Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. február 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/771/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410213412
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1410213412.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Richterovej a členov
senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: B. W., T.. XX.XX.XXXX,
H. Y., W. Č..XX, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Bódišom, advokátom so sídlom v Košiciach, Humenská
č. 18, proti žalovanému:, G. D. C., Š..C.., so sídlom D. H. Š., M. T.. Č.. X, V.: XX XXX XXX, B. H., so
sídlom D. H., Y. Č.. X, V.: XX XXX XXX XX, o zaplatenie 30.795,67 €, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15. apríla 2014 č. k. 9C/208/11-236 a na odvolanie žalovaného
proti uzneseniu zo dňa 2. mája 2011 č. k. 30 Ro/1894/10-75, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 2. mája 2011 č. k. 30 Ro/1894/10-75 z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou žalobca ako vlastník pozemku,
na ktorom sa nachádza vodná stavba, uplatňoval náhradu vo výške 30.795,67 €.

2. Stotožniac sa s argumentáciou žalovaného v odôvodnení uviedol, že výlučne štát môže byť podľa čl.
4 Ústavy SR ako aj vodného zákona vlastníkom vodného toku, ktorého súčasťou je prirodzené alebo
umelé koryto vodného toku ( § 43 ods.1 zák. čl. 364/04 Z.z. o vodách ). Čo sa právnej stránky týka,

súčasť veci zdieľa osud hlavnej veci. Preto keď vlastníkom vodných tokov je štát, je tiež vlastníkom
pozemkov, tvoriacich korytá vodných tokov ako ich súčastí.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a
nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdu prvej inštancie predovšetkým vyčítal, že nezohľadnil
skutočnosť, že na pozemku vo vlastníctve žalobcu je zriadená vodohospodárska stavba. Stavba

bola zriadená bez vyvlastnenia alebo núteného obmedzenia, došlo preto k zásahu do vlastníckeho
práva právnych predchodcov žalobcu. Moment prevzatia časti nehnuteľnosti je momentom odňatia
vlastníctva bez právneho dôvodu, dôsledkom čoho je vznik bezdôvodného obohatenia. Poukázal pritom
na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Cdo 8/09.

4. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zostával názor, že súd rozhodol

vo veci s prihliadnutím na ustanovenie čl. 4 a 20 ods. 2 ústavy a § 43 a 48 ods.1 zák. č. 364/04 Z.z. o
vodách. Poukázal na rozsudok NS SR sp.zn 2 Sžp 1/12 z odôvodnenia ktorého vyplýva, že vlastnícke
právo k vodnému toku vyplýva štátu priamo z ústavy a zápis v katastri nehnuteľnosti ( v prospech obce )
má len evidenčný charakter.

5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených ( § 470 ods.

1, § 379, 380 ods. 1 CSP ) a dospel k záveru, že je opodstatnené.6. I keď vodný tok je vo vlastníctve štátu a koryto je podľa ustanovenia § 43 zákona o vodách ( zák. č.
364/04 Z. z. ) súčasťou vodného toku, podľa názoru odvolacieho súdu pre posúdenie opodstatnenosti
žaloby je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že na pozemku vo vlastníctve žalobcu sa nachádza vodná

stavba, za ktorú sa podľa § 52 ods.1 písm. a/ zákona považuje úprava, zmena alebo zriadenie koryta.
Ak je vodná stavba na cudzom pozemku, prichádza do úvahy vyvlastnenie pozemku ( § 26 ods. 7 ), pri
obmedzení vlastníka pozemku prislúcha náhrada za obmedzenie podľa § 26 ods. 9.

7. V prejednávanej veci medzi stranami nebolo sporné, že na pozemku vo vlastníctve žalobcu sa

nachádza vodná stavba ( umelé koryto ). Táto stavba predstavuje obmedzenie vlastníka cudzieho
pozemku, za ktoré prislúcha náhrada. Žalovaný ( prostredníctvom iných odštepných závodov ) v
obdobných prípadoch vlastníctvo pozemkov, na ktorých je zriadená vodná stavba nespochybňuje, s
vlastníkmi uzatvára nájomné zmluvy, ako napokon pôvodne rokovali i strany sporu.

8. Súd prvej inštancie preto základ nároku nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že nárok na

náhradu za zriadenie koryta na cudzom pozemku nie je daný. Uvedený záver je v priamom rozpore s
uvedenými ustanoveniami zákona o vodách, rešpektujúcimi čl. 4 ods. 1 ústavy ako aj § 4 ods. 5 písm.
d/ a § 4b ods. 5 písm. d/ zákona o vodách.

9.Ztýchtodôvodovodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciezrušilavecmuvrátilnaďalšie

konanie ( § 389 ods. 1 písm. c/ ), v ktorom je pre súd záväzne vyriešená otázka danosti základu nároku.
Súd prvej inštancie v ďalšom konaní preskúma opodstatnenosť uplatneného rozsahu požadovanej
náhrady,ktorédokazovaniedoposiaľnebolosúdomprvejinštancievykonanéavyhodnotenéapresahuje
rámec odvolacieho konania.

10. Žalovaný napadol včas odvolaním uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým mu bol vyrubený súdny
poplatok za podaný odpor vo výške 795,50 €. Zastával názor, že poplatok nemal byť vyrubený, pretože
poplatková povinnosť sa v zmysle ustanovenia § 1 ods. 1 poplatkového zákona na odpor nevzťahuje
( bez ohľadu na sadzobník ); inak by za jedno konanie bol zaplatený súdny poplatok dvakrát, žalobcom
i žalovaným pri podaní odporu. Vyčítal súdu tiež nedostatočné označenie žalovaného len ako G. D. C.,

H., Y.Á. X, V.: XX XXX XXX 01.

11. Odvolací súd prejednal i uvedené odvolanie žalovaného podľa § 470 ods. 1 a § 379 a 380 ods. 1
CSP a dospel k záveru, že je opodstatnené z dôvodu nesprávneho označenia poplatníka. Správne mal
byť poplatník označený ako D. C., Š.. C.. so sídlom a IČOm a až následne mohol byť označený odštepný

závod so sídlom a IČOm. Nesprávnym postupom súdu prvej inštancie bola poplatková povinnosť
uložená neexistujúcemu subjektu práva ( porovnaj napr. R 25/1968, R 57/1996 ). S prihliadnutím na
lehotu, vyplývajúcu z ustanovenia § 13 ods. 1 poplatkového zákona, odvolací súd zmenou napadnutého
uznesenia súdny poplatok v súlade s položkou 1 ( poznámkou 5 ) sadzobníka súdnych poplatkov
nevyrubil, ale napadnuté nesprávne uznesenie súdu prvej inštancie zrušil ( § 389 ods. 1 písm. a/ CSP ).

12. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o trovách odvolacieho konania.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).