Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. január 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/35/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200275
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1018200275.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny

Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci
žalobcu: MAC TV, s.r.o., Brečtanová 1, 831 01 Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpený: ADAUS, s.r.o.
so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 731 544, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a
retransmisiu, so sídlom Palisády 36, 811 06 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. RP/41/2017, správne konanie č. 278-PLO/O-3497/2013 zo dňa 20.12.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. RP/41/2017, správne konanie č. 278-PLO/
O-3497/2013 zo dňa 20.12.2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vo výške, o ktorej
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej aj len „Rada“) listom zo dňa 04.03.2013 č. 1060/2013
vyzvala žalobcu podľa § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o

zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon
č. 308/2000 Z. z.“ alebo „zákon o vysielaní a retransmisii“) o zaslanie súvislých záznamov vysielania
špecifikovaných programov a súvislých záznamov vysielania programovej služby JOJ v období od
01.02.2013 do 28.02.2013 v lehote 15 dní. Výzva bola žalobcovi doručená dňa 06.03.2013. Žalobca
výzve nevyhovel a požadované záznamy nepredložil.

2. Listom č. 3497/2013 zo dňa 02.07.2013 Rada oznámila žalobcovi, že začína voči nemu ako

vysielateľovi správne konanie č. 278-PLO/O-3497/2013 vo veci možného porušenia § 16 ods. 3 písm. l/
zákonač.308/2000Z.z.vsúvislostistým,ženedodalRadenajejvyžiadaniesúvislézáznamyvysielania
programov sprevádzaných hlasovým komentovaním pre nevidiacich odvysielaných v rámci televíznej
programovej služby JOJ v období od 01.02.2013 od 28.02.2013.

3. Rada dňa 05.11.2013 rozhodnutím č. RP/083/2013 ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5
ods. 1 písm. g/, h/ postupom podľa § 71 zákona č. 308/2000 Z. z. rozhodla tak, že žalobcovi podľa §

64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. uložila pokutu určenú podľa § 67 ods. 2 písm. a/ vo výške
X.XXX,XX e.ur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. l/ tohto zákona tým, že nedodal
Rade na jej vyžiadanie súvislé záznamy vysielania programov sprevádzaných hlasovým komentovaním
pre nevidiacich odvysielaných v rámci televíznej programovej služby JOJ v období od 01.02.2013 do28.02.2013; súčasne Rada vyslovila, že podľa § 64 ods. 5 zákona uložením sankcie nezaniká povinnosť,
za ktorej porušenie sa sankcia uložila.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca v zákonnej lehote podal opravný prostriedok na v danom
čase vecne príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „najvyšší súd“) a žiadal, aby súd
napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na základe podaného
opravného prostriedku najvyšší súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce správne
konanie postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 250l a nasl. a v spojení s § 492

ods. 1 SSP v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom
administratívneho spisu, s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí zástupcov
účastníkov konania na pojednávaní dňa 26.10.2017 po tom ako dospel k záveru, že opravný prostriedok
žalobcu je dôvodný, rozsudkom vo veci sp. zn. 7Sž/2/2016-58 napadnuté rozhodnutie žalovaného č.
RP/083/2013 zo dňa 05.11.2013 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň priznal
žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému.

5. Najvyšší súd svoje rozhodnutie založil na názore, že bolo povinnosťou Rady posudzovať porušenie
právnej povinnosti žalobcu v danom prípade v zmysle trestnoprávnej úpravy vo vzťahu k viacčinnému
súbehu skutkov, pretože v rozhodnom čase, ako mala zo skutkových zistení preukázané, sa žalobca
(navrhovateľ) dopustil viacerými skutkami porušenia právnej povinnosti a túto skutočnosť mala Rada

premietnuť do uloženia úhrnného trestu - sankcie. Najvyšší súd mal tak zo skutkových zistení
preukázané, že Rada rozhodnutím č. RP/061/2013 zo dňa 27.08.2013, vydaným v správnom konaní
č. 198-PLO/O-2116/2013 začatom na základe oznámenia o začatí správneho konania doručeného
žalobcovi 09.05.2013 uložila žalobcovi sankciu za porušenie právnej povinnosti v zmysle § 16 ods. 3
písm. l/ zákona o vysielaní a retransmisii vo výške 6.600,00 eur; rozhodnutím č. RP/064/2013 zo dňa

10.09.2013, vydaným v správnom konaní č. 235-PLO/O-2658/2013 začatom na základe oznámenia o
začatí správneho konania doručeného žalobcovi dňa 07.06.2013 uložila sankciu za porušenie právnej
povinnosti v zmysle § 16 ods. 3 písm. l/ zákona o vysielaní a retransmisii vo výške X.XXX,XX eur a
v preskúmavanej veci Rada oznámením doručeným žalobcovi dňa 24.07.2013 začala voči žalobcovi
správne konanie č. 278-PLO/O-3497/2013 za porušenie právnej povinnosti v zmysle § 16 ods. 3 písm.

l/ zákona o vysielaní a retransmisii, v ktorom vydala preskúmavané rozhodnutie č. RP/083/2013 zo
dňa 05.11.2013, a ktorým mu uložila sankciu - pokutu vo výške X.XXX,XX eur. Skutkové okolnosti
tak potvrdzujú, že voči žalobcovi sa viedli tri samostatné správne konania za porušenie právnej
povinnosti ustanovenej mu v zákone o vysielaní a retransmisii, ktorých porušení sa žalobca dopustil
viacčinným súbehom skutkov, na ktorú skutočnosť žalovaný nijak neprihliadol a ani nijakým spôsobom

sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyporiadal. Pokiaľ Rada sa v odôvodnení rozhodnutia
skutočnosťou viacčinného súbehu skutkov, ktorými sa žalobca porušenia právnej povinnosti uloženej mu
zákonom o vysielaní a retransmisii dopustil nezaoberala a nijak nevysporiadala, najvyšší súd vyhodnotil,
že toto rozhodnutie je zároveň postihnuté vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

6. Po zrušení a vrátení veci najvyšším súdom Rada dňa 20.12.2017 v správnom konaní č. 278-PLO/
O-3497/2013 opätovne rozhodla a rozhodnutím č. RP/41/2017 (napadnuté rozhodnutie) rozhodla, že
žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že nedodal
Rade na jej vyžiadanie súvislé záznamy vysielania programov sprevádzaných hlasovým komentovaním
pre nevidiacich odvysielaných v rámci televíznej programovej služby JOJ v období od 01.02.2013 do

28.02.2013, za čo mu uložila podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu - pokutu určenú
podľa § 67 ods. 2 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške X.XXX,XX eur. Teda vo veci rozhodla
rovnako ako pôvodným rozhodnutím zo dňa 05.11.2013.

7. Rada svoje rozhodnutie založila na závere, že v danom prípade najvyšší súd vydal rozsudok vo

veci sp. zn. 7Sž/2/2016 priamo v rozpore s rozsudkom vo veci sp. zn. 7Sž/9/2013, pričom obe konania
pred súdom sa týkali skutkovo obdobnej veci a spolu priamo súviseli, avšak najvyšší súd sa s touto
skutočnosťou v zrušujúcom rozsudku žiadnym spôsobom nevyrovnal napriek tomu, že na pojednávaní
mu boli predložené právoplatné rozhodnutím Rady č. RP/061/2013 a RP/064/2013. Pokiaľ teda NS
SR v inom konaní potvrdil rozhodnutie Rady č. RP/061/2013 a RP/064/2013, a tieto sú právoplatné,

neexistuje žiadna možnosť, aby Rada mohla predmetné tri správne konania spojiť a rozhodnúť v nich
jedným rozhodnutím tak ako vyslovil najvyšší súd. A keďže najvyšší súd nenašiel žiaden iný dôvod na
zrušenie rozhodnutia ako nevyrovnanie sa s možným viacčinným súbehom, Rada nemá inú možnosťako rozhodnúť opätovne tak isto ako v prípade zrušeného rozhodnutia, pretože má naďalej za to, že sa v
predmetnom prípade nejedná o viacčinný súbeh. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 02.02.2018.

II.
Žaloba

8.Žaloboupodanounapoštovúprepravuvzákonnejlehotedňa19.02.2018sažalobcadomáhazrušenia
rozhodnutia č. RP/41/2017 zo dňa 20.12.2017 z dôvodu, že toto rozhodnutie považuje za nezákonné,

pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k uvedenej sankcii, vo vzťahu k
súbehu skutkov a pre vadu v konaní spočívajúcu v tom, že Rada sa neriadila právne záväzným názorom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenom v rozsudku vo veci č. k. 7Sž/2/2016-58 zo dňa
26.10.2017 tým, že nekonala o skutku ako o viacčinnom súbehu.

9. Keďže žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia ani bližšie nevysporiadal s tým, prečo vo veci

nekonal tak ako mu bolo uložené a teda, že Rada sa povinnosti rozhodovať o čiastkových útokoch ako o
jednom pokračovacom správnom delikte neodôvodnene vyhla a v napadnutých rozhodnutiach nijakým
spôsobom neuviedla a ani neodôvodnila, prečo jednotlivé porušenia povinností podľa § 16 ods. 3 písm.
l/ zákona o vysielaní a retransmisii už nepovažuje za čiastkové útoky pokračovacieho správneho deliktu,
napadnuté rozhodnutie je z tohto dôvodu nedostatočne odôvodnené a stáva sa nezrozumiteľným a

nepreskúmateľným.
III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 13.07.2018 tak, že navrhol

žalobou napadnuté rozhodnutie ako vecne a právne správne potvrdiť. V dôvodoch vyjadrenia nesúhlasil
s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe a zhodne s argumentáciou uvedenou v samotnom rozhodnutí
č. RP/41/2017 zo dňa 20.12.2017 uviedol, že za daných okolností, keď Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozhodol o ostatných dvoch skutkoch opačne než vo veci rozhodnutia č. RP/083/2013 zo dňa
05.11.2013, ktoré rozsudkom vo veci č. k. 7Sž/2/2016-58 zo dňa 26.10.2017 zrušil, vysloviac názor

o viacčinnom súbehu skutkov, ale rozhodnutia Rady č. RP/061/2013 a č. RP/064/2013 právoplatne
potvrdil, neexistovala možnosť, ako by Rada mohla predmetné tri správne konania spojiť a rozhodnúť
v nich jedným rozhodnutím.

11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje žalovaný napadnuté rozhodnutie za vecne správne

a zákonné, má za to, že dostatočným spôsobom bolo rozhodnutie a aj postup Rady zdôvodnený a
že rozhodnutie bolo vydané na základe správnych skutkových a právnych záveroch. Výška uloženej
sankcie - pokuty bola v rozhodnutí plne odôvodnená a žalovaný sa vyrovnal v rozhodnutí riadne s
argumentami žalobcu. Žalobou napadnuté rozhodnutie tak nevykazuje žiadne právne ani logické vady,
ktoré by mohli mať vplyv na jeho zákonnosť a rovnako ani postup žalovaného v predmetnom správnom

konaní nevykazuje žiadne vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

IV.

Relevantné právne predpisy

12. Podľa § 5 ods. 1 písm. m/ zákona č. 308/2000 Z.z., do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej
správy patrí žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby.

13. Podľa § 16 ods. 3 písm. l/ cit. zákona, je vysielateľ povinný uchovávať súvislé záznamy vysielania
počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite; záznam vysielania je vysielateľ povinný
poskytnúť Rade do 15 dní od doručenia žiadosti Rady o poskytnutie tohto záznamu vysielania, na
zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí Rada v licencii po dohode s vysielateľom.

14. Podľa § 64 ods. 1 cit. zákona, za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými
predpismi, Rada ukladá tieto sankcie :
a) upozornenie na porušenie zákona,
b) odvysielanie oznamu o porušení zákona,c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,
d) pokutu,
e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.

15. Podľa § 67 ods. 2 písm. a/ cit. zákona, Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej
služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 165 eur do 6 638 eur a vysielateľovi rozhlasovej
programovej služby od 99 eur do 1 659 eur, ak nesplnil povinnosť podľa § 16 ods. 3 písm. l).

16. Podľa § 64 ods. 3 cit. zákona, pokutu Rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov
porušenia povinností, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania
audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie získané bezdôvodné obohatenie a
sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci
vlastného samoregulačného systému.

17. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), rozhodnutie musí byť v
súladesozákonmiaostatnýmiprávnymipredpismi,musíhovydaťorgánnatopríslušný,musívychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

18. Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných

činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z
nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich
sa trestných činov.

19. Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody
rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody
za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma
alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z
nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať

dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia
slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené
niektorým zo súdených trestných činov.

20. Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý

tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa
vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine
o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok
o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti
skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane

nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj
o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším
rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.
Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia odsekov 1 a 2, § 42 a § 43 sa použijú primerane.

21. Podľa § 41 ods. 4 Trestného zákona, ustanovenie odseku 3 sa nepoužije, ak predchádzajúci
rozsudok bol vydaný súdom iného členského štátu Európskej únie.

22. Podľa 191 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“),
správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu

verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

23. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

24. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.V.
Právne posúdenie veci

25. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté
rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj s prihliadnutím na ust. § 195 SSP a následne
dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť pre vadu v
konaní, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

26. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté
rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi. Súd v relevantných intenciách posúdi aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,

ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

27. V posudzovanej veci predmetom preskúmavacieho konania pred správnym súdom bolo rozhodnutie

Radyprevysielaniearetransmisiuč.RP/41/2017zodňa20.12.2017,ktorýmrozhodnutímbolažalobcovi
uložená sankcia - pokuta vo výške X.XXX,XX eur podľa § 64 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 67 ods. 2
písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii za porušenie povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. l/ uvedeného
zákona.

28. Zákonom č. 308/2000 Z. z. zákonodarca zveril do právomoci Rade presadzovať záujmy verejnosti
pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a
vzdelaniuavykonávaťštátnureguláciuvoblastivysielania,retransmisieaposkytovaniaaudiovizuálnych
mediálnych služieb na požiadanie. Rada dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich
vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva

štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na
požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom (§ 4 ods. 1 a 2). Do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu
štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa zákona o vysielaní a retransmisii a podľa
osobitných predpisov, ako aj ukladať sankcie vysielateľom za porušenie právnej povinnosti (§ 5 ods. 1).

29. Na tomto mieste súd považuje za potrebné pripomenúť, že účelom deliktuálneho konania vo
všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu - priestupku, či iného správneho deliktu,
kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejedávajúce správne delikty sú
povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti
o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v

prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky
jeho typové znaky.

30. V tejto súvislosti úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť vykonané dôkazy bez zreteľa, či sú v
prospech alebo v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného

hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre
preukázanie spáchania správneho deliktu nie je rozhodujúce, či je preukázaný jediným alebo skupinou
dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu.

31. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie žalovanej,

správnemu súdu jednoznačne vyplynulo, že skutok vyplynúci z vykonaných dôkazov, je totožný so
skutkom, ako bol Radou v napadnutom rozhodnutí definovaný čo do špecifikácie miesta, času a
spôsobu jeho spáchania.

32. Dokazovaním i podľa názoru správneho súdu bolo preukázané, že žalobca, ktorý je vysielateľom

mediálnej služby na výzvu žalovaného doručenú mu dňa 06.03.2013 žalovanému požadované súvislé
záznamy vysielania špecifikovaných programov a súvislých záznamov vysielania programovej služby
JOJ v období od 01.02.2013 do 28.02.2013 nepredložil.33. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že neposkytnutie súvislého záznamu vysielania
na vyžiadanie žalovaného je správnym deliktom a je priamo sankcionované zákonom č. 308/2000 Z.z.
Konkrétne sa jedná o správny delikt pre porušenie povinnosti upravenej v § 16 ods. 3 písm. l/ zákona.

34. V posudzovanej veci správne konanie začalo doručením Oznámenia o začatí správneho konania č.
3497/2013 zo dňa 02.07.2013 žalobcovi dňa 24.07.2013.

35. Vo veci skôr vydané rozhodnutie o uložení pokuty č. RP/083/2013 zo dňa 05.11.2013 Najvyšší súd

SR ako v danom čase vecne a miestne príslušný súdny orgán na konanie a rozhodnutie na základe
opravného prostriedku žalobcu rozsudkom vo veci sp. zn. 7Sž/2/2016-58 zo dňa 26.10.2017 zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

36. Najvyšší súd SR v tomto rozsudku o.i. vyslovil „Najvyšší súd zo skutkových zistení mal preukázané,
že Rada rozhodnutím č. RP/061/2013 zo dňa 27.08.2013 vydaným v správnom konaní č. 198/PLO/

O-2116/2013, začatom na základe oznámenia o začatí správneho konania doručeného navrhovateľovi
09.05.2013 uložila navrhovateľovi sankciu za porušenie právnej povinnosti v zmysle § 16 ods. 3
písm. l/ zákona o vysielaní a retransmisii vo výške X.XXX,-eur a rozhodnutím č. RP/064/2013 zo dňa
10.09.2013 vydaným v správnom konaní č. 235-PLO/O-2658/2013, začatom na základe oznámenia o
začatí správneho konania doručeného navrhovateľovi dňa 07.06.2013, uložila navrhovateľovi sankciu

za porušenie právnej povinnosti v zmysle § 16 ods. 3 písm. l/ zákona o vysielaní a retransmisii vo
výške X.XXX,-eur. V preskúmavanie veci Rada oznámením doručeným navrhovateľovi dňa 24.07.2013
začala voči navrhovateľovi správne konanie č. 278-PLO/O-3497/2013 za porušenie právnej povinnosti v
zmysle § 16 ods. 3 písm. l/ zákona o vysielaní a retransmisii, v ktorom vydala preskúmavané rozhodnutie
č. RP/083/2013 dňa 05.11.2013, ktorým mu uložila sankciu - pokutu, vo výške X.XXX,-eur. Skutkové

okolnosti potvrdzujú, že voči navrhovateľovi sa viedli tri samostatné správne konania za porušenie
právnej povinnosti ustanovenej mu v zákone o vysielaní a retransmisii, ktorých porušení sa dopustil
viacčinným súbehov skutkov, na ktorú skutočnosť odporca nijak neprihliadol a nijakým spôsobom sa
ňou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyporiadal.

...... bolo povinnosťou Rady posudzovať porušenie právnej povinnosti navrhovateľa v danom prípade
v zmysle trestnoprávnej úpravy vo vzťahu viacčinného súbehu skutkov, pretože v rozhodnom čase
sa navrhovateľ dopustil viacerými skutkami porušenia právnej povinnosti a túto skutočnosť premietnuť
do uloženia úhrnného trestu - sankcie, ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa zaoberať a
vysporiadaťsuvedenýmiskutkovýmizisteniami.PokiaľRadasavnapadnutomrozhodnutískutočnosťou

viacčinného súbehu skutkov, ktorými sa navrhovateľ porušenia právnej povinnosti uloženej mu zákonom
o vysielaní a retransmisii dopustil, nezaoberala a nijak nevysporiadala, rozhodnutie je postihnuté vadou
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

Z uvedených dôvodov najvyšší súd za dôvodnú považoval námietku navrhovateľa, ktorou namietal

nesprávne právne posúdenie veci Radou vo vzťahu k uloženej sankcii - pokuty a vo vzťahu súbehov
skutkov, ktorými zákonnú právnu povinnosť porušil.“

37. V ďalšom konaní po vrátení veci súdom žalovaný dňa 20.12.2017 vydal vo veci nové rozhodnutie
č. RP/41/2017 (správne konanie č. 278-PLO/O-3497/2013), ktorým žalobcovi opätovne podľa § 64

ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2002 Z. z. uložil sankciu - pokutu určenú podľa § 67 ods. 2 písm. a/
zákona č. 308/2002 Z. z. vo výške X.XXX,-eur s odôvodnením, že sa nejedná o pokračovací správny
delikt a Rada nemala dôvod rozhodnúť vo vyššie uvedených správnych konaniach jedným rozhodnutím.
Žalobca ako účastník konania sa v predmetnom správnom konaní nevyjadril a ani nenavrhol rozhodnúť v
správnom konaní a v správnych konaniach č. 198-PLO/O-2116/2013 a č. 235-PLO/O-2658/2013 jedným

rozhodnutím. Rovnako túto námietku nevzniesol ani v ostatných dvoch správnych konaniach. Pokiaľ NS
SR už potvrdil rozhodnutia Rady č. RP/061/2013 a č. RP/064/2013 a tieto sú právoplatné, neexistuje
žiadna možnosť, ako by Rada mohla predmetné tri správne konania spojiť a rozhodnúť v nich jedným
rozhodnutím, pričom najvyšší súd ostatné argumenty žalobcu uvedené v jeho opravnom prostriedku
odmietol ako nedôvodné. Z uvedeného žalovanému vyplynulo, že nakoľko najvyšší súd nenašiel žiaden

iný dôvod na zrušenie rozhodnutia č. RP/083/2013 (skoršie rozhodnutie v danej veci) ako nevyrovnanie
sa s možným viacčinným súbehom, žalovaný nemá inú možnosť ako rozhodnúť opätovne tak isto ako
v prípade zrušeného rozhodnutia.38. Žalobca v žalobe namieta záveru žalovaného a tvrdí, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné,
pretože žalovaný sa vo veci neriadil právne záväzným názorom NS SR vysloveným mu vo veci
rozsudkom sp. zn. 7Sž/2/2016-58 zo dňa 26.10.2017 a preto tvrdí, že rozhodnutie vychádza opätovne

z nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k uvedenej sankcii, vo vzťahu k súbehu skutkov a
tiež, že žalovaný sa dostatočne v rozhodnutí nevysporiadal a neodôvodnil, prečo jednotlivé porušenia
povinností už nepovažuje za čiastkové útoky pokračovacieho správneho deliktu.

39. Ako už bolo vyššie uvedené, v správnom konaní vedenom voči žalobcovi pod č. 278-PLO/

O-3497/2013 bolo dňa 05.11.2013 vydané rozhodnutie č. RP/083/2013 o uložení sankcie - pokuty vo
výške X.XXX,-eur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2002 Z. z.
Na základe opravného prostriedku žalobcu Najvyšší súd SR ako vecne a miestne príslušný súdny orgán
v danom čase rozsudkom vo veci sp. zn. 7Sž/2/2016-58 zo dňa 26.10.2017 napadnuté rozhodnutie
zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s vysloveným a pre žalovaného záväzným právnym
názorom o viacčinnom súbehu. Tento právne záväzný názor Najvyššieho súdu SR žalovaný v konaní

po vrátení veci nerešpektoval. Orgán verejnej správy je viazaný rozhodnutím správneho súdu v danej
konkrétnej veci. Viazanosť orgánu verejnej správny s právnym názorom súdu je právna i skutková a
vzťahuje sa na postup orgánu v novom konaní, a to na výrok aj na odôvodnenie nového rozhodnutia.
Orgán verejnej správy je pritom viazaný právnym názorom správneho súdu tak pri posudzovaní otázok
hmotného práva ako aj pri aplikácii procesných predpisov. Viazanosť orgánu verejnej správy právnym

názorom správneho súdu v zásade platí do nezmenenia sa rozhodnej skutkovej a právnej situácie. Nie je
úlohou orgánu verejnej správy polemizovať s právnym názorom správneho súdu, ani ho spochybňovať,
ale je jeho povinnosťou ho rešpektovať, najmä, ak bol jasne a zrozumiteľne vyslovený. Nie je pritom
nevyhnutné, aby sa orgán verejnej správy s právnym názorom správneho súdu stotožnil, je však povinný
sa ním riadiť (bližšie pozri napr. rozsudky NS SR vo veci sp. zn. 5Sž/7/2013 alebo sp. zn. 5Sžo/25/2013).

40. Žalovaný v novom rozhodnutí argumentoval, že vo veci nie je možné spojiť na spoločné konanie a
rozhodovanie o troch skutkoch za obdobných skutkových a právnych okolností, ktorých sa mal žalobca
dopustiť v rozhodnom čase (bod 36 a 37 rozsudku vyššie). Keďže v súvisiacich dvoch správnych
konaniach už bolo právoplatne rozhodnuté, o čom najvyšší súd v čase rozhodovania vo veci 7Sž/2/2016

vedomosť mal alebo mať musel, aj toto bol dôvod, pre ktorý s právnym názorom NS SR nesúhlasil.

41. Správny súd upriamuje svoju pozornosť na tú skutočnosť, že jednak najvyšší súd vo svojom
rozhodnutí nehovorí o spoločnom vedení troch konaní, najvyšší súd konštatoval, že žalovaný bol
povinný posudzovať porušenie právnej povinnosti žalobcu v zmysle trestnoprávnej úpravy vo vzťahu

k viacčinnému súbehu skutkov a túto skutočnosť premietnuť do uloženia úhrnného trestu - sankcie.
Správny súd v tejto súvislosti preto poukazuje na dikciu § 41 Trestného zákona, v ktorom zákonodarca
upravuje podmienky pri ukladaní úhrnného trestu a spoločného trestu, ktorými ustanoveniami sa
žalovaný mal v novom konaní riadiť. Nedodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona,
ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, Správny súdny poriadok

vymedzenímv§195písm.d/považujezatakúvadutrestania,ktoráprivodzujenezákonnosťrozhodnutia
orgánu verejnej správy, teda aj žalovaného.

42. Keďže žalovaný sa právne záväzným názorom najvyššieho súdu vo veci neriadil, správnemu súdu
nezostávalo nič iné ako napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Pokiaľ

žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného a nedostatočné zdôvodnenie odklonu od
právneho názoru najvyššieho súdu, s uvedenou námietkou sa správny súd nestotožňuje. Žalovaný pri
jeho právnom názore, že sa nejedná od počiatku, teda aj v pôvodnom konaní o pokračujúci správny
delikt, tento svoj názor odlišný od názoru odôvodnil, majúc za to, že spojiť všetky tri konania na spoločné
konanie za daných skutkových okolností nebolo možné, keďže o dvoch skutkoch už bolo právoplatne

rozhodnuté, čo aj stručne, ale jasne zdôvodnil.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP.

44. Bude úlohou žalovaného po vrátení veci správnym súdom, rešpektujúc právne záväzný názor

vyslovený v tomto rozhodnutí aj v skoršom rozhodnutí najvyššieho súdu, vo veci opätovne rozhodnúť za
primeraného použitia zásady ukladania trestov podľa § 41 Trestného zákona a svoje nové rozhodnutie
riadne a súladne s požiadavkami preskúmateľnosti aj odôvodní.45. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi v konaní
plne úspešnému priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body

možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.