Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. január 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoCsp/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216214697
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1216214697.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu

JUDr.JanyVlčkovejaJUDr.MonikyHolickejvprávnejvecižalobcu:EOSKSISlovensko,s.r.o.,sosídlom
Pajštúnska5,Bratislava,IČO:35724803,zastúpenéhospoločnosťouRemediumLegal,s.r.o.,sosídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: H. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. I. XXXX/XX, O., o zaplatenie
3.668,71 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo
dňa 10. novembra 2020, č.k. 8Csp/45/2016-146, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 2.816,77 eur od 02.08.2015 do

zaplatenia.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
3.668, 71 eur a 5,05 %-ný ročný úrok zo sumy 2.816,77 eur od 02.08.2015 do zaplatenia a vo
zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.
Uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia 3.668,71 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.816,77 eur od 02.08.2015 do zaplatenia. Vykonaným

dokazovaním zistil, že žalovaná pohľadávka bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
01.08.2015 postúpená na žalobcu. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. so
žalovaným uzavrel dňa 24.09.2010 Zmluvu a Zmluvu o zabezpečení č. XXXXXXXXX, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v sume 8.607 eur na kúpu ojazdeného osobného motorového
vozidla Š. R. D. X,X I., rok výroby: 2006. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovú sumu 12.296,64 eur
a poskytnutý úver splatiť v pravidelných 48-mesačných splátkach po 256,18 eur. Podľa bodu 1.1
Zmluvy, za účelom zabezpečenia riadneho splnenia povinnosti sa strany dohodli na zabezpečovacom

prevode vlastníckeho práva k predmetu financovania. Podľa bodu 1.7 Zmluvy, náklady realizácie
zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva sú súčasťou pohľadávky. Právny predchodca žalobcu so
žalovaným uzavrel dňa 27.10.2010 Dodatok č. 1 k Zmluve o zabezpečení č. XXXXXXXXX, na základe
ktorej sa zmluvné strany dohodli na zmene výšky mesačnej splátky v sume 266,18 eur. Žalovaný a p. S.
S. dňa 24.09.2010 uzavreli Kúpnu zmluvu č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bola kúpa predmetného
osobného motorového vozidla. Keďže žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy,
žalobca mu listom zo dňa 13.09.2012 oznámil, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo Zmluvy

č. XXXXXXXXX dňa 24.09.2010 a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 6.893,70 eur. Zistený
skutkový stav posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, § 1 ods. 2, § 2
písm.d/,h/zák.č.129/2010Z.z.a§3nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.adospelkzáveru,žežalobcovi
vznikla voči žalovanému uplatnená pohľadávka v sume 3.668,71 eur. Vykonaným dokazovaním mal zapreukázané, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu a dlh žalovaného vznikli z ich záväzkového
vzťahu, do ktorého ako veriteľ vstúpil podnikateľský subjekt v rámci výkonu jeho podnikateľskej činnosti
a žalovaný ako dlžník, pričom postavenie žalovaného ako spotrebiteľa sa nedalo jednoznačne vylúčiť,

nakoľko v Dodatku č. 1 k Zmluve o zabezpečení č. XXXXXXXXX žalovaný vystupoval ako fyzická osoba
a nie ako živnostník - fyzická osoba oprávnená na podnikanie. Keďže žalovaný nesplnil svoj dlh riadne a
včas, úver sa stal splatným. Celková dlžná suma žalovaného voči žalobcovi predstavuje sumu 3.668,71
eur s príslušenstvom. Keďže sa žalovaný so zaplatením dlhu dostal do omeškania, priznal žalobcovi aj
úroky z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu v zmysle § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., t.j. vo výške 5,05 % a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd vo zvyšku žalobu zamietol, podal odvolanie v zákonom
stanovenej lehote žalobca, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a zaviazať
žalovaného k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 2.816,77 eur od

02.08.2015 do zaplatenia a priznať mu nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania
v plnom rozsahu, alternatívne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia úrokovej sadzby úroku z omeškania. Nestotožnil sa
s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, v zmysle ktorého je v danom prípade pri omeškaní

žalovaného s plnením svojho dlhu úroková sadzba úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 1, 2 Obč.
zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy
z dôvodu, že podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. bola zákonná sadzba úroku z omeškania
upravená vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššia ako je základná sadzba Európskej centrálnej banky.
Poukázal na to, že záväzkový vzťah medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu vznikol dňa

24.09.2010. Keďže došlo k omeškaniu s plnením peňažného dlhu po 01.02.2013, uplatnil si v zmysle
ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013 úrok z omeškania vo
výške8,05%zdlžnejsumyvzhľadomnato,žezáväzkovývzťahvznikolmedzistranamipred01.02.2013
a v takom prípade sa výška úrokov z omeškania riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu
omeškania po 31.01.2013. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola v období

od 10.09.2014 do 15.03.2016, t.j. obdobie, v ktorom sa žalovaný dostal po prvýkrát do omeškania vo
výške 0,05 %, a preto si v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom
od 01.07.2010 do 31.01.2013, uplatnil úrok z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov zvýšenú
základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky, ktorá bola v období omeškania vo výške 0,05 %.
3. Žalovaný sa v odvolacom konaní nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach odvolacích
dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho
zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
5. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia 3.668,71 eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.816,77 eur od 02.08.2015 do zaplatenia, na základe
Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení č. XXXXXXXXX uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným dňa 24.09.2010, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky žalovanému na kúpu osobného
motorového vozidla, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných splátkach, a keďže žalovaný
porušil svoje zmluvné povinnosti, pristúpil žalobca k vyhláseniu okamžitej splatnosti pôžičky. Súd prvej

inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcovi vznikla voči žalovanému
uplatnená pohľadávka v sume 3.668,71 eur a napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu a úrok z omeškania zo sumy 2.816,77 eur od 02.08.2015 do zaplatenia
vo výške 5,05 % ročne, určenej podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od
01.02.2013, podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
6. Podľa § 10c Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 01.02.2013 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013.
7. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.07.2010 do 31.01.2013,

výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
8. Vykonaným dokazovaním bolo v konaní preukázané, že záväzkový vzťah medzi stranami vznikol
dňa 24.09.2010, t.j. pred 01.02.2013, a preto v zmysle § 10c citovaného nariadenia sa výška úrokovz omeškania riadi podľa § 3 tohto nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013, podľa ktorého je výška
úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa v danom

prípade dostal do omeškania od 02.08.2015, ku ktorému dňu bola výška základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky vo výške 0,05 %, a preto úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší
ako táto základná úroková sadzba predstavuje 8,05 %. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky z
omeškania len vo výške 5,05 % a vo zvyšnej časti, t.j. v časti úroku z omeškania vo výške 3 % žalobu
zamietol.

9. Vzhľadom na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia, uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa
§ 388 C.s.p. zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj 3 %-ný ročný úrok z
omeškania zo sumy 2.816,77 eur od 02.08.2015 do zaplatenia.

10. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobca,
ktorý mal úspech v konaní, má nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho) v celom
rozsahu.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).