Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. november 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22C/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116204294
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Anovčinová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2116204294.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobcu: J. S., X.. XX.XX.XXXX, trvale

bytom L. XX, M., zastúpený splnomocnencom Mgr. Mgr. Pavlom Sojkom, PhD., advokátom, so sídlom
Námestie Matice slovenskej 4262/23, Dubnica nad Váhom, IČO: 42 152 101, proti žalovanej: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, IČO:
00 166 073, za účasti intervenienta na strane žalovanej: JUDr. Peter Juhás, súdny exekútor, so sídlom
Matuškova 1, Trnava, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej a intervenientovip r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 25.02.2016 domáhal, aby súd žalovanú
zaviazal zaplatiť mu sumu vo výške 9.569,35 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy
4.569,35 Eur od 08.01.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil
tým, že v exekučnej veci oprávneného: E. O., proti povinnému: CAREL s.r.o., vedenej u súdneho
exekútora: JUDr. Petra Juhása pod sp. zn. EX 922/08 sa žalobca zúčastnil dražby hnuteľných vecí: 4
ks panelových typizovaných garáži a 1 ks konštrukčnej dielne - prestrešenie (ďalej aj „predmet dražby“),

ktorá sa konala dňa 26.05.2010 o 10.00 hod v sídle exekútorského úradu súdneho exekútora. Na
dražbe exekútor udelil príklep k predmetu dražby za cenu v celkovej výške 3.150,- Eur. Podaním zo
dňa 03.08.2011 podal žalobca: F. Ž., X.. XX.XX.XXXX, L. Š. XX, V. proti žalobcovi žalobu o zaplatenie
1.704,12euraovypratanienehnuteľnostinachádzajúcejsavkat.úz.V.,LVč.XXXX,skladbezsúp.č.na
parc. č. XXXX/X. Žalobca počas celého súdneho konania obhajoval svoje vlastnícke právo k predmetu
dražby, ale Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 19C/114/2011-256 zo dňa 18.02.2015, právoplatným
dňa 05.05.2015 určil, že žalobca je povinný zaplatiť F. B. sumu 1.419,35 Eur, konanie o vypratanie

nehnuteľnosti zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol, pričom podľa uvedeného rozsudku sa žalobca nestal
vlastníkom vecí - premetu dražby, pretože nejde o hnuteľné veci, ale o nehnuteľnosti a žalobca nemal
platný nadobúdací titul (rozhodnutie o príklepe podľa § 148 Exekučného poriadku), a preto na žalobcu
nemohlo prejsť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zápisom do katastra nehnuteľností záznamom.
Žalobca plnil exekútorovi na základe neplatného (resp. nulitného) právneho úkonu, predstavujúceho
na účely zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) nesprávny úradný

postup súdneho exekútora, žalobcovi v príčinnej súvislosti s konaním dražby a udelením príklepu k
veciam, ktorých vlastníkom sa žalobca nestal a z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekútora
ani stať nemohol, vznikla škoda vo výške 3.150,- Eur predstavujúca plnenie zaplatené exekútorovi na
dražbe. Žalobcovi v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom vznikla aj ďalšia priama škodapredstavujúca náklad, ktorý musel žalobca zaplatiť F. Ž. z titulu užívania nehnuteľnosti. Žalobca užíval
garáže v dobrej viere vo vlastníctvo k nim, odvodzujúc svoje vlastníctvo od exekučnej dražby, pričom
táto ďalšia škoda predstavuje sumu vo výške, ktorá bola priznaná F. Ž. rozsudkom Okresného súdu

Trnava č. k. 19C/114/2011-256 zo dňa 18.02.2015 za obdobie od 26.05.2010 (od realizácie dražby) do
03.08.2011 vo výške 719,35 Eur + 700,- Eur = 1.419,35 Eur. Žalobca v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1
zákonač.514/2003Z.z.požiadalMinisterstvospravodlivostiSRopredbežnéprerokovanienároku,ktoré
ale podaním doručeným žalobcovi dňa 07.01.2016 posúdilo žiadosť žalobcu ako nedôvodnú. Žalobca
si zároveň uplatnil aj nárok na úrok z omeškania s poukazom na ustanovenie § 16 ods. 4 zákona č.

514/2003 Z. z. zo sumy nároku na náhradu škody vo výške 4.569,35 Eur od 08.01.2016 do zaplatenia v
sadzbe 5,05 % ročne. Podanou žalobou si žalobca zároveň uplatnil aj nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 5.000,- Eur, ktorá korešponduje rozsahu proti nesprávnosti úradného postupu a jeho
následkov, s ktorým bezprostredne súviseli osobné a zárobkové komplikácie žalobcu.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 30.11.2016 k žalobe uviedla, že žalobcom uplatnený nárok

považuje za nedôvodný v celom rozsahu, pretože nie sú splnené zákonné predpoklady pre vznik
nároku na náhradu škody v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z., a preto navrhla žalobu
ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaná argumentovala tým, že správnosť žalobcom
namietaného postupu súdneho exekútora je potrebné posudzovať v intenciách ustanovenia § 9 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z. z., pričom podľa názoru žalovanej nedošlo zo strany súdneho exekútora

k nesprávnemu úradnému postupu. Exekútor pri výkone dražby hnuteľných vecí neporušil žiadne z
relevantných procesných ustanovení vzťahujúcich sa na túto činnosť, postupoval v súlade so zákonom
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), čo
nespochybnil ani žalobca. Nesprávnosť v konaní súdneho exekútora spočívala nanajvýš v nesprávnom
vyhodnotení charakteru veci, ktoré boli predmetom dražby- súdny exekútor tieto garáže posúdil ako veci

hnuteľné. Neexistuje žiadne ustanovenie Exekučného poriadku, ktoré by súdnemu exekútorovi ukladalo
povinnosť akýmkoľvek spôsobom skúmať charakter veci, ktorej dražba sa má uskutočniť. Vzhľadom
na uvedené žalovaná postup súdneho exekútora nepovažuje za nesprávny, čím podľa jej názoru nie
je naplnený hneď prvý zákonný predpoklad nároku na náhradu škody, t. j. existencia právneho titulu.
Žalovaná sa z týchto dôvodov nestotožňuje s tvrdením žalobcu o neplatnosti udelenia príklepu súdnym

exekútorom. Zároveň žalovaná nedisponuje informáciou, že by došlo k jeho právoplatnému zrušeniu
z dôvodu jeho nezákonnosti. Ďalej žalovaná uviedla, že žalobcom uplatnená škoda, resp. ani jedna z
jej zložiek nenapĺňa znaky škody spôsobenej v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
súdneho exekútora. Odhliadnuc od existencie právneho titulu, žalovaná má za to, že tu existujú ďalšie
okolnosti, ktoré vylučujú, aby žalobca s úspechom mohol uplatniť svoj nárok podanou žalobou voči

štátu, pretože nezanedbateľnou okolnosťou je existencia bezdôvodného obohatenia tretej strany, ktorá
spôsobuje, že žalobca má nárok na jeho vydanie v dôsledku toho mu škoda uplatniteľná voči štátu
nevznikla. Podľa názoru žalovanej sa takýmto spôsobom v rámci žalobcom popísaného skutkového
stavu bezdôvodne obohatila obchodná spoločnosť CAREL, s.r.o.. V tomto smere žalovaná poukázala
na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 165/2012 zo dňa 13.02.2013, v

zmysle ktorého ďalej konštatovala, že žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škodu voči štátu, pretože
v danej veci existuje iný právny nárok - nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý vznik nároku
na náhradu škody vylučuje. Z uvedeného dôvodu podľa žalovanej žalobcom uplatnenú škodu v časti
predstavujúcej sumu 3.150,- Eur nemožno považovať za skutočnú škodu v zmysle zákona č. 514/2003
Z. z., preto je v tejto časti žaloba nedôvodná. Ďalej žalovaná vo svojom vyjadrení rozporovala tvrdenie,

že dôvodom vzniku nároku žalobcu na zaplatenie neuhradeného nájomného vo výške 1.419,35 Eur je
skutočnosť, že žalobca užíval garáže v dobrej viere vo vlastníctvo k nim, odvodzujúc svoje vlastníctvo
od exekučnej dražby, nakoľko žalobcovi povinnosť vyplatiť predmetnú sumu vyplývala v prvom rade z
nájomnej zmluvy, k uzavretiu ktorej došlo nepochybne v roku 2005 a v druhom rade právnym titulom
F. Ž. zakladajúcim jeho nárok na zaplatenie predmetnej sumy je právoplatný rozsudok Okresného súdu

Trnava. Nemožno preto prijať záver, že právnym titulom uvedeného nároku je postup súdneho exekútora
v exekúcii sp. zn. EX 922/08. K žalobcom uplatnenej nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že táto nebola
zo strany žalobcu relevantne odôvodnená. Podľa názoru žalovanej nedošlo k preukázaniu kumulatívnej
existencie zákonných predpokladov pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle zákona
č. 514/2003 Z. z.

3. Žalobca vo svojom stanovisku zo dňa 02.03.2017 poukázal na skutočnosť, že na to, aby súdny
exekútor mohol korektne a v súlade so zákonom realizovať procesne správne dražbu, musí byť splnený
zákonný predpoklad, že ide o takú vec (alebo právo či inú majetkovú hodnotu), ktorú možno uvedenýmpostupom speňažiť. Teda postupovať podľa ustanovení o speňažení nehnuteľnosti možno len vtedy,
ak je splnený predpoklad tvoriaci hypotézu, že ide o nehnuteľnosť. Na speňaženie hnuteľných vecí a
nehnuteľných vecí sa vyžaduje splnenie odlišných procesných podmienok, pri nesplnení ktorých ide o

postup exekútora v rozpore so zákonom, a keďže v týchto prípadoch exekútor autoritatívne nerozhoduje,
ide bez ďalšieho o nesprávny úradný postup. Žalobca ďalej uviedol, že skutočnosť, či dražená vec je
alebo nie je nehnuteľnosťou je otázkou skutkovou, nezávisí od toho, akú o nej má predstavu súdny
exekútor. To, že v prípade dražených garáží išlo o nehnuteľnosti, jednoznačne vyplýva zo znaleckého
dokazovania. Žalobca podotkol, že žiadne plnenie spoločnosti CAREL, s.r.o. v exekúcii neposkytol, v

dotknutom exekučnom konaní žalobca nebol z titulu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením v žiadnom
procesnoprávnom a ani hmotnoprávnom vzťahu so spoločnosťou CAREL, s.r.o. Žalobca plnil súdnemu
exekútorovi, pretože táto povinnosť mu vyplývala priamo z Exekučného poriadku, pričom pre žalobcu
je celkom bez právneho významu, ako exekútor naložil s peniazmi zaplatenými mu žalobcom ako ceny
dosiahnutej vydražením. Primárnym záujmom žalobcu bolo v predmetnej dražbe legálne nadobudnúť
predmetné stavby do svojho vlastníctva s možnosťou ďalej v nich podnikať. Ak by žalobca sám

vedel odborne posúdiť, že stavby sú nehnuteľnosťami a že postup súdneho exekútora je nezákonný,
na dražbe predmetných stavieb ako hnuteľných vecí by sa nezúčastnil. Žalobca taktiež dostatočne
preukázal mieru a intenzitu zásahu, trvanie ako aj dôsledky vyplývajúce z nesprávneho úradného
postupu exekútora, ktoré negatívne zasiahli do osobnostnej sféry žalobcu a spôsobili mu závažnú ujmu,
ktorá plne odôvodňuje priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch .

4. Podaním zo dňa 07.02.2017, doručeným súdu dňa 13.02.2017 došlo k vstupu intervenienta na starne
žalovanej podľa § 82 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) na základe
oznámenia žalovanej podľa § 86 CSP. Ako intervenient do konania vstúpil na strane žalovanej súdny
exekútorJUDr.PeterJuhás,pričomuviedol,ženárokžalobcunanáhraduškodyanemajetkovejpopiera.

5. Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 22C/60/2016-142 zo dňa 03.10.2018 žalobu zamietol a žalovanej
a intervenientovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Zamietnutie žaloby súd prvej
inštancie odôvodnil tým, že v prejednávanej veci nemal súd splnený predpoklad nesprávneho úradného
postupu súdneho exekútora pri vykonávaní dražby a nakoľko na vznik nároku na náhradu škody musia

byť podmienky splnené kumulatívne, považoval súd žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, na odvolanie žalobcu, uznesením č.k. 24Co/81/2019-167
zo dňa 02.07.2019 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude vec

znovu prejednať a vychádzajúc z výsledkov dokazovania posúdiť žalobou uplatnený nárok. Výsledky
vykonaného dokazovania je nevyhnutné potom vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného
hodnotenia dôkazov zakotveného v Článku 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a
v ustanovení § 191 ods. 1 CSP, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie
argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení

a potom vo veci znova rozhodnúť.

7. Súd prvej inštancie opätovne konal, vo veci nariadil pojednávanie a vychádzajúc z vykonaného
dokazovania vo veci výsluchom žalobcu, intervenienta, pripojeným spisom Okresného súdu Trnava sp.
zn. 19C/114/2011 ako aj ďalšími listinnými dôkazmi zo spisu uvedenými nižšie, mal za preukázaný

nasledovný skutkový stav.

8. Žalobca zotrval na svojich argumentoch tvrdiac, že v konaní preukázal existenciu a dôvodnosť
ním uplatnených nárokov. Na strane intervenienta došlo nesprávnym úradným postupom k porušeniu
ustanovení Exekučného poriadku v príčinnej súvislosti s čím vznikla žalobcovi, tak skutočná škoda ako

aj nemajetková ujma, ktorú si žalobca v žalobe vyčíslil. Konštatoval, že z nehnuteľnosti sa nestane
hnuteľná vec len ukončením nájomného vzťahu k pozemku, na ktorom sa nehnuteľnosť nachádza. Za
predmetnú škodu a nemajetkovú ujmu potom zodpovedá štát, a preto žalobca má za to, že by súd mal
žalobe vyhovieť a zaviazať pasívne vecne legitimovaného žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy spolu
s uplatneným príslušenstvom.

9. Žalovaná opätovne tvrdila, že nesprávny úradný postup súdneho exekútora nebol zo strany žalobcu
preukázaný. Rovnako tak nebol preukázaný ani vznik akejkoľvek majetkovej škody ani nemajetkovej
ujmy uplatniteľnej voči žalovanej zo strany žalobcu. Sumu 3.150,- Eur jednoznačne nemožno považovaťza eventuálnu škodu podľa § 17 ods. 1 zák. 514/2003, keďže v prípade tejto sumy si ju žalobca voči štátu
uplatňuje predčasne bez toho, že by sa predtým čo i len pokúsil o vymoženie tejto sumy od subjektu,
ktorého majetok bol o predmetnú sumu obohatený. Z dôvodu jednoznačne judikovanej prednosti práva

na vydanie bezdôvodného obohatenia pred právom na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci, je uvedená suma voči žalovanej zo strany žalobcu uplatnená predčasne a bezdôvodne. Ani v časti
sumy 1419,35 eur nemožno hovoriť o vzniku škody podľa § 17 zák. 514/2003. Táto suma bola žalobcom
zaplatená ako protihodnota za užívanie veci, čo samo osebe vylučuje jej posúdenie ako škody. Navyše
tomu tak bolo na základe právoplatného rozhodnutia súdu, čo jednoznačne vylučuje existenciu príčinnej

súvislosti medzi žalobou deklarovaným titulom a touto údajnou škodou. Nemajetkovú ujmu žalobca s
ohľadom na § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. jednoznačne ani len sčasti nepreukázal. Žalobca
jednoznačne nepreukázal zásah do svojho osobného, rodinného, spoločenského a pracovného života
v súvislosti s ním tvrdeným nárokom. Súd nie je viazaný právnym záverom vysloveným v inom súdnom
konaní, a to v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 19C/114/2011 a nie je viazaný ani znaleckým
posudkomtamvykonaným,ktorývtomtokonanímoholvykonaťlenakolistinnýdôkaz.Vprípadežalobcu

nie je daná kumulatívna existencia zákonom vyžadovaných predpokladov pre možnosť vzniku nároku
na náhradu škody v režime zákona č. 514/2003 Z.z..

10. Intervenient na strane žalovanej argumentoval tým, že v čase predaja predmetnej veci a vykonania
dražby išlo o dočasnú stavbu - prefabrikátové garáže, ktoré sú jednoznačne vecou hnuteľnou. Dražbu

vykonal v súlade so zákonom a vec vydražil ako vec hnuteľnú, nakoľko v čase vykonania dražby v
roku 2010 bola táto vec vecou hnuteľnou. Garáže boli zapísané pôvodne v katastri nehnuteľnosti ako
veci nehnuteľné, avšak išlo o dočasný zápis počas obdobia platnosti nájomnej zmluvy od 29.07.1996
až do roku 2001. V roku 2012 sa táto stavba na pozemku nemala nachádzať. Je nespochybniteľné,
že vec bola predaná ako vec hnuteľná, avšak v súlade so zákonom. Predmet dražby bol zapísaný

ako nehnuteľnosť len na obdobie platnosti zmluvy a išlo o dočasný zápis. Z kolaudačného rozhodnutia
jednoznačne vyplýva, že sa jednalo o dočasnú stavbu počas trvania nájmu, v čase dražby garáže
na pozemku nemali byť. Intervenient ako súdny exekútor vykonal obhliadku veci, pri ktorej zistil, že
ide o prefabrikátové garáže a takisto skúmal aj vlastníctvo v katastri nehnuteľností. Pri vykonávaní
dražby v katastri nehnuteľnosti nefiguroval žiaden nehnuteľný majetok firmy CAREL, s.r.o. a takisto aj

podľa vyjadrenia samotného vlastníka pozemkov, na ktorých stáli garáže. Po vykonaní ohliadky dospel
k jednoznačnému záveru, že vec má charakter mobilných garáži. Pôvodný vlastník draženej veci o
dražbe vedel, nenamietal, že by došlo k porušeniu jeho práv v dražbe. Nespochybnil závery znaleckého
posudku, avšak išlo o dočasnú stavbu, stratila účel a v čase vykonania dražby sa tam už nemala
nachádzať. Preto bola dražba vykonaná ako dražba hnuteľnej veci.

11. Dňa 26.05.2010 o 10.00 hod sa podľa ustanovenia § 125 Exekučného poriadku v priestoroch
Exekútorského úradu, Matuškova 1, Trnava za účasti súdneho exekútora JUDr. Petra Juhása
uskutočnila dražba hnuteľných vecí vo vlastníctve povinného: CAREL s.r.o., IČO: 34 105808, pričom
dražby sa zúčastnil oprávnený: E. O., X.. XX.XX.XXXX a dražiteľ - žalobca v tomto konaní. Vydražené

boli hnuteľné veci, 4 ks panelových typizovaných garáží - prenosných, každá v sume 650,- Eur a
prestrešenie (konštrukcia dielne) v sume 550,- Eur, teda celkom za sumu 3.150,- Eur. Príklep bol
udelený dražiteľovi (žalobcovi), ktorý sa stal vlastníkom a držiteľom predmetnej hnuteľnej veci. Pred
realizáciou dražby sa v exekučnom konaní EX/922/08 uskutočnil súpis majetku povinného: CAREL
s.r.o., a to dňa 26.04.2010, pričom z úradného záznamu je zrejmé, že súpis vykonal súdny exekútor

JUDr. Peter Juhás za prítomnosti zamestnanca exekútorského úradu, oprávneného (E. O.) a ako
nestranné osoby bol prítomný E. F. C. J. S. (žalovaný). V úradnom zázname sa konštatuje, že
bol vykonaný súpis hnuteľného majetku, garážových priestorov v počte 8 ks. Okresný súd Trnava
rozsudkom č. k. 19C/114/2011-256 zo dňa 18.02.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.05.2015
v právnej veci žalobcu: F. Ž., X.. XX.XX.XXXX proti žalovanému: J. S., X.. XX.XX.XXXX (žalobca v

tomto konaní) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.419,35 Eur, konanie v časti o vypratanie
nehnuteľnosti zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd mal
znaleckým dokazovaním za preukázané, že predmetná vec - garáž je vecou nehnuteľnou. Súd pritom
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu sa v predmetnej veci zaoberal ako predbežnou otázkou
vlastníckeho práva k predmetu nájmu (garáže - skladu), čo predpokladalo vyriešenie otázky, či je

predmet nájmu vecou hnuteľnou alebo nehnuteľnou. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vyhotoveného
znalkyňou A.. H. M. v predmetnom konaní vyplýva záver, že vec - sklad stojaci na parc. č. XXXX/
X zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. V. je vecou nehnuteľnou. Žiadosťou zo dňa 07.07.2015 požiadal
žalobca ako poškodený Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., kde za škodcu označil súdneho exekútora JUDr. Petra Juhása, pričom
ku škode malo dôjsť v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 922/08. Ministerstvo
spravodlivosti SR oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa

31.12.2015 žalobcu informovalo, že jeho žiadosti nebolo vyhovené a posúdil ju ako nedôvodnú, pretože
neboli splnené zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej
moci.

12. Žalobca pri výsluchu uviedol, že dražby, ktorá bola organizovaná intervenientom sa zúčastnil z

dôvodu, že v tom čase sa v daných priestoroch nachádzal a vykonával tam živnostenskú činnosť.
Obával sa o svoju prácu v prípade, ak by predmetné garáže vydražil niekto iný, preto sa zúčastnil
dražby. Cenu za vydraženú garáž zaplatil intervenientovi v hotovosti. Následne v konaní vedenom
na tunajšom súde pod sp. zn. 19C/114/2011 bol vykonaný znalecký posudok, ktorého záverom je, že
predmetné stavby sú nehnuteľnosti. Žalobca po realizácii dražby na predmetných garážach nevykonal
žiadne stavebné úpravy. Predmetné stavby boli napojené aj na elektrickú energiu. Po podaní žaloby

na vypratanie nehnuteľnosti musel nehnuteľnosť opustiť, nové, podobné priestory na podnikanie, ktoré
by mu vyhovovali si nenašiel. Preto najskôr požiadal o pozastavenie činnosti a neskôr živnosť zrušil,
pričom ak by nebol donútený odísť z predmetných priestorov pokračoval by aj naďalej v predmete svojho
podnikania. Predmetnú nehnuteľnosť v období (po vykonaní dražby) žalobca užíval ako vlastník. Tento
stav sa zmenil v čase podania žaloby p. Ž., od toho času mal pochybnosti. Po vydražení nehnuteľnosti

prestal platiť nájom a prenajímateľ mu následne dal výpoveď z nájmu. Ďalej žalobca uviedol, že
nezisťoval či je p. Ž. vlastníkom nehnuteľnosti, predložil mu nájomnú zmluvu a na základe tej dospel
k tomu, že je teda vlastníkom. Túto skutočnosť nezisťoval z katastra nehnuteľností ani z účtovníctva.
Nebol mu to neznámy človek, keďže pred tým u neho pracoval a dielňu tam mal on. Potom ako on
prestal vykonávať činnosť v týchto priestoroch prevzal ich a otvoril si živnosť. Ďalej uviedol, že garáže

boli na katastri vedené ako nehnuteľnosť, ale nemal to inak ako zistiť, na dražbe bol prítomný a súhlasil
s tým, že ide o hnuteľné veci. Žalobca v čase dražby podľa vyjadrenia nemal vedomosť o tom, či ide o
nehnuteľnú vec, zistil to až po dražbe, keď chcel na katastri prepísať vlastníctvo. Tam mu bolo povedané,
že nie je vlastníkom, že vlastníkom je p. Ž.. Až na katastri zistil, že ide o nehnuteľnosti a ich vlastníkom
je p. Ž.. Žalobca nevedel kedy bol ohľadne zápisu na katastri, nevedel či to bolo pred tým alebo po

tom ako bola podaná žaloba p. Ž.. Predmetné nehnuteľnosti opustil v čase keď sa dozvedel, že ide o
nehnuteľnosti z katastra nehnuteľností.

13. Intervenient pri výsluchu uviedol, že v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Ex 922/08 nebol
vyhotovený znalecký posudok na určenie, či sú stavby - garáže veci hnuteľné alebo nehnuteľné,

nakoľko to nepokladal za potrebné, mal za preukázateľné, že ide o hnuteľné veci z toho vychádzal,
ako aj vzhľadom na nízku hodnotu predmetných stavieb bol oprávnený k takémuto postupu. Ďalej
uviedol, že na danej parcele č. XXXX/X neboli umiestnené iné garáže, ako tie ktoré boli predmetom
dražby. Preveroval zápisy v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva, ale predmetom exekúcie bola
spoločnosť CAREL s.r.o., nie p. F. Ž. ako fyzická osoba a neprechádzalo tam žiadne vlastníctvo na

katastri nehnuteľnosti, preto vychádzal z toho, že ide o hnuteľné veci. Ďalej uviedol, že suma 3.150,- Eur,
ktorá bola získaná na základe príklepu vydražiteľom v predmetnej exekúcii bola zaplatená vydražiteľom
(žalobcom) v celosti a v hotovosti ihneď po pridelení príklepu uznesením do zápisnice. Výťažok bol
vyplatený oprávnenému v hotovosti na mieste a uspokojené boli trovy exekúcie a exekučné konanie bolo
ukončené v ten deň vymožením pohľadávky. Zo sumy 3.150,- Eur boli uspokojené trovy exekúcie ako aj

pohľadávka oprávneného s príslušenstvom. Oprávnený zinkasoval sumu 1.937,64 Eur, trovy exekúcie
boli 865,05 Eur a preplatok vo výške 347,29 Eur bol vyplatený povinnému. Povinný v exekúcii a ani p.
Ž. si neuplatnili právo vylučujúce speňaženie predmetných stavieb, deň pred dražbou bol u súdneho
exekútora (intervenienta) p. Ž., voči dražbe nič nenamietal, nepodal žiadnu námietku. Na dražbe sa
povinný nezúčastnil, ale vedomosť o nej mal. Nájomná zmluva k pozemkom, na ktorých na nachádzajú

predmetné garáže v čase dražby nebola platná, povinný v exekúcii, spoločnosť CAREL s.r.o. nebol v
nájme, pričom doteraz má vlastník pozemku vyčistiť túto nehnuteľnosť. Pri určený charakteru garáží,
tedažeideodočasnústavbuintervenientvychádzalzvýpisuzLV,kdepovinnýfirmaCARELs.r.o.,nemal
evidované žiadne nehnuteľnosti. Informáciu o neplatnosti nájomnej zmluvy sa dozvedel až následne
z komunikácie s tajomníkom vlastníka pozemku p. H., až po dražbe. Mal v tom čase takú vedomosť,

že ide o hnuteľnú vec, o tom je presvedčený aj v súčasnosti. Ďalej uviedol, že nemal z čoho vedieť,
že ide o nehnuteľnú vec, nikto mu túto skutočnosť neuviedol. Na dražbe bol prítomný žalobca aj p. H.,
pričom ani jeden z nich nepodal takúto informáciu. V čase obhliadky vecí, ktoré boli predmetom dražby
(garáž), nemal žiadnu pochybnosť, že ide o hnuteľnú vec, nakoľko vykonal aj fotodokumentáciu a tietostavby neboli pevne spojené so zemou. Išlo o garáže, ktoré boli umiestnené na pozemku, dovezené a
položené, čomu zodpovedajú aj vyhotovené fotografie. V garáži nebola zavedená ani elektrina, voda,
kanalizácia. Garáž bola umiestnená na rovnom povrchu, ale žiadne viditeľné pevné spojenie so zemou

tam nebolo. Dovnútra sa nedostali nakoľko p. Ž. neboli sprístupnené.

14. Z výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. V., parc. č. XXXX/X vyplýva, že na danej parcele je evidovaná stavba
- sklad, pričom vlastníkom je F. Ž.. Parcela č. XXXX/X pod stavbami je evidovaná na LV č. XXXX, kat.
úz. V., pričom vlastníkom uvedenej parcely je Slovenský zväz záhradkárov OV Trnava. Z LV č. XXXX

ďalej vyplýva, že parcela č. XXXX/X o výmere 111m2 druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria má
kód využitia pozemku označený č. XX, čo znamená, že ide o pozemok, na ktorom je postavená budova
bez označenia súpisným a orientačným číslom, pričom vlastník pozemku nie je vlastníkom predmetnej
stavby.

15. Z kolaudačného rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Trnava zo dňa 04.07.1996 č.

XXXX/XX P. vyplýva, že bolo povolené užívanie stavby „prefabrikovanej garáže využívanej ako sklad“,
pričom stavba obsahuje prefabrikovanú garáž využívanú ako sklad pre firmu CAREL, s.r.o. Stavba bude
dočasného charakteru, počas platnosti nájomnej zmluvy uzavretej s vlastníkom pozemku. Z nájomnej
zmluvyuzavretejmedziOkresnýmvýboromSZZvTrnaveakoprenajímateľomafirmouCARELs.r.o.ako
nájomníkom uzavretej dňa 01.08.2000 vyplýva, že táto bola uzavretá na dobu určitú, a to do 01.08.2001

s možnosťou ďalšieho predĺženia. Prenajímateľ zároveň nájomcovi povolil postaviť 5 kusov garáží,
zdvihák pre potreby opravy áut a predajný stánok podľa projektu.

16. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

17. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným
postupom.

18. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem
tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

19. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

20.Podľa§4ods.1písm.a)bod3zákonač.514/2003Z.z.,vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škodu
spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného

predpisu (Exekučný poriadok).

21. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

22. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

23. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadostipoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

24. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

25. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

26. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

27. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,

ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

28.Podľa§62zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu možno vykonať len

spôsobmi uvedenými v tomto zákone.

29. Podľa § 63 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá
povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom

nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

30. Podľa § 116 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúcia sa môže vykonať aj podľa návrhu oprávneného
s výslovným určením vecí, ktoré sa majú predať.

31. Podľa § 116 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je oprávnenému známe, že povinný má niektorú
hnuteľnú vec umiestnenú mimo svojho bytu, uvedie, kde je taká vec.

32. Podľa § 118 Exekučného poriadku, upovedomenie o začatí exekúcie predajom hnuteľných vecí
(ďalej len "upovedomenie o začatí exekúcie") doručí exekútor povinnému až pri vykonávaní súpisu vecí

podliehajúcich exekúcii. Ak povinný nie je pri vykonávaní súpisu prítomný, doručí sa mu upovedomenie
o začatí exekúcie spolu s upovedomením o tom, že sa vykonal súpis a ktoré veci sa spísali.

33. Podľa § 122 Exekučného poriadku, spísané veci sa odhadnú. Vykonanie odhadu zabezpečí exekútor
pribratím znalca; v jednoduchých prípadoch, keď predpokladaná cena veci neprevyšuje sumu 665 eur,

stačíodhadvykonanýexekútoromprisúpiseveci.Ovýškeurčenejcenyspísanýchvecímusíbyťpovinný
upovedomený. To neplatí, ak exekútor spíše veci, ktoré sa rýchlo kazia (§ 120 ods. 1).

34. Podľa § 123 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie
exekúcie predajom hnuteľných vecí) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po

tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50).

35. Podľa § 123 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučný príkaz sa doručí oprávnenému a povinnému.
Povinnému sa doručí do vlastných rúk.

36. Podľa § 125 ods. 1 Exekučného poriadku, spísané veci sa po vydaní exekučného príkazu a po
uplynutí lehoty ustanovenej v § 124 ods. 2 predajú na dražbe, ktorá sa koná buď v mieste, kde spísané
veci sú, alebo u exekútora. Spísané veci, ktoré skôr spísal iný exekútor, môžu sa predať na dražbe len
s písomným súhlasom tohto exekútora.37. Podľa § 125 ods. 4 Exekučného poriadku, dražbu vykoná exekútor, ktorý o dražbe spíše zápisnicu.
Exekútor a povinný nesmú dražiť.

38. Podľa § 125 ods. 5 Exekučného poriadku, najnižším podaním je odhadná cena. Dražitelia sú viazaní
svojimi podaniami, ak sa neurobilo vyššie podanie. Výška ceny vydraženej veci nie je obmedzená
ustanoveniami cenových predpisov.

39. Podľa § 125 ods. 6 Exekučného poriadku, exekútor udelí príklep dražiteľovi, ktorý urobí najvyššie
podanie,aaksaneurobilovyššieprípustnépodanie,rozhodneexekútoržrebom,komumápríklepudeliť.
Vydražiteľ musí najvyššie podanie ihneď zaplatiť; ak to neurobí, draží sa vec znova, ale bez jeho účasti.

40. Podľa § 134 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu predajom nehnuteľnosti možno vykonať len
vtedy, ak oprávnený s exekúciou predajom nehnuteľnosti označenej v upovedomení o začatí exekúcie

predajom nehnuteľnosti (ďalej len „upovedomenie o začatí exekúcie“) súhlasí a ak sa preukázalo, že
nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného.

41. Vo všeobecnosti štát (žalovaná) zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci (§ 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z.), pričom pod výkonom verejnej moci sa rozumie

rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a
povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb (§ 2 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z.) a za
orgán verejnej moci sa považuje aj štátny orgán (§ 2 písm. b) bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z.).
Na vznik zodpovednosti štátu (žalovanej) za škodu, (resp. nemajetkovú ujmu) z titulu nezákonného
rozhodnutia alebo nesprávneho postupu je nevyhnutné súčasné splnenie zákonných predpokladov,

ktorýmisú(1)nezákonnérozhodnutie,resp.nesprávnyúradnýpostup,(2)vznikškody(majetkovej,resp.
aj nemajetkovej ujmy) a (3) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným
postupom) a vznikom škody (resp. nemajetkovej ujmy). Nesprávnym úradným postupom sa rozumie
porušenie pravidiel pre správanie sa štátneho orgánu pri jeho činnosti a spravidla ide o postup, ktorý s
rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Podľa konkrétnych okolností môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú

s výkonom právomocí štátneho orgánu, ak pri nej alebo v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel
predpísanýchprávnyminormamipresprávaniesaštátnehoorgánualebokporušeniuporiadkuurčeného
povahou a funkciou postupu. Všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny
úradný postup tiež vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného
postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už súvisí s

rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz
vo vydanom rozhodnutí. O „úradný“ postup ide vtedy, ak tak postupujú osoby, ktoré plnia úlohy
štátneho orgánu, a pokiaľ tento postup slúži výkonu štátnej (verejnej) moci. Pod termín „postup“
možno subsumovať ako konanie (činnosť) štátneho orgánu, tak aj jeho nekonanie (nečinnosť, alebo
opomenutie). Za nesprávny úradný postup orgánu štátu nemožno považovať nedostatky a pochybenia

spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojim rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho
vydanie a že v dôsledku toho je jeho rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne že malo
byť vydané neskôr alebo za iných okolností.

42. V predmetnom konaní si žalobca uplatňuje nárok zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom pri dražbe konanej dňa 26.05.2010 v exekučnej veci EX 922/08.
Nesprávny úradný postup podľa tvrdení žalobcu mal spočívať v konaní exekútora JUDr. Petra Juhása
pri dražbe dňa 26.5.2010, ktorej predmetom boli 4 ks panelových typizovaných garáží a 1 ks konštrukcie
dielne - prestrešenie, ktoré boli v dražbe vydražené žalobcom ako hnuteľné veci, keď následne v konaní
vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 19C/114/2011 bolo znaleckým posudkom zistené, že

ide o veci nehnuteľné.

43. Základným predpokladom vzniku takejto zodpovednosti ako už súd konštatoval vyššie sú nesprávny
úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou, pričom dôkazné bremeno na preukázanie splnenia všetkých týchto predpokladov kumulatívne

je na žalobcovi.44. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca ním uplatnený nárok
nepreukázal, keď nepreukázal nesprávny úradný postup súdneho exekútora JUDr. Petra Juhása v
konaní vedenom pod č. EX 922/08.

45. Nebolo sporné, že žalobca dňa 26.05.2010 vydražil 4 ks panelových typizovaných garáží -
prenosných, každá v sume 650,- Eur a prestrešenie (konštrukcia dielne) v sume 550,- Eur, teda celkom
za sumu 3.150,- Eur. Pred realizáciou dražby sa v exekučnom konaní EX 922/08 uskutočnil súpis
majetku povinného: CAREL s.r.o., a to dňa 26.04.2010. V konaní vedenom na Okresnom súdu Trnava

pod sp.zn. 19C/114/2011, medzi F. Ž.F., X.. XX.XX.XXXX ako žalobcom a J. S., X.. XX.XX.XXXX
ako žalovaným bolo vykonané znalecké dokazovanie, pričom zo znaleckého posudku č. XX/XXXX
vyhotoveného znalkyňou A.. H. M. vyplýva ten záver, že vec - sklad stojaci na parc. č. XXXX/X zapísaný
na LV č. XXXX, kat. úz. V. je vecou nehnuteľnou. Medzi stranami napokon neboli sporné ani závery
vyhotoveného znaleckého posudku, teda skutočnosť, že znalkyňa v znaleckom posudku XX/XXXX zo
dňa 11.02.2014 špecifikovala veci, ktoré boli predmetom dražby ako veci nehnuteľné.

46. V prvom rade sa súd zaoberal tým, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany súdneho
exekútora, ktorý bol poverený vykonaním exekúcie voči povinnému, spol. CAREL, s.r.o. vedenej pod
sp.zn. EX 922/08. Súdny exekútor vykonal exekúciu dražbou hnuteľných veci, garáží. Predmet dražby -
garáže spolu s prestrešením, bolo charakterizované ako nehnuteľnosti v konaní vedenom na tunajšom

súde pod sp.zn. 19C/114/2011. Súd uvádza, že predmet dražby bol pôvodne zapísaný v katastri
nehnuteľnosti ako vec nehnuteľná, ale išlo o dočasný zápis počas obdobia platnosti nájomnej zmluvy
medzi Okresným výborom SZZ v Trnave ako prenajímateľom a firmou CAREL s.r.o. ako nájomníkom
uzavretej dňa 01.08.2000. Táto zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to do 01.08.2001 s možnosťou
ďalšieho predĺženia. Aj kolaudačné rozhodnutie zo dňa 04.07.1996, ktoré sa týka predmetu dražby

konštatuje, že sa povoľuje užívanie stavby, keď stavebný úrad pre užívanie stavby stanovil podmienky,
že stavba bude dočasného charakteru, počas platnosti nájomnej zmluvy s vlastníkmi pozemku. Nebolo
sporné,ževčasevykonaniadražbybolužnájomnývzťahukončený.Súdnyexekútorztýchtoskutkových
zistení pri súpise vecí aj vychádzal. Po ukončení nájomného vzťahu mal byť tento stav, vzhľadom na
uvedenú dočasnosť dražených vecí zachytený zápisom v katastri nehnuteľností. Až následne, v inom

súdnom konaní, bolo znaleckým posudkom skonštatované, že predmet dražby je vecnou nehnuteľnou.
Avšak v čase vykonania dražby neexistoval právny základ, ktorý by predpokladal, že ide o nehnuteľnosť,
preto má súd za to, že postup súdneho exekútora bol v čase vykonania dražby, dňa 26.05.2010, správny.

47. Súd dodáva, že znalecký posudok č. XX/XXXX vyhotovený v konaní vedenom na tunajšom súde

pod sp.zn. 19C/114/2011, z ktorého závermi sa súd oboznámil a kde bolo konštatované, že veci, ktoré
boli predmetom dražby sú nehnuteľnosťami, sa nezaoberal otázkou dočasnosti, ktorá bola stanovená
ako podmienka vydaného kolaudačného rozhodnutia.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené, a teda dočasnosť povolenia užívania predmetu dražby ako stavby,

bol v čase vykonania dražby postup súdneho exekútora z právneho hľadiska správny, súdny exekútor
si splnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z Exekučného poriadku.

49. Súd aj napriek tomu, že nemal za splnený už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za
nesprávny úradný postup uvádza, že žalobca nepreukázal ani vznik nároku na náhradu škody, teda

nepreukázal vznik škody, resp. jej vznik v súvislosti s postupom súdneho exekútora.

50. Žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 9.456,35 Eur, pozostáva z troch čiastkových nárokov,
a to sumy 3.150,- Eur, ktoré žalobca zaplatil za predmet dražby, zo sumy 1.419,35 Eur, ktoré žalobca
zaplatil p. F. Ž. za nezaplatené nájomné za užívanie predmetu dražby v období od januára 2010 do

03.08.2011 a sumu 5.000,- Eur, ktorú sumu si žalobca uplatnil titulom nemajetkovej ujmy. Súd tiež nemal
za preukázaný vznik škody uplatnený žalobcom. Škoda vo výške 3.150,- Eur, ktorá mala žalobcovi
vzniknúť tým, že súdnemu exekútori zaplatil za predmet dražby sumu 3.150,- Eur, predstavuje sumu,
ktorábolazískanánauspokojeniepohľadávkypredmetnejexekúcieEX922/08.Tátosumapodľanázoru
súdu zakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči subjektu, ktorý bol v exekúcii povinným a

naúhraduktoréhodlhovbolapohľadávkavymožená.Žalobcasamalpretonajskôrdomáhaťuspokojenia
tejto časti nároku titulom bezdôvodného obohatenia voči inému subjektu, keď zodpovednosť štátu
nevznikla. Súdny exekútor sumu 3.150,- Eur, ktorú získal z dražby uspokojil pohľadávku oprávneného
v exekúcii sumou vo výške 1.937,46 Eur, trovy exekúcie sumou vo výške 865,05 Eur a zvyšok vo výške347,29 Eur bol vrátený povinnému. Z čoho nesporne vyplýva, že majetkový prospech nadobudol povinný
v exekučnom konaní. Súd pritom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/199/2005
zo dňa 31.05.2006, v zmysle ktorého pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného

obohatenia, škoda mu ešte nevznikla. Nárok na náhradu škody od štátu by mohol úspešne uplatniť
iba vtedy, ak by preukázal, že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Existencia
pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy, a tým
aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia.
Kým žalobca má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp.

kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia (ak táto bezúspešnosť nebola
ním zavinená), nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu. Žalobca však takýmto
spôsobom nepostupoval a bez toho, aby sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, automaticky
pristúpil k uplatneniu nároku podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu tejto „časti“ škody
potom nie je možné považovať za skutočnú škodu, za ktorú by zodpovedal štát v zmysle § 17 zákona
č. 514/2003 Z.z. Takisto škodu uplatnenú žalobcom vo výške 1.419,35 Eur nemožno, podľa názoru

súdu, považovať za skutočnú škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s postupom súdneho exekútora.
Nárok mal žalobcovi vzniknúť ako nájomné za užívanie predmetu dražby, ktorý bol žalobca povinný
zaplatiť p. F. Ž. na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 19C/114/2011-256 zo
dňa 18.02.2015, keď tu absentuje príčinná súvislosť medzi postupom súdneho exekútora a vznikom
žalobcom deklarovanej škody vo výške 1.419,35 Eur, a preto nemožno tento nárok spájať s nárokom

vychádzajúcim z nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora. V kontexte vyššie uvedeného,
keď súd nemal za preukázaný už samotný nesprávny postup, nepovažoval za dôvodný ani nárok na
žalobcom uplatnenú nemajetkovú ujmu vo výške 5.000,- Eur.

51. Po vykonaní dokazovania dospel k záveru o neopodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu na

náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy, keď súdu absentovalo preukázanie nesprávneho
úradného postupu súdneho exekútora pri vedení exekúcie sp. zn. EX 922/08, z ktorého dôvodu žalobcu
v celom rozsahu zamietol.

52. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

53. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

55.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP, keď žalovanej a intervenientovi na starne žalovanej, ktorí
boli v konaní úspešní vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania voči neúspešnému
žalobcovi v plnom rozsahu. Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol
výnimočne postupovať v zmysle § 257 CSP a nepriznať náhradu trov konania úspešnej žalovanej a

intervenientovi na strane žalovanej. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).