Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Nemravová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/76/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111221841
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5111221841.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu:
B. IČO: 36 884 359 (podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť ku dňu 1.6.2018), proti
žalovanému: B. IČO: 33 378 339, (podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť ku dňu
30.9.2012), ktorého správcom konkurznej podstaty úpadcu je Mgr. Michal Miho, so sídlom kancelárie

G. U. XX, XXX XX Q., v konaní o zaplatenie 97.500,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/113/2011-104 zo dňa 25.4.2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/113/2011-104 zo dňa 25.4.2012, z r u š u j e a konanie o
zaplatenie 97.500,- Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .

Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 97.500,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 97.500,- Eur od
16.9.2009 do zaplatenia a zo sumy 2.500,- Eur od 16.9.2009 do 16.2.2010, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovaného zaviazal k náhrade trov konania 5.934,63 Eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu domáhal uloženia povinnosti žalovanému na
zaplatenie 100.000,- Eur s príslušenstvom. Dôvodil tým, že si u neho žalovaný objednal stavebné práce
na akcii Dostavba II. a III. etapy firmy ZKW Krušovce. Žalobca vykonané práce a dodávky uplatnil v
celkovej sume 225.965,33 Eur, z čoho žalovaný nezaplatil 129.101,72 Eur. Pri osobnom prejednávaní
situácie dňa 10.8.2009 žalovaný uznal záväzok vo výške 100.000,- Eur a zároveň sa zaviazal dlžnú

sumu uhradiť najneskôr do 15.9.2009. Uznaný dlh v dohodnutej lehote žalovaný nezaplatil. Okresný
súd vyhovel žalobe vydaním platobného rozkazu. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný
odôvodnený odpor. Okresný súd s poukazom na § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zák. č.
513/1991 Zb. (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobe v
podstatnom rozsahu vyhovel na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom konanie uznesením
č. 11Cb/113/2011 zo dňa 30.12.2011 zastavil v časti o zaplatenie sumy 2.500,- Eur. Po čiastočnom

späťvzatí predmetom konania zostalo zaplatenie 97.500,- Eur spolu s príslušenstvom. Bolo zrejmé, že
základom zmluvného vzťahu sporových strán bola objednávka, ktorou si žalovaný u žalobcu objednal
stavebné práce na akcii ZKW Krušovce. Na základe akceptácie tejto objednávky žalobcom došlo medzi
účastníkmi k uzatvoreniu zmluvy o dielo. Podľa tejto zmluvy žalobca pre žalovaného vykonával stavebné
práce, ktoré následne fakturoval predloženými faktúrami. Z faktúr, ktoré žalobca uvádzal v podanej
žalobe, predmetom konania bolo zaplatenie doplatku faktúry č. 132009 vo výške 97.500,- Eur. Žalobca

svoj návrh opieral tiež o uznanie záväzku žalovaným zo dňa 10.8.2009. Žalovaný sa bránil tým, že
uznanie záväzku žalobcovi podpísal len z dôvodu jeho žiadosti, lebo žalobca potreboval doklad na účelyžiadosti o poskytnutie úveru. Toto tvrdenie žalovaného žalobca poprel. Žalovaný sa ďalej bránil tvrdením,
že predmetnú faktúru žalobcovi vrátil. So žalovaným predloženej emailovej a poštovej korešpondencie
zo dňa 23.7.2009 vyplýva, že faktúry vrátil žalobcovi na prepracovanie žalovaný. Táto skutočnosť však

bez ďalšieho neznamená, že by faktúry boli vystavené nedôvodne. V liste zo dňa 23.7.2009 pritom
žalovaný uvádzal, že náklady fakturované okrem iného vo faktúre č. 132009 je potrebné prehodnotiť
a vzájomne si ich odsúhlasiť, k čomu navrhol osobné stretnutie. K takémuto stretnutiu zrejme došlo
dňa 10.8.2009, o čom svedčilo i predmetné uznanie. Nebola preukázaná v konaní obrana žalovaného,
v zmysle ktorej mal byť jeho dlh voči žalobcovi uhradený až po tom, ako žalovaný uhradí jeho

pohľadávku firme EURECS, ktorá dlh voči žalovanému uznala. Existenciu takejto dohody žalobca poprel
ažalovanýnepredložilžiadnedôkazypreukazujúcejehoexistenciu.Oneexistenciitakejtodohodysvedčí
aj text samotného uznania záväzku a dohody o jeho zaplatení, kde je stanovená lehota splatnosti
15.9.2009. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca pre žalovaného realizoval stavebné práce podľa
objednávky,pričomžalovanýsvojdlhvovýške100.000,-Eurvočižalobcovipísomneuznal.Predzačatím
konania žalovaný vykonal čiastočnú úhradu, čím sa jeho uznaný dlh znížil na žalobcom požadovanú

sumu 97.500,- Eur. Žalovaný sa svojim plnením voči žalobcovi dostal do omeškania až počnúc dňom
16.9.2009. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP za analogického použitia
§ 146 ods. 2 veta prvá.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Žalovaný

vyčítal okresnému súdu, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, faktúra č. 132009
na sumu 101.101,73 Eur, ktorú vystavil žalobca, bola vystavená neoprávnene, nebola žalovaným
odsúhlasená, bola vrátená žalobcovi, zmluvný partner žalovaného, pre ktorého spoločne so žalobcom
pracoval žalovaný ako subdodávateľ vo vzťahu k druhej a tretej etape, ktorej sa týka predmetná faktúra,
nemal „do dnešného dňa“ od investora ZKW Slovakia Krušovce uhradené pohľadávky za realizáciu

stavby a sú v súdnom spore. Žalobca B.. N. L. podal na Okresnom súde v Žiline na žalovaného návrh
na vyhlásenie konkurzu, ktorému bolo vyhovené dňa 17.2.2012. Žiadal napadnutý rozsudok okresného
súdu v celom rozsahu zrušiť a konanie zastaviť.

4. K doručenému odvolaniu žalovaného sa v podaní zo dňa 9.6.2012 (č.l. 120 spisu) vyjadril žalobca,

ktorý s podaným odvolaním nesúhlasil. Žalobca nie je dlžníkom žalovaného. Dôkazy č. 10 a 11 doložené
k vyjadreniu zo dňa 25.11.2011 jednoznačne svedčia o tom, že všetky reklamované vady na diele boli
včas odstránené. Poučenie konkurzného súdu v konaní sp.zn. 2K 1/2012 je správne, cesta žalobcom
vlastným osobným motorovým vozidlom na pojednávanie bola zvolená z dôvodu minimalizovania
celkových súdnych trov konania.

5. Okresný súd predkladacou správou č.k. 11Cb/113/2011-199 predložil spisový materiál krajskému
súdu na postup v zmysle § 370 CSP. V predkladacej správe poukázal na rozsudok okresného súdu
č.k. 11Cb/113/2011-104 zo dňa 25.4.2012, proti ktorému podal žalovaný odvolanie. Tiež poukázal na
vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. 2K/1/2012 zo dňa 14.8.2012, ktoré bolo

zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 161/2012 dňa 21.8.2012. Okresný súd s poukazom na právnu
úpravu platnú od 1.1.2020 v zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov boli žalovaný a správca konkurznej podstaty vyzvaní s poukazom na § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005
Z.z., aby sa v lehote 30 dní od doručenia výzvy vyjadrili, či podávajú návrh na pokračovanie v konaní.
Nedali súhlas, čo malo za následok účinky späťvzatia žaloby.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe účinkov späťvzatia žaloby v zmysle §
47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2020 rozhodnutie okresného súdu zrušil, konanie
zastavil podľa § 370 ods. 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

7. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu
a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu prechádza
na správcu. Správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

8. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu

sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho
úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú.
Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o
nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.9. Podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať
na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania

namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov,
súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v
lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas,
súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo
prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote

má účinky späťvzatia žaloby.

10. Podľa § 206j zákona č. 7/2005 Z.z. prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2020
konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch
vyhlásených pred 1. januárom 2020.

11. Krajský súd uvádza, že znenie § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré nadobudlo účinnosť od
01.01.2020, sa podľa intertemporálneho § 206j zákona č. 7/2005 Z.z. použije aj na konania, v ktorých
došlo z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu pred 01.01.2020 k ich prerušeniu.

12. Z obsahu spisového materiálu bolo zistené, že žaloba žalobcu bola doručená na okresný súd
dňa 30.6.2011. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný odvolanie (č.l. 113 spisu). Okresný
súd rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 11Cb/113/2011-104 zo dňa 25.4.2012. Uznesením Okresného
súdu Žilina sp.zn. 2K/1/2012 zo dňa 14.8.2012 bol na majetok dlžníka B. IČO: 33 378 339, vyhlásený
konkurz. Predmetné uznesenie okresného súdu o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka žalovaného

bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 161/2012 dňa 21. augusta 2012. Predmetom konania
bola peňažná pohľadávka 97.500,- Eur s príslušenstvom. Išlo o konanie, ktoré sa týkalo majetku
podliehajúceho konkurzu, patriaceho úpadcovi podľa § 47 ods. 1 zák. č. 7/2005
Z.z. Vzhľadom na takýto charakter konania nastali účinky vyplývajúce z § 47 ods. 1 zák. č. 7/2005
Z.z., t.j. konanie sa prerušilo, lehoty v tomto konaní neplynuli. V zmysle týchto účinkov, hoci, aj keď

okresný súd rozhodol rozsudkom zo dňa 25.4.2012, tak vyhlásením konkurzu sa prerušilo konanie o
odvolaní podanom žalovaným, ak v zmysle § 47 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. vyhlásením
konkurzu na majetok dlžníka prerušením tohto konania lehoty neplynú. Krajský súd tieto zákonné účinky
a dôsledky uvádza z titulu aplikácie § 47 ods. 4 v spojení s § 370 ods. 1 CSP, pre ktoré sa vyžaduje,
aby rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. V zhŕňajúcom závere krajský súd uvádza, že v dôsledku

účinkov vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka žalovaného v štádiu odvolacieho konania sa prerušilo
aj plynutie lehôt, preto nemohlo dôjsť k nadobudnutiu právoplatnosti rozsudku okresného súdu.

13. Zo spisového materiálu okresného súdu vyplynulo, že správca konkurznej podstaty úpadcu dlžníka,
ako ani žalovaný, na výzvu okresného súdu zo dňa 25.5.2021 (č.l. 182 v spojení s doručenkami na č.l.

185 a 186), ktoré výzvy boli uskutočnené v zmysle § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z.,
nedali súhlas na pokračovanie v konaní.

14. Nepodanie návrhu správcom ani dlžníkom na pokračovanie v konaní v určenej lehote má zo zákona
účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 v spojení s § 206j zák. č. 7/2005 Z.z., o ktorom odvolací súd

rozhoduje procesným postupom podľa § 370 CSP.

15. Krajský súd uvádza, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v
zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom
konaní dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu na to, či je dlžník v

postavení žalobcu alebo žalovaného. To znamená, že i v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného,
t.j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani
dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia
žaloby patriaci žalobcovi. Tento účinok vyplýva z novelizovaného znenia § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005
Z.z., ktorým je efektívnejšie riešenie prerušenia v súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu

na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na
to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného
súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním vkonaní zo strany správcu alebo dlžníka, alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo
strany správcu a ani úpadcu.

16. Nielen zo znenia § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto
ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie,
pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová
správa k tomuto ustanoveniu uvádza: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať
pri vyhlásení konkurzu, je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v

prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo
„aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné
konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodných prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý
ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová
právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak správca
neprevezmeprebiehajúcispor,súd,ktoréhokonanieboloprerušené,vezmenazreteľvyjadreniedlžníka.

Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví.“

17. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní sa pokračuje tak, ako keby konkurz nebol
vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi, napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť),
toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť

správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní).

18. Zo znenia § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ako aj z účelu tohto ustanovenia a úmyslu zákonodarcu
vyplýva, že zákonom predpokladané účinky späťvzatia žaloby nastávajú aj vtedy, pokiaľ dlžník na strane
žalovaného nenavrhne pokračovanie v konaní a ani správca dlžníka nevyjadrí súhlas s pokračovaním

v konaní.

19. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

20. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

21. Odvolací súd uvádza, že späťvzatím žaloby sa podľa CSP rozumie procesný úkon žalobcu, z ktorého

jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá. Tento úkon žalobcu bol však od 1. januára
2020 nahradený zákonným ustanovením § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., preto sa na ďalší postup
v konaní pred odvolacím súdom na to, aby mohol odvolací súd konanie podľa § 47 ods. 4 zákona č.
7/2005 Z.z. v spojení s § 370 CSP zastaviť, späťvzatie žalobcom nevyžaduje.

22.Odvolacísúdnemalmožnosťúvahy,čispäťvzatiežalobypripustíalebonie,pretožeúčinkyspäťvzatia
žaloby nastali priamo zo zákona v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Dôsledkom zo zákona
vzniknutých účinkov späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. je procesný postup
odvolacieho súdu, keď tento nerozhoduje o pripustení späťvzatia žaloby, pretože tieto účinky nastali zo
zákona a odvolací súd je povinný procesným spôsobom reagovať na účinky späťvzatia žaloby tak, že v

zmysle § 370 ods. 2 CSP je povinný rozhodnúť o zrušení rozhodnutia a o zastavení konania.

23. Odvolací súd nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci účinky
späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., pretože sa jedná o zákonom určený dôsledok
nekonania dlžníka a správcu. Keďže účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana

tento zákonný účinok zmariť tým, že by so späťvzatím nesúhlasila v zmysle § 370 ods. 2 CSP. Odvolací
súd preto protistranu nevyzýval na súhlas so späťvzatím žaloby.

24. Dôsledkom aplikácie § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. je zákonom upravený účinok späťvzatia
žaloby, v ktorého dôsledku vzniká odvolaciemu súdu, vo vzťahu k už vydanému rozhodnutiu súdom

prvejinštancie,ktorénenadobudloprávoplatnosť,povinnosťkonaniezastaviťzákonompredpokladaným
procesným postupom. Procesnou normou upravujúcou postup odvolacieho súdu pri rozhodovaní o
späťvzatí žaloby je § 370 CSP, ktorý je analogicky v zmysle Čl. 4 ods. 1 CSP aplikovateľný aj na postup
pri rozhodovaní o účinkoch späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z..25. Na základe účinkov späťvzatia žaloby v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. odvolací súd preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil podľa § 370 ods. 2 CSP.

26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 257, § 262 ods. 1 CSP. Odvolací súd mal za to, že v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok
žalovaného zákon o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení priznáva absencii súhlasu správcu
a dlžníka na pokračovanie v súdnom konaní účinky späťvzatia žaloby. V dôsledku zmeny zákonnej

úpravy účinnej od 01.01.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami
zákonnéhoustanovenia,niejeprizastaveníkonaniaprebiehajúcehonaobochinštanciáchnazákladeuž
vydaného súdneho rozhodnutia možné ustáliť, procesným zavinením koho došlo k zastaveniu konania
vo veci samej, ktoré sa na odvolacom súde končí. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučne z
procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva. V danej sporovej veci
išlo o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom

sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť § 256 CSP.
Účinky späťvzatia žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového
stavu strany sporu, ktorá je v konkurze a ktorá ako ani jej správca nesúhlasila s pokračovaním v konaní,
pričom súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali zo
zákona. Odvolací súd preto pristúpil v prejednávanej veci k aplikácii § 257 CSP, pretože mal za to, že

stav, ktorý v konaní nastal, je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy, a preto žiadnej zo strán
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.