Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. september 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/29/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213239938
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1213239938.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek

senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobkyne: W. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, W., E., zastúpená advokátskou kanceláriou UNITED LAWYERS,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 2, Bratislava, IČO: 36 662 291 proti žalovanému:
R. Q., nar. XX.XX.XXXX, V. L. XX, V., zastúpený advokátkou Mgr. Máriou Čechovou, so sídlom Lipová
18/C, Viničné, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 17C/309/2013-535 zo dňa 9.decembra 2020 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., IV., V. p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. z m e ň u j e tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni
vyrovnací podiel vo výške 74.542,- € do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že :
I. Súd určuje, že masu bezpodielového spoluvlastníctva W. F., nar. XX.XX.XXXX a R. Q., nar.
XX.XX.XXXX tvoria :

nehnuteľnosti: - rodinný dom na L. H..Č.. XX v V., súpisné číslo XXXX, postavený na CKN parc.č. XXX/
X o výmere XXX U., záhrady, parc.č. XXX/X o výmere X U., zastavané plochy a nádvoria v katastrálnom
území E., obec: V. m.č. E., okres V. C., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu V.,
katastrálnyodbor;-pozemky:CKNparc.č.XXX/XovýmereXXU.,záhradyCKNparc.č.XXX/Xovýmere
X U., zastavané plochy a nádvoria nachádzajúce sa v kat. úz. E., obec: V. m.č. E., okres: V. C., zapísané
na LV č. XXXX Okresného úradu V., katastrálny odbor
hnuteľné veci: - hodnota motorového vozidla V., typ J. čiernej farby, VIN: S., rok výroby XXXX, EČV:

V. XXXSG
II. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo sporových strán nasledovne:
Do výlučného vlastníctva žalovaného súd prikazuje: - rodinný dom na L. ul.č. XX v V., súpisné číslo
XXXX, postavený na CKN parc.č. XXX/X o výmere XXX U., záhrady, parc.č. XXX/X o výmere X U.,
zastavané plochy a nádvoria v katastrálnom území E., obec: V. m.č. E., okres V. C., zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX Okresného úradu V., katastrálny odbor v hodnote 128.000,- €; - pozemky: CKN
parc.č. XXX/X o výmere XX U., záhrady CKN parc.č. XXX/X o výmere X U., zastavané plochy a nádvoria

nachádzajúce sa v kat. úz. E., D.: V. U.. Č.. E., D.: V. C. , zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu V.,
katastrálny odbor v hodnote 15.900,- €; - hodnota motorového vozidla V., typ J. čiernej farby, VIN: S.,
rok výroby XXXX, EČV: V. XXXSG vo výške 9. 348,- €III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni vyrovnací podiel vo výške 74.542,- € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
IV. Vo zvyšnej časti súd konanie zastavuje.

V. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že manželstvo R. Q. a
W. F., uzavreté dňa 08.07.2006, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu V. - M. X., vo zväzku
XX, ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom XX bolo rozvedené rozsudkom Okresného

súdu Bratislava II, č.k. 51C/104/2010-39 zo dňa 12.11.2010. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 26.11.2010. Mestská časť Bratislava-Rača vydala dňa 21.01.2009 územné rozhodnutie o
umiestnení stavby a stavebné povolenie číslo SÚ-1312/2899/09/SX pre stavebníka R. Q., pre stavbu
rodinného domu, L. H.. E., umiestneného na pozemkoch parc.č. XXX/X a XXX/X, katastrálne územie E..
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.03.2009. Dňa 17.07.2012 vydal stavebný úrad - Mestská
časť V.-E. rozhodnutie č. UPSP-9495/1188/2012/LU, ktorým povolil užívanie stavby-rodinného domu

umiestneného na L. H.. X. V. na pozemku parcelné číslo XXX/X a 831/3, katastrálne územie E.R.
(podľa geometrického plánu č. XX/XXXX na zameranie rodinného domu na parc.č. XXX/X a XXX/X
a na vydanie kolaudačného rozhodnutia). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.08.2012. Na
liste vlastníctva č. XXXX Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky je zapísané
vlastníctvo R. Q. k nehnuteľnostiam: rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na parc.č. XXX/X a XXX/

X; pozemok, parcela reg "C" č. XXX/X o výmere 117 m2- záhrady; parc.č. XXX/X o výmere XXX U. -
zastavanéplochanádvoria; pozemok,parc.č.XXX/XovýmereXXU.-záhradyaparc.č.XXX/Xovýmere
X U.- zastavané plochy a nádvoria. Z uvedených pozemkov patria do výlučného vlastníctva žalovaného
parcely č.XXX/X o výmere XXX U.- záhrady a parc.č. XXX/X o výmere XXX U., ktoré žalovaný nadobudol
preduzavretímmanželstva. Žalovanýakokupujúci uzavreldňa31.03.2005spredávajúcim:E.M.kúpnu

zmluvu, predmetom ktorej bol pozemok, parc.č. XXX/X o výmere XXX,X U. zapísaný na LV č. XXXX.
Parcela č. XXX/X o výmere XX U.-záhrady a parc.č. XXX/X o výmere X U.- zastavané plochy a nádvoria
boli nadobudnuté po uzavretí manželstva, teda patria do BSM sporových strán. Podľa kúpnej zmluvy
zo dňa 04.09.2008 nadobudli Š. F. a R. B., rod. F. do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť zapísanú
na Katastrálnom úrade X. V., Správa katastra pre hl.m. SR V., pracovisko V. C., obec V. - m.č. E.,

zapísaná na LV č. XXXX, pozemok parc.č. XXX -vinice o výmere XXX U.. Geometrickým plánom č.
XXX/XXXX vyhotoviteľa GEOKA spol s.r.o. zo dňa 09.02.2007 boli z pôvodných parciel registra "E"
č. XXX - vinice o výmere XXX U. a parc.č. XXX - vinice o výmere XXX U. vytvorené nové parcely a
to: pozemok parc.č. XXX/X- vinice o výmere XX U.; pozemok parc.č. XXX/ - vinice o výmere XXX U.;
pozemok parc.č. XXX - vinice o výmere XXX m2. Pri parc.č. XXX registra "C" - vinice o výmere XX m2,

vznikli jej rozdelením parc.č. XXX/X - vinice o výmere XX U.2 a parc.č. XXX/X - vinice o výmere X U..
Predmetom kúpnopredajnej zmluvy je pozemok, parc.č. XXX/X - vinice o výmere XX U.. Kúpna cena
bola dohodnutá sumou 180 000 Sk/5 974 €. Vklad predmetnej zmluvy bol povolený pod č. X. XXXXX/
XX dňa 30.09.2008 teda za trvania manželstva sporových strán. Geometrickým plánom vypracovaným
autorizovaným geodetom C.. U. Z., úradne overeným C.. U. N. pod č. XXX/zo dňa 09.02.2007, došlo

k rozdeleniu parc.č. XXX/X o výmere XX U. (patriacej do masy BSM) na novovzniknuté parc.č. XXX/X
o výmere XX U. a XXX/X o výmere X U.. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že R. Q. bol ku dňu rozvodu
manželstva držiteľom a vlastníkom nasledovných motorových vozidiel: od 09.10.2007 - 04.12.2013 -
V. J., rok výroby XXXX, čierna metalíza, EČ: V. XXXSG; od 14.03.2005- 20.05.2008 mercedes-V. W.
XXX, rok výroby XXXX, čierne EČ: V. XXX U.. Z obsahu kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 08.10.2007 súd

zistil, že táto bola uzavretá medzi predávajúcim: Veľvyslanectvom Ruskej federácie v SK a kupujúcim
R. Q.. Predmetom zmluvy bolo osobné motorové vozidlo V. J., rok výroby XXXX, najazdené km - 52
000. Kúpna cena bola dohodnutá sumou 115 000 Sk. Kúpnou zmluvou zo dňa 05.12.2013 predal R.
Q. predmetné motorové vozidlo V. J. kupujúcej: W. P. za kúpnu cenu 5 000 €. V článku IV . kúpnej
zmluvy sa uvádza, že ku dňu podpisu zmluvy malo vozidlo najazdených 140 000 km, bolo po búraní

opravené. Z obsahu výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I súd zistil, že v oddiely
Sro vo vložke č. 54933/B je zapísaná obchodná spoločnosť BALANCE ENTERPRISE s.r.o., IČO: 44
455 721, so sídlo Nezábudková 24, Bratislava a dňom zápisu 16.10.2008. Ako spoločníci sú vo výpise
uvedení: R. Q. bytom V. XX, V. a obchodná spoločnosť NY Management a.s., so sídlom Romanova 34,
Bratislava. Obchodná spoločnosť bola založená spoločenskou zmluvou zo dňa 23.09.2008. Z obsahu

výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I súd zistil, že v oddiely Sro vo vložke 15467/B
je zapísaná obchodná spoločnosť CENTRAL PARKING spol. s r.o., IČO: 35 726 741, so sídlom Rajská
6, Bratislava a dňom zápisu 12.09.1997. Spoločníkmi spoločnosti sú C.. T. F., bytom L.
X, V. a R. Q., bytom L. XX, V.. Spoločnosť bola založená spoločenskou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX.1.2. Súd prvej inštancie ustálil, že do masy BSM sporových strán patrí rodinný dom v stave "holostavba"
nachádzajúci sa na L. H.. Č.. XX, V., súpisné číslo XXXX, postavený na CKN parc.č. XXX/X, parc.č. XXX/
X v katastrálnom území E., obec V., mestská časť E., okres V. C., zapísaný na LV č. XXXX Okresného

úradu V., katastrálny odbor v hodnote 128 000 €, keď vychádza zo znaleckého posudku č. XX/XXXX,
znalkyne Ing. Miroslavy Ralbovskej, ktorá vo svojom znaleckom posudku stanovila všeobecnú cenu
stavby rodinného domu (iba domu bez pozemkov), keď žalobkyňa ani žalovaný nemali k znaleckému
posudku výhrady. Žalovaný však žiadal, aby sa mu vrátilo to, čo z výlučného majetku investoval do
spoločného in concreto finančné prostriedky vo výške 46.471,49 €, ktoré vložil do stavby domu, ktoré

peniaze mal zložené na svojom účte ešte pred uzavretím manželstva. Poukázal na dôkaz - výpis z
účtu z OTP Banka Slovensko a.s. z ktorého súdu zistil, že ku dňu 04.07.2006 mal žalovaný na svojom
účte zostatok vo výške 1.400.000 Sk/46.503,20 €. Žalovaný však žiadnym spôsobom nepreukázal, že
túto sumu použil za trvania manželstva na platby materiálu, ktorý by bol zakúpený na stavbu domu,
zálohu na vykonanú prácu alebo iné stavebné činnosti. Na čísle listu 164 a nasl. spisu sa nachádzajú
faktúry na kúpu materiálu, ktorý mal byť použitý do rodinného domu, vystavené na meno žalovaného.

Uvedené faktúry sú avšak prevažne datované obdobím po rozvode manželstva. Iba jedna faktúra
č. XXXXXXXX na sumu 4.928,61 € je datovaná dňom 30.07.2010 t.j. obdobím trvania manželstva.
Žalovaný nepredložil súdu výpis z účtu v OTP Banke Slovensko a s., z ktorého by bolo zrejmé, že
z finančných prostriedkov tam uložených ku dňu 04.07.2006, boli postupne uhrádzané faktúry za
materiál, stavebné práce materiál a i., nepredložil ani čestné prehlásenie manželky z obdobia trvania

manželstva, že suma 46.503,20 €, ktorú nadobudol pred uzavretím manželstva bola použitá na stavbu
rodinného domu. Iba takýmito listinnými dokladmi mal totiž žalovaný možnosť v konaní preukázať, že
vlastné finančné prostriedky vložil do spoločnej veci. Žalovaný vykonával podnikateľskú činnosť počas
trvania manželstva, z čoho plynie ďalšia pochybnosť o tom, že peniaze, ktoré mal ušetrené v roku
2006 by žalovaný do roku 2010 žiadnym spôsobom nepoužil. Na názore súdu nič nemení ani čestné

prehlásenie C.. U. M., spísané dňa 10.10.2018, v ktorom vyhlasuje, že bol svedkom ako žalovaný
vyplácalstavebnýchrobotníkovastavebnýmateriálnastavburodinného domusosvojichúspor, ktorými
disponoval pred uzavretím manželstva. Nie je zrejmé, na základe akej pohnútky bolo uvedené čestné
prehlásenie spísané, je spochybniteľné, že by si svedok po cca 10 rokoch pamätal podrobnosti ohľadne
platenia materiálu, keď z prehlásenia nie je zrejmé ani obdobie ku ktorému sa vzťahuje. Uvedený listinný

dôkazsúdvyhodnotilakonepresvedčivý.Súdprvejinštanciemalzato,žežalovanývtejtočastineuniesol
dôkazné bremeno, čo sa prejavilo jeho procesnou zodpovednosťou v konaní.

1.3. Na základe súhlasného stanovisko sporových strán a obsahu listinných dôkazov, súd rozhodol,
že do masy BSM paria aj nehnuteľnosti - pozemky: parc.č. XXX/X - záhrady o výmere XX U. a parc.č.

XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere X U. zapísané na LV č. XXXX, Úradu geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky pre Okres V. C., obec V. - m.č. E., katastrálne územie E..
Znalkyňa Ing. Miroslava Ralbovská v znaleckom posudku č.X/XXXX vyčíslila cenu týchto pozemkov
sumou 15.900 €. Žalovaný s obsahom znaleckého posudku nesúhlasil, bol toho názoru, že znalkyňa pri
stanovení ceny pozemkov neprihliadala na redukujúce faktory, mal za to, že rodinný dom je vo výlučnom

vlastníctve žalovaného avšak pozemky patria do BSM preto bolo potrebné prihliadať na skutočnosť,
že na tomto pozemku stojí rodinný dom, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a pozemky
samotné sa tak predať samotné nedajú, okrem iného poukázal na to, že bezprostrednej blízkosti
pozemku sú postavené garáže a pozemok nie je možné použiť ako samostatný. Žalovaný predložil
súdu súkromný znalecký posudok č. XX vypracovaný znalkyňou Ing. Evou Kinczerovou. Znalkyňa v

posudku určila všeobecnú hodnotu pozemkov sumou 11.700 €. Obe znalkyne vychádzali pri oceňovaní
nehnuteľnosti z rovnakej východiskovej jednotkovej hodnoty pozemku v meste V. - XX,XX U. U.2,
rozdiel v znaleckých posudkoch bol v použití rozdielnej hodnoty koeficientu intenzity využitia, koeficientu
technickej infraštruktúry pozemku a koeficient povyšujúcich faktor. Použitím inej hodnoty koeficientu
potom znalkyne dospeli k rozdielnej konečnej hodnote pozemkov s rozdielom 4 200 € (Ing. Ralbovská -

15.900 €, Ing. Kinczerová - 11.700 €). Žalobkyňa podaním zo dňa 05.10.2020, navrhovala aby pozemky
uvedené vyššie boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou vyplatiť jej vyrovnací
podiel z pozemkov vo výške 1 trhovej ceny t.j. vo výške 5 850 €, čo predstavuje 1 hodnoty pozemkov
stanovenej znalkyňou Ing. Evou Kinczerovou. Súd v zmysle návrhu žalobkyne prikázal pozemky do
výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou výplaty vyrovnacieho podielu žalobkyne vo výške 5

850 €, vychádzajúc z princípu, že súd nemôže prisúdiť viac, než čoho sa žalobca domáha (§ 216 ods.
2 C.s.p.)1.4. Do masy BSM súd zaradil aj motorové vozidlo V. J., X. S. keďže bolo nadobudnuté počas trvania
manželstva sporových strán kúpnou zmluvou zo dňa 08.10.2007, ktoré vozidlo bolo následne kúpnou
zmluvou zo dňa 05.12.2013 teda po rozvode manželstva odpredané za cenu 5,000 €. Znalec Ing. Ján

Borlok stanovil v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 22.01.2018 všeobecnú (trhovú) hodnotu
predmetného motorového vozidla (t.j. cenu, za ktorú by bolo možné predať dané motorové vozidlo
podľa ponuky a dopytu v V. v stave ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a podľa
cenových relácii ku dňu vypracovania znaleckého posudku) a to s prihliadnutím na poškodenie vozidla
v dôsledku havárie a jeho následnej opravy, dobu prevádzky vozidla, koeficient najazdených kilometrov

v rozmedzí 7.790 - 10.906 € - priemer 9.368 €. Žalobkyňa k záveru znaleckého posudku nemala
námietky. Žalovaný so znaleckým posudkom nesúhlasil, mal za to, že cena motorového vozidla sa podľa
inzercie na trhu s motorovými vozidlami pohybuje na nižšej cenovej úrovni, ako dôkaz založil výpis z
internetového portálu „Bazoš.sk.“, na ktorom sa obdobné vozidlo ponúka za cenu 6 500 €. Žalovaný tiež
namietal, že od vypracovania znaleckého posudku Ing. Borlokom do vyhlásenia rozsudku uplynuli vyše
dva roky, preto považoval posudok za neaktuálny. Žalovaný však nedoložil súdu súkromný znalecký

posudok, nenavrhoval v tomto smere vypracovať nový znalecký posudok. Súd preto pri stanovený
hodnoty motorového vozidla vychádzal so znaleckého posudku, tento dôkaz je hodnoverný, odborný,
vzťahujúci sa na konkrétne vozidlo, naproti inzercii, ktorá ma akýsi informatívny charakter. Žalovaný
predmetné vozidlo odpredal za trvania manželstva , vozidlo teda de facto nemôže tvoriť masu BSM, súd
preto do masy BSM zaradil hodnotu tohto vozidla. Keďže po predaji vozidla žalovaný nevyplatil žalobkyni

1 z kúpnej zmluvy, súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť jej sumu predstavujúcu 1 hodnoty vozidla
určenú znaleckým posudkom t.j. 4.674 €.

1.5. Do masy BSM navrhoval žalovaný zaradiť aj pôžičku vo výške 83.650 €; pôžičku zo dňa 23.06.2008
vo výške 700.000 Sk/23.235 €; pôžičku zo dňa 04.03.2008 vo výške 750.000 Sk/

24.895 €; pôžičku zo dňa 02.08.2007 vo výške 530.000 Sk/17.592,77€; pôžičku zo dňa 31.07.2007
vo výške 540.000 Sk/17.924 €. Všetky pôžičky mali byt vrátené veriteľom po rozvode manželstva, preto
žalovaný navrhuje aby bola žalobkyňa zaviazaná povinnosťou zaplatiť polovicu všetkých pôžičiek. Ďalej
sumu 10.844 € , ktoré dňa 22.07.2010 žalobkyňa vybrala zo spoločného účtu, sumu 2.600 € ktorú
žalobkyňa vybrala dňa 23.07.2010 t.j. za trvania manželstva a použila ich na svoje osobné potreby a

pôžičku žalobkyne poskytnutú p. U. zo dňa 16.02.2009 vo výške 4.480 €. Súd prvej inštancie v súvislosti
zo zmluvami o pôžičkách uviedol, že žalovaný uzavrel dňa 04.03.2008 zmluvu o pôžičke s veriteľom
U. X. na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi sumu vo výške 750.000 Sk/24.895
€. Zmluva bola uzavretá na dobu jedného roka od 01.03.2008, pokiaľ jedna zo zmluvných strán
nedoručí druhej zmluvnej strane oznámenie o vypovedaní zmluvy. Dňa 23.06.2008 uzavrel žalovaný

s rovnakým veriteľom zmluvu o pôžičke na sumu 700.000 Sk/23.235 €. , zmluva bola uzavretá na
dobu jedného roka, pokiaľ jedna zo zmluvných strán nedoručí druhej zmluvnej strane oznámenie o
vypovedanízmluvy. ĎalšiuzmluvuakodlžníkuzavrelžalovanýsU.X.dňa31.05.2007nasumu540.000
Sk/17.924 €, dňa 15.03.20006 uzavrel žalovaný ako dlžník s veriteľom P. M.-M. zmluvu o pôžičke
na sumu 1.060.000 Sk/35.185 € . Všetky zmluvy boli uzavreté s dlžníkom R. Q., zmluvnou stranou

zmlúv nebola aj žalobkyňa ako manželka. Žalovaný do spisu založil aj výdavkové pokladničné doklady,
ktoré preukazujú, že žalovaný pôžičky splácal po rozvode manželstva. Súd prvej inštancie aj napriek
výsluchu svedkov (U. X. , P. M.) mal zato, že žalovaný v konaní nepreukázal, že zmluvy o pôžičkách,
ktoré uzavrel za trvania manželstva boli uzavreté so súhlasom manželky. Ak teda žalovaný za trvania
manželstva uzavrel zmluvy o pôžičkách ako dlžník, čo v konaní jednoznačne vyplynulo, nepotrebuje

na tento právny úkon súhlas druhého manžela aj keď nejde o bežnú vec (Zhodnotenie Najvyššieho
súdu ČSSR z 3.2.1972, sp.zn. Cpj 86/1971, R 42/1972). Finančné prostriedky, ktoré potom, ale takto
nadobudne nepatria do BSM. Vyplýva to najmä z judikátu R 57/1970, v ktorom sa uvádza, že „...a ktorý
ich vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva...“ pôžička ako taká teda nepatrí do BSM, pretože ju neuzavrela aj žalobkyňa ako

vtedajšia manželka. O spoločný úver by šlo iba v prípade, ak by zmluvu o pôžičke (úvere) podpísala aj
žalovaná ergo nejde o spoločný úver manželov. Žalovaný úver čerpal počas manželstva avšak úverovú
zmluvu uzavrel výlučne sám, bez toho, aby zmluvu podpísala žalobkyňa, či s jeho súhlasom. Finančné
prostriedky, ktoré takto žalovaný nadobudol nepatria do BSM, preto nemožno žalobkyňu zaviazať ani
na splátky úveru po rozvode manželstva. Žalovaný by mala iba nárok na náhradu toho, čo bolo s jej

výlučných finančných prostriedkov, ktoré získal z úveru, vynaložil na spoločný majetok. Túto okolnosť
žalovaný v konaní ani netvrdil. Zmluva o pôžičke, ktorú uzavrela žalobkyňa ako veriteľka s L. U. bola
uzavretá dňa 16.02.2009 vo výške 4.480 €. Svedok v čestnom prehlásení dňa 01.10.2018 uviedol, že
pôžičku uhradil veriteľke tak, že dňa 18.06.2009 zaplatil splátku vo výške 2 480 € a v apríli 2009uhradil zvyšok vo výške 2000 €. Aj v súvislosti s touto pôžičkou súd odkazuje na konštatovanie, tak
ako bolo uvedené vyššie. Zmluvu o pôžičke v tomto prípade uzavrela žalobkyňa v postavení veriteľa
za trvania manželstva bez súhlasu žalovaného ako druhého manžela. Pôžička ako taká teda nepatrí

do BSM, pretože ju neuzavrel aj žalovaný ako vtedajší manžel. Prvoinštančný súd poukázal tiež nato,
že ak žalovaný navrhuje, aby súd zahrnul do masy BSM sumu 10 844 € + 2 600 € , ako finančné
prostriedky, ktoré žalobkyňa počas trvania manželstva vybrala zo spoločného účtu a tieto počas trvania
manželstva použila výlučne na svoje potreby súd poukazuje na dôkaznú núdzu žalovaného v tejto časti,
pretože jeho dôkazy zostali len v rovine tvrdení. Ak finančné prostriedky boli spotrebované za trvania

manželstva, nie je možné ich vyporiadať.

1.6. Po právnej stránke svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 143, § 148
ods. 1, § 149 ods. 1, 3 § 150 Občianskeho zákonníka, keď uviedol, že ak zanikne bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho
zákonníka (viď § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vyporiadanie BSM podľa § 150 Občianskeho

zákonníka pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam
patriacim do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových podielov účastníkov
- bývalých manželov. Pre vyporiadanie je preto podstatná cena jednotlivých vecí patriacich do BSM.
Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do toho spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu
jeho zániku. Pri oceňovaní (hnuteľných a nehnuteľných) vecí patriacich do vyporiadavaného BSM sa

vychádza zo stavu vecí ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu
(uznesenie NS SR 2Cdo176/2011, viď napr. R 42/1972). Ak v konaní o vyporiadanie BSM niektorá
zo strán sporu tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať
hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje
stranu sporu, ktorý tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania nepatrí. Inak platí zásada, že

veci existujúce za trvania manželstva účastníkov patria do bezpodielového spoluvlastníctva a treba
ich vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto tvrdí, že na spoločný majetok sa
vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide
o určité skutočnosti, ležia na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky, spravidla ide o toho, kto existenciu týchto skutočnosti tiež tvrdí. Ďalšou

významnou zásadou, ktorá sa uplatňuje pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je zásada
refundácie nákladov. Prostredníctvom nej sa riešia majetkové presuny medzi oddeleným a spoločným
majetkom manželov, ku ktorým došlo počas trvania manželstva. K takémuto majetkovému presunu
môže dôjsť z oddeleného vlastníctva jedného manžela do bezpodielového vlastníctva oboch manželov,
môže nastať napr. vtedy, ak sa peniaze jedného z manželov nadobudnuté pred uzavretím manželstva

použijú celkom alebo sčasti na spoločný majetok (napr. na rekonštrukciu nehnuteľnosti), ktorý je v
BSM. Na prostriedky vynaložené z oddeleného majetku na spoločný majetok súd prihliadne iba na
návrh oprávneného. Podľa konštantnej judikatúry, ak bola nejaká vec získaná za trvania manželstva a
bezpodielového spoluvlastníctva čiastočne z prostriedkov patriacich len jednému z manželov, potom pri
vyporiadaní je manžel, z ktorého prostriedkov bol tento náklad vynaložený, oprávnený len požadovať,

aby mu bolo uhradené to, čo takto vynaložil. Ak by v čase vyporiadania bola hodnota veci nižšia, ako jej
pôvodná hodnota, bolo by potrebné na to prihliadnuť a náklady, ktoré na ňu jeden z manželov zo svojich
prostriedkov vynaložil, by sa nenahradili v plnej výške, ale len vo výške redukovanej podľa pomeru,
v ktorom došlo k zníženiu hodnoty veci. Ak by v čase vyporiadania bola hodnota veci vyššia ako je
jej pôvodná hodnota, potom by sa na toto zvýšenie pri stanovení náhrady nákladov, ktoré vznikli len z

prostriedkov jedného z manželov neprihliadalo.

1.7. Prvoinštančný súd poukázal na ustanovenia § 215 ods. 1 , článok 8, § 185 C.s.p. podľa
ktorých môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z
navrhnutých dôkazov vykoná. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu

uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v
zmysle § 149 C.s.p.) včas . Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana
mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na
prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Okrem nesplnenia uvedenej povinnosti zo

strany žalobkyne sa podľa § 186 ods. 1 C.s.p. nedokazujú tzv. notoriety a podľa § 186 ods. 2 C.s.p.
tiež netreba dokazovať skutočnosti, ktoré vyplývajú zo zhodného tvrdenia strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Zmysel toho ustanovenia vychádza opäť z princípov hospodárnosti
a rýchlosti konania, ako aj z princípu formálnej pravdy. Súd sa nemá zameriavať na dokazovaniezhodných skutočností tvrdených stranami sporu (ak samozrejme neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti), aby tým nebolo zbytočne predlžované a predražované konanie. Súd je podľa princípu
formálnej pravdy viazaný tvrdeniami strán a nemá povinnosť zisťovať skutočný stav veci - dokazuje

sa len to, čo tvrdia strany. Ak teda existuje skutočnosť, na ktorej sa obe strany sporu zhodnú, súd
nemusí a ani nemôže takúto skutočnosť dokazovať. Je nutné tiež poukázať na ustanovenie § 151
ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak skutočnosť tvrdená jednou stranou sporu nie je spochybnená druhou
stranou sporu, považuje sa táto skutočnosť za nespornú (fikcia nespornosti). Proces dokazovania je
vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej

zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné
strany. Výnimočne môže súd vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli avšak len v konania, v ktorých
sa prejednávajú spotrebiteľské spory, v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach,
antidiskriminačnýchsporochaindividuálnychpracovnoprávnychsporoch.Vobčianskomsúdnomkonaní
sa teda podľa novej právnej úprave priorizuje princíp kontradiktórnosti t.j. procesná aktivita sporových
strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na

preukázanie svojich tvrdení. Dôkaz opaku je preukázaním toho, že platí opak. Naproti tomu protidôkaz
je len vyvrátenie dôkazu a prináleží strane, ktorá nie je dôkazným bremenom zaťažená. Inak povedané,
protidôkaz len vyvracia, že určité tvrdenie neplatí, bez tohto, že je dokázané niečo iné, pričom dôkaz
opaku preukazuje, že platí niečo iné, že platí opak. Dôkaz ako výsledok dokazovania prinesie strane
úspech, ak vedie k vysokej pravdepodobnosti o určitom tvrdení, ktoré možno považovať prakticky za

istotu.

1.8. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza z toho, že podiely
oboch manželov sú rovnaké. Určenie rozsahu a ocenenie majetku bezpodielovom spoluvlastníctva
je predpokladom pre určenie hodnotových podielov oboch manželov. Po tomto vyporiadaní z

kvantitatívneho hľadiska nasleduje kvalitatívne vyporiadanie, t.j. určenie, ktoré veci a pohľadávky z
bezpodielového spoluvlastníctva pripadnú každému z manželov. Pre určenie, ktoré konkrétne veci alebo
pohľadávky majú byť každému z manželov pridelené zákon výslovne neustanovuje žiadne hľadiska
- určujúcimi je zásadné účelné využitie veci tak, aby pokiaľ možno nebolo treba vyrovnanie podielov
peňažnou sumou. Takýto postup však nie bezvýnimočný. Súd prvej inštancie poukazujúc na citované

zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie určil, že do masy BSM patria nehnuteľnosti - rodinný
dom so súp.č. XXXX, postavený na CKN parc.č. XXX/X, parc.č XXX/X, pozemky, parc.č. XXX/X, XXX/
X zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie E., hodnota motorového vozidla V. J. a vykonal ich
vyporiadanie podľa zásad uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka.

1.9. Svoje rozhodnutie v časti zastavenia konania (výrok IV.) súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením
§ 145 C.s.p., keď žalobkyňa vzala späť žalobu v časti o motorové vozidlo Š. I., obchodný podiel vo
veľkosti 50 % obchodnej spoločnosti výnosu z obchodnej spoločnosti CENTRAL Parking spol. sr.o. a
výnosu z podnikateľskej činnosti BLANCE ENTERPRISE s.r.o. a žalovaný s čiastočným späťvzatím
súhlasil.

1.10. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania o vyporiadanie BSM postupoval podľa
ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov. Žalobkyňa sa
domáhala vyporiadania BSM tak, že všetky hnuteľné veci tvoriace masu BSM žiadala prikázať do
vlastníctva žalovaného s povinnosťou vyplatiť jej vyrovnací podiel. Keďže v danom prípade závisela

výška plnenia od znaleckého posudku súd považoval za spravodlivé nepriznať žiadnemu z účastníkov
právo na náhradu trov. Napokon bolo v záujme oboch strán aby ich majetkové vzťahy po rozvode boli
definitívne doriešené.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný s poukazom na

ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d), f) C.s.p. a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil. Poukázal nato, že na poslednom pojednávaní dňa 9.12.2020 sa súd dopustil procesného
pochybenia spočívajúceho v tom, že znenie záverečnej reči priamou cestou na pojednávaní doručil
iba žalobkyni, žalovanému nič nedoručoval ani priamo na pojednávaní ani pred pojednávaním. Týmto
postupom súd porušil zásadu rovnosti strán a rovnosti zbraní a podľa nášho názoru takýto postup sám

osobe zakladá dôvod na zrušenie predmetného rozsudku.
2.1. Ďalej namietal, že súd sa vo svojom rozhodnutí vôbec nevyporiadal s jeho návrhom žalovaného,
aby súdom priznané finančné vyrovnanie za rozostavaný dom a k nemu prislúchajúci pozemok mohol
uhradiť v 7-mych splátkach a finančné vyrovnanie za motorové vozidlo V. J. v 2 splátkach. Súd vosvojom rozhodnutí vôbec ani neuvádza, že navrhol finančné vyporiadanie uhradiť v splátkach, uvádza
iba návrh žalovanej, aby sa finančné vyrovnanie uhradilo do 60 dní, ani na tento návrh neprihliadal
ani vo svojom rozhodnutí neuviedol, prečo vôbec neprijal návrh na vyplatenie finančného vyrovnania

v splátkach. Suma, ktorú priznal súd je pomerne vysoká a za danej ekonomickej situácie, v ktorej sa
ocitol žalovaný nie je možné spravodlivo od neho požadovať, aby ju vyplatil do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

2.2. Žalovaný sa nestotožnil s názorom súdu, že neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich

tvrdení, že rodinný dom financoval aj zo svojich úspor, ktoré nadobudol pred trvaním manželstva
a s názorom, že čestné vyhlásenie zo dňa 10.10.2018 vyhotovené C.. U. M. je nepresvedčivé. V
čestnom vyhlásení p. M. uvádza, žalovaný mu vyplácal peniaze na ľudí a stavebný materiál na stavbu
predmetného rodinného domu a teda svedok M. mohol mať vedomosť aj po l0-tich rokoch, odkiaľ tieto
peniaze pochádzajú, keďže mu žalovaný vyplácal peniaze a komunikoval s ním, odkiaľ tieto peniaze
pochádzajú. Žalovaný je o 9 rokov starší ako žalobkyňa t.j. je už dlhšie zaradený do pracovného procesu

a teda mal možnosť si pred vstupom do manželstva našetriť peniaze aj v hotovosti.

2.3. Záverom vo svojom odvolaní k hodnote motorového vozidla V. J. uviedol, že znalecký posudok je
starý viac ako 3 roky a teda určená suma už nie je aktuálna. Žalovaný nemohol vedieť, ako dlho bude
predmetný spor trvať a kedy bude vynesený rozsudok a či bude v danom momente cena uvádzaná v

znaleckom posudku adekvátna. Uviedol, že v rámci hospodárnosti konania predložil ponuky z internetu z
Autobazárov na hodnotu motorového vozidla V. J. vo veku a v približnom stave, ako je motorové vozidlo,
ktoré je predmetom tohto konania. Mal teda zato, že dostatočným spôsobom preukázal objektívnu
zmenu ceny ku dňa vynesenia rozsudku a súd podľa nášho názoru na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zároveň mal zato, že by nebolo spravodlivé po viac ako 3

rokov a vzhľadom na klesajúcu cenu motorových vozidiel požadovať súdom určený priemer vo výške
9.368,- €.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že ak ten tvrdí, že postup súdu
predstavuje porušenie tvz. princípu rovnosti zbraní, resp. rovnosti strán v konaní z dôvodu, že na

poslednom pojednávaní dňa 9.12.2020 súd nedoručil žalovanému záverečnú reč žalobcu, tak súd
postupoval tak aj preto, že právna zástupkyňa žalovaného založila do súdneho spisu na poslednú
chvíľu 1 pracovný deň, pred pojednávaním svoju záverečnú reč, ktorá bola neúplná, čo berieme ako len
ďalšiu z mnohých obštrukcií ktoré viedli k neúmerným prieťahom v konaní a trvalo 8 rokov. O naplnenie
odvolacieho dôvodu „porušenia princípu rovností zbraní“ však pôjde len vtedy, ak nesprávny procesný

postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver
o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotene
v kontexte celého konania. Žiadny spôsobom nemohla záverečná reč na poslednom pojednávaní dňa
9.12.2020 viesť k porušeniu práva účastníka konania podstatným spôsobom, nakoľko bola na tom istom
pojednávaní aj prednesená.

3.1. K dôvodu odvolania, že neumožnenie splácania finančného vyrovnania v splátkach spôsobilo na
strane žalovaného naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. t.j., že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vecí uviedla, že rozsudok
okresného súdu vychádza zo správnych skutkových zistení, na ktoré okresný súd aplikoval správne

právne predpisy a správne sú aj jeho právne závery. Rozsudok okresného súdu z hľadiska formy a
obsahu zodpovedá zákonným kritériám definovaným v ustanovení § 220 C.s.p.. Jeho odôvodnenie je
úplné a výstižné, preto je v zmysle § 220 C.s.p. správne. V prejednávanej veci v procesnom postupe
okresnéhosúdunezaznamenalažiadnuprávnerelevantnúvadu,ktorámohlaovplyvniťsprávnosťvýroku
napadnutého rozsudku. Žalovaný vo svojom odvolaní odvolací dôvod podľa S 365 ods. 1 písm. d) C.s.p.

iba deklaroval, ale žiadnu konkrétnu absenciu nesprávneho procesného postupu neuviedol. Odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. žalovaný uplatnil nedôvodne a v odvolaní neosvedčil existenciu
konkrétnych dôvodov odvolania, a teda nepreukázal dôvodnosť odvolania. Poukázala tiež nato, že
predať novopostavený rodinný dom v E., ktorý žalobca nevyužíva, v dnešnej situácií nie je žiadny
problém. Zároveň žalovaný vlastní, aj viaceré nehnuteľnosti v Rakúskej republike (LV v prílohe), preto

mal možnosť, vzhľadom na dĺžku súdneho konania, nehnuteľnosti speňažiť, prípadne iným spôsobom
si zabezpečiť peniaze z predaja alebo prenájmu rodinného domu v E.. Žalovaný je si vedomý 9 rokov
podanej žaloby, ako aj toho, že nezaplatil svojej manželke z titulu rozdelenia BSM ani jedno jediné euro,
preto by sa práve opak, povolenie hradenia v splátkach, javilo ako nespravodlivé voči nej.3.2. Žalobkyňa mala tiež zato, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil svedeckú výpoveď a čestné
prehlásenie pána M.. Skutkové tvrdenia svedka boli riadne preverené súdom a nakoniec aj správne

vyhodnotené vykonaným dokazovaním zo strany súdu na pojednávaní 04.02.2019, kde bolo popreté
čestné prehlásenie pána M. ako rozporné s jeho osobnou svedeckou výpoveďou. Súd preto správne
vyhodnotil svedka ako nedôveryhodného, ktorý bol v priateľskom vzťahu so žalovaným.

3.3. Záverom uviedla, že ak žalovaný poukazuje na skutočnosť, že od vyhotovenia znaleckého posudku

uplynulo viac ako tri roky a teda suma v skonštatovaná znalcom je nesprávna. Trhová cena určená
znaleckým posudkom Č.. XX/XXXX zo dňa 22.01.2018 vypracovaným Ing. Jánom Borlokom, znalcom z
odboru oceňovania motorových vozidiel pribratým do konania súdom bola určená ku dňu zániku BSM na
7.790 € až 10.906 €, teda trojročná lehota od vypracovania znaleckého posudku uplynula až 22.01.2021.
Žalovaný opomenul skutočnosť, že znaleckou úlohou bolo stanovenie všeobecnej hodnoty motorového
vozidla V. J. ku dňu zániku BSM, teda k dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode. Nič by

nezmenilo ani vyhotovenie nového znaleckého posudku, ktorý mohol vypracovať žalovaný a predložiť v
rámci procesnej obrany nový súkromný znalecký posudok, čo však žalovaný neučinil.

4. Žalovaný nevyužil svoje právo a repliku k vyjadreniu žalobkyne nepodal.

5. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle
§ 379 písm. c), 380 ods. 1 C.s.p. vec v rozsahu podaného odvolania t.j. v celom rozsahu, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a §
219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je v prevažne miere nedôvodné, keď
dôvodné je len v časti lehoty na plnenie.

6. Odvolací súd preskúmal všetky výroky napadnutého rozsudku, z dôvodu, že i keď výroková časť
rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov (medziiným o tom, čo sa z BSM prikazuje
tej - ktorej strane konania a o tom, či a čo má jedna z nich plniť druhej na ich úplné vyrovnanie), treba
na toto rozhodnutie hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva strán

konania z BSM a konštituovať ich nové práva. Ak jedna strana konania napadne odvolaním rozsudok
súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM (či už ako celok, alebo niektorý z jeho výrokov), odvolací súd
nie je v zmysle § 379 písm. c) C.s.p. viazaný rozsahom odvolania. V takom prípade žiadny z výrokov
odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť (§
367 ods. 2 C.s.p.); odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie stupňa o

vyporiadaní BSM (všetky jeho výroky vo veci samej) a v nadväznosti na výsledky svojho odvolacieho
prieskumu môže toto rozhodnutie len ako celok buď potvrdiť (§ 387 C.s.p.) alebo zmeniť (§
388 C.s.p.) alebo zrušiť (§ 389 O.s.p.).

7. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže

byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

7.1. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

7.2. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na

návrh niektorého z manželov súd.

7.3. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho

ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z
manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.7.4. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade,
že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a existovalo v čase jeho
zániku, teda ku dňu právoplatnosti rozsudku súdu o rozvode manželstva strany a táto doba je tiež
rozhodujúca pre posúdenie stavu veci (vek, kvalita, miera opotrebenia veci). Pri určení ceny veci sa

spravidla vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva (§ 217 ods. 1 C.s.p.). Uvedená
zásada neplatí absolútne a nie je možné prehliadnuť, čo sa stalo v medziobdobí medzi zánikom BSM
a medzi jeho vyporiadaním. Pri rozhodovaní o prikázaní veci pri vyporiadaní BSM sa uplatňuje zásada,
aby pokiaľ možno (najmä zo zreteľom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva, či oddelené
bývanie manželov) boli veci prikázané tej strane konania, ktorá ju mala naposledy v držaní a u ktorej
došlo k ich amortizácii.

9. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je, že podiely oboch
manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú
podiely určiť aj iným pomerom. Výšku podielov môže ovplyvniť napríklad skutočnosť, že niektorý z
manželov sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval (hoci

mohol) o nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí a podobne. Samotná okolnosť oddeleného
hospodárenia strany aj keď trvajúca dlhší čas, nemusí viesť k záveru o potrebe určenia rozdielnych
podielov strany na spoločnom majetku, ak nie sú spoľahlivo zistené ďalšie okolnosti, pre ktoré sú
predpoklady pre zvýhodnenie jedného z strany proti druhému a rovnako nie je možné modifikovať výšku
podielov len podľa miery účasti na rozvrate manželstva a ich príčin.

10. Ďalšou zásadou je, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo
svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného
majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený majetok. Na vynaloženie prostriedkov vo výlučnom
vlastníctve jedného z manželov na spoločný majetok súd prihliadne iba na návrh manžela oprávneného

požadovať toto vrátenie. Pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku manželov
vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich (a naopak), nie je rozhodujúce, o akú sumu sa jeho
majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila zo spoločných
prostriedkov manželov. Nepochybne prínosom jedného z manželov do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, t. j. tým, čo tento manžel vynaložil na spoločný majetok, a čo má právo požadovať, aby mu zo

spoločného majetku bolo uhradené, možno považovať nielen peniaze, ktorými prispel na zabezpečenie
alebo zhodnotenie spoločnej veci, ale i hodnotu jeho majetku, ktorá bola použitá k rovnakému účelu.

11. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že súd prvej inštancie riadne
zistil skutkový stav veci v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p. Odvolací súd ďalej má zato, že preskúmavanej

veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k
prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad keď s poukazom na
vyššie citované ustanovenie § 143, § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru,

že medzi stranami konania došlo k zániku BSM a k vyporiadaniu nedošlo dohodou. Správne súd prvej
inštancie ustálil predmet vyporiadania BSM, čistú hodnotu BSM a správne v zmysle zásad uvedených
v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka vykonal vyporiadanie určením rovnakých podielov oboch
manželov, keď nebol dôvod na určenie iných podielov a dospel k správnemu záveru, že žalovaný a je
povinná zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jeho podielu sumu 74.542,- €. Súd prvej inštancie vyššie

prijaté právne závery primerane vysvetlil a z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani
taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil
(§ 220 ods. 2,3 C.s.p.) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom
na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. Námietky žalovaného uvádzané v odvolaní sú právne

irelevantné (okrem čiastočne dôvodnej námietky týkajúcej sa lehoty na plnenie) a nemajú žiadny vplyv
na správnosť napadnutého rozhodnutie.12. Žalovaný v odvolaní poukázal nato, že súd prvej inštancie porušil zásadu rovnosti strán a rovnosti
zbraní keď znenie záverečnej reči priamou cestou na pojednávaní doručil iba žalobkyni, žalovanému
nič nedoručoval ani priamo na pojednávaní ani pred pojednávaním.

12.1. K námietkam týkajúcej sa záverečnej reči odvolací súd poukazuje nato, že podľa § 182 C.s.p. ak
súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k
dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie
dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa cestou
svojho právneho zástupcu doručila súdu dňa 5.10.2020 záverečné zhrnutie (č.l. 513 spisu), ktoré nebolo

žalovanému doručené. Zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 9.12.2020 (č.l. 531 spisu) ako zo zvukového
záznamu z tohto pojednávania, ktorý je uložená v registri - ESS vyplýva, že na tomto pojednávaní
bolo konajúcou sudkyňou v rámci oboznámenia doterajšieho priebehu konania toto záverečné zhrnutie
oboznámené, a preto sú námietky žalovaného nedôvodné, keď postupom súdu prvej inštancie neboli
porušené žiadne ich práva v zmysle § 182 C.s.p., že by došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý
proces.

13. Žalovaný sa nestotožnil s názorom súdu, že neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení, že rodinný dom financoval aj zo svojich úspor, ktoré nadobudol pred trvaním manželstva a s
názorom, že čestné vyhlásenie zo dňa 10.10.2018 vyhotovené C.. U. M. je nepresvedčivé.

13.1. Odvolací súd poukazuje nato, že skutkové tvrdenia žalovaného a menovaného svedka a jeho
čestné vyhlásenia boli popreté dôkazom predloženým žalobkyňou (ortofomapa) a súd prvej inštancie
sa v odôvodnení svojho rozhodnutia (pozri odsek 25. až 27 odôvodnenia napadnutého rozsudku,
resp. odsek 1.2. rozsudku odvolacieho súdu) vyporiadal s tým, prečo nepovažoval obranu žalovaného
za dôvodnú. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s vyčerpávajúcim odôvodnením

odvolací súd nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a na jeho podklade
správne prijatých právnych záverov súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Skutočnosť, že žalovaný
sa so súdom prvej inštancie prijatým záverom nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o jeho zjavnej
neodôvodnenosti, keď súd prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil v súlade s
ustanovením § 191 ods. 1 C.s.p. vo vzájomnej súvislosti. Nepriaznivé rozhodnutie pre

žalovaného tak nie je spôsobené nesprávnym postupom súdu prvej inštancie, ale dôkaznou núdzou
žalovaného, ktorý relevantnú obranu žalobkyne v tomto smere hodnoverným spôsobom nevyvrátil, hoci
ho k tejto povinnosti podnecuje ust. § 151 ods. 2 C.s.p. z ktorého vyplýva, že stranu sporu zaťažuje
bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany.

14. Za právne irelevantné považuje odvolací súd aj námietky žalovaného ohľadne nesprávne určenej
hodnoty motorového vozidla V. J. (bližšie pozri odsek 2.3.). Súd prvej inštancie podrobne a podľa názoru
odvolaciehosúdudostatočnevodôvodnenísvojhorozhodnutia(pozriodseky38.až42.prvoinštančného
rozsudku, resp. odsek 1.4 odvolacieho rozsudku) vysvetlil, prečo do masy BSM zaradil aj hodnotu
predmetného motorového vozidla a ako stanovil jeho hodnotu vzhľadom na znalecké dokazovanie,

keď znalecký posudok považoval za hodnoverný, odborný, vzťahujúci sa na konkrétne vozidlo,
naproti inzercie, na ktorú poukazoval žalovaný ktorá ma akýsi informatívny charakter. Odvolací súd
zastáva názor, že ak žalovaný vzhľadom na počet najazdených kilometrov a vek vozidla zo znaleckým
posudkom nesúhlasil, mal navrhnúť kontrolné znalecké dokazovanie, resp. predložiť v zmysle § 209
C.s.p. súkromný znalecký posudok. Strana ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich

tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať
zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov, tak ako je tomu i v danom
prípade, keďže obrana žalovaného v rámci prvoinštančného ako aj odvolacieho konania zostala iba v
rovine nepodložených tvrdení.
15. Odvolaním zo strany žalovaného je napadnutý aj výrok súdu prvej inštancie o zastavení časti

konania (výrok IV.) v dôsledku účinného späťvzatia žaloby v časti bez uvedenie konkrétnych dôvodov zo
strany žalovaného uvedených v odvolaní, keď sledovaný cieľ odvolaciemu súdu vzhľadom na absenciu
dôvodov v odvolaní uniká.

15.1. Späťvzatím žaloby sa rozumie procesný úkon žalobcu z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že

na prejednávanej veci celkom, alebo čiastočne nemá žalobca záujem a že je uzrozumený s tým, že súd
nebude o žalobnom návrhu v tomto rozsahu meritórne konať. Vyhovieť odvolaniu voči uzneseniu, ktorým
bolo konanie zastavené pre späťvzatie žaloby bude možné iba výnimočne, a to v prípade, ak došlo knesprávnemu hodnoteniu prejavu žalobcu, alebo ak súd nezobral do úvahy vážne dôvody žalovaného,
pre ktoré nesúhlasil so späťvzatím, o aký prípad v súdenej veci sa nejedná.

15.2. V prejednávanej veci došlo zo strany žalobkyne k späťvzatiu časti žaloby (motorové vozidlo Š.
I., obchodný podiel vo veľkosti 50 % obchodnej spoločnosti výnosu z obchodnej spoločnosti CENTRAL
Parking spol. s r.o. a výnosu z podnikateľskej činnosti BLANCE ENTERPRISE s.r.o.), keď žalovaný
s čiastočným späťvzatím žaloby na pojednávaní dňa 9.2.2020 (č.l.531 spisu) súhlasil. Keďže boli
splnené všetky podmienky pre postup v zmysle 146 C.s.p. správne súd prvej inštancie postupoval, keď

vo zvyšnej časti konanie zastavil ( výrok IV.).

16. Ako už bolo uvedené vyššie odvolací súd zastáva názor, že čiastočne dôvodná je námietka
žalovaného lehota plnenia.

16.1. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Lehota

na plnenie (tzv. paričná lehota) môže byť tiež rozhodnutím súdu predĺžená. Predmetné ustanovenie
neobsahuje žiadne konkrétne predpoklady, pre uplatnenie tohto inštitútu, súd by preto mal prihliadať
na špecifické okolnosti konkrétneho sporu a to najmä na preukázanú sociálnu, majetkovú, príjmovú či
zdravotnú situáciu osoby, ktorá je na základe súdneho rozhodnutia povinná na plnenie. Súd však musí
brať do úvahy i pomery osoby oprávnenej z rozsudku, uplatňujúc zásadu rovnosti strán sporu. Zákon

taktiež nevymedzuje, na akú dlhú dobu je možné predĺžiť lehotu na plnenie nad minimálnu zákonnú
trojdňovú lehotu. Aj pri stanovení dĺžky tohto odkladu je potrebné zohľadniť pomery oboch strán sporu.
Predĺžená lehota nesmie byť v rozpore s účelom súdneho konania, ktorým je v tejto súvislosti potrebné
rozumieť najmä dosiahnutie rýchlej a efektívnej ochrany ohrozených alebo porušených práv.

16.2. Žalovaný počas konania na súde prvej inštancie ako aj v odvolaní žiadal, aby mu bolo umožnené
uhradiť vyrovnací podiel v splátkach. Odvolací súd zastáva názor, že takejto žiadosti nie je možné
vyhovieť, keď je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že konanie začalo na súde v novembri 2013 a
od tohto obdobia nezaplatil žalobkyni žiadnu sumu titulom vyrovnania BSM a to bez ohľadu nato, že
o vyporiadní BSM nebolo rozhodnuté, a preto by povolenie uhradiť vyrovnací podiel v splátkach bolo

voči žalobkyni nespravodlivé a takáto paričná lehota by vážnym spôsobom narúšala rovné postavenie
strán sporu, keď žalobkyňa by sa nemohla po značne dlhý čas reálne domôcť prisúdeného plnenia a
neprípustne by oddialila naplnenie samotného účelu súdneho konania. Zákonná paričná lehota ako ju
určil súd prvej inštancie a to 3 dni od právoplatnosti nezohľadnuje vzhľadom na výšku vyrovnacieho
podielu (74.542,- €) konkrétne okolnosti prípadu spočívajúce v predmete sporu. Ak pominieme, že súd

má v prvom rade viesť strany k zmierlivému riešeniu sporu, tak v sekundárnej rovine má súdne konanie
viesť k splneniu rozhodnutím priznanej povinnosti povinným subjektom dobrovoľne, v rámci lehoty na
plnenie, a to či už štandardnej trojdňovej, vyplývajúcej priamo zo zákona alebo v dlhšej lehote určenej
súdom. Až keď povinný subjekt uloženú povinnosť dobrovoľne nesplní, nastupuje zabezpečenie jej
splnenia štátnym donútením. Odvolací súd zastáva názor, že v danej veci je splnenie uloženej povinnosti

v lehote troch dní objektívne nemožné a preto určil dlhšiu paričnú lehotu a to 60 dní od právoplatnosti
rozsudku, ktorá akceptuje aj zásadu rovnosti strán sporu a umožní väčší priestor žalovanému aby svoju
povinnosť splnil dobrovoľne.

17. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo

výrokoch I., II., IV., podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil vrátane výroku o trovách
konania (výrok V.).

17.1. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia §
255 ods. 2 C.s.p., keď pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné prihliadnuť, že rozhodnutie o

vyporiadaní BSM je v záujme obidvoch strán konania, ktorí sú povinní vyporiadanie previesť. Premieta
sa tu u vyporiadania, že ide o tzv. iudiciu duplex (žalobu môžu podať obidve strany, súd nie je viazaný
návrhom). Pri stanovení úspechu v konaní s poukazom na ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. nie je možné
vychádzať z tohto, kto podal žalobu, kto sa ako v konaní bránil ale úspech alebo neúspech v konaní , je
až v tom, akého podielu sa komu dostane. Ak je parita podielov rovnaká, čo je aj daný prípad je na mieste

aby si každý z strán sporu hradil náklady konania zo svojho a správne preto súd prvej inštancie rozhodol
v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania18. Odvolací súd vzhľadom na závery v odsekoch 16.-16.2. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III.
v zmysle § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni vyrovnací podiel vo výške
74.542,- € do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mala žalobkyňa v odvolacom konaní plný úspech a vznikol
jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262

ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).