Rozsudok – Vyhlásenie za mŕtveho ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. január 2022

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12Ps/13/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121209795
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Barabas

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2022:7121209795.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, sudcom JUDr. Pavlom Barabasom, v právnej veci F. (F., D.) T., V.. XX.XX.XXXX,

v konaní zastúpený procesným opatrovníkom JUDr. Vladimírom Babčákom, zamestnancom Okresného
súdu Košice okolie, v konaní o vyhlásenie za mŕtveho, o návrhu navrhovateľa H. T., V.. XX.XX.XXXX,
trvale bytom XXXX V. XXth A., P. I., Z., XXXXX, C., zast. Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 13, Košice,
IČO 36 866 563, konajúca JUDr. Leom Teodorom Vojčíkom, konateľom, takto

r o z h o d o l :

S.. F. (F.) T., narodený dňa XX.XX.XXXX, sa vyhlasuje za mŕtveho.
II. Za deň smrti F. (F.) T., narodený dňa XX.XX.XXXX, súd určuje deň XX.XX.XXXX.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka H. T., V.. XX.XX.XXXX (ďalej aj „navrhovateľka“) sa svojím návrhom podaným

prostredníctvom právneho zástupcu na tunajší súd dňa 26.10.2021 žiadala vyhlásiť za mŕtveho jej otca
F. (F., D.) T., V.. XX.XX.XXXX (ďalej aj „otec“).

2.Svojnávrhodôvodnilatým,žejejotecspolusmatkouF.(F.)T.,I..D.,V..XX.XX.XXXX(ďalejaj„matka“)
boli v roku 1944 v dôsledku vtedajšej politickej situácie deportovaní do vyhladzovacieho tábora a od toho
času nebol bližšie známy ich pobyt a nepodali o sebe žiadne správy. Posledná informácia o rodičoch je
z listu matky, ktorá v liste z júna 1944 informovala, kde je možné nájsť ukrytú navrhovateľku. Predmetný

list je v súčasnosti vystavený v múzeu. O deportácii matky aj otca vydal Národný výbor mesta Košíc
úradné svedectvo Č.. X/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, a to pre účely prehlásenia matky aj otca za
mŕtvych. Nakoľko starostlivosť o maloletú navrhovateľku v tom čase vykonával E.. K. D., pričom matka
aj otec navrhovateľky boli už niekoľko rokov nezvestní a ani po skončení 2. svetovej vojny o nich neboli
žiadne správy, uznesením Okresného súdu v Košiciach, odd. IV, sp. zn. P 168/46/1 zo dňa 15.03.1946
bol E.. K. D. ustanovený poručníkom navrhovateľky. Na príslušnom Okresnom súde v Košiciach bolo
vo veci tiež začaté konanie o vyhlásenie osôb za mŕtvych pod sp. zn NcIV 2051/46/2, pričom však

navrhovateľka nedisponuje s konaním súvisiacou dokumentáciou ani meritórnym rozhodnutím vo veci,
okrem listiny potvrdzujúcej ustanovenie opatrovníka neprítomnej osoby v rámci predmetného konania.
Nezvestnej matke a nezvestnému otcovi bol rozhodnutím príslušného súdu zo dňa 16.07.1946 z dôvodu
ich dlhodobej neprítomnosti, toho času viac než 1 rok, za opatrovníka ustanovený E.. K. D., bytom T.
XX L. Q.. E.. K. D. mal v dôsledku dlhodobej nezvestnosti matky a otca záujem osvojiť si navrhovateľku
ako svoju adoptívnu dcéru, pričom za týmto účelom začal na príslušnom súde v Košiciach konanie o
schválení adopcie a zmene mena navrhovateľky. Uznesením Okresného súdu v Košiciach, odd. XIII, sp.

zn. P 168/46/4 ako poručenského súdu došlo dňa 04.04.1949 k súhlasu príslušného súdu so zmenou
priezviska navrhovateľky zo „T.“ na „D.“ z dôvodu, že „poručník E.. K. D. je ujcom maloletej, maloletá
inýchpríbuznýchnemá,jevychovávanáE..K.D.vduchurodičovském,takžemaloletádoterazaninevie,
že jej doterajší vychovávatelia nie sú jej rodičmi a neskoršie bude adoptovaná.“ Nakoľko súd mal zapreukázané, že matka aj otec navrhovateľky sú z dôvodu ich dlhodobej neprítomnosti a nezvestnosti po
smrti,vroku1949povoliladoptovanienavrhovateľkyE..K.D.,atoschválenímadoptačnejzmluvyzodňa
21.05.1949 uznesením Okresného súdu v Košiciach, odd. XIII, sp. zn. P 168/46/7 zo dňa 23.06.1949.

Príslušný súd v predmetnom konaní konštatoval, že navrhovateľka je „úplnou sirotou, že od roku 1945
je v opatere osvojiteľa (E.. K. D.), ktorý ju vychováva ako vlastnú dcéru...“. O deportácii matky a otca
navrhovateľky do vyhladzovacieho tábora svedčí tiež potvrdenie miestneho úradu Budapešť IV. obvod
- Výkonný výbor rady, T.-XX/XXXX z marca 1957, podľa ktorého na základe súhlasnej výpovede 2
svedkov príslušný úrad potvrdil, že matka aj otec navrhovateľky boli dňa 02.07.1944 deportovaní a

odvtedy sa nevrátili. Deportáciu matky aj otca navrhovateľky a ich nenavrátenie potvrdil tiež Celoštátny
úrad maďarských Židov v Budapešti potvrdením č. XXXX. E..T. zo dňa 08.03.1957.
E.. K. D. sa v nadväznosti na dlhodobú nezvestnosť matky a otca osvedčenú viacerými skutočnosťami
a potvrdeniami obrátil listom na príslušný Okresný súd v Košiciach s návrhom na vyhlásenie matky
a otca za mŕtvych. Príslušnosť súdu bola odvodená od skutočnosti, že matka aj otec navrhovateľky
boli obyvateľmi Q. a československými občanmi. V predmetnej veci však navrhovateľka nedisponuje

žiadnousúvisiacoudokumentáciouanimeritórnymrozhodnutímvoveci.Nadrámecvtedajšiehopostupu
voči osobám židovského pôvodu, protižidovskej propagandy, legislatívy a iným opatreniam platným v
čase zmiznutia matky a otca, ako aj ich niekoľko desiatok rokov trvajúcej nezvestnosti týchto osôb, o
smrti otca svedčí tiež výpis z registra úmrtí zo dňa 22.08.1997 vydaný úradom obce P. D., oddelenie
E., ktoré potvrdzuje, že k smrti otca došlo dňa 07.01.1945 v Q.. Za účelom preukázania smrti matky

a otca sa navrhovateľka obrátila tiež na Medzinárodný výbor Červeného kríža. Medzinárodná pátracia
služba International Tracing Service (v súčasnosti Arolsenské archívy - Medzinárodné centrum pre
nacistickú perzekúciu, ďalej len „ITS“), ktorá pomáha vypátrať ľudí nezvestných z obdobia holokaustu
a 2. svetovej vojny, vydala dňa 12.05.1997 osvedčenie o smrti otca navrhovateľky č. B. - XXX XXX.
Podľa archivovaných dokumentov, medzi ktorými sú aj väzenské preukazy a správy o úmrtiach, došlo

k smrti otca dňa XX.XX.XXXX N. X:XX ráno vo vyhladzovacom tábore E., podtábor Q.. Vo vzťahu k
smrti matky je zrejmé, že táto je taktiež nezvestná od nútenej deportácie a z dôvodu skutočnosti, že o
jej živote neboli od deportácie podané žiadne správy, matka sa nevrátila do rodného mesta ani bydliska,
nijak nekontaktovala svoju dcéru alebo rodinu, je nepochybné predpokladať, že matka taktiež zomrela
vo vyhladzovacom tábore, do ktorého bola násilne odvedená v roku 1944. V predmetnej veci bolo

vydané tiež záväzné rozhodnutie Špeciálneho rabínskeho súdu, ktorý je súčasťou súdneho systému v
Izraeli, ktorý potvrdzuje násilnú deportáciu matky a otca do vyhladzovacieho tábora a ich následnú smrť.
V zmysle všetkých známych skutočností je možné vyvodiť, že otec zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom
pri stanovení dátumu smrti matky môžeme vychádzať zo všeobecných historických prameňov, podľa
ktorých boli ženy a deti deportované do vyhladzovacích táborov usmrtené v plynových komorách hneď

poichpríchode.Jevysokodôvodnésadomnievať,žematkabolakrátkopopríchodedovyhladzovacieho
tábora usmrtená. Uvedený záver potvrdzuje aj priložené rozhodnutie Špeciálneho rabínskeho súdu,
ktoré zakotvilo smrť matky ku dňu XX.XX.XXXX. V každom prípade, rozhodovacia prax súdov po 2.
svetovej vojne potvrdzuje všeobecne nastolený konsenzus, že u osôb, ktoré boli v predmetnom období
deportované do vyhladzovacích a koncentračných táborov a následne neboli o ich živote žiadne ďalšie

správy, sú považované za mŕtve a za deň ich smrti sa považuje deň 08.05.1945. Pre preukázanie
nepochybnej smrti matky a otca je tiež dôležité zdôrazniť, že ku dňu podania tohto návrhu by otec mal
XXX rokov a matka by mala XXX rokov. Ak by aj uvedené podklady nepostačovali príslušnému súdu
ako dôkazy o smrti matky a otca, ich smrť je zrejmé vyvodiť taktiež z veku, ktorého by sa s vysokou
pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nedožili. Navrhovateľka si dovoľuje uviesť, že nad rámec

nastoleniaprávnejistotyvovzťahuksvojimnezvestnýmbiologickýmrodičom,jerozhodnutieovyhlásení
jej matky a otca za mŕtvych okrem iného kľúčové pre jej nároky vyplývajúce z dedičstva po matke a
otcovi, a to najmä vo vzťahu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Q. a vlastnenej matkou a otcom, ktorá
bola predmetom sporového konania na Okresnom súde Košice I, sp. zn. 37C/405/2013. Matka a otec
boli vedení ako spoluvlastníci nehnuteľnosti v Q. vedenej v Pozemkovej knihe, vložke č. XXXX, a to

titulom dedenia a daru. V rámci predmetných konaní o určenie rozsahu dedičstva na Okresnom súde
Košice I, sp. zn. 37C/405/2013 a Krajskom súde v Košiciach, sp. zn. 6Co/296/2016 príslušné súdy
pred prejednávaním veci prešetrili na registratúrnom stredisku Okresného súdu Košice I vedenie vyššie
spomenutého konania o vyhlásení za mŕtvych podľa čísla konania NcIV 2051/46/2, pričom zistili, že
spisy boli skartované, pričom aj rozsudok, ktorý sa zo spisu ponecháva bez skartácie, sa v archíve

súdu nenachádza. Zároveň však rozsudok odvolacieho súdu vo vzťahu k listinám dosvedčujúcim smrť
matky a otca, predloženým ako prílohy aj k tomuto návrhu, uvádza, že „súd nespochybňuje pravdivosť
týchto listín a tvrdení z nich vyplývajúcich, ktoré svedčia o pravdepodobnosti smrti biologických rodičov
žalobkyne.“ Z vyššie uvedených dôvodov považuje navrhovateľka za kľúčové nastoliť právnu istotuohľadom smrti jej matky a otca, ktorých nebohé telá nie je možné podrobiť štandardnej prehliadke za
účelom preukázania smrti, a tak jediným spôsobom, ktorý navrhovateľke ako biologickej dcére právne
predpisy umožňujú, je podať návrh na ich vyhlásenie za mŕtvych v príslušnom konaní.

3.Súdsapredrozhodnutímoboznámilsnávrhomavšetkýmiprílohami,konkrétneideo:Splnomocnenie;
Kópia rodného listu navrhovateľky s prekladom do slovenského jazyka; Odpis naturalizačnej listiny
Č.. XXXX/X-L.-XXXX; Kópia osvedčenia o udelení štátneho občianstva C. Č.. XXXXXXX s prekladom

do slovenského jazyka; Kópia osvedčenia o registrácii manželstva zo dňa 13.06.1967 s prekladom
do slovenského jazyka a kópia osvedčenia o registrácii manželstva zo dňa 23.02.1971 s prekladom
do slovenského jazyka; Kópia cestovného pasu Navrhovateľky s prekladom do slovenského jazyka;
Osvedčená kópia rodného listu Matky; Kópia rodného listu Otca s prekladom do slovenského jazyka;
Úradné svedectvo Národného výboru mesta Košíc Č.. X/XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX; Uznesenie
Okresného súdu v Košiciach, odd. IV, sp. zn. P 168/46/1 zo dňa 15.03.1946; Ustanovenie opatrovníka

neprítomnej osobe zo dňa 16.07.1946, sp. zn NcIV 2051/46/2; Adoptačná zmluva zo dňa 21.05.1949;
Uznesenie Okresného súdu v Košiciach, odd. XIII, sp. zn. P 168/46/4; Uznesenie Okresného súdu v
Košiciach, odd. XIII, sp. zn. P 168/46/7; Potvrdenie miestneho úradu Budapešť IV. obvod - Výkonný
výbor rady, T.-XX/XXXX z marca 1957; Potvrdenie Celoštátneho úradu maďarských Židov č. XXXX.
E..T.. zo dňa 08.03.1957; List s návrhom na vyhlásenie za mŕtvych zo dňa 26.03.1949; Výpis z registra

úmrtí zo dňa 22.08.1997 s prekladom do slovenského jazyka; Osvedčenie o smrti č. B. - XXX XXX zo
dňa12.05.1997sprekladomdoslovenskéhojazyka;RozhodnutieŠpeciálnehorabínskehosúduvrátane
apostily zo dňa 25.08.2021; Výpis z pozemkovej knihy, vložka č. XXXX; Rozsudok Okresného súdu
Košice I, sp. zn. 37C/405/2013; Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6Co/296/2016 a zistil
tento stav:

4. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) ak
smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť
inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno
usúdiť, že už nežije.

5. Podľa § 220 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) na konanie o
vyhlásenie za mŕtveho je miestne príslušný všeobecný súd toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho.

6. Podľa § 16 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak všeobecný súd

nemožno určiť podľa § 14 a 15, je všeobecným súdom súd, v ktorého obvode mala fyzická osoba alebo
právnická osoba v Slovenskej republike poslednú adresu trvalého pobytu alebo adresu sídla; ak takého
súdu niet, je príslušný súd, v ktorého obvode má majetok.

7. Podľa § 221 ods. 1 CMP návrh na začatie konania môže podať ten, kto má na veci právny záujem.

8. Podľa § 224 CMP ak je isté, že fyzická osoba nežije, súd vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu. Vo výroku
rozsudku súd uvedie presnú identifikáciu fyzickej osoby a deň jej smrti.

9. V predmetnom konaní mal súd za to, že nie je možné predpokladať, že by otec navrhovateľky bola

ešte nažive. Od roku 1944, kedy bol deportovaný do vyhladzovacieho tábora, nebol bližšie známy
jeho pobyt, nepodal o sebe žiadne správy. V súčasnosti by mala viac ako XXX rokov. O deportácii
otca navrhovateľky do vyhladzovacieho tábora svedčí aj potvrdenie miestneho úradu Budapešť IV.
obvod - Výkonná výbor rady, T.-XX/XXXX z marca 1957, podľa ktorého na základe súhlasnej výpovede
dvoch svedkov príslušný úrad potvrdil, že otec bol dňa 02.07.1944 deportovaný a odvtedy sa nevrátil.

Rovnako deportácia otca a jeho nenavrátenie bola potvrdená aj Celoštátnym úradom maďarských Židov
v Budapešti potvrdením č. XXXX. E..T.. zo dňa 08.03.1957. O smrti otca svedčí výpis z registra úmrtí
zo dňa 22.08.1997 vydaný úradom obce P. D., oddelenie E., ktoré potvrdzuje, že k smrti otca došlo dňa
XX.XX.XXXX v Q.. Podľa archivovaných dokumentov, medzi ktorými sú aj väzenské preukazy a správy
o úmrtiach, došlo k smrti otca dňa XX.XX.XXXX N. X:XX ráno vo vyhladzovacom tábore E., Y.P. Q..

Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd vyhlásil otca navrhovateľky F. (F.) T., V.. XX.XX.XXXX za mŕtveho
a za deň jeho smrti určil deň XX.XX.XXXX.10. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku môžu účastníci podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve
odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí
návrh na súdny výkon rozhodnutia.