Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. december 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoCsp/27/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621202103
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1621202103.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a
sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: Y. U., K.. XX.XX.XXXX,
O. XXX, O., proti žalovanému: SH., U..W.., H.: XX XXX XXX, V. X/B, O., G. B. J., W..Y..R.., H.: XX
XXX XXX, V. X/A, O., o určenie neplatnosti právnych úkonov, alternatívne o určenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru a o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na

odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Malacky z 13.9.2021 č.k. 32Csp/54/2021-19,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že:

U k l a d á žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 27.5.2019,
uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovanou ako veriteľom k zmluve o spotrebiteľskom úvere

č. XXXXXXXXX zo dňa 27.5.2019 a to nad rámec zrážok presahujúcich sumu 188,04 eura mesačne,
pričom zrážky zo mzdy môže žalovaná realizovať iba na úhradu istiny úveru, teda do celkovej výšky
6.500 eur, poskytnutého na základe uvedenej úverovej zmluvy, až do právoplatného skončenia konania
o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

U k l a d á žalovanému povinnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobcu B. F. W., W..Y..R.., X.. X. X, O., IČO:
XX XXX XXX, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo
mzdy nad rámec zrážok po 188,04 eura mesačne a tieto realizoval iba do momentu úhrady istiny úveru
6.500 eur .

Vo zvyšnej časti sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému
uložil zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa
27.5.2019 (ďalej len „dohoda o zrážkach zo mzdy“) k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX,
ktorú žalobca a žalovaný uzavreli 27.5.2019 (ďalej len „zmluva o úvere“), a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (výrok I.) a vyzvať
zamestnávateľa žalobcu B. F. W., W..Y..R.., H.Č.: XX XXX XXX, T.. X.. X. Č.. X, XXX XX O. (ďalej len

„zamestnávateľ žalobcu“), aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle dohody o zrážkach zo
mzdy k zmluve o úvere, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy (výrok II.).

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu dňa 31.8.2021 domáhal určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy k zmluve o úvere je neplatná, že

úver poskytnutý z predmetnej zmluvy je bezúročný a bez poplatkov, alternatívne, že zmluva o úvere je
pre množstvo neprijateľných podmienok neplatná. Žalobca zároveň navrhol nariadenie neodkladnéhoopatrenia, ktorým žiadal uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy
zo zmluvy o úvere a vyzvať zamestnávateľa žalobcu, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v
zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným dňa
27.5.2019 uzavrel typovú formulárovú zmluvu o úvere, ktorej súčasťou bola aj dohoda o zrážkach zo
mzdy. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal listom z 9.1.2021 jeho zamestnávateľa o vykonávanie
zrážok zo mzdy. Aj keď je zabezpečená pohľadávka ohraničená výškou celkovej dlžnej sumy, k tejto bolo
dojednané aj ostatné príslušenstvo vyplývajúce zo zmluvy o úvere, a preto môže žalovaný teoreticky

vykonávať zrážky z jeho mzdy donekonečna, čomu nasvedčuje i fakt, že v jeho liste z 9.1.2021
nie je uvedená ani výška jeho pohľadávky, ktorú tak určuje jednostranne žalovaný bez akéhokoľvek
odsúhlasenia súdom. Obava, že žalovaný vykoná zásah do jeho majetku bez súdneho prieskumu
zmluvných ustanovení sa už naplnila, keďže zamestnávateľ zrážky z jeho mzdy už vykonáva. Zdôraznil,
že nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do jeho
majetku. Uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje podstatnú náležitosť, a to jasne a

zrozumiteľne vyčíslený rozsah záväzku dlžníka, a tiež označenie platiteľa mzdy, a preto je pre neurčitosť
v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom.
Zároveň bola podmienkou pre poskytnutie úveru a nebola individuálne dojednaná. Samotný inštitút
takejto dohody považoval s poukazom na pripomienky Európskej komisie v prípade D.-XX/XX Q. D.
V. za odporujúci právu Európskej únie, pretože ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, kedy je moc nad

majetkom dlžníka koncentrovaná v rukách veriteľa a veriteľovi je tak poskytnutý priestor na uplatnenie
nárokov aj z neprijateľných zmluvných podmienok. Poukázal na to, že žalovaný v liste doručenom
jeho zamestnávateľovi žiada vykonanie zrážky vyššej (415,96 eura), ako je dohodnutá v dohode o
zrážkach zo mzdy (188,04 eura) a rozsah skutočného záväzku v okamihu predloženia dohody platiteľovi
mzdy môže byť sporný. Mal za to, že uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy spolu so zmluvou o

úvere by malo byť klasifikované ako neprijateľná zmluvná podmienka a dohoda ako taká by mala
byť vyhlásená za neplatnú. V prípade zmluvy o úvere namietal nesprávne uvedenú výšku RPMN v
neprospech spotrebiteľa (namiesto 20,95% je uvedené 20,60%) a prekročenú maximálnu výšku odplaty
o 0,35%, na základe čoho je podľa neho potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez
poplatkov. V čl. IX. bode 1 a bode 4 zároveň obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, týkajúce sa

nároku žalovaného na zmluvnú pokutu vo výške 12% ročne z dlžnej sumy popri úrokoch z omeškania, čo
by spolu predstavovalo 43,34% ročne. Zmluvný úrok (19,34%) zároveň takmer štvornásobne prevyšuje
mieru úrokov poskytovaných na trhu v relevantnom období, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Nakoľko
úroková sadzba prevyšuje ročnú mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami o 287,58%,
dohoda o výške úrokov by mala byť absolútne neplatná.

3. Súd prvej inštancie po vyhodnotení žalobcom tvrdeného skutkového stavu a ním predložených
listín dospel na základe ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1,
§ 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 CSP k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
potrebné vyhovieť. Žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sleduje dočasnú úpravu

pomerov strán po začatí konania vo veci samej, v ktorom sa domáha určenia neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy a tiež určenia neplatnosti zmluvy o úvere, alternatívne určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru. Samotnú dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neplatný právny úkon,
odporujúci právnym predpisom Európskej únie. Keďže bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o
úvere a dohoda o zrážkach zo mzdy, mal súd prvej inštancie za hodnoverne osvedčenú existenciu

právneho vzťahu medzi nimi a rovnako mal za osvedčené, že žalovaný požiadal zamestnávateľa
žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. V konaní vo veci samej bude potrebné skúmať, či došlo k
platnému uzavretiu zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy, či tieto obsahovali zákonné náležitosti,
pričom na potvrdenie alebo vyvrátenie uvedeného bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a právne
vyhodnotenie celej veci. Ak by žalovaný pokračoval vo vykonávaní zrážok zo mzdy a následne by

súd v konaní vo veci samej konštatoval neplatnosť zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy a/
alebo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru poskytnutého žalobcovi, uvedené by malo zásadný vplyv na
výšku pohľadávky žalovaného zo zmluvy o úvere a mohlo by dôjsť i k vzniku bezdôvodného obohatenia
žalovaného na úkor žalobcu. Táto ujma pritom žalobcovi bezprostredne hrozí, a preto je potrebné,
aby súd okamžite zasiahol a zabránil tak jej vzniku. V prípade, ak v konaní vo veci samej dôjde

súd k opačnému záveru, uvedené žalovanému nebude brániť v tom, aby si svoju súdom potvrdenú
pohľadávku následne od žalobcu vymáhal a nehrozí nebezpečenstvo vzniku nenávratného stavu, či
obmedzenie žalovaného nad nevyhnutný rozsah a neprimeraným spôsobom. Keďže žalobca v žalobe
uviedol konkrétne dôvody, pre ktoré považuje dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú (neurčitévymedzenie zabezpečovacieho záväzku, neoznačenie platiteľa mzdy, uzavretie dohody o zrážkach
zo mzdy spolu so zmluvou o úvere), súd konštatoval, že tento dostatočne osvedčil dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, pričom opodstatnenosť

jeho tvrdení bude predmetom posudzovania súdom vo veci samej. Keďže v prípade pochybnosti
o tom, či sa dohodou o zrážkach zo mzdy budú uspokojovať oprávnené nároky, t.j. že nepôjde o
plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok alebo peňažné nároky, na ktoré nemá veriteľ zákonné
právo, je dočasné opatrenie voči žalovanému plne opodstatnené. Žalobca je v predmetnom vzťahu
v pozícii spotrebiteľa, ktorému právne predpisy priznávajú zvýšenú ochranu, pričom práve toto jeho

postavenie je príčinou zvýšenej miery obozretnosti a ochrany strany pri zvažovaní dôvodnosti nariadenia
neodkladného opatrenia. S poukazom na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-106/77 Simmenthal
uviedol, že je dôležité poskytnúť spotrebiteľovi ochranu, a to najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa
v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť
plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly. Zrážky zo mzdy žalobcu majú byť
vykonávané na podklade dohody o zrážkach zo mzdy, t.j. bez predchádzajúceho súdneho rozhodnutia,

pričom takýto spôsob realizácie zabezpečovacieho inštitútu sa javí ako sporný s ohľadom na smernicu
Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica
Rady 93/13/EHS“), ktorá síce nepredstavuje priamo zaväzujúci akt, no je dôležité, aby sa ciele smernice
Európskej únie pretavili do rozhodovania súdov členských štátov. Poukázal na písomné pripomienky
Európskej komisie vo veci C-XX/XX, P.. H.. V., W..Y..R.., k čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS, ktorý sa

má v zmysle pripomienok vykladať tak, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá
vnútroštátnemu súdu neumožňuje aj bez návrhu preskúmať nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o
spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje vydať predbežné
opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok zo mzdy dlžníka. Konštatoval, že inštitút dohody
o zrážkach zo mzdy tak umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu

zmluvných podmienok, a teda, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa. S ohľadom na uvedené mal za to, že v danom prípade bola osvedčená potreba
dočasnej úpravy pomerov strán a uloženia žalovanému povinnosti zdržať sa uplatňovania dohody o
zrážkachzomzdyaždoprávoplatnéhoskončeniakonaniavovecisamej,čímbudežalobcoviposkytnutá
ochrana pred vykonávaním zrážok zo mzdy. Nariadené neodkladné opatrenie zároveň žalovaného

neobmedzí nad nevyhnutný rozsah a neprimeraným spôsobom.

4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP nerozhodoval, keďže
o týchto bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nariadení neodkladných opatrení podal odvolanie žalovaný z
dôvodov stanovených v § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) CSP a žiadal nariadené neodkladné opatrenie
zrušiť a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100%. Uviedol, že so žalobcom uzavrel zmluvu
o úvere, na základe ktorej mu poskytol úver 6.500 eur, ktorý sa tento zaviazal vrátiť v pravidelných
mesačných splátkach po 169,84 eura spolu so zmluvným úrokom 19,34% ročne (celkovo 10 190,40

eura). Uzavrel s ním tiež dohodu o zrážkach zo mzdy, spĺňajúcu základné obsahové náležitosti v zmysle
Občianskeho zákonníka a tiež Zmluvu o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver č. XXXXXXXXX
(ďalej len „zmluva o zabezpečení poistenia“), ktorej uzavretie bolo dobrovoľné a nebolo podmienkou
poskytnutia úveru ani uzavretia zmluvy o úvere. Žalobca mu uhradil 3.955,64 eura (istina 1.520,39
eura, zmluvný úrok 1.793,73 eura a mesačné náklady spojené s poistením 455 eur), a nakoľko sa so

splácaním úveru i mesačných nákladov spojených s poistením dostal do omeškania, opakovane ho
vyzýval na splatenie dlhu, a to písomnými upomienkami z 22.11.2020 a z 22.12.2020. Keďže svoju
povinnosť neplnil riadne a včas, zaslal jeho zamestnávateľovi písomnú žiadosť o vykonávanie zrážok
zo mzdy z 9.1.2021, ten mal zrážky zo mzdy vykonávať podľa dohody o zrážkach zo mzdy a vo výške
neprevyšujúcej zákonom stanovenú maximálnu výšku zrážok zo mzdy. Do podania odvolania žalobcovi

zostávalo uhradiť celkovo 8.305,54 eura. Uznesenie súdu prvej inštancie považoval za nezákonné
a nesprávne, jeho odôvodnenie za nepresvedčivé a arbitrárne, namietal, že súd hrubo a závažne
porušil princíp rovnosti zbraní v jeho neprospech a tiež konal v rozpore s princípom právnej istoty,
keď rozhodol nad rámec svojich kompetencií. V danom prípade súd prvej inštancie dôvody vedúce ho
k vydaniu uznesenia len veľmi nejasne formuloval, pričom jeho definované zistenia a právne závery

nie sú v zmysle Civilného sporového poriadku relevantným podkladom pre rozhodnutie o nariadení
neodkladného opatrenia, keďže ide len o skutočnosti a úvahu, ktoré vo vzťahu k rozhodovaniu o
nariadení neodkladného opatrenia nemajú žiadnu relevanciu. Súd sa podľa neho riadil len domnelou
pravdepodobnosťou bez vykonania potrebných dôkazov a ich vzájomného hodnotenia, čo je v danomprípade neprípustné. Znemožnil mu tak efektívne sa brániť, pričom uvedené dosiahlo takú intenzitu,
že súdne konanie nemôže byť spravodlivé. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval
skutočnosti tvrdené žalobcom, ako aj dôkazy, ktoré tento pripojil, pričom z ich analýzy nemožno dospieť

k záverom prezentovaným v odôvodnení uznesenia. Uviedol, že žalobca účelovo nepreukázal všetky
skutočnosti, ale len tie, ktoré údajne svedčia v jeho prospech a na základe ktorých môže súd, celkom
nesprávne, konštatovať neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Súd neodkladné opatrenie nariadil aj
z dôvodu možnej neplatnosti zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy a z toho následne odvodil
aj možnú dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, s čím nesúhlasil, pretože pre záver

o ich možnej neplatnosti nemal dostatočný skutkový základ. Nesúhlasil ani s odôvodnením, že by mu
prostredníctvom zrážok zo žalobcovej mzdy mohli byť poukázané finančné prostriedky, na ktoré mu
nevznikol zákonný nárok, keďže tieto sú vykonávané v súlade so zmluvou o úvere a nepresahujú
zákonom stanovenú hranicu zrážok zo mzdy, do úvahy tak neprichádza ani bezdôvodné obohatenie na
jeho strane. Zmluvný úrok ako aj ostatné zmluvné plnenia boli dohodnuté v súlade s právnymi predpismi
a súd prvej inštancie neuviedol, v čom videl možnosť existencie neprijateľných podmienok v zmluve o

úvere, resp. v dohode o zrážkach zo mzdy, a teda skutkové zistenie o tom, že by sa bezdôvodne plnili
zmluvné nároky z dôkazov predložených žalobcom nevyplýva.

6. V odvolaní žalovaný ďalej zdôraznil, že zrážkami zo mzdy sa plní istina úveru (ktorú by mu žalobca
musel vrátiť aj v prípade neplatnosti zmluvy o úvere) a jej príslušenstvo. Nakoľko sa úver veriteľovi vždy

musí vrátiť, nie je možné dedukovať vznik ujmy na strane žalobcu z dôvodu jeho splácania. Nebolo
mu zrejmé, v čom súd prvej inštancie videl v prípade príslušenstva pohľadávky vznik možnej škody,
ak primeranosť príslušenstva ani neanalyzoval. Rovnako mu nebolo zrejmé, ako dospel k záveru, že
jeho práva nemôžu byť nariadením neodkladného opatrenia nijako dotknuté, keď len konštatoval, že
mu nevznikne nijaká neprimeraná ujma, pričom neskúmal jeho finančnú situáciu a ani finančnú situáciu

žalobcu, pričom poukázal na to, že nariadením neodkladného opatrenia mu vzniká ujma tým spôsobom,
že narúša jeho právo na včasné splatenie úveru. Nesúhlasil ani s tým, že zrážky zo mzdy jednostranne
diktuje, nakoľko zmluva o úvere presne vymedzuje spôsob výpočtu omeškanej pohľadávky, resp.
spôsob, ako má nakladať s plnením žalobcu (čl. II. bod 9. a čl. IX. zmluvy), dohoda o zrážkach zo
mzdy vymedzuje mechanizmy výpočtu pohľadávky a zároveň ho obmedzuje v rozsahu vymáhania

dlžnej sumy, keďže vymedzuje maximálnu výšku pohľadávky zo zmluvy o úvere (10.190,40 eura - čl.
II. bod 1.1 dohody), ako aj maximálnu výšku pohľadávky zo zmluvy o zabezpečení poistenia (1.092
eur - čl. II. bod 1.2 dohody), zrážky zo mzdy sa vykonávajú do doby, kým nedôjde k splneniu dlžnej
pohľadávky (čl. II. bod 4 dohody), pričom je povinný platiteľovi mzdy oznámiť, že došlo k splneniu
pohľadávky. Využitím dohody o zrážkach zo mzdy tiež nedochádza k zvyšovaniu preplatku, pretože

zrážky zo mzdy sa strhávajú výlučne vo výške pravidelných splátok, k vzniku reálnej ujmy na strane
žalobcu tak nemôže dôjsť. Súd prvej inštancie podľa neho konal v rozpore s právnymi predpismi nad
rámec svojich kompetencií a tiež v rozpore s princípom právnej istoty a princípom rovnosti zbraní v
jeho neprospech. Uviedol, že samotná skutočnosť, že žalobca je spotrebiteľ, neoprávňuje súd vstupovať
do zmluvného vzťahu medzi zmluvnými stranami tak, že mu zakáže vykonávať zmluvné právo len

z dôvodu, že o to žalobca požiada. V prípade, ak by mal za osvedčené predpoklady na nariadenie
neodkladného opatrenia, mohol žalobcovi poskytnúť ochranu tak, aby tento neplnil neprimerané vysoké
zmluvné pokuty alebo zmluvné úroky a v tomto rozsahu zakázať plnenie v zmysle dohody o zrážkach
zo mzdy. Súd prvej inštancie však žalobcovi poskytol nezákonnú ochranu aj pred plnením istiny úveru,
ktoré existenciou prípadnej neprijateľnej podmienky nemôže byť dotknuté, čím prekročil rámec svojej

zákonnej kompetencie. Neprihliadol pritom na to, že návrh žalobcu je šikanózny a podaný len z dôvodu,
že tento nechce plniť svoj dlh. Uviedol tiež, že súd prvej inštancie nemá zákonné oprávnenie analyzovať
prijateľnosť podmienok dohody o zrážkach zo mzdy, pretože táto je zákonom dovolený prostriedok
slúžiaci na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky veriteľa, a to aj v spotrebiteľských veciach. Aj napriek
tomu, že sú obidve zmluvy formulárové, súdu nevzniká oprávnenie podrobiť ich súdnej kontrole, pretože

nie je daný zákonný predpoklad pre vznik takéhoto oprávnenia, keďže neobsahujú žiadne ustanovenie,
ktoré by bolo možné klasifikovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. V tejto súvislosti poukázal na
rozsudok Okresného súdu Košice II z 12.9.2018 č.k. 41Cpr/22/2018-193, ktorý bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach z 5.9.2019 sp. zn. 2CoPr/1/2019, v ktorých bola deklarovaná prijateľnosť
podmienok zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy, pričom zdôraznil, že predmetná dohoda

o zrážkach z mzdy je totožná s dohodou posudzovanou v uvedených rozhodnutiach. Vzhľadom na
uvedené mal za to, že žalobca dostatočne nepreukázal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a súd
prvej inštancie neaplikoval správne normy CSP, keď nevyhodnotil splnenie všetkých podmienok pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a napriek tomu ho nariadil. Podotkol, že samotné spochybnenieplatnosti dohody nie je podľa Civilného sporového poriadku dôvodom na vydanie neodkladného
opatrenia, pričom poukázal na to, že ak ustanovenia dohody kopírujú zákonné ustanovenia, súd prvej
inštancie nemá kompetenciu preskúmavať ju z pohľadu existencie neprijateľnej podmienky.

7.Žalobcavovyjadreníkodvolaniužalovanéhožiadalnapadnutéuznesenieakovecnesprávnepotvrdiť.
Nesúhlasil s tvrdením žalovaného o arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti odôvodnenia uznesenia a za
neopodstatnené považoval aj jeho tvrdenie o porušení jeho práva na spravodlivý súdny proces, pričom
poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.5.2018 č.k. II. ÚS 255/2018-20. K

tvrdeniam žalovaného o nesprávnych skutkových zisteniach súdu poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove z 12.2.2019 sp. zn. 4Co/8/2019, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo 4.12.2019
sp. zn. 1Co/260/2019 a rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 31.1.2020 sp. zn. 6Co/3/2020.
Uviedol, že nariadením neodkladného opatrenia sa nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti
nenapraviteľný stav a že žalovanému ako právnickej osobe hromadne poskytujúcej nebankové
úvery nemôže nevykonávaním zrážok z jeho mzdy vzniknúť žiadna neprimeraná ujma. Zdôraznil, že

neodkladné opatrenie má len dočasný charakter a toto neprejudikuje výsledok konania vo veci samej.

8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej

inštancie (§ 383 CSP), s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu žalovaného dospel k záveru, že jeho
odvolanie je čiastočne dôvodné.

9. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku je možné,
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom

neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je
osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto
je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo

bezprostrednej ujmy. Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov,
ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči
ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva
návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej
ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť

len zo samotných tvrdení navrhovateľa, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery,
že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie
neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému

zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie
neodkladného opatrenia predstavuje.15. Na základe tvrdení žalobcu, so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom spisu,
dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobca osvedčil také skutočnosti,
ktoré v danej veci umožňovali nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca sa vo veci

samej domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečujúcej plnenie zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, prípadne
určenia neplatnosti úverovej zmluvy pre viacero neprijateľných podmienok. Z listín založených v spise
vyplýva, že strany sporu uzatvorili 27.5.2019 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXX, na
základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi spotrebiteľský úver 6.500 eur,

žalobca sa ako dlžník zaviazal tento úver splácať v 60-tich mesačných splátkach po 169,84 eura.
Zároveň mal súd osvedčené, že v ten istý deň strany sporu uzavreli osobitnú dohodu o zrážkach zo
mzdy na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na sumu 10.190,40 eura, ktorá
pozostáva z istiny úveru a jej príslušenstva tvoreného úrokom za úver a ostatným príslušenstvom,
napr. úrokmi z omeškania a zmluvnou pokutou. Na základe tejto dohody o zrážkach zo mzdy má
zamestnávateľ dlžníka, resp. platiteľ iného príjmu, vykonávať po jej predložení, mesačné zrážky zo mzdy

dlžníka v dohodnutej výške 188,04 eura v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na bankový
účet žalovaného. Listom z 9.1.2021 požiadal žalovaný zamestnávateľa žalobcu B. F. W., W..Y..R.., o
vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu (dlžníka) z dôvodu, že k 15.12.2020 neuhradil dohodnutú mesačnú
splátku a požiadal ho, aby v najbližšom výplatnom termíne bola vykonaná zrážka zo mzdy vo výške
211,26 eura; ak najbližší výplatný termín bude po 15.1.2021, kedy je splatná ďalšie splátka, výšku zrážky

zvýšiť o 204,70 eura. V ďalších výplatných termínoch pravidelná mesačná zrážka mala byť 204,70 eura,
a to až do úplného splatenia pohľadávky.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci žalobca
osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, a aj tvrdenia o existencii dohody o

zrážkach zo mzdy a skutočnosť, že žalovaný požiadal jeho zamestnávateľa o vykonanie zrážok zo mzdy.
Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje
obísť súdnu kontrolu zákonnosti zmluvných plnení pre dodávateľa, napr. z pohľadu neprijateľných
zmluvných podmienok, z pohľadu dodržania zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
prípadne z pohľadu platnosti dojednania úrokov z úveru, dobrých mravov a podobne. Keďže je dôležité

spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa na základe dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly, treba na to
pri rozhodovaní súdu brať ohľad. V danej veci, v ktorej je dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečený
spotrebiteľský vzťah z úverovej zmluvy je zrejmé, že povaha takejto dohody, ktorá umožňuje aj bez
prieskumu úverovej zmluvy, či samotnej dohody o zrážkach zo mzdy podľa požiadaviek stanovených §

5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej
len"zákonč.250/2007Z.z."),bezdôvodneuspokojiťveriteľanaúkoržalobcuakospotrebiteľa,osvedčuje
potrebu bezodkladne upraviť pomery strán pokiaľ bolo preukázané, že veriteľ takúto dohodu mieni
použiť a požaduje od zamestnávateľa žalobcu vykonávanie zrážok zo mzdy.

17. Osvedčenie bezodkladnej potreby upraviť pomery strán nie je možné zamieňať s riadnym
dokazovaním, ku ktorému dôjde vo veci samej. Zákon ako jednu z foriem zabezpečenia spotrebiteľskej
zmluvy umožňuje aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Samotné všeobecné konštatovanie, že táto dohoda
môže bezdôvodne zasiahnuť do práva spotrebiteľa v prospech veriteľa nestačí. Je potrebné skúmať

tak samotnú dohodu o zrážkach zo mzdy z hľadiska jej platnosti podľa zákona č. 250/2007 Z.z., ako
aj samotnú zmluvu o úvere, keďže dohoda o zrážkach zo mzdy je akcesorická k zmluve o úvere a ako
taká nemôže zabezpečovať také povinnosti, ktoré by boli v zmluve o úvere neprijateľnými podmienkami.
Takýto prieskum však prekračuje mieru prieskumu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, a bude vykonané v konaní vo veci samej. V prejednávanej veci je však nesporné, že žalobca

doposiaľ neuhradil ani istinu poskytnutého úveru, keďže ku dňu podania odvolania zaplatil len 3.955,64
eura. Právo žalovaného na vrátenie poskytnutej istiny nemôžu spochybniť ani tvrdenia žalobcu vo
veci samej, že úver by mal byť bezúročný a bez poplatkov, resp. že úverová zmluva by mala byť
neplatná. Ani prípadné vyhovenie žalobe vo veci samej by následne nezbavovalo žalobcu povinnosti
vrátiť žalovanému poskytnutú istinu 6.500 eur.

18. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný má nárok na vrátenie minimálne
istiny poskytnutého úveru a preto nie je možné považovať jej splácanie, či už dobrovoľne alebo nútene
vykonávaním zrážok zo mzdy za ohrozenie práv žalobcu pokiaľ výška zrážok zo mzdy bude totožná spôvodne dohodnutou splátkou úveru. Zrážka zo mzdy vo výške dohodnutej splátky úveru svojou výškou
nemôže mať na žalobcu závažnejší dopad ako mesačná splátka, ku ktorej sa dobrovoľne zaviazal. Z
týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že na ochranu žalobcu je potrebným len to, aby sa

žalovaný zdržal zrážok zo mzdy nad sumu istiny, čo je 6.500 eur. Samotné spochybnenie nároku na
úroky a poplatky z úveru v žalobe opodstatňuje, aby žalovaný do rozhodnutia o žalobe nevymáhal tieto
spochybnené nároky zrážkami zo mzdy, pretože by sa tým obišla možnosť kontroly ich opodstatnenosti,
ku ktorej smeruje konanie vo veci samej.

19. Odvolací súd k veci dodáva, že pripustiť zrážky zo mzdy do výšky poskytnutého úveru pri
nepreukázanej neplatnosti, či neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy považuje aj Ústavný súd SR
za vyvážený prístup (rozhodnutie I. ÚS 176/2020 z 28.4.2020). Rozhodnutím odvolacieho súdu dôjde
k obmedzeniu práva žalovaného na výkon zrážok zo mzdy nad poskytnutú istinu úveru, k obmedzeniu
mesačnej zrážky zo mzdy na sumu dohodnutú stranami sporu s tým, že až v konaní vo veci samej bude
súd posudzovať samotnú zmluvu o úvere a dohody-u o zrážkach zo mzdy, ktorá je priamo naviazaná na

zmluvu o úvere i s prihliadnutím na námietky, ktoré boli uvedené stranami sporu v rámci tohto konania o
nariadenie neodkladného opatrenia. Takýmto rozhodnutím nebude žalovaný postihnutý nad primeranú
mieru, nakoľko je zrejmé, že žalobca je zamestnaný a tak by nemal byť problém, v prípade jeho úspechu
vo veci samej uspokojiť jeho pohľadávku vykonaním zrážok zo mzdy žalobcu v dohodnutej výške.

20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 CSP
zmenil tak, že žalovanému neodkladným opatrením uložil povinnosť zdržať sa zrážok zo mzdy nad 6.500
eur a vyššej mesačnej zrážky než bola pôvodne dohodnutá mesačná splátka úveru, ale bola stanovená v
dohode o zrážkach zo mzdy (188,04 eura) a zároveň túto skutočnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobcu
B. F. W., W..Y..R.., a vo zvyšnej časti, ktorou žalobca žiadal úplný zákaz zrážok zo mzdy, odvolací súd

návrh zamietol.

21. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí
o nároku na náhradu trov konania vo veci samej.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).