Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. február 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/60/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219010389
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2219010389.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr.

Kataríny Batisovej a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci obžalovaného J. X., nar. X. Z. XXXX v L., trvalé
bydlisko O. N., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava, pre zločin krádeže podľa § 212 ods.
1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona účinného od 1. augusta 2019 a
iné, o odvolaní obžalovaného čo do výroku o treste proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z
12. mája 2021, č. k. 1T/65/2019-307, na verejnom zasadnutí konanom 3. februára 2022 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa
obžalovaný J. X., nar. X. Z. XXXX v L., Česká republika, trvalé bydlisko O. N., t. č. vo výkone trestu
odňatia slobody v ÚVTOS Ilava,
o d s u d z u j e
podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona účinného od 1. augusta 2019, s
použitím ust. § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 5, § 41 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona na

úhrnný a spoločný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona sa
- rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 19. júna 2019, č. k. 18T/34/2019-83, právoplatný 19.
júna 2019 a
- rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 31. októbra 2018, č. k. 18T/101/2018-166, právoplatný
24. januára 2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 24. januára 2019, č. k.

3To/159/2018-186,
zrušujú vo výrokoch o vine, celé výroky o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedených výrokoch
o vine svoj podklad.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len okresný súd) z 12. mája 2021, č. k.
1T/65/2019-307, bol obžalovaný J. X. (ďalej len obžalovaný) uznaný za vinného vo veci sp. zn.
1T/65/2019 (1 Pv 459/18) s už odsúdenou S. G. z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania
platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods1 Trestného

zákona (ďalej len Tr. zák.) spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a v pôvodnej veci sp. zn. 18T/34/2019
(2 Pv 565/18) a 1T/12/2019 (1 Pv 294/18) bol obžalovaný sám uznaný za vinného zo zločinu krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák., ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom naust. § 138 písm. j) Tr. zák. a z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku,
elektronickýchpeňazíaleboinejplatobnejkartypodľa§219ods.1Tr.zák.natomskutkovomzáklade,že
vo veci 1T/65/2019 J. X. a už odsúdená S. G.

dňa 25.08.2018 v dobe od 05.45 hod. do 11.00 hod. v meste O. N., okr. Dunajská Streda, na Kukučínovej
ulici v predajni potravín zvanej Môj obchod, J. X. po predchádzajúcej dohode s S. G., vošiel do miestnosti
pre personál, kde z neuzamknutej plechovej šatňovej skrine, z tam uloženej dámskej kabelky odcudzil
dámsku koženkovú peňaženku čiernej farby, patriacu poškodenej M. E., s obsahom občiansky preukaz,

vodičský preukaz, karta poistenca Dôvera poisťovňa a. s., kreditná karta Slovenskej sporiteľne a. s.,
karta k účtu OTP Banky a. s., karta k účtu Slovenskej sporiteľne a. s. a kartu Home Credit, všetky doklady
vydané na meno poškodenej M. E., finančná hotovosť vo výške 40,-Eur, 15 ks stravovacích lístkov v
nominálnej hodnote 3,60,-Eur spolu v hodnote 54,-Eur, ďalej stravovacia kreditná karta Callio Gastro
spoločnosti GGFS s. r. o., vydaná na meno poškodenej M. E. spoločnosťou GGFS s. r. o., počas ktorej
doby S. G. sledovala okolie, následne predajňu spolu opustili, po opustení predajne obvinení stravovaciu

kreditnú kartu Callio Gastro odovzdali S. X. na nákup potravín, ktorá ho realizovala dňa 25. 8. 2018
v hodnote 40,86 Eur , čím krádežou dámskej koženkovej peňaženky, finančnej hotovosti , stravných
lístkov spôsobili škodu M. E. škodu vo výške 104,-Eur., a následným použitím stravovacej kreditnej karty
Callio Gastro spoločnosti GGFS, s.r.o., Bratislava, škodu v sume 40, 86 Eur, a tohto konania sa obv. S.
G. dopustila napriek tomu, že dňa 14.6.2018 bola blokovou pokutou OO PZ Dunajská Streda v sume

50,- Eur postihnutá za spáchanie priestupku podľa § 50 ods.1 zák. č. 372/1990 Zb. v úplnom znení,
ktorého sa dopustila krádežou tovaru

v pôvodnej veci 1T/12/2019 J. X. sám

v bode 1)
dňa 10.04.2018 v čase okolo 16.00 hod. v meste O. N. na Múzejnej ulici, okres Dunajská Streda odsunul
neuzamknutú posuvnú bránu spoločnosti Valeur s. r. o., cez ktorú sa dostal na dvor spoločnosti, kde bez
použitia násilia odcudzil pri stene opretý, neuzamknutý 1 pánsky horský bicykel značky Kellys Coach
bielej farby, 1 zadný batoh na bicykel zn. Kellys, cyklistické rukavice, 1 termopulóver s krátkym rukávom,

1 pumpu na bicykel, 1 prilbu na bicykel zn. Kelly, 1 powerbank 2000mA a 1 trojuholníkovú odkladaciu
tašku zn. Kellys, čím pre H. O., nar. XX.XX.XXXX., trvale bytom Q., P. ulica XXX/XX, okres Dunajská
Streda spôsobil škodu v celkovej výške 355,-Eur a takto konal napriek tomu, že trestným rozkazom
Okresného súdu Dunajská Streda č. OT/59/2016 zo dňa 05.05.2016, právoplatným dňom 06.05.2016
bol odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. a trestným rozkazom Okresného súdu

Dunajská Streda č. OT/3/2017 zo dňa 18.01.2017, právoplatným dňom 18.01.2017 bol odsúdený za
prečin krádeže podľa § 212 ods. 3 Tr. zák.,

v bode 2)
dňa 04.09.2018 v čase od 08.45 hod. do 09.30 hod. v O. N. na Hlavnej číslo 11 z miestnosti v

budove Slovenskej pošty cez otvorené okno na vetranie bez použitia násilia odcudzil voľne položenú
kabelku bielej farby značky UBAG ki . s obsahom: 1 mobilný telefón značky Iphone 6, Gold 16
GB, IMEI: 359226066017599, 1 mobilný telefón značky MAXCOM Classic MM 238 3G, čiernej farby,
IMEI:354795072444729, 1 kožená peňaženka červenej farby s obsahom: 1 občiansky preukaz, 1
vodičský preukaz číslo DS-04493-09, 1 elektronický technický preukaz od vozidla Opel Astra, EČ:

DS-524 EV potvrdenia o technickej a emisnej kontrole, 1 bankomatová karta vydaná Poštovou bankou,
a.s., ktorá však následne nebola zneužitá, peňažnú hotovosť vo výške 50,-- Eur, 1 vstupnú kartu do
systému Slovenská pošta, 1 preukaz Slovenskej pošty, 2 karty poistencov VŠZP vystavené na meno
K. V. a M. V. V., čím poškodenej M. V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. N.. M. XXXX/X, O. N. - S. G.
spôsobil škodu vo výške 430,- Eur a takto konal napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu

Dunajská Streda č. OT/3/2017 zo dňa 18.01.2017, právoplatným dňom 18.01.2017 bol odsúdený za
prečin krádeže podľa § 212 ods. 3 Tr. zák.,

v pôvodnej veci 18T/34/2019 (2 Pv 565/18) J. X. sám

v bode I)
dňa 29. marca 2018 v čase od 05,30 hod. do 10,58 hod. na Veľkoblahovskej ceste č. 67/23 v Dunajskej
Stredevnikoldopriestorovšatnepreupratovačky,nachádzajúcejsavpivničnýchpriestorochNemocnice
s poliklinikou Dunajská Streda, kde vypáčil spodnú časť plechovej skrinky, odkiaľ poškodenej M. K., ktoráv nej mala uložené svoje osobné veci odcudzil dámsku koženú peňaženku čiernej farby, v ktorej mala
uložený občiansky preukaz, preukaz poistenca a kartu k účtu vo VÚB banke a peňažnú hotovosť vo
výške 20,- eur, následne vypáčil spodnú časť vedľajšej plechovej skrinky, odkiaľ poškodenej D. I., ktorá

v nej mala uložené svoje osobné veci odcudzil dámsku koženú peňaženku červenej farby, v ktorej mala
uložený občiansky preukaz, preukaz poistenca, kartu SIPO, vernostnú kartu Dráčik, tri splnomocnenia
od manžela a synov, bankomatovú kartu N. N. č. XXXXXXXXXXXXXXXX k účtu číslo N vydanú na meno
poškodenej D. I., ktorou následne v čase od 10:58:22 hod. do 10:59:33 hod. uskutočnil z bankomatu
VÚB banky č. S6AV122C v Dunajskej Strede na Veľkoblahovskej ceste č. 11 dva neoprávnené výbery

hotovosti, každý vo výške 150,- eur a v čase o 11:09:35 hod. neoprávnený výber hotovosti vo výške
200,- eur z bankomatu Prima banky č. S6AK050A v Dunajskej Strede na ul. Bélu Bartóka 743/5, čím
spôsobil poškodenej M. K. škodu v celkovej výške 25,- eur a poškodenej D. I. škodu v celkovej výške
522,- eur, konal tak i napriek tomu, že za také činy právne kvalifikované ako prečin krádeže podľa § 212
ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona bol trestnými rozkazmi Okresného súdu Dunajská Streda sp.
zn. 0T/59/2016 zo dňa 05.05.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.05.2016 a sp. zn. 0T/3/2017,

zo dňa 18.01.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.01.2017 už odsúdený a to napriek tomu, že
bol rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 2T/101/2014 zo dňa 12.10.2016, právoplatným
dňa 28.10.2016 už v minulosti uznaný vinným zo spáchania zločinu, a to zločinu lúpeže podľa § 188
ods. 1 Trestného zákona,
v bode II)

v dobe od 15.00 hod dňa 08.06.2018 do 8.00 hod dňa 11.06.2018 v meste Dunajská Streda na
Kukučínovej ulici 459, na budove polyfunkčného domu, kde sídli spoločnosť SPP a.s., Bratislava z
ulice skrutkovačom chcel vypáčiť jednokrídlové plastové okno hnedej farby o veľkosti 1,5m x l m, s
cieľom, aby sa dostal do budovy, odkiaľ chcel odcudziť hodnotnejšie veci a následne speňažiť, pričom
bol pri čine vyrušený a z miesta ušiel, pričom poškodením okna majiteľovi budovy, ktorou je spoločnosť

PIZZA EXTRA, s.r.o. so sídlom Dunajská Streda, spôsobil škodu vo výške 170,- Eur, a tohto konania
sa dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda č. k.: 0T/3/2017, zo
dňa 18.01.2017, právoplatným dňa 18.01.2017 bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods.3
Tr. zák. a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov so zaradením pre
jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 30.1.2018.

2. Okresný súd ho za zo odsúdil podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. pri použití § 38 ods. 2, ods.
5, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 41 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. na úhrnný a spoločný nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, pri súčasnom zrušení rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda z 19. júna 2019, sp. zn. 18T/34/2019 vo výroku o vine a treste ako aj ďalšie výroky, ktoré majú
v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Na výkon uloženého trestu odňatia slobody ho zároveň podľa

§ 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia. Súčasne mu podľa § 76 ods. 2 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil ochranný dohľad na 1
(jeden) rok a podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) obžalovaného
zaviazal k náhrade škody pre poškodených M. E. vo výške 149,86 €, H. O. vo výške 355,- €, M. V. V.
vo výške 700,- €, D. I. vo výške 522,- € a M. K. vo výške 25,- €.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní
realizoval vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania stíhaných skutkov,
ktoré vyhlásenie okresný súd prijal a následne vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní len čo do
výroku o treste a náhrade škody.
4. Okresný súd v odôvodnení ďalej uviedol, že po vykonanom dokazovaní zistil, že obžalovaný bol

doposiaľ 8-krát súdne trestaný, pričom naposledy rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 19.
júna 2019, sp. zn. 18T/34/2019 pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. k nepodmienečnému
trestu odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia. Z pripojeného trestného spisu okresný súd zistil, že obžalovaný
vo veci vedenej pod sp. zn. 18T/34/2019 spáchal skutok dňa 8. júna 2018 a uvedeným rozsudkom bol

zrušený výrok o vine Okresného súdu Dunajská Streda z 31. októbra 2018, sp. zn. 18T/101/2018, v
ktorej veci jednotlivé skutky obžalovaný spáchal 29. marca 2018 a 8. júna 2018. V prejednávanej veci
obžalovaný skutok spáchal 25. augusta 2018, pričom okresný súd z uznesenia polície na čl. 6 spisu
zistil, že toto uznesenie obžalovaný prevzal až dňa 3. januára 2019. Okresný súd vychádzajúc z
vyššie uvedených okolností a z osoby obžalovaného, ktorý sa sústavne dopúšťa úmyselnej trestnej

činnosti obdobnej povahy, vyhodnotiac pritom aj evidenciu priestupkov na čl. 115-120 kde má 17
záznamov čo tiež svedčí o nedisciplinovanosti obžalovaného vychádzajúc z ust. § 34 Tr. zák. a
nasl., pričom okresný súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., a to priznanie
sa obžalovaného a účinnú ľútosť a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., žeuž bol súdne trestaný, dospel k záveru, že účel trestu v zmysle individuálnej ako aj generálnej
prevencie možno dosiahnuť iba uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 7
rokov pri súčasnom zrušení predchádzajúceho rozsudku sp. zn. 18T/34/2019 vo výroku o vine a treste.

Obžalovaný uvedený trest odňatia slobody bude musieť vykonať v prípade právoplatnosti rozsudku v
ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných 10 rokoch
bol pre úmyselný trestný čin pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody. Zároveň mu
uložil aj ochranný dohľad na 1 rok po výkone trestu odňatia slobody, aby takýmto spôsobom posilnil
dohľad nad obžalovaným. Zároveň okresný súd rozhodol aj o náhradách škody, ktoré boli riadne a

včas vyčíslené a uplatnené už v prípravnom konaní, pričom takto konal okresný súd aj vzhľadom na
zrušujúci rozsudok sp. zn. 18T/34/2019.
5. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa prokurátor
Okresnej prokuratúry Dunajská Streda (ďalej len prokurátor) nevyjadril k opravnému prostriedku,
rovnako sa nevyjadril ani obžalovaný. Prokurátorovi následne márne uplynula zákonná lehota na
podanie odvolania.

6. Dňa 25. mája 2021 bolo okresnému súdu doručené písomné odvolanie obžalovaného, ktoré
vlastnoručne odôvodnil s tým, že jeho odvolanie smeruje len voči výroku o treste. Vzhľadom k tomu, že
urobil vyhlásenie o vine a úprimne oľutoval svoje konanie, očakával nižší trest odňatia slobody, avšak
okresný súd mu uložil vysoký a neprimeraný trest ku danej trestnej činnosti za aplikácie ust. § 138
písm. j) Tr. zák. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok preskúmal a sám vo veci rozhodol.

Zároveň požiadal, aby sa odvolacie konanie konalo v jeho neprítomnosti.
7. Prokurátor sa k písomne zdôvodnenému odvolaniu obžalovaného nevyjadril.
8. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na
rozhodnutie o odvolaní obžalovaného 16. augusta 2021.
9. Za účelom prejednania podaného odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na

3. februára 2022. Verejného zasadnutia sa zúčastnil prokurátor a obhajca obžalovaného, ktorým na
základe substitučnej plnej moci bol JUDr. Gabriel Stanislavský. Pokiaľ ide o obžalovaného, verejné
zasadnutie sa konalo v jeho neprítomnosti, nakoľko o takýto postup obžalovaný výslovne požiadal.
10. Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí doplnil oboznámením podstatného
obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 18T/101/2018, ktorý mal oboznámiť

už okresný súd, ako aj oboznámením aktualizovaných správ a relácií na obžalovaného.
11. Z obsahu oboznámeného spisu krajský súd zistil, že vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp.
zn. 18T/101/2018
- napadla na okresný súd 16.10.2018 obžaloba pre skutok spáchaný 29.3.2018, právne kvalifikovaný v
tom čase ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), odsek 4 písm. b) Tr. zák. účinného

do 1.8.2019 s poukazom na ust. § 138 písm. e) Tr. zák. v súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia
a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods.
1 Tr. zák. účinného v čase skutku,
- okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom 31.10.2018 tak, že uznal vinu podľa obžaloby a obžalovaného
za to odsúdil podľa § 212 ods. 4, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2,

ods. 5 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48
ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon so stredným stupňom stráženia a súčasne zaviazal
obžalovaného k náhrade škody poškodeným D. I. a M. K.,
-obžalovanývočirozsudkuzahlásilodvolaniečodovýrokuotreste,ktoréodvolanieKrajskýsúdvTrnave
uznesením z 24. januára 2019, č. k. 3To/159/2018-186, ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

12.Pokiaľideoaktualizovanésprávyarelácienaobžalovaného,tietonepriniesližiadnenovéskutočnosti
oproti tým, ktoré ustálil okresný súd v napadnutom rozsudku.
13. Keďže strany návrhy na doplnenie dokazovania nemali, krajský súd dokazovanie vyhlásil za
skončené a pristúpil ku konečným návrhom. V rámci nich prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por. Obhajca obžalovaného JUDr. Gabriel Stanislavský

navrhol, aby súd vyhovel odvolaniu obžalovaného a uložil mu trest primerane znížený v zmysle
podaného odvolania.
14. Podľa § 321 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Tr. por., ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z
dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i
len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku
o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie

urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo
doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd
zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech
obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý
uplatnil nárok na náhradu škody.
15. Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania na to oprávnenou

osobou - obžalovaným - postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
výroku rozsudku, proti ktorému obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním obžalovaného vytýkané, prihliadal krajský súd len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
16. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného je

dôvodné, aj keď z iných ako ním prezentovaných skutočností.
17. Úvodom treba zdôrazniť, že rozsudok okresného súdu odvolaním napadol len obžalovaný, teda
výlučne vo svoj prospech, aj to len v časti výroku o treste. Tým bol jasne vymedzený rozsah prieskumnej
povinnosti krajského súdu. Inak povedané, napadnutý rozsudok okresného súdu je v časti výroku o vine
(ale aj vo výrokoch o ochrannom opatrení a náhrade škody) právoplatný a z tohto faktu treba vychádzať.

18. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, najskôr bolo potrebné preskúmať, či konanie predchádzajúce
tomuto výroku bolo vykonané v súlade s Trestným poriadkom. Obžalovaný v tomto smere žiadne
námietky neuplatnil a krajský súd vlastným prieskumom nezistil také chyby konania, na ktoré by musel
prihliadnuť z úradnej povinnosti.
19. Pokiaľ ide o samotný výrok o treste, obžalovaný mu v odvolaní vytýkal jeho prísnosť. Skôr ako sa

krajský súd vysporiada s touto námietkou obžalovaného, musel preskúmať, či výrok o treste zodpovedá
stavu veci a zákonu, resp. či netrpí chybami, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. por.
20. V tejto súvislosti považuje krajský súd za potrebné pripomenúť niektoré východiská rozhodné pre
ukladanie trestu.

21. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanietrestovuvedenýchvust.§34ods.1,ods.3Tr.zák.,podľaktorýchtrestmázabezpečiťochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov,
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa,

tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
22. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka
páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti
už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,

obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy
páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom
spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením
na ostatných členov spoločnosti.
23. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho

funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými

činmi a pred ich páchateľmi.
24. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty aspravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a

právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne

ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
25. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu
musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosti jeho nápravy. Rovnako musí súd prihliadať na to, či zo strany páchateľa nejde o

opätovnéspáchaniezločinu,prípadneobzvlášťzávažnéhozločinu,nakoľkotomávplyvnadolnúhranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorá sa v prípade opätovného spáchania zločinu zvyšuje o jednu
polovicu a pri opätovnom spáchaní obzvlášť závažného zločinu o dve tretiny.
26. Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho
zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Ak sú dolné hranice

trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. V
stručnosti treba uviesť, že princíp ukladania úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. spočíva v tom,
že páchateľovi dvoch alebo viacerých trestných činov je ukladaný trest v rámci trestnej sadzby činu
najprísnejšie trestného, pričom sa musí v tomto výroku odraziť aj skutočnosť, že nejde iba o trest za tento
trestný čin, ale i za ďalšie, zbiehajúce sa trestné činy. To sa premietne v priznaní priťažujúcej okolnosti

podľa § 37 písm. h) Tr. zák., teda že páchateľ spáchal viac trestných činov, čo ale neplatí, ak sa trest
ukladá aj s použitím tzv. asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.
27. Podľa § 41 ods. 3 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť
pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený
odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o

pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok
o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti
skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane
nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj
o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším

rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.
Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia odsekov 1 a 2, § 42 a § 43 sa použijú primerane.
28. Okresný súd na základe právoplatného výroku o vine správne ustálil, že obžalovanému je potrebné
ukladať úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., nakoľko obžalovaný spáchal viac trestných činov.
Dokonca spáchal viac úmyselných trestných činov viacerými skutkami, z ktorých jeden je

zločinom, preto sa v jeho prípade mala aplikovať aj tzv. asperačná zásada vyjadrená v ust. § 41 ods. 2
Tr. zák., teda horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody najprísnejšie trestného činu sa mala zvýšiť
o jednu tretinu, čo okresný súd neučinil. Toto pochybenie však nebolo možné napraviť, nakoľko by išlo
o postup v neprospech obžalovaného, hoci odvolanie bolo podané výlučne v jeho prospech.
29. Rovnako správne okresný súd ustálil, že obžalovanému je potrebné ukladať spoločný trest, keďže

okresný súd obžalovaného odsudzoval za ďalšie čiastkové útoky spáchané 10. apríla 2018
a 4. septembra 2018, ktoré tvoria súčasť pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a),
písm. b), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Tr. zák. účinného od 1. augusta 2019
s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., za ktorého iné čiastkové útoky spáchané 29. marca 2018 a 8.
júna 2018 už bol skôr Okresným súdom Dunajská Streda dňa 19. júna 2019 pod

č. k. 18T/34/2019 vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť 19. júna 2019.
30. Okresný súd však pochybil, keď v tejto veci pri ukladaní spoločného trestu súčasne nezrušil výroky o
vine, treste a náhrade škody aj zo skoršieho odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
z 31. októbra 2018, č. k. 18T/101/2018-166, právoplatného 24. januára 2019 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave z 24. januára 2019, č. k. 3To/159/2018-186. Pri ukladaní spoločného trestu

za pokračovací trestný čin a trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu je potrebné zrušiť aj
všetky ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. A v tomto prípade Okresný
súd Dunajská Streda už rozsudkom z 19. júna 2019, sp. zn. 18T/34/2019, právoplatným 19. júna
2019, ukladal za čiastkové útoky tohto pokračovacieho zločinu krádeže spoločný a úhrnný trest zasúčasného zrušenia výroku o vine rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 31. októbra 2018, sp.
zn. 18T/101/2018, právoplatného 24. januára 2019, celého výroku o treste, ako aj ďalších výrokov, ktoré
mali v uvedenom výroku o vine svoj podklad.

31. Možno teda uzavrieť, že okresný súd chybným postupom opísaným v bode 27. porušil zákon v
neprospech obžalovaného, preto toto pochybenie musel krajský súd podľa §
321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. napraviť aj napriek tomu, že to obžalovaný nenamietal, keďže toto
pochybenie by zakladalo dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
32. Pokiaľ ide o druh trestu, správne okresný súd s poukazom na trestnú minulosť obžalovaného a

charakter spáchanej trestnej činnosti skonštatoval, že mu je potrebné ukladať nepodmienečný trest
odňatia slobody. Iný druh trestu podľa názoru krajského súdu ani neprichádzal do úvahy a to aj s
poukazom na fakt, že obžalovanému sa ukladal spoločný trest v zmysle ust. § 41 ods. 3 Tr. zák., ktorý zo
zákona nesmie byť miernejší ako nepodmienečný trest odňatia slobodu uložený mu skorším rozsudkom
Okresného súdu Dunajská Streda z 19. júna 2019, sp. zn. 18T/34/2019, ktorým bol
obžalovaný odsúdený na 6 rokov a 6 mesiacov.

33. Okresný súd tiež správne skúmal pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a správne
u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne
ho oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zák.) a jednu priťažujúcu okolnosť, že už bol za trestný čin odsúdený (§ 37
písm. m) Tr. zák.). Rovnako správne okresný súd zistil, že obžalovaný opätovne spáchal zločin, preto
správne aplikoval ust. § 38 ods. 5 Tr. zák. a zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o

jednu polovicu, v dôsledku čoho sa obžalovanému za súdené skutky mal ukladať trest odňatia slobody
v rozpätí trestnej sadzby od 6 rokov 6 mesiacov do 10 rokov.
34. V rámci uvedeného rozpätia bol obžalovanému vymeraný nepodmienečný trest odňatia slobody 7
rokov, ktorý obžalovaný považuje za neprimerane prísny s poukazom na to, že on sa k trestnej činnosti
priznal a realizoval vyhlásenie o vine.

35. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
36. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa

i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa
neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže
považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú
trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu

je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným
predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho
protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany
páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za predpoklad
prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného.

37. Vychádzajúc pri posudzovaní primeranosti uloženej sankcie z vyššie uvedených kritérií dospel
krajský súd k záveru, že nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, teda len o 6 mesiacov
nad dolnou hranicou modifikovanej trestnej sadzby, vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä jeho
trestnú minulosť a zjavné sklony k páchaniu rôznej trestnej činnosti, závažnosť súdenej trestnej činnosti
(opätovný zločin), početnosť útokov na záujmy chránené Trestným zákonom, okolnosti ich spáchania a

nepriaznivú prognózu jeho nápravy, keďže ho ani nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré dosiaľ
vykonal, od páchania ďalšej trestnej činnosti neodradili, je trestom primeraným a spravodlivým, ktorý
podľa názoru krajského súdu splní svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej
prevencie a zároveň morálne odsúdi konanie obžalovaného.
38. Pokiaľ sa obžalovaný v odvolaní domáhal za zrealizované vyhlásenie o vine mimoriadneho zníženia

trestu, zrejme aplikujúc ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam v zmysle Stanoviska
č. 44/2017 trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn.
Tpj 55/2016, tento postup podľa názoru krajského súdu najmä vzhľadom na osobu obžalovaného
ako recidivistu závažnej trestnej činnosti, ktorého ani nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré
dosiaľ vykonal, od páchania ďalšej trestnej činnosti neodradili, neprichádzal do úvahy. Trest uložený

obžalovanému nie je neprimerane prísny a prípadným trestom kratšieho trvania (resp. mimoriadne
zníženým trestom) by sa podľa názoru krajského súdu u obžalovaného nenaplnil účel trestu ani z
hľadiska individuálnej, ani z hľadiska generálnej prevencie a nebol by dostatočný ani z hľadiska
zabezpečenia ochrany spoločnosti.39. Pokiaľ ide o vonkajšiu súdnu diferenciáciu, krajský súd z napadnutého rozsudku prevzal ako vecne
správny výrok okresného súdu, ktorým rozhodol o zaradení odsúdeného na výkon uloženého trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia aplikujúc ust. § 48 ods. 2

písm. b) Tr. zák., pretože ako vyplynulo z odpisu registra trestov obžalovaného, tento bol v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním súdených trestných činov vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu
bol uložený za spáchanie úmyselného trestného činu, konkrétne vo veci Okresného súdu Dunajská
Streda sp. zn. 0T/3/2017, v ktorej 30. januára 2018 vykonal jednoročný nepodmienečný trest odňatia
slobody za úmyselný trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. účinného do 1.8.2019.

40. Výroky o ochrannom dohľade a o náhrade škody obžalovaný odvolaním nenapadol, preto ich krajský
súd nepreskúmaval.
41. Na základe vyššie prezentovaných skutočností bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené v enunciáte
tohto rozsudku.
42. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.