Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. júl 2020

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 5Cb/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3219200715
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2020:3219200715.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v spore žalobcu:

Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35 919 001, Dúbravská cesta 14, Bratislava, zastúpený:
GARAJ & Partners s.r.o., Jozefská 3, Bratislava, IČO: 35 951 125, proti žalovanému: Obec Dolné
Naštice, IČO: 00310352, zastúpený JUDr. Máriou Gbelskou, advokátkou so sídlom v Bánovciach nad
Bebravou, J. Jesenského 70/2, o splnenie povinnosti prevziať vyvolané investície takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní

od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o konkrétnej výške trov po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 17.06.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť prevziať
do svojho vlastníctva stavebný objekt č. XXX-XX - Most nad R2 na preložke poľnej cesty v km X,XXX
R2, ktorého užívanie bolo povolené rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky
č. XXXXX/XXXX/SCDPK/XXXXX zo dňa 16.11.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.12.2017,
spolu s nasledovnými pozemkami: parcela registra „C“ parc. č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 205 m2, parcela registra „C“ parc. č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 125 m2,

parcela registra „C“ parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 191 m2, zapísané na LV
č. XXX vedenom Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor, pre okres N. nad N.,
obec W. D., katastrálne územie W. D.. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že v dôsledku výstavby stavby
„Rýchlostná cesta R2 F. - A.“ bol povinný v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách
(ďalej aj len „cestný zákon“) uskutočniť výstavbu nasledovných objektov ako vyvolaných investícií v
zmysle ustanovenia § 18 ods. 9 cestného zákona:
- objekt č. XXX-XX - Preložka súbežnej poľnej cesty v km X,XXX - X,XXX R2 vpravo,

- objekt č. XXX-XX - Preložka poľnej cesty v km X,XXX R2,
- objekt č. XXX-XX - Most nad R2 na preložke poľnej cesty v km X,XXX R2.
Výstavba špecifikovaných stavebných objektov bola uskutočnená v zmysle stavebného povolenia
vydaného Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pod č. XXXXX/
XXXX/SCDPK-XXXXX zo dňa 18.12.2012 (ďalej aj len „stavebné povolenie“). Zo stavebného povolenia
jednoznačne vyplýva, že v rámci stavebného konania žalovaný nepodal voči výstavbe stavebných
objektov žiadne námietky ani stanoviská, z čoho možno usudzovať, že žalovaný s výstavbou objektov

súhlasilanemalvočiichvýstavbežiadnevýhrady.Žalovanýnáslednepodokončenístavebnýchobjektov
pristúpil k ich prevzatiu. Dňa 25.08.2016 riadne prevzal stavebný objekt č. XXX-XX - Preložka súbežnej
poľnej cesty v km 8,730 - 9,076 R2 vpravo a dňa 25.08.2016 prevzal stavebný objekt č. 138-00 -
Preložka poľnej cesty v km 9,018 R2. Obecné zastupiteľstvo žalovaného po prebratí dvoch stavebnýchobjektov prijalo dňa 04.10.2016 uznesenie č. 17/2016, v ktorom prijalo rozhodnutie neprebrať posledný
stavebný objekt č. 212-00 - Most nad R2 na preložke poľnej cesty v km 9,018 R2 s odôvodnením,
že prípadné prebratie tohto objektu by mohlo spôsobiť obci v budúcnosti investície, ktoré by nemusel

obecný rozpočet zvládnuť. Dňa 16.11.2017 bolo Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky
vydané kolaudačné rozhodnutie č. XXXXX/XXXX/SCDPK/XXXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
08.12.2017 (ďalej aj len „kolaudačné rozhodnutie“). Predmetným rozhodnutím došlo k povoleniu
užívania stavebného objektu č. 212-00 - Most nad R2 na preložke poľnej cesty v km 9,018 R2.
Spolu so stavebným objektom č. 212-00 musí zároveň dôjsť aj k prevzatiu pozemkov prináležiacich

k predmetnému objektu, a to parcely registra „C“ parc. č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 205 m2, parcely registra „C“ parc. č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 125
m2 a parcely registra „C“ parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 191 m2, všetky
zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie W. D. (ďalej aj len „pozemky“). V nadväznosti na
uvedené skutkové okolnosti ako aj ustanovenia cestného zákona bol žalovaný viackrát vyzvaný zo
strany žalobcu na prevzatie posledného stavebného objektu č. XXX-XX - O. nad R2 na preložke poľnej

cesty v km X,XXX R2 vyvolanej investícii. Súčasne bol dňa 27.05.2019 žalovaný pred podaním tejto
žaloby vyzvaný právnym zástupcom Žalobcu na splnenie si svojej zákonnej povinnosti, a to k prevzatiu
stavebného objektu č. XXX- 00 - Most nad R2 na preložke poľnej cesty v km 9,018 R2 (ďalej aj len
„most“) a pozemkov v zmysle § 18 ods. 13 cestného zákona. Žalovaný most a pozemky dobrovoľne
neprevzal. Stavebný objekt č. XXX-XX Most nad R2 na preložke poľnej cesty v km X,XXX R2 bol

vybudovaný ako vyvolaná investícia podľa § 18 ods. 9 a 13 cestného zákona. Most bol navrhnutý pri
projektovaní rýchlostnej cesty R2 F. - A., nakoľko pri jej výstavbe bolo okrem iného zistené kríženie
rýchlostnej cesty R2 s poľnými cestami v km 8,82 a v km 9,67. Uvedená kolízia bola vyriešená návrhom
vybudovať predmetný most - SO 212-00 v km 9,02. Tento návrh bol prerokovaný dňa 10.03.2011,
ako aj na záverečnom prerokovaní dňa 06.10.2011 za účasti žalovaného, na ktorom bolo navrhované

technické riešenie odsúhlasené. Žalovaný sa taktiež k výstavbe tohto stavebného objektu nevyjadril ani
v rámci stavebného konania a nevzniesol žiadne námietky. Žalobca z uvedených dôvodov preto pristúpil
k vybudovaniu úpravy dotknutého diela, a to na vlastné náklady, pritom súčasne majetkovoprávne
vysporiadal aj všetky pozemky. Vyvolaná investícia (most) nebola budovaná a kolaudovaná ako diaľnica,
súčasť diaľnice, ani ako rýchlostná cesta, súčasť rýchlostnej cesty, na správu ktorých by bol žalobca

oprávnený a povinný v zmysle cestného zákona a zákona č. 639/2004 Z. z. o Národnej diaľničnej
spoločnosti (zákon o NDS). Faktické vykonávanie správy a údržby predmetného mostu žalobcom by
bolo v rozpore s cestným zákonom, zákonom o NDS a stanovami žalobcu. Z tohto dôvodu zákonodarca
uložil povinnosť prevzatia objektov vyvolaných investícií tretím osobám, žalovanému. Žalobca bol v
rámci výstavby rýchlostnej cesty R2 na základe cestného zákona povinný na vlastné náklady vybudovať

úpravy dotknutého diela (ciest krížiacich sa s rýchlostnou cestou R2), ktorým bola preložka poľných ciest
a vybudovanie mostného objektu a predmetnú povinnosť uloženú cestným zákonom si aj riadne splnil.
Pre uvedené prípady výstavby samotný cestný zákon práve v ustanovení § 18 ods. 13 upravuje určitý
spôsobvyrovnaniavzťahumedziúčastníkmikonania.Najednejstranecestnýzákonukladážalobcovina
vlastné náklady vybudovať vyvolané úpravy priamo dotknutého úseku diela, zároveň na vlastné náklady

majetkovoprávne vysporiadať pozemky dotknuté vyvolanými úpravami, ktoré sú priamo dotknuté
výstavbou pozemnej komunikácie a na strane druhej ukladá žalovanému povinnosť bezodkladne po
nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia prevziať dotknuté dielo. Z ustanovenia § 18 ods.
13 cestného zákona jednoznačne vyplýva žalovanému jeho zákonná povinnosť prevziať stavebný objekt
č. 212-00 - O. nad R2 na preložke poľnej cesty v km 9,018 R2 spolu s pozemkami. Žalovaný však

splneniesvojejzákonnejpovinnostiodmietazdôvodov,žeprebratiebymohlospôsobiťobcivbudúcnosti
investície, ktoré by nemusel obecný rozpočet zvládnuť. Žalovaný prevzal súvisiace stavebné objekty, a
to objekt č. XXX-XX - Preložka súbežnej poľnej cesty v km 8,730 - 9,076 R2 vpravo a objekt č. XXX-XX
- Preložka poľnej cesty v km 9,018 R2 a bezdôvodne odmieta prevziať len stavebný objekt č. 212-00
- Most nad R2 na preložke poľnej cesty v km 9,018 R2 z dôvodov, ktoré sú irelevantné vo vzťahu k

povinnostiam definovaným cestným zákonom. Pritom most je priamo napojený a je bezprostredným
pokračovaním stavebného objektu č. 138-00 - Preložka poľnej cesty v km 9,018 R2, ktorý žalovaný
riadne prevzal dňa 25.08.2016 na základe preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí verejnej
práce č. 087/2016 a stavebného objektu č. 137-00 - Preložka súbežnej poľnej cesty v km 8,730 -
9,076 R2 vpravo, ktorý žalovaný riadne prevzal dňa 25.08.2016 podpisom preberacieho protokolu o

odovzdaní a prevzatí verejnej práce č. 086/2016. Všetky tri stavebné objekty vytvárajú spolu jednu
súvislú pozemnú komunikáciu, pričom odmietanie prevzatia jednej časti, a to mostu, je nielen v rozpore
s ustanovením § 18 ods. 13 cestného zákona, ale súčasne takýto postoj žalobcu sa javí aj iracionálny.
Dňa 05.09.2012 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o odovzdaní a prevzatí objektov vyvolanýchinvestícií do správy a prevádzky č. XXXXX/ZIO/XX/XXXX/XXXX (ďalej aj len „zmluva“), predmetom
ktorej bol záväzok žalovaného v zmysle článku V. bod 3 zmluvy prevziať vyššie uvedené stavebné
objekty, a to bez zbytočného odkladu po ich dokončení a skolaudovaní. Zmluva síce nenadobudla

účinnosť z dôvodu administratívnej chyby spočívajúcej v opomenutí jej zverejnenia v centrálnom registri
zmlúv, avšak z konania žalovaného spočívajúceho v dobrovoľnom podpise zmluvy možno vyvodiť záver,
že žalovaný si bol vedomý svojej zákonnej povinnosti prevziať stavebné objekty a v čase podpisu
zmluvy mal v úmysle ich aj dobrovoľne prevziať. Z uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného č.
17/2016 vyplýva, že obecné zastupiteľstvo v minulosti udelilo súhlas s prevzatím všetkých stavebných

objektov, vrátane mostu, avšak následne na obecnom zastupiteľstve konanom dňa 04.10.2016 došlo k
opätovnému prehodnoteniu ich prevzatia s tým, že obecné zastupiteľstvo sa uznieslo na tom, aby most
nebol zo strany žalovaného prebratý. Na preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku žalobca označil
a predložil listinné dôkazy, a to stavebné povolenie, preberacie protokoly č. 086/2016 a č. 087/2016,
Uznesenie obecného zastupiteľstva č. 17/2016 , kolaudačné rozhodnutie, výzvu zo dňa 27.05.2019 s
doručenkou a zmluvu.

2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním zo dňa 18.07.2019. Uviedol, že žalobu považuje
za nedôvodnú. Žalobca si žalobou podanou na tomto súde dňa 22.06.2018 uplatňoval podľa názoru
žalovaného tento istý nárok aj keď ho uplatňoval titulom nahradenia prejavu vôle žalovaného, ale aj
podľa žaloby o nahradenie prejavu vôle podanej žalobcom na tento súd dňa 22.06.2018 bol žalovaný
povinný prevziať ten istý objekt SO 212-00 MOST nad R2 na preložke poľnej cesty v km 9,018 R2. O

tomto nároku bolo právoplatne rozhodnuté Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k.
5Cb/29/2018. Je síce pravdou, že vtedy žiadal žalobca aby žalovaný predmetný objekt prevzal do svojej
správy a prevádzky a terajšou žalobou žiada, aby ten istý objekt prevzal spolu s pozemkami pod ním
do svojho vlastníctva. Podľa zákona o majetku obcí č. 138/1991 Z. z. a zákona o obecnom zriadení
č. 369/1990 Z. z. v platnom znení obec môže nadobúdať majetok a prevádzať majetok len za účelom

verejného prospechu pre svojich občanov. Poslanci žalovaného sa jednoznačne vyjadrili, že prevzatie
predmetného objektu by bolo na škodu občanom, pretože údržba objektu by zaťažovala rozpočet obce
a obec by z tohto majetku nemala žiaden úžitok. Skutočnosť, že bývalý starosta žalovanej obce podpísal
preberacie protokoly 086/2016 a 087/2016, ešte nezakladá povinnosť obce prevziať do vlastníctva
nepotrebný stavebný objekt č. 212-00 Most nad R2. Žalovaný prostredníctvom obecného zastupiteľstva

jednoznačne spochybnil účelnosť výstavby uvedeného objektu mosta a preto aj ako laik je toho názoru,
že sa nejednalo o tzv „vyvolanú investíciu“. Most je pre obec nepotrebný a vlastne spája poľné cesty, po
ktorých chodia len stroje miestneho poľnohospodárskeho družstva PPD F. a aj toto družstvo sa vyjadrilo,
že predmetný most pre účel obrábania poľnohospodárskych pozemkov nepotrebuje. Žalobca tak ani
nepreukázal na prospech koho by mala byť predmetná „vyvolaná investícia“. Žalovaný považuje za

účelové tvrdenia žalobcu, že sa nevyjadril k výstavbe tohto objektu ani v rámci stavebného konania.
Žalovaný, resp. starosta nie je odborník, ktorý by sa vedel k projektovej dokumentácii vyjadriť aj s
ohľadom tzv. vyvolaných investícií. Až pri reálnom vysvetlení, čo bude vlastne predmetný most spájať,
zistil, že tento objekt by bol pre obec len záťažou a nikto ho nepotrebuje pre účely užívania predmetnej
komunikácie.

3. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 14.08.2019. Uviedol, rozsiahlu právnu
argumentáciu o tom, prečo v danej veci nejde o prekážku rozhodnutej veci, keďže o nároku uplatnenom
touto žalobou nebolo nikdy právoplatne rozhodnuté, nakoľko pôvodné konanie vedené na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 5Cb/29/2018 bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby, a to

uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/24/2019 zo dňa 01.04.2019, t.j. nedošlo k vydaniu
právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný má zákonnú povinnosť prevziať vyvolané investície
bez ohľadu na akékoľvek jeho subjektívne tvrdenia a prípadný nesúhlas obecného zastupiteľstva, a to z
toho dôvodu, že rozhodovanie o tejto veci v zmysle § 11 ods. 4 Zákona o obecnom zriadení nespadá do
kompetencie a právomoci obecného zastupiteľstva. Most, ktorý žalovaný nezákonne odopiera prevziať,

predstavuje vyvolanú investíciu a spĺňa všetky definičné znaky uvedené v § 18 ods. 9 cestného
zákona a je nepochybné, že žalovaný má zákonnú povinnosť prevziať stavebný objekt v zmysle §
18 ods. 13 cestného zákona. Tvrdenie žalovaného, že žalobca nepreukázal na prospech koho by
mala byť vyvolaná investícia považuje žalobca za irelevantné, nakoľko žalobca je priamo zo zákona
povinný vybudovať v zmysle ustanovenia § 18 ods. 9 cestného zákona vyvolané investície. Žalobca,

aby sa nedopustil konania v rozpore so zákonom, bol povinný pristúpiť k vybudovaniu stavebného
objektu, pričom zákon neupravuje povinnosť žalobcu skúmať na koho prospech je investícia budovaná.
Argumentácia žalovaného týkajúca sa toho, že žalovaný nie je odborníkom, ktorý by sa vedel vyjadriť
k projektovej dokumentácii, neobstojí, nakoľko žalovaný mohol na posúdenie týchto skutočností využiťodborne spôsobilú osobu. Nečinnosť a ľahostajný prístup žalovaného v stavebnom konaní nemôže byť
následne použitý ako argument na obranu žalovaného v tejto právnej veci.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.11.2019 uviedol, že v danom prípade by jednoznačne šlo o
majetkoprávny úkon nadobudnutia veci, ktorý by bol v rozpore s princípom správy majetku obce
na prospech jej občanov. Takýto úkon jednoznačne podlieha výslovnému schváleniu obecného
zastupiteľstva. Preto aj všetky úkony bývalého starostu Obce W. D. nie sú pre žalovaného právne
záväzné. K argumentácii žalobcu, že sa jedná o vyvolanú investíciu, žalovaný uviedol, že stavba mostu

rozhodne nebola nevyhnutná pre splnenie hlavnej investície. Splnenie povinnosti uvedenej v zákone
je však aj tak podmienené riadne uzatvorenou zmluvou medzi investorom a prijímateľom vyvolanej
investície, čo vyplýva aj z opatrenia Ministerstva financií SR IMF 04/2003. Takáto zmluva nebola so
žalovaným platne uzatvorená.

5. Vo vyjadrení zo dňa 15.01.2020 sa žalobca znovu vyjadril ohľadne prekážky rozhodnutej veci,

Uviedol tiež, že na nadobudnutie vyvolaných investícii nebude potrebné vynaložiť z rozpočtu žalovaného
žiadne prostriedky a nepôjde o žiadne nakladanie s majetkom obce (žalovaného), nakoľko vyvolané
investície žalobca spolu s pozemkami pod vyvolanými investíciami odovzdá žalovanému bezodplatne.
Z tohto dôvodu odmietavé stanovisko obecného zastupiteľstva k prevzatiu mostu je v danom
prípade bezvýznamné a v zmysle zákona nie je potrebné naň prihliadať, nakoľko sa v danom

prípade ani nevyžaduje žiadne schválenie tohto úkonu. Splnenie zákonnej povinnosti je výlučne
v kompetencii starostu obce (t.j. prevzatie mostu) bez ohľadu na akékoľvek odmietavé stanoviská
a rozhodnutia obecného zastupiteľstva. Starosta žalovaného bol oprávnený podpísať zmluvu o
uzatvorení budúcej zmluvy o odovzdaní a prevzatí objektov vyvolaných investícií do správy a prevádzky
30700/ZIO/07/2012/1462 aj bez predchádzajúceho schválenia obecného zastupiteľstva a rovnako bol

oprávnený prevziať aj ostatné vyvolané investície, ktoré boli zo strany žalovaného riadne prevzaté.
Pri vymedzení toho, čo je potrebné považovať za vyvolanú investíciu, je potrebné vychádzať výlučne
z cestného zákona a nie „zo stránok príslušného ministerstva k súťažným podkladom“, ktoré cituje
žalovaný a nemajú žiaden súvis s prejednávanou vecou. Súťažné podklady nemajú prednosť pred
zákonom, a preto by sa na ne nemalo vôbec prihliadať. Čo sa pokladá za vyvolanú investíciu

jednoznačne definuje § 18 ods. 9 cestného zákona. V danom prípade boli naplnené všetky zákonné
predpoklady a je nepochybné, že most je vyvolanou investíciou. V dôsledku výstavby rýchlostnej cesty
R2 došlo k zisteniu kríženia rýchlostnej cesty R2 s poľnými cestami v km 8,82 a v km 9,67. Predmetná
kolízia bola vyriešená vybudovaním predmetného mostu. Návrh na vybudovanie mostu bol prerokovaný
aj za účasti žalovaného a technické riešenie bolo aj za jeho účasti schválené dňa 06.10.2011 na

záverečnom prerokovaní. Žalobca pri budovaní vyvolanej investície splnil všetky zákonné povinnosti,
vybudoval most na vlastné náklady, vysporiadal príslušné pozemky pod ním a vyzval žalovaného na
jeho prevzatie. Na druhej strane po splnení týchto zákonných požiadaviek vzniká žalovanému povinnosť
prevziať vyvolanú investíciu. Žalovaný sa však splneniu tejto zákonnej povinnosti bezdôvodne vyhýba.
Cestný zákon pritom nepripúšťa žiadnu možnosť zbaviť sa splnenia tejto zákonnej povinnosti tak, ako sa

o to žalovaný pokúša v tomto konaní. Súčasne poukazujeme na skutočnosť, že žalovaný pritom všetky
ostatné vyvolané investície, ktoré boli budované spolu s mostom, prevzal bez akýchkoľvek námietok.
Argument žalovaného, že splnenie povinnosti uvedenej v cestnom zákone, a to prevziať vyvolané
investície, je podmienené riadnym uzatvorením zmluvy medzi investorom a prijímateľom vyvolanej
investície, nemá žiadnu oporu v cestnom zákone, ako ani v inom zákone.

6. V priebehu ďalšieho konania žalobca súdu predložil fotodokumentáciu ako dôkaz o užívaní mosta
obyvateľmi obce - žalovaného, sprievodnú správu, záznamy z rokovaní, prezenčné listiny z rokovaní,
dokumentáciu na stavebné povolenie, vyjadrenie žalovaného k projektovej dokumentácii, vyhlásenia,
návrh zmluvy, sprievodnú korešpondenciu k tomuto návrhu, rozpočet, Vyvolané investície pri realizácii

dopravných projektov - skúsenosti zo susedných krajín a Protokol o vykonaní štátnej expertízy č.
18/2008 s prílohou. Žalobca v podaniach zo dňa 30.03.2020 a 07.04.2020 uviedol, že žalobcom
vybudované preložky poľných ciest predstavujú vyvolané investície v zmysle § 18 ods. 9 cestného
zákona. Zákon nevyžaduje, aby sa pri budovaní vyvolaných investícii skúmal účel ich vybudovania,
avšak je možné vyvodiť ho z dokumentácie vyhotovenej pre stavebné povolenie, z ktorej vyplýva,

že účelom ich vybudovania bolo zachovanie prístupu na obhospodarované pozemky, na pozemky
rozdelené rýchlostnou cestou R2 a zabezpečenie potreby zachovania migračných koridorov. Žalovaný
viackrát vyjadril súhlas s prevzatím vyvolaných investícií vopred (pred ich vybudovaním) a súčasne
vyhlásil, že bol vlastníkom a prevádzkovateľom poľných ciest dotknutých výstavbou rýchlostnej cestyR2. Na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že ak by aj vyvolané investície mali
povahu účelových komunikácií, tak právnickou osobou, v ktorej vlastníctve majú byť predmetné poľné
cesty (vrátane mosta) je práve žalovaný. Vyvolané investície boli vybudované v prospech obyvateľov

obce (žalovaného) a subjektov podnikajúcich v katastrálnom území obce. Tieto osoby využívajú poľné
cesty a most aj v súčasnosti, čo písomne potvrdil predseda PPD Rybany vo svojom vyhlásení, kde
okrem iného uviedol, že bol svedkom toho ako obyvatelia obce využívajú tieto vyvolané investície na
prejazd a na prevoz dreva. Obecné zastupiteľstvo nemá právomoc rozhodovať o splnení si zákonnej
povinnosti obce (žalovaného), nakoľko uvedené nespadá do kompetencie obecného zastupiteľstva v

zmysle Zákona o obecnom zriadení a Zákona o majetku obcí. Taktiež sa nejedná ani o nakladanie s
majetkom obce. Žalobca ďalej uviedol podrobnú argumentáciu ohľadne vyvolaných investícií, pričom
uviedol, že o vyvolanú investíciu ide vždy, ak pri výstavbe alebo zmene dopravnej infraštruktúry investor
na svoje vlastné náklady vybuduje vyvolané úpravy priamo dotknutého úseku vedenia alebo iného
diela. V danom prípade výstavbou investičnej stavby - rýchlostnej cesty R2 boli priamo dotknuté
existujúcepoľnécesty,ktorýchpreložkuvzmyslevyššieuvedenéhorealizovalžalobca.Preložkypoľných

ciest (vrátane vybudovania mostu 212-00) boli štátnymi orgánmi, ako aj odborníkmi kvalifikované ako
vyvolané investície. Obec W. D. v priebehu spracovania projektu výstavby rýchlostnej cesty R2 F. - A.
odsúhlasila prevzatie vyššie uvedených objektov do jej správy a majetku a nikdy nevzniesla akékoľvek
námietky vo vzťahu k odovzdaniu predmetných vyvolaných investícií do jej správy a vlastníctva.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul právnych zástupcov strán sporu a vykonal
dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to vyššie označených a stranami sporu predložených
písomných podaní, fotodokumentácie a listinných dôkazov. Z vykonaného dokazovania zistil súd tento
skutkový stav. Dňa 05.09.2012 uzatvoril žalobca ako budúci odovzdávajúci so žalovaným ako budúcim
preberajúcim zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy o odovzdaní a prevzatí objektov vyvolaných investícií

do správy a prevádzky v zmysle § 289 a nasl. Obchodného zákonníka a v zmysle § 18 ods. 13
zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Predmetom
tejto zmluvy bol záväzok uzavrieť za podmienok uvedených v tejto zmluve zmluvu o odovzdaní a
prevzatí objektov vyvolaných investícií do správy a prevádzky. Podľa čl. VI. ods. 4 tejto zmluvy, ak
by táto zmluva nebola zverejnená do 3 mesiacov od jej uzatvorenia, tak platí, že v zmysle § 47a

zákona č. 40/1964 Zb. v platnom znení k uzatvoreniu zmluvy nedošlo. Zmluva zverejnená nebola.
Dňa 18.12.2012 vydalo Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
rozhodnutie č. 18660/2012/SCDPK-72078, ktorým povolilo stavbu „Rýchlostná cesta R2 F. - A.“ a
okrem iných aj stavebné objekty č. 137-00 - Preložka súbežnej poľnej cesty v km 8,730 - 9,076 R2
vpravo, č. 138-00 - Preložka poľnej cesty v km 9,018 R2, č. 212-00 - Most nad R2 na preložke poľnej

cesty v km 9,018 R2. Stavebníkom bol žalobca. Žalovaný na rokovaní dotknutých subjektov vyjadril
súhlas s projektovou dokumentáciou. V liste zo dňa 15.12.2011 adresovanom zhotoviteľovi projektovej
dokumentácie - spoločnosti Valbek s.r.o., IČO: 36 612 642, žalovaný uviedol, že nemá námietky voči
predloženej projektovej dokumentácii a súhlasí s prevzatím diela. V dokumentácii sú k mostu uvedené
technické údaje a ďalej sa tam uvádza, že most sa nachádza v extraviláne katastrálneho územia W.

D., nachádza sa nad rýchlostnou cestou R2 F. - A. v km 9,018 a prevádza preložku poľnej cesty č.
st. XXX-XX, kategórie P 4/30, ponad rýchlostnú cestu R2. Stavebník stavbu uskutočnil. Žalovaný dňa
25.08.2016 riadne prevzal stavebný objekt č. 137-00 - Preložka súbežnej poľnej cesty v km 8,730 -
9,076 R2 vpravo a dňa 25.08.2016 prevzal stavebný objekt č. 138-00 - Preložka poľnej cesty v km 9,018
R2. Obecné zastupiteľstvo žalovaného prijalo dňa 04.10.2016 uznesenie č. 17/2016, v ktorom prijalo

rozhodnutie neprebrať posledný stavebný objekt č. 212-00 - Most nad R2 na preložke poľnej cesty v
km 9,018 R2 s odôvodnením, že prípadné prebratie tohto objektu by mohlo spôsobiť obci v budúcnosti
investície, ktoré by nemusel obecný rozpočet zvládnuť. Dňa 16.11.2017 bolo Ministerstvom dopravy a
výstavby Slovenskej republiky vydané kolaudačné rozhodnutie č. 26305/2017/SCDPK/79908, ktorým
bolo povolené užívanie stavby „Rýchlostná cesta R2 F. - A.“ a okrem iných aj stavebného objektu č.

212-00 - Most nad R2 na preložke poľnej cesty v km 9,018 R2. Tento most žalovaný neprevzal.

8. Podľa § 1 ods. 2 cestného zákona pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu,
určenia a technického vybavenia na
a) diaľnice,

b) cesty,
c) miestne komunikácie,
d) účelové komunikácie.9. Podľa § 3d ods. 3 cestného zákona miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí. Miestne komunikácie
pre cestnú nemotorovú dopravu sú vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja, obce alebo iných
právnických osôb alebo fyzických osôb.

10. Podľa § 3d ods. 4 cestného zákona účelové komunikácie sú vo vlastníctve štátu alebo iných
právnických osôb alebo fyzických osôb.

11. Podľa § 4b ods. 1 cestného zákona miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané

ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené
do siete miestnych komunikácií.

12. Podľa § 18 ods. 9 cestného zákona, ak sa má diaľnica, cesta alebo miestna komunikácia
zrušiť v dôsledku inej investičnej výstavby, je investor tejto výstavby povinný na svoje náklady a v
mene budúceho vlastníka alebo správcu tejto komunikácie (vyvolané investície) zabezpečiť výstavbu

náhradnej diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie zodpovedajúcej dopravným potrebám.

13. Podľa § 18 ods. 13 cestného zákona pri výstavbe pozemnej komunikácie alebo pri jej zmene je
investor stavby povinný vybudovať na vlastné náklady pre vlastníka alebo prevádzkovateľa vedenia
alebo iného diela len vyvolané úpravy priamo dotknutého úseku vedenia alebo iného diela, a to na úrovni

technického riešenia v čase, keď bola úprava vyvolaná. Investor stavby je zároveň povinný na vlastné
náklady majetkovoprávne vyporiadať pozemky dotknuté vyvolanými úpravami, ktoré sú priamo dotknuté
výstavboupozemnejkomunikáciealebojejzmenouvprospechvlastníkaaleboprevádzkovateľavedenia
alebo iného diela na základe kúpnej zmluvy, zmluvy o zriadení vecného bremena, alebo iného právneho
úkonu, ktorého predmetom je prevod alebo úprava užívania dotknutých pozemkov; vlastník alebo

prevádzkovateľ vedenia alebo iného diela je povinný bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti
kolaudačného rozhodnutia prevziať upravený úsek vedenia alebo iné dielo vrátane pozemku, okrem
prípadu uzavretia zmluvy o zriadení vecného bremena, nájomnej zmluvy alebo inej zmluvy, na základe
ktorej sa vlastnícke právo v prospech vlastníka alebo prevádzkovateľa vedenia alebo iného diela
neprevádza. Ostatné úpravy, ktorými sa zvýši výkonnosť alebo zmodernizuje vedenie, je investor stavby

oprávnený vykonať len na základe predchádzajúcej písomnej dohody investora stavby s vlastníkom
alebo prevádzkovateľom vedenia vždy na náklady vlastníka alebo prevádzkovateľa tohto vedenia.

14. Podľa § 22 ods. 1 až 3 cestného zákona účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých
výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami

alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Pre povolenie stavby účelovej
komunikácie platí ustanovenie § 16. Účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové
komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže
príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Žalobca sa v tomto konaní domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť, ktorá mu podľa žalobcu
vyplýva z cestného zákona. Súd sa však najskôr zaoberal tým, či sú splnené podmienky konania, pričom
dospel k záveru, že podmienky konania na to, aby sa zaoberal predmetom sporu z vecnej stránky,

boli splnené a neexistuje tu ani prekážka rozhodnutej veci (res iudicata), ako to namietal žalovaný.
Súdu je z jeho činnosti známe, že na tunajšom súde prebiehalo pod sp. zn. 5Cb/29/2018 konanie
rovnakých strán sporu a žalobca sa v tom konaní, žalobou podanou dňa 22.06.2018, domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 683 295,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8 % ročne zo sumy 683 295,19 eur od 10.07.2017do zaplatenia, pričom v tejto časti zobral žalobca

žalobu späť. Ďalej sa domáhal, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného tak, že žalovaný ako preberajúci
preberá od žalobcu ako odovzdávajúceho objekt SO 212-00 Most nad R2 na preložke poľnej cesty v
km 9,018 R2 do správy a prevádzky v súlade so zákonom č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach v
znení neskorších predpisov a vykonávacou vyhláškou č. 83/2008 Z. z. spolu s projektovou a technickou
dokumentáciou a ako žalovaný uzatvára so žalobcom ako odovzdávajúcim zmluvu o bezodplatnom

odovzdaní a prevzatí objektov vyvolaných investícii do správy a prevádzky, ktorej znenie tvorí prílohu
rozsudku. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 5Cb/29/2018 - 99 zo dňa 18.12.2018 konanie v časti
nároku na peňažné plnenie zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobca zobral následne žalobu späť
a odvolací Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 16Cob/24/2019 - 152 späťvzatie žaloby pripustil,rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. Vec sa tak právoplatne skončila zastavením
konania z dôvodu späťvzatia žaloby a nie meritórnym rozhodnutím, a preto táto vec nie je prekážkou
veci rozhodnutej pre aktuálne konanie.

17. Na základe vykonaného dokazovania a za aplikácie citovaných zákonných ustanovení dospel súd
k záveru, že žalovaný nie je v tomto spore vecne pasívne legitimovaný, keďže z právneho poriadku a
ani zo žiadneho záväzkového vzťahu mu nevyplýva hmotnoprávna povinnosť prevziať most a pozemky
z titulu vyvolanej investície v súvislosti so stavbou rýchlostnej cesty R2 Ruskovce - A.. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo a napokon nebolo sporné, že žalobca bol investorom a stavebníkom rýchlostnej

cesty R2 Ruskovce - A.. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo a tiež nebolo sporné, že táto
cesta R2 krížila poľné cesty, a preto žalobca vybudoval objekty 137-00 a 138-00 ako ich preložky
a most, ktorý ich spája, pričom tvrdil, že ide o vyvolané investície v zmysle § 18 ods. 9 cestného
zákona a žalovaný je povinný ich prevziať v zmysle § 18 ods. 13 cestného zákona. Podľa § 18
ods. 9 cestného zákona je investor povinný na svoje náklady a v mene budúceho vlastníka alebo
správcu tejto komunikácie zabezpečiť výstavbu náhradnej diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie

zodpovedajúcej dopravným potrebám, ak sa má diaľnica, cesta alebo miestna komunikácia zrušiť v
dôsledku inej investičnej výstavby. Čiže vyvolanou investíciou je iba náhrada diaľnice, cesty alebo
miestnej komunikácie. Uvedená komunikácia R2 pretínala poľné cesty, ktoré nie sú diaľnicami, cestami
a ani miestnymi komunikáciami, keďže nespĺňajú ani jednu z definícií takýchto pozemných komunikácií
a v konaní nebolo preukázané, že by nejakou takou pozemnou komunikáciou boli a boli zaradené do

cestnej siete. Podľa žalobcu na to, aby sa jednalo o vyvolanú investíciu, musí dôjsť k zrušeniu cesty (t.
j. aj poľnej cesty) v dôsledku investičnej výstavby. Žalobca tu stotožňuje pojem poľnej cesty s cestou
ako pojmom cestného zákona, ktorá však je definovaná v § 4a cestného zákona spôsobom, že ide o
pozemné komunikácie zaradené do cestnej siete. Aby sa pojem cestného zákona „cesty“ vzťahoval aj
na zrušené poľné cesty, museli by byť tieto zaradené do cestnej siete, čo však preukázané nebolo. Poľné

cesty slúžia na obhospodarovanie poľnohospodárskych pozemkov, na prístup k poľnohospodárskym
pozemkom, spájanie poľnohospodárskych objektov a poľnohospodárskych pozemkov s ostatnými
pozemnými komunikáciami. Jednoznačne tak sú účelovými komunikáciami a bez ich zaradenia do
cestnej siete sa za tieto náhrada v podobe vyvolanej investície v zmysle § 18 ods. 9 cestného zákona
nebuduje. Napriek uvedenému záveru však súd považoval zo strany žalobcu problematiku vyvolaných

investícií za dostatočne ozrejmenú a k tomuto nepovažoval za potrebné vypočúvať svedka Ing. R.
S., pretože aj keď most a uvedené dve preložky nemožno z hľadiska pozemnej komunikácie, ktorú
nahrádzali, považovať za vyvolané investície, bolo potrebné ich vybudovať z dôvodu kríženia rýchlostnej
cesty a poľných ciest, avšak nie ako vyvolané investície, ale len ako vyvolané úpravy priamo dotknutého
úseku vedenia alebo iného diela, a to na úrovni technického riešenia v čase, keď bola úprava vyvolaná

v zmysle § 18 ods. 13 cestného zákona, kedy podľa názoru súdu pod priamo dotknutým vedením alebo
dielommožnomrozumieťajdotknutépoľnécestyakoúčelovékomunikácie,keďžeustanovenie§18ods.
9 cestného zákona hovorí o vyvolaných investíciách za taxatívne vymedzené pozemné komunikácie a
účelovékomunikácie,ktorýmiboliajdotknutépoľnécesty,niminiesú.Vybudovanéobjekty-dvepreložky
poľných ciest a most, ktorý ich spája, tak nie sú vyvolanými investíciami ale vyvolanými úpravami, ktoré

bol žalobca povinný vybudovať na vlastné náklade pre ich vlastníka alebo prevádzkovateľa. V tejto
súvislosti však súd uvádza, že vyvolaná investícia a vyvolaná úprava sú rôzne pojmy, ktorých význam
je však obdobný a táto rozdielnosť pojmov pri označení dotknutých preložiek a mosta nie je z hľadiska
zamietnutia žaloby podstatná. Účelom vybudovania mostu a preložiek poľných ciest bolo primárne aj
podľa vyjadrenia žalobcu zachovanie prístupu na obhospodarované pozemky, na pozemky rozdelené

rýchlostnoucestouR2,azabezpečeniepotrebyzachovaniamigračnýchkoridorov.Zhľadiskatohtoúčelu
vybudovaných objektov tak znovu vznikli len účelové komunikácie a nie iné, najmä nie miestne, ktoré
by už zo zákona boli vo vlastníctve obce a v prípade, že by slúžili len pre nemotorovú dopravu, tak by
rozsah subjektov, v ktorých vlastníctve by mohli byť, bol širší. Účelové komunikácie sú vo vlastníctve
štátualeboinýchprávnickýchosôbalebofyzickýchosôb.Taktoznieustanoveniecestnéhozákona.Obec

v ňom výslovne uvedená nie je, no obec je zároveň právnickou osobou a z tohto hľadiska by mohla byť
vlastníkom účelovej komunikácie. Objekty, ktoré mala obec prevziať, sú vyvolanými úpravami a žalovaný
dva objekty prevzal a žalobca sa domáhal, aby žalovaný prevzal do vlastníctva aj tretí objekt - most spolu
s pozemkami. Žalovaný by však bol podľa názoru súdu povinný prevziať pozemky a všetky objekty len
v prípade, že aj predchádzajúce vedenia a diela, ktoré tieto objekty nahrádzajú, boli v jeho vlastníctve,

alebo ak neboli, tak len na základe zmluvy, pretože ani žalobca sa nemôže domáhať, aby žalovaný splnil
povinnosť prevziať vyvolanú úpravu (aj investíciu) do vlastníctva, ak žalovaný nie je a nebol vlastníkom
diela, vedenia alebo komunikácie, za ktorú sa vyvolaná úprava (investícia) vybudovala. Je absurdné,
aby žalobca vybudoval novú komunikáciu ako náhradu za zrušenú v dôsledku výstavby rýchlostnejcesty a bez zmluvného podkladu sa ju snažil nanútiť do vlastníctva subjektu, ktorý nebol jej vlastníkom,
primárne mu neslúžila a mal s ňou spoločné len to, že sa nachádzala v jeho katastrálnom území. Žalobca
spoľahlivo a bez rozumných pochybností nepreukázal, či žalovaný bol pred vybudovaním vyvolaných

úprav vlastníkom dotknutých pozemkov, prípadne zrušených poľných ciest. Žalobca tvrdil, že dôkazom o
vlastníctve žalovaného k poľným cestám je tvrdenie spoločnosti Valbek s.r.o., ktorá sa v tomto odvoláva
na tvrdenie starostu obce - žalovaného. Takýto dôkaz bol zo strany žalovaného spochybnený a súd ho v
dôsledku tohto spochybnenia v nadväznosti na to, že ide o dôkaz „z počutia“ (vyjadrenie inej osoby pred
osobou inou, než strana sporu) nepovažoval za dostatočný a hodnoverný. Veď pokiaľ poľné cesty alebo

pozemky,naktorýchsanachádzali,malibyťpredvýstavbourýchlostnejcestyR2skutočnevovlastníctve
žalovaného, mohol žalobca toto preukázať jednoduchým a relevantným spôsobom, a to najskôr listom
vlastníctva, prípadne iným dôkazom. Toto však žalobca nepreukázal. Na základe uvedeného tak dospel
súd k záveru, že žalovanému nevyplýva povinnosť prevziať most a dotknuté pozemky zo žiadneho
zákona a ani zo zmluvy, a preto mu nesvedčí hmotnoprávna povinnosť, vo veci teda nie je vecne pasívne
legitimovaný a žaloba voči nemu je nedôvodná. Vo svetle tohto právneho názoru a záveru súdu je tak

irelevantné zaoberať sa tým, či bol k prevzatiu objektov potrebný súhlas obecného zastupiteľstva a
či by výrok vyhovujúceho rozsudku bol spôsobilý na zápis do katastra nehnuteľností. Žalobca sa vo
svojej právnej argumentácii odvolával aj na vyjadrenia žalovaného dané pred uskutočnením stavieb,
a to predovšetkým na to, že žalovaný prostredníctvom svojho vtedajšieho starostu vyjadril súhlas
prevziaťdotknutéobjektyanenamietalresp.súhlasilsprojektovoudokumentáciou.Súhlassprojektovou

dokumentáciou a aj predchádzajúci súhlas starostu obce bez platne a účinne uzatvorenej zmluvy
sú právne irelevantné a nezakladajú povinnosť žalovaného prevziať dotknuté objekty a pozemky do
vlastníctva zvlášť v prípade, ak žalovaný nebol vlastníkom zrušených ciest (resp. to nebolo preukázané),
žalovaný je subjektom verejnej správy, mal prevziať nehnuteľnosti a nebola tu uzatvorená žiadna
zmluva v písomnej forme, ktorá by bola zverejnená v centrálnom registri zmlúv. Žalobca sa vo svojej

argumentácii odvolával aj na zmluvu o budúcej zmluve zo dňa 05.09.2012. Zmluva o uzavretí budúcej
zmluvy uzatvorená medzi stranami sporu je povinne zverejňovanou zmluvou, čo vyplýva z toho, že
ju uzatvorila na jednej strane právnická osoba založená štátom a na druhej strane obec. Na to, aby
zmluva o uzavretí budúcej zmluvy nadobudla účinnosť, musela byť teda zverejnená do troch mesiacov
od jej uzatvorenia, inak v zmysle § 47a ods. 4 Občianskeho zákonníka platí, že k uzavretiu zmluvy

nedošlo. Toto nebolo medzi stranami sporu sporné a napokon to vyplýva aj zo samotnej zmluvy o
uzavretí budúcej zmluvy (čl. VI ods. 4). Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy zverejnená nebola, a preto
platí, že k jej uzatvoreniu nedošlo, teda neexistuje. Z tohto dôvodu je tento dôkaz irelevantný a nie
je a nemôže byť právnym základom, aby žalovaný prevzal most a pozemky do vlastníctva. Pokiaľ ide
o to, komu vybudované objekty slúžia, tak samotný žalobca uviedol, že účelom ich vybudovania je

zachovanie prístupu na obhospodarované pozemky, na pozemky rozdelené rýchlostnou cestou R2, a
zabezpečenie potreby zachovania migračných koridorov. Už z vyjadrenia samotného žalobcu je zrejmé,
že vybudované objekty primárne neslúžia obci a obyvateľom obce na bežnú dopravu. Aj z tohto hľadiska
je tak absurdné, aby boli vo vlastníctve obce. Fotografie predložené žalobcom o stopách na ceste
svedčia len o tom, že niekto po ceste prešiel, nesvedčia o tom, kto to bol, a už vôbec nie o tom, že

by objekty boli vybudované do vlastníctva a v prospech obce. Rovnako o tom nesvedčí ani vyhlásenie
predsedu družstva. Okrem toho je logické, že nech ide o akúkoľvek účelovú komunikáciu, prechod,
prejazd, prípadne cestu (nie v zmysle definície cestného zákona), ktoré sú verejne dostupné, tak ju bude
používať aj verejnosť, a to tak obyvatelia obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádza, ako aj iné
osoby, a to za rôznymi účelmi. Nesvedčí to však o tom, že keď takúto komunikáciu použije obyvateľ obce,

je vo vlastníctve tejto obce. Cestný zákon vo svojom ustanovení § 3d ods. 5 písm. e) hovorí, že správu
pozemných komunikácií, pokiaľ ide o účelové komunikácie vo vlastníctve štátu, vykonávajú právnické
osoby, ktorým celkom alebo prevažne slúžia. Uvedené súd uvádza len na ilustráciu toho, že aj správa
takejto komunikácie bude svedčať tomu, komu celkom alebo prevažne slúži a nie automaticky obci, v
ktorej sa nachádza, a ktorej obyvatelia komunikáciu príležitostne použijú. Podľa názoru súdu je však

potrebné všetky okolnosti vybudovania vyvolaných investícií a vyvolaných úprav potrebné podrobne
skúmať ešte v štádiu prípravy diela, a to vrátane vlastníctva nahrádzaných objektov, komu a za akým
účelom slúžia, aby sa predišlo takýmto sporom, pretože takéto povinnosti, hoc žalobcovi zo zákona
nevyplývajú explicitne, je možné vyvodiť zo zmyslu a účelu vyvolaných investícií, vyvolaných úprav a
následného usporiadania vlastníckych práv a správy a prevádzkovania takýchto objektov. Žalobca ďalej

v konaní, v záujme toho, aby žalovaný prevzal most a pozemky, uvádzal aj to, že žalovaný prevzal
preložky poľných ciest a tieto most spája a preto je nelogické, aby tento neprevzal. Iste, takýto postup
je nelogický, no okolnosť prevzatia dvoch preložiek nezakladá dôvodnosť prevzatia mostu, ktorý ich
spája, ak žalovaný preložky prevzal, ako vyplýva aj z vyššie uvedeného odôvodnenia, bez právnehozákladu stanoveného zmluvou alebo zákonom, pričom všetky vyššie uvedené argumenty nedôvodnosti
nároku ohľadne prevzatia mosta a pozemkov možno rovnako vztiahnuť aj na dve preložky poľných
ciest. V prvom rade aj tu súd zdôrazňuje, že objekty 137-00 a 138-00 neslúžia primárne potrebám obce,

ale riešili prístup na poľnohospodárske pozemky (vyplýva to z dokumentácie na stavebné povolenie
č. l. 230-231 spisu) a v druhom rade nebolo preukázané, že prerušené poľné cesty boli vo vlastníctve
žalovaného. Žalovaný tak tieto dva objekty prevzal zjavne bez toho, aby mu to ukladal zákon, alebo
zmluva, a potom takýmto prevzatím nemožno argumentovať v prospech prevzatia mostu, ktorý uvedené
dva objekty spája, keď nemožno stavať na právnych úkonoch alebo faktických úkonoch, ktoré sú v

rozporesprávom.Rovnakosažalobcanemôžeúspešnedomáhaťuplatnenéhonárokuvočižalovanému
odôvodňujúc, že správa uvedeného mosta a pozemkov žalobcom je v rozpore so zákonom. Takýmto
argumentom nemožno odôvodňovať vlastnícke právo iného subjektu - žalovaného, keď toto by bolo tiež
v rozpore so zákonom. Na základe uvedeného dospel súd k jednoznačnému záveru, že žalovaný nie
je tým subjektom, ktorý by mal hmotnoprávnu povinnosť prevziať dotknutý most a pozemky, a preto
žalobu zamietol.

18. Žalobe nebolo vyhovené ani len čiastočne a žalovaný tak mal plný úspech vo veci, a preto súd
priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to v zmysle §
255 ods. 1 CSP. O konkrétnej výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie o výške trov vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.