Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 20. február 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 49Ek/2416/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121401939
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Martina Rusnáková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6121401939.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Xepap, spol. s r.o., so sídlom Jesenského
4703, 960 01 Zvolen, IČO: 31 628 605, zast. JUDr. Radko Petruňo, advokát so sídlom Tehelná 189,
960 01 Zvolen, IČO: 40 242 315, proti povinnému: H. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX T.
o vymoženie 9576,23 Eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/2416/2021 zo dňa 18. 08. 2021, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/2416/2021 zo
dňa 18. 08. 2021 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 23. 06. 2021, domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 9576,23 Eur s príslušenstvom na základe exekučného
titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. XXCb/XXX/XXXX - 104 zo dňa 13. 07. 2020 a

uznesenia Okresného súdu Bratislava III č. k. XXCb/XXX/XXXX - 124 zo dňa 07. 10. 2020. Oprávnený
sa prostredníctvom právneho zástupcu sa v návrhu domáhal náhrady trov exekúcie v celkovej výške
374,40 Eur vrátane DPH a súdneho poplatku.

2. Uznesením sp. zn. 49Ek/2416/2021 zo dňa 18. 08. 2021 súd návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného v súlade s ust. § 53 ods. 3 písm. a) zákona č. 233/1995

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vo výške 24,56 Eur zamietol. V
odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že o čiastočnom zamietnutí návrhu na vykonanie
exekúcie rozhodol z dôvodu, že oprávnený si svoje trovy právneho zastúpia v exekučnom konaní vyčíslil
nesprávne z nesprávneho výpočtového základu. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil
v časti F) „Trovy exekúcie - oprávnený“ trovy celkom vo výške 374,40 Eur vrátane DPH, pozostávajúce

zo zaplateného súdneho poplatku, poplatku za konverziu vo výške 2,52 Eur a trov právneho zastúpenia
v exekučnom konaní vo výške 355,38 Eur za dva polovičné úkony právnej služby a to prevzatie a
príprava zastúpenia a podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený si v návrhu vyčíslil trovy
právneho zastúpenia v exekučnom konaní avšak opomenul uplatnenie ustanovenia § 10 ods. 2 Vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhlášky“). V tomto prípade

si právny zástupca oprávneného v návrhu uplatnil v rozpore s vyhláškou dva úkony právnej služby zo
sumy vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. XXCb/XXX/XXXX - 104 zo dňa 13. 07.
2020 a uznesenia Okresného súdu Bratislava III č. k. XXCb/XXX/XXXX - 124 zo dňa 07. 10. 2020. Súd
pritom poukázal na to, že za tarifnú hodnotu je nutné považovať výšku peňažného plnenia alebo cenu
veci resp. práva za poskytnutú právnu službu určenú pri začatí poskytovania právnej služby. Z výroku I. a
rovnakotakzbodu1.odôvodneniarozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIIIvyplýva,ževýškapeňažného

plnenia pri začatí poskytovania právnych služieb bola vyčíslená na sumu 9576 Eur. V nadväznosti na
uvedené a s poukazom na § 10 ods. 2 vyhlášky je hodnota veci 9576 Eur. Trovy právneho zastúpeniaza 2 polovičné úkony právnej služby, po pripočítaní režijného paušálu na rok 2021 a prislúchajúcej dane
z pridanej hodnoty mali byť preto správne uplatnené v sume 330,82 Eur (2 x 126,97 Eur + 2 x 10,87 +
20% DPH (55,14 Eur), spolu vo výške 330,82 Eur). Súd považuje za správne uplatnený nárok vo výške

330,82 Eur za trovy právneho zastúpenia (vrátane DPH). Výška dôvodne uplatnených trov oprávneného
v exekučnom konaní vrátane DPH tak predstavuje sumu 330,82 Eur. Oprávnenému preto náhrada trov
exekúcie prevyšujúca uvedenú sumu neprislúcha. Pokiaľ si oprávnený uplatnil náhradu trov právneho
zastúpenia (vrátane DPH) v sume spolu 355,38 Eur, je tento nárok v časti sumy 24,56 Eur (355,38 Eur
- 330,82 Eur) uplatnený v rozpore so zákonom. Súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie

zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 199e Exekučného poriadku, nakoľko výška trov právneho
zastúpenia bola uplatnená v rozpore so zákonom, resp. vyhláškou a to tak, že boli uplatnené trovy
právneho zastúpenia vo výške 355,38 EUR, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm.
a) Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov právneho zastúpenia
vo výške 24,56 Eur zamietol.

3. Proti uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť,
v ktorej uviedol, že namieta postup súdu, ktorý pri určovaní výšky tarifnej odmeny za jednotlivé úkony
právnej služby, nielenže neaplikoval § 13 ods. 3 vyhlášky, ale o potrebe jeho uplatnenia sa v napadnutom
uznesení žiadnym spôsobom nevysporiadal. Oprávnený si uplatnil v návrhu trovy právneho zastúpenia
v exekučnom konaní za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia + návrh na vykonanie

exekúcie), spolu vo výške 355,38 Eur vrátane DPH. Okrem ust. § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, však
oprávnený (na rozdiel súdu) súčasne aplikoval aj ust. § 13 ods. 3 vyhlášky. Predmetom návrhu na
vykonanie exekúcie súd totiž dva exekučné tituly - rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. XXCb/
XXX/XXXX - 104 zo dňa 13. 07. 2020 (tarifná hodnota 9 576,23 Eur) a uznesenie Okresného súdu
Bratislava III č. k. XXCb/XXX/XXXX - 124 zo dňa 07. 10. 2020 (tarifná hodnota 1 236,46 Eur). Pri spojení

dvoch exekučných titulov do jedného návrhu na vykonanie exekúcie sa teda jedná o spojenie dvoch vecí.
Takúto situáciu predpokladá § 13 ods. 3 vyhlášky, kedy sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z
tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by
advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Nakoľko každý z uvedených exekučných titulov mohol
byť predmetom samostatného návrhu na vykonanie exekúcie, oprávnený pri výpočte odmeny za 1 úkon

právnej služby aplikoval aj ust. § 13 ods. 3 vyhlášky. Aplikácii ust. § 13 ods. 3 vyhlášky pritom nebráni
ani uplatnenie ust. § 10 ods. 2 vyhlášky, ktoré pri priznávaní výšky trov aplikoval v napadnutom uznesení
súd. Oprávnený trval na priznaní trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 355,38 Eur a
žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vydal poverenie na vykonanie exekúcie v celom rozsahu
v zmysle návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.

7. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník,
ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

9. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

10. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017
Z. z. (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba
doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. .
14. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v

ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná,
po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust.
§ 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Sudca sa stotožnil s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje.

Napriekzneniuustanoveniazákonacitovanéhovbode9odôvodneniatohtorozhodnutia,spoukazomna
nesúhlas oprávneného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia,
sudca (aj napriek § 202 ods. 2 Exekučného poriadku) doplnil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a
vysporiadaval sa s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.

15. Oprávnený v podanej sťažnosti uviedol, že vyšší súdny úradník sa v napadnutom uznesení nijako

nevysporiadal s tým, že pri výpočte trov konania oprávneného neaplikoval § 13 ods. 3
vyhlášky. Právnym problémom, ktorý oprávnený v sťažnosti nastolil je, či trovy konania sú samostatným
nárokom (príp. či sú príslušenstvom pohľadávky) a to v nadväznosti na ďalší postup pri výpočte odmeny
právneho zastúpenia aj s poukazom na to, že trovy konania (ich výška) sú oprávnenému priznané ďalším
exekučným titulom, a teda sa v danom prípade jedná o spojenie dvoch vecí (rozsudkom priznaný nárok

na náhradu istiny s príslušenstvom a nárok na náhradu trov konania, uznesením stanovená konkrétna
výška trov konania). V tomto zmysle súd poukazuje na ustálenú judikatúru slovenských súdov prevzatú
z Českej republiky, napr. podľa uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. XX Z. XXXX/XXXX
zo dňa 25. 08. 2008, v ktorom uviedol: „Je-li pohledávka uplatněna u soudu (za takové uplatnění pak
lze nepochybně považovat též vymáhání pohledávky cestou soudního výkonu rozhodnutí nebo exekuce

podle zákona č. 120/2001 Sb.) považuje se nárok na náhradu nákladů řízení za její příslušenství.“
Príslušenstvo pohľadávky nemení svoju podstatu a charakter, či je uplatnené v základnom či exekučnom
konaní.Peňažnéplneniesaskladázviacerýchčiastkovýchnárokov,ktoréjemožnévexekučnomkonaní
uplatniť aj samostatnými návrhmi na vykonanie exekúcie a ktoré sú priznané samostatnými exekučnými
titulmi, súd ale uvádza, že oprávnený by mal tieto čiastkové nároky uplatňovať voči žalovanému, resp.

povinnému naraz, ak aj u nich existuje so základným nárokom „actio nata“, teda žalovateľnosť. Inač
povedané, exekučný súd chce jednoznačne uviesť, že jednou zo základných zásad civilného procesu je
zásada poctivého začatia i vedenia konania (čl. 5 CSP). Možnosti rozdeľovania vymáhaných peňažných
plnení viažúcich sa k tomu istému nároku (vyplývajúcemu z jedného skutkového deja) do viacerých
exekúcií súd považuje za nepoctivé a súd to musí bez ďalšieho odmietnuť, ak tu ozaj nie sú relevantné

dôvody, pre ktoré žalobca, resp. oprávnený bol donútený ich uplatniť osobitne (napr. extrémne dlhé
časové obdobie medzi rozhodnutím o nároku na náhradu trov a rozhodnutím o výške trov konania a
pod., čo však oprávnený v podanom návrhu súdu nepreukázal). Súd síce vzal do úvahy skutočnosť,
že oprávnený v danom prípade vymáha svoj nárok na základe dvoch exekučných titulov, súd však
dáva do pozornosti, že vydanie uznesenia o náhrade trov konania v konkrétnej výške je jednostranne

závislé od existencie právoplatného rozhodnutia vo veci, teda od rozhodnutia o nároku na náhradu trov
konania. Vzhľadom na uvedené potom jednoznačne vyplýva, že síce v danej veci oprávnený predložil
dva exekučné tituly, avšak keďže sa nejedná o spojenie dvoch vecí (ale iba o predloženie závislých
rozhodnutí), aplikácia § 13 ods. 3 vyhlášky nie je možná. Súd zároveň dopĺňa, že veriteľ síce môže
samostatne na súd dokonca nielen uplatniť viaceré nároky z jedného právneho vzťahu, ale dokonca

jeden nárok po častiach, napríklad preto, lebo pri nižších sumách je relatívne vyššia odmena za úkon
právnej služby. Takýto špekulatívny postoj je však nutné odmietnuť a k tomu musí exekučný súd
uviesť, že v zmysle článku 5 Civilného sporového poriadku súdne konanie, t. j. i exekučné neslúži k
zneužitiu práva, teda žiadne konanie nemôže primárne slúžiť len k získaniu a vymoženiu trov konania
(exekúcie). Cieľom súdneho konania je poskytnutie právnej ochrany tým subjektívnym právam alebo

právom chráneným záujmom, ktoré boli poškodené alebo ohrozené. K tomu súd poukazuje na bohatú
judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky i Ústavného súdu Českej republiky k trovám konania
pri formulárových žalobách, drobných sporoch a podobne, napr. nález Ústavního soudu ČR z 24. júla
2013, sp. zn. I. ÚS 3344/12, nález Ústavného súdu SR z 25. mája 2010, sp. zn. III. ÚS 144/2010-26,
kde súd odmietol takúto motiváciu vedenia sporu. Z tohto dôvodu súd musí túto námietku oprávneného,

ktorej základ je špekulačný bez ďalšieho odmietnuť.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené závery je súd toho názoru, že vyšší súdny úradník správne zistil
skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, keď návrhoprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného vo výške 24,56 Eur zamietol,
a preto z tohto dôvodu súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 49Ek/2416/2021 zo dňa 18. 08. 2021 vydanému vyšším súdnym úradníkom podľa § 250 ods.

1 CSP ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).