Súd ho aj napriek skutočnosti, že jeúčastníkom konania , nepovažoval za potrebné vo veci riadne a podrobne vypočuť a to na rozhodujúce
okolnosti prípadu. Toto považuje za zásadné procesné pochybenie konajúceho súdu, že postupom
súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Je síce pravdou, že sa na súdne pojednávania

nedostavoval, ale svoju neúčasť vždy riadne ospravedlnil a doložil lekárskymi potvrdeniami. Pre úplnosť
udával, že bol dlhodobo práceneschopný a liečený na problémy s chrbticou. Lekári mi doporučujú
operáciu chrbtice. K samotnému meritu veci uviedol, že o predčasnosti podania žaloby svedčí aj takt,
že žalobca ho pred podaním žaloby nekontaktoval za účelom prípadného mimosúdneho doriešenia
veci. Nie je si vedomý, aby bol žalobcovi niečo dlžný a nevie ani ktorého obdobia sa má sporný dlh

tykať. Nebráni sa prípadným mimosúdnym jednaniam so žalobcom za účelom vysvetlenia veci. Z
opisovaných dôvodov neuznáva ani príslušenstvo k pohľadávke, ktoré súd v rozsudku žalobcovi priznal.
Odvolanie podáva aj voči výroku II. rozsudku, ktorým mu súd uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy
konania v rozsahu 100 %. Tento výrok hodnotí ako nepreskúmateľný a taktiež predčasný. Konajúci súd
nepovažoval za potrebné v rámci rozhodovacej činnosti sa vysporiadať s otázkou, či na jeho strane nie
sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa, tak ako to má na zreteli § 257 C.s.p.. V naznačovanej

súvislosti súd nepovažoval za potrebné preskúmať jeho osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery a
vec, čo do otázky náhrady trov konania rozhodol paušálne. Uviedol, že je dlhodobo chorý, má vážne
problémy s chrbticou, lekári mu doporučujú operáciu chrbtice. Má značné výdaje na lieky, lekárske
ošetrenia a vyšetrenia. Jeho jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi. Prostriedky na obživu je nútený
sipožičiavaťodrodičov.Vyživujejednomaloletédieťa-dcéru,ktorájetohočasužiačkouzákladnejškoly.

Voči jeho osobe sú vedené viaceré exekučné konania. Prácu si nevie nájsť z dôvodu zlého zdravotného
stavu, ako aj vysokej nezamestnanosti v regióne. Je toho názoru, že toto sú dôvody hodné osobitného
zreteľa na nepriznanie nároku náhrady trov žalobcovi. Žiadal zrušiť rozsudok ako nepreskúmateľný a
predčasný a vec vrátiť na ďalšie konanie a dokazovanie.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu sa nestotožnil s odvolacími dôvodmi žalovaného a považoval ich
za účelové s cieľom predĺžiť konanie a oddialiť splnenie uložené] povinnosti napadnutým rozsudkom.
Žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré neboli predmetom konania na
súde prvej inštancie, a ktoré by mohli mať za následok iné rozhodnutie vo veci. V odvolaní namietané
skutočnosti boli súčasťou zisteného skutkového stavu veci a konajúci súd sa s nimi vysporiadal už

v priebehu súdneho konania. K odvolacej námietke žalovaného o tom, že nebol v konaní vypočutý
poukázal na to, že žalovaný sa na pojednávanie 10.10.2019, na ktoré bol riadne predvolaný, nedostavil,
svoju neúčasť ospravedlnil zlým zdravotným stavom, v dôsledku čoho konajúci súd pojednávanie odročil
na 4.12.2019. Poukázal aj na to, že žalovaný sa na pojednávanie opätovne nedostavil, svoju neúčasť
riadne neodôvodnil, preto mu súd nevyhovel a vec prejednal a rozhodol bez jeho prítomnosti v súlade

s § 180 C.s.p. Zdôraznil, že žalovaný sa k celej veci vyjadril formou odporu proti platobnému rozkazu
vydanému v upomínacom konaní 21.5.2018. Má za to, že súd prvej inštancie postupoval procesne
správne, keď v súlade s § 180 C.s.p. vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti žalovaného. Vzhľadom
na uvedené mal za to, že zo strany súdu nedošlo k porušeniu práva žalovaného na súdnu ochranu.
K odvolacím námietkam ohľadom predčasnosti podania žaloby uviedol, že žalovaný ako vlastník bytu

vedel, že má nedoplatky voči žalobcovi ako správcovi, tento nedoplatok mu bol riadne vyúčtovaný a
doručený spolu s výzvou na jeho zaplatenie. Pričom ani na základe opakovanej výzvy dlh dobrovoľne
nesplnil. Všetky tieto skutočnosti boli predmetom vykonaného dokazovania a v konaní bol riadne
preukázané, v dôsledku čoho žalobca považuje odvolaciu argumentáciu žalovaného za nepravdivú a
zavádzajúcu. Zdôraznil, že žalovaný mal možnosť kedykoľvek až do vyhlásenia napadnutého rozsudku

predmetný dlh dobrovoľne splniť, čím by ovplyvnil výšku priznaného úroku z omeškania. Napriek
riadnemu preukázaniu existencie predmetného dlhu si však svoju povinnosť nesplnil, v dôsledku čoho
vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania v preukázanej výške, preto odvolanie žalovaného ani
v tejto časti neobstojí. Rovnako neobstoja odvolacie dôvody žalovaného ani proti výroku o trovách
konania. Žalobca bol v konaní v plnej miere úspešný, preto súd správne rozhodol aj o trovách konania.

Žalovaný v konaní nežiadal rozhodnúť podľa § 257 C.s.p. a za tým účelom neuviedol žiadne dôvody,
ktoré by bolo možné posúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle predmetného ust. Dôvody,
ktoré žalovaný uviedol v podanom odvolaní nemožno vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa,
nakoľko žalovaný nežiadal oslobodenie od súdnych poplatkov, súd sa otázkou jeho majetkových
pomerov zaoberať ani nemohol. Keďže žalovaný ani na opakovanú výzvu súdu nepredložil žiadne

dôkazy na preukázanie svojho nepriaznivého stavu, nemôže byť táto skutočnosť posúdenia ako dôvod
hodný osobitného zreteľa podľa § 257 C.s.p. Súd v priebehu konania riadne vykonal dokazovanie.
náležite zistil skutkový stav veci a svoje rozhodnutie stručne, jasne a výstižne odôvodnil, v dôsledku
čoho považuje napadnuté rozhodnutie za presvedčivé a navrhuje ho ako vecne správne potvrdiť.5. Žalovaný sa plne pridržiaval dôvodov uvedených v jeho odvolaní a zdôraznil, že jeho neúčasť na
pojednávaní nebola svojvoľná.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p., - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p.
a rozsudok vo výroku I. potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny, lebo súd úplne

zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení
skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, na dôvody, na ktoré v celom
rozsahu odkazuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalovaným a rozsudok vo výroku II. o
trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 prvá veta C.s.p., lebo súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní a vec
aj nesprávne právne posúdil.

7. Po rozhodnutí odvolacieho súdu o odvolaní žalovaného, podaním žalobcu z 30.6.2021, došlom
Krajskému súdu v Košiciach 1.7.2021 , žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že

žalovaný po podaní žaloby uhradil istinu spolu s prísl. dňa 10.6.2021. Z dôvodu, že k späťvzatiu žaloby
došlo až po rozhodnutí odvolacieho súdu vo veci samej, odvolací súd už nerozhodoval o späťvzatí
žaloby.

8. Žalovaný vo vzťahu k výroku I. rozsudku, ktorým mu bola súdom uložená povinnosť zaplatiť žalovanú

istinu s prísl., namieta odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., t.j. že postupom súdu
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom , že bolo porušené jeho ústavné právo na súdnu ochranu,
keď pojednával v jeho neprítomnosti, keď svoju neúčasť na pojednávaní riadne ospravedlnil a doložil
lekárskymi potvrdeniami.

9. Uvedený odvolací dôvod nie je daný, keďže postupom súdu nebola žalovanému odňatá možnosť
konať pred súdom. Vychádzajúc z obsahu spisu, ako aj z odôvodnenia rozsudku súdom prvej inštancie,
odvolací súd odkazuje na body 4. a 5. odôvodnenia rozsudku, z ktorého vyplýva celý procesný postup
súdu vo vzťahu k neúčasti žalovaného na pojednávaní 10.10.2019 a 4.12.2019, s dôvodmi ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, na ktoré aj odkazuje. Súd postupoval správne, pokiaľ

neakceptoval žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania vytýčeného na 4.12.2019. Vec prejednal a
rozhodol v neprítomnosti žalovaného v súlade s § 180 C.s.p., keďže ani na výzvu súdu, aby žalovaný
do termínu pojednávania predložil potvrdenie lekára o tom, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje
dostavovať sa na pojednávanie a zároveň, aby v takomto prípade splnomocnil na zastupovanie na
pojednávaní inú osobu, pretože nepriaznivý zdravotný stav strany sporu nie je dôvodom na odročenie

pojednávania napriek tomu, že žalovaný prevzal list súdu zo 4.11.2019, okrem ospravedlnenia a žiadosti
o odročenie pojednávania súdu nepredložil. Žalovaný v odvolaní vo veci samej neuviedol žiadne
relevantné dôvody, pre ktoré by nebol dôvod priznať žalobcovi žalovanú istinu s prísl. Rozhodnutie je
vecne správne a zákonné, na čom nič nemenia ani dôvody uvedené žalovaným v odvolaní. Napokon
späťvzatie žaloby po vyhlásení rozsudku odvolacím súdom svedčí o tom, že žalovaný žalobcovi plnil

priznanú istinu s prísl.

10. Výrok rozsudku II. o trovách konania je nepreskúmateľný, lebo súd neuviedol žiadne dôvody, pre
ktoré neboli splnené dôvody na nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi v zmysle § 257
C.s.p.

11. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Citované ustanovenie znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu

trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto
trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá
by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia
zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákonpre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch
podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.

13.Vprejednávanomsporesozreteľomnaskutočnostiuvádzanéžalovanýmvodvolaní,ktorýpoukazuje
na dôvody hodné osobitného zreteľa, na jeho osobné, majetkové, zárobkové pomery, ako aj zdravotné
problémy , na jeho výdaje na lieky a lekárske ošetrenie, že jeho jediným príjmom je dávka v hmotnej
núdzi , bude povinnosťou súdu prvej inštancie zistiť, či na strane žalovaného sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa na to, aby úspešnému žalobcovi nebola priznaná náhrada trov konania . Zistí, či sú

splnené kumulatívne obe podmienky, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, ktoré
neboli v prejednávanej veci zvažované a súdom posudzované. Z uvedených dôvodov bolo potrebné
rozsudok vo výroku II. zrušiť a v rozsahu zrušenia vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

14. Súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

15. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).