Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. december 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417210149
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4417210149.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka v právnej veci žalobcov v rade: 1. E. V., nar. XX.X.XXXX,
bytom I. XXXX/XX, XXX XX L. X., 2. Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX L. X.,
obidvaja zastúpení: ZASTAVME ÚŽERU - Občianske združenie na právnu ochranu občana a finančného
spotrebiteľa, so sídlom Pod hájom 1367/169-44, 048 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 51 255 022, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792
752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811
04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia 1.965,92 eura a o zaplatenie

finančného zadosťučinenia 500 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky
o dňa 9. októbra 2020, č. k. 5Csp/61/2017-362, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e.

Žalobcom 1/ a 2/ voči žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie) v poradí druhým rozsudkom vo veci samej (prvý
rozsudok vo veci samej č. k. 5Csp/61/2017-240 zo dňa 16.10.2018 na základe odvolania žalovaného
zrušil Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací uznesením zo dňa 4.3.2020 č. k. 5Co/53/2019-306 s

poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP s následným vrátením veci v
rozsahu zrušenia prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie) pri právnom posúdení §
451 ods. 1, 2, § 456, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2, § 52a ods. 1, 2, § 53 ods. 1 až 3, § 54 ods. 1, 2, § 34,
§ 37 ods. 1, 2, § 41 ods. 1 Obč. zákonníka, § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa, § 1
ods. 1, 2 a § 9 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1.359,90 eura
a titulom finančného zadosťučinenia sumu 500 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

(výrok I.)

2. V časti týkajúcej sa zaplatenia bezdôvodného obohatenia v sume 606,02 eura súd prvej inštancie
podanú žalobu kvôli premlčaniu uplatneného nároku v tejto sume zamietol. (výrok II.)

3. O náhrade trov prvoinštančného konania bolo súdom rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1
CSPtak,žežiadnazostránnemáprávonanáhradutrovkonania.Žalobcovia1/a2/bolivkonaníúspešní

včastiozaplateniežalovanejsumyspoluvovýške1.859,90eura.Včastiozaplateniesumy606,02eura,
včastiourčenieneplatnostizmluvysúdkonaniezastavil,čoprocesnespôsobiližalobcovia1/a2/,pričom
v časti o určenie, že úver je bez poplatkov a úrokov bola žaloba žalobcov 1/ a 2/ zamietnutá. V konaní
mali úspech aj neúspech tak žalobcovia, ako aj žalovaní. Vzhľadom na nemožnosť jednoznačnéhourčenia, ktorá zo strán sporu (žalujúca alebo žalovaná) bola v konaní úspešnejšia, súd v záujme čo
najspravodlivejšieho rozhodnutia ohľadne náhrady trov konania rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti III. napadnutého rozsudku.

4. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom na nové
rozhodnutieopätovneposúdilprávnyvzťah,zktoréhosauplatňujezaplateniebezdôvodnéhoobohatenia
posúdil ako spotrebiteľský. Medzi žalobcom 1/ ako dlžníkom, žalobkyňou 2/ ako spoludlžníčkou a
žalovaným došlo dňa 9.5.2013 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol

žalobcom poskytnutý úver 1.207,18 eura a dňa 10.5.2013 bola suma poskytnutého úveru poukázaná
žalobcom na ich účet. Žalobcovia doposiaľ na základe predmetnej úverovej zmluvy, žalovanému zaplatili
3.173,10 eura. Rozdiel medzi tým, čo žalobcovia žalovanému z titulu úveru zaplatili (1.207,18 eura)
považovali žalobcovia za bezdôvodné obohatenie vzniklé na strane žalovaného. Boli toho názoru,
že na predmetný úver je preto s poukazom na zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
potrebné hľadieť ako na bezúročný a bez poplatkov. Poskytnutý úver žalobcom na základe zmluvy

o revolvingovom úvere č. 8500024875 je potrebné považovať za úver poskytnutý bez úrokov a bez
poplatkov.

5. Posúdenie obsahových náležitostí danej úverovej zmluvy zrealizoval súd podľa § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o dohodnutú ročnú úrokovú sadzbu úveru vo výške 70,02 %, súd

považoval a naďalej považuje vzhľadom na jej výšku za neprimerane vysokú v porovnaní s úrokovými
sadzbami za aké sa v čase uzavretia zmluvy poskytovali úvery komerčnými bankami v rozpätí od 13 %
do 20 % ročne. Žalovaný však úver žalobcom poskytol v sadzbe 70,02 %, čo je trojnásobne vyšší úrok,
ktorý je možné považovať za úžernícky a v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom k tomu, že s poukazom
na ust. § 37 ods. 1 a § 41 ods. 1 Obč. zákonníka dospel k tomu záveru, že dohodnutá ročná úroková

sadzba úveru bola s poukazom na jej neprimeranú výšku dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi a
právny úkon v tejto časti možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy, súd považoval danú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v časti jej dohodnutého úroku z úveru za absolútne neplatnú (§ 41 ods. 1 Obč.
zákonníka), na ktorú neplatnosť súd prihliadol z úradnej povinnosti. Vzhľadom k uvedenému by veriteľ
mohol mať právo (nárok) iba na obvyklé úroky, za aké banky poskytovali spotrebiteľské úvery, ktoré sa

v čase uzavretia zmluvy pohybovali v rozpätí od cca 13 % ročne do 20 % ročne. Tu však podľa názoru
súdu prvej inštancie žalovanému nevznikol nárok na žiaden úrok z danej úverovej zmluvy.

6. Jednou z esenciálnych náležitostí úverovej zmluvy je podľa zák. č. 129/2010 Z. z., že takáto zmluva
musí obsahovať údaje o RPMN, pričom výšku RPMN, jej výpočet ovplyvňujú vstupné údaje, medzi

stranami riadne dohodnuté. V zmluve sa nachádza údaj o RPMN vo výške 70,02 % pri úrokovej
sadzbe 70,02 % ročne a pri poskytovanom úvere 1.410 eur, mesačnej splátke 75,55 eura. RPMN
bola potom počítaná pre úver poskytnutý vo výške 1.207,18 eura, čo znamená, že do výpočtu RPMN
pre spotrebiteľský úver nebola zahrnutá výška skutočne poskytnutého úveru 1.207,18 eura, ale suma
1.410 eur, t. j. suma vrátane poplatku za poskytnutie úveru vo výške 202,82 eura, čo následne viedlo

k podhodnoteniu RPMN. Podľa výpočtu súdu prostredníctvom www.fininfo. mal byť v zmluve údaj o
RPMN pri reálnom poskytnutí úveru 1.207,18 eura a pri v zmluve uvedenom úroku ročne 70,02 % vo
výške 86,84 %. Je totiž neprípustné, aby do samotnej istiny úveru (pre výpočet RPMN) bol zahrnutý
akýkoľvek poplatok požadovaný veriteľom a takýmto spôsobom následne vyrátané skreslené RPMN v
nižšej výške, čo je v neprospech spotrebiteľa, ktorý je týmto zavedený o skutočnej výške RPMN, ktorá je

tým pádom reálne vyššia. Podľa názoru prvoinštančného súdu skutočná výška RPMN predstavuje 86,64
%.Vzhľadomkuvedenémujemožnékonštatovať,žepredmetnáúverovázmluvaneobsahovalasprávny
údaj o RPMN, ktorý súd vyhodnotil za zavádzajúci a v neprospech spotrebiteľa. Už iba s prihliadnutím na
tento dôvod je potrebné úver poskytnutý žalobcom považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle
§ 11 ods. 1 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch.

7. Súd mal ďalej za preukázané, že úver bol žalobcom poskytnutý v sume 1.207,18 eura, pričom títo
žalovanému do 2.11.2016 zaplatili spolu sumu 3.173,10 eura. Keďže úver bol poúdený ako bezúročný
a bez poplatkov, žalobcovia ako dlžníci z úverového vzťahu boli povinní veriteľovi (žalovanému) vrátiť
iba sumu ním poskytnutého úveru. Rozdiel vo výške 1.965,92 eura (3.173,10 eura - 1.207,18 eura)

prijal žalovaný bez právneho dôvodu a o túto sumu sa na úkor obidvoch žalobcov obohatil (§ 451
ods. 1, 2 Obč. zákonníka). Túto sumu 1.965,92 eura by bol povinný žalovaný žalobcom 1/ a 2/ vydať
titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 Obč. zákonníka. Žalovaný však v konaní vzniesol
námietku premlčania.8. Žaloba v danej veci bola podaná na prvoinštančnom súde dňa 11.5.2017, týmto dňom došlo k
uplatneniu práva, čo vyvolalo účinky podľa § 112 Obč. zákonníka, t. j. že odo dňa uplatnenia práva

premlčacia doba neplynie. Všetky platby realizované žalobcami na základe uzavretej úverovej zmluvy
boli realizované v období od 5.9.2013 do 2.11.2016. V tomto období bolo teda žalovanému uhradených
spolu 3.173,10 eura, pričom z tejto sumy žalovaný bez právneho dôvodu prijal 1.965,92 eura. Je potom
zrejmé, že posledných 26 splátok a časť predchádzajúcej splátky týmto posledným 26-im splátkam
prijal už žalovaný ako bezdôvodné obohatenie. Ďalších 26 splátok prijatých po dátume 3.9.2014

takisto predstavuje bezdôvodné obohatenie. Žalobcom trojročná objektívna premlčacia doba v zmysle
§ 107 ods. 2 Obč. zák. neuplynula, pretože od zaplatenia prvej splátky (3.9.2014) do podania žaloby
(11.5.2017) 3 roky neuplynuli. Súd však musel skúmať, či žalobcom neuplynula 2-ročná subjektívna
premlčacia doba. Keďže v danom prípade sa každá čiastková splátka premlčuje samostatne, súd musel
premlčanie posudzovať samostatne v jednotlivých splátkach. Na základe 18-och splátok žalobcovia bez
právneho dôvodu zaplatili žalovanému spolu sumu 1.359,90 eura. V prípade splátok vykonaných po

8.6.2015 neuplynula ani subjektívna a ani objektívna premlčacia doba, čo znamená, že suma 1.359,90
eura premlčaná nie je. Pri splátkach úveru realizovanými žalobcami žalovanému do 4.5.2015 a skôr
je potrebné prijať ten záver, že tieto sú premlčané v rámci 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby.
Zvyšokuplatnenéhoazároveňprepremlčaniezamietnutéhonárokužalobcovnavydaniebezdôvodného
obohatenia v sume 606,02 eura predstavuje rozdiel medzi sumou celkového bezdôvodného obohatenia

získaného žalovaným na úkor žalobcov bez právneho dôvodu a nepremlčanou sumou takto získaného
bezdôvodného obohatenia žalovaným na úkor žalobcov bez právneho dôvodu (1.965,92 - 1.359,90).

9. Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobcov 1/ a 2/ týkajúci sa zaplatenia finančného zadosťučinenia, tak
súd prvej inštancie ho posudzoval podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa,

pričom ho považoval za opodstatnený v plne uplatnenej výške, t. j. v sume 500 eur. Spotrebiteľ,
ktorý si na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane
spotrebiteľa, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti stanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Žalovaný v tejto súvislosti
uviedol, že úspešné uplatnenie tohto práva je podmienené právoplatným rozhodnutím (rozhodnutie

NS SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Podľa názoru prvoinštančného súdu ani zo zákona a ani jedného z
rozhodnutí (rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 25Co/61/2019, Krajského súdu v Trnave, sp.
zn. 10Co/38/2019 a Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16Co/62/2019) nevyplýva, že pred tým
ako si spotrebiteľ právo na finančné zadosťučinenie voči porušiteľovi uplatní, musí mať k dispozícii
už právoplatné rozhodnutie vo veci porušenia jeho práva ako spotrebiteľa. Pod úspešným uplatnením

porušenia práva podľa § 3 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa treba rozumieť úspešné uplatnenie
konkrétneho nároku z porušenia práva, t. j. aj nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Postup
v tom smere ako navrhuje žalovaný, t. j. že spotrebiteľ si musí samostatne uplatniť najskôr nárok z
porušenia práva a až v prípade právoplatnosti rozhodnutia v danej veci si môže následne uplatniť
finančné zadosťučinenie považuje súd za nehospodárny. Žalobcovia boli v časti uplatneného nároku

o vydanie bezdôvodného obohatenia čiastočne úspešní, pričom si uplatnili finančné zadosťučinenie
voči žalovanému v sume 500 eur, ktorého výška je podľa názoru súdu primeraná vzhľadom na
žalovaným prijaté bezdôvodné obohatenie, ktoré doposiaľ žalobcom nevydal a naďalej ho užíva. V
tejto súvislosti súd uviedol, že žalovaný ako veriteľ zo spotrebiteľského vzťahu považoval za primerané
žiadať od žalobcov ako spotrebiteľov úrok z úveru vo výške 70,02 % ročne, a preto žalobcami uplatnené

finančné zadosťučinenie 500 eur predstavujúce 25 % z výšky bezdôvodného obohatenia nepovažoval
zaneprimerané.Takétofinančnézadosťučineniemájednakposkytnúťžalobcom1/a2/určitúsatisfakciu
a takisto má dostatočne odradiť žalovaného od takéhoto konania.

10. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby zmenil

rozsudokaovecirozhodolsámtak,žežalobuzamietneajvovyhovujúcejčasti,vktorejjejbolovyhovené
a žalovanému prizná právo na plnú náhradu trov prvoinštančných a odvolacích vrátane trov právneho
zastúpenia. Poukázal na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP.

11. Súd prvej inštancie opätovne nesprávne posúdil námietku premlčania, lebo vôbec sa nezaoberal

tým, že dňa 11.5.2017 podal žalobu len žalobca 1/ a žalobca 2/ až 11.9.2018. Celé posúdenie námietky
premlčania je preto nesprávne, pretože súd nemôže totožne postupovať vo vzťahu k obom žalobcom,
keď ju títo súčasne nepodali. Z pohľadu žalobcu 2/ boli v čase jeho vstupu do konania premlčané všetky
platby pred 11.9.2016. Súd prvej inštancie považoval za nepremlčané platby od 8.6.2015 do 2.11.2016,čo nie je možné, pretože premlčanými sú aj platby od 8.6.2015 do 11.9.2016. Rovnako nesprávne je aj
posudzovanie premlčania z pohľadu objektívnej lehoty vo vzťahu k žalobcovi 2/.

12. Súdprvejinštancieopätovneneposudzovalaktívnuvecnúlegitimáciužalobcu2/nakonanie,pretože
tento subjekt je iba spoludlžníkom. Zmluvu o revolvingovom úvere uzatvoril iba žalobca 1/. Vydania
bezdôvodného obohatenia a môže domáhať iba dlžník, pretože akékoľvek plnenie záväzku, ktoré
vykonal dlžník alebo spoludlžník, je vždy plnením záväzku dlžníka. V tejto súvislosti bolo poukázané na
judikát R 61/1973 a rozsudok NS CSR z 21.12.1973 sp. zn. 3Cz/57/73.

13. Závery súdu o tom, že zmluva obsahuje nesprávne uvedenú hodnotu RPMN sú nezákonné a vecne
nepreskúmateľné. Zo žiadnej časti zák. č. 129/2010 Z. z. nevyplýva spôsob výpočtu RPMN podľa
webovej stránky www.fininfo.sk. Súd prvej inštancie ani neoveril, či ním označovaný výpočet je skutočne
realizovaný podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch.

14. Pokiaľ súd priznal žalobcom 1/ a 2/ nárok na finančné zadosťučinenie, tak rozhodol predčasne
v rozpore s ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2002 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Samotnú skutočnosť, že
predmetná zmluva o revolvingovom úvere neobsahovala niektoré podstatné náležitosti podľa zákona,
síce v širšom zmysle možno označiť za porušenie povinnosti uviesť v zmluve náležitosti podľa
zákona, avšak nejde o porušenie výslovne formulovanej povinnosti dodávateľa a čo je podstatné

tento nedostatok sankcionuje zákon o spotrebiteľských úveroch bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
úveru. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia je prostriedok slúžiaci k reparácii ujmy (rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19Co/110/2019 z 15.7.2020). Napadnutý rozsudok neobsahuje
žiadne odôvodnenie priznanej sumy 500 eur. Úspešné uplatnenie práva na priznanie finančného
zadosťučinenia musí vychádzať z právoplatného rozhodnutia, ako to vyplýva z § 3 ods. 5 zák. č.

250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa.

15. Žalobcovia 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného uviedli, že odvolaciemu
súdu navrhujú potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 5Csp/61/2017 zo dňa 9.10.2020 vo
všetkých výrokových častiach. Aktívna vecná legitimácia obidvoch žalobcov ako manželov, ich solidarita

vyplýva z ust. § 145 ods. 2 Obč. zákonníka. Aj Krajský súd v Nitre vo svojom zrušujúcom uznesení
sp. zn. 5Co/53/2019 zo dňa 4.3.2020 uviedol, že odvolacie námietky ohľadne nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie na strane žalobcov 1/ a 2/ zo strany žalovaného považuje za nedôvodné. Takisto
za nedôvodné považoval aj odvolacie námietky žalovaného ohľadne počítania počiatku subjektívnej
premlčacej doby. Žalobca 2/ vo vzťahu k veriteľovi, aj keď bola označená ako spoludlžníčka v zmluve,

rovnako ako dlžník je povinná splatiť celý dlh voči veriteľovi, teda obidvaja sú rovnako povinní
(zodpovední) za splácanie úveru. Solidárne spoludlžníctvo je v konečnom dôsledku podobné so
zabezpečením pohľadávky ručením.

16. Pokiaľ ide o ročný úrok za poskytnutý úver vo výške 70,02 %, tento úrok správne kvalifikoval súd za

úžerníckyavrozporesdobrýmimravmi,pretože3xprevyšovalúrok,ktorýsauinýchbankovýchinštitúcií
pohybovalvrozmedzíod13%do20%ročne.RPMN,resp.jehovýškabolapočítanápreúverposkytnutý
vovýške1.410eur,pričomzvykonanéhodokazovaniavyplýva,žežalobcombolposkytnutýúverreálnev
sume 1.207,18 eura. Vzhľadom na uvedené došlo k uvedeniu nesprávneho údaju ohľadne výšky RPMN
v dôsledku skreslených údajov, pričom bolo vedené nižšie RPMN (70,02 %) oproti správnemu RPMN

(86,84 %), čo bolo v neprospech spotrebiteľa.

17. Pokiaľ ide o priznanie finančného zadosťučinenia, súd prvej inštancie rozhodnutie v tejto časti
dostatočne, zrozumiteľne a zreteľne odôvodnil. Samotné ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa je ustanovení s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritériá na

vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku.
Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia
podľazák.č.250/2007Z.z.,oochranespotrebiteľa,konkrétnepodľa§3ods.5,jeporušenieprávaalebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi na ochranu spotrebiteľa. Výška
finančného zadosťučinenia je závislá od úvahy súdu a v danom prípade súd správne vychádzal z toho,

že tento inštitút má aj sankčnú povahu s cieľom odradiť nečestného dodávateľa od porušenia práv
spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o výške tohto nároku je potrebné prihliadať aj na špecifiká prejednávanej
veci. Zároveň je potrebné poukázať aj na výchovnú funkciu finančného zadosťučinenia, ktorá bude nažalovaného do budúcnosti vplývať v tom smere, aby v uzatváraných zmluvách nepoužíval neprijateľné
zmluvné podmienky.

18. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote pre podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý
rozsudok, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Následne odvolací súd podané odvolanie
žalovaného vyhodnotil za nedôvodné, s rozhodnutím o ňom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Súd prvej inštancie v súvislosti s opätovným rozhodovaním o uplatnenom nároku žalobcov 1/ a 2/
voči žalovanému týkajúcemu sa vydania bezdôvodného obohatenia v sume 1.965,92 eura a zaplatenia
finančného zadosťučinenia v sume 500 eur, postupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského
súdu v Nitre zo dňa 4.3.2020 č. k. 5Co/53/2019-306, ktorým došlo k zrušeniu prvého rozhodnutia vo veci
samej vydaného Okresným súdom Nové Zámky o dňa 16.10.2018, č. k. 5Csp/61/2017-240. Takisto v

súlade s obsahom ust. § 391 ods. 2 CSP bol prvoinštančným súdom rešpektovaný aj záväzný právny
názor odvolacieho súdu, tak ako bol obsiahnutý v citovanom uznesení Krajského súdu v Nitre. Pokiaľ
ide o skutkový stav súd prvej inštancie ho zistil v dostatočnom rozsahu, pričom dôkazy v spise sa
nachádzajúce(listinnédôkazy)vyhodnotilspôsobomkorešpondujúcimsobsahomust.§191ods.1CSP,
t. j. jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Následne prvoinštančný súd zaujal správny právny záver

s poukazom na ním odcitované ustanovenia všeobecného hmotnoprávneho predpisu (Obč. zákonník) a
predpisu špeciálneho (Zákon o ochrane spotrebiteľa a Zákon o spotrebiteľských úveroch). Vychádzajúc
z uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil. V ďalšom odvolací súd poukazuje na rozsah a predovšetkým obsah
odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 1 CSP).

21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku v jeho napadnutých výrokoch odvolací súd
poznamenáva, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s vyhodnotením vznesenej námietky
premlčania žalovaným a v tejto súvislosti akceptoval aj právny názor odvolacieho súdu v tom smere,
že tento súd pri rozhodovaní v poradí o prvom odvolaní žalovaného považoval jeho odvolacie námietky

voči posudzovaniu premlčania a nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 2/ za nedôvodné. V
danom prípade ide na strane žalobcov 1/ a 2/ o existenciu solidárneho záväzku rezultujúcu z ich
manželského zväzku, ktorá sa spravuje obsahom ust. § 145 ods. 2 Obč. zákonníka. Na druhej strane
aktívna solidarita je charakteristická tým, že tá istá pohľadávka môže byť požadovaná dvoma alebo
viacerými subjektmi (veriteľmi) s tým, že ktorýkoľvek z nich môže požadovať celé plnenie, avšak len

čo sa mu splní, zaniká záväzok dlžníka aj vo vzťahu k ostatným veriteľom. Aktívna solidarita vzniká
zo zákona a to aj v prípade bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 145 ods. 2 Obč. zákonníka).
Predmetný úver poskytol žalovaný žalobcom 1/ a 2/ iba jeden, čo znamená, že títo sú povinní spoločne
a nerozdielne aj úver žalovanému vrátiť. Na základe uvedeného odvolací súd poznamenáva, že danosťaktívnej vecnej legitimácie v tejto prejednávanej veci je na strane obidvoch žalobcov, ktorí predmetnú
úverovúzmluvu(revolvingovú)naznakuvedenéhopodpísaliobidvaja.Obdobneodvolacísúdpoukazuje
aj na správnosť právneho posúdenia ohľadne začatia plynutia subjektívnej a aj objektívnej premlčacej

doby v prípade obidvoch žalobcov.

22. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného ohľadne nesprávneho posúdenia dojednanej výšky
RPMN v rámci predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere, odvolací súd takto vznesenú námietku
nepovažuje za dôvodnú, pretože prvoinštančný súd vzhľadom na výšku dojednanej RPMN v predmetnej

zmluve, ktorá predstavovala 70,02 % v porovnaní s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 13 % až
20 %, ktorú v tom čase poskytovali iné peňažné ústavy (komerčné banky), takto dojednanú výšku
ročnej úrokovej sadzby považoval za úžernícku a v rozpore s dobrými mravmi, pretože bola 3x vyššia
v porovnaní s inými úvermi, ktoré v inkriminovanom čase poskytovali komerčné banky. Spotrebiteľ
bol nesprávnym uvedením výšky RPMN, ktorá bola podhodnotená, pretože nevychádzala z reálne
poskytnutej výšky úveru v sume 1.207,18 eura zavedený a tým aj poškodený. Už iba s poukazom na

tento dôvod bol súd oprávnený predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11
ods. 1 písm. c/ zákona o spotrebiteľských úveroch.

23. Na margo priznania finančného zadosťučinenia v sume 500 eur žalobcom 1/ a 2/ súd prvej inštancie
správne vychádzal z ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, z obsahu ktorého nevyplýva,

že podmienkou priznania tohto nároku by malo byť predchádzajúce, právoplatne skončené konanie
ohľadne porušenia práv spotrebiteľa, ktoré stanovisko v tomto smere zastával nedôvodne v tomto
konaní žalovaný. Na podporu svojej argumentácie súd prvej inštancie správne poukázal aj na súčasnú
rozhodovaciu prax súdov o tejto problematike (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn.
25Co/61/2019, Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16Co/62/2019 a Krajského súdu v Trnave,

sp. zn. 10Co/38/2019). Samotnú výšku priznaného finančného zadosťučinenia 500 eur pre žalobcov 1/
a 2/ odôvodnil súd tým konštatovaním, že priznaná suma 500 eur predstavuje 25 % z výšky celkovo
získaného bezdôvodného obohatenia v sume 1.955,92 eura na strane žalovaného a z uvedeného
dôvodu je v takto určenej výške primeraná. V tejto súvislosti bolo správne poukázané aj na satisfakčnú
funkciu finančného zadosťučinenia vo vzťahu k spotrebiteľovi (žalobcom 1/ a 2/), ktorá má žalovaného

odradiť od konania, ktoré je v rozpore so zákonom a súčasne je v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej
strany spotrebiteľského zmluvného vzťahu.

24. V kontexte uvedeného odvolací súd o podanom odvolaní žalovaného ako o nedôvodnom rozhodol
tak, že aplikoval procesnú úpravu v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP a napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancievjehovýrokochI.aIII.akovecnesprávnypotvrdil.Akovecnesprávnybolpotvrdenýajsúvisiaci
výrok o náhrade trov konania.

25.Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1a§255ods.1CSPtak,
že náhradu týchto trov úspešným žalobcom 1/ a 2/ v odvolacom konaní voči neúspešnému žalovanému

nepriznal, pretože žalobcovia si ich náhradu vôbec neuplatnili.

26. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).