Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. február 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010339
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3813010339.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov
JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Mariána Dunčka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 1.marca 2022
prejednal odvolanie obžalovaného

B. J.,

nar.XX.XX.XXXX v P., trvale bytom P., O. XXXX/XX (v čase činu mladistvého), t.č. na slobode, na
verejnom zasadnutí neprítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp.zn. 1T/102/2013 zo dňa 28.septembra 2021
a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný ml. B. J. v bode 2/ uznaný vinným z prečinu krádeže
formou spolupáchateľstva podľa §§ 20, 212 ods. 2 písm. a/, písm. f/ Tr.zák., pretože dňa

dňa 26.05.2012 v čase o 16. 22 h po vzájomnej dohode prenikli do areálu tzv. novej východnej
vetracej šachty bane P., nachádzajúceho sa v lesnom poraste pri obci X. Z. tak, že prinesenou ručnou
pílou na železo s oranžovou rukoväťou z umelej hmoty prepílili železnú reťaz, ktorá bola opatrená
visiacim zámkom na dvojkrídlovej kovovej bráne oplotenia uvedeného areálu, následne vnikli aj do
budovy slúžiacej ako strojovňa ťažného zariadenia tak, že neznámym predmetom prestrihli kovové oko,
cez ktoré bolo zavesený visiaci zámok, prenikli do budovy, kde demontovali pomocou prineseného

vidlicového kľúča veľkosti 24 a 30 a následne vzali 1 ks elektromotora výrobné číslo J s označením
11 kw/15 HP, 1455 otáčok/min., vyrobený ZSE Praha MEZ Frenštat Czechoslovakia, ďalej vzali časť
elektromotora zelenej farby - poškodený kryt so statorom, 2 ks kovový úchyt o rozmeroch 20 x 3 cm s
pripevnenou skrutkou, 4 ks kovový stýkač o rozmeroch 4 x 8 x10 cm, 3 ks kovová pásovina o rozmeroch
2 x 50 cm, 3 ks kovová pásovina o rozmeroch 2 x 30 cm, 20 ks kovový pliešok o rozmeroch 2 x 5 cm,
20 ks kovový pliešok o rozmeroch 2 x 7 cm, 1 ks kovový kryt o rozmeroch 3 x 15 x 25 cm, 1 ks kovová

cievka s výškou 4 cm a priemerom 10 cm a tieto veci spoločne naložili do kufra osobného motorového
vozidla VW Polo, EC J ktorým konaním spôsobili spoločnosti P. bane , a.s. so sídlom H. slovenskej XX,
Prievidza škodu odcudzením vecí vo výške 576,- eur a poškodením zariadenia škodu vo výške 225,- eur,
a obžalovaný O. J. sa uvedeného skutku dopustil napriek tomu, že bola rozkazom Obvodného úradu
Prievidza sp. zn. B/2011/02583 zo dňa 12.08.2011, právoplatným dňa 05.09.2011 uznaný vinným z
priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších

predpisov a bola mu uložená sankcia - pokarhanie,a napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T 190/10 zo dňa 18.08.2010,
právoplatným toho istého dňa uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest

odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov,
a obžalovaný ml. B. J. sa uvedeného skutku dopustil napriek tomu, že bol rozhodnutím Mestskej polície
Handlová v blokovom konaní, č. bloku A XXXXXXX zo dňa 21.11.2011, právoplatným toho istého dňa
uznaný vinným z priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov a bola mu uložená sankcia - pokuta vo výške 5,- eur,

a obžalovaný A. J. sa uvedeného skutku dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného
súdu Prievidza sp. zn. 1 T 237/10 zo dňa 23. 09. 2010, právoplatným dňa 23. 10. 2010 uznaný vinným
z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.

Tým istým rozsudkom boli pre vyššie uvedený prečin právoplatne odsúdení aj spluobžalovaní O. J. a

A. J..

Obžalovaný B. J. bol za to odsúdený podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím §§ 117 ods. 1, 38 ods. 3, 36
písm. j/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 2 mesiace, výkon ktorého trestu mu bol podľa § 119 ods. 1
Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 12 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému B. J. (spolu s ďalšími dvoma spoluobžalovanými) uložená
povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť škodu Hornonitrianskym baniam a.s. Prievidza vo výške 801
Eur.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch týkajúcich sa obžalovaného B. J. nenadobudol
právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote napadnutý odvolaním obžalovaného B. J., ktoré zahlásil
do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne obžalovaný odvolanie
písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Odvolanie smerovalo proti výrokom o vine, treste
a náhrade škody. Obhajca najmä uviedol, že obžalovaný sa v priebehu celého trestného stíhania k

spáchaniu predmetného trestného činu nepriznal a jeho spáchanie ako v prípravnom konaní tak aj na
hlavnom pojednávaní popieral. Obhajca uviedol, že obrana obžalovaného v tom, že v čase činu bol
doma, kde v dôsledku choroby ležal s horúčkou, potvrdzovali svedkyne H. Z. a E. A.. Rovnako túto
verziu potvrdzovali spoluobžalovaní O. J. a A. J.. Nesúhlasil s tým, že súd prvého stupňa túto obranu
obžalovaného vyhodnotil ako nevieryhodnú, pričom svoje odsudzujúce rozhodnutie založil primárne na

svedeckej výpovedi J. O., ktorý uviedol, že v inkriminovaný deň viezol na miesto činu aj ml. B. J., ktorý
neskôr s O. J. z miesta činu ušiel. Obhajca namietal vierohodnosť tohto svedka, pretože tento v minulosti
v značnej miere požíval alkoholické nápoje, v podstate bol bezdomovcom, pričom ho prichýlila rodina
J., ktorým občasne robil služby vodiča. Obhajca tiež poukázal na výpovede zamestnancov L. P., ktorí
na mieste činu videli tri osoby, z ktorých jedna z miesta činu ušla. Taktiež obhajca namietal logičnosť

výpovedí príslušníkov polície, ktorí mali obžalovaného vidieť po 19.00 hod. dňa 26.05.2012 - 3 až 5
km od miesta činu, pričom z miesta činu mal obžalovaný utiecť cca o 17.30 hod. Teda obžalovanému
mala trvať cesta, kde ho videli príslušníci polície viac ako 1,5 hod. V závere dôvodov odvolania obhajca
poukázal na dobu viac ako 9 rokov od predmetného skutku, pričom obžalovaný sa v tej dobe nedopustil
žiadneho trestného činu ani priestupku. Žije usporiadaným životom, je zamestnaný a vzorne sa stará o

chorú matku. Obhajca navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa
vo všetkých výrokoch týkajúcich sa obžalovaného ml. B. J. a postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por.
obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodiť a k náhrade škody zaviazať len
spoluobžalovaných A. J. a O. J..

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhol obhajca odvolaniu obžalovaného vyhovieť.
Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné
zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa v tomto
smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba a ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por..

K odvolacím námietkam týkajúcich sa zisteného skutkového stavu (výrok o vine) uvádza senát
odvolacieho súdu nasledovné: Je síce faktom, že niektoré z vykonaných dôkazov „potvrdzovali“ obranu
obžalovaného v tom, že sa predmetného skutku krádeže dňa 26.05.2012 v čase o 16.22 hod. nemohol
dopustiť, pretože v tej dobe mal ležať doma s horúčkou. Súčasne z hľadiska výsledkov iných dôkazov

(pozri nižšie) sa však vo veci konajúce súdy obidvoch stupňov zaoberali vierohodnosťou tejto obrany
obžalovaného.Tujepredovšetkýmpotrebnéuviesť,žetaktovprospechobžalovanéhovypovedalimatka
a sestra obžalovaného, ako aj jeho suseda, (E. Z., E. A. a H. Z.). Tieto svedkyne však jednoznačne
nevedeli ustáliť presne dobu „choroby“ a túto uvádzali ako v lete resp. máji roku 2012. Ďalšie osoby,
ktoré svedčili v prospech obžalovaného B. J. boli spoluobžalovaní O. J. a A. J.. Teda aj u nich je daný
„vzťah“ k obžalovanému B. J..

Súčasne je nutné čiastočne prisvedčiť názoru obžalovaného v tom, že aj osoba J. O. vzhľadom na
vzťah k veci (doviezol obžalovaného na miesto činu) a k obžalovanému B. J., by mohla z pohľadu
jeho výpovede mať prvky nevieryhodnosti. Výpoveď takéhoto priameho svedka, pokiaľ zo spáchanie
predmetnej trestnej činnosti usvedčoval aj obžalovaného B. J., je však podporovaná predovšetkým

výpoveďami príslušníkov Obvodného oddelenia Policajného zboru Handlová (Mgr. E. S. a H. L.), o
nezaujatosti a o objektívnosti ich výpovedí nemá odvolací súd pochybnosti. Títo bez akýchkoľvek
pochybností videli a opoznali obžalovaného B. J. „v blízkosti“ miesta činu, v dobe keď podľa iných
svedkov mal byť chorý a ležať doma v posteli. Naviac títo svedkovia v dobe, keď videli obžalovaného 3-5
km od miesta činu, ešte ani prakticky nevedeli, že by tento vôbec mohol mať vzťah k udalosti, na ktorú

boli ako hliadka polície vyslaní (narušenie objektu Bane P.). Súčasne výpovede týchto príslušníkov PZ
korešpondujú s tým, že pracovníci predmetnej akciovej spoločnosti na mieste činu videli „utiecť“ mladú
chudšiu osobu do lesa, pričom išlo o Róma.

Bola potom správna skutková úvaha súdu prvého stupňa v tom, že obžalovaný bol na mieste činu, pri

príchode hliadky baníkov utiekol smerom do lesa, pričom po 1,5 hodiny od úteku, ho videla hliadka
policajného zboru 3-5 km od miesta činu. Dôkazy preukazujúce túto skutkovú úvahu do seba logicky
zapadajú, pričom ani vo vzťahu k svedkom z hliadky baníkov ani z radov polície nemožno mať
pochybnosti o vieryhodnosti ich výpovedí.

Napokon ani okolnosť, že svedkovia nevideli z miesta činu utiecť druhú osobu neznamená, že z miesta
činu„ušiel“lenobžalovanýB.J.,pričomsvedokJ.O.,alevidelutiecťajobžalovanéhoO.J..Taktiežpokiaľ
obhajca naznačoval, že vzhľadom a dobu „úteku“ mal byť obžalovaný B. J. v čase, keď ho mali vidieť
príslušnícipolícieuž„ďalej“odmiestačinuneznamená,žebytítovideli„inú“osobu.Rozhodujúcavtomto
smere je okolnosť, že ako časové tak aj vzdialenostné údaje nevylučovali prítomnosť obžalovaného na

mieste, kde bol videný príslušníkmi policajného zboru. Títo pritom možnú „zamenenú“ s inou osobou
vylúčili.

Popri správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa ohľadne aj obžalovaného B. J., súd 1.stupňa
nepochybil ani pokiaľ ide o použitú právnu kvalifikáciu konania obžalovaného ako prečinu krádeže podľa

§ 212 ods. 2 písm. a/, písm. f/ Tr. zák., pretože obžalovaný B. J. spoločným konaním s inými osobami si
prisvojil za pomoci vlámania cudzej veci tým, že sa jej zmocnil. Naviac tento obžalovaný bol za obdobný
čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý v blokovom konaní za priestupok (rozhodnutie
Mestskej polície Handlová).

Odvolací súd preskúmal aj postup súdu prvého stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému ako
mladistvému páchateľovi (v čase činu mal necelých 17 rokov). Tu je potrebné uviesť, že obžalovanému
B. J. bol uložený prakticky „najnižší“ možný výchovný trest odňatia slobody, kde súd prvého stupňa
zhodnotil okrem veku obžalovaného aj jeho doterajšiu súdnu beztrestnosť. Je síce aj tu možné prisvedčiť
obhajcovi v tom, že od spáchania trestného činu uplynula už doba takmer 10 rokov, pričom počas tejto

doby neboli u obžalovanému zistené negatívne poznatky. Tieto okolnosti by inak mohli byť dôvodom
pre eventuálne upustenie od potrestania mladistvého podľa § 98 Tr. zák. Takémuto rozhodnutiu však
bránilo to, že obžalovaný tým, že nepriznal spáchanie trestného činu nevedel prejaviť ľútosť nad jeho
spáchaním.Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.