Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. február 2022

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7Cb/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816200397
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2022:5816200397.5

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v právnej veci žalobcu: AGROTEC Slovensko s.r.o., Zlatomoravecká cesta
431, 951 02 Pohranice, IČO: 31 445 942, právne zastúpený: advokátska kancelária agner & partners,
s.r.o., Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758, proti žalovanému: I electro s.r.o., so sídlom
Medvedzie 129/4, 027 44 Tvrdošín, IČO: 47 151 935, „v konkurze", za ktorého koná správca konkurznej
podstaty Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica,

IČO: 44 088 833, v konaní o zaplatenie 1.378,07Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd konanie z a s t a v u j e .

II/ Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

III/ Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 82,50Eur a zároveň žiada Slovenskú poštu, a.s., so

sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, aby sumu 82,50Eur poukázala
žalobcovi po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 27.01.2016 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
1.378,07Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2.UznesenímOkresnéhosúduŽilinač.k.4K/24/2016-132zodňa04.04.2017bolnamajetokžalovaného
vyhlásený konkurz, ktoré uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 71/2017 dňa 11.04.2017,
teda po začatí konania s tým, že konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení
konkurzu v Obchodnom vestníku (§ 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoKR“). V dôsledku uvedeného došlo k prerušeniu
konania v prejednávanej veci a prestali plynúť lehoty.

3. Podľa § 47 ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky
súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty
v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov
konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné
spoločenstvo alebo o intervenciu.

4. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR účinného od 01.01.2020, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno
pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom
konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze
veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho
podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní

súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžníkalebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej
lehote má účinky späťvzatia žaloby.

5. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2020 § 206j ZoKR, konania začaté a
právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra
2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1.
januárom 2020.

6. Novelizované znenie § 47 ods. 4 ZoKR, ktoré nadobudlo účinnosť od 01.01.2020, sa podľa
intertemporálneho ustanovenia § 206j ZoKR použije aj na konania, v ktorých došlo z dôvodu vyhlásenia
konkurzu na majetok úpadcu pred 01.01.2020, k ich prerušeniu.

7. Výzvou zo dňa 13.12.2021 súd vyzval žalovaného a správcu konkurznej podstaty, aby v zmysle
ustanovenia § 47 ods. 4 zákona ZoKR účinného od 01.01.2020, v lehote 30 dní od doručenia tejto výzvy

doručili návrh, resp. súhlas na pokračovanie v konaní. Súd zároveň žalovaného a správcu konkurznej
podstaty poučil, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní má účinky späťvzatia žaloby (§ 47 ods.
4 posledná veta ZoKR účinného od 01.01.2020).

8. Uvedená výzva bola žalovanému doručená dňa 24.12.2021 a správcovi konkurznej podstaty dňa

14.12.2021, pričom dňa 16.12.2021 správca konkurznej podstaty žalovaného - Slovenská správcovská
a reštrukturalizačná, k.s., doručil súdu stanovisko k výzve a nesúhlas s pokračovaním v súdnom konaní.
Správca v predmetnom stanovisku o.i. uviedol, že žalobca si v čase po vyhlásení konkurzu na majetok
úpadcu a ku dňu vypracovania tohto podania prihlásil do konkurzu vedeného pod sp. zn. 4K/24/2016
podľa ust. § 28 a nasl. ZoKR viaceré nezabezpečené a nepodmienené pohľadávky poradia „E“, ktoré boli

zapísané do Zoznamu pohľadávok vedeného podľa ust. § 31 ZoKR. Žalobcom prihlásené pohľadávky
ako veriteľom nezabezpečených pohľadávok voči úpadcovi boli podľa ust. § 32 ods. 16 ZoKR zistené
v celom rozsahu (čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia). Pohľadávky žalobcu
uplatnené v predmetnom konkurze tak boli zákonným spôsobom preskúmané s výsledkom ich zistenia
pre celé konkurzné konanie a s prihliadnutím na normatívne znenie ust. § 105 ZoKR bude „Zoznam

pohľadávok“ po zrušení konkurzu, exekučným titulom. S poukazom na vyššie uvedené tak správca
nepovažuje pokračovanie v súdnom konaní za dôvodné a nedáva návrh na pokračovanie v súdnom
konaní. Žalovaný sa k predmetnej výzve súdu nevyjadril.

9. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4

ZoKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca na majetok
ktorého bol vyhlásený konkurz a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného.
Znamená to, že aj v prípade ak je dlžník v postavení žalovaného, t. j. pasívne legitimovanej strany
sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky
späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento

účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZoKR, ktorým je efektívnejšie riešenie v
prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase
vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo
žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím
vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka

alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu.

10. Nielen podľa znenia § 47 ods. 4 ZoKR, ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu
vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník
ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová správa k

tomuto ustanovenie udáva: ,,Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri
vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v
prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť "pasívne" (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo
"aktívne" (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred
iné konania, pričom "kľúče" od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi,

ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov.
Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie... . Ak
správcaneprevezmeprebiehajúcispor,súd,ktoréhokonanieboloprerušené,vezmenazreteľvyjadrenie
dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví“. Ak dlžníknavrhne pokračovanie v konaní, v konaní pokračuje tak ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v
prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie nebude
podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a

mal pokračovať v konaní). V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie
síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči
dlžníkoviprisúdiplnenie,totoplneniemôžebyťuspokojenéažtzv.akobyzakonkurzom(t.j.jepodriadené
uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu
vylúčený.

11. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže
vziať žalobu späť.

12. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

13. Podľa § 146 ods. 1 CSPsúd konanie nezastaví ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

14. Späťvzatím žaloby sa podľa Civilného sporového poriadku rozumie procesný úkon žalobcu, z

ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá. Tento úkon žalobcu však bol
od 1. januára 2020 nahradený zákonným ustanovením § 47 ods. 4 ZoKR, preto sa na ďalší postup
v konaní pred súdom na to, aby mohol súd konanie podľa § 47 ods. 4 ZoKR v spojení s § 145
ods. 1 CSP zastaviť, späťvzatie žaloby žalobcom nevyžaduje. Súd poukazuje na skutočnosť, že v
predmetnej veci účinky späťvzatia žaloby nastávajú priamo zo zákona v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR.

So zastavením konania vyslovil súhlas aj správca dlžníka. Dôsledkom aplikácie § 47 ods. 4 ZoKR
je zákonom upravený účinok späťvzatia žaloby, v ktorého dôsledku vzniká súdu povinnosť konanie
zastaviť zákonom predpokladaným procesným postupom. Procesnou normou upravujúcou postup súdu
pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby je ustanovenie § 145 CSP, ktoré bude analogicky v zmysle čl. 4 ods.
1 CSP aplikovateľné aj na postup pri rozhodovaní o účinkoch späťvzatia podľa § 47 ods. 4 ZoKR.

15. S ohľadom na uvedené má súd za to, že v zmysle ustanovenia § 47 ods. 4 ZoKR došlo v konaní
k účinkom späťvzatia návrhu, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia
a konanie zastavil.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

18. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

20.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolnazákladevyššiecitovanýchzákonnýchustanovení.
Civilný sporový poriadok upravuje náhradu trov konania v prípade zastavenia konania v ustanovení §
256 ods. 1 a 2 CSP, ktoré zákonné ustanovenie predpokladá procesné zavinenie niektorej zo strán sporu
na zastavení konania. Primárne súd uvádza, že v prípade, ak bol na majetok žalovaného vyhlásený
konkurz, nemožno pričítať zavinenie za zastavenie konania žiadnej zo strán sporu, nakoľko zavinenie je

treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného
práva, pretože by potom išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej sporovej veci sa
totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán konania vyvinula procesnú aktivitu
v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť
§ 256 CSP. V danom prípade nie je možné pripočítať zavinenie na zastavení konania ani jednej strane

ale je potrebné aplikovať ustanovenie § 257 CSP. Za dôvod hodný osobitného zreteľa súd považuje
skutočnosť, že ak zastaveniu konania došlo ako obligatórny zákonný následok právnej skutočnosti, ktorá
nastala na základe osobitného zákona, bez zavinenia niektorej zo strán sporu, tj. stav, ktorý v konanínastal je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy, preto súd vyslovil, že v zmysle ustanovenia §
257 CSP žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

21. O vrátení súdneho poplatku, bez jeho krátenia vo výške 82,50 Eur, žalobcovi ako poplatníkovi, súd
rozhodol podľa § 11 ods. 3 a 8 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v platnom znení prostredníctvom prevádzkovateľa systému.

Poučenie:

Proti výroku I. a II. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný
súd Námestovo (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na

príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.
Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 CSP uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP) Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).