Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. február 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/128/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720201365
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5720201365.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne: Y. L., nar. XX. XX.
XXXX, bytom P. X, H., zastúpenej AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, Martin,
IČO: 36 868 108, proti žalovanej: F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, H. - J., zastúpenej JUDr.
Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom Y. X. XXXXX/XXB, H., o ochranu osobnosti, na odvolanie

žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 17C/9/2020-162 zo dňa 29. júla 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým konanie medzi účastníkmi čiastočne zastavil (I.), p o n
e c h á v a nedotknutý.

V ostatných častiach (II., III.) rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin po tom, čo zastavil konanie o nároku žalobkyne na
úhradu nemajetkovej ujmy, vo zvyšku žalobu zamietol a priznal žalovanej nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 11, § 13 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, keď konštatoval, že vykonaným dokazovaním v priebehu konania nebolo preukázané, že by
žalovaná zasiahla do práva na ochranu osobnosti žalobkyne spôsobom objektívne spôsobilým znížiť
dôstojnosť, vážnosť a česť žalobkyne v spoločnosti. Ani jeden zo svedkov vypočutých v konaní podľa

názoru súdu nepotvrdil, že by sa žalovaná o žalobkyni vyjadrovala hanlivo alebo že by mala tvrdiť o
nej skutočnosti, že je zlodejka a pod. Jedinou osobou, pred ktorou sa žalovaná hanlivým spôsobom
vyjadrila, bol jej vtedajší manžel a uvedené vyjadrenie odznelo za nesmierne vyostrenej situácie medzi
manželmi, v súkromí, keď žalovaná podozrievala manžela z nevery a takéto vyjadrenie nebolo spôsobilé
vyvolať akékoľvek ohrozenie alebo narušenie chránených práv žalobkyne, ibaže by uvedené tvrdenia
ďalej v spoločnosti rozširoval jej bývalý manžel a za takéto tvrdenia by už potom žalovaná nemohla niesť
zodpovednosť. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prihliadol na úspech žalovanej v

konaní a priznal jej náhradu trov voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku, čo do zamietavajúcej časti podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žalobkyňa. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti
zmeniť, jej návrhu v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať žalovanú k náhrade trov celého konania. Podľa
jej názoru súd prvej inštancie pochybil, keď nevyhodnotil jednotlivé dôkazy vo vzájomných súvislostiach,

následkom čoho potom dospel i k nesprávnemu právnemu názoru. Minimálne štyria svedkovia boli
prítomní pri neoprávnenom zásahu do práv žalobkyne žalovanou, kedy priamo žalovaná uvádzala
nepravdivétvrdenianaadresužalobkyne.Súdnaviacnebralvúvahuanipriestupkovékonanieavydanierozkazu o uložení sankcie za priestupok, ktorý tvorí súčasť spisu, kde F. G. bola uznaná vinnou zo
spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, keď rozprávala o žalobkyni, že je kleptomanka
a že mala kradnúť alkohol v Bille a Kauflande. V tomto konaní bola vypočutá aj ďalšia svedkyňa E. J.,

ktorá vypovedala, že počula skupinku ľudí ako sa rozprávali o žalobkyni, že mala kradnúť alkohol a je
kleptomankou, pričom pri rozhovore počula aj to, že túto informáciu mali mať od žalovanej. Celkový
dojem prvotnej informácie od žalovanej pôsobil ako dôveryhodná informácia, ktorá pochádzala od
dôveryhodnej osoby, čo potvrdil aj svedok H. G., ktorý nemal pochybnosti na základe prezentovaného
zdroja žalovanou o dôveryhodnosti danej informácie. Verejnosť prezentovaných nepravdivých tvrdení

nie je podmienkou, aby došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti práv žalobkyne. Aj nepravdivé
tvrdenie prezentované ako pravdivé viacerým osobám v súkromí môže spôsobiť neoprávnený zásah
do osobnosti, pričom v tomto prípade je evidentné, že informácia prvotne adresovaná iba niekoľkým
osobám sa rozšírila medzi viaceré osoby.

3. Žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdiť. Súd podľa jej názoru vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a správne rozhodol.
Trvá na tom, že hanlivé slovo na žalobkyňu uviedla len svojmu vtedajšiemu manželovi, čo vyplynulo
z ich hádky a takéto konanie nebolo spôsobilé objektívne zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti
žalobkyne takým spôsobom, že by došlo k ohrozeniu jej vážnosti v spoločnosti. Žalobkyňa je i naďalej
v blízkom vzťahu s jej bývalým manželom a pokiaľ jej on túto skutočnosť oznámil, nemôže niesť za

to zodpovednosť. Aj napriek tomu v minulosti chcela urovnať vzťahy so žalobkyňou, ale táto sa s ňou
odmietla rozprávať, a preto je prekvapujúce, že v súčasnosti požaduje ospravedlnenie, keď v minulosti
na tom netrvala.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 379, § 380 CSP a bez

nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne
správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v

takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP).

6. Za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti je potrebné považovať konanie, ktoré smeruje
proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívne spôsobilé znížiť jej dôstojnosť,
vážnosť a česť a ktoré ohrozuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti.

7. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom súd prvej inštancie postupoval správne, keď v priebehu
konania skúmal, či zo strany žalovanej došlo k takému konaniu, ktoré bolo objektívne spôsobilé znížiť jej
dôstojnosť, vážnosť a česť a ohroziť jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. V tomto smere vykonal
vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď žalobu zamietol. Z dôvodov

napadnutého rozhodnutia je zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností súd pri rozhodovaní vychádzal,
i to, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, tak ako to podrobne zdôvodnil v bodoch 22. až 23.
odôvodnenia rozhodnutia, s ktorými dôvodmi sa i odvolací súd, tak ako je vyššie uvedené, stotožnil.

8. Je nepochybné, že k narušeniu vzťahov medzi účastníkmi došlo po tom, čo žalovaná podozrievala

svojho vtedajšieho manžela H. G. z udržiavania známosti so žalobkyňou. Práve vtedy pri vzájomnej
hádke mala uviesť i hanlivé vyjadrenia na adresu žalobkyne, čo potvrdil i svedok H. G.. Ostatní vypočutí
svedkovia z okruhu blízkych známych účastníkov mali informácie len sprostredkovane a za takéhoto
stavu i podľa názoru odvolacieho súdu nemožno konštatovať, že by konanie žalovanej vyvolané hádkou
v domácnosti s manželom bolo bez ďalšieho objektívne spôsobilé znížiť dôstojnosť žalobkyne. Aj

svedkovi H. G. ako vtedajšiemu manželovi žalovanej muselo byť zrejmé, že prípadné hanlivé vyjadrenia
z jej strany sú ovplyvnené psychickým rozpoložením, vyplývajúcim zo vzájomnej hádky.

9. Pokiaľ žalobkyňa v odvolacom konaní poukazovala na závery z priestupkového konania, aj v
tomto smere súd prvej inštancie postupoval správne, keď túto skutočnosť vyhodnocoval v súvislosti

so všetkými vykonanými dôkazmi, ako i s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu, lebo pri
skúmaní intenzity zásahu do práva na ochranu osobnosti súd nie je viazaný rozhodnutím orgánu
prejednávajúceho priestupok.10. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP s použitím ust. § 255
ods. 1 CSP a priznal žalovanej ako úspešnej účastníčke nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).