Rozsudok – Právo duševného vlastníctva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. november 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/50/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120338801
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6120338801.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej

a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a JUDr. Janky Boroškovej, v spore žalobcu SLOVGRAM, nezávislá
spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, Bratislava,
so sídlom Jakubovo námestie 2565/14, Bratislava, IČO: 17 310 598, právne zastúpeného LEGAL
CARTEL s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 5433/40, Bratislava, IČO: 36 677 175, proti žalovanému
Ing. Ľubošovi Beňovi, s miestom podnikania Tajovského 156029, Banská Bystrica, IČO: 30 574 595,
právne zastúpenému JUDr. Alexandrou Štefánikovou, advokátkou so sídlom Komenského 12D, Banská
Bystrica, o zaplatenie 127,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Banská Bystrica č. k. 11Ca/16/2020-137 z 12. apríla 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do
troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej
inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“), odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (I. výrok).
Zároveňuložilžalobcovipovinnosťzaplatiťžalovanémunáhradutrovkonaniavrozsahu100%(II.výrok).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho uviedol, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť mu sumu 124,80 Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 01. 05. 2020 do
zaplatenia, z titulu primeranej odmeny za verejný prenos zaznamenaných výkonov výkonných umelcov
a za verejný prenos zvukových a zvukovo-obrazových záznamov za obdobie od 01. 01. 2019 do 31. 12.
2019, ku ktorému dochádzalo v reštaurácii žalovaného s názvom B&B Café restaurant, nachádzajúcej
sa na Tajovského ulici č. 29 v Banskej Bystrici (ďalej len „prevádzka“) .

3. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 27 ods. 1, 2, § 143 ods. 1, 2, § 145 ods. 1 písm. f), § 165
ods. 1, § 169 ods. 1, 2, 4 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon (ďalej len „AZ“), § 442a ods. 2, §
458a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,OZ“). Z oprávnenia na výkon kolektívnej
správyprávč.k.MK-1586/2016-232/10422zodňa18.08.2016MinisterstvakultúrySlovenskejrepubliky
mal preukázané, že žalobca je nezávislou spoločnosťou výkonných umelcov a výrobcov zvukových a
zvukovoobrazových záznamov a zároveň vykonáva aj kolektívnu správu práv súvisiacich s autorským

právom, preto je aktívne vecne legitimovaným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia.
V konaní nebolo sporné, že žalovaný na základe živnostenského oprávnenia je prevádzkovateľom
prevádzky, pričom žalovaný nepoprel žalobcom tvrdenú skutočnosť, že v jeho prevádzke sa nachádzalo
zariadenie určené na prenos obrazu a zvuku - TV, ale bolo sporné, že prostredníctvom tohto technickéhozariadenia malo dochádzať v roku 2019 k verejnému prenosu zaznamenávaných umeleckých výkonov a
zvykových audiovizuálnych (zvukovoobrazových) záznamov. Žalobca nárok odôvodňoval od vykonanej
kontrolnej činnosti, z ktorej mal byť vyhotovený interný neformálny záznam, pričom poukázal na to,

že AZ neurčuje, aby boli vystavované formálne protokoly resp. záznamy o vykonanej kontrole ani,
aby mali byť predkladané prevádzkovateľom príslušných zariadení na vyjadrenie, či odsúhlasenie.
Súd prvej inštancie však konštatoval, žalobcu nezbavuje povinnosť uniesť dôkazné bremeno k ním
tvrdeným skutočnostiam. Poukázal na to, že bol to práve žalobca, ktorý v žalobe ako aj vo vyjadrení
k odporu tvrdil, že vykonal kontrolnú činnosť, no napriek tomu relevantný dôkaz preukazujúci dané

tvrdenie nepredložil, predložil iba fotografie z internetu a zmluvu žalovaného so SOZOU, no ani jeden
z týchto dôkazov nepreukazoval, že v roku 2019 dochádzalo k verejnému prenosu u žalovaného
prostredníctvom televízneho prijímača. Okresný súd tak dospel k záveru, že žalovaný (správne malo byť
žalobca- poznámka odvolacieho súdu) nepreukázal ním tvrdené skutočnosti o vykonaní kontroly ako aj
o uskutočnení verejného prenosu v roku 2019 prostredníctvom TV.

4. O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) konštatujúc, že plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

5. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie (ďalej aj „odvolateľ“) a

žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať aj náhradu trov odvolacieho konania.

6. Odvolacie dôvody uviedol podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Považoval rozhodnutie okresného
súdu za nezákonné a nesprávne. Uviedol, že na preukázanie svojich tvrdení doložil do konania iné

dôkazné prostriedky preukazujúce pravdivosť jeho tvrdení o prítomnosti technického zariadenia v
prevádzke žalovaného v rozhodnom období slúžiaceho na verejný prenos, a to vo forme fotografií z
verejne dostupných stránok žalovaného, z ktorých je jasne vidno technické zariadenie, prostredníctvom
ktorého dochádzalo v prevádzke k verejnému prenosu. Preto preukázal tvrdenie, že žalovaný vo svojej
prevádzke disponoval zariadením na verejný prenos.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Uviedol, že okresný
súd objektívne a úplne posúdil skutkový a právny stav veci, a preto rozhodnutie považoval za správne.

8. V odvolacej replike žalobca zotrval na svojom odvolaní a odvolacom návrhu. Poukázal na hromadnú
licenčnú zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným a SOZOU, ktorá bola vypovedaná v roku 2020.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379,
§ 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu

odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, prvoinštančný súd predmetnú vec
správne posúdil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je nielen
dostatočne podrobné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé, ale i logickým spôsobom sa vysporiadava
so všetkými relevantnými, skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá
odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že okresný súd svoje
rozhodnutie založil predovšetkým na závere, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, s čím sa
odvolací súd plne stotožňuje. Odvolací súd vo vzťahu k predloženým dôkazom - fotografiám prevádzkyžalovaného, ktoré mali preukazovať umiestnenie televízneho zariadenia v prevádzke žalovaného
uvádza, že ani na jednej z týchto fotografií, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise (č. l. 50, 51 a 112) nie
je vidieť umiestnenie televízneho zariadenia, pričom skutočnosť, že sa v prevádzke takéto zariadenie

nachádzalo v konaní nebolo ani sporné. Žalovaný potvrdil, že takéto zariadenie sa nachádzalo v jeho
prevádzke aj v roku 2019, avšak uviedol, že od roku 2014 nevyužíval satelitný prenos a od daného
obdobia slúžilo toto zariadenie v obmedzenom rozsahu a to výlučne len na prezentačné účely. O
uvedenom svedčila aj výpoveď z Hromadnej licenčnej zmluvy zo dňa 04. 08. 2020, kde dôvodom
výpovede bolo, že televízne zariadenie žalovaný už nevyužíval 5 - 7 rokov. V konaní bolo sporné to,

či do televízneho prijímača bol v danom období prenášaný a vysielaný signál. Preukázanie uvedenej
skutočnosti zaťažovalo žalobcu, teda aby preukázal realizáciu verejného prenosu predmetov ochrany
(zaznamenaných výkonov a záznamov) v priestoroch žalovaného počas žalovaného obdobia, lebo len
v takom prípade mohla žalovanému vzniknúť povinnosť uhradiť žalobcovi primeranú odmenu.

14. Odvolací súd v zhode s okresným súdom konštatuje, že žalobca nepreukázal vykonávanie verejného

prenosu v zmysle § 27 ods. 1 AZ v prevádzke žalovaného v rozhodnom období, pretože predložil len
fotografie zaobstarané z verejne prístupných webových stránok (zobrazujúcich časť exteriéru a interiéru
prevádzky žalovaného), z ktorých nie je zrejmé, že by v danom období bol verejný prenos aj reálne
uskutočnený. Záver okresného súdu o neunesení dôkazného bremena žalobcom ohľadne verejného
prenosu žalovaným bol preto plne opodstatnený, a preto bolo nadbytočné sa zaoberať otázkou výšky

žalobcom uplatňovanej odmeny.

15. K tvrdeniu žalobcu, že bola vykonaná kontrola verejného prenosu predmetov ochrany v prevádzke
žalovaného, aj dané zostalo len v rovine tvrdení žalobcu bez preukázania, že k takejto kontrole (a s
akými výstupmi z nej) skutočne v rozhodnom období vo vzťahu k žalovanému došlo. Je pravdou, že

žalovaný nárok nie je podmienený vykonaním kontroly, resp. spísaním záznamu, avšak nárok musí byť
nepochybne preukázaný. Z AZ totiž nevyplýva, že ak prevádzka disponuje zodpovedajúcim technickým
zariadením (napr. televíznym prijímačom), je povinnosťou prevádzkovateľa automaticky platiť primeranú
odmenu, pretože nemusí vôbec dochádzať k verejnému prenosu. Existujú aj ďalšie možnosti využitia
predmetného zariadenia a jeho prítomnosť v prevádzke nezakladá automatický nárok na primeranú

odmenu (napríklad môžu byť premietané vlastné videá, vlastné autorské nahrávky, televízny prijímač
môže slúžiť len ako zobrazovací monitor pri prezentáciách, atď.).

16. Vzhľadom na to, že ďalšie relevantné odvolacie námietky žalobca neuviedol a odvolací súd nezistil
žiadne pochybenie prvoinštančného súdu pri rozhodovaní, rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. §

387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil v celom rozsahu, t. j. vrátane závislého výroku o trovách konania (ktorý
žalobca ani nenapadol konkrétnymi odvolacími dôvodmi).

17. Žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu odvolací súd podľa § 396 ods.
1 CSP s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá vyšší súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.