Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. február 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9CoCsp/23/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220203718
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1220203718.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: G. L., U..
XX.XX.XXXX, R. H. XXX/XXX, U., zastúpený AGM partners s.r.o., Hlavné námestie 3, Bratislava, IČO:
47 258 586, proti žalovanému: Ryanair Designated Activity Company, so sídlom Ryanair Dublin Office,
Airside Business Park, Swords, Co, Dublin, Ireland, spoločnosť registrovaná v Írsku pod č. 104547,
zastúpený alianciaadvokátov ak, s.r.o., Vlčkova 8/A, Bratislava, IČO: 36 679 771 o zaplatenie 250,- €
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21. júna
2021 č.k. 21Csp/78/2020-86, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti (výrok I.) z m e ň u j e tak,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 250,-€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 250,- € od 14.07.2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odvolanie žalobcu voči výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania (výrok II.) o d m i e t a .

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. žalobu zamietol, vo výroku II. návrh na

prerušenie konania zamietol a vo výroku III. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške
100%.

1.1. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanoveniami čl. 5 ods. 1 písm. c), ods.3, čl. 7 ods.
1 a bodu 14 odôvodnenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004, ktorým sa
ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v
prípadezrušeniaaleboveľkéhomeškanialetovaktorýmsazrušujenariadenie(EHS)č.295/91(ďalejlen

„nariadenie č. 261/2004“). Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi
stranami nebolo sporné, že žalobca mal zakúpenú letenku na let č. FR501 dňa 25.07.2018 z Bratislavy
do Bologne, let mal byť uskutočnený žalovaným ako leteckou spoločnosťou a že tento let bol zrušený
z dôvodu štrajku leteckej spoločnosti Ryanair (žalovaného). Rovnako spornými nebola dĺžka letu (607
km) od ktorej závisí výška uplatnenej náhrady podľa článku 7 nariadenia č. 261/2004. Bezpochyby tak
vznikol žalobcovi nárok na náhradu za zrušenie letu v súlade s ustanovením článku 5 ods. 1 písm.c) v
rozsahupodľačlánku7ods.1písm.a)nariadeniač.261/2004.Obranažalovanéhospočívalavuplatnení

liberačného dôvodu podľa článku 5 ods. 3 nariadenia 261/2004, kedy letecký dopravca nie je povinný
platiť náhradu, čo je v prípade, ak môže preukázať, že zrušenie letu bolo spôsobené mimoriadnymi
okolnosťami, ktorým mal byť štrajk jeho zamestnancov, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli
prijaté všetky primerané opatrenia. Poukázal zároveň na bod 14 odôvodnenia nariadenia č. 261/2004,podľa ktorého štrajk, ktorý ovplyvňuje prevádzku príslušného leteckého dopravcu je možné považovať
za mimoriadnu okolnosť.

1.2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil tým, že podstatným teda bolo posúdenie,
či štrajk zamestnancov leteckej dopravnej spoločnosti, žalovaného, možno pokladať za mimoriadnu
okolnosť, ktorej sa nedalo zabrániť ani pri prijatí všetkých primeraných opatrení. Zrušenie predmetného
letu bolo spôsobené štrajkom zamestnancov žalovaného v Taliansku. Žalovaný mal snahu štrajkom
zabrániť, zúčastňoval sa rokovaní so zamestnancami. Štrajky v roku 2018 trvali približne 10 mesiacov.

Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný v tejto časti nemohol ovplyvniť, urýchliť skončenie štrajku
svojich zamestnancov. Pokiaľ ide o charakter štrajku súd prvej inštancie dospel záveru, že išlo o
vnútorný štrajk, t. j. štrajk vlastného personálu, ktorý však nebol divým štrajkom, teda takým, ktorý
nebol vopred ohlásený a ktorý vznikol v dôsledku prekvapivého rozhodnutia zamestnávateľa. Štrajky
zamestnancov na základe výziev odborov zo dňa 25.07.2018 a 28.09.2018 ovplyvnili prevádzku letov na
šiestich talianskych základniach spoločnosti Ryanair a zúčastnilo sa ich približne 9% palubnej posádky

z Talianska, ktorá mala v daný deň prevádzkovať lety. Z bodu 14 odôvodnenia nariadenia č. 261/2004
vyplýva, že mimoriadnou okolnosťou, ktorej sa nedalo zabrániť sú aj štrajky, ktoré ovplyvňujú prevádzku
príslušného leteckého dopravcu. V danom prípade štrajk zamestnancov žalovaného v Taliansku dňa
25.07.2018 jednoznačne ovplyvnil prevádzku žalovaného, leteckého dopravcu došlo k zrušeniu letu.
Nie je možné vyvodiť, že štrajk, ktorý ovplyvňuje prevádzku leteckého dopravcu je možno posúdiť ako

mimoriadnu okolnosť len v prípade vonkajšieho štrajku (štrajku tretích osôb, zamestnancov letiska). Ide
o mimoriadnu okolnosť, ktorej sa nepodarilo zabrániť ani prijatím primeraných opatrení. Žalovaný tak
nie je povinný platiť žalobcovi uplatnenú náhradu.

1.3. Rozhodnutie v časti zamietnutia návrhu na prerušenie konania (výrok II.) odôvodnil ustanoveniami

§ 162 ods. 1 písm. c) C.s.p , keď dospel k záveru, že nebol daný dôvod na podanie prejudiciálnej
otázky. Podstatným bolo posúdenie, či štrajk zamestnancov leteckej spoločnosti možno pokladať za
mimoriadnu okolnosť a či v prípade zrušenia letu z dôvodu štrajku zamestnancov žalovaného boli
naplnené liberačné dôvody, ktoré by vylučovali zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu. Súd prvej
inštancie mal za to, že aplikácia ustanovení čl. 5 ods. 3 a tiež bodu 14 odôvodnenia nariadenia č.

261/2004 nevyvolávajú pochybnosti. V bode 14 odôvodnenia nariadenia č. 261/2004 sa považujú štrajky
za mimoriadne okolnosti, ktoré ovplyvňujú prevádzku leteckého dopravcu avšak bez rozlišovania toho
či ide o štrajk vnútorný alebo vonkajší (štrajk tretích osôb, zamestnancov letiska).

1.4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p., keď úspešnému

žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a to v celom rozsahu.
Žalobcanavrholnapadnutýrozsudokzrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.Odvolanie
podal z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.

2.1. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie dostatočne
nevysporiadal s problematikou štrajku na strane leteckého dopravcu ako žalovaného. Podstatné pre
rozhodnutie bolo posúdiť, či štrajk zamestnancov žalovaného možno považovať za mimoriadnu okolnosť
podľa nariadenia č. 261/2004. Súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia,

podľa ktorého bod 14 odôvodnenia nariadenia č. 261/2004 má medzi mimoriadnymi okolnosťami, ktoré
zbavujú leteckého dopravcu náhrady za zrušený let, na mysli všetky štrajky, ktoré ovplyvňujú prevádzku
leteckého dopravcu. Súd prvej inštancie nevzal od úvahy vyjadrenia žalobcu. Žalobca má za to, že
vyššie uvedený štrajk nespadá do kategórie mimoriadnych okolností, ktoré zbavujú leteckého dopravcu
povinnosti platiť náhradu škody podľa článku 7 nariadenia č. 261/2004.

2.2. Štrajky zamestnancov v priebehu roka 2018 trvali niekoľko mesiacov, pričom nešlo o prekvapivé
akcie, ale o akcie dopredu plánované, o ktorých bol žalovaný dopredu informovaný. Napriek tejto
skutočnosti informoval žalovaný cestujúcich a medzi nimi aj žalobcu o zrušení letu až v deň odletu,
pričom ak by ich informoval dva týždne pred odletom, tak by im nárok na náhradu za zrušený let

nevznikol.

2.3. Žalobca v podanom odvolaní trvá na tom, že v danom prípade sa nejedná o mimoriadne okolnosti,
ktoré zapríčinili zrušenie predmetného letu. Svoj záver opiera o Oznámenie Komisie - Pokyny pre výkladnariadenia č. 261/2004, podľa ktorého všetky mimoriadne okolnosti uvedené v bode 14 odôvodnenia
nariadenia č. 261/2004 teda aj štrajk nemusia byť dôvodom na oslobodenie od povinnosti platiť náhradu,
alejepotrebnéindividuálneposúdenie.Zmyslomaúčelomnariadeniač.261/2004jechrániťcestujúceho

ako slabšiu stranu a spotrebiteľa, pre prípad žeby im bol odopretý nástup na palubu lietadla, alebo by
prišlo k zrušeniu či výraznému meškaniu letov. Naopak účelom nie je neprimerane zužovať a dávať
väčší priestor leteckým dopravcom zbaviť sa svoje zodpovednosti samotným odkazom na mimoriadne
okolnosti a striktný jazykový výklad tohto pojmu. Dôsledkom rozlišovania štrajkov podľa vnútroštátneho
práva na legálne a nelegálne, či musia byť kvalifikované ako mimoriadne okolnosti v zmysle článku 5

ods. 3 nariadenia č. 261/2004 by totiž bolo, že právo cestujúcich na náhradu by záviselo na právnych
predpisoch sociálnej oblasti vlastných každému členskému štátu. Žalovaný prenáša na žalobcu, ako
cestujúceho dôsledky jednania medzi zamestnancami žalovaného a žalovaným, ktoré nemôžu cestujúci
nijak ovplyvniť. Žalobca svoj názor opiera aj o rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, sp. zn. C-28/20 Airhelp
Ltd proti Scandinavian Airlines SystemDenmark - Norway -Sweden. V danom prípade sa jednalo o
vnútorný štrajk zamestnancov žalovaného, tento štrajk bol predvídateľný, nakoľko štrajkových akcií ktoré

boli dopredu oznámené a uskutočnené sa uskutočnilo viacero a išlo o štrajk, ktorý podľa judikatúry
Súdneho dvora EÚ svojou povahou a pôvodom týkal bežného výkonu činnosti žalovaného ako leteckého
dopravcu, pričom ako taký nespadá do kategórie mimoriadnych okolností.

3. K podanému odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

4. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu
podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k
záveru,žeodvolaniežalobcujedôvodné,pretobolopotrebnénapadnutýrozsudokzmeniťvzamietajúcej

časti podľa § 388 C.s.p. a pokiaľ ide o výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania tak odvolanie
v tejto časti je treba podľa § 386 ods. 1 písm. c/ C.s.p. odmietnuť.

5. Podľa bodu 14 odôvodnenia nariadenia č. 261/2004, tak ako je to uvedené v Montrealskom dohovore,
záväzky prevádzkujúcich leteckých dopravcov by mali byť obmedzené alebo by mali byť od nich leteckí

dopravcoviaoslobodenívprípadoch,keďbolaudalosťspôsobenámimoriadnymiokolnosťami,ktorýmsa
nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia; také okolnosti môžu nastať najmä
v prípadoch politickej nestability, meteorologických podmienok nezlučiteľných s vykonaním príslušného
letu, rizík bezpečnostnej ochrany, neočakávaných nedostatkov, ktoré sa týkajú bezpečnosti letu a
štrajkov, ktoré ovplyvňujú prevádzku príslušného leteckého dopravcu.

5.1.Podľačlánku5ods.1písm.c)nariadeniač.261/2004,vprípadezrušenialetupríslušnýmcestujúcim
príslušní cestujúci majú právo na náhradu od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s článkom
7, pokiaľ:
i) neboli informovaní o zrušení letu aspoň dva týždne pred plánovaným časom odletu; alebo

ii) neboli informovaní o zrušení v časovom úseku od dvoch týždňov do siedmich dní pred plánovaným
časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne dve hodiny
pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne štyri hodiny po
plánovanom čase príletu.
iii) neboli informovaní o zrušení do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté

presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne hodinu pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť
konečné cieľové miesto maximálne dve hodiny po plánovanom čase príletu.

5.2. Podľa článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť
náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami,

ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.

5.3. Podľa článku 7 ods. 1 nariadenia č. 261/2004, keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci
dostanú náhradu v nasledovnej výške:
a) 250 € v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1500 km alebo menej;

b) 400 € v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1500 km a všetkých ostatných letov od 1500
km do 3500 km;
c) 600 € v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b),Pri stanovení vzdialenosti je základom posledné cieľové miesto, do ktorého cestujúci kvôli odmietnutiu
nástupu alebo zrušeniu, príde neskôr ako je plánovaný čas príletu.

6. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bolo preukázané (uvedené ani nebolo medzi
stranami sporné), že žalobca ako cestujúci si u žalovaného ako leteckého dopravcu zakúpil letenku
na let č FR501 na deň 25.07.2018 z Bratislavy do Bologne. Uvedený let bol zrušený z dôvodu štrajku
ohláseného odborovými zväzmi zamestnancov žalovaného na deň 25.07.2018. Z dôvodu zrušeného
letu si žalobcu u žalovaného požadoval náhradu za zrušený let podľa článku 5 ods. 1 písm. c) a článku 7

ods. 1 nariadenia č. 261/2004 vo výške 250 €. Dĺžka letu, od ktorej závisí rozsah náhrady nebola sporná
a bola 607 km. Žalovaný s náhradou nesúhlasil, nakoľko podľa jeho názoru v danom prípade existovali
liberačné dôvody podľa článku 5 ods. 3 a bodu 14 odôvodnenia nariadenia č. 261/2004, ktoré mali
spočívať v štrajku zamestnancov leteckej spoločnosti vyvolaných odborovými zväzmi zamestnancov
žalovaného. Štrajk zamestnancov zo dňa 25.07.2018 bol vyvolaný na základe výzvy odborov.

7. Základnou otázkou, s ktorou sa v posudzovanom spore bolo potrebné vysporiadať, je posúdenie,
či štrajk zamestnancov leteckej spoločnosti, ktorý bol vyhlásený odborovými organizáciami, a ktorý
je v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi možno považovať za mimoriadnu okolnosť, ktorá
podľa bodu 14 odôvodenia nariadenie a článku 5 ods. 3 nariadenie č. 261/2004 zbavuje leteckú
spoločnosť zodpovednosti za náhradu za zrušený let podľa článku 5 ods. 1 psím. c) a článku 7 ods. 1

nariadenia č. 261/2004. Súd prvej inštancie pri svojom právnom posúdení dospel k záveru, že takýto
štrajk, t. j. vnútorný štrajk zamestnancov leteckej spoločnosti žalovaného a nejde pritom o divý štrajk
zamestnancov leteckej spoločnosti (ktorý nie je dopredu ohlásený), predstavuje mimoriadnu okolnosť,
ktorá zbavuje žalovaného náhrady za zrušený let. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
uznesenia konštatoval, že žalobcom uvádzaná judikatúra sa na daný spor nevzťahuje.

8. Odvolací súd sa s vyššie uvedeným názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje. Podľa názoru
odvolacieho súdu, súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s otázkou, ktorá sa týkala liberačných
dôvodov na zbavenie zodpovednosti za náhradu za zrušený let. Závery súdu prvej inštancie boli prijaté
bez zohľadnenia aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ. Jedným z predmetov úpravy nariadenia č.

261/2004 je náhrada pre cestujúcich, ktorý let bol zrušený alebo má veľké meškanie. Tieto skutočnosti
majú negatívny vplyv na cestujúcich. Zodpovednosť leteckého dopravcu za zrušený alebo zmeškaný let
nie je absolútna a nariadenie č. 261/2004 počíta s liberačnými dôvodmi, ktoré spočívajú v mimoriadnych
okolnostiach, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.
Povinnosťou leteckého dopravcu je preukázať existenciu a spojitosť medzi mimoriadnymi okolnosťami a

meškanímalebozrušenímletu,žesatomunedalozabrániťanizaprijatiavšetkýchprimeranýchopatrení.
Nariadenie č. 261/2004 v bode 14 odôvodnenia predmetného nariadenia obsahuje demonštratívny
výpočet okolností, ktoré by mohli mať za následok vznik mimoriadnych okolností, ktoré zbavujú
leteckého dopravcu zodpovednosti za zrušený let. V uvedenom výpočte je medzi takéto okolnosti
zaradený aj štrajk. Ďalší výklad pojmu mimoriadne okolnosti bol ponechaný na judikatúru Súdneho

dvora EÚ. Treba uviesť, že nebolo zámerom normotvorcu priznať charakter oslobodzujúcich okolností
od povinnosti náhrady pre cestujúcich v prípade zrušenia letu všetkým mimoriadnym okolnostiam, ale
iba tým, ktorým sa nebolo možné vyhnúť, hoci boli prijaté všetky opatrenia. Z toho vyplýva, že všetky
mimoriadne okolnosti nie sú oslobodzujúce, je úlohou toho, kto má v úmysle sa ich dovolávať okrem
iného preukázať, žeby sa im v každom prípade nedalo vyhnúť opatreniami prispôsobenými situácii, to

znamená takými, ktoré v čase, keď tieto mimoriadne okolnosti nastanú zodpovedajú najmä podmienkam
technicky a hospodársky znesiteľným pre dotknutého leteckého dopravcu (rozsudok Súdneho dvora
EÚ z 22.12.2008 sp. zn. C-549/07, bod 39 a 40). Pokiaľ ide o štrajk ako liberačný dôvod, tak aj v tejto
problematike zaujal Súdny EÚ vo svojej judikatúre stanovisko. Je potrebné rozlišovať medzi vnútorným
štrajkom (štrajkom zamestnancom leteckého dopravcu) a vonkajším štrajkom (štrajkom tretích osôb,

zamestnancov letiska) Súdny dvor vo svojej judikatúre dospel zatiaľ k záveru, že len vonkajší štrajk napr.
štrajk zamestnancov letiska je považovaný za mimoriadnu okolnosť, ktorá zbavuje leteckého dopravcu
náhrady za zrušený let (rozsudok Súdneho dvora zo 4.10.2012, sp. zn. C-22/11). Pokiaľ ide o vnútorný
štrajk tak Súdny dvor EÚ v rozsudku Súdneho dvora zo dňa 17.04.2018 sp. zn. C - 195/17, vyslovil
záver, že divoký štrajk, v dôsledku nečakaného rozhodnutia a v nadväznosti na výzvu, ktorá nepochádza

od zástupcov zamestnancov podniku, ale spontánne od samotných zamestnancov nepadá pod pojem
mimoriadne okolnosti. Už z tohto rozhodnutia mohlo byť súdu prvej inštancie zrejmé, že ak Súdny dvor
divoký štrajk nepovažuje za mimoriadnu okolnosť, tak nie je možné ani štrajk zamestnancov, ktorý bol
riadne ohlásený zástupcami zamestnancov považovať za mimoriadnu okolnosť, a to z dôvodu, že ouvedenom štrajku vedel a mal možnosť prijať primerané opatrenia, nakoľko konflikt so zamestnancami
ohľadomvyjednávaniaopracovnýchpodmienkachjemožnépovažovaťzabežnúsúčasťvýkonučinnosti
leteckého dopravcu ( bod 32 vyššie uvedeného rozsudku).

8.1. Udržateľnosť vyššie uvedeného právneho posúdenia podporuje aj aktuálne rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ č. C-28/20 z 23. marca 2020 vo veci Airhelp Ltd proti Scandinavian Airlines System
Denmakr - Norway - Sweden , v ktorom Súdny dvor rozhodol, že štrajkové hnutie, ktoré je zvolané
odborovým zväzom zamestnancov prevádzkujúceho leteckého dopravcu pri dodržaní podmienok

stanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi, najmä nimi vyžadovanej lehoty na predchádzajúce
oznámenie, s cieľom vyjadriť požiadavky zamestnancov tohto dopravcu, a ku ktorému sa pripojí
kategória zamestnancov nevyhnutných na uskutočnenie letu, nespadá pod pojem mimoriadna okolnosť
podľa článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004. Štrajk je konfliktná udalosť medzi zamestnancom a
zamestnávateľom, ktorého cieľom je ochromiť zamestnávateľa, zostáva jedným z možných prejavov
sociálneho vyjednávania, a preto ho treba pokladať za udalosť, ktorá je súčasťou bežného výkonu

zamestnávateľ bez ohľadu na osobitosti dotknutého trhu práce (bod 28 uvedeného rozsudku). Právo na
štrajk majú zamestnanci garantované článkom 28 Charty základných práv Európskej únie a skutočnosť,
že sa ho títo zamestnanci dovolávajú a začnú v tomto smere konať, je potrebné považovať za
predvídateľnú pre každého zamestnávateľa, najmä ak je takýto štrajk ohlásený (bod 32 uvedeného
rozsudku).

8.2. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že v danom prípade je potrebné vykladať
článok 5 ods. 3 nariadenia 261/2004 v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, a
to tak, že v danom prípade na strane žalovaného neboli dané podmienky na zbavenie sa povinnosti
platiť náhradu žalobcovi za zrušený let. Tak ako bolo uvedené vyššie štrajk zamestnancov žalovaného

leteckého dopravcu nie je možné považovať za mimoriadnu okolnosť.

9. Nakoľko ostatné skutočnosti neboli medzi stranami sporné, má odvolací súd za to, že z dôvodu
zrušenia letu, na ktorý si žalobca zakúpil letenku sú naplnené podmienky podľa článku 5 ods. 1 písm.
c) nariadenia č. 261/2004 na priznanie náhrady za zrušený let podľa článku 7 nariadenia č. 261/2004.

Keďže let, ktorého sa mal žalobca zúčastniť bol na vzdialenosť kratšiu ako 1500 km, patrí žalobcovi
náhrada podľa článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 261/2004, a to vo výške 250,- € a preto je žalovaný
povinný nahradiť žalobcovi náhradu za zrušený let v tejto výške.

10. Okrem istiny má žalobca nárok i na úrok z omeškania. O úrokoch z omeškania odvolací súd rozhodol

v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca výzvou zo dňa 21.2.2019 (č.l. 14 spisu)
doručenou žalovanému v tento deň vyzval žalobcu na zaplatenie dlhu do 10 dní. To znamená, že
žalovaný sa dostal do omeškania už dňom 4.3.2019. Odvolací súd v zmysle § 216 ods. 1 C.s.p.
viazaný žalobným návrhom zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania až
od 14.7.2020 do zaplatenia. Výška úrokov z omeškania je ustanovená § 3 nariadenia vlády č. 87/1995

Z. z., podľa ktorého je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K rozhodnému dňu táto
úroková sadzba bola vo výške 0 %, preto sadzba úrokov z omeškania predstavuje 5 % ročne.

11. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti

(výrok I.) zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sumu 250,-€ spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 250,-€ od 14.07.2020 do zaplatenia, a to všetko do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

12. Žalobca odvolaním napadol celý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, t.j. aj výrok ktorým zamietol

návrh žalobcu na prerušenie konania (výrok II.) . Civilný sporový poriadok v § 357 písm. n/ pripúšťa
odvolanie voči uzneseniu o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164 C.s.p., teda iba
proti pozitívnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým konanie prerušil, (podľa tam uvedených
zákonných ustanovení). Ak súd rozhodne negatívne, teda konanie nepreruší, ako v tomto prípade, keď
zamietol návrh na prerušenie konania, odvolanie prípustné nie je (pozri aj Uznesenie Najvyššieho súdu

SR zo 4. decembra 2018, sp. zn. 1Obo/15/2018). Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalobcu
proti výroku rozsudku ktorým zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania (výrok II.) podľa § 386 písm.
c/ C.s.p. odmietol.13.Onáhradetrovkonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.2vspojenís§255ods.1a§262ods.
1 C.s.p.. V konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania (prvoinštančného i odvolacieho) v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle §

262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,

§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).