Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. október 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoE/77/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8403899786
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8403899786.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a
členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti povinnej: U. E., O..
XX.XX.XXXX, V. L. XXX, XXX XX B., o vymoženie 63,73 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 4Er/481/2003-26 zo dňa 22.04.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Účastníkom exekučného konania a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Kežmarok (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,exekučný

súd“) vyhlásil exekúciu vedenú súdnym exekútorom Ing. JUDr. Karolom Mihalom za neprípustnú a
zastavil ju.

2. Vychádzal pritom z ust. § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), § 41 ods. 2, § 57 ods. 1 písm.
g), § 58 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, § 22 ods. 2, § 23, § 31 ods. 1 a § 39

Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení uviedol, že v tomto prípade je exekučným titulom notárska zápisnica, ktorej skutkovým
a právnym základom je zmluva o úvere spísaná medzi oprávneným a povinnou, pričom táto bola
spísaná na formulárovom tlačive, kde súčasťou predtlače bolo aj splnomocnenie už obsahujúce meno
splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra, aby v mene povinnej uznal záväzok z uvedeného úveru tak,

aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre exekúcie podľa § 41 ods. 2
Exekučného poriadku na celý majetok povinnej do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.
Dospel k záveru, že pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému
porušeniu zákona, pretože za povinnú uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami
zastupovaného, v danom prípade záujmami povinnej. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej
skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o

výberzástupcuzostranypovinnej.Bolitýmporušenézákonnépodmienkyprivydávaníexekučnéhotitulu
- notárskej zápisnice. Notárska zápisnica ako exekučný titul je v rozpore so zákonom, nemá vlastnosť
materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie.
Konštatoval, že exekučný súd je oprávnený v zmysle ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu
zastaviťajbeznávrhu,akexoffozistínatodôvody,vdanomprípadeneexistenciuzákonnýchpodmienok
pre vedenie exekúcie, osobitne v prípadoch zo spotrebiteľských zmlúv, kde povinným je spotrebiteľ.

Keďževdanomprípadejenesporné,žesútudôvodynazastavenieexekúcie-materiálnenevykonateľnýexekučný titul, súd prvej inštancie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu z
uvedeného dôvodu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.

4. Vo vzťahu k trovám exekúcie poukázal na § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.03.2017, podľa ktorého ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie. Ustanovenie § 200 ods. 5 Exekučného poriadku pritom neukladá súdu povinnosť
rozhodovať o trovách exekúcie priamo v rozhodnutí, ktorým exekúciu zastavil. Preto konštatoval, že
o trovách exekúcie bude rozhodnuté po ich vyčíslení súdnym exekútorom a po právoplatnosti tohto

uznesenia samostatným rozhodnutím.

5. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že v
danom prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie povinnej v zmysle ust. § 22 v nadväznosti na ust. 31 a
nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré bolo udelené advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi. Podľa ust. § 24
Občianskeho zákonníka „Zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to

právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu
vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. V súvislosti s plnomocenstvom oprávnený poukázal,
že povinná ako dlžník mohla kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle
Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobila. Udelením plnomocenstva sa
povinná ako dlžník nevzdala svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšírila možnosť uznania záväzku

za jej osobu aj na osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta. Platné právne predpisy povinnej
ako dlžníkovi nebránili v tom, aby dobrovoľne sama uznala záväzok zo zmluvy o úvere, pričom výška
záväzku bola povinnej ako dlžníkovi známa. Oprávnený zastáva názor, podľa ktorého je citovaná
notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom či už z formálneho alebo z materiálneho hľadiska.
Podľa oprávneného nemožno konanie splnomocnenca kvalifikovať ako konanie, ktoré je v rozpore so

záujmami zastúpeného. V prípade ak by k uznaniu záväzku nedošlo a tento stav trval ešte dlhšie, v
dôsledku plynúcich úrokov z omeškania by sa pohľadávka oprávneného zvýšila ešte viac. Z uvedeného
vyplýva, že splnomocnenec Mgr. Kušnír konal v zaujme dlžníka (povinnej). Vzhľadom na uvedené
navrhol,abyodvolacísúdnapadnutérozhodnutiesúduprvejinštanciezrušilavecvrátilnaďalšiekonanie
a rozhodnutie súdu prvej inštancie.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP.“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§
362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 CSP a nasl., bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel

k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i
až243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú

len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, exekúciu možno zastaviť
na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví
exekúciu (§ 57 ods. 1 citovaného zákona) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto
rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 citovaného zákona) podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie
okamihu, kedy tak má alebo môže vykonať, nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že všeobecný súd

rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na
ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Konajúci súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania a jednýmz takýchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu
vykonať.

11. V tejto súvislosti správne súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Ústavného súdu
SR z 12.05.2011 č. k. IV.ÚS 183/11 - 16, kedy v obdobných právnych veciach týkajúcich sa
posudzovania notárskej zápisnice ako exekučného titulu boli sťažnosti oprávneného odmietnuté ako
zjavne neopodstatnené.

12. Zákon nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z hľadiska toho, či mu predchádzalo alebo
nepredchádzalo preskúmanie veci súdom z hľadiska hmotného práva. V tomto zmysle notárska
zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje
vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti však je nevyhnutné dodať, že by nebolo možné
pripustiť exekúciu na základe notárskej zápisnice, najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku
vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je nutné

bezpodmienečne trvať.

13. Notárska zápisnica sp. zn. N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa 10.10.2003 bola označená ako
exekučný titul, podľa ktorého exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Notárska zápisnica
je ako procesno-právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho

a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice je jej podstatnou náležitosťou, tento prejav vôle dlžníka (povinného) robí z notárskej zápisnice
právny titul spôsobilý na exekúciu.

14. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca hlavný dôraz kládol na výslovný

súhlas povinnej osoby s exekúciou. Nepochybne až tento prejav vôle povinného realizuje z notárskej
zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej
obsahu.

15. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že pri zastupovaní povinnej pri spisovaní

notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok
osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného. Oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša
Kušníra vo formulárovej zmluve o úvere a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinnej. Za povinnú
tak konal advokát, ktorý o povinnej osobe mohol mať v čase prijatia splnomocnenia len takú vedomosť,
že je v omeškaní s peňažným záväzkom a že si ho povinná nevybrala. Tento stav nasvedčuje, že prijatím

splnomocneniasaadvokátzaviazalkonaťpodľapokynovavprospechoprávnenéhostým,žeexistencia
tohto právneho vzťahu medzi splnomocnencom dlžníka a oprávneným sa dá vyvodiť zo splnomocnenia
bez spísania notárskej zápisnice. Dlžník sa udeleným splnomocnením vopred vzdal svojho práva na
uznanie, resp. neuznanie dlhu v čase, keď ešte nemal a ani nemohol mať vedomosť o jeho prípadnom
vzniku a výške.

16. Keďže ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady
relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez
ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Právny úkon urobený
zástupcom nespĺňajúcim podmienky upravené v ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je v zmysle

ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Ak v prejednávanej veci advokát Mgr. Tomáš
Kušnír nedisponoval platným plnomocenstvom, nemohol v mene povinnej uznať dlh a vysloviť súhlas s
vykonateľnosťounotárskejzápisniceakoexekučnéhotitulu.Notárskazápisnicapredloženáoprávneným
nespĺňapodmienkymateriálnevykonateľnéhoexekučnéhotituluatopreto,lebobolaspísanánazáklade
absolútne neplatného právneho úkonu.

17. K odvolacej námietke oprávneného, že povinná mohla udelené plnomocenstvo kedykoľvek odvolať,
odvolací súd poznamenáva, že táto je nedôvodná, keďže plnomocenstvo je neplatné. Neplatný právny
úkon nie je možné odvolať.

18. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že notárska zápisnica ako exekučný titul je v danom prípade v
rozpore so zákonom a nemá tak vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené
zákonné podmienky na vedenie exekúcie.19. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd

SR vyslovil, že: „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“ (porovnaj IV.ÚS 115/03).

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne (§

387 ods. 1 a 2 CSP).

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnej ani súdnemu exekútorovi

preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných
princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď povinnému ani exekútorovi žiadne trovy
v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti.

22. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).