Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. august 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 4T/65/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717011013
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hric

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8717011013.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. augusta 2021, samosudcom JUDr.

Vladimírom Hricom, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :
L. X. H. S. V. I. Q. J. H. , nar. XX.XX.XXXX P. W., okr. W., trvalé bydlisko
Ž. XXX, C. L., živnostník,

j e v i n n ý , že

dňa14.08.2016včaseokolo18.30hod.napresnenezistenommiestevobciŽdiar,okresPoprad, cestou
od čerpacej stanice, po predchádzajúcom incidente s maloletými deťmi, obžalovaný zastavil vlastné
osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia Combi, evidenčné číslo L. XXX S. pri maloletom I.. X.., nar.
XX.XX.XXXX, jazdiacom na bicykli, kričal na neho a opakovane žiadal držaním ho za telo, aby nastúpil
do jeho vozidla, čo poškodený mal. I.. X.. napriek svojmu nesúhlasu v obave urobil, kde ho L. X. na tomto
vozidle zaviezol na dresu svojho bydliska v obci Ždiar, kde musel maloletý I.. X.. na pokyn obžalovaného
L. X. zodvihnúť svoje ruky a oprieť ich o plot danej nehnuteľnosti a takto ho obžalovaný L. X. dvakrát

udrel dáždnikom po chrbte s tým, že ho následne pustil domov, čím mu spôsobil na chrbte modrinu bez
potreby lekárskeho ošetrenia,

t e d a

inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- násilím, hrozbou bezprostredného násilia a na chránenej osobe - dieťati,

č í m s p á c h a l

zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. d/ Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 183 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere
3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 a § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu podmienečne o d k l
a d á a zároveň u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu súd u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona mu u k l a d á povinnosť zúčastniť sa v skúšobnej
dobe na psychologickom poradenstve.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby zo dňa 04.08.2017 súd vykonal dokazovanie, na základe ktorého upravil skutkový
stav tak ako je to uvedené vo výroku.

V konaní na súde obžalovaný po zákonnom poučení vyhlásil, že je nevinný. Pri výsluchu tvrdil, že po
získaní informácie o tom, že jeho syn bol účastníkom incidentu medzi chlapcami z ich obce a tieto

informácie mu podal kamarát jeho syna H. N., ktorý prišiel za ním domov a následne prišiel domov aj
jeho syn a popísal mu incident. Vozidlom odchádzal z domu k svojej mame, ktorá je zdravotnou sestrou,
pretože na tele syna videl škrabance na hlave a ťažko sa mu dýchalo. Na ulici stretol I. X., ktorého
spoznal a vedel, že bol jeden z tých, ktorý zbili jeho syna. Po zastavení sa ho pýtal na priebeh incidentu
a hneď volal jeho otcovi, ktorý je jeho kamarát. Otec ho vyzval, aby zobral jeho syna do auta a doviezol

ho domov. Maloletý tento rozhovor počul a dobrovoľne nastúpil do auta, no dvere auta mu on otvoril.
Cez zadné dvere do vozidla uložil bicykel do kufra a cestou, ktorá trvala asi tri minúty sa zastavil ešte
doma, pretože prišiel pozrieť svojho syna a keď zistil, že bude musieť ísť s nim na ošetrenie, tak prišiel
k svojmu vozidlu a vtedy už I. X. stál pri jeho vozidle, kde čakal asi 5 minút a vybral si z auta bicykel. On
zobral svojho syna do auta a išiel k domu svojej mami, ktorá ošetrila modriny a škrabance na chrbte a na

rukách, vydenzifikovala ich a obviazala. Poškodený I. X. od jeho auta odchádzal s bicyklom dobrovoľne
tvrdiac, že potrebuje ísť za kamarátom a on s tým súhlasil, pričom s chlapcom rozprával pokojne a
kamarátskym spôsobom. Potvrdil, že ešte v ten deň incidentu prišiel k nemu domov aj P. W. a zisťoval,
čo sa vlastne stalo, pretože aj jeho syn mal byť účastníkom incidentu medzi deťmi. S otcom I. X. sa
stretol až nasledujúci deň a pri tomto stretnutí sa mu I. ospravedlnil.

Z výpovede obžalovaného vyplýva, že tento skutok neoznamoval otec I. X., ale skutok bol vylúčený v
rámci vykonávania úkonov v súvislosti s predchádzajúceho incidentu, ktorý sa stal medzi chlapcami v
obci a táto časť incidentu bola vylúčená na samostatné konanie. Zároveň poprel príkaz pre I. X. o tom, že
sa má postaviť k nehnuteľnosti a poprel aj údery dáždnikom po chrbte chlapca. Podľa neho si to chlapci

vymysleli a vopred sa dohodli o zhodnej výpovedi. K tejto časti incidentu však vypovedal iba sám I. X.Š.
a teda nie je zrejmé, koho ďalšieho myslel obžalovaný, pokiaľ sa chlapci mali na výpovedi dohodnúť.
Obžalovaný potvrdil, že v čase, keď prišiel autom k svojmu domu a mal vo vozidle I. X. (poškodeného),
boli na jeho dvore turisti z jeho penziónu.

Svedok L. R. potvrdil, že bol hosťom v penzióne obžalovaného a nachádzal sa na dvore v čase odchodu
obžalovaného autom a taktiež sa dopočul o tom, že niekto mal zbiť syna obžalovaného. V tom čase
už bol syn obžalovaného doma, nebolo na ňom vidieť žiadne zranenie a podľa vyjadrenia matky mal
ho zbiť iný, starší chlapec. Obžalovaný sa vrátil domov aj s nejakým chlapcom a s bicyklom. Z vozidla
obžalovaný vystúpil sám, svedok si nevšimol, aby z auta bol vyťahovaný cudzí chlapec, situácia tomu

nenasvedčovala. Svedok počul od matky dieťaťa, že tento chlapec, ktorého doviezol obžalovaný, mal
byť svedkom incidentu medzi chlapcami.

Z dôvodu rozporov vo výpovediach svedka bola prečítaná výpoveď z prípravného konania. Z tejto
výpovede vyplýva, že obžalovaný po príchode autom dal príkaz nejakému chlapcovi, aby tam stál a

nepohol sa. Následne prišiel za obžalovaným silnejší muž s chlapcom silnejšej postavy a došlo k slovnej
výmene názorov medzi obžalovaným a týmto mužom a pri tomto obžalovaný dal súhlas chlapcovi,
ktorého doviezol autom, že môže ísť preč a vtedy chlapec s bicyklom odchádzal. Príčiny týchto rozporov
svedok nevedel vysvetliť a z jeho výpovede je preukázané, že sa snažil situáciu zľahčovať a nepoškodiť
svojou výpoveďou v tom čase už stíhanému obvinenému.

Na hlavnom pojednávaní vypovedal poškodený I. X. dňa 11.05.2021, teda skoro 5 rokov po incidente.
Okolnosti skutku takmer vôbec nepopísal, situáciu o prejednávanom incidente zľahčoval až vedome
skresľoval a na detaily si vraj nepamätal z dôvodu odstupu času. Spomínal si na nejaký incident, nevedel
uviesť, v ktorom roku k nemu došlo a potvrdil, že s obžalovaným nemal iný incident. V súvislosti s týmto

incidentom mal obžalovaný telefonovať jeho otcovi, že ho zoberie do auta a odvezie ho domov. Tvrdil,že do vozidla nastúpil dobrovoľne, do auta zobral aj jeho bicykel z dôvodu, že on obžalovaného pekne
poprosil, nakoľko už nevládal ísť na bicykli. Po vystúpení z vozidla pred domom obžalovaného sa medzi
ním a obžalovaným nič nedialo. V závere výpovede uviedol, že pred vyšetrovateľom hovoril pravdu.

Vzhľadom na rozpory v jeho výpovediach bola prečítaná výpoveď z prípravného konania. Z výpovede
zo dňa 19.12.2016 vykonanej za prítomnosti sociálneho pracovníka, psychologičky aj prokurátorky
vyplýva, že incidentu prejednávanému v tomto konaní predchádzal iný incident, ktorého účastníkom bol
obžalovaný. Pri uvedenom incidente mal obžalovaný fyzicky napadnúť v areáli čerpacej stanice v Ždiari

maloletého P. W. za prítomnosti ďalších maloletých osôb, mal ho držať pod krkom, biť ho gumovou
obuvou po hornej časti tela a následne mu zobrať bicykel, ktorý svojim autom odviezol preč. Tento
incidentbolprejednávanývkonaníOkresnéhosúduPopradč.5T/110/2016aprávoplatnebolrozhodnutý
v odvolacom konaní Krajského súdu Prešov č. 2 To/17/2019 tak, že obžalovaný L. X. bol uznaný za
vinného.

Poškodený vo výpovedi v prípravnom konaní ďalej tvrdil, že po vyššie uvedenom incidente on išiel
smerom domov spolu s P. W. a obžalovaný prišiel k nim tak, že krikom zisťoval, kto je I. X., jeho chytil
za ucho, ťahal ho, do ucha mu kričal, že čo mu urobil. Vtedy ho vyzval, aby si sadol do auta, no on to
nechcel urobiť, postavil sa k autu, obžalovaný mu otvoril dvere a on musel nastúpiť do auta a bicykel mu
dal do kufra vozidla. Autom ho doviezol domov. Pri plote ho vyzval, aby zodvihol ruky, oprel ich o plot a

dáždnikom ho udrel dvakrát silnejšie po chrbte. Pri tomto konaní bol obžalovaný veľmi naštvaný a kričal.
Až po ukončení tohto konania volal jeho otcovi. Svedok potvrdil, že toto konanie videl aj nejaký muž,
no on ho nepoznal. Následkom konania obžalovaného mal spôsobené modriny na chrbte, ale nebol na
lekárskom ošetrení. Pri konaní obžalovaného sa nebránil, bol ticho, lebo mal strach z možnej ďalšej
reakcie obžalovaného.

Svedok P. W. na hlavnom pojednávaní dňa 10.06.2021 priznal, že incident v parku v blízkosti čerpacej
stanice Ždiar mal s T. X., ktorého raz postrčil, no nebili sa. I. X. nemal fyzický incident so synom
obžalovaného. Po tomto incidente obaja chlapci zostali v priestore čerpacej stanice a asi po hodine
nečakane k nim prišiel obžalovaný a rázne sa snažil tomuto svedkovi vysvetliť, aby už nemal problémy

s jeho synom a vtedy ho začal biť papučou po hornej časti tela a chytil ho pod krkom. Vtedy obžalovaný
nemalžiadenincidentsI.X..Ďalejpotvrdil,žepoincidenteobžalovanýmuzobralbicykelatentoodviezol
vo svojom aute. Svedok spolu s I. X. odchádzali od čerpacej stanice smerom domov a po prejdení asi
500 metrov zozadu im skrížil cestu obžalovaný autom, po vystúpení ráznym hlasom hovoril I. X.Š., aby
nastúpil do auta, vzal mu bicykel, naložil ho do kufra vozidla, chytil X. za rameno, jemne ho postrčil do

auta na zadné sedadlo a keď auto išlo preč, tak svedok odchádzal domov pešo. Počas chôdze asi po 30
sekundách počul prichádzať a opäť videl toto auto, preto sa schoval do staveniska. Vtedy videl v aute X..
Uvedené auto mohlo sa dostať k domu obžalovaného nielen týmto smerom, kde pôvodne odchádzalo,
ale aj opačným smerom a dôvod opätovného prejazdu týmto miesto svedok nepoznal.

Manželka obžalovaného Z. X. potvrdila, že informáciu o incidente medzi W. a jej synom doniesol H. N. a
na túto reagoval obžalovaný nasadnutím do auta a po jeho odchode prišiel domov aj plačúci syn, ktorý
si tlačil bicykel, krk mal červený, sťažoval sa na bolesti chrbta. Obžalovaný pri návrate autom doviezol
I. X., ktorý býva od ich domu asi jeden kilometer. Podľa svedkyne I. X. uviedol, že ide domov, no ona
nevidela, či bicykel z auta vybral obžalovaný alebo chlapec a nevie, či dvere vozidla otvoril obžalovaný

alebo X.. Tvrdila, že nepočula žiaden pokyn zo strany svojho manžela a ani výzvu na adresu X..

Výpoveď svedkyne H. X. - matky poškodeného na hlavnom pojednávaní je iba vyjadrením informácií,
ktoré mala od svojho manžela o nejakom incidente medzi chlapcami a manželovi poskytol tieto
informácie obžalovaný pri telefonickom rozhovore a ktorý podľa svedkyne doviezol ich syna domov. K

detailom sa svedkyňa nevyjadrovala a tvrdila, že si nepamätá na udalosti.

Priateľský vzťah s obžalovaným potvrdil svedok T. X., otec poškodeného a uviedol, že o incidente medzi
deťmi ho informoval obžalovaný telefónom a keď zistil, že jeho syn je v blízkosti obžalovaného, tak ho
požiadal, aby mu syna doviezol domov.

Svedok na hlavnom pojednávaní tvrdil, že za prítomnosti syna riešili incident medzi deťmi, ale na detaily
si už nespomína.Svedok P. W. starší mal informácie o incidente medzi deťmi iba od svojho syna, ktorý mu popísal aj
odvoz X. s bicyklom a neporozumenie konaniu obžalovaného, keď do auta nezobral aj jeho syna, ktorý
mal mať už predtým účasť na inom incidente medzi deťmi.

Z vykonaných dôkazov, najmä výsluchov osôb na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že informácie
o incidente medzi deťmi boli impulzom pre obžalovaného na to, aby okamžite sa vzdialil z domu,
vykonal šetrenie príčin incidentu detí, no jeho správanie bolo neprimerané závažnosti a konal proti
maloletým osobám z pomsty za to, že mali ublížiť jeho synovi. Agresivita jeho konania vyplýva z dôkazov,

ktorými bolo preukázané, že ani po incidente, ktorý mal s maloletým P. W., ktorého zbil a zobral mu
bicykel, sa nedokázal uspokojiť a pokračoval v útokoch proti maloletému I. X., ktorého považoval za
ďalšieho útočníka proti jeho synovi a ktorého napriek ukončeniu nedorozumenia medzi deťmi verbálnymi
prejavmi, agresivitou a použitím fyzickej sily dostal do svojho auta, naložil jeho bicykel a odviezol k
svojmu domu.

Výpovede na hlavnom pojednávaní, najmä u svedkov H. X. a T. X. ako aj poškodeného sú tendenčné,
preukazujú dobré vzťahy medzi nimi a obžalovaným a v záujme nepoškodenia obžalovanému sa
vyhovárali na hlavnom pojednávaní na to, že si udalosti nepamätali vzhľadom na odstup času alebo
zľahčovali udalosti a to najmä poškodený. Svedkovia Z. X. a hosť v penzióne L. R. vyhýbavo popísali
udalosti, ktoré sa odohrali v krátkom čase na dvore a k samotnému konaniu obžalovaného po návrate,

keď doviezol poškodeného a tvrdili, že nevideli moment, keď mal obžalovaný vyzvať poškodeného a pri
plote ho biť dáždnikom. Svedok R. tvrdil, že on sa venoval inej činnosti.

Zo znaleckého posudku vo vzťahu k maloletému poškodenému vyplýva, že psychologickým vyšetrením
pomocou pamäťových testov a ani v projektívnom teste neboli zistené tendencie fabulačné, ani

konfabulačné. Znalkyňa nevylúčila snahu poškodeného skresľovať prežité udalosti v prospech
obžalovaného z dôvodu časového odstupu, keď pri vyšetrení už tieto udalosti neprežíval tak intenzívne
ako v ich priebehu a preto mohol ich aj bagatelizovať. Vyšetrovanú udalosť už hodnotil ako nepodstatnú
v jeho živote, ktorú vníma ako negatívnu skúsenosť z minulosti a ktorá s odstupom času už nemá
žiadne dôsledky. U poškodeného boli zistené i výčitky svedomia z vyprovokovania obžalovaného k

nevhodnému správaniu sa a to pre incident s jeho synom, ktorý sa stal pred vyšetrovanou udalosťou.
Podľa znalkyne nemožno vylúčiť ani ovplyvňovanie zo strany dospelých osôb a blízkeho okolia, keďže
účastníci incidentu a ich rodičia pochádzajú z jedného miesta bydliska a to aj z ich vyjadrení vyplýva,
že vyšetrované udalosti nemali byť riešené zainteresovanými orgánmi, ale mali si to osobne vyriešiť
rodičia. Je nepravdepodobné, aby maloletý interpretoval vyšetrované skutočnosti bez toho, aby ich ako

také, sám prežil.

Závery, ku ktorým sa dopracovala znalkyňa na základe vyšetrenia maloletého sa potvrdili v plnej miere
aj vo výpovediach poškodeného na hlavnom pojednávaní a jeho rodičov. Poškodený celú situáciu
bagatelizoval,prejavilisaunehoajpocityvinyzajehoúčasťnaincidentemedzideťmiasodstupomčasu

snaha neprivodiť obžalovanému negatívny následok a nenarušiť kamarátske vzťahy medzi rodičmi.
Z týchto dôvodov bola jeho výpoveď nesúvislá a bez logických odpovedí, ktorým sa často vyhýbal
vyjadreniami „nepamätám, neviem, nič sa nedialo“ a pritom v tejto výpovedi svedok potvrdil, že to, čo
vypovedal pred vyšetrovateľom, tak hovoril pravdu.

Obaja rodičia poškodeného na súde vypovedali všeobecne o vedomostiach z incidentu medzi deťmi a
následne o zásahu obžalovaného, no ich záujem nepoškodiť obžalovanému a nenarušiť dobré vzťahy s
nim, prevažoval nad záujmom prispieť k zisteniu detailov súvisiacich s incidentmi a preto ich odpovede
sú vyhýbavé.

Motív konania obžalovaného vyplýva najmä z výpovedí, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní,
ale aj z obsahu rozhodnutí súdov vo veci č. 5T/110/2016 OS Poprad a č. 2To/17/2019 KS Prešov, kde
bola prejednávaná trestná činnosť obžalovaného, ktorá bezprostredne predchádzala skutku, ktorý je
predmetom tohto konania.

Uvedeného konania sa obžalovaný dopustil z dôvodu, že vedel o nedorozumení medzi deťmi, kde bol
prítomný aj jeho syn, ktorý mal byť poškodený a preto obžalovaný sa týmto maloletým deťom pomstil
a to najprv P. W. a následne aj I.C. X.. Jeho agresívne správanie a fyzický útok boli zhodne popísané
pri oboch konaniach a nie je dôvod tieto dôkazy spochybňovať. Uvedenými dôkazmi bolo vyvrátené ajtvrdenie obžalovaného o ošetrení syna jeho matkou, pretože tieto zranenia si mali takéto vyšetrenie
vyžiadať a taktiež nie je pravdivé ani tvrdenie rodičov poškodeného o tom, že ich syna mal obžalovaný
odviesť domov. Je preukázané, že obžalovaný telefonoval otcovi poškodeného až potom, čo ho doviezol

domov a tam ho udrel dáždnikom po chrbte, pričom chlapec mal mať vystreté ruky a opreté o oplotenie.

Podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Trestného zákona zločin obmedzenie osobnej slobody
spácha ten, kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu a tento čin spácha závažnejším
spôsobom konania a na chránenej osobe.

Obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, porušil záujem na ochrane
osobnej slobody pred neoprávneným zásahom do jej užívania. Použitím fyzicky sily aj jej hrozbou
bezprostredného násilia nútil maloletú osobu nastúpiť do jeho vozidla, pri tomto konaní použil fyzickú
prevahu a telesnú silu na to, aby nezáujem poškodeného nastúpiť bol prekonaný, vozidlom ho previezol
k svojmu domu, kde mu prikázal pri plote zodvihnúť ruky a tento musel strpieť údery dáždnikom po

chrbte a až následne mu umožnil ísť preč aj s bicyklom, ktorý mu doviezol v aute. Pri tomto konaní
poškodenému znemožnil voľný pohyb, keďže ho rukou posunul do vozidla, bicykel mu uložil do kufra, v
aute ho previezol na miesto, kde bol pri ňom v bezprostrednej blízkosti a toto bránenie v užívaní osobnej
slobody bolo maloletým neprekonateľné. Medzi konaním a následkom je príčinná súvislosť. Vzhľadom
na vek poškodeného je nepochybné, že išlo o chránenú osobu v zmysle § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného

zákona.

Obžalovaný je v mieste bydliska hodnotený všeobecne, v registri trestov má dva záznamy pre majetkovú
trestnú činnosť, ktorej sa dopustil v roku 2012 a vtedy bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie a v
skúšobnej dobe sa osvedčil. Ďalší záznam má o odsúdení pre skutok, ktorý predchádzal tomuto skutku

a podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona mu bol uložený peňažný trest, ktorý zaplatil a hľadí sa na neho
akoby nebol odsúdený.

V evidencii priestupkov má záznam o uložení napomenutia za priestupok na úseku cestnej premávky,
ktorý spáchal 03.08.2017.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd v zmysle § 34 Trestného zákona bral v úvahu závažnosť
konania, motív, nezistené poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti, dobu od spáchania skutku, postoj
obžalovaného k tomuto konaniu, rozsah trestnej sadzby pre tento zločin a bol toho názoru, že trest
odňatia slobody s podmienečným odkladom na dolnej hranici trestnej sadzby spolu s probačným

dohľadom, v rámci ktorého je povinný sa podrobiť psychologickému poradenstvu, bude dosiahnutý účel
trestu.
inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- násilím, hrozbou bezprostredného násilia a na chránenej osobe - dieťati,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od
jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd
v Prešove.