Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. február 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/144/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206227204
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7206227204.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu
JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej, v exekučnej veci oprávneného:
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233
516, proti povinnému: B. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. XX, K., vedenej súdnym exekútorom

JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu v Rimavskej Sobote, ulica Kálmana
Mikszatha č. 268, pod sp. zn.: EX 484/2006, v konaní o vymoženie 5.008,56 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 39Er/3201/2006-23 zo dňa
5.10.2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa
6.11.2006 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči

povinnému na základe exekučného titulu- právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku
vydanéhoJUDr.MariannouMochnáčovou,rozhodcomvKošiciach,č.k.RK-19/05-MMzodňa22.3.2005.
Dňa 13.11.2006 doručil súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia, za základe ktorej mu súd
dňa 22.11.2006 udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený dňa 20.1.2016 doručil súdnemu
exekútorovi doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f Exekučného poriadku, v ktorom
uviedol, že predmetné exekučné konanie je vedené na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok

zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa
§243f ods.1, 3, 4, 5, 6, § 39 ods.4 Exekučného poriadku. Súd skonštatoval, že novelizované znenie
Exekučného poriadku určilo oprávnenému povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie v začatých
exekúciách, v ktorých sa uplatňuje nárok zo zmenky. Zákonodarca týmto sledoval zvýšenú ochranu
spotrebiteľa. V zmysle § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku bol oprávnený
povinný predložiť do 22.1.2016, buď súdu alebo súdnemu exekútorovi doplnenie návrhu, a to spolu

s pripojenými listinnými dôkazmi. Ustanovenie § 243f ods.1 Exekučného poriadku je kogentného
charakteru a v prípade jeho nedodržania to má obligatórne za následok zastavenie exekúcie podľa
§ 243f ods.4 Exekučného poriadku. Oprávnený síce svoj návrh na vykonanie exekúcie doplnil v
zákonnej lehote § 243f ods.1 Exekučného poriadku, avšak neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie,
aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybnosti konštatovať, že vzťah medzi ním a povinným nie je
vzťahom spotrebiteľským a ak je vzťahom spotrebiteľským, že bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné

podmienky v neprospech spotrebiteľa, nakoľko k návrhu na vykonanie exekúcie nepripojil dôkazy,
ktoré tieto skutočnosti osvedčujú v zmysle § 39 ods.4 Exekučného poriadku (k zmluve o revolvingovejpôžičke č. 39444-72268 uzavretej dňa 23.4.2004 nedoložil zmluvné dojednania a prílohy špecifikované
v zmluvných dojednaniach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovej pôžičke), súd tak
nemal inú možnosť ako exekúciu podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku zastaviť. Súd prvej inštancie

ďalej uviedol, že o trovách exekúcie bude rozhodovať samostatným uznesením.

3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonnej lehote oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť v celom rozsahu a vrátiť vec súdu prvej inštancie na pokračovanie v exekúcii. Zároveň navrhol,
aby súd zaviazal povinného na zaplatenie náhrady trov oprávneného.

4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že dňa 20.1.2016, t.j. v zákonom stanovenej lehote doplnil návrh
na vykonanie exekúcie, v ktorom opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného (záväzkového)
vzťahu s povinným a zároveň predložil na podporu svojich tvrdení listinné dôkazy, a to Zmluvu
o revolvingovej pôžičke č 39444-72268 zo dňa 23.4.2004 a Dohodu o vyplňovacom práve k
blankozmenke. V doplnení návrhu opísal vlastný vzťah s povinným tak, že dňa 23.4.2004 uzatvoril s

povinným Zmluvu o revolvingovej pôžičke. Povinnému poskytol pôžičku 3.253,74 Eur, za poskytnutie
ktorej sa povinný zaviazal zaplatiť odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 992,27 Eur. Povinný mal
následne splácať istinu úveru v 18-tich mesačných splátkach po 180,74 Eur. V dôsledku omeškania s
úhradou splátky sa stal splatným celý záväzok. Na zabezpečenie úveru vystavil povinný blankozmenku,
ktorá bola v súlade s vyplňovacím právom vyplnená a oprávneným uplatnená na rozhodcovskom súde.

Oprávnený preto považuje doplnenie návrhu v rozsahu týkajúcom sa opísania vlastného vzťahu s
povinným, ako aj preukázanie tvrdených skutočnosti za správne a nesporné a povinnosť podľa § 243f
ods.1 Exekučného poriadku za splnenú. Oprávnený má za to, že súd svoje rozhodnutie dostatočne
neodôvodnil. Oprávnený nesúhlasí s tým, že nie je zrejmé, či záväzkový vzťah medzi oprávneným a
povinným je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko z doplnenia návrhu jednoznačne vyplýva, že zmluva o

revolvingovej pôžičke je vzťahom spotrebiteľským, pretože oprávnený sa odvoláva na aplikáciu zákona
č.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochanikdynetvrdil,žebybolvzťahobchodnoprávny.Oprávnený
namieta, že súd zastavil exekúciu a neprihliadol ani na skutočnosť, že povinný zo sumy poskytnutých
peňažných prostriedkov nezaplatil ani istinu pôžičky vo výške 3.252.32 Eur. Poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach sp.zn: 12CoE/162/2018 zo dňa 31.12.2018, rozsudok Krajského súdu v

Prešove sp.zn.: 3Co/67/2008, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 299/2019-44 zo dňa
20.2.2020. Vzhľadom na tieto v odvolaní uvedené skutočnosti oprávnený považuje rozhodnutie súdu za
všeobecné, arbitrárne a pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné.

5. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

8. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 6.11.2006, kedy bol súdnemu exekútorovi

doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného
poriadku (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti), ktorá v prechodnom
ustanovení § 243h ods. 1 prvá veta zakotvila, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10.Podľa§470ods.1CSP,akniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 22.11.2006 bolo vydané poverenie súdnemu exekútorovi
na vykonanie exekúcie proti povinnému. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.1.2016
súdny exekútor postúpil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený predmetné doplnenie

návrhu doručil súdnemu exekútorovi dňa 20.1.2016. V doplnení oprávnený uviedol, že dňa 23.4.2004
uzatvoril s povinným Zmluvu o revolvingovej pôžičke. Povinnému poskytol pôžičku 3.253,74 Eur, za
poskytnutie ktorej sa povinný zaviazal zaplatiť odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 992,27 Eur. Povinný
mal následne splácať istinu úveru v 18-tich mesačných splátkach po 180,74 Eur. V dôsledku omeškania
s úhradou splátky sa stal splatným celý záväzok zo zmluvy, t.j. nesplatená istina pôžičky vo výške

3.253,32 Eur a oprávnenému vznikol nárok na zmluvnú pokutu podľa zmluvy v celkovej výške 1.260,94
Eur. Zmenka bola vystavená povinným ako vystaviteľom na rad oprávneného ako veriteľa za účelom
zabezpečeniapohľadávkyveriteľazozmluvy,preprípadomeškaniapovinnéhosplnením jehosplatných
záväzkov, a to v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona č. 71/1986 Zb.

12.Podľa§243fods.1Exekučnéhoporiadkuúčinnéhood23.12.2015,vexekučnýchkonaniach,ktorésa
začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní
návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na
vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

13. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou
osobouoprávnenýopíšeajrozhodujúceskutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahu(odkazna§17zákona
č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným. Skutočnosti
podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom

indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

14. Podľa § 243f ods.4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí,
že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

15. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní
vlehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

16. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v
lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.

m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

17. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa

1.neprijateľné zmluvné podmienky, 2.obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.rozpor
s dobrými mravmi alebo so zákonom.

18. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, §
57ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku, zavedenej zákonom č. 438/2015 Z.z. sú exekučné

súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému,
ktorý je fyzickou osobou, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka
-spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ustanovením § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového
a šekového k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi
poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom

práve patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného
súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným
a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 bol tak
povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015, a to
v zmysle § 243f ods.1 Exekučného poriadku v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného

titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Túto povinnosť
mal oprávnený bez ohľadu na to kedy právny vzťah vznikol, ako aj bez ohľadu na skutočnosť, či
povinný bol fyzickou osobou podnikateľom alebo nepodnikateľom, pretože až po doplnení návrhu na
vykonanie exekúcie by mohol súd pristúpiť k posudzovaniu, či sa jedná alebo nejedná o spotrebiteľskývzťah. Exekučný poriadok určil oprávnenému na doplnenie návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39
ods. 4 lehotu 30 dní, ktorá začala plynúť odo dňa účinnosti tohto zákona, t.j. dňa 24.12.2015 a
uplynula22.01.2016.Lehotanadoplnenienávrhustanovenápreoprávnenéhotýmtozákonomjelehotou

procesnou, preto stačí, ak bolo doplnenie vrátane dôkazov oprávneným podané posledný deň lehoty.
Exekučný poriadok v §243f ods. 1 neupravuje komu má oprávnený doplnenie návrhu doručiť. Môže ho
doručiť tak príslušnému súdu, ktorý bude rozhodovať o ďalšom postupe v konaní avšak s poukazom na
ustanovenie 36 ods. 2a § 40 ods. 1 môže oprávnený doplnenie návrhu doručiť aj poverenému súdnemu
exekútorovi.

19.Podľa§25ods.5zák.č.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochnazabezpečenienárokovveriteľa
zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia
doterajších predpisov.

20. Podľa § 4 ods. 7 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného ku dňu

uzavretia Zmluvy o revolvingovej pôžičke), ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, 8) musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva
spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

21. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom

ku dňu uzavretia Zmluvy o revolvingovej pôžičke, t.j. v znení účinnom do 30.4.2004, spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v rámci ôsmej časti
tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej
stranespotrebiteľ,ktorýnemoholindividuálneovplyvniťobsahdodávateľomvopredpripravenéhonávrhu
na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

22. Odvolací súd zo súdneho spisu zistil, že napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil

exekúciu podľa § 543f ods.4 Exekučného poriadku. Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozhodcovský
rozsudok sp. zn. RK-19/05-MM zo dňa 22.3.2005. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že oprávnený
a povinný uzatvorili dňa 23.4.2004 Zmluvu o revolvingovej pôžičke. V ten istý deň bola podpísaná
aj Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke, v ktorej dlžník potvrdil, že vystavil jednu vlastnú
blankozmenku, v ktorej texte nie sú uvedené suma zmenky, údaj splatnosti zmenky, údaj miesta, kde

má byť zmenka zaplatená.

23.Odvolacísúdpreskúmalodvolacienámietkyoprávnenéhoadospelkzáveru,žetietonebolidôvodné.
Podľa odvolacieho súdu je právny vzťah medzi oprávneným a povinným spotrebiteľským právnym
vzťahom v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej

zmluvy. Uvedená skutočnosť, že išlo o spotrebiteľský vzťah nebola namietaná ani oprávneným.

24. Podľa právnej úpravy prijatej zákonom č. 438/2015 Z. z., ktorá je platná a účinná od 23. decembra
2015 a obsiahnutá v prechodnom ustanovení § 243f ods.1 Exekučného poriadku, sú exekučné súdy,
ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, povinné

ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky na to, či bola povinnému
v konaní pred všeobecnými a rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu
ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Zákonodarca jednoznačne stanovil
povinnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu napriek existencii právoplatného exekučného titulu, ak
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté

na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, pričom nebol preukázaný opak. Ustanovenie § 243f ods.
4 Exekučného poriadku predstavuje jednoznačnú právnu domnienku, že v prípadoch uplatňovania
nárokov zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, je daný dôvod na zastavenie exekúcie,
ak nie je preukázaný opak, pričom platí, že dôkazné bremeno na preukázanie opaku má oprávnený.

25. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol v prejednávanej veci predložený ako exekučný
titul, nevyplýva, že by sa rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky, zaoberal, resp. poskytol povinnému ako spotrebiteľovi náležitú ochranu.Rozhodcovskýmrozsudkombolooprávnenémupriznanéplnenienapodkladeblankozmenkyvystavenej
povinným,ktorázabezpečovalaplneniepovinnéhoakospotrebiteľazozmluvyorevolvingovejpôžičke.Z
rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu

spotrebiteľa, čo zakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku
v znení účinnom do 31. 03. 2017.

26. Odvolací súd dospel k záveru, že v exekučnej veci bolo preukázané, že vymáhaný nárok v
exekučnom konaní vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a rozhodcovský súd neprihliadol

na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s
dobrými mravmi alebo so zákonom. Oprávnený tak doplnením návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle
§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku svoje dôkazné bremeno za účelom vyvrátenia právnej domnienky v
§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku neuniesol. V prípade už začatej exekúcie sú preto splnené zákonné
podmienky na jej zastavenie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

27. Odvolací súd na základe uvedených právnych záverov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení
napadnutého uznesenia, s ktorými sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie, ktorým bola exekúcia zastavená ako vecne správne postupom podľa ustanovenia § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania
nevznikli.

29.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).