Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. október 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/7/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110202100
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5110202100.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a

členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej v právnej veci navrhovateľky: X. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. L. E. XXX, právne zastúpená Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou, so sídlom
v X., C. X, proti odporcom: v rade 1/ B. T., nar. XX.X.XXXX, bytom J., E. XX, v rade 2/ Žilina Invest,
s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 5/30, Žilina, IČO: 36 416 754, odporcovia v rade 1/ a 2/ právne
zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom J. Milca 11, Žilina,
o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v Žiline, sp.
zn. 18C 21/2010-273, zo dňa 10. júna 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorá sa domáhala určenia, že je
spoluvlastníčkou v podiele 27/160-ín k novovytvoreným parcelám nachádzajúcim sa v k.ú. P. L. E. -
KN-C parc. č. 2689/36 - orná pôda o výmere 948 m2, KN-C parc. č. 2689/37 - orná pôda o výmere
428 m2, KN-C parc. č. 2689/38 - orná pôda o výmere 943 m2, KN-C parc. č. 2689/39 - orná pôda
o výmere 342 m2, KN-C parc. č. 2689/40 - orná pôda o výmere 2022 m2, KN-C parc. č. 2689/41 -

orná pôda o výmere 522 m2, KN-C parc. č. 2689/42 - orná pôda o výmere 757 m2, KN-C parc. č.
2689/43 - orná pôda o výmere 123 m2, KN-C parc. č. 2689/44 - orná pôda o výmere 456 m2, ktoré
boli vyhotovené geometrickým plánom č. 51-2008 zo dňa 20.3.2008 E. E. a úradne overený Správou
katastra pod č. 1513/08. Navrhovateľka návrhom na začatie konania odôvodňovala dôvodnosť návrhu
na určenie vlastníckeho práva skutočnosťou, že bola spoluvlastníčkou pozemnoknižnej parc. č. 531
zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. 405 k.ú. P. L. E. (pod B25) v podiele 27/160-ín, ktoré nadobudla
na základe dedičského rozhodnutia po J. B. č. D1409/1940. Na základe hospodárskej zmluvy č. 1/1991

o prevode vlastníctva národného majetku zo dňa 7.10.1991 uzatvorenej medzi ZARES š.p. Žilina v
likvidácii zastúpeného Mestským úradom v Žiline, ako odovzdávajúcou organizáciou a Obcou Teplička
nad Váhom ako preberajúcou organizáciou, došlo k prevodu vlastníctva nehnuteľností, okrem iných, aj
k pozemku parc. č. 2689/1 a 2689/2 s tým, že vlastníctvo sa prevádza ku dňu 1.9.1991. V článku 7. HZ v
časti „Osobitnej podmienky prevodu" je uvedené „Podľa vyvlastňovacieho protokolu Vyvl. č. XI-198/52/
T-3299-52/85". Z delimitačného protokolu zo dňa 7.10.1991 ďalej zistil, že k delimitácii došlo z dôvodu
rozhodnutia Komisie pre privatizáciu národného majetku pre okres Žilina č. 324/1991 zo dňa 9.7.1991

a likvidácie ZARES-u, š.p. ako organizácie zriadenej a doposiaľ riadenej mestom Žilina a delimitačnej
dohody zo dňa 30.8.1991, ktorou bolo dojednané, že majetok ZARES-u š.p. nachádzajúci sa v obci P.
L. E. - Záhradníctvo prechádza do vlastníctva správy Obce Teplička nad Váhom v zmysle zákona č.
138/1991 Zb.Z vyvlastňovacieho výmeru Jednotného národného výboru - technický referát v Žiline zn. XI-198-52-
T-3299 zo dňa 29.1.1953 zistil, že Jednotný národný výbor - technický referát v Žiline na žiadosť

verejnej služby KP mesta Žiliny podľa § 20 zák. č. 280/1949 Zb. a § 40 Vlad. nar. č. 93/1950
Zb. a na základe výsledku ústneho prejednania na mieste dňa 12.2.1952 vyvlastňuje pre verejnú
službu mesta Žilina KP na stavbu záhradníctva zaradenú do vykonávacích plánov 5RP nehnuteľnosti
zapísané v pozemnoknižných vložkách k.ú. P. L. E., a to konkrétne nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené
vo vyvlastňovacom výmere. Predmetom vyvlastnenia nebola pozemnoknižná parcela 531 vedená v

pozemnoknižnej vložke č. 405 k.ú. P. L. E..

Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.5.1998, Obec Teplička nad Váhom ako predávajúci odpredala
spoločnosti Transinvest, a.s. ako kupujúcemu nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. P. L. E. zapísané na
Okresnom úrade, odbor katastra nehnuteľností Žilina, pre Obec Teplička nad Váhom, k.ú. P. L. E. na LV
č. X, okrem iných aj parc. č. 2689/1 - orná pôda, časť o výmere 32.359 m2 a parc. č. 2689/2 - orná pôda

o výmere 13.820 m2. Vklad uvedenej kúpnej zmluvy bol povolený pod č. V 2966/98 zo dňa 21.5.1998.

Z uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 1.6.2004 sp. zn. 29Er 2394/2003-17 mal preukázané
(uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.6.2004), že v exekučnom konaní vedenom Exekútorským
úradom exekútorom JUDr. Jozefa Rišiana pod sp. zn. EX 536/2003 proti povinnému PRIVATSTAV, a.s.

bol na dražbe konanej dňa 31.3.2004 udelený príklep vydražiteľovi G. N. na nehnuteľnosť - KN-C parc.
č. 2689/2 - orná pôda o výmere 13.475 m2 vedenú na LV č. XXXX a vydražiteľovi Plusmont s.r.o. na
KN-C parc. č. 2689/1 - orná pôda o výmere 31.532 m2 (za najvyššie podanie vo výške 1.255.000,-
Sk u G. N. za najvyššie podanie vo výške 225.000,- Sk). Kúpnou zmluvou zo dňa 15.3.2006 G. N.
previedol vlastníctvo k CK-N parc. č. 2689/2 na obchodnú spoločnosť Speat, s.r.o. so sídlom v Žiline.

Vkladkúpnejzmluvybolpovolenýpodč. V1996/06zodňa10.6.2006.SpoločnosťSPEAT,s.r.o.ako
predávajúci kúpnou zmluvou zo dňa 30.10.2007 previedol vlastníctvo k uvedenej parcele na spoločnosť
SLOVBEN, s.r.o. (pôvodnému odporcovi v rade 1/) kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený Správou
katastravŽilinepodč.V8317/07dňa16.11.2007.Vpriebehukonaniakúpnouzmluvouzodňa20.6.2011
previedol vlastníctvo pôvodne žalovaný odporca v rade 1/ - spoločnosť SLOVBEN, s.r.o. na B. T.. Vklad

vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra v Žiline pod č. V 4013/11.

Kúpnou zmluvou zo dňa 27.4.2005 spoločnosť Plusmont, s.r.o. ako predávajúci
previedol vlastníctvo ku KN-C parc. č. 2689/1 na I. T.. Vklad vlastníckeho práva bol Správou katastra
v Žiline povolený pod č. V 2385/05 dňa 6.6.2005. JUDr. Jaroslav Kabáč kúpnou zmluvou zo dňa

24.11.2005 ako predávajúci previedol vlastníctvo k uvedenej parcele na spoločnosť Žilina Invest s.r.o. -
odporcu v rade 2/ a to už na novovytvorené KN-C parcely č. 2689/6 - orná pôda o výmere 327 m2, KN-
E parc. č. 2689/1 ako diel 5 a parc. KN-C č. 2689/7 - orná pôda o výmere 4.701 m2. Vklad vlastníckeho
práva bol Správou katastra v Žiline povolený pod č. V 124/06 dňa 20.1.2006.

Vychádzajúc zo zákonných podmienok uvedených v § 132 ods. 1, 2, § 134 ods. 1, § 55 ods. 1, § 57
ods. 1 písm. e/ a § 150 ods. 2 zák. č. 233/95 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok") dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Z vykonaného dokazovania vyplýva,
že novovytvorené parcely, ku ktorým sa navrhovateľka domáha určenia vlastníckeho práva, tieto
zodpovedajú pôvodnej pozemnoknižnej parcele č. 531 zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. 405, ktoré

predtým boli totožné s EN parc. č. 2689 a po prechode vlastníctva na obec s parcelami č. 2689/1 a
2689/2. V prejednávanej veci bolo jednoznačne preukázané, že vlastníctvo k parc. č. 2689/1 a prac.
č. 2689/2 nadobudli vydražitelia - spoločnosť Plusmont s.r.o. a G. N. v exekučnom konaní vedenom
Exekútorským úradom JUDr. Jozefa Rišiana pod sp. zn. EX 536/2003 proti povinnému PRIVATSTAV
a.s., a to udelením príklepu na dražbe konanej dňa 31.1.2004, ktorý bol schválení uznesením Okresného

súdu Bratislava II dňa 1.6.2004 sp.zn. 39Er 2394/03-17, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.6.2004.

Za daného stavu vyvodil, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva na základe rozhodnutia štátneho
orgánu podľa ust. § 132 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s podmienkami uvedenými v §
150 ods. 2 Exekučného poriadku. Predaj v dražbe v rámci exekučného konania je verejnoprávnym

úkonom a vzhľadom k tomu, že v rámci exekučného konania prejde na vydražiteľa vlastníctvo veci
aj v prípade, že nebola predmetom vlastníctva povinného. Nadobudnutie vlastníctva príklepom v
exekučnom konaní patrí medzi prípady nadobudnutia vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu, t.j. ide
o privilegovaný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý je osobitne chránený pred nárokompôvodného (skutočného) vlastníka vydraženej veci. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. II.ÚS 289/2008, v ktorom sa Ústavný súd SR zaoberal posúdením otázky, aké je
postavenie vlastníka veci (odlišného od osoby povinného exekúcii) voči osobe, ktorá túto vec nadobudla

do vlastníctva dobromyseľne udelením a následným súdnym schválením príklepu udeleného exekúcii,
ak predmetná vec nebola vo vlastníctve povinného z exekúcie. Ústavný súd v náleze vyslovil: „Ak
exekučné konanie prebehne v súlade s účinnou právnou úpravou, t. j. ak exekučný súd, ako aj
exekučným súdom poverený súdny exekútor pri nútenom výkone súdneho alebo iného rozhodnutia
predajom (dražbou) nehnuteľných vecí vychádzajú z aktuálnych záznamov o vlastníkoch predávaných

nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností, a osoba, ktorá má voči týmto nehnuteľnostiam právo
spochybňujúce právo vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností, sa nedomáha tohto svojho práva
včas (pred predajom nehnuteľnosti) podaním vylučovacej žaloby, nič nebráni tomu, aby sa vydražiteľ,
ktorý zaplatil najvyššie podanie a ktorému bol súdnym exekútorom udelený a exekučným súdom
schválený príklep, stal vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu bez ohľadu na
„pravdivosť" vlastníctva povinného z exekúcie, ktorý bol do okamihu udelenia príklepu vedený v katastri

nehnuteľností ako vlastník. Skutočný vlastník exekuovanej nehnuteľnosti, ktorý sa voči povinnému z
exekúcie nedomáhal ochrany svojho vlastníckeho práva pred jej predajom, sa môže od oprávneného v
exekúcii domáhať vydania výťažku z predaja tejto veci ako náhrady za odňatie jej práva k vydraženej
veci. Táto osoba sa však nemôže domôcť samotného vydania exekuovanej veci od vydražiteľa, ktorý
sa stal jej vlastníkom zákonným spôsobom, navyše odobrený rozhodnutím štátu (schválenie udelenia

príklepu), ktorý sa spomedzi spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva upravených v § 132 ods. 1
Občianskeho zákonníka považuje za „privilegovaný" (prioritný) spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva
majúci prednosť pred vlastníckym právom nadobudnutým iným, zákonom predvídaným spôsobom. Ak
sa skutočný vlastník exekuovanej veci nemohol domôcť svojho vlastníckeho práva k nej v dôsledku
nesprávneho postupu exekučného súdu alebo súdneho exekútora, môže sa domáhať proti týmto

subjektom náhrady škody podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku." Vzhľadom na skutočnosť, že
predmetný nález sa týka dražby nehnuteľnej veci a zaoberá sa postavením vydražiteľa nehnuteľnosti,
právne závery v ňom obsiahnuté sú aplikovateľné aj na danú vec. Predmetné exekučné konanie sa
uskutočnilo v súlade s platnou právnou úpravou, keďže súdny exekútor ako aj exekučný súd pri nútenom
výkone súdneho rozhodnutia dražbou nehnuteľnosti vychádzali z aktuálnych záznamov o vlastníkovi

predávaných nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností. Vydražitelia G. N. a Plusmont s.r.o. bez
ohľadu na navrhovateľkou spochybňované vlastníctvo povinného z exekúcie PRIVATSTAV a.s. ako aj
bez ohľadu na vedomosť, resp. nevedomosť navrhovateľky o prebiehajúcom exekučnom konaní, stali
sa legitímnymi vlastníkmi sporných nehnuteľností ku dňu udelenia príklepu. Tento spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva je originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Pokiaľ vydražitelia ďalej

vydražené nehnuteľnosti previedli na základe kúpnych zmlúv, previedli ich ako vlastníci. Odporcovia
nadobudli predmetné nehnuteľnosti na základe riadne uzatvorených kúpnych zmlúv s vlastníkmi
nehnuteľností, ktorí ich nadobudli taktiež zákonným spôsobom. Z týchto dôvodov sa navrhovateľka už
dôvodne nemohla domáhať určenia vlastníckeho práva na základe tvrdenej skutočnosti, že v minulosti
bola podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností a že vlastníctvo na Obec Teplička nad Váhom ako aj

ďalších právnych nástupcov do dňa vykonania dražby nebolo nadobúdané zákonným spôsobom. Z
uvedených dôvodov návrh navrhovateľky na určenie vlastníckeho práva nepovažoval za dôvodný. O
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal navrhovateľku ako neúspešnú účastníčku
konania zaplatiť pôvodnému odporcovi v rade 1/ - spoločnosti Slovben, s.r.o. trovy konania vo výške
204,10 eur a odporcovi v rade 2/ trovy konania vo výške 278,61 eur.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka. Uviedla, že nesporne
v konaní bolo zistené, že v minulosti bola podielovou spoluvlastníčkou v podiele 27/160-ín pôvodnej
pozemnoknižnej parcele č. 531, zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. 405, kat. úz. P. L. E.. V
roku 1991 na základe delimitačného protokolu bola pozemnoknižná parcela č. 531 včlenená bez

akéhokoľvek právneho podkladu do KN-E parc. č. 2689/2 a KN-E parc. č. 2689/7 (predtým KN-E
2689), bola ako súčasť tejto parcely prevedená do vlastníctva Obce Teplička nad Váhom. Predmetom
prevodu vlastníctva do vlastníctva obce, bol prevod nehnuteľností podľa zákona č. 138/1991 Zb., ktoré
pôvodne boli vyvlastnené vyvlastňovacím výmerom č. XI-198-52-T-3299 zo dňa 29.1.1953, pre verejnú
službu Mesta Žiliny na stavbu záhradníctva. Nakoľko pôvodná pozemnoknižná parcela č. 531 nebola

predmetom vyvlastňovacieho konania, jedná sa v danom prípade delimitácie o absolútne neplatný
právny úkon. Následne PKN parc. č. 531 ale už ako KN-E parc. č. 2689 a následne KN-E parc. č.
2689/1 a 2689/2 bola predmetom viacerých prevodov na základe kúpnych zmlúv. V roku 2004 z dôvodu
vykonania dražby súd uznesením schválil príklep vydražiteľovi Plusmont, s.r.o. ku KN-E parc. č. 2689/1a vydražiteľovi G. N. ku KN-E parc. č. 2689/2. Rozhodnou skutočnosťou pre okresný súd bola práve
dražba nehnuteľností v roku 2004, na základe ktorej odôvodnil zamietnutie návrhu. Okresný súd záver
odôvodnil v intenciách Nálezu ÚS SR č. 289/2008 z 5.11.2008, ktorý vo všeobecnosti možno zhrnúť

do konštatovania, že dražba ako „privilegovaný" spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva má prednosť
pred vlastníckym právom nadobudnutým iným, zákonom predvídaným spôsobom, pričom skutočný
vlastník, ktorý sa proti povinnému z exekúcie nedomáhal ochrany svojho vlastníctva pred jej predajom,
sa môže od oprávneného v exekúcii domáhať vydania výťažku ako náhrady za odňatie jeho práva. Zo
strany súdu sa však jedná o nesprávnosť interpretácie uvedeného nálezu Ústavného súdu SR. Ústavný

súd SR vychádzal zo situácie, že nehnuteľnosti vlastníčke neboli nikdy odňaté, zákonným spôsobom ani
nebolipredmetomprevodu.Narozdieloduvedeného,okresnýsúduvádza,ževlastníctvonadobudnutév
dražbemáprednosťpredvlastníckymprávomnadobudnutýminýmzákonnýmspôsobom.Zosamotného
pojmu „iným zákonným predvídaným spôsobom" je jasne formulovaná skutočnosť, že nejde o existujúce
vlastníctvo, ktoré je nesporné, ale ešte len o uplatnenie vlastníckeho práva na vec, o ktorom práve sa má
ešte len rozhodnúť z dôvodov zákonom predvídateľných spôsobov jeho nadobudnutia. V danom prípade

predmetomsporuniejesporotom,čidražbajeoriginálnymaleboderivatívnymspôsobomnadobudnutia
vlastníctva, nakoľko táto skutočnosť nemá žiadny právny význam na posúdenie danej veci. Podľa jej
názoru, dražba je derivatívnym spôsobom nadobudnutia vlastníctva. V dražbe nejde o nadobudnutie
nehnuteľnosti rozhodnutím štátu, alebo samotným udelením príklepu na dražbe, pričom následné
uznesenie len deklaruje správnosť procesného postupu dražby, z čoho vyplýva, že ide o deklaratívne

rozhodnutie, záväzné iba pre účastníkov dražby, ktoré nemôže mať žiadne právne účinky vo vzťahu k
tretím osobám, ktoré neboli účastníkmi exekučného konania. Predmetom sporu je však predovšetkým
vyriešenie otázky, či existujúci vlastník môže byť svojho vlastníckeho práva zbavený, pokiaľ nie sú
splnené základné podmienky straty vlastníctva, ktoré pripúšťa zákon. Skutočnosť, že existujúci vlastník
neuplatní vydanie výťažku z dražby za jeho exekuovaný majetok, ktorý nebol vlastníctvom povinného

(pri splnení základnej podmienky, že je účastníkom exekučného konania, pričom je na jeho vôli,
či uplatní vydanie výťažku, resp. podanie vylučovacej žaloby), nemôže mať za následok vylúčenie
uplatnenia ochrany existujúceho vlastníctva, nakoľko iba takýmto postupom dochádza k zachovaniu
princípu právnej istoty pri dodržaní princípu rovnosti zbraní. Dražba, ako osobitný spôsob nadobudnutia
vlastníctva, má v podstate charakter zmluvného prevodu vlastníckeho práva. K zmene vlastníckeho

práva tu dochádza po uhradení kúpnej ceny dosiahnutej vydražením po udelení príklepu na dražbe.
Náš právny poriadok rozlišuje medzi dobrovoľnou a nútenou dražbou, pričom základným rozdielom
je iba tá skutočnosť, že nútená dražba sa uskutočňuje za účasti štátneho orgánu, pričom účelom
oboch typov dražieb je uspokojenie pohľadávok veriteľov z majetku povinného, a nie z majetku osôb,
ktoré nemajú postavenie dlžníka. V oboch prípadoch sa vlastníctvo odvodzuje od vlastníctva dlžníka,

pričom prevod a prechod v tejto súvislosti treba chápať vo všeobecnej rovine, spočívajúcej v zmene
vlastníctva. Zo samotného nálezu Ústavného súdu SR nesporne vyplýva, že existujúce vlastníctvo má
prednosť pred samotným určením vlastníctva, o ktorom má súd iba rozhodnúť. Sťažovateľka v konaní
pred Ústavným súdom SR pod č. ÚS SR č. 289/2008 sa podanou žalobou v pôvodnom sporovom
konaní nedomáhala ochrany svojho vlastníckeho práva ako absolútneho práva, ale iba jeho určenia.

Citácia rozhodnutia Ústavného súdu SR v rozsudku okresného súdu má význam iba k podmienkam
sťažovateľkou uplatneným okolnostiam prejednávanej veci. Na podmienky v prejednávanej veci v tomto
občianskom súdnom konaní by okresný súd musel však dospieť k záveru, že takýto spôsob - dražba
má prednosť iba v prípade, ak v sporovom konaní má súd ešte len rozhodnúť o vlastníctve tretej osoby
za podmienky, že u tejto osoby sú splnené iné predvídateľné zákonné podmienky jeho nadobudnutia.

Preto v žiadnom prípade nie je možné ustáliť, že nadobudnutie vlastníctva dražbou nevlastníka má
mať prednosť pred existujúcim vlastníctvom. Uvedený nález síce rieši postavenie vydražiteľa, ale vo
vzťahu k osobe, ktorá sa domáha ešte len určenia svojho vlastníctva, a práve vzhľadom na tento
rozdiel a v intenciách samotného Ústavného súdu SR, nie je možné tento na danú vec aplikovať. V
tejto súvislosti je nepodstatné aj konštatovanie súdu na strane 10 rozsudku, ktoré skutočného vlastníka

odkazuje na náhradu škody podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko predmetné ustanovenie
sa môže týkať opäť iba účastníkov samotného exekučného konania, pričom ide taktiež iba o alternatívny
nárok, ktorý však nevylučuje uplatnenie ďalších zákonných nárokov. V tejto súvislosti je potrebné
okrajovo uviesť, že nález ÚS SR sa predovšetkým odvoláva na rozsudok NS ČR 22Cdo/850/2005 z
27.4.2006, v zmysle ktorého, ak existujúci vlastník nie je účastníkom exekučného konania, môže sa

ochranysvojhovlastníctvadomáhaťpodanímžalobynajehoochranu.Medziokolnosťamiprejednávanej
veci v nálezoch ústavného súdu a okolnosťami tejto prejednávanej veci je, že osoba, ktorá má voči
týmto nehnuteľnostiam právo spochybňujúce právo vlastníka zapísaného v katastri - pričom podmienky
nadobudnutiavlastníctvapredvídateľnýmspôsobomsúeštelenpredmetomsúdnehoprieskumu-„právona vec", osoba, ktorá má právo k veci a ktorá je vedená a zapísaná v pozemnoknižnej vložke - ktoré
skúmanie vlastníctva nie je predmetom prieskumu, nakoľko tento titul bez výhrad existuje - právo k veci.
Ani v prípade práva oprávneného v exekúcii domáhať sa vydania výťažku z predaja veci ako náhrady

za odňatie jej práva k vydraženej veci, uvedené platí pre prípady „práva na vec", ale nemôže v žiadnom
prípade zakladať povinnosť existujúceho vlastníka, ktorý má „právo k veci" domáhať sa náhrady, ktorú
je možné určiť, len pokiaľ ide o pozbavenie vlastníctva vo verejnom záujme. Náš právny poriadok
pripúšťa nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka iba v rámci dedičského konania nepriamym dedičom a
v rámci obchodného práva pri kúpe tovaru, avšak v prípade, že dôjde k splneniu zákonom stanovených

podmienok. Takýto nárok v prejednávanej veci sa aplikovať nemôže, keďže sa nejedná o úmysel
zákonodarcu považovať za vydražiteľa, ktorý nadobudol vlastníctvo od povinného, ktorý vlastníkom v
skutočnosti nebol. Podmienky uplatnenia práva na vec v zmysle § 55 ods. 1 Exekučného poriadku
neznamenajú zákonom stanovenú povinnosť, a ani inú povinnosť existujúceho vlastníka veci, ktorá
by mala za následok zánik jeho vlastníckeho práva, keďže zákonodarca by to explicitne v príslušných
ustanoveniach výslovne stanovil. Je nesporné, že žiadny právny predpis neupravuje na daný prípad

zánik vlastníckeho práva k veci, a už nie v prípade, ak vlastník nemá postavenie dlžníka a nie je
teda účastníkom exekučného konania. Účelom exekúcie je iba uspokojenie oprávneného speňažením
majetku povinného. Exekúcia teda nemá postihovať tretie osoby, než povinného samotného ani v
prípadoch, v ktorých má povinný majetok tretích osôb. Je potrebné rozlišovať medzi pojmami „právo na
vec" a „právo k veci". Pojem „právo na vec" znamená, že niekto ešte len tvrdí, že mu patrí vlastníctvo

k predmetu exekúcie, a to práve zákonom predvídateľným spôsobom, pričom toto svoje tvrdenie musí
preukázať v rámci súdneho konania podaním vylučovacej žaloby. Táto povinnosť nemôže však vzniknúť
skutočnému vlastníkovi veci, nakoľko táto osoba má existujúce vlastnícke „právo k veci". Ide o dva
rozdielne pojmy, ktoré nie je možné stotožňovať a vo všeobecnosti možno konštatovať, že „právo na
vec" je viazané na vzťah dlžníka a tretej osoby, pričom „právo k veci" nemá žiadnu právnu prepojenosť

na dlžníka a samotné exekučné konanie. Takto chápané „právo na vec" je vyslovené samotným nálezom
ÚS SR, na ktorý sa okresný súd odvoláva, a to, že sťažovateľka, ktorá sa ešte len domáha určenia
svojho vlastníckeho práva - tvrdila, že má právo na vec, a nie, že by preukázala, že jej patrí právo
k veci, t. j. vlastnícke právo. Zo samotných znení hmotnoprávnych predpisov vyplýva, že tam, kde
zákonodarca chcel výslovne chrániť dobromyseľného nadobúdateľa čohokoľvek, robí tak výslovne a

tým vytvára prípady originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva - vydržaním, spracovaním veci, pri
splnení zákonom stanovených podmienok. Pri uplatnení argumentu opačného významu je potrebné
ustáliť, že tam, kde tak nerobí, nepovažuje ochranu dobromyseľnosti nadradenú ochrane skutočného
vlastníka. Ústavný súd sám všeobecné súdy neustále poučuje, že ustanovenie o základných právach
sa majú vykladať v súlade s praxou Európskeho súdu pre ľudské práva (článok 152 ods. 2 Ústavy

SR). Dohovor favorizuje toho, kto v zmysle súkromnoprávnych zákonných predpisov spĺňa všetky
podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva a nesplnil podmienky pre ich stratu pred tým, kto - hoc
aj dobromyseľný o tom, že ich splnil - ich nesplnil. V čase nadobudnutia vlastníckeho práva pritom nešlo
o nadobudnutie od „nevlastníka", ale od vlastníka, ktorý však nemal postavenie povinného v exekučnom
konaní. Otázka dobromyseľnosti vydražiteľa je potom rozhodná len potiaľ, že jej je možno priznať všetky

práva a povinnosti oprávneného držiteľa, tak ako to vyplýva z ust. § 129 a nasl. Občianskeho zákonníka.
S dobrou vierou však platná právna úprava nespája žiadne iné právne následky, a preto ochrana, ktorú
poskytuje nadobúdateľovi, dobrá viera nie je takej intenzity, aby mohla zabrániť vlastníkovi nehnuteľností
účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Ak sa preukáže, že vydražiteľ nadobudol vlastnícke právo
od nevlastníka, dostáva sa týmto momentom vo vzťahu ku skutočnému vlastníkovi iba do postavenia

oprávnenéhodržiteľa,atoprávevdôsledkuzásady,ženiktonemôžepreviesťviacvlastníckychpráv,ako
mu patrí. Následne ako oprávnený držiteľ mohol platne previesť iba právo držby. Uvedené je vyslovené
ajvuzneseníÚSSRč.50/2001.Rovnakotakniejemožnézauvedenéhostavuuprednostniťpožiadavku
právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej, nikto nemôže
na iného previesť viac práv, ako má sám, to znamená ani súdny exekútor, ani štát. Práve s inštitútom

vydržania možno v súvislosti s dobromyseľnosťou nadobúdateľa (v danom prípade vydražiteľa) dospieť
k naplneniu princípu právnej istoty, na ktorú sa odporca odvoláva a zároveň neukráti skutočného
vlastníka, ktorý nikdy svoje vlastníctvo nepreviedol. V súlade s ustálenou judikatúrou je teda nesporné,
že vydražiteľ nemohol nadobudnúť platne vlastníctvo k vydraženej veci, pretože predchádzajúci vlastníci
nenadobudli platne vlastnícke právo, ktoré následne boli oprávnení previesť, ale mohol momentom

získania nehnuteľností v dražbe nadobudnúť vo vzťahu k existujúcemu vlastníkovi iba postavenie
držiteľa. Uplatnením návrhu na určenie vlastníckeho práva je uplatnením nároku na vlastníctvo podľa
článku20ods.1ÚstavySR,základnéhoprávavlastniťmajetokpodľačlánku11ods.1Listinyzákladných
práv a slobôd a podľa článku 1 Dodatkov k protokolu. Žiadala rozsudok okresného súdu zmeniť tak,že odvolací súd návrhu na určenie vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám vyhovie. V prípade
potvrdenia rozsudku, žiadala pripustiť proti rozsudku krajského súdu dovolanie, pretože podľa nej sa
jedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu s otázkou, či nadobudnutie vlastníctva

nehnuteľností v dražbe v zmysle Exekučného poriadku je nadradené ústavnému právu o ochrane
existujúceho vlastníctva vlastníka, pokiaľ existujúci vlastník žiadnym zákonným spôsobom nepreviedol
svoje vlastníctvo nehnuteľností a ani iným zákonným spôsobom mu nebolo scudzené, a to bez ohľadu, či
v danom prípade v rámci dražby ide o originárny alebo derivatívny spôsob nadobudnutia nehnuteľností.

Právny predchodca odporcu v rade 1/ a odporca v rade 2/ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu
žiadali rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Podľa navrhovateľky, predmetný spor riešený
nálezom ÚS SR nie je identický so sporom v tomto konkrétnom prípade, nakoľko nie je zrejmé, od čoho
sťažovateľka odvodila svoje vlastníctvo, a teda je nesporné, že sťažovateľka sa podanou žalobou v
pôvodnom sporovom konaní nedomáhala ochrany svojho vlastníckeho práva ako absolútneho práva,
ale iba jeho určenia. Uvedené tvrdenia navrhovateľky považujú za nejasné a za irelevantné, nakoľko v

tomtokonkrétnomprípadenemožnotvrdiť,ženavrhovateľkajevsúčasnostinositeľkouprávasilnejšieho,
keďže podanou žalobou sa len domáha určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.
Taktiež nemožno súhlasiť s jej tvrdením, že nie je podstatné, či sa jedná o derivatívny alebo
originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva v dražbe. V nadväznosti na obsah odôvodnenia
predmetnéhonálezuÚS,jevprípadenadobudnutiavlastníckehoprávapríklepomnadražbesmerodajná

tá skutočnosť, že sa jedná o originárny, resp. privilegovaný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva.
V tejto súvislosti poukazuje na prehľad odbornej literatúry k výkladu ustanoveniu § 132 Občianskeho
zákonníka o spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva originárnym spôsobom. Odborné publikácie
sa stotožňujú s názorom, že nadobudnutie vlastníckeho práva schváleným príklepom na dražbe, je
originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom vlastníctvo právneho predchodcu

nie je rozhodujúce. Tento spôsob nadobudnutia sa tradične označuje aj ako privilegovaný. V prípade
nadobudnutia vlastníckeho práva súdom schváleným príklepom, udeleným súdnym exekútorom, sa
jedná o nadobudnutie vlastníckeho práva rozhodnutím štátneho orgánu, ktorý je originárnym spôsobom
nadobudnutia vlastníckeho práva, nemôže uplatniť zásadu „nemo plus iuris ad alium transfere protest
quam ipse habet", ktorej aplikácie sa navrhovateľka vo svojom odvolaní opakovane dožaduje. Ak v

prejednávanej veci okresný súd aplikoval na predmetnú právnu vec nález ÚS SR, v zmysle článku 124
Ústavy SR, je Ústavný súd SR nezávislým orgánom ochrany ústavnosti, ktorého vybrané nálezy sa
obligatórne publikujú v zbierke zákonov, ktorá publikácia ich de facto stavia na úroveň zákona, ktorým je
sudca pri svojom rozhodovaní viazaný. Prikláňajú sa k názoru, že nálezy ÚS SR sú všeobecné záväzné,
a teda zaväzujú aj súdy, resp. sudcov pri ich rozhodovaní. Uvedené vyplýva aj z ustanovenia § 135

ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, súd je tiež viazaný rozhodnutím Ústavného súdu SR alebo Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Navrhovateľka nesprávne
vyložila i podmienky ustanovenia § 55 ods. 1 Exekučného poriadku. Konštatovanie navrhovateľky,
že v prípade oprávnenia v zmysle § 55 ods. 1 Exekučného poriadku pre osoby, aby si uplatnili
svoje právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, ide o oprávnenie osôb, pokiaľ sa o tejto skutočnosti

dozvedia, považuje len za účelový výklad predmetného ustanovenia zo strany navrhovateľky, nakoľko
uplatnenie predmetného práva nie je výslovne podmienené vedomosťou tretej osoby o prebiehajúcom
exekučnom konaní. V prípade, ak bol vydražiteľ dobromyseľný, nemožno takéto právo s poukazom na
ustanovenie § 140 ods. 2 písm. l/ Exekučného poriadku uplatniť na jeho ujmu. Z uvedeného vyplýva,
že aj zákonodarca povýšil ochranu dobromyseľného vydražiteľa pred ochranou toho, kto má právo

nepripúšťajúce dražbu, teda i pred pôvodným vlastníkom veci. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením
navrhovateľky,ževzmysle§159ods.2O.s.p.právoplatnérozhodnutiesúduoschválenípríklepudražby
je záväzné iba pre účastníkov exekučného konania. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 150 ods. 1
Exekučného poriadku, uznesenie o schválení príklepu spôsobuje účinky v podobe vzniku vlastníckeho
práva vydražiteľa ku dňu udelenia príklepu, pričom sa jedná o originárny spôsob nadobudnutia

vlastníckeho práva. Originárnosť nadobudnutia vlastníckeho práva spočíva v tomto prípade v úplnom
zániku vlastníctva právneho predchodcu. Ak teda momentom právoplatnosti uznesenia o schválení
príklepuzaniklovlastníckeprávopôvodnéhovlastníkavydraženejveci,nemôžesasúspechomdomáhať
jeho určenia žalobou. Navrhovateľka v odvolaní konštatuje, že nie je možné uprednostniť požiadavku
právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou „nikto nemôže previesť na

inéhoviacpráv,nežmásám".Predmetnázásadajevšakaplikovateľnávýlučnenaprípadyderivatívneho
nadobudnutia vlastníckeho práva, t. j. zmluvou alebo dedením, ale nemôže sa aplikovať na originárny
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, t. j. súdom schváleným príklepom na dražbe. V tejto súvislosti
poukazuje na rozsudok NS SR č. 14/2009, podľa ktorého, dodatočné zrušenie nadobúdacieho titulu(príklepu), svedčiaceho v prospech vydražiteľa, nemá za následok súčasne aj zánik vlastníckeho
práva ďalších nadobúdateľov nehnuteľností, ktorí ju získali v dobrej viere. Dobrá viera nadobúdateľa
vlastníckeho práva, či už k veci hnuteľnej, alebo nehnuteľnej, je kategóriou, ktorej prikladajú zvýšenú

ochranu, vyplýva i z Nálezu ÚS ČR č. 143/2007, ktorý sa zaoberá otázkou právnych účinkov zániku
kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti poukazujú na skutočnosť, že v tejto právnej veci nejde o porovnávanie,
či spor, medzi ochranou vlastníckeho práva navrhovateľky a dobromyseľnosťou odporcu, t. j. nie je
otázka nadradenosti, či podradenosti týchto dvoch skutočností relevantnou pre meritórne rozhodnutie
súdu o návrhu navrhovateľky. Stotožňujú sa s názorom okresného súdu v tom, že je vecou vlastníka,

aby dbal o zhodu zápisu v katastri nehnuteľností so stavom skutočným, pričom pokiaľ tak neurobí,
môže byť postihnutý pre neho negatívnymi dôsledkami vyplývajúcimi z rozporu stavu zápisu v katastri
nehnuteľností so stavom skutočným. Ďalej poukazujú na ustanovenia § 61 Exekučného poriadku, podľa
ktorého, navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní je vylúčené. Účelom vyššie uvedeného
ustanovenia je poskytnúť ochranu tretím osobám, ktoré dobromyseľne nadobudli práva v exekúcii.
V tejto súvislosti poukazujú aj na rozhodnutie publikované pod č. R 48/2007 (uznesenie NS SR sp.

zn. 5M Cdo 5/2008), podľa ktorého, zásada, že na vrátenie do predošlého stavu je v exekučnom
konaní vylúčené, znamená, že právne pomery niekoho iného, ako účastníka exekučného konania, ktoré
exekúciou vznikli, nemôžu byť dotknuté. Uvedené konštatovanie NS SR sa však nemôže, podľa ich
názoru, chápať tak, ako chápe navrhovateľka, teda, že exekúciou nemôže byť vlastník nehnuteľností
zbavený svojho vlastníctva, nakoľko nemá postavenie dlžníka. Ustanovenie § 61 Exekučného poriadku

má chrániť práva, resp. právne pomery tretích osôb, ktoré exekúciou vznikli, čo však nie je prípad
navrhovateľky, ktorej žiadne práva nevznikli, ba práve naopak, jej údajné vlastnícke právo, ak by aj
bolo bývalo existovalo, tak by súdom schváleným príklepom na dražbe zaniklo. V tejto súvislosti dávajú
do pozornosti aj článok uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 6/2009 (strana 204 - 211), ktorý
podrobne rozoberá predmetný Nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 289/08, ako aj ďalšie rozhodnutia Najvyšších

súdov SR, alebo ČR, z ktorých ústavný súd pri rozhodovaní v predmetnej právnej veci vychádzal.
Žiadali z uvedených dôvodov rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Nestotožnili sa s názorom
okresného súdu, že je potrebné pripustiť odvolacím súdom proti rozsudku krajského súdu odvolanie
podľa § 238 ods. 3 písm. a/ O.s.p., nakoľko nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
keďže o vyššie uvedených skutočnostiach bolo opakovane rozhodované Nálezom Ústavného súdu SR

- výkladom Občianskeho zákonníka a Exekučného poriadku a táto otázka je právnou praxou vyriešená.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok okresného

súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
správny potvrdil.

Okresný súd vo veci riadne zistil skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnemu právnemu
záveru, keď návrh navrhovateľky na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa

v kat. území P. L. E. (k novovytvoreným KN-C parceliam č. 2689/36-44) ako nedôvodný zamietol.
Krajský súd sa plne stotožňuje s dôvodmi rozsudku okresného súdu, ktoré považuje za výstižné a na
ktoré v podrobnostiach aj vo svojom rozhodnutí opätovne poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Krajský súd
považoval za významné sa vyjadriť len k dôvodom odvolania navrhovateľky proti rozsudku okresného
súdu a na zdôraznenie k právnemu posúdeniu veci.

Hlavnou odvolacou námietkou navrhovateľky je tvrdenie, že vydražitelia G. N. a spoločnosť Plusmont
s.r.o. na dražbe konanej dňa 31.3.2004 pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Rišianom v exekučnom
konaní vedenom pod sp. zn. EX 536/03, udelením príklepu na dražbe a schválením príklepu uznesením
Okresného súdu Bratislava II. č.k. 39R 2394/03-17 zo dňa 1.6.2004 (ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 24.6.2004), nemohli platne nadobudnúť vlastnícke právo k parc. č. 2689/1 (v prospech vydražiteľa
Plusmont s.r.o.) a k parc. č. 2689/2 (v prospech vydražiteľa G. N.) a od nadobudnutia tohto vlastníctva
aj ďalší nadobúdatelia vlastníctva k týmto (alebo z týchto) vytvoreným parcelám, ak z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že má „právo k veci" na tom základe, že je pôvodnou (pozemnoknižnou)
spoluvlastníčkou nehnuteľností - pozemkov, ktoré v minulosti pred vykonaním dražby nepreviedla ani

na povinného a ani na právnych predchodcov povinného, u ktorých spôsob nadobudnutia vlastníctva
nebol vykonaný v súlade so zákonom; jedná sa o vlastníctvo nadobudnuté od nevlastníka. Jej právo na
vec - nehnuteľnosť je nepochybná, keďže vyplýva zo zápisu (vlastníctva) v pozemnoknižnej vložke č.
504 k parc. č. 531 k.ú. P. nad E..V ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú upravené spôsoby nadobúdania vlastníctva. Z
tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
stanovených zákonom. Z uvedeného je zrejmé, že vlastníctvo sa nadobúda buď originárne (pôvodne),
alebo derivatívne (odvodene). Pri originárnom nadobudnutí sa nadobúda vec do vlastníctva bez
ohľadu na prípadné vlastnícke právo predchodcu, napr. jedná sa o vyvlastnenie, vydržanie, ale i
zhotovenie novej veci, prírastok či zmluvné nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka tam, kde to zákon

umožňuje. Pri odvodenom nadobudnutí (zmluva, dedenie) sa nadobúdateľ stáva zásadne vlastníkom
len pokiaľ bol jeho predchodca vlastníkom; platí zásada, že nikto nemôže previesť na iného viac
práv, než sám mal. Ten, kto nadobudol vec od nevlastníka v dobrej viere, môže sa stať len jej
oprávneným držiteľom, ak nejde o prípad, kedy právo pripúšťa nadobudnutie od nevlastníka. Do
skupiny nadobudnutia vlastníckeho práva originárnym spôsobom patrí i nadobudnutie na základe
iných skutočností stanovených zákonom, okrem iných, i nadobudnutie veci pri nútenej dražbe podľa

zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o dobrovoľných dražbách"),
ale aj v dražbách podľa Exekučného poriadku. Vychádzajúc z podmienok uvedených v § 150 ods.
2 Exekučného poriadku, ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a súd udelenie príklepu schváli,
stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľností ku dňu udelenia príklepu. Z uvedeného je zrejmé, že

udelením príklepu a jeho deklarovanie súdnym rozhodnutím, dochádza k prechodu vlastníckeho práva
na vydražiteľa tzv. originárnym spôsobom k predmetu dražby. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn.
3Cdo 186/2010 (publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 1/2011) konštatoval,
že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže súd určiť len v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti.
Neplatnosť dobrovoľnej dražby môže vysloviť súd iba v občianskom súdnom konaní, ktoré sa začalo

podaním návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z.
Otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní, než v konaní podľa
uvedeného ustanovenia, a to ani ako otázku predjudiciálnu (predbežnú). To však platí pre podmienky
nadobudnutia vlastníckeho práva na základe vykonania dražby podľa ustanovení zákona č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách. Obdobne však, pokiaľ navrhovateľka v predmetnom konaní tvrdila, že

povinný v čase vykonania dražby nebol vlastníkom predmetu dražby (pozemkov, vo vzťahu ktorým sa
vlastníckeho práva domáha) platia podmienky uvedené v Exekučnom poriadku, na základe ktorého
mohla svoje právo (námietky) uplatniť podľa ust. § 55 ods. 1 Exekučného poriadku, keďže aj z ďalšieho
ust. § 61 Exekučného poriadku vyplýva, že navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní
vylúčené. Uvedené ustanovenia Exekučného poriadku (obdobne ako ustanovenia § 21 ods. 2, 3 zák.

č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách) sú špeciálnymi ustanoveniami (lex specialis) o nadobudnutí
vlastníckeho práva vo vzťahu k ust. § 132 Občianskeho zákonníka. Správne preto okresný súd poukázal
na závery Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. II ÚS 289/2008 (publikovaný aj v ZSP pod č. 6/2009), v
ktorom sa posudzuje dôvodnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydražiteľom v exekučnom konaní,
udelením a schválením príklepu, ochrany „tvrdeného" vlastníckeho práva, ktorého závery sa vzťahujú aj

na podmienky danej prejednávanej veci. Tvrdenie navrhovateľky o tom, že skutkové okolnosti uvádzané
v náleze Ústavného súdu SR sú iné, než tie, na základe ktorých sa domáha vlastníckeho práva v
tomto konaní (že sťažovateľka v ústavnej sťažnosti si uplatnila len „právo na vec", keďže podmienky
nadobudnutia vlastníctva predvídateľným spôsobom sú len predmetom konania), v ktorom si uplatňuje
„právo k veci", keďže je nepochybne zapísaná ako vlastníčka v pozemnoknižnej vložke (keď skúmanie

vlastníctva nie je predmetom prieskumu), je s ohľadom na prijaté právne závery okresným súdom právne
bezvýznamné. Okresný súd vzhľadom aj na citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného
súdu SR správne zaujíma stanovisko k nadobudnutiu vlastníckeho práva na základe udelenia príklepu
podľa ust. § 150 ods. 2 Exekučného poriadku vo vzťahu k tvrdeniu, že povinný v čase vykonania
dražbyakoajudelenia(schválenia)príklepunebolvlastníkompredmetudražby(inakvedenéhovkatastri

nehnuteľností ako vlastník v čase vykonania dražby), keďže takýto spôsob nadobudnutia vlastníckeho
práva (originárne) je legitímnym spôsobom nadobudnutia vlastníctva, chráneného zákonom a Ústavou
SR.

Nazákladeuvedenýchskutočností,keďžeokresnýsúdnazákladevykonanéhodokazovaniaazisteného

skutkového stavu správne posúdil podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydražiteľov na základe
vykonanej dražby, podľa podmienok uvedených v § 150 ods. 2 Exekučného poriadku (a z tohto
odvodzujúc aj následné platné nadobudnutie vlastníckeho práva na ďalších nadobúdateľov - odporcov
v rade 1/, 2/), krajský súd rozsudok okresného súdu, ktorý správne zamietol návrh navrhovateľky naurčenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správny v celom rozsahu
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania krajský súd podľa ust. § 214 ods. 4, 5 v spojení s podmienkami
uvedenými v § 151 ods. 1, 2 O.s.p. rozhodne samostatným uznesením.

Krajskýsúdnepovažovalzadôvodnépripustiťpodľa§238ods.3písm.a/O.s.p.protirozsudkukrajského
súdu dovolanie, pretože navrhovateľkou nastolená otázka zásadného právneho významu bola riešená

rozhodnutiami NS SR a ÚS SR, ako bolo v dôvodoch tohto rozhodnutia konštatované.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.