Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. január 2022

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 19C/39/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321204012
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Zapletajová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2022:1321204012.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Tatianou Zapletajovou v spore žalobcu:

Rozhlas a televízia Slovenska, IČO: 47 232 480, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava proti žalovanému:
M. A., štátna príslušnosť SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX/XXXX, K. o zaplatenie 589,57 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 154,97 eur, zmluvnú pokutu vo výške 17
eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 1,85 eur, ktoré sumu súd povoľuje žalovanému
splácať v 4 splátkach po 30,- eur splatných k 25-temu dňu mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého

plnenia.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 417,60 eur z a s t a v u j e.
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou na tunajší súd dňa 09.7.2021 uplatnil nárok na zaplatenie úhrad v
zmysle § 3 písm. a/ zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska a to mesačne vo výške 4,64 eur za obdobie od 01.01.2011 do 31.3.2021 teda 123
neuhradených splátok. Žalovaná suma predstavuje spomínané nezaplatené úhrady vo výške 572,57
eur a pokutu vo výške 17,00 eur podľa § 10 ods. 3 citovaného zákona. Žalobca uplatnil aj nárok na

náhradu nákladov na poštovné vo výške 1,85 eur v súvislosti s výzvou žalovanej na úhradu nedoplatku
zo dňa 08.03.2021. Žalobca podal predmetnú žalobu z dôvodu, že je verejnoprávna inštitúcia zriadená
na základe zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu je podľa
§ 4 ods.1 a § 10 ods. 5 zák. č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady
za služby verejnosti podľa § 3 písm. a) Zákona vo výške 4,64 eur podľa § 6 ods. 1 Zákona s periodicitou

platenia úhrad: mesačná, v zmysle § 7 Zákona.
2. Súd vo veci rozhodol v skrátenom konaní platobným rozkazom sp. zn. 19C/39/2021-14 zo dňa
20.07.2021, proti ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor dňa 08.09.2021 podaným na poštovú
prepravu dňa 03.09.2021, v ktorom vzniesol námietku premlčania, pokiaľ ide o uplatnenie súm, ktoré
sú staršie ako 3 roky od podania žaloby. Podľa jeho názoru jedná sa o obdobie tri roky spätne od
podania žaloby na súd 09.07.2021 teda splátky staršie ako od 09.06.2018, zároveň však tieto vyčíslil
v nesprávnej mesačnej výške 4,94 eur, pretože správne má byť 4,64 eur a v ďalšom súhlasil s

úhradou zmluvnej pokuty vo výške 17,00 eur, s poštovným vo výške 1,85 eur ako aj s povinnosťou
náhrady trov konania žalobcovi. Žalovaný žiadal súd uložiť mu povinnosť zaplatiť žalovanú v štyroch
splátkach s odôvodnením, že v súčasnej dobe je na materskej dovolenke s dvomi deťmi a manželka je
nezamestnaná. Podľa jeho názoru žalobca začal posielať šeky na úhradu koncesionárskych poplatkovaž po tom, ako ZSE distribúcia ho znovu pripojila po odpojení odberného miesta a to dňa 14.02.2019.
Dovtedy o povinnosti platiť žalobcovi koncesionárske poplatky za odberné miesto elektriny nevedel.
3. Žalobca na písomné vyjadrenie k odporu žalovaného reagoval písomným podaním doručeným súdu

dňa 21.09.2021,ktorým zobral žalobu späť o zaplatenie 417,60 eur, čo sú predpísané úhrady za obdobie
od 01.01.2011 do 01.06.2018 od ich premlčania.
4. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 20.01.2022 na ktorom žalobca ospravedlnil svoju
neúčasťpísomnepodanímzodňa11.01.2022,ažiadalvecprejednaťarozhodnúťvojehoneprítomnosti.
Preto súd pojednával v jeho neprítomnosti. Dostavil sa žalovaný.

5. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 146 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby
z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde
k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Vzhľadom na to, že žalobca využil svoje dispozičné právo a podanú žalobu vzal čiastočne v rozsahu

zapletanie 417,60 eur účinne späť, súd v zmysle § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku konanie
zastavil (výrok II.). Pretože bola žaloba vzatá čiastočne späť skôr než sa začalo predbežné prejednanie
sporu, či pojednávanie vo veci samej a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
súhlas žalovaného k späťvzatiu s poukazom na § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je
potrebný.

9. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, sumárom predpisov a platieb, výzvou na
zaplatenie nedoplatku zo dňa 08.03.2021 s doručenkou, potvrdením Slovenskej pošty o tarifnej cene za
úradnú zásielku a zistil tento skutkový stav:
10. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že so žalobou súhlasí, avšak žiada, aby uvedenú sumu mohol
uhradiť v 4 splátkach z dôvodu, že s manželkou majú nízky príjem spolu cca 1100,00 eur, v súčasnej

dobeuhrádzajúmesačnésplátkyúveruvovýške600,00eur,nákladynabytastravupričomzmanželstva
pochádzajú dve maloleté deti.
11. Žalovaný je odberateľom elektrickej energie v domácnosti na odbernom mieste K. XX, XXX XX K.,
na základe čoho jej vznikla povinnosť platiť úhradu za služby verejnosti poskytované RTVS.
12. Z prehľadu predpisov a platieb vystaveného od roku 01.01.2011 do marca 2021 vyplýva, že žalovaný

si túto svoju povinnosť riadne neplnil. Predmetom žaloby bolo obdobie od 01.01.2017 do 31.3.2021.
Paušálnu sumu 4,64 eur za uvedené žalované obdobie nezaplatil. Žalovaný neuhradil koncesionárske
poplatky ani v období od 14.02.2019 a to aj ako uviedol v odpore podľa jeho názoru žalobca začal
posielaťšekynaúhradukoncesionárskychpoplatkovažpotom,akoZSEdistribúciahoznovupripojilapo
odpojení odberného miesta a to dňa 14.02.2019. Dovtedy o povinnosti platiť žalobcovi koncesionárske

poplatky za odberné miesto elektriny nevedel. V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby žalobca sa
domáhal zaplatenia istiny 154,97 eur za obdobie od júla 2018 do marca 2021 a „starého“ poštovného
1,85 eur a zvyšok podľa pôvodnej žaloby.
13. Písomnou výzvou zo dňa 08.03.2021 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku
spomínaných úhrad ku dňu 31.3.2021 vo výške 574,42 eur v lehote 30 dní od jej doručenia, v opačnom

prípade bol upozornený na uplatnenie pokuty vo výške 17,00 eur. Tento list bol žalovanému doručený
do vlastných rúk dňa 12.3.2021.
14. Podľa potvrdenia Slovenskej pošty a.s. zo dňa 03.09.2019 za predmetnú doporučenú zásielku s
doručením do vlastných rúk cez podací hárok sa od 1.7.2019 platí 1,85 eur.
15. Podľa § 3 písm. a/ zákona č. 340/2012 Z. z. platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je fyzická osoba,

ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ
elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
16. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a
televízia Slovenska.
17. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za

každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a) ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny
v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za
jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods.
6 písm. c).
18.Podľa§7ods.1zákonač.340/2012Z.z.povinnosťplatiťúhraduvznikáodprvéhodňakalendárneho

mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný
deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.
19. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny
mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.20. Podľa § 9 ods. 6,7 zákona č. 340/2012 Z. z., platiteľ je povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady
do 30 dní odo dňa, keď došlo k skutočnosti: a/ vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu a
zároveň túto skutočnosť preukázať, b/ vznik alebo zánik oslobodenia od povinnosti platiť úhradu podľa

§ 5 ods. 1 a zároveň túto skutočnosť preukázať, c/ vznik nároku platiť úhradu len za jedno odberné
miesto podľa § 6 ods. 1 a zároveň túto skutočnosť preukázať, d/ vznik, zmenu alebo zánik skutočnosti
rozhodujúcej na určenie sadzby úhrady podľa § 6 ods. 3 a zároveň túto skutočnosť preukázať.
21. V písomnom oznámení podľa odseku 6 uvedie platiteľ podľa
a) § 3 písm. a) meno, priezvisko, trvalý pobyt, adresu odberného miesta, číslo odberného miesta, adresu

na doručovanie písomností a skutočnosti podľa § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 druhej vety a ods. 3, a ak je
platiteľ oslobodený od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1 alebo platí úhradu zníženú podľa § 6
ods. 3, aj rodné číslo; prílohou písomného oznámenia o zániku povinnosti platiť úhradu je aj 1./doklad
o ukončení odberu elektriny v odbernom mieste, pre ktoré bol platiteľ evidovaný dodávateľom elektriny
ako odberateľ elektriny v domácnosti, alebo po 2./ doklad o zmene odberateľa elektriny v domácnosti
v odbernom mieste, pre ktoré bol platiteľ evidovaný dodávateľom elektriny ako odberateľ elektriny v

domácnosti, b) § 3 písm. b), ktorý je po 1./právnickou osobou, obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo
organizácie, adresu na doručovanie písomností a počet zamestnancov rozhodujúci na určenie úhrady,
alebo po 2./ fyzickou osobou, obchodné meno, miesto podnikania, identifikačné číslo organizácie alebo
meno, priezvisko, trvalý pobyt, adresu na doručovanie písomností a počet zamestnancov rozhodujúci
na určenie úhrady.

22. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7 je v omeškaní
so zaplatením úhrady.
23. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so
zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie
tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.

24. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z. ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové
sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi
úhrady aj pokutu 17 Eur.
25. Pre úplnosť súd dodáva, že daný spor nepovažuje za spotrebiteľský, nakoľko jeho predmetom
je zaplatenie koncesionárskych poplatkov, ktoré sú tradičným zdrojom financovania verejnoprávneho

rozhlasového a televízneho vysielania. Koncesionársky poplatok je považovaný za osobitný príspevok
na finančné zabezpečenie plnenia zákonom stanovených povinností a úloh žalobcu ohľadom
poskytovania verejnej služby. Koncesionárske poplatky nie sú platbou za ponuku programov ani
za ich užívanie, t.j. sledovanie určitých programov, ale platbou, ktorá sa vzťahuje na každého,
kto je odberateľom elektriny. Fyzická osoba i právnická osoba teda platí za vysielanie formou

koncesionárskych poplatkov. Prostredníctvom koncesionárskeho poplatku fyzická osoba (resp.
právnická osoba) financuje verejnú službu, ktorá mu je poskytovaná ako občanovi (nie v pozícii
spotrebiteľa). Sadzba koncesionárskeho poplatku nie je určená náhodne. Ide o sumu vyjadrujúcu
podiel skutočných nákladov nevyhnutných na dodržiavanie programových záväzkov verejnoprávneho
vysielateľa (žalobcu), ktorý zo zákona poskytuje službu verejnosti tvorbou a šírením rozhlasových a

televíznych programov na celom území Slovenskej republiky. Táto verejná služba je charakteristická
tým, že je univerzálne určená verejnosti a je financovaná verejnosťou. Súčasný systém financovania
žalobcu vychádza zo zákonom stanoveného koncesionárskeho poplatku ako základu jeho financovania
verejnými zdrojmi. Iná je situácia, keď fyzická osoba na základe zmluvy platí ako predplatiteľ danej
programovej stanice za služby, ktoré si vybral ako spotrebiteľ. Rozhodujúce teda je to, že nárok

žalobcu nevyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, ale zo zákona. Žalobca nemá totiž postavenie dodávateľa
charakterizovaného v § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.
26. Hlavným predmetom činnosti žalobcu totiž nie je dosiahnutie zisku, ale služba verejnosti v oblasti

vysielania ako je to jasne zadefinované v § 3 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii
Slovenska. Bližšie je táto služba verejnosti charakterizovaná v § 5 citovaného zákona. Navyše úhrada
za služby verejnosti podľa osobitného predpisu (t.j. úhrada, ktorá je predmetom tohto sporu) predstavuje
podstatnú časť príjmu RTVS, čo vyplýva z § 20 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona a tieto príjmy sa
nemôžu používať na podnikateľskú činnosť, čo je zakázané v § 19 ods. 6 daného zákona. Aj keď žalobca

je oprávnený na vykonávanie podnikateľskej činnosti, môže túto činnosť vykonávať len v súvislosti s
predmetom jeho hlavnej činnosti, nesmie pritom ohroziť plnenie jeho poslania podľa § 3 a jeho hlavnej
činnosti podľa § 5 ods. 1, ale prostriedky získané z takejto podnikateľskej činnosti môže používať len na
vykonávanie svojej hlavnej činnosti (§ 6 ods. 1 daného zákona).27. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že potom ako žalobca vzal čiastočne
žalobu späť a predmetom konania zostala úhrada sumy 154,97 eur, je žaloba žalobcu v tejto časti
dôvodná s čím sa stotožnil aj žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení. Z dokazovania vyplýva, že

žalobca je verejnoprávna inštitúcia, ktorá v zmysle citovaného ustanovenia § 4 ods. 1, platného v
rozhodnom čase, je vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady a tiež bolo preukázané, že žalovaný je
platiteľom úhrady podľa ustanovenia § 3a citovaného zákona. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona
platiteľ je povinný platiť úhradu 4,64 eur za každý začatý kalendárny mesiac s tým, že z ustanovenia
§ 9 vyplýva, že platiteľ je povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady do 30 dní odo dňa keď došlo

ku skutočnosti, majúce za následok vznik, zmenu, alebo zánik povinností platiť úhradu, a zároveň túto
skutočnosť aj preukázať. Ako vyplýva z vyjadrenia žalobcu žalovaný si riadne túto povinnosť nesplnil.
Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi predmetnú sumu 154,97 eur.
28. Prisúdenú sumu okrem spomínaného nedoplatku na koncesionárskych poplatkoch predstavuje aj
pokuta vo výške 17,00 eur, keďže žalobca preukázal doručenie výzvy žalovanému na úhradu nedoplatku
a keďže žalovaný napriek tejto výzve a upozorneniu žalobcu na uplatnenie pokuty, dlh nevyrovnal a

preto žalobca má zákonný nárok aj na túto pokutu podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z.
29. Súd žalobcovi priznal aj náhradu poštovného v súvislosti s doručovaním spomínanej výzvy vo výške
1,85 eur ako náklady spočívajúce s uplatnením pohľadávky, ktoré tvoria jej príslušenstvo s poukazom
na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
30. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.
32. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania,

súd prizná náhradu trov konania protistrane.
33. Podľa § 256 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré
by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
34. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol úspešný v podiele 27,07% (154,97:27,07) a neúspešný v
podiele 73%, podľa pomeru úspechu strán v spore mu vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške

46% (73-27). K zastaveniu konania došlo však po dôvodne vznesenej námietke premlčania žalovaným,
ktorýsivšaktrovykonanianeuplatnil.Súdpotomotrováchkonaniarozhodolpodľa§255ods.2Civilného
sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti

ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Exekúciu možno vykonať len na návrh
oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (ďalej len

„oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona / zákon č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov /, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním
poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak.