Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. júl 2009

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/139/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106220501
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2009:5106220501.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa :

1/ M. Ď., nar. XX.X.XXXX,. bytom J. S. XXXX/X,. Ž., 2/ H. Ď., rod. L., nar. XX.X.XXXX,. bytom J. S. XXXX/
X,. Ž. obaja zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. M. P., advokátka, Š. XX,. Ž., proti odporcovi:
M. Ž., IČO: XXXXX. XXX,. zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. M. Š., nar. XX.X.XXXX,. bytom
C. XXXX/X,. K. N. M. o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľov 1/ a 2/, ktorým sa domáhali nahradenia vyhlásenia vôle odporcu, že ako
predávajúciuzatvárazmluvuoprevodevlastníctvabytusnavrhovateľmi1/a2/akokupujúcimioprevode
bytu č. 2, súpisné číslo 2065, nachádzajúceho sa na ul. J. S. X,. Ž., postaveného na pozemku parcela

číslo KN 4532/2 - zastavaná plocha o výmere 70 m2 v kat. území Ž. v celom rozsahu z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovatelia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Žilina
trovy znaleckého dokazovania v sume 13,74 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia 1/ a 2/ sa návrhom doručeným súdu 5.9.2006 domáhali nahradenia vyhlásenia vôle na
uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu číslo 2, súpisné 2065 nachádzajúceho sa na ulici J. S. X,.

postaveného na pozemku parcela číslo 4532/2 - zastavaná plocha o výmere 70 m2 v zmysle predloženej
kúpnej zmluvy. Svoj návrh odôvodňovali tým, že nájomnou zmluvou zo dňa 20.7.2000 im bol prenechaný
predmetný byt a s poukazom na ustanovenie § 16 a § 29a zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov (zákon o bytoch) listom zo dňa 5.6.2001 požiadali odporcu o odpredaj
predmetného bytu do ich vlastníctva. Odporca ani po uplynutí dvojročnej lehoty zmluvu o prevode bytu
neuzatvoril, pričom listom zo dňa 7.12.2001 oznámil, že domy na ul. J. S. sú v asanačnom pásme.
Navrhovatelia 1/ a 2/ majú vedomosť o tom, že odporca iným nájomcom odpredal byt v tejto lokalite

(dňa 2.12.2002 byt v obytnom dome číslo súpisné 2081 na ulici Č. č. XX. spolu aj so spoločnými časťami
a spoločnými zariadeniami domu). Keďže odporca si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona o bytoch
nesplnil domáhajú sa nahradenia prejavu vôle za odporcu na uzavretie kúpnej zmluvy.

Odporca k návrhu vo svojom písomnom podaní zo dňa 15.5.2007 (čl. 51 spisu) uviedol, že dom súpisné
číslo 2065, v ktorom sa nachádza byt, ktorého nájomcami sú navrhovatelia, pozostáva z jednej bytovej
jednotky a predmetný byt nemôže byť nájomcom prevedený do osobného vlastníctva v zmysle zákona

č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nakoľko dom súp. č. 2065 nie je bytovým
domom, ale v zmysle ustanovenia § 43b ods. 3 zákona č. 50/1976 je rodinným domom a v zmysle
zákona o bytoch (§ 1 ods. 2) sa tento zákon nevzťahuje na predaj bytov v rodinných domov, ktoré majú
len jeden byt a obec nemá povinnosť uzavrieť s nájomcom zmluvu o prevode vlastníctva bytu ak ide obyt v rodinnom dome. Zároveň uviedol, že dom súpisné číslo 2066 sa nachádza v asanačnom pásme
a podľa všeobecného záväzného nariadenia M. Ž. č. 3/1994 o záväzných častiach územného plánu
sídelného útvaru Ž. a následne dopracovaného v júni 1980 boli vymedzené záväzné časti územného

plánu sídelného útvaru Ž. (článok 4 bod 4). Dom súpisné číslo 2066 na ul. J. S. je súčasťou centra R.
I., ktoré je určené pre výstavbu vyššej občianskej vybavenosti a centrum R. I. je asanačným pásmom.
Podľa oznámenia útvaru hlavného architekta M. Ž. zo dňa 17.12.1993 (čl. 65 spisu) asanačné pásmo
tvorí centrum R. I. vymedzené ulicami T., R., H., N., U. L., R. a K. a to za účelom dodržania nariadenia
M. Ž. o správe, údržbe, vlastníctve, užívaní a odpredaji obecných bytov do osobného vlastníctva ich

nájomcom. Uviedol, že odporca sa snaží riešiť vzniknutú situáciu a navrhovateľom ponúkol náhradný
byt v novostavbe na sídlisku H. Ž., ktorý ponúka vyšší štandard bývania, avšak ponuku mesta odmietli.
Zároveň poukázal, že návrh zmluvy spolu s návrhom na vklad neobsahuje všetky požadované náležitosti
v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a zákona č. 162/1995 Z.z.
(katastrálny zákon) a z uvedených dôvodov žiadal návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi k
veci sa vzťahujúcimi a to nájomnou zmluvou zo dňa 20.7.2000, žiadosťou navrhovateľov o prevod
vlastníctva bytu zo dňa 5.6.2001, výpisom uznesenia č. 3/1994, znaleckým posudkom č. 1/2009 na
určenie charakteru nehnuteľnosti a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

Navrhovatelia zotrvali na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení. V zmysle vypracovaného
znaleckého posudku sa jedná o rodinný dom s dvoma bytovými jednotkami, z ktorých jeden byt je
predmetom uplatneného žalobného návrhu. Práve v zmysle § 1 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov sa uvádza, že tento zákon sa nevzťahuje na predaj bytov v rodinnom dome, ktoré

majú len jeden byt a v danom prípade sa jedná o rodinný dom s dvoma bytmi na ktorý sa zákon má
vzťahovať. K námietke odporcu o tom, že byt sa nachádza v asanačnom pásme jednoznačne odporca
nepreukázal, že predmetný byt sa nachádza v asanačnom pásme. Navrhovatelia nemajú k dispozícii
všetky doklady, keďže v danom prípade súd nahrádza vôľu odporcu a odporca má podľa zákona o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov vypracovať návrh a má k dispozícii všetky doklady týkajúce

sa bytu a z tohto dôvodu táto kúpna zmluva je vypracovaná len podľa vzoru kúpnej zmluvy, ktorú mali k
dispozícii a ktorou už odporca odpredal jeden byt a to byt manželom M..

Odporca na pojednávaní žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Zotrval na svojom písomnom
vyjadrení. Uviedol, že zmluva musí obsahovať vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka

bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, v spoločných zariadeniach
domu na príslušenstve, na pozemku zastavaného domu a na priľahlom pozemku pričom veľkosť
spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k
úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome a v danom prípade nejde v o
byt v obytnom dome ale ide o byt v rodinnom dome, pričom tieto tzv. dvojdomky majú jednu spoločnú

bočnú stenu takže navrhovatelia majú súpisné číslo 2065 a stavba ich susedia ma súpisné číslo 2066
t.z. ide o rodinný dom s jednou bytovou jednotkou a ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. na takýto
predaj rodinného domu nemožno použiť. Predmetné byty sa nachádzajú v asanačnom pásme a za
týmto účelom navrhli predvolať svedka Ing. arch. M. P..

Z nájomnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania zo dňa 20.7.2004 (čl. 31 spisu) súd vzal za
nesporné, že navrhovateľ ako prenajímateľ bytu prenechal nájomcovi do nájmu obecný byt na ulici J. S.
č. XXXX/X,. číslo bytu 2 na prízemí, izbovitosť 1+2, kategórie II.

Z obsahu listiny „Žiadosť o odpredaj bytu“ zo dňa 5.6.2001 (čl. 29 spisu) súd vzal za nesporne

preukázané, že navrhovatelia požiadali o odkúpenie dvojizbového bytu v dome súp. č. 2065, č.
orientačné 1 na ulici J. S., ktorú odporca prevzal dňa 6.6.2001.

V konaní bolo medzi účastníkmi nesporné, že dom súpisné číslo 2065/1, orientačné číslo 1 na pozemku
parc. č. KNC 4532/2 - zastavaná plocha o výmere 70 m2, v ktorej sa nachádza dvojizbový byt na ulici

J. S., v kat. území Ž. je vo vlastníctve odporcu, stavba nie je zapísaná v katastri nehnuteľnosti a nie
je založený list vlastníctva.Znaleckým posudkom číslo 1/2009 zo dňa 7.4.2009 (čl. 107 - 133 spisu) znalec Ing. J. G. určil charakter
nehnuteľnosti-stavbynachádzajúcejsavkat.územíŽ.napozemkučísloKN4532/1-zastavanáplocha,
v ktorej sa nachádza dvojizbový byt na ulici S., súpisné číslo 2065, orientačné 1 v Ž.. Posudzovanú

nehnuteľnosť je umiestnená na pozemkoch parc. č. 4532/1 a č. parc. KN 4532/2 v kat. území Ž.,
je evidovaná v zmysle výpisu z katastra nehnuteľností ako parcela registra C na katastrálnej mape,
list vlastníctva k danej nehnuteľnosti nie je založený. Nehnuteľnosť má dve súpisné a dve orientačné
čísla: č. súp. 2065, orientačné 1 a č. súp. 2066, orientačné 3. Dom je dispozične rozdelený spoločným
nosným múrom na dve úplne samostatné bytové jednotky. Bytové, zrkadlovo otočené jednotky sú

dispozične identické a sú rozdelená na dve obývacie izby, kuchyňu, špajzu, kúpeľňu, WC a zádverie.
Na základe vykonanej ohliadky znalec konštatoval, že nehnuteľnosť je umiestnená na pozemkoch
parcely 4532/2 a číslo parcely KN 4532/1 a tvorí z hľadiska konštrukčného a statického jeden celok.
Dispozične je nehnuteľnosť rozdelená spoločným stredovým múrom na dva samostatné celky. Budova
ako užšie vymedzenie druhu stavebného objektu je objekt ohraničený v priestore obvodovými stenami a
strešnými konštrukciami. V danom prípade nie je možné realizovať vertikálne rozdelenie posudzovanej

nehnuteľnosti na dve samostatné časti (majú spoločný nosný deliaci múr a spoločnú konštrukciu
strešného plášťa včetne krovu). Pri charaktere posudzovanej nehnuteľnosti podľa Zákona č. 50/1976
Zb. (stavebný zákon) znalec konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že posudzovanú nehnuteľnosť nie
je možné rozdeliť na samostatné časti veľkosti prislúchajúcim bytovým jednotkám a v súlade s § 43b (3)
zákona 50/1975 zb. je na pozemkoch č. parc. KN 453/2 a č. parc. KN 4532/1 v k.ú. Ž. umiestnený rodinný

dom s dvoma bytovými jednotkami. V závere uviedol, že nehnuteľnosť - stavba nachádzajúca sa v kat.
území Ž., na pozemku parcela číslo KN 4532/2 - zastavaná plocha, v ktorej sa nachádza dvojizbový byt
na ulici J. S., súpisné číslo 2065, orientačné číslo 1 v Ž., je pomerná časť rodinného domu s dvoma
bytovými jednotkami zodpovedajúca výmere pozemku číslo parcela 4532/2 v kat. území Ž..

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zmien
a doplnkov ( s účinnosťou od 1.8.1995 do 31.8.2002) tento zákon sa nevzťahuje na byty osobitného
určenia, byty v domoch osobitného určenia, byty v domoch určených podľa schváleného územného
plánu na asanáciu a na predaj bytov v rodinných domoch s odkazom na § 43b zákona č. 50/1976Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z.z.

Ustanovenie § 29a zákona 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zmien
a doplnkov (s účinnosťou od 1.8.1995 do 31.8.2002) ustanovil, že obec je povinná s nájomcom bytu
uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod
vlastníctva bytu podľa tohto zákona v dome, v ktorom požiada o prevod vlastníctva najmenej 50%

nájomcov bytov a že túto povinnosť nemá obec pri domoch, v ktorých boli byty vyňaté z prevodu
vlastníctva podľa § 31, tj. v domoch, ktoré si ponecháva obec vo vlastníctve na zabezpečenie bývania
pre sociálne slabšie vrstvy svojich obyvateľov.

V zákone č. 182/1993 Z.z., ktorý upravuje vlastníctvo bytov a nebytových priestorov sú upravené

spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva
a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku. Zároveň sú charakterizované na účely zákona
pojmy významné z hľadiska jeho aplikácie.

V prejednávanej veci navrhovatelia sa domáhali nahradenia prejavu vôle odporcu na uzavretie kúpnej
zmluvy o prevode vlastníctva bytu v zmysle Zákona č. 182/1993 Z.z., nakoľko odporca si povinnosť
nesplnil. Súd skúmal charakter sporného domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza a otázku, či
odporcavčasepodaniažiadostimalavčaserozhodovaniasúdumápovinnosťuzatvoriťsnavrhovateľmi
zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd pri svojom rozhodovaní

vychádzal zo zistenia, že dom súp. č. 2065 orient. č. 1 na ulici J. S., v ktorom sa nachádza dvojizbový
byt v nájme navrhovateľov je vo vlastníctve odporcu a podľa výsledkov znaleckého dokazovania keďže
posudzovanú nehnuteľnosť nie je možné rozdeliť na samostatné časti veľkosti prislúchajúcim bytovým
jednotkám a v súlade s § 43b (3) zákona 50/1975 zb. je na pozemkoch č. parc. KN 453/2 a č. parc.
KN 4532/1 v k.ú. Ž. umiestnený rodinný dom s dvoma bytovými jednotkami, pričom predmetný dom

má charakter pomernej časti rodinného domu zodpovedajúca výmere pozemku číslo parcela 4532/2 v
kat. území Ž.. O odkúpenie bytu pozostávajúceho z dvoch obývacích izieb, kuchyne a príslušenstva
požiadali navrhovatelia listom zo dňa 5.6.2001 doručeným odporcovi 6.6.2001. K tomuto dňu v
čase podania žiadosti súd zisťoval, či bol odporca povinný previesť predmetný byt do vlastníctvanavrhovateľov a dospel k záveru, že takúto povinnosť odporca podľa zákona č. 182/1993 Z.z. v znení
v tom čase platnom nemal, nakoľko tento zákon sa na predaj bytov v rodinnom dome nevzťahoval.
Povinnosť zakotvená v citovanom zákonnom ustanovení § 29a sa však vzťahuje len na byty v bytovom

dome, predaj bytov v rodinnom dome bol s účinnosťou od 1. augusta 1995 vyňatý z pôsobnosti zákona (§
1 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení zákona č. 151/1995 Z.z.). Z uvedeného vyplýva, že nájomcovi
bytu v rodinnom dome vo vlastníctve obce (mesta) nevznikol právny nárok na prevod vlastníctva bytu
ani podľa zákona č. 182/1993 Z.z. v znení platnom v čase podania žiadosti a ani v znení platnom v
čase rozhodovania súdu, keď podľa § 29a zákona č. 182/1993 Z.z., obec je povinná s nájomcom

bytu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o
prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona v dome, v ktorom požiada o prevod vlastníctva najmenej
50% nájomcov bytov. Túto povinnosť obec nemá, ak nájomcom bytu je právnická osoba, ak ide o byt v
rodinnom dome alebo ak ide o byt, na ktorý sa nevzťahovala povinnosť previesť vlastníctvo bytu podľa
§ 29 ods. 3 a vlastníctvo tohto bytu prešlo na obec podľa osobitného predpisu. Súd sa nestotožnil ani s
právnym názorom právneho zástupcu navrhovateľov, keď poukázal na novelizáciu zákona č. 182/1993

Z.z. vykonanú zákonom č. 367/2004Z.z. (s účinnosťou od 1.7.2004), kedy v ustanovení § 1 ods. 2
tento zákon sa nevzťahuje okrem iného na predaj bytov v rodinných domoch, ktoré majú len jeden
byt, a v danom prípade rodinný dom má dva byty. Súd vzhľadom na závery vykonaného znaleckého
dokazovania a v súlade s § 43b (3) zákona 50/1975 zb. je na pozemkoch č. parc. KN 453/2 a č. parc. KN
4532/1 v k.ú. Ž. umiestnený rodinný dom s dvoma bytovými jednotkami, pričom stavba nachádzajúca

sa v kat. území Ž., na pozemku parcela číslo KN 4532/2 - zastavaná plocha, v ktorej sa nachádza
dvojizbový byt na ulici J. S., súpisné číslo 2065, orientačné číslo 1 v Ž., je pomerná časť rodinného
domu zodpovedajúca výmere pozemku číslo parcela 4532/2 v kat. území Ž. a teda v danom prípade
rodinný dom (dvojdom) je dispozične rozdelený spoločným nosným múrom na dve úplne samostatné
bytové jednotky. Je potrebné poznamenať, že ani z hľadiska definície pojmu „spoločné časti domu“ a

„spoločné zariadenia domu“ (§ 2 ods. 4 a 5 zákona č. 182/1993 Z.z. ) a ich „spoločné užívanie“, ktoré
je pojmovou súčasťou definície bytového domu (§ 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z.) je v predmetnom
rodinnom dome úplne vylúčené. Pokiaľ ide o obranu navrhovateľov, že v inom rodinnom dome odporca
previedol byty do vlastníctva nájomcov súd poznamenáva, že vlastník je v medziach zákona oprávnený
s predmetom svojho vlastníctva disponovať podľa vlastného uváženia a nemožno z toho vyvodiť, že

je povinný takto konať aj pri predmetnom byte. Pokiaľ ide o vyjadrenie odporcu, že predmetný byt
sa nachádza v asanačnom pásme vo vymedzenej časti a to centrum R. I. z predložených dokladov
(všeobecného záväzného nariadenia M. Ž. č. 3/1994 a oznámenia zo dňa 17.12.1993) nie je zrejmé, že
predmetnýdomnauliciJ.S.súp.č.2065jeurčenýnaasanáciuasúdspoukazomnavykonanéznalecké
dokazovanie znalcom k určeniu charakteru nehnuteľnosti nevykonal dôkaz výsluchom Ing. arch. M. P..

Vzhľadom na vyslovený právny záver súdu, že zákon č. 182/1993 Z.z. sa na predaj predmetného bytu
v rodinnom dome súp. č. 2065 vo vlastníctve odporcu nevzťahuje, súd návrh navrhovateľov 1/ a 2/ v
celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na
okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom
úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V citovanom ustanovení je zakotvené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych
noriem upravujúcich náhradu trov konania. Uvedené ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady
zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Použitie tohto
ustanovenia negatívne dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania.

Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliadol na okolnosti, že dom v ktorom
sa nachádza predmetný byt v nájme navrhovateľov a ktorý bol predmetom konania nie je zapísaný na
LV a z tohto dôvodu pre meritórne rozhodnutie vo veci bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie
na stanovenie charakteru nehnuteľnosti a dôkaz preukazujúci vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti
odporca súdu nepredložil a preto súd keďže odporca ako úspešný účastník konania si trovy znaleckého

dokazovania uplatnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa odporcovi túto náhradu trov konania
nepriznal.O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého zákonného ustanovenia
štát má podľa výsledku konania proti účastníkovi právo na náhradu trov konania, ktoré platil pokiaľ
u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdneho poplatku. V konaní bolo vykonané znalecké

dokazovanie a uznesením 17C 139/2006-137 zo dňa 19.5.2009 bolo vyplatené znalečné vo výške
263,74 eur a to z preddavkov trov znaleckého dokazovania uhradeného odporcom a zostatok vo výške
13,74 eur z rozpočtových prostriedkov súdu dňa 16.6.2009. Trovy štátu predstavujú 13,74 eur; vyplatené
z rozpočtových prostriedkov, ktoré v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. súd
zaviazal neúspešného účastníka v konaní a to navrhovateľov 1 /a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť na

účet tunajšieho súdu tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).