Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. február 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/55/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618201025
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5618201025.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci
žalobkyne: G. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. O., M. M. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Milanom
Trnovským, advokátom so sídlom U. O., S. XXXX/X, proti žalovaným: 1/ F. W., nar. XX. XX. XXXX,
bytom U. O., Z. O., B. XXX/XX, v jeho mene v konaní vystupuje správkyňa konkurznej podstaty JUDr.
Marta Bojo Vevurková, so sídlom Námestovo, ul. Mieru 312/13, IČO: 42 217 075, 2/ Mgr. W. W., nar.
XX. XX. XXXX, bytom U. O., T. G. XXX/X, 3/ O. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. O., T. G. XXX/X,
žalovaní 1/ až 3/ ako právni nástupcovia po neb. W. W., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, o

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie W. W. proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 20C/9/2018-190 zo dňa 02. 05. 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš rozhodol o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne pripadli hnuteľné veci a finančná
hotovosť na účte spolu vo výške 14 784,97 eur, do výlučného vlastníctva žalovaného (W. W.) pripadli

hnuteľné veci a finančná hotovosť na účte vo výške 3 066,33 eur a taktiež nehnuteľnosti, a to rodinný
dom č. súpisné XXX v kat. úz. A., okres U. O. na parcele č. 2098/188 a pozemky parcely registra C KN
č. 2098/39 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 644 m2, 2098/49 - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 123 m2, 2098/188 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 225 m2, zapísané na LV č. XXXX
vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor v hodnote 266 686,83 eur (výrok I.).
Súd zároveň zaviazal obe strany sporu k prebratiu záväzkov zo zmlúv o pôžičke, a to vo vzťahu k
veriteľovi W. W., nar. XX. XX. XXXX v rovnakom pomere vo výške 6 000,- eur, vo vzťahu k veriteľovi F.

W., nar. XX. XX. XXXX v rovnakom pomere vo výške 1 500,- eur a vo vzťahu k W. S., nar. XX. XX. XXXX
v rovnakom pomere vo výške 8 850,- eur (výrok II., III., IV.). Na úplné vyrovnanie podielu zaviazal súd
žalovaného k povinnosti vyplatiť žalobkyni sumu 125 950,93 eur v lehote 6 mesiacov od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku (výrok V.). Posledným výrokom (VI.) súd rozhodol o trovách konania tak, že
žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie zdôvodnil s poukazom
na ust. § 143, § 148, § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že podiely manželov pri
vyporiadaní ich spoločného majetku sú rovnaké, neprihliadol na námietku, že by niektorý z manželov

sa väčšou mierou pričinil na nadobudnutí majetku tvoriaceho BSM. Pri vyporiadaní súd tiež konštatoval,
že označený obraz s vyobrazením kvetov nepatrí do BSM, ale je výlučným vlastníctvom žalobkyne.
Taktiež nezistil hodnotu spoločnosti D - TRIDÉ, s.r.o., kde žalovaný bol jediným spoločníkom, nakoľko
išlo o spoločnosť nefungujúcu a ako prostriedky žalovaného zohľadnil sumu 22 698,- eur, predstavujúcuvýťažok z predaja bytu, ktorého výlučným vlastníkom v čase predaja bol žalovaný. Súd tiež prihliadal na
záväzky bývalých manželov a vo vzťahu k veriteľom zaviazal každého k povinnosti v rovnakom pomere.
Pri vyporiadaní súd dospel k výpočtu, na základe ktorého na vyrovnanie podielov bývalých manželov

je povinný žalovaný vyplatiť žalobkyni sumu 125 950,93 eur. O trovách konania rozhodol súd v zmysle
§ 255 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie
žalovaný. Dôvodil s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP s tým, že súd prvej inštancie na

základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní namietal, že súd v nesprávnej
výške ako výlučné vlastníctvo žalovaného pri vyporiadaní zohľadnil finančné prostriedky získané z
predaja bytu, keď súd mal zarátať nie sumu 22 698,- eur ale sumu 30 803,96 eur. Podľa žalovaného
v takejto výške boli získané prostriedky z predaja bytu vložené do spoločného majetku, pričom výšku
žalobkyňa nepoprela, popierala len skutočnosť, že tieto prostriedky boli výlučne žalovaného. Odvolateľ

tiež nesúhlasil so záverom súdu, že finančné prostriedky od F. W. vo výške 370 000,- Sk súd tiež
nezohľadnil ako výlučné prostriedky žalovaného, nakoľko tieto boli poskytnuté ako dar len otcovi, nie
obom manželom na zakúpenie pozemku pre rodinný dom. Ďalej vo svojom odvolaní žalovaný uviedol,
že nesúhlasí s rozhodnutím súdu, ktorý vychádzal pri vyporiadaní BSM z princípu rovnosti podielov.
Podľa neho sa na nadobudnutí spoločného majetku, ako aj jeho zveľaďovaní a udržiavaní v oveľa

väčšej miere podieľal práve žalovaný. Bol to totiž on, kto svojimi príjmami dokázal zafinancovať výstavbu
rodinného domu, ako aj značnú časť finančného zabezpečenia domácnosti, dokonca na výstavbu použil
aj svoje výlučné prostriedky. Pokiaľ to jeho príjem dovoľoval, splácal úver, ktorí si manželia vzali na
výstavbu domu. Keď na splácanie úveru nemal dostatok finančných prostriedkov, požičal si peniaze a
tak splácal úver ďalej. Je nepochybné, že sa žalobkyňa starala o domácnosť, avšak podľa jeho názoru

táto starostlivosť sa sama o sebe nevyrovnala úsiliu, ktoré vložil žalovaný do zabezpečenia rodiny a
vytvorenia a udržania spoločného majetku. Nesúhlasil tiež s uloženou lehotou 6 mesiacov, v rámci ktorej
mal žalobkyni vyplatiť finančné prostriedky na úplné vyrovnanie jej podielu. Žiadal preto, aby odvolací
súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3.Kpodanémuodvolaniusaprostredníctvomzástupcuvyjadrilažalobkyňa,ktoráuviedla,žerozhodnutie
súdu prvej inštancie považuje za vecne a skutkovo správne a žiadala, aby ho odvolací súd potvrdil.

4. Po podaní odvolania žalovaný W. W. dňa XX. XX. XXXX zomrel. Dedičské konanie je vedené pred
Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 5D 460/2019. Uznesením zo dňa 31. 12. 2019 bolo

dedičské konanie prerušené do ukončenia konania o vyporiadanie BSM bývalých manželov. Na základe
oznámenia povereného notára ako súdneho komisára prejednaním dedičstva za dedičov boli označení
synovia poručiteľa F. W., Mgr. W. W. a O. W..

5. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 6Co/41/2020-282 zo dňa 30. 09. 2020 rozhodol o pokračovaní

konania s dedičmi ako novými žalovanými 1/, 2/ a 3/. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 19. 11. 2020.

6. Ďalej odvolací súd zistil, že na účastníka F. W., nar. XX. XX. XXXX bol Okresným súdom Žilina pod sp.
zn. 1OdK/246/2019 vyhlásený konkurz na majetok a za správcu stanovená JUDr. Marta Bojo Vevurková

so sídlom kancelárie Námestovo, ul. Mieru 312/13, IČO: 42 217 075. V zmysle § 167b ods. 1 zákona
o konkurze a reštrukturalizácii oprávnenie dlžníka nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu, ako
aj konať vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu prechádza na správcu. Správca
koná v mene a na účet dlžníka. V zmysle § 167h ods. 1 ZoKR konkurzu podlieha majetok, ktorý patril
dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu. Konkurzu podlieha tiež výťažok získaný správou a speňažením

takéhoto majetku. Podľa § 460 OZ dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Pôvodne žalovaný W. W.
zomrel dňa XX. XX. XXXX. Keďže konkurz bol vyhlásený dňa 05. 08. 2019, majetok získaný dedičstvom
podlieha konkurznému konaniu.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ust. § 379 a § 381 CSP a

postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.8. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, ako aj zo
spisového materiálu, pričom pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie. Po vyhodnotení týchto skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo

veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Súd
prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval

právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto
zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil.

9. Návrh na vyporiadanie BSM je návrhom v zmysle ust. § 137c CSP a súd nie je viazaný návrhmi
účastníkov konania. Je však povinný zisťovať, čo do BSM patrí. Vyporiadanie sa musí týkať všetkého
majetku, ktorý patril do BSM a ktorý ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Právo na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva spravidla patrí obom manželom, ak sú nažive. Pri vyporiadaní sa
vychádza zo zásady rovnosti podielov, i keď nie je vylúčené, aby boli podiely určené v inom pomere. V
rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd i bez návrhu musí prihliadať na to,
čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého z manželov. Na druhej
strane manžel, ktorý vynaložil na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom,

je oprávnený požadovať, aby mu bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov opäť do jeho
výlučného vlastníctva.

10. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie pri vyporiadaní BSM účastníkov vychádzal z vyššie
uvedených základných zásad. V súlade s prednesmi účastníkov a predloženými dôkazmi zistil masu

BSM a veci a práva rozdelil podľa návrhu účastníkov, pričom toto nebolo spochybňované ani v odvolaní.
Odvolateľ však žiadal zohľadniť skutočnosť, že sa väčšou mierou pričinil o nadobudnutie a udržanie
majetku predstavujúceho BSM, ako aj žiadal započítať do svojho výlučného vlastníctva prostriedky
poskytnuté F. W., resp. započítať na vyrovnanie podielu sumu z predaja jeho bytu vyššiu ako to urobil
súd prvej inštancie. Odvolací súd sa z týchto dôvodov zameral najmä na námietky žalovaného uvedené

v odvolaní, týkajúce sa nesprávneho postupu pri vyporiadaní BSM súdom prvej inštancie.

11. V tomto prípade prvoinštančný súd pri vyporiadaní vychádzal z ust. § 150 OZ, z ktorého vyplýva,
že základnou zásadou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady
zákon pripúšťa výnimku, ktorá umožňuje podiely určiť aj iným pomerom. Prvoinštančný súd skúmal aj

skutočnosť ako sa ktorý z manželov pričinil o nadobudnutie majetku v BSM. Vysporiadal sa s tvrdením
žalovaného, že to bol on, kto sa väčšou mierou pričinil o výstavbu rodinného domu, o jeho udržiavanie a
zveľaďovanie, resp. že do výstavby vložil aj svoje vlastné finančné prostriedky získané z odpredaja bytu,
resp. dar od syna F.. V konaní nebolo však preukázané, že by sa žalobkyňa počas trvania manželstva
nestarala riadne o domácnosť, výchovu dieťaťa, prípadne že by sa nejakým spôsobom pričinila o

úbytok spoločného majetku. Prvoinštančný súd riadnym a dostačujúcim spôsobom odôvodnil, prečo
pri delení vychádzal zo zásady princípu parity podielov oboch manželov, s čím sa aj odvolací súd
stotožnil a túto odvolaciu námietku, že by mal pri vyporiadaní majetku prihliadať na vyššiu zásluhovosť
žalovaného, nepovažoval za dôvodnú. Čo sa týka výšky použitých prostriedkov z predaja bytu, ktorý
patril do výlučného vlastníctva žalovaného, aj tu súd vychádzal len z preukázaného tvrdenia, ktorým bola

kúpna zmluva, pričom do vyporiadania zohľadnil sumu 22 698,- eur. Žalovaný okrem svojho tvrdenia
ničím nepreukázal, že by byt predal za vyššiu sumu, ako bolo uvedené v kúpnej zmluve, resp. za
predaj bytu získal viac finančných prostriedkov ako bolo zohľadnené pri vyporiadaní. Čo sa týka tvrdenia
žalovaného, že od syna W. mu bola poskytnutá aj pôžička vo výške 370 000,- Sk, samotný svedok W.
W. však vo svojej výpovedi označil uvedenú sumu ako dar na kúpu pozemku, ktorý slúžil pre výstavbu

rodinného domu. Aj v tomto prípade sa so závermi súdu prvej inštancie odvolací súd stotožnil a námietku
nepovažoval za dôvodnú.

12. Pokiaľ teda žalovaný rozporoval správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie s poukazom na
nesprávne zistený skutkový stav, resp. nesprávne právne posúdenie veci, s týmto sa odvolací súd

nestotožnil. Pretože vo svojom odvolaní žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by neboli
preskúmané súdom prvej inštancie, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny
stav odvolacím súdom, z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil.13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 2 CSP a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,

nakoľko v tomto prípade pri vyporiadaní BSM sa nedá hovoriť o úspechu jednej alebo druhej strany,
nakoľko rozhodnutie je v prospech oboch.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).