Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. marec 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/185/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3019200469
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3019200469.5

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: Q. Q., X. O. A. XXXX/XXA, XXX XX W.-H., G.: XX XXX
XXX, právne zastúpený JUDr. Šimonom Cibulkom, advokátom so sídlom Hodžova 53, 911 01 Trenčín
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
102240026/2019 zo dňa 25. septembra 2019, o sťažnosti žalobcu voči uzneseniu Krajského súdu v

Trenčíne č. k. 11S/185/2019-133 zo dňa 7. januára 2022, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd sťažnosť žalobcu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne dňa 21.10.2019 sa žalobca

domáhal preskúmania zákonnosti 7 rozhodnutí žalovaného. Uznesením zo dňa 29.10.2019, č. k.
11S/180/2019-41 tunajší súd vylúčil na samostatné konanie preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 102240026/2019 zo dňa 25.09.2019
a veci bola pridelená sp. zn. 11S/185/2019. Uvedeným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Trenčín č. 101520478/2019 zo dňa 20.06.2019, ktorým správca dane podľa § 156 ods.
1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 2.737,70 eur za
nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie
apríl 2012 v stanovenej lehote a v stanovenej výške.

2. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 11S/185/2019-50 zo dňa 12.05.2020 zamietol žalobu žalobcu
a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Voči uvedenému rozsudku podal žalobca podaním

doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.06.2020 prostredníctvom právneho zástupcu kasačnú sťažnosť.

3.NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyakosúdkasačnýrozsudkomsp.zn.10Sžfk/46/2020zodňa
30.09.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.10.2021 zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 11S/185/2019-50 zo dňa 12.05.2020 tak, že rozhodnutie žalovaného č. 102240026/2019 zo dňa
25.09.2019 v spojení

s rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 101520478/2019 zo dňa 20.06.2019 zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň plne úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu
trov kasačného konania, ako aj náhradu trov konania na krajskom súde a to v zmysle § 467 ods. 2 v
spojení s § 167 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

4. Právny zástupca zastupujúci žalobcu si podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.12.2021
vyúčtoval trovy konania v celkovej výške 1.388,25 eur, pričom suma pozostávala z trov právnehozastúpenia na krajskom a kasačnom súde. Náhradu trov konania pritom žiadal uhradiť na bankový účet
vo forme G.: X XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX Q. v P., F. N. W..

5. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 11S/185/2019-133 zo dňa 07.01.2022 (vydaným vyšším
súdnym úradníkom) rozhodol o výške náhrady trov konania, pričom žalobcovi priznal náhradu trov
konania na krajskom súde vo výške 645,85 eur, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za
podanú správnu žalobu vo výške 70,00 eur a z trov právneho zastúpenia, a to prevzatie a príprava
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v roku 2019 v sume 163,33 eur, písomné podanie na súd

v roku 2019 (správna žaloba zo dňa 21.10.2019) v sume 163,33 eur, porada s klientom trvajúca menej
ako jednu hodinu uskutočnená dňa 18.12.2019, o ktorej doložil žalobca záznam z porady v sume 81,66
eur, ďalšie písomné podanie na súd v roku 2019 (vyjadrenie, resp. replika žalobcu zo dňa 19.12.2019) v
sume 163,33 eur spolu s režijným paušálom jeho právneho zástupcu za uvedené právne úkony vo výške
39,20 eur. Predmetným uznesením bolo zároveň rozhodnuté o výške náhrady trov konania na kasačnom
súde, pričom žalobcovi bola priznaná náhrada trov vo výške 445,21 eur, pozostávajúca zo zaplateného

súdneho poplatku za podanú kasačnú sťažnosť vo výške 70,00 eur a z trov právneho zastúpenia, a
to prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v konaní pred kasačným súdom
(zrealizované v roku 2020) v sume 177,00 eur a písomné podanie na súd v roku 2020 (kasačná sťažnosť
zo dňa 12.06.2020) v sume 177,00 eur spolu s režijným paušálom jeho právneho zástupcu za uvedené
právne úkony vo výške 21,24 eur.

6. Voči vyššie uvedenému uzneseniu žalobca podal sťažnosť doručenú tunajšiemu súdu dňa
17.01.2022, na základe ktorej žiadal, aby súd zmenil uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k.
11S/185/2019-133 zo dňa 07.01.2022 a to tak, že náhrada trov konania na kasačnom súde bude
určená vo výške 637,25 eur. Žalovaný nesúhlasil so záverom o nepriznaní náhrady trov konania za

úkon právnej služby označený ako „Doplnenie kasačnej sťažnosti zo dňa 08.01.2021“, pretože podľa
jeho názoru je potrebné považovať uvedený úkon ako riadny úkon, ktorý pre rozhodnutie súdu mal
relevanciu, pričom v tomto prípade nemalo ísť o priznanie náhrady trov konania dvakrát za ten istý
úkon, tak ako bolo uvedené v napadnutom uznesení. Záver vyššieho súdneho úradníka je podľa
žalobcu nesprávny a nedostatočne odôvodnený. Žalobca konštatoval, že za trovy konania môžu byť

považované iba také výdavky, ktoré sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené, ak vznikli v
konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Doplnenie kasačnej sťažnosti bol podľa
názoru žalobcu jednoznačne účelne vynaložený úkon, nakoľko poukazoval na vyvíjajúcu sa judikatúru
v prospech neho, ktorá sa menila práve v mesiacoch, v ktorých sa o kasačnej sťažnosti rozhodovalo.
Tomu malo nasvedčovať aj rozhodnutie, ktoré sa v rámci uvedeného úkonu predkladalo v prílohe, a

to rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici so sp. zn. 23S/59/2020 zo dňa 02.12.2020. Práve
dátum 02.12.2020 je podľa žalobcu rozhodujúci pre priznanie náhrady trov za uvedený úkon, pretože z
neho jednoznačne vyplýva, že žalobca poukazoval na najaktuálnejšie rozhodnutie (v tom čase mesiac
staré) v podobnom prípade, pričom nemohol naň poukázať v čase podania kasačnej sťažnosti (jún
2020) z dôvodu, že bola podaná pol roka pred jeho vydaním. Z uvedených dôvodov považoval žalobca

predmetný úkon za relevantný, pre konanie bol vynaložený účelne a nie špekulatívne a preto má mať
žalobca za tento úkon nárok na náhradu trov konania.

7. Žalovaný sa k podanej sťažnosti žalobcu písomne nevyjadril.

8. Podľa § 152 ods. 1 SSP proti uzneseniu správneho súdu vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba
doručiť, je prípustná sťažnosť, ak ju tento zákon nevylučuje.

9. Podľa § 159 ods. 1 a ods. 2 SSP o sťažnosti rozhodne správny súd, ktorý napadnuté uznesenie
vydal. Ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje senát správneho súdu,

rozhodne o sťažnosti predseda senátu. Ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a
rozhoduje sudca, rozhodne o sťažnosti sudca.

10. Krajský súd na základe sťažnosti podanej žalobcom proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym
úradníkom č. k. 11S/185/2019-133 zo dňa 07.01.2022 preskúmal napadnuté uznesenie, v rámci ktorého

preskúmaval výšku súdom priznaných trov konania, pričom sporným zostalo nepriznanie odmeny za
úkon právnej služby označený ako „Doplnenie kasačnej sťažnosti zo dňa 08.01.2021“.11. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

12. Pre priznanie trov konania (vymedzených ustanovením § 163 SSP) správnym súdom, sa na strane
jednej vyžaduje ich preukázanie, odôvodnenosť a účelnosť, na strane druhej však musí ísť zároveň
o trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva v konaní pred správnym
súdom, t. j. od podania žaloby až po jeho právoplatné skončenie. Pokiaľ nie sú v prípade konkrétneho
výdavku súčasne splnené všetky uvedené zákonné kritériá (preukázateľnosť, odôvodnenosť, účelnosť,

konanie pred správnym súdom), nemožno výdavok kvalifikovať ako súčasť trov konania. Správny súd
preto každý výdavok posudzuje vždy individuálne a podľa okolností prejednávaného prípadu.

13. Preukázateľnosť sa týka predovšetkým hotových výdavkov, ktoré boli reálne vynaložené v súvislosti
s prebiehajúcim súdnym konaním, pričom spôsob preukázania konkrétneho výdavku je determinovaný
jehopovahou.Výdavky,ktorýchvynaloženieniejepravidelnespojenésvedenímkonaniapredsprávnym

súdom a ktoré nie sú paušálne predpokladané osobitným predpisom (napr. tarifná odmena a náhrada
advokáta účastníka konania), musia byť relevantne preukázané.

14. Atribút odôvodnenosti výdavkov bezprostredne súvisí s ďalším zákonným kritériom, ktorým
je účelnosť výdavkov. Výdavok možno vo všeobecnosti považovať za odôvodnený vtedy, ak bol

zapríčinený nevyhnutnosťou alebo potrebou jeho vynaloženia pri dosahovaní legitímneho cieľa. Z
procesnej pozície účastníkov konania (resp. ich zástupcov) je jediným legitímnym cieľom efektívne
uplatnenie alebo bránenie subjektívneho práva v konaní.

15. Samotná požiadavka na účelnosť výdavkov v konaní bezprostredne súvisí s eliminovaním

nadbytočných a neprimeraných trov konania. Účelnosť možno objektívne konštatovať v prípade, ak
bol výdavok pri sledovaní legitímneho procesného cieľa vynaložený iba v nevyhnutnom a všeobecne
akceptovateľnom rozsahu. Rozhodujúcim kritériom je teda efektívnosť výdavku vo vzťahu k jeho výške.

16. Krajský súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj súdneho spisu konštatuje, že výška

náhrady trov konania na krajskom súde určená v sume 645,85 eur a výška náhrady trov konania na
kasačnom súde určená v sume 445,21 eur bola správne stanovená, pričom v napadnutom uznesení
bolo riadne zdôvodnené, na základe čoho súd priznal náhradu trov konania za jednotlivé úkony právnej
služby. V napadnutom uznesení sa súd riadne vysporiadal taktiež so skutočnosťami, na základe ktorých
nebola priznaná náhrada trov konania za sporný úkon právnej služby označený ako „Doplnenie kasačnej

sťažnostizodňa08.01.2021“,pričomkrajskýsúdsaplnestotožňujesnázoromuvedenýmvnapadnutom
uznesení.

17. Krajský súd navyše uvádza, že za sporný úkon právnej služby nie je možné priznať náhradu
trov konania, nakoľko predmetný úkon nespĺňa požiadavku odôvodnenosti a účelnosti, tak ako to

predpokladá ustanovenie § 163 SSP. Tak ako z označenia sporného úkonu vyplýva, ide len o
doplnenie pôvodného podania, ktorým bola kasačná sťažnosť. Je pravdou, že v rámci predmetného
podania žalobca doplnil kasačnú sťažnosť o rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici so
sp. zn. 23S/59/2020 zo dňa 02.12.2020, ktoré bolo vydané až po zrealizovaný podanej kasačnej
sťažnosti, avšak skutkový stav a ani právne posúdenie uvádzané v kasačnej sťažnosti zostalo žalobcom

nezmenené. V rámci doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici so sp. zn. 23S/59/2020
zo dňa 02.12.2020 išlo v podstate len o podporenie žalobcom uvádzanej pôvodnej argumentácie v
kasačnej sťažnosti. Krajský súd ďalej uvádza, že ak by súdy priznávali trovy konania za právne služby,
ktorými účastník konania len dopĺňal pôvodné podania za nezmeneného skutkového stavu, tak by mohlo
dochádzať k úmyselnému navyšovaniu trov konania.

18. Krajský súd taktiež poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 10Sžfk/46/2020
zo dňa 30.09.2021, na základe ktorého bol zmenený rozsudok č. k. 11S/185/2019-50 zo dňa 12.05.2020.
Kasačný súd rozhodol v podstate na základe rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho súdu SR vo
veci vedenej pod sp. zn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27.01.2021, keď právny názor vyjadrený v rozhodnutí

veľkéhosenátujepresenátynajvyššiehosúduzáväzný.Zuvedenéhovyplýva,žerozhodnutieKrajského
súdu v Banskej Bystrici so sp. zn. 23S/59/2020 zo dňa 02.12.2020 uvedené v rámci doplnenia
kasačnej sťažnosti zo dňa 08.01.2021 nebolo rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej rozhodoval
kasačný súd o podanej kasačnej sťažnosti žalobcu. Taktiež kasačný súd v žiadnom bode odôvodneniarozhodnutia sp. zn. 10Sžfk/46/2020 zo dňa 30.09.2021 nespomína doplnenie kasačnej sťažnosti
žalobcom a ani právny názor uvedený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici so sp. zn.
23S/59/2020 zo dňa 02.12.2020 a preto možno konštatovať, že predmetné doplnenie kasačný súd ani

nevzal do úvahy. Navyše právny názor nižších súdov nie je pre kasačný súd právne záväzný.

19. S poukazom na citované ustanovenia a vyššie uvedené skutočnosti, krajský súd sťažnosť žalobcu
proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania zamietol, ako nedôvodnú.

20. O trovách konania rozhodol správny súd s poukazom na to, že žalobca nebol pri podanej sťažnosti
úspešný a žalovanému žiadne trovy z podanej sťažnosti nevznikli, tak, že žiadnemu z účastníkov
náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu o sťažnosti n i e j e p r í p u s t n ý opravný prostriedok.