Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Hargaš

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/81/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820010355
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3820010355.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Mariána Dunčka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanej D. B., nar. XX.XX.XXXX v B. B.,
trvale bytom B. B., časť G., F. XXXX/X, trestne stíhanej pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. septembra 2020, sp. zn. 0T/47/2020, na verejnom

zasadnutí dňa 09.februára 2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. septembra 2020, sp. zn. 0T/47/2020 bola obžalovaná
D. B. uznaná vinnou zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek
1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 27.07.2020 v čase okolo 18.49 hod. po tom,

čo požila alkoholické nápoje a mala v ten istý deň v čase o 18.49 hod. zistený obsah alkoholu 1,18
mg/l a v čase o 19.20 hod. obsah alkoholu 1,13 mg/l, viedla motorové vozidlo značky Hyundai i30 s
evidenčným číslom B.-XXX/M., ktoré bolo v jej držbe a výlučnom vlastníctve, v meste X. po F. ulici pri
rodinnom dome č. XXX/XX.

Za to bola odsúdená podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l), n) Trestného

zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona na trestu odňatia slobody vo výmere 5 ( päť) mesiacov, výkon
ktorého jej bol podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 26 (dvadsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 3, § 36 písm. l) a § 38 ods. 3 Tr. zák. bol obžalovanej uložený aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá vo výmere 6 (šesť) rokov.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu
odvolanie do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku, ktoré smerovalo v
neprospech obžalovanej. Následne prokurátor odvolanie písomne odôvodnil. V úvode písomných
dôvodov prokurátor poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol nasledovné:
„V prvom rade poukazujem na to, že výroková časť písomne vyhotoveného rozsudku nie je v súlade

s tým, ako bol rozsudok vyhlásený dňa 22.09.2020, konkrétne v časti výrokov o treste. V písomnom
rozsudku absentuje uvedenie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Svedčí o
tom jednak zápisnica z hlavného pojednávania obsahujúca výrokovú časť rozsudku, jednak zvukový
záznam (nahrávka) z hlavného pojednávania a jednak samotné odôvodnenie napadnutého rozsudku, v
ktorom samosudca odôvodňoval aj použitie § 36 písm. n) Trestného zákona. Takisto prokurátor má vo
svojom zázname z účasti na hlavnom pojednávaní poznačené, že samosudca použil aj § 36 písm. n)

Trestného zákona, takže táto skutočnosť je v podstate nepochybná.Nesprávnosť výroku o treste (resp. jeho neprimeranosť) vidím v neuložení (absencii) trestu prepadnutia
veci - osobného motorového vozidla Hyundai i30 s evidenčným číslom B.-XXXM., ktorého hodnota ku
dňu 27.07.2020 bola 3.000,- eur, ktoré je bolo a aj je vo výlučnom vlastníctve obžalovanej a ktoré bolo

použité na spáchanie trestného činu, konkrétne prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky.

V danom prípade ide totiž zo strany obžalovanej D. B. o opakované vedenie motorového vozidlá
pod vplyvom alkoholu v intenzite trestného činu, keďže obžalovaná D. B. už bol trestným rozkazom
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T 63/18 z 01.10.2018, právoplatným dňa 16.10.2018,

odsúdená za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona
(viac ako 0,70 mg/1). A hoci toto odsúdenie je zahladené, konkrétne rozhodnutím z 22.05.2020, faktom
zostáva, že v priebehu ani nie 2 (dvoch) rokov, opäť viedla vozidlo pod vplyvom alkoholu, konkrétne
dňa 27.07.2020 (viac ako 1,10 mg/1). Z tohto je zrejmý postoj obžalovanej a hlavne jej sklon k páchaniu
tohto druhu trestnej činnosti, pretože predchádzajúce odsúdenie zjavne neviedlo u nej k žiadnej
náprave, neodradilo ju od páchania aktuálnej trestnej činnosti a neviedlo ani k ochrane spoločnosti

pred páchateľmi takýchto trestných činov. V tomto smere sa súdom 1. stupňa uložené tresty javia
ako nedostatočné, nemajúce schopnosť odradiť obžalovanú od ďalšieho vedenia motorového vozidla
pod vplyvom alkoholu a nemajúce schopnosť ochrániť spoločnosť. Skutočnosť, že obžalovaná bude
naďalejdisponovaťpredmetnýmmotorovýmvozidlom,vytváraideálnypriestornaopätovnénezvládnutie
svojich emócií (rozvod, zdravotné problémy, pitie alkoholu, neschopnosť kontrolovať sa v čase pod

jeho vplyvom) a na vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu. V tomto kontexte je síce zdravotný stav
a ťažká životná situácia obžalovanej jednou vecou, ale ochrana spoločnosti a nevinných vodičov a
chodcov druhou vecou. Pokiaľ súd 1. stupňa argumentuje tým, že prokurátor doposiaľ u odsudzovaných
pre obdobnú trestnú činnosť v minulosti takýto druh trestu nenavrhoval, prokurátor zas argumentuje
tým, že nie je ničím nezvyčajným, že právna prax sa neustále vyvíja a mení. Ako príklad možno

uviesť odsudzovanie páchateľov krádeží podľa § 212 ods. 2, písm. a) Trestného zákona a následné
odsudzovanie páchateľov takých istých krádeží podľa § 212 ods. 1, ods. 4, písm. b) Trestného zákona
a to bez legislatívnej zmeny, len v dôsledku zmeny výkladu a teda v dôsledku zmeny praxe (až do času
aktuálnej legislatívnej úpravy§ 212 a nasl. Trestného zákona).
Navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. OT 47/2020-91 zo

dňa 22.09.2020 v časti výroku o treste podľa § 321 ods. 1, písm. b), e) Trestného poriadku zrušil a sám
obžalovanej D. B. uložil podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku jednak tresty uložené 1. stupňovým
súdom, avšak aj za použitia § 36 písm. n) Trestného zákona a popri nich aj trest prepadnutia veci podľa §
60 ods. 1, písm. a) Trestného zákona, konkrétne prepadnutie motorového vozidla Hyundai i30, červenej
pastelovej farby, s aktuálnym evidenčným číslom B.-XXXM., VIN číslom: K s dátumom výroby/prvej

evidencie 20.02.2009, v hodnote 3.000,- eur, ktoré je vo vlastníctve obžalovanej D. B., nar. XX.XX.XXXX
a ktoré sa aktuálne nachádza na parkovisku pred Okresným dopravným inšpektorátom Okresného
riaditeľstva PZ Prievidza, pričom podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci
stane štát.

K podanému odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadrila obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu. V
úvode vyjadrenia obhajoba poukázala na výrokovú časť napadnutého rozsudku a obsah petitu odvolania
prokurátora. Ďalej obhajoba uviedla nasledovné:

„Zrejme nedopatrením došlo zo strany okresného súdu vo výroku k vynechaniu § 36 písm. n/ Tr. zák.

nakoľko v rámci odôvodnenia rozsudku súd konštatuje aj túto poľahčujúcu okolnosť a tak ako uvádza aj
okresný prokurátor vo svojom odvolaní, aj samotný zvukový záznam obsahuje uplatnenie poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. V tejto časti teda považujem odvolanie okresného prokurátora za
dôvodné, t.j. je potrebné v odsudzujúcom výroku uviesť aj túto poľahčujúcu okolnosť.

Pokiaľ ide o druhú časť odvolania, ktorým sa domáha prokurátor uloženia trestu prepadnutia veci -
osobného motorového vozidla Hyundai i30, evid. číslo B., k tomu uvádzam, že rozsudok Okresného
súdu v Prievidzi považujem za správny a zákonný. Súd správne postupoval tak, že mi neuložil trest
prepadnutia veci, pričom riadne svoj postoj k navrhovanému trestu zo strany okresného prokurátora,
odôvodnil.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. „Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadnyživot a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.“

V dôvodovej správe k § 34 ods. 1 Tr. zákona, trestný zákon definuje účel trest, jeho základné funkcie
a zásady pre uloženie trestov. Okrem represívnej a výchovnej funkcie trestu kladie dôraz na zásadu
humanity, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prípadu
a pomerom páchateľa. Základnou funkciou trestu je represívna funkcia, t.j. zabránenie možnej trestnej
činnosti, popri ktorej do popredia vystupuje aj výchovná funkcia, tak vo vzťahu k páchateľovi, t.j.

individuálnaprevencia,akoajjehoprostredníctvomnaostatnýchobčanov-potencionálnychpáchateľov,
t.j. generálna prevencia.

Už z tohto vyššie uvedeného znenia vyplýva, kladenie dôrazu na zásadu humanity. V rámci dokazovania
sa súd zaoberal jednak osobnými pomermi na mojej strane, ako aj okolnosťami uvedeného prípadu.
Je pravda, že som sa dopustila opätovne trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, za

ktorý som bola uznaná vinnou Okresným súdom Banská Bystrica v konaní 4T 63/18 z 01.10.2018. Moja
súčasná životná situácia však je veľmi ťažká a ovplyvnená, jednak skutočnosťou, že došlo k rozvodu
môjho manželstva, ale najmä z pohľadu zhoršenia môjho zdravotného stavu, čo do značnej miery
ovplyvnilo aj moju psychiku, čím nechcem ospravedlňovať svoje konanie. Som invalidnou dôchodkyňou
a poberateľkou nízkeho invalidného dôchodku, pričom i napriek závažnému zdravotnému stavu, som sa

vždy snažila pracovať a hľadať si vhodné zamestnanie. V súčasnej dobe mám platne uzavretú pracovnú
zmluvu so spoločnosťou Jaugar Land Rover v Nitre. Od mája 2021 som PN z dôvodu pretrvávajúceho
ochorenia a poškodenia chrbtice. V roku 2008 som bola prvýkrát operovaná v oblasti krčnej chrbtice
a v súčasnosti sa pripravuje operácia v bedrovej časti chrbtice, ktorú však je možné vykonať až po
špeciálnych neurologických vyšetreniach. Pre pretrvávajúce bolesti chrbtice musím chodiť pravidelne

na infúzie do Zdravomedu v Banskej Bystrici, na pravidelné rehabilitácie. Všetky tieto moje tvrdenia
môžem doložiť aj so stanoviskom lekára. Vlastnenie osobného motorového vozidla predpokladá v
mojom prípade možnosť použiť toto motorové vozidlo prostredníctvom tretích osôb pre možnosť mojej
dopravy na zdravotné vyšetrenie. Pri poškodení chrbtice, cestovanie autobusom, prípadne železničnou
dopravou, je jednak zdĺhavejšie a jednak menej pohodlné, čo mi spôsobuje bolesti a takto je možné

do určitej miery tento problém eliminovať. Odhliadnuc od uvedeného, zostatková hodnota motorového
vozidla bola podľa odborného vyjadrenia ustálená na sumu 3.000 Eur. Už to samo o sebe znamená, že
je to môj jediný majetok, ktorý mám a z ktorého v prípade predaja, môžem získať finančné prostriedky na
preklenutie ťažkej životnej situácie. Práve s poukazom na vyššie uvedené, súd správne posúdil okolnosti
prípadu, ako aj pomery páchateľa a postupoval tak, že mi trest prepadnutia veci neuložil.

Som toho názoru, že odôvodnenie okresného prokurátora, že som sa opakovane dopustila trestného
činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a že takto dôjde k eliminovaniu hrozby, aby som sa ďalej
nedopúšťala predmetnej trestnej činnosti, nie je namieste. V súčasnosti mi bol uložený trest zákazu
činnosti na šesť rokov. Predchádzajúci trest zákazu činnosti, ktorý mi bol uložený, som riadne vykonala

a nedopustila som sa žiadneho protiprávneho konania. Nie je teda žiadny dôvod domnievať sa, že by
som sa nepodrobila riadne uloženému trestu zákazu činnosti v trvaní šesť rokov.

Uložený trest Okresným súdom v Prievidzi je z môjho pohľadu dostatočný z hľadiska individuálnej aj
generálnej prevencie.

Vzhľadom na vyššie uvedené, v tejto časti navrhujem odvolanie okresného prokurátora zamietnuť ako
nedôvodné, pričom pokiaľ ide o prvú časť môjho vyjadrenia, navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne
rozsudok Okresného súdu v Prievidzi zrušil podľa § 321 písm. b/ Tr. por. pre chyby v napadnutých
výrokoch rozsudku a vo veci sám rozhodne podľa § 322 ods. 3 Tr. por. tak, že rozhodne tým istým

výrokom ako Okresný súd v Prievidzi a doplní výrok o § 36 písm. n/ Tr. zák..“

Na verejnom zasadnutí prokurátor navrhol podanému odvolaniu vyhovieť. Obhajoba navrhla odvolanie
zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkanýchchýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uložených trestoch, z obsahu odvolania prokurátora a
jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru,
pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v

odvolaní prokurátora nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o otázku správnosti samotného napadnutého rozsudku okresného súdu, na základe
preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaná urobila na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa
§ 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 8 Tr. por. Na základe
tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovanej, ktoré rozhodnutie o

vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade
nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovanej, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti
mohli byť len odvolaním prokurátora napadnuté výroky o uloženom treste obžalovanej.

Z odôvodnenia odvolania prokurátora vyplýva, že prokurátor namieta absenciu uvedenia aj poľahčujúcej

okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák. v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku a neprimeranú
miernosť uložených trestov výlučne pre neuloženie aj trestu prepadnutie veci, motorového vozidla vo
vlastníctve obžalovanej, v súvislosti s vedením ktorého sa dopustila predmetného trestného činu. Z
uvedených dôvodov prokurátor navrhoval zrušiť výroky napadnutého rozsudku o uložených trestoch
podľa § 321 ods. 1 písm. b), e) Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie
napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por., uvedeného v návrhu prokurátora
na rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní. Ako vyplýva z vyššie citovaných dôvodov
podaného odvolania, prokurátor v nich vecne nevytýka, že by sa okresný súd nezaoberal nejakou

konkrétnou skutočnosťou, významnou pre rozhodnutie o trestoch. Odvolací súd vo vzťahu k odvolaním
namietanému neuloženiu aj trestu prepadnutia veci poukazuje na to, že okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku sa zaoberal aj návrhom prokurátora na uloženie aj takéhoto druhu trestu a
vysvetlil, opierajúc sa o vykonaným dokazovaním zistené skutočnosti, prečo tomuto návrhu prokurátora
nevyhovel. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s názorom prokurátora o danosti

zákonného dôvodu na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Pokiaľideoprokurátoromnamietanúneprimeranúmiernosťtrestov,uloženýchobžalovanejnapadnutým
rozsudkom, prokurátor opiera túto neprimeranú miernosť len sklonmi obžalovanej k páchaniu takejto
trestnej činnosti, vyplývajúcimi z jedného záznamu v registri trestov o zahladenom odsúdení obžalovanej

pre rovnaký trestný čin. Aj keď sa možno stotožniť s názorom prokurátora o určitých náznakoch zo
sklonov obžalovanej k porušovaniu záujmu, chráneného ustanovením § 289 ods. 1 Tr. zák. v oblasti
dopravy, odvolací súd poukazuje na ďalšie okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku
uvedené a správne zistené skutočnosti, ktoré sú z hľadiska ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zák. rozhodné
pre ukladanie trestov a ktoré svedčia v prospech obžalovanej. Vo svetle týchto ďalších zistených

skutočností, svedčiacich v prospech obžalovaného, je aj podľa názoru odvolacieho súdu možné dospieť
k rozumnému záveru, podľa ktorého okresným súdom uložené tresty aj bez uloženia prokurátorom
navrhovaného trestu prepadnutia veci sú spôsobilé viesť obžalovanú ku sebareflexii v zmysle eliminácie
prípadných sklonov k porušovaniu záujmov chránených ustanovením § 289 ods. 1 Tr. zák. a teda
naplniť u obžalovanej výchovný účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. V neposlednom rade toto

odsúdenie pre obžalovanú znamená dôraznú výstrahu pred ďalším porušením záujmu chráneného
uvedeným ustanovením Trestného zákona, ktoré porušenie by s poukazom na ustanovenia § 61 ods.
5 a 7 a § 69 ods. 5 Tr. zák. okrem iného znamenalo aj nevyhnutnosť uloženia trestu zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá na doživotie bez zákonnej možnosti podmienečného upustenia od výkonu tohto
trestu. S poukazom na uvedené sa preto odvolací súd nestotožnil s názorom prokurátora o neprimeranej

miernosti trestov, uložených obžalovanej napadnutým rozsudkom okresného súdu.Nazákladepreskúmaniasprávnostiodvolanímnapadnutýchvýrokovrozsudkuokresnéhosúduodvolací
súd nezistil ani chyby odvolaním prokurátora nevytýkané, ktoré by však odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,

že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v
ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.