Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. február 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/20/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317213401
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4317213401.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.

Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcov: 1. H. H., na neznámom mieste, 2. K. H.,
na neznámom mieste, obaja zastúpení Slovenským pozemkovým fondom so sídlom 817 15 Bratislava,
Búdkova 36, proti žalovanému: M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. R., H. XXX, zastúpený:
Advokátska kancelária KRION Partners s. r. o., so sídlom 811 06 Bratislava, Palisády 50, IČO: 36 858
617, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Levice zo dňa 20. novembra 2020 č. k. 8C/63/2017-543, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e s tým, že I. výrok správne znie:

Súd u r č u j e , že H. H. a K. H., rod. G., sú vlastníkmi nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom
M., odborom katastra nehnuteľností, na LV č. XXXX pre katastrálne územie M., obec M., Okres M.,
ako parcela registra „E“ č. XXXX - orná pôda o výmere XXXXX m2, v podieloch po X-B., v správe
Slovenského pozemkového fondu.

Žalobcom 1/, 2/ voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 20. novembra 2020 č. k. 8C/63/2017-543
(napadnutý rozsudok) určil, že H. H. a K. H. rod. G. sú vlastníkmi nehnuteľnosti vedenej Správou katastra

M. na LV č. XXXX, obec M., k. ú. M., parcely registra „E" ako parc. č. XXXX orná pôda o výmere
XXXXX m2 v podieloch po X/X-U., v správe Slovenského pozemkového fondu. Žalobcom 1. a 2. voči
žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že neznámi žalobcovia 1. H. H. a 2. K.
H., zastúpení Slovenským pozemkovým fondom sa žalobou podanou 02.12.2009 domáhali určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vedenej v Správe katastra M. na LV XXXX, obec M., k. ú.

M., parcely registra „E" ako parc. č. XXXX, orná pôda o výmere XXXXX m 2 v podieloch po
X -U. v správe Slovenského pozemkového fondu. V návrhu a na pojednávaní bolo uvedené, že
nehnuteľnosť je v zmysle Zákona č. 330/1995 Z. z. a § 16 ods. 1 Zákona č. 180/1991 Zb. v správe
Slovenského pozemkového fondu z dôvodu, že vlastník je nezistený. Aktívna legitimácia Slovenského
pozemkovéhofondujedaná§34ods.14Zákonač.330/1991Zb.opozemkovýchúpravách,usporiadaní
pozemkového vlastníctva, okresných úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách, v
znení neskorších predpisov. Správa katastra M. oznámila fondu, že H. H. nar. XX.XX.XXXX a K. H. nar.

XX.XX.XXXX, obaja bytom H. X U. - L. ako pôvodní vlastníci predali sporný pozemok a preukázali svoju
totožnosť osvedčenými kópiami občianskych preukazov, a že vlastníkom nehnuteľnosti je žalovaný.
Pritom H. H. a K. H. rod. G. nemohli predať tieto nehnuteľnosti právnemu predchodcovi žalovaného,
pretožetietoosobyniesúvedenévregistriobyvateľstvaaneevidujeichaniMestskýúradU..Identifikáciaosôb H. H. nar. XX.XX.XXXX a K. H. rod. G. nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, U. - L. nikdy nebola
preukázaná,občianskepreukazy,ktorýmisatietoosobypreukázalibolipodľaevidencienapolíciivydané
celkom iným osobám. V obci U. N. žili osoby s totožnými menami a priezviskami, ale s inými dátumami

narodenia a tieto osoby predávali H. A. pozemky na D. vložke XXXX parc. č. XXXX o výmere X ha
XXXX m2 k. ú. M. za účelom zriadenia rybníkov. Predávajúcimi podpísanou riadnou kúpnou zmluvou
fond nedisponuje. Nakoľko je zrejmé, že kúpnu zmluvu, ktorou H. H. a K. H. predali sporné nehnuteľnosti
podpísali iné osoby než vlastníci, v kúpnej zmluve nebola prejavená vôľa skutočných vlastníkov, je
právny úkon neplatný. Neplatná je preto kúpna zmluva uzatvorená medzi H. H. a K. H. rod. G. ako

predávajúcimi a spoločnosťou N., E.. A.. O.. ako kupujúcim, ako aj kúpna zmluva uzatvorená medzi
N., E.. A.. O.. ako predávajúcim a E., ako kupujúcim z XX.XX.XXXX a následne aj kúpna zmluva ktorú
uzatvorili spoločnosť E., E.. A.. O.. so žalovaným dňa XX.XX.XXXX. Poukázal na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 10.02.2010 sp. zn. I. ÚS 50/2010-11. Naliehavý právny záujem spočíva v tom,
že určovacou žalobou sa má dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri
nehnuteľnosti. Uznesením zo dňa 21.02.2013 sp. zn.: 6C/301/2009-398, právoplatným dňa 14.03.2013,

pripustil súd zmenu petitu návrhu.

3. Súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol vo veci rozsudkom sp. zn.: 6C/301/2009-404 zo dňa 19.04.2013
tak, že určil, že H. H. a K. H. rod. G. sú vlastníkmi nehnuteľnosti vedenej v Správe katastra M. na
LV XXXX obec M., k. ú. M., parcely registra „E" ako parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXXXX m2

v podieloch po X - U., v správe Slovenského pozemkového fondu. Žalobcom náhradu trov konania
nepriznal. Súd mal za preukázané, že kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, vklad povolený XX.XX.XXXX
pod H.-XXXX/XXXX je neplatná, nakoľko predávajúce osoby neboli totožné s osobami vedenými ako
vlastníci a tak nemali spôsobilosť na tento právny úkon a teda neboli nositeľmi práv k predmetným
nehnuteľnostiam, v dôsledku čoho ani nemohli platne previesť vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti

na spoločnosť N., E.. A.. O.. Konštatoval tiež, že následne nemôže byť platná ani ďalšia kúpna zmluva
uzatvorená medzi spoločnosťou N., E.. A.. O.. ako predávajúcim a spoločnosťou E., E.. A.. O.. a v
konečnom dôsledku ani kúpna zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou E., E.. A.. O.. a žalovaným
dňa XX.XX.XXXX. Ak bol správou katastra povolený vklad vlastníckeho práva na základe absolútne
neplatnej kúpnej zmluvy je daný len správny akt - rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu

(modus), chýba však platne uzavretá kúpna zmluva (titulus). V súvislosti so žalovaným predostretou
obranou spočívajúcou v skutočnosti, že nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere, keď spoločnosť E., E..
A.. O.. bola riadne zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako skutočný a jediný vlastník, že nemal vedomosť
o údajnom podvodnom nadobudnutí nehnuteľnosti a že sa spoliehal na to, že nehnuteľnosť nadobúda
od vlastníka, súd dôvodil, že dobrá viera je rozhodujúca len potiaľ, že ňou možno priznať všetky práva

a povinnosti oprávneného držiteľa tak, ako to vyplýva z § 129 a nasl. Občianskeho zákonníka a že
s dobrou vierou súčasná právna úprava žiadne iné právne následky nespája a teda ochrana, ktorú
poskytuje nadobúdateľovi dobrá viera nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti
účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže
dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a teda nemožno uvažovať o ochrane

vlastníckeho práva hoci i dobromyseľného nadobúdateľa.

4. Odvolací súd rozhodol o odvolaní žalovaného rozsudkom sp. zn.: 5Co/336/2013-426 zo dňa
19.02.2019 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, žalobcom nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania a pripustil dovolanie. Odvolací súd sa plne stotožnil so skutkovým stavom zisteným

súdom prvého stupňa a mal za nesporné, že kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX uzavreli na strane
predávajúcich osoby neexistujúce, preto právnemu úkonu z ich strany potom absentuje vôľa i jej prejav,
avšakhlavnespôsobilosťtýchtoosôbnaprávneúkony.Ztohodôvodukonštatoval,žepredmetnázmluva
neplatná od počiatku a spoločnosť N., E.. A.. O.. nenadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti na
základe platnej kúpnej zmluvy. Argumentoval, že nejde o prípad, že by zmluva bola pri uzavretí platná

a titul nadobudnutia zanikol až následne (napríklad odstúpením od zmluvy), preto nemožno poskytnúť
ochranu ďalšiemu kupujúcemu, v takom prípade jeho vlastnícke právo nezostáva zachované na základe
dobromyseľnosti.

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie,

o ktorom Najvyšší súd SR rozhodol uznesením sp. zn.: 2Cdo 150/2016 zo dňa 31.07.2017 tak,
že rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 13.05.2015 sp. zn. 5Co 336/2013 zrušil a vec vrátil
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že odvolací súd pripustil dovolanie pre právnu otázku,
ktorá nemá význam pre riešenie samotného prípadu a poukázal na to, že odvolací súd v odôvodnenísvojho rozhodnutia ustálil, že predmetom odvolacieho konania vo veci samej bolo vyriešenie otázky, či
vlastnícke právo k nehnuteľnosti dobromyseľného kupujúceho ako tretieho subjektu zostáva zachované
vtedy, ak titul nadobudnutia vlastníckeho práva predávajúceho k nehnuteľnosti vznikol na základe

neplatne uzavretej kúpnej zmluvy s pôvodným vlastníkom. Odvolací súd mal za vyriešené, že ak sa
jednáoprevodvlastníckehoprávaknehnuteľnostiabolpovolenývkladdokatastranazákladeabsolútne
neplatného právneho úkonu, je daný len modus, t. j. spôsob nadobudnutia - vkladom do katastra, ale
jasne chýba titulus, čiže platne uzavretá zmluva - právny dôvod nadobudnutia, nemôže sa uplatniť
námietka nadobudnutia vlastníckeho práva v dobrej viere. V závere odvolací súd skonštatoval, že otázku

dobromyseľnosti ďalšieho kupujúceho v prípade nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka v
prípade absolútne neplatného právneho úkonu od počiatku už podrobne vyriešila rozsiahla judikatúra
NS SR, od ktorej nemal dôvod sa odkloniť. NS SR vytkol odvolaciemu súdu, že neberúc ohľad na
existujúcu situáciu a zistený skutkový stav pripustil dovolanie a dovolaciemu súdu položil otázku, ktorú
koncipoval tak, že jej zodpovedaním by dovolací súd riešil problematiku nejednotnosti v judikatúre
NS ČR. Odvolací súd však v odôvodnení svojho rozhodnutia nijako nevysvetlil, v čom vidí zásadný

právny význam vyriešenia ním nastolenej otázky dovolacím súdom (sám ju ani nevyriešil). Dovolací súd
poukázal na to, že otázkou zásadného právneho významu treba rozumieť takú právnu otázku, ktorá
judikatúrou vyšších súdov nebola riešená alebo výklad ktorej v judikatúre týchto súdov nie je ustálený
alebo ak odvolací súd posúdil určitú právnu otázku inak, než je riešená v konštantnej judikatúre vyšších
súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje v tomto smere odlišné riešenie tejto právnej otázky.

Nastolenú právnu otázku odvolacieho súdu, pre ktorú pripustil dovolanie, za takúto nemožno považovať.

6. Odvolací súd následne uznesením sp. zn.: 12Co/114/2017-486 zo dňa 19.02.2019 rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázal na to, že v judikatúre
týkajúcej sa problematiky nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka došlo k posunu. Súdy

Slovenskej republiky pri rozhodovacej činnosti vychádzajú aj z judikatúry súdov Českej republiky.
Napríklad v náleze Ústavného súdu ČR zo dňa 25.02.2009 sp. zn. I. ÚS 143/07 a náleze ÚS ČR zo
dňa 11.05.2011 sp. zn. II. ÚS 165/11 sa uvádza, že princíp právnej istoty a ochrany vlastníckeho práva
a práv nadobudnutých v dobrej viere vedie k tomu, že je obvykle poskytovaná ochrana nadobúdateľovi
vlastníckeho práva. Konštatoval, že súd prvej inštancie vôbec nezvážil pôsobenie dobrej viery, teda

dobromyseľnosť žalovaného pri nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom
konania. Žalovaný namietal, že vlastnícke právo nadobudol dobromyseľne, od predávajúceho, ktorý bol
ako vlastník uvedený v katastri nehnuteľností a on nemal vedomosť, že by nehnuteľnosť nadobudol
podvodom. Súdu prvej inštancie uložil vysporiadať s tvrdeniami žalovaného v tomto smere. Posúdiť
dôkazyumožňujúceodpoveďnaotázku,čimožnodobrúvieružalovanéhoprinadobudnutínehnuteľnosti

usudzovať. Ak by totiž nebol v dobrej viere, nebolo by možné jeho vlastníckemu právu poskytovať
ochranu. Pre úplné zistenie skutkového stavu za účelom posúdenia dobrej viery žalovaného je potrebné
zaoberať sa aj existenciou pohľadávky žalovaného voči spoločnosti E., E.. A.. O.., ktorá mala vzniknúť
z pôžičky poskytnutej žalovaným tejto spoločnosti, keď podľa vyjadrenia žalovaného vrátenie pôžičky
bolo realizované práve prevodom vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na žalovaného.

Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie výsluchom žalovaného za účelom zistenia
skutočností týkajúcich sa jeho prípadnej dobrej viery pri nadobudnutí vlastníckeho práva i s ohľadom na
ním tvrdenú pôžičku spoločnosti E., E.. A.. O..

7. Súd prvej inštancie uviedol, že vec opätovne prejednal, vykonal výsluch žalovaného, ktorý na

pojednávaní uviedol, že vzhľadom k uplynutiu dlhej doby od uskutočnenia tejto kúpnej zmluvy si na
všetky okolnosti už presne nepamätá. Pridržiava sa však svojej pôvodnej výpovede, v zmysle ktorej
k tomuto obchodu pristúpil v dobrej viere. V minulosti požičal spoločnosti E., E.. A.. O.. peňažné
prostriedky, nepamätá si presne na aký účel, zrejme na nejaké zákazky, resp. obchodné veci, bola
to suma 1.000.000,- Sk s tým, že mu ich mala po nejakej dobe vrátiť, nepamätá si presne kedy.

Konateľ tejto obchodnej spoločnosti mu po čase oznámil, že mu tieto peňažné prostriedky asi nebude
schopný vrátiť, a preto mu ponúkol ako protihodnotu tieto pozemky. Bol na Katastrálnom úrade v M.
skontrolovaťvlastníkazapísanéhonaLV,pričomnauvedenomLVbolaakovlastníkzapísanáspoločnosť
E.. Dohodli sa tak na vrátení tejto pôžičky prevodom spornej nehnuteľnosti s tým, že sa tiež dohodli, že
doplatí ako zvyšok kúpnej ceny sumu 5.000,- eur. Tento doplatok bol spoločnosti E. zaplatený a došlo

k prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Na otázku zástupcu žalobcov, že zmluva o
pôžičke bola uzatvorená pôvodne medzi dvomi veriteľmi a z akého dôvodu bola nehnuteľnosť prevedená
na žalovaného, žalovaný uviedol, že sa s C. L. dohodli, že tento bude na predmetnej nehnuteľnosti
zapísaný ako záložný veriteľ. Na ďalšiu otázku, či spoločnosť E. previedla na C. L. ako protihodnotunejakú nehnuteľnosť, žalovaný uviedol, že nemá vedomosť o tom, či spoločnosť E. previedla na C. L.
ako ďalšieho veriteľa zo zmluvy o pôžičke nejakú nehnuteľnosť. Na otázku, keď zo zmluvy o pôžičke
vyplýva, že pôžička bola splatná XX.XX.XXXX a prečo sa malo plniť skôr, žalovaný uviedol, že konateľ

spoločnosti pán M. ho oslovil, že zrejme nebude vedieť pôžičku vrátiť, ponúkol mu tento pozemok a
on s tým súhlasil. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či sa bol žalovaný pred uzavretím kúpnej
zmluvy k nehnuteľnostiam pozrieť na miesta, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú, žalovaný uviedol, že
áno, bol sa. Na ďalšiu otázku, či po tom, čo bol uskutočnený prevod nehnuteľnosti na jeho osobu sa
dožadoval od spoločnosti E. vrátenia pôžičky, žalovaný uviedol, že nie, nedožadoval.

8. Zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že pre nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka v zásade
nepostačuje samotná dobromyseľnosť nadobúdateľa, že získal vlastníctvo k veci, ale musí ísť o taký
prípad dobromyseľnosti, s ktorým je takáto možnosť explicitne normatívne spojená. Samotná dobrá
viera nadobúdateľa nehnuteľnosti spojená so stavom v katastri nehnuteľnosti nebude mať za následok
nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka ak sa preukáže, že právny úkon, na základe ktorého mal

prevodca alebo jeho právny predchodca nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti, je absolútne neplatný.
V tomto rozsahu je pritom judikatúra na Slovensku vzácne jednotná. Poukázal na rozhodnutie NS SR
sp. zn. 6Cdo/107/2011, ÚS SR I. 50/2010 ako aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/223/2016 zo dňa
26.01.2017, v ktorom rozhodnutí bol vyslovený názor, že prijatie právneho názoru, v zmysle ktorého
pri nadobúdaní vlastníckeho práva pri prevádzaní nehnuteľností má právotvorný účinok sama dobrá

viera (bez ohľadu na dĺžku doby po ktorú trvala) nadobúdateľa v to, že kupuje od vlastníka a že zápis
vlastníctva v katastri nehnuteľností zodpovedá právnemu stavu tých ustanovení právneho poriadku SR
o vydržaní, ktoré právnu relevanciu priznávajú a v dobrej viere pretrvávajúcej po stanovenú vydržaciu
dobu. Z rozhodnutia citoval, že „dobrá viera týchto nadobúdateľov môže byť významná len potiaľ, že im
možnopriznaťvšetkyprávaapovinnostioprávnenéhodržiteľa.Dobrejvierealesúčasnýprávnyporiadok

žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi nie je takej intenzity,
aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti určenie uplatňovať svoje absolútne právo. Inými slovami, pokiaľ
zápisvkatastrinehnuteľnostínezodpovedáskutočnosti,máskutočnosťprevahunadzápisomvkatastri".
Zástupca žalobcov sa v záverečnej reči pridržal všetkých vyjadrení prednesených v konaní, či už v ústnej
alebo písomnej forme, s poukazom na citované rozhodnutia NS SR a ÚS SR navrhol, aby súd žalobe

vyhovel.

9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že kúpna zmluva medzi E. a žalovaným spĺňa
všetky formálne a materiálne náležitosti kúpnej zmluvy a nie je v konaní sporné, že v čase prevodu
nehnuteľnosti bol vlastníkom nehnuteľnosti E.. Za predmet tejto kúpnej zmluvy žalovaný riadne zaplatil

o čom predložil súdu dôkaz. Pokiaľ ide o druhý aspekt veci a bez ohľadu na prípadnú platnosť alebo
neplatnosť kúpnej zmluvy, z judikatúry ÚS SR vyplýva, že v prípade ďalších prevodov nehnuteľností
pôvodná neplatnosť právneho úkonu nie je rozhodujúca. Podstatné v celej veci je to, či v tomto
prípade žalovaný nadobudol nehnuteľnosť dobromyseľne. Žalobca v celom konaní ani raz nespochybnil
dobromyseľnosť žalovaného. Za situácie, keď žalovaný preukázal úhradu kúpnej ceny, ktorej súčasťou

bola aj poskytnutá ale nevrátená pôžička, dobromyseľnosti žalovaného nemožnosť mať pochybnosti.
V konaní boli vypočuté všetky dotknuté osoby, vrátane žalovaného, K. M. a C. L., ktorý konal za E..
Je názoru, že v konaní boli vykonané všetky potrebné dôkazy a z obsahu výpovedí všetkých osôb
vyplývajú všetky okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu kúpnej zmluvy medzi E. a žalovaným a nie je
potrebné skúmať okolnosti prvej kúpnej zmluvy, ktorou boli nehnuteľnosti prevedené od žalobcov na

spoločnosť N., E.. A.. O.. Skutočnosť, že rozhodujúca v celom prípade je ďalšia kúpna zmluva medzi
E. a žalovaným, vyplýva aj zo zrušujúceho uznesenia krajského súdu a má za to, že dobromyseľnosť
žalovaného bola v konaní preukázaná. Namietal, že súd oboznámil výpisy z registra trestov, ktoré boli
zabezpečené už za účinnosti CSP a to aj s poukazom na uznesenie krajského súdu, z ktorého vyplýva,
čo malo byť v ďalšom konaní skúmané. Uviedol, že nerozumie tomu ako tieto odpisy z registra trestov

súviseli s dobromyseľnosťou žalovaného v kontexte toho, že nikto tento dôkaz nenavrhol a boli do spisu
zabezpečené bez akejkoľvek procesnej aktivity ktorejkoľvek strany sporu, v dôsledku čoho mal za to, že
došlo k porušeniu § 185 ods. 2 CSP, pričom poukázal na judikatúru ÚS podľa ktorej, ak súd zabezpečuje
dôkazy v rozsahu, ktoré strany navrhnú, alebo ktoré nie sú sporné, ide o porušenie práva na spravodlivý
súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. V súvislosti s oboznámeným vyšetrovacím spisom uviedol, že

osoby, ktoré sú v ňom uvedené, vôbec nesúvisia s kúpnou zmluvou, ktorú uzatvoril žalovaný. Žalovaný
nikdy nebol trestne stíhaný v súvislosti s týmto prevodom. Poukázal na to, že z katastrálnych spisov musí
byť zrejmé, že spoločnosť E. disponovala predmetnými nehnuteľnosťami viac než rok, teda dostatočne
dlhú dobu na to, aby sa ktorákoľvek osoba mohla domnievať, že spoločnosť E. je skutočným vlastníkom.Poukázal tiež na dozorovú právomoc prokuratúry, medzi ktorú patrí aj dohľad nad vykonanými vkladmi
vlastníckeho práva a že vklad vlastníckeho práva medzi spoločnosťou E. a žalovaným nikdy nebol
napadnutý. Argumentoval, že zástupca žalobcov nikdy nespochybnil dobromyseľnosť žalovaného a v

celom konaní argumentoval iba zásadou „nemo plus iuris", ktorú považuje za bezvýnimočnú. Keďže sa
zástupca žalobcov odvoláva na rozhodnutie I. ÚS 50/2010, on poukazuje na rozhodnutie I. ÚS 549/2015.
V tomto rozhodnutí sa s rozhodnutím, na ktorý poukázal zástupca žalobcov ÚS SR vysporiadal a
považuje ho za prekonaný a podľa ktorého, už zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie
ochrany k vlastníckemu právu.

10. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že sporné nehnuteľnosti boli pôvodne vedené
v Správe katastra M. na č. LV XXXX, k. ú. M., obec M., parcely registra „E", parc. č. XXXX, orná pôda o
výmere XX XXX m2, ako vlastníctvo H. H. v X - U. a K. H. rod. G. v X - U.. V súčasnosti je nehnuteľnosť
vedená na LV XXXX, k. ú. M., obec M., parcely registra „E", parc. č. XXXX, orná pôda o výmere XX XXX
m2 a parc. č. XXXX orná pôda o výmere XX XXX m2 ako vlastníctvo žalovaného. Titulom nadobudnutia

je kúpna zmluva č. H.-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. V časti C: ŤARCHY sa uvádza vecné bremeno
v prospech Q. Y. K.. E.. R., IČO: XX XXX XXX, vecné bremeno v prospech Q. H. E. K.. E.. U., IČO:
XX XXX XXX, vecné bremená v prospech Q. N., K.. E.., IČO XX XXX XXX a tiež H.-XXXX/XXXX
- záložné právo na úver poskytnutý záložným veriteľom: C. L., r. L., nar. (XX.XX.XXXX), bytom O. XX,
XXX XX R. - D., zo zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, na pozemok reg. „E", parc. č. XXXX.

11. Nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorili ako predávajúci H. H. nar. XX.XX.XXXX
v X - U. a K. H. rod. G. nar. XX.XX.XXXX v X -U., obaja bytom H. X U. - L. s kupujúcim
N., E.. A.. O.. R. XXX, H. G., konateľ A. C., dňa XX.XX.XXXX, vklad povolený XX.XX.XXXX H.-
XXXX/XXXX, predala spoločnosť N., E.. A.. O.. kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX kupujúcemu

obchodnej spoločnosti E., E.. A.. O.. so sídlom V. XX, E. I., konateľ K. M., vklad povolený pod H.-XX/
XXXX dňa XX.XX.XXXX. Následne spoločnosť E., E.. A.. O.. v zastúpení C. L., kúpnou zmluvou zo
dňa XX.XX.XXXX predala nehnuteľnosť odporcovi, vklad povolený XX.XX.XXXX pod H.-XXXX/XXXX.
Účastníci kúpnej zmluvy uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vklad pod H.-
XXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX.

12. Pátraním po osobách uvádzaných v kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX H.-XXXX/XXXX súd prvej
inštancie zistil, že H. H. nar. XX.XX.XXXX a K. H. rod. G. nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X U. - L., nie
sú prihlásení v meste U. na trvalý ani prechodný pobyt, evidovaní nie sú ani v Centrálnom registri
obyvateľov SR. Ani správca bytového domu na ulici H. X, U. - L., neeviduje v uvedenom období rokov

XXXX tieto osoby ani ako vlastníkov a ani ako nájomníkov, čo vyplýva z e-mailovej správy zaslanej
XX.XX.XXXX. Z vyjadrenia Obce U. N. vyplýva, že osoby H. H. nar. XX.XX.XXXX a K. H. rod. G. nar.
XX.XX.XXXX v obci nikdy nebývali a ani nebývajú. Z obce pochádza K. H. rod. G. nar. XX.XX.XXXX,
zomrelá v roku XXXX v R.. Okresné riaditeľstvo PZ U. oznámilo, že občianske preukazy s číslami
E. XXXXXX a N. XXXXXX, ktoré mali byť vydané Okresným riaditeľstvom Policajného zboru U. dňa

XX.XX.XXXX resp. XX.XX.XXXX, boli vydané Okresným riaditeľstvom PZ F. F.. Zo správy Okresného
riaditeľstva Policajného zboru G. zo dňa XX.XX.XXXX možno zistiť, že občianske preukazy s uvedenými
číslami boli vydané v F. F. na celkom iné osoby. Zisťované občianske preukazy číslo E. XXXXXX a E.
XXXXXX sa vo fotokópii nachádzajú v spise Správy katastra M. H.-XXXX/XXXX s overením pravosti
s originálom.

13. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru M., Úrad justičnej a kriminálnej polície uznesením zo dňa
XX.XX.XXXX začal trestné stíhanie pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného
zákona a za prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery,
úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, pretože neznámy

páchateľ dňa XX.XX.XXXX, na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretej medzi obchodnou
spoločnosťou N., E.. A.. O.., R. XXX, H. G., IČO: XX XXX XXX, zastúpenej A. C., konateľom ako
kupujúcim a H. H., nar. XX.XX.XXXX a K. H., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom H. X, U. - L.
ako predávajúcimi, dosiahol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - pozemkom nachádzajúcich
sa v katastrálnom území M., okres M., a to parcely registra: „E", parcelného čísla XXXX - orná pôda

o výmere XX XXX m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastri nehnuteľností vedenom
Katastrálnym úradom v U. - Správa katastra M., tým spôsobom, že dňa XX.XX.XXXX Katastrálnemu
úraduU.-SprávekatastraM., predložilnávrhnavkladvlastníckehoprávakuvedenýmnehnuteľnostiam,
ku ktorému okrem zákonom požadovaných príloh, priložil aj notárom C.. K. I. „osvedčené" kópieobčianskych preukazov znejúcich na mená predávajúcich a to kópiu Občianskeho preukazu číslo E.
XXXXXX vydaného OR PZ U., znejúceho na meno H. H., nar. XX.XX.XXXX, kópiu Občianskeho
preukazu číslo E. XXXXXX vydaného OR PZ U., znejúceho na meno K. H., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, na

ktorých v čase pred predmetným prevodom bol vyššie vymedzený pozemok vedený, ktorých vlastníctvo
nebolo evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností - známi vlastníci s nezisteným pobytom,
čím spôsobil nezisteným vlastníkom H. H. a K. H., rod. G., ktorých pozemky sú v správe Slovenského
pozemkového fondu R., regionálne pracovisko M., škodu vo výške najmenej 68.776,- eur, pričom na
neznámom mieste, v bližšie nezistenom čase pred XX.XX.XXXX, bližšie nezisteným spôsobom, vyrobil

kópiu občianskeho preukazu znejúceho na meno H. H., nar. XX.XX.XXXX číslo E. XXXXXX vydaného
OR PZ U. a kópiu občianskeho preukazu znejúceho na meno K. H., rod. G., nar. XX.XX.XXXX číslo E.
XXXXXX a tieto opatril falošným osvedčením notára o ich pravosti. Trestné stíhanie sa viedlo pod č.
W.: O. - XX/O. - M. - XXXX.

14. Svedok A. C. v predmetnom konaní vypovedal, že kúpnu zmluvu, ktorú uzatvorila jeho spoločnosť

N., E..A..O.. s H. H. a K. H., vybavoval C. N. z R. A., jedná sa o tú istú osobu ako v prípade Kúpnej zmluvy
zo dňa XX.XX.XXXX, teda bola to osoba, s ktorou ako konateľ spoločnosti W. L., E.. E. A.. O.. uzavrel
predmetnú kúpnu zmluvu. K okolnostiam uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, uviedol, že s
odstupom času si na detaily nepamätá a určite jej uzatvorenie prebehlo štandardným spôsobom, ako pri
iných kúpach a predajoch, zmluva je to jednoduchá, jasná. Nakoľko sa nejednalo o výraznú investíciu

a ponúknutá kúpna cena bola dobrá, kúpil túto ornú pôdu napriek tomu, že sa nachádzala až v okrese
M.. Na otázku vyšetrovateľa, ako si vysvetľuje, že kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú ako konateľ
spoločnosti W. L., E.. E. A.. O.. uzatvorili s C. N. a kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú ako konateľ
spoločnosti N., E.. A.. O.. uzatvoril s H. H. a K. H., má rovnakú formu a či bol osobne pri rokovaní o
predmetnej zmluve s predávajúcimi uviedol, že obe zmluvy zariaďoval a priniesol pán N. a na to, či

osobne videl predávajúcich si nespomínal. Kúpnu cenu vyplatil k rukám pána N. a nakoľko neboli z
Katastra nehnuteľností žiadne námietky až do začatia vyšetrovania, nebol dôvod myslieť si, že je niečo
nesprávne. Pokiaľ ide o to, akým spôsobom naložil s takto nadobudnutými nehnuteľnosťami uviedol, že
rovnako ako v prípade pozemkov vo vlastníctve W. L., E.. E. A.. O.. aj tieto predal spoločnosti E. E.. A..
O.., nakoľko to bol jeho obchodný partner a jednalo sa o pozemky v rovnakej lokalite. K osobám K. M. zo

E. I., C. L. z R., M. W. z T. R. v okrese N. E. uviedol, že s týmito osobami sa pozná z mesta R.. Pokiaľ ide
o K. M. s tým mal obchodné vzťahy, aj s ostatnými osobami by svoj vzťah charakterizoval ako obchodný.

15. Vo vyšetrovacom spise sa nachádzajú aj fotokópie stránok overovacej knihy R. - E. G., v ktorej sa
nenachádzajú overené podpisy predávajúcich, čo dosvedčila aj pracovníčka matriky G. Q.. Notárka

C.. I., ktorá mala overiť originály občianskych preukazov vo svojom notárskom úrade, poprela pravosť
použitých pečiatok s tým, že na jej úrade neboli občianske preukazy overené. Trestné stíhanie je
prerušené uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, lebo sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné
stíhanie proti určitej osobe.

16. Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej
polície v M., číslo W.: O.-XXX/O.-M.-XXXX vyplýva, že uznesením zo dňa XX.XX.XXXX bolo začaté
trestné stíhanie za zločin podvodu podľa § 221 ods. l, ods. 3 písm. a) Trestného zákona preto, že
dňa XX.XX.XXXX Správa katastra M. pod č. konania XXXX/XXXX povolila vklad vlastníckeho práva
ohľadne prevodu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. M.- parcela registra „E", č. XXXX- orná pôda o

výmere XXXX m2, a to na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX v R. medzi kupujúcim:
W. L., E.. E. A.. O.., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v R., Z.. D. č. XX, v zastúpení konateľom
A. C. a predávajúcim: C. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. - A., Z.. Z. č. X, ktorej predmetom
kúpy bola uvedená nehnuteľnosť, avšak skutočným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je C. N., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Z.. R. č. X, M., ktorému bola vyššie uvedeným konaním spôsobená škoda

vo výške cca 1.000.000,- Sk. Trestné stíhanie je prerušené uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, lebo sa
nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.

17. Žalovaný na pojednávaní dňa 02.04.2012 uviedol, že firma E. mu dlhovala jeden milión Sk, ktoré
mu neboli schopní vrátiť a tak mu raz ponúkli tento pozemok, že či by som ho v rámci vyplatenia dlhu

nekúpil. Bol pozrieť, kde leží pozemok, bol si na katastri overiť kto je zapísaný na LV a zistil, že táto
firma a tak nemal žiadne pochybnosti o tom, že by niečo nebolo v poriadku. Nepozná C. N., ale pozná
K. M. aj C. L.. O tom, že by bol nejaký problém nemal ani tušenie, pretože sa nezaujímal o to, akým
spôsobom E. nehnuteľnosť nadobudol. Nehnuteľnosť kúpil za jeden milión Sk, ktoré mu firma dlhovala aešte doplatil 5000,- eur. Nepamätá si, akým spôsobom získal finančnú hotovosť, ale myslí, že prevažnú
väčšinu tejto sumy mal doma v hotovosti a už nevie, či si od niekoho ten zvyšok požičal, pamätá si len,
že ich v hotovosti požičal tejto firme a so spoločnosťou E. má spísanú zmluvu o pôžičke. D. L. poznal,

je to jeho kamarát a ten sa zaručil, že keď požičia tieto peniaze, že ho neoklamú, že sa nemusí obávať
požičať peniaze, a preto súhlasil s takouto pôžičkou. Podnikal v oblasti kúpy a predaja tovarov, pán L. je
jeho dlhoročný, možno XX ročný kamarát, ktorému dôveroval, niektoré obchodné veci riešili aj spoločne
a tak mu veril. Na otázku zástupcu žalobcov, aby sa žalovaný vyjadril, v prospech koho je záložné právo
na nehnuteľnosti, žalovaný uviedol, že sa pamätá tak, že tuší, že tam majú Y. zriadené. Na otázku súdu,

či pozná osud pána C. uviedol, že nevie čo je v súčasnosti s ním a taktiež nevie, kde je pán K. M..

18. Svedok C. L. uviedol, že pozná konateľa spoločnosti E. pána M. K., ktorý v čase keď sa realizovala
kúpa predmetného pozemku so žalovaným, bol vo výkone trestu odňatia slobody. Tak mu udelil
generálnu plnú moc, aby zrealizoval predaj tohto pozemku pánovi W.. Nemá právnické vzdelanie a ani
nepôsobí, ani predtým nepôsobil vo firme E., len ho konateľ spoločnosti poveril, aby toto zrealizoval,

komunikovali cez advokáta pána M.. Na otázku súdu, prečo teda nerealizoval túto kúpu advokát pána
M. uviedol, že pán M. ho poveril, aby túto kúpnu zmluvu zrealizoval. Myslí si, že pán M. s pánom W. už
boli predtým dohodnutí na tejto transakcii a on to len zrealizoval, vybavil všetky náležitosti okolo toho.
Vo vzťahu k žalovanému uviedol, že sa dá povedať tak, že je to jeho kamarát. Žalovaný mu dal do
ruky 5.000,- eur, ktoré on potom odovzdal pánovi M., keď sa vrátil z výkonu trestu odňatia slobody a

túto sumu prijal riadne do účtovníctva svojej firmy. Na otázku súdu, či vie o nejakej pôžičke, ktorú mal
poskytnúť žalovaný, svedok uviedol, že niečo o tom vie, že žalovaný požičal jeden milión Sk firme, pán
M. a žalovaný sa kontaktovali prostredníctvom neho, oni však už potom konali medzi sebou, oni si to
riešili. Už sa celom presne nepamätá ako to bolo. Na otázku súdu, či pozná pána a pani H., pána C.
a N. svedok uviedol, že pozná pána C., ostatné mená sú mu neznáme. Na otázku súdu, či vie za akú

cenu žalovaný kúpil predmetný pozemok uviedol, že žalovaný kúpil pozemok za 5.000,- eur, je to podľa
zmluvy. Na otázku zástupcu žalobcov, či svedok vie, kde sa pozemok v prírode nachádza, uviedol, že
áno, bol to pozrieť za tým účelom, že keď už niečo rieši, aby vedel, kde to je a ako to vyzerá. Vybavoval
všetko okolo toho, čo treba ku kúpnej zmluve, bol aj pre list vlastníctva. Už si nepamätá, či spisoval tú
kúpnu zmluvu osobne alebo ju spísal nejaký právnik, kúpnu zmluvu za E. I. ako zástupca podpisoval

on. Na otázku zástupcu žalobcov, odkedy sa svedok so žalovaným pozná, svedok uviedol, že asi X -
X rokov, nepamätá si to presne, už niekoľko rokov sa poznajú. Pokiaľ ide o to, či sa len poznajú, alebo
sú aj priatelia, v podstate môže povedať, že sú priatelia. Na otázku zástupcu žalobcov, či so žalovaným
mali navzájom nejaké záväzky, či spolupracovali, svedok uviedol, že so žalovaným spolupracovali, ale
ďalej sa k týmto veciam nebude vyjadrovať.

19. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, predloženej súdu dňa 28.05.2012 vyplýva, že táto bola
uzatvorená nielen medzi obchodnou spoločnosťou E., E.. A.. O.. a žalovaným, ale aj svedkom C. L.,
nar. XX.XX.XXXX, na základe ktorej mali žalovaný a C. L. požičať spoločnosti E., E.. A.. O.. sumu
2.000.000,- Sk. Dlžník (E., E.. A.. O..) sa zaviazal splatiť peňažný dlh najneskôr do XX.XX.XXXX spolu

s úrokom vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby NBS, platnej ku dňu splatnosti splátky s
tým, že dlžník je povinný každému z veriteľov splatiť po 1 dlhu. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že
pohľadávka z predmetnej zmluvy bude zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam na základe
osobitnej zmluvy a záložné právo nezanikne skôr, ako bude splatený celý dlh. Zmluvou o zriadení
záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX bola pohľadávka oboch veriteľov vyplývajúca z vyššie uvedenej

zmluvy o pôžičke zabezpečená záložným právom k spornej nehnuteľnosti, pričom hodnota založenej
nehnuteľnosti bola zmluvnými stranami stanovená na 2.500.000,- Sk. Z účtovných dokladov spoločnosti
E., E.. A.. O.. vyplýva, že predmetná obchodná spoločnosť eviduje vo svojom účtovníctve úhradu za
pozemok vo výške 5.000,- eur. Z listu vlastníctva týkajúceho sa spornej nehnuteľnosti vyhotoveného dňa
XX.XX.XXXX, v časti B: VLASTNÍCI A INÉ OPRÁVNENÉ OSOBY je uvedený vlastník: E., E.. A.. O.., V.

XX,E.I.,PSČXXX XX,E.,IČO:XX XXX XXX,spoluvlastníckypodiel:X/X azčastiC:ŤARCHY,vyplýva
zriadenie záložného práva, H.-XXXX/XXXX - záložné právo na úver poskytnutý záložnými veriteľmi: M.
W., r. W. nar. (XX.XX.XXXX), bytom H. č. XXX, XXX XX T. R. a C. L., r. L. nar. (XX.XX.XXXX), bytom O.
č. XX, XXX XX R. - D., zo zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, na pozemok reg. „E", parc. č. XXXX.

20. Svedok K. M., konateľ obchodnej spoločnosti E., E..A..O.. vypočutý na pojednávaní dňa 14.09.2012
uviedol, že v roku XXXX mu bol brat A. C., H. C., dlžný pomerne veľkú finančnú čiastku a tak mu navrhol,
že A. má na predaj pozemok a či ho nemá záujem kúpiť. Následne zostal on dlžný pánovi W. a L.
a tak sa dohodli, že mu tie pozemky predajú. Síce boli veritelia dvaja, ale oni sa medzi sebou taktodohodli, je to ich záležitosť, prečo kúpil pozemok len jeden, on sa o to nezaujímal. Na otázku súdu, či
si nevšimol, kedy kúpil nehnuteľnosť pán C. uviedol, že toto si nevšímal, neskúmal to, len si zistil, či
na nehnuteľnosti neviaznu nejaké ťarchy a rozhodol sa pozemok kúpiť. Na otázku, či pozná žalobcov a

pána N. uviedol, že tieto mená mu vôbec nič nehovoria. Na otázku zástupcu žalobcov, či zabezpečenie
pohľadávky uskutočnili a z akého dôvodu, či sa poznajú s pánom C. a v akom sú vzťahu, svedok uviedol,
že môže povedať, že pán C. je jeho kamarát, už sa však tak nestýkajú. Zabezpečovací prevod urobili z
dôvodu, aby bolo isté, že tie peniaze sa nestratia, môže povedať, že aj pán L. a pán W. boli jeho priatelia,
boli to predovšetkým obchodní partneri. H. C. bol aj jeho obchodný partner, potom zanechal podnikanie

a on ho zamestnal a keďže H. mal voči nemu určité záväzky, skontaktoval ho so svojím bratom A. a tak
na vyrovnanie týchto záväzkov uzavreli kúpnu zmluvu.

21.SvedokA.C.preddožiadanýmsúdomuviedol,žesiužnepamätápodrobnostiotom,akosadozvedel
o možnosti kúpy predmetných nehnuteľností, kupoval prostredníctvom sprostredkovateľa C. N., kúpnu
cenu vyplatil sprostredkovateľovi. S predávajúcimi sa nestretol, všetko vybavoval C. N., ktorému vyplatil

aj kúpnu cenu za nehnuteľnosti, a ktorý zariadil aj spísanie kúpnej zmluvy a aj podpisy zabezpečoval
pán N.. Nepamätal si, či s J. N. spísal sprostredkovateľskú zmluvu. Podľa svedka bol C. N. starší pán
príjemnevyzerajúci,sktorýmsastretolajpriinýchobchodnýchstretnutiach.Dostalpodpísanéaoverené
zmluvy, ktoré postúpil na kataster nehnuteľností a vec považoval za vybavenú. Vo veci bol vypočúvaný
aj políciou a tam sa nachádzajú jeho výpovede.

22. Súd prvej inštancie z odpisu registrov trestov zistil, že A. C., K. M., M. W. a C. L. boli v minulosti
súdne trestaní, avšak vo veciach, ktoré s prejednávanou vecou nesúvisia.

23. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 470 ods. 1, 2, § 137 písm. c/ Civilného sporového

poriadku, § 123, § 37 ods. 1, § 38 ods. 1, 39, § 40 ods. 1, 3, § 43a, § 46 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a dospel k záveru, že naliehavý právny záujem žalobcov na určovacom petite je daný, keď zo
zápisu vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému a len takýmto určením môžu byť
odstránené konštitutívne účinky vkladu do katastra nehnuteľností, resp. možno dosiahnuť zhodu medzi
skutočným vlastníckym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.

24. Vecnú legitimáciu strán sporu súd prvej inštancie taktiež považoval za danú. Slovenský pozemkový
fond koná za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve
štátu alebo ktorých vlastník nie je známy a to aj vtedy, ak je vlastnícke právo štátu a neznámych
vlastníkov sporné v zmysle § 34 ods. 14 Zákona č. 330/1991 Zb. Podľa § 16 ods. 1 písm. b) Zákona č.

180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, fond nakladá podľa
tohtozákonaapodľaosobitnýchpredpisovspozemkaminezistenýchvlastníkov.Vdanomprípadepodľa
zápisu v Správe katastra M. na LV XXXX, k. ú. M., parcely registra „E", sú ako vlastníci vedení H. H. a
K. H. rod. G. bez ich bližšej identifikácie ako neznámi vlastníci. Z toho dôvodu koná za nich pozemkový
fond. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného mal súd prvej inštancie za preukázanú z listu vlastníctva k

spornej nehnuteľnosti, na ktorom je ako súčasný vlastník evidovaný žalovaný.

25. Súd prvej inštancie ako predbežnú skúmal súd otázku platnosti zmlúv, ktorými malo dôjsť
k postupnému prevodu nehnuteľností. Nie je potrebné, aby v prípade viacnásobných prevodov
boli žalované aj ďalšie osoby, ktoré nehnuteľnosť pôvodne vlastnili (I. ÚS 20/2010). Vykonaným

dokazovaním mal súd za bezpečne preukázané, že osoby H. H. nar. XX.XX.XXXX a K. H. rod. G. nar.
XX.XX.XXXX, obaja bytom H. X, U. - L., nie sú osoby totožné s vlastníkmi nehnuteľností evidovanými
v Správe katastra M. na LV XXXX ako H. H. a K. H. rod. G.. Dokonca mal za preukázané, že osoby
vystupujúce ako predávajúci v kúpnej zmluve uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX s obchodnou spoločnosťou
N., E.. A.. O.., vklad pod H.-XXXX/XXXX, vôbec neexistujú. Tieto osoby nie sú evidované v centrálnom

registri obyvateľov a ani v evidencii obyvateľstva mesta U., z vyjadrenia správcu bytového domu v U.
vyplynulo, že takéto osoby neregistruje ani ako vlastníkov a ani ako nájomníkov. Občianske preukazy,
ktorými sa legitimovali, boli vydané pre iných občanov a políciou v inom meste než v meste U.. Obci
U. N., odkiaľ s najväčšou pravdepodobnosťou pôvodne evidovaní vlastníci pochádzajú, sú uvedené
osoby neznáme. Neznáma je aj osoba C. N., ktorý mal byť údajne sprostredkovateľom pri uzatváraní

kúpnej zmluvy. Keďže osoby, ktoré sú na strane predávajúcich účastníkmi kúpnopredajnej zmluvy
uzatvorenej s obchodnou spoločnosťou N., E.. A.. O.. nikdy neexistovali, potom právnemu úkonu zo
strany predávajúcich absentuje vôľa i jej prejav, avšak hlavne spôsobilosť týchto osôb na právne úkony.
Z uvedeného dôvodu je potom predmetná kúpna zmluva absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 a § 38ods. 1 Občianskeho zákonníka (podporne aj s poukazom na § 40 ods. 1 OZ) a obchodná spoločnosť N.,
E.. A.. O.. nenadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe platnej kúpnej zmluvy. Absolútne
neplatná zmluva o prevode nehnuteľnosti, je neplatná od začiatku a hľadí sa na ňu, ako keby nebola

vôbec uzavretá. Preto k prevodu nehnuteľnosti v dôsledku absolútnej neplatnosti právneho úkonu
o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti fakticky nedošlo, a teda ani ďalšie subjekty nemohli
túto nehnuteľnosť nadobudnúť. Z uvedeného možno tak vyvodiť, že následne nemôže byť platná ani
ďalšia kúpna zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou N., E..A..O.. ako predávajúcim a spoločnosťou
E., E..A..O.. ako kupujúcim dňa XX.XX.XXXX, vklad povolený XX.XX.XXXX pod H.-XXXX/XXXX, a v

konečnom dôsledku ani kúpna zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou E., E.. A.. O.. a žalovaným zo
dňa XX.XX.XXXX, vklad povolený XX.XX.XXXX pod H.-XXXX/XXXX. Prvá kúpna zmluva je absolútne
neplatná, prvý kupujúci sa nestal vlastníkom nehnuteľnosti a v prípade jej ďalšieho prevodu nesvedčí v
prospech ďalších nadobúdateľov vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho práva
prvého kupujúceho.

26. Súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle judikatúry ÚS SR a NS SR, ochranu skutočného vlastníka
zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám", možno prelomiť ochranou
dobrej viery nadobúdateľa, ak je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný,
že vec riadne podľa práva nadobudol. Vzhľadom k tomu sa musel vysporiadať s kolíziou dvoch
ústavných hodnôt a síce princípom ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princípom ochrany

vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Poukázal na to, že Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí
sp. zn.: 2Cdo/238/2018 zo dňa 31.10.2019, v ktorom tento poukázal na dve skoršie rozhodnutia
NSSR sp. zn.: 3Cdo/115/2016 zo dňa 28.06.2017 a sp. zn.: 6Cdo/71/2011, uviedol, že v súvislosti s
riešenímkolízievyššieuvedenýchprincípovdovolacísúdzastalnázor,žeochranuskutočnéhovlastníka,
zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám" možno prelomiť ochranou dobrej

viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ
je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol. V odôvodnení uvedených rozhodnutí bolo
dovolacím súdom konštatované, že dobrá viera musí byť hodnotená veľmi prísne. Poskytnutie tejto
ochrany sa vo svojich dôsledkoch prejaví ako možnosť dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať v
oprávnenej držbe. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej

opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne
nemohol mať (z hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v
skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri (evidencii) nehnuteľností,
takéto právo nesvedčí.

27. Konštatoval, že žalovaný v konaní namietal, že nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere, keď
spoločnosť E., E.. A.. O.. bola riadne zapísaná v katastri nehnuteľností ako skutočný a jediný vlastník,
že nemal vedomosť o údajnom podvodnom nadobudnutí nehnuteľnosti a že sa spoliehal na to, že
nehnuteľnosť nadobúda od vlastníka dobromyseľne, od predávajúceho, ktorý bol ako vlastník uvedený
v katastri nehnuteľností a nemal vedomosť, že by tento nehnuteľnosť nadobudol podvodom. Súd

prvej inštancie poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX
uzavreli na strane predávajúcich osoby neexistujúce, preto predmetnému právnemu úkonu z ich strany
absentuje vôľa i jej prejav, ale hlavne spôsobilosť týchto osôb na právne úkony. Z toho dôvodu je
predmetná zmluva neplatná od počiatku a spoločnosť N., E.. A.. O.. nenadobudla vlastnícke právo k
nehnuteľnosti na základe platnej kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na trestné

stíhania, ktoré sa viedli pred ORPZ M., úrad justičnej a kriminálnej polície, a to pod číslom W.:O.-XXX/
O.-M.-XXXX a pod číslom W.:O.-XXX/O.-M.-XXXX, v rámci ktorých bol v postavení svedka vypočutý
A. C., ktorý ako konateľ obchodnej spoločnosti N., E.. A.. O.. uzatvoril s H. H. s dátumom narodenia
XX.XX.XXXX a K. H. s dátumom narodenia XX.XX.XXXX, kúpnu zmluvu dňa XX.XX.XXXX, predmetom
ktorej je sporná nehnuteľnosť, a ktorou mala byť nezisteným vlastníkom spôsobená škoda najmenej

vo výške 68.776,- eura, a ktorú mal sprostredkovať C. N. z R., pričom s tou istou osobou mal A. C.
ako konateľ spoločnosti W. L., E.. A.. O.., uzatvoriť kúpnu zmluvu dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej
bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k. ú. M., parcela registra „E", parcela č. XXXX - orná pôda o
výmere XXXX m2, ktorej skutočným vlastníkom je C. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., R. X, a nie
C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. - A., Z. X, pričom pôvodnému vlastníkovi tak mala byť spôsobená

škoda vo výške 33.193,92 eura. Obe trestné stíhania boli prerušené, nakoľko neboli zistené skutočnosti
oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. V oboch prípadoch však previedol A. C. ako
konateľ vyššie spomenutých obchodných spoločností, nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom vyšetrovaní
naobchodnúspoločnosťE.,E..A..O..(zastúpenúkonateľomspoločnostiK.M.),pričomvprípadespornejnehnuteľnosti tak urobil za kúpu cenu 150.000,- Sk (pôvodne ju nadobudol za kúpnu cenu 100.000,-
Sk). Následne obchodná spoločnosť E., E..A..O.. zastúpená C. L., nar. XX.XX.XXXX previedla spornú
nehnuteľnosť na žalovaného a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX za kúpnu cenu 5.000,-

eur, pričom z dokladov obchodnej spoločnosti E. E..A..O.. vyplýva, že peňažné prostriedky vo výške
5.000,- eur sú vedené v účtovnej evidencii predmetnej obchodnej spoločnosti. V súvislosti s predmetnou
kúpnou zmluvou C. L. vypočutý ako svedok na pojednávaní dňa 02.04.2012 uviedol, že v čase, keď
sa realizovala kúpa predmetného pozemku so žalovaným, bol konateľ obchodnej spoločnosti E., E.. A..
O.. vo výkone trestu a jemu udelil generálnu plnú moc za účelom realizácie predaja tohto pozemku.

Uviedol, že nemá právnické vzdelanie a s konateľom E., E.. A.. O.. komunikovali prostredníctvom jeho
advokáta. Na otázku súdu, prečo teda nerealizoval túto kúpu advokát konateľa spoločnosti E., E.. A.. O..
uviedol, že konateľ predávajúcej spoločnosti poveril jeho, aby túto kúpnu zmluvu realizoval. V súvislosti s
uzatvorenou kúpnou zmluvou žalovaný ďalej tvrdil, že spornú nehnuteľnosť nadobudol aj titulom zmluvy
o pôžičke, ktorú poskytol spoločnosti E., E.. A.. O.., pričom vrátenie pôžičky bolo realizované práve
prevodom vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti s tým, že titulom kúpnej zmluvy doplatil ešte

5.000,- eur.

28. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že množstvo otáznikov a podozrení vyplýva však aj z
predmetného záväzkového vzťahu založeného zmluvou o pôžičke uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi
obchodnou spoločnosťou E., E.. A.. O.., žalovaným a C. L., nar. XX.XX.XXXX, na základe ktorej mali

žalovanýaC.L.požičaťspoločnostiE.,E..A..O..sumu2.000.000,-Sk.Dlžník(E.,E..A..O..)sazaviazal
splatiť peňažný dlh najneskôr do XX.XX.XXXX spolu s úrokom vo výške dvojnásobku základnej úrokovej
sadzby NBS, platnej ku dňu splatnosti splátky s tým, že dlžník je povinný každému z veriteľov splatiť
po 1 dlhu. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že pohľadávka z predmetnej zmluvy bude zabezpečená
záložným právom k nehnuteľnostiam na základe osobitnej zmluvy a záložné právo nezanikne skôr, ako

bude splatený celý dlh. Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX bola pohľadávka
oboch veriteľov vyplývajúca z vyššie uvedenej zmluvy o pôžičke zabezpečená záložným právom k
spornej nehnuteľnosti, pričom hodnota založenej nehnuteľnosti bola zmluvnými stranami stanovená na
2.500.000,- Sk. Žalovaný v tejto súvislosti v konaní pred súdom tvrdil, že spoločnosť E., E.. A.. O.. mu
dlhovala 1.000.000,- Sk, ktoré mu neboli schopní vrátiť a tak mu raz ponúkli tento pozemok, že či by

ho v rámci vyplatenia dlhu nekúpil. Z uzatvorenej zmluvy o pôžičke vyplýva, že táto bola uzavretá dňa
XX.XX.XXXX a dlžník sa zaviazal k splateniu peňažného dlhu najneskôr do XX.XX.XXXX, pričom k
prevodu spornej nehnuteľnosti, ktorou sa realizovalo vrátenie pôžičky, došlo na základe kúpnej zmluvy
zodňaXX.XX.XXXX,tedaaninierokoduzatvoreniazmluvyopôžičkeaviacako3rokypredsplatnosťou
predmetnej pôžičky. Z uvedenej zmluvy tiež vyplýva, že veriteľom bol aj C. L. v rovnakej výške požičanej

sumy, avšak na otázku súdu na pojednávaní dňa 02.04.2012 uviedol, že o pôžičke, ktorú mal poskytnúť
žalovaný spoločnosti E., E.. A.. O.. niečo vie, konateľ dlžníka a žalovaný sa kontaktovali prostredníctvom
neho, oni však už potom konali medzi sebou, a už sa celkom presne nepamätá ako to bolo. Na otázku,
či vie za akú cenu kúpil žalovaný predmetný pozemok uviedol, že za sumu 5.000,- eur v zmysle zmluvy.
V súvislosti s otázkou, v prospech koho je na spornej nehnuteľnosti zriadené záložné právo uviedol,

že si nepamätá, tuší, že záložné právo majú zriadené Y.. C. L. v postavení svedka a ani žalovaný na
predmetnom pojednávaní neuviedli a zamlčali, že účastníkom zmluvy o pôžičke ako aj zmluvy o zriadení
záložného práva bol aj samotný svedok C. L. a tieto skutočnosti sa stali súdu známymi až potom, ako
súd uložil žalovanému predložiť spornú zmluvu o pôžičke ako aj ďalšie listinné dôkazy týkajúce sa
predmetnej veci. Z § 131 ods. 1 OSP (procesný predpis účinný v čase výsluchu žalovaného) pritom

vyplýva, že ak súd nariadi ako dôkaz výsluch účastníkov, účastníci sú povinní ustanoviť sa na výsluch;
majú vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. O tom musia byť poučení. Žalovaný bol pred výsluchom v
zmysle § 131 ods. 1 OSP poučený a mal tak vypovedať pravdu a nezamlčovať nič o tých skutkových
tvrdeniach, ktoré s prejednávanou vecou súvisia. Povinnosti svedka C. L. vyplývali z § 126 ods. 1 OSP,
ktorý bol pred svojím výsluchom v zmysle uvedeného ustanovenia tiež poučený. Svedok K. M., konateľ

obchodnej spoločnosti E., E.. A.. O.. vypočutý na pojednávaní dňa 14.09.2012 uviedol, že v roku XXXX
mu bol brat A. C., H. C., dlžný pomerne veľkú finančnú čiastku a tak mu navrhol, že A. má na predaj
pozemok a či ho nemá záujem kúpiť. Následne zostal on dlžný pánovi W. a L. a tak sa dohodli, že mu tie
pozemkypredajú.Síceboliveriteliadvaja,aleonisamedziseboutaktodohodli,jetoichzáležitosť,prečo
kúpil pozemok len jeden, on sa o to nezaujímal. V tejto súvislosti dal súd prvej inštancie do pozornosti,

že žalovaný v konaní v záujme ozrejmenia skutočností okolo spornej zmluvy o pôžičke v čase výsluchu
svedka opäť netvrdil, či a akým spôsobom bol vysporiadaný záväzkový vzťah vyplývajúci z uzatvorenej
zmluvy o pôžičke vo vzťahu k C. L., a to najmä vo svetle skutočností, keď pozemok v hodnote obomaveriteľmi poskytnutých peňažných prostriedkov, nadobudol len sám žalovaný. K týmto skutočnostiam sa
vyjadril až na poslednom pojednávaní na základe otázok položených zástupcom žalobcov.

29. V zmysle vykonaného dokazovania, keď dobrú vieru žalovaného nemožno odvodzovať len od
právnehoúkonu,ktorýurobilžalovanýsdôverouvurčitý-jejdruhoustranouprezentovanýskutkovýstav,
hoc aj potvrdený údajmi z verejnej, štátom vedenej evidencie, ale je nutné ju odvodzovať vzhľadom ku
všetkým okolnostiam daného prípadu a to najmä vzhľadom na vzájomné prepojenie osôb zúčastnených
na predmetných prevodoch spornej nehnuteľnosti, na skutočnosť, že k prevodu spornej nehnuteľnosti

došlo za časové obdobie cca jedného roka trikrát, vzhľadom na okolnosti, za ktorých boli pôvodní
vlastníci pozbavení svojho vlastníckeho práva, ktoré konanie navyše vykazuje znaky trestného činu, na
množstvo sporných okolností a podozrení vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke, ktorej vrátenie malo byť
realizované práve prevodom vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na žalovaného, súd prvej
inštancie mal za to, že nemožno bezpečne ustáliť, že žalovaný nadobudol spornú nehnuteľnosť v dobrej
viere, keď všetky tieto okolnosti vzbudzujú dôvodné pochybnosti v ním prezentovanú dobrú vieru a nie

je tak nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že je žalovaný dobromyseľný, že predmet sporu podľa práva
nadobudol.

30. Vzhľadom k tomu, keď dobrá viera žalovaného nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná,
súd prvej inštancie konštatoval, že nie je možné jeho vlastníckemu právu poskytnúť ochranu. Len v

prípade preukázania dobrej viery žalovaného by tak mohol súd vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu
SR sp. zn.: I. ÚS 549/2015 - 33 zo dňa 16.03.2016, na ktorý poukázal aj nález Ústavného súdu SR sp.
zn.: I. ÚS 151/2016 - 29 zo dňa 03.05.2017 a tiež z nálezov Ústavného súdu ČR sp. zn.: III. ÚS 415/15
a sp. zn.: III. ÚS 247/14 z 28.01.2016, položiť na „pomyselné misky váh" princíp ochrany vlastníckeho
práva žalobcov (v zmysle princípu „nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet", t.j. „nikto

nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má") a princíp ochrany dobrej viery žalovaného
(v zmysle princípu dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte)
a s prihliadnutím na princíp všeobecnej spravodlivosti, zvážiť všeobecné súvislosti kolízie vlastníckeho
práva pôvodných vlastníkov a nadobudnutie vlastníckeho práva novým nadobúdateľom na základe jeho
dobre viery. Dospel k záveru, že žalobcom 1/ a 2/ svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnosti tvoriacej

predmet sporu, preto podanej žalobe vyhovel.

31. O trovách prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol súd prvej inštancie podľa
§ 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1, § 396 ods. 1, 3, § 453 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku tak, že
žalobcom, ktorí boli v spore plne úspešní, nepriznal nárok na náhradu trov, pretože si náhradu trov

konania neuplatnili a zo spisu zároveň vyplýva, že im ani žiadne nevznikli.

32. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný, žiadal rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.
Uviedol, že žalobcovia tvrdili, že jeho dobromyseľnosť nepostačuje na nadobudnutie nehnuteľností, čím
potvrdili jeho dobromyseľnosť. Súd prvej inštancie rovnako ako žalobcovia vo svojom prvom rozsudku

uviedol, že dobromyseľnosť žalovaného pri nadobúdaní nehnuteľnosti nepostačuje, čím fakticky potvrdil
jeho dobromyseľnosť. Taktiež súd nespochybňoval v prvom rozsudku hospodársky motív poskytnutia
a spôsob splatenia pôžičky poskytnutej žalovaným, existenciu zmluvy o pôžičke a kúpnej zmluvy
medzi E. E..A..O.. a ním a jej hospodársky motív. Ďalej žalovaný uviedol, že odvolací súd vo svojom
prvom rozhodnutí pripustil otázku dobromyseľnosti kupujúceho tretieho a ďalšieho v poradí, ako otázku

zásadného významu. Konštatoval, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 20.11.2020 uviedol svoj
predbežný právny názor, podľa ktorého má súd spornú jeho dobromyseľnosť. Avšak podľa jeho názoru
právny zástupca žalobcov na uvedenom pojednávaní nijako nespochybňoval jeho dobromyseľnosť, iba
tvrdil, že dobromyseľnosť nepostačuje a zásada nemo plus iuris má mať prednosť. Podľa právneho
zástupcu žalobcov dobrá viera žalovaného je nepodstatná, ak k takejto dobrej viere žalovaného

nepristúpil platný právny úkon. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal nesprávny procesný postup súdu
prvej inštancie porušením § 185 ods. 2 CSP, keďže súd prvej inštancie zabezpečoval dôkazy bez návrhu
sporovej strany, dôkazy nedoručil pred pojednávaním ani na pojednávaní a ani počas predbežného
právneho názoru neuviedol, prečo ich zabezpečoval, čo z nich vyvodzuje a tento postup neodôvodnil ani
v rozsudku. Namietal, že súd prvej inštancie považoval jeho dobromyseľnosť za spornú napriek tomu,

že žalobcovia absenciu jeho dobrej vôle netvrdili, teda nemohla byť sporná a že napriek tomu, že počas
konania súd prvej inštancie kúpnu zmluvu medzi E. E..A..O.. a ním nespochybnil, nekládol ohľadne
uvedenej zmluvy žiadne otázky, rozsudku uvedenú zmluvu spochybnil, čím rozsudok predstavuje tzv.
prekvapivé rozhodnutie súdu (poukázal na uznesenie NS SR 7Cdo/42/2010). Súd prvej inštancie vprvom rozsudku žiadnym spôsobom nespochybnil hospodársky motív uvedenej zmluvy, ani to, že vďaka
nej došlo k splateniu podstatnej časti poskytnutej pôžičky. Žalovaný bol toho názoru, že súd prvej
inštancie porušil rovnosť strán a princíp kontradiktórneho procesu, keď považoval za spornú dobrú

vieru žalovaného pri nadobúdaní predmetnej nehnuteľnosti, hoci žalobcovia nijako ani raz v konaní
nespochybnili jeho dobrú vieru pri nadobúdaní nehnuteľnosti. Žalobcovia jeho nedobromyseľnosť vôbec
netvrdili a teda ju ani nedokazovali a dokonca potvrdzovali. Žalovaný poukázal na rôzne rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Poukázal na to, že žalobcovia na pojednávaní dňa
20.11.2020 uviedli dve rozhodnutia NS SR 6Cdo/1072011 a 3Cdo/223/2016 a uznesenie ÚS SR I. ÚS

50/2010. Vo všetkých týchto rozhodnutiach sa konštatuje, že zásada nemo plus iuris má prednosť pred
dobrou vierou nadobúdateľa vlastníckeho práva. On poukázal na uznesenie ÚS SR I. ÚS 549/2015, v
ktorom sa uvádza, že musí dôjsť aj k určitému posunu v doterajšej judikatúre ústavného súdu v riešení
otázky nemo plus iuris. Žalovaný namietal tiež, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho námietkou,
že jeho dobromyseľnosť nie je sporná, že ide o vyvratiteľnú právnu domnienku, ktorú mali vyvrátiť
žalobcovia a nie on. Poukázal na to, že v rozsudku vo výroku je uvedená Správa katastra M., čo je

neaktuálny názor orgánu verejnej moci na úseku katastra nehnuteľností. Predmetný list vlastníctva je
vedený Okresným úradom M., katastrálny odbor. Žalovaný namietal aj nesprávne právne posúdenie
súdom prvej inštancie, keď dôvody svojho rozhodnutia založil na skutočnostiach, na ktoré žalobcovia
v konaní nepoukazovali. Kúpna zmluva uzavretá N. E..A..O.. sa jeho nijako netýkala, nemal o nej
vedomosť a ani nemohol mať a táto zmluva nemohla podľa judikatúry predstavovať dôvod v jeho

neprospech. Podľa jeho názoru v konaní nebolo preukázané, že by on mal čokoľvek s touto zmluvou
spoločné. Bolo dokázané, že pôžičku poskytol a jej vrátenie bolo realizované prevodom nehnuteľnosti
a doplatkom 5000 eur. Súd prvej inštancie si vyvodil svoje vlastné pochybnosti a podozrenia ohľadom
tejto zmluvy. Poukázal tiež na to, že E. E..A..O.. previedol na neho aj inú nehnuteľnosť. On nemal
žiadne prepojenie s touto spoločnosťou, iba vzdialene poznal jej konateľa, s ktorým však dlhú dobu

nekomunikoval. Nie je dôkaz, ktorý by svedčil, že on vedel ako N. E..A..O.. nadobudla predmetnú
nehnuteľnosť, čo platí aj pre E.. Skutočnosť, že poznal konateľa K. M. a osobu poverenú touto
transakciou C. L. nijako nespochybňuje jeho dobrú vieru pri transakcii. Rozsudok súdu prvej inštancie
je založený na nepodložených dohadoch a domnienkach.

33. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia v zastúpení SPF, žiadali napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť. Uviedli, že v zrušujúcom uznesení odvolací súd stanovil, že súd prvej inštancie
sa bude musieť vyporiadať s tvrdeniami žalovaného týkajúcimi sa jeho tvrdenej dobromyseľnosti,
a teda v ďalšom konaní doplní dokazovanie výsluchom žalovaného za účelom zistenia skutočností
v naznačenom smere i s ohľadom na ním tvrdenú pôžičku obchodnej spoločnosti E. E..A..O.. a

posúdi dôkazy umožňujúce odpoveď na otázku, či možno tvrdenú dobrú vieru žalovaného usudzovať.
Ďalej uviedli, že v konaní sa domáhajú určenia vlastníckeho práva a žalovaný argumentuje svojou
dobromyseľnosťou pri nadobudnutí vlastníckeho práva, preto je povinný ju aj preukázať konkrétnymi
skutočnosťami, o ktoré ju opiera. Ak by mali oni preukazovať zlú vieru žalovaného, mohol by nastať
stav „probatio diabolica", keďže povinnosť tvrdenia a dôkazného bremena by sa neukladala tomu,

kto má k potrebným skutočnostiam najbližšie, ale tomu, kto o nich nemusí a ani nemôže vedieť.
Okolnosti dobromyseľného nadobudnutia by mal preto preukazovať nadobúdateľ. Vlastníkovi nie je
možné ukladať, aby dokazoval skutočnosti, ktoré sa odohrali medzi prevodcom a nadobúdateľom.
Stotožnili sa s názorom súdu prvej inštancie, že dobrú vieru žalovaného nemožno usudzovať, keďže
všetky zistené okolnosti vzbudzujú dôvodné pochybnosti v ním prezentovanú dobrú vieru. K námietke

žalovaného ohľadne postupu súdu prvej inštancie, ktorým malo dôjsť k porušeniu § 185 ods. 2 CSP,
poukázali na to, že predmetné ustanovenie dáva súdu možnosť napomôcť zistenie skutkového stavu aj
vykonaním dôkazov bez návrhu. V danom prípade išlo o vykonanie dôkazov, ktoré uvedené ustanovenie
umožňuje.

34. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP") po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

35. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016), odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.36.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

37. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení
sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP sa obmedzuje
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a nebude ich opakovať.
38. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej
inštancie. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej
úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu,

vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia
podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy
sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie primerane
rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval i na odvolateľom vznášané
tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo

a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané
žalovaným v jeho odvolaní.
39. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, skutkové či právne, s ktorými by sa súd prvej
inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné. Odvolací súd považuje za správne i
argumenty žalobcov uvedené vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného. K odvolacím dôvodom žalovaného

odvolací súd dodáva nasledovné:

40. Súd je objektívne schopný vec spravodlivo posúdiť a rozhodnúť, len ak má k dispozícii všetky
potrebné dôkazy a skutočnosti. Každé rozhodnutie je založené na dvoch pilieroch: zistení a vyhodnotení
skutkového stavu a aplikácie práva na daný skutkový stav. Strany sú povinné označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. V zmysle § 185 ods.
2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak
tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné
dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

41. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie bez návrhu sporových strán zabezpečil a vykonal dôkazy
v rozpore s § 185 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie bez návrhu sporových strán vykonal dôkazy výpismi
z obchodného registra týkajúcimi sa obchodných spoločností N., E..A..O.. a E., E..A..O.. a odpismi
z registra trestov týkajúcich sa osôb zúčastnených na prevodoch nehnuteľností, ktoré sú predmetom
konania. Odvolací súd poukazuje na to, že Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú

zákonom stanovené údaje týkajúce sa podnikateľov, prípadne iných osôb, o ktorých to ustanovuje
osobitnýzákon.Odpiszregistratrestovjeverejnálistina,vktorejsauvádzajúvšetkyúdajezaznamenané
v registri trestov. Z uvedeného vyplýva, že v zmysle § 182 ods. 2 CSP bol súd prvej inštancie oprávnený
vykonať tieto dôkazy aj bez návrhu sporových strán, keďže v konaní tvrdené skutočnosti žalovaným
a svedkami boli nejasné a niektoré skutočnosti zamlčané, v konečnom dôsledku boli v rozpore so

skutočnosťou. Súd prvej inštancie tieto dôkazy vykonal na pojednávaní, sporové strany boli s nimi
oboznámené. Súd prvej inštancie vykonaním dôkazu - výpismi z obchodného registra iba reagoval
na žalovaným uvádzané tvrdenia ohľadne prevodov nehnuteľností, keďže sám uvádzal konateľov
dotknutých obchodných spoločností, ktorí boli aj v konaní vypočutí ako svedkovia. Zabezpečením
odpisov z registra trestov súd prvej inštancie reagoval na tvrdenia žalovaného ohľadne trestných stíhaní

a výkonu trestu dotknutých osôb.

42. Žalovaný namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je prekvapivým rozhodnutím z dôvodu, že
súd prvej inštancie nečakane spochybnil druhú kúpnu zmluvu medzi E. a ním, avšak v prvom rozhodnutí
túto zmluvu nespochynil. Odvolací súd námietku prekvapivého rozhodnutia považuje za nedôvodnú.

Poukazuje na odôvodnenie prvého rozsudku súdu prvej inštancie, kde súd prvej inštancie uviedol, že
skúmal ako predbežnú otázku platnosť nielen poslednej kúpnej zmluvy ale aj dvoch predchádzajúcich.
Bolo preukázané, že v čase prevodu nehnuteľností osoby predávajúce neboli totožné s osobami
vedenými ako vlastníci a tak nemali spôsobilosť na tento právny úkon a teda neboli nositeľmi právk predmetným nehnuteľnostiam, preto nemohli ani platne previesť vlastníctvo k nehnuteľnostiam na
iného. Takýto právny úkon je v rozpore so zákonom. Z uvedeného preto možno vyvodiť, že uvedené
osoby H. H. nar. XX.XX.XXXX a K. H. rod. G. nar. XX.XX.XXXX nemohli platne previesť vlastníctvo

k nehnuteľnostiam na spoločnosť N., E..A..O.. nakoľko neboli na tento právny úkon spôsobilí. Právni
predchodcovia žalovaného nenadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a preto v rámci zásady
nemo plus iuris in allium transferre potest, guam ipse habet nemohol E., E..A..O.. nehnuteľnosti platne
previesť na žalovaného kúpnou zmluvou. Z uvedeného možno vyvodiť že kúpna zmluva z XX.XX.XXXX
vklad povolený XX.XX.XXXX pod H.-XXXX/XXXX je neplatná. Následne nemôže byť platná ani ďalšia

kúpna zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou N., E.. A.. O.. ako predávajúcim a spoločnosťou E., E..
A.. O.. ako kupujúcim dňa XX.XX.XXXX, vklad povolený XX.XX.XXXX po H.-XXXX/XXXX a konečne ani
kúpna zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou E., E.. A.. O.. a odporcom z XX.XX.XXXX, vklad povolený
XX.XX.XXXX pod H.-XXXX/XXXX. Prvá kúpna zmluva je absolútne neplatná, prvý kupujúci sa nestal
vlastníkom nehnuteľností a v prípade jej ďalšieho prevodu nesvedčí v prospech ďalších nadobúdateľov
vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého kupujúceho. Z uvedeného

vyplýva, že súd prvej inštancie posudzoval predmetné zmluvy v prvom i druhom rozhodnutí rovnako.
Preto ani námietka iného právneho posúdenia neobstojí.

43. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to
ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má
(nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo
k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v
katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností.

44. Odvolací súd zdôrazňuje, že subjektívna dobrá viera, ako psychický stav, či vnútorné presvedčenie
subjektu samé osebe nemôže byť predmetom dokazovania (Cpj 51/84, R 45/1986), avšak
predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné
presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa
o dobrej viere, že mu vec patrí. Či držiteľ veci je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne. Nestačí

jehosubjektívnepresvedčenie,žemuvecpatrí.Rozhodujúcepritomje,čidržiteľprinormálnejopatrnosti,
ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať,
mal, mohol mať alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí (rozsudok
najvyššieho súdu sp. zn. 2Cz/57/87). K posúdeniu, či otázka dobrej viery nadobúdateľa nehnuteľnosti
od nevlastníka je otázka právna alebo skutková, odvolací súd udáva, že ak ide o otázku zisťovania

faktov ako zmyslami vnímateľných skutočností vonkajšieho sveta, ktoré súd skúma pre účely zistenia,
či tu dobrá viera je alebo nie je, ide o otázku skutkovú. Avšak posúdenie, či súhrn takýchto faktov
nasvedčuje záveru o existencii, resp. neexistencii dobrej viery, je už právnym posúdením zisteného
skutkového stavu. Z toho potom vyplýva, že existenciu alebo neexistenciu dobrej viery žalovaného v
danom prípade mohol posúdiť iba súd prvej inštancie ako právnu otázku. Sporové strany v konaní sa

mohli vyjadriť k skutkovým okolnostiam týkajúcich otázky dobrej viery žalovaného. Vzhľadom k tomu,
tvrdenie žalovaného, že žalobcovia nenamietali jeho dobromyseľnosť, je irelevantné.

45.Prizodpovedanísiotázky,čijemožnéchrániťnadobúdateľavlastníckehoprávanazákladeprávneho
princípu ochrany dobrej viery pred pôvodným vlastníkom, je potrebné si uvedomiť, že obe normatívne

veličiny majú povahu tzv. právnych princípov a ako také nie sú bezprostredne spôsobilé pre subsumpciu.
Ich konflikt je však riešiteľný prostredníctvom vzájomného zvažovania princípov, teda tzv. „vzájomného
pomerovania", čiže kritéria porovnania závažnosti oboch v kolízii stojacich základných práv. Zvažovanie
teda v tomto zmysle v danom prípade v prvom rade znamená skúmanie, ktorý z princípov dostane
v konkrétnom prípade prednosť. Pokiaľ sa jedná o rovnocenné princípy, potom je rozhodujúce, akou

mierou sú dané princípy dotknuté. Následne je nutné uplatniť princíp proporcionality. Tento postup
zodpovedá vyššie uvedenému posudzovaniu možnosti obmedzenia základného práva či slobody v
prospech iného základného práva alebo slobody. Nakoľko sa nejedná o princípy, ktoré by boli vo
vzájomnom vzťahu podriadenosti a nadriadenosti, je potom potrebné v rámci tzv. kritéria porovnávania
závažnosti oboch v kolízii stojacich základných práv, zohľadniť určité skutočnosti.

46. Ak niekto nadobúda nehnuteľnosť a z okolností bolo možné pri náležitej starostlivosti zistiť ani
nie tak to, že scudziteľ nie je nevlastníkom, ale to, že jeho vlastníctvo môže byť neisté, potom takýto
nadobúdateľ nehnuteľnosť nadobúda s rizikom, že toto vlastníctvo nakoniec môže stratiť, resp. že hovôbec nenadobudne. Ak napriek tomu vstúpil do zmluvného vzťahu s nevlastníkom, ide o konanie na
jeho riziko, preto by mal znášať negatívne následky, ak sa toto riziko skutočne zhmotní.

47. Postup, kedy sa tretej osobe poskytuje súdna ochrana na úkor vlastníka len na základe pomerovania
základného práva vlastniť majetok na jednej strane s ochranou dobrej viery v správnosť údajov katastra
na strane druhej, nie je správny. Nejde tu totiž o stret dvoch základných práv, ale o stret základného
práva so záujmom, ktorý základným právom nie je, i keď ho kasačný nález vyvodzuje z ústavného
princípu právneho štátu. Pomerovanie základného práva a ochrany dobrej viery na účely prípadnej straty

vlastníctva (teda zásahu do základného práva) môže byť preto len úlohou zákonodarcu pri prijímaní
zákonnej úpravy smerujúcej k obmedzeniu základného práva vlastniť majetok, ako to predpokladá
ústava. Nemôže preto ísť o úlohu (a kompetenciu) súdov. Zástancovia prelomenia zásady nemo plus
iuris však vyvodzujú normu, na základe ktorej je toto prelomenie možné, nie z podústavného práva,
ale priamo z ústavy, konkrétne z článku 1 ods. 1. Len z predmetného článku ústavy však nie je možné
vyvodiť základ pre zásah do základného práva v podobe prelomenia zásady nemo plus iuris, keďže sa

nedá považovať pre tieto účely za dostatočne presný a jasný.

48. Problematika zásady nemo plus iuris je veľmi zložitá a v judikatúre rozdielna. Veľký senát
obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27.4.2021
poukázal na to, že existujú dve skupiny rozhodnutí najvyššieho súdu posudzujúcich predmetnú právnu

otázku, keď do prvej skupiny možno zaradiť rozhodnutia, ktoré zotrvávajú na zásade nemo plus iuris,
a do druhej skupiny rozhodnutia, ktoré umožňujú prelomenie predmetnej zásady, keď v nich okrem
iného boli reflektované závery vyslovené v náleze ústavného súdu zo 16. marca 2016, sp. zn. I. ÚS
549/2015,resp.ajrozhodnutia,ktorépripúšťajúnadobudnutievlastníckehopráva(len)nazákladedobrej
viery nadobúdateľa nehnuteľnosti. Do skupiny rozhodnutí, ktoré zotrvávajú na zásade nemo plus iuris,

patria napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/146/2012, 2MCdo/20/2011, 3Cdo/144/2010,
3Cdo/223/2016, 5MCdo/12/2011 a 7Cdo/139/2019. Ďalej uviedol, že jedinú, avšak osamotenú výnimku
v slovenskej judikatúre predstavuje nález ústavného súdu zo 16. marca 2016, sp. zn. I. ÚS 549/2015,
ktorý vo svojej podstate povýšil aj samotnú dobrú vieru nadobúdateľa v zápis v katastri nehnuteľností
na spôsobilý titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Tento názor však v neskoršej judikatúre najvyššieho

súdu a ani v doktrinálnej rovine nenašiel odozvu.

49. Podľa názoru veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia nemožno závery vyslovené v judikáte
R 14/2009 vztiahnuť aj na prípady zmluvného prevodu nehnuteľnosti, kedy sa predávajúci nestal
vlastníkom nehnuteľností (pre neplatnosť nadobúdacieho titulu), ktorý tak nemohol platne previesť

kúpnou zmluvou vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na kupujúceho. Napokon ani ústavný súd
v náleze zo 16. marca 2016, sp. zn. I. ÚS 549/2015 (a rovnako tak ani v nálezoch sp. zn. I. ÚS
151/2016 a I. ÚS 460/2017) okrem všeobecného odkazu na princíp právnej istoty žiadnym spôsobom
neuviedol, či, resp. v akom rozsahu, možno závery z judikátu č. R 14/2009 aplikovať na prelomenie
zásady nemo plus iuris v prípade zmluvného prevodu nehnuteľností subjektom, ktorý sa nikdy platne

nestal ich vlastníkom. Len osobe, ktorá nadobudla vlastnícke právo (majetok) v súlade so zákonom (v
súlade s platným právnym poriadkom), patrí ústavnoprávna ochrana podľa článku 20 ods. 1 ústavy (k
tomu viď aj PL. ÚS 33/95). Taktiež platí, že „rovnaká ústavná ochrana sa priznáva všetkým vlastníkom,
ktorí nadobudli vlastníctvo v súlade s právnym poriadkom. Protiprávne nadobudnutie vlastníctva nie je
predmetom ochrany prvou vetou článku 20" (k tomu viď aj N., J. S. E. A.. X. vydanie. V.. T.. R.: R., XXXX,

s. XXX a nasl.).

50. Slovenská právna úprava nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka vo všeobecnosti
neupravuje, keďže vlastnícke právo možno nadobudnúť len zákonom predpísaným spôsobom. To platí
takvprípadederivatívnehonadobúdaniavlastníckehopráva,akoajvprípadeoriginárnehonadobúdania

vlastníckeho práva. Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka právna úprava umožňuje len
v zákonom upravených prípadoch, predstavujúcich výnimku zo zásady, že vlastnícke právo možno
nadobudnúť len od vlastníka, a len v týchto prípadoch zákon uprednostňuje ochranu dobromyseľného
nadobúdateľa veci a umožňuje prelomenie zásady nemo plus iuris. Z predmetného konštatovania tak
vyplýva, že neprichádza do úvahy, aby súdy bez toho, aby existoval zákonný podklad, rozširujúco

vyvodzovali možnosť ochrany dobromyseľného nadobúdateľa tým spôsobom, že samotná dobrá viera
nadobúdateľa postačuje na priznanie jej vlastníckeho práva, t. j. že by nadobudnutie vlastníckeho práva
od nevlastníka bolo prípustné vo všeobecnosti. Uvedené platí bez ohľadu na to, že zotrvanie na zásade
nemo plus iuris môže pôsobiť v subjektívnej rovine nespravodlivo voči nadobúdateľovi veci.51.Medziinéskutočnostiustanovenézákonom,nazákladektorýchmožnonadobudnúťvlastníckeprávo
k veci (podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka), tak podľa veľkého senátu obchodnoprávneho

kolégia nie je možné zaradiť nadobudnutie veci v dobrej viere od nevlastníka vo všeobecnosti
(t. j. okrem prípadov výslovne predpokladaných zákonom). Výnimky zo zásady nemo plus iuris,
uprednostňujúce ochranu dobromyseľného nadobúdateľa, sú taxatívne upravené naprieč jednotlivými
právnymi predpismi. Medzi tieto výnimky možno zaradiť ustanovenia § 486 Občianskeho zákonníka, §
446 Obchodného zákonníka, § 93 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, § 19 ods. 3 zákona o

cenných papieroch a § 61 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. marca 2017) [resp. § 140 ods.
2 písm. l/ v spojení s § 150 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017].

52. Záver - že ak zákon neustanoví inak, nikto nemôže previesť na iného vlastnícke právo, ktorým
sám nemôže disponovať (t. j. záver, že právna úprava v zásade vylučovala možnosť nadobudnutia
plnohodnotného vlastníckeho práva na základe absolútne neplatného právneho úkonu) - vychádza

aj z aktuálnej judikatúry ústavného súdu (nález ústavného súdu z 19. januára 2021, sp. zn. I. ÚS
510/2016). V prípade neplatnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nedochádza
k právnym následkom ňou predkladaným. Uvedené okrem iného znamená, že ňou nedochádza k
prevodu vlastníckeho práva z prevodcu na nadobúdateľa a keďže nadobúdateľ vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam nenadobudol, nemôže s danými nehnuteľnosťami nakladať, čo okrem iného znamená,

že nadobúdateľ ich nemôže ďalej previesť na ďalší subjekt (ktorý sa v takom prípade taktiež nemôže
stať ich vlastníkom).

53. Veľký senát obchodnoprávneho kolégia zastal názor, že je potrebné naďalej zotrvať na právnom
závere vyslovenom najvyšším súdom už v rozsudku sp. zn. 1Cdo/96/1995 (publikovanom v časopise

Q. E. D. pod č. XX/XXXX), v zmysle ktorého „absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez
ďalšieho priamo zo zákona a hľadí sa naň, ako by nebol urobený; táto neplatnosť nemôže byť zhojená
dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.
Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už
bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností" (rovnako aj uznesenie

najvyššieho súdu z 30. mája 2012, sp. zn. 6Cdo/107/2011).

54. Aj v náleze z 19. januára 2021, sp. zn. I. ÚS 510/2016 (v bode 47. jeho odôvodnenia) ústavný
súd výslovne skonštatoval, že „materiálna publicita údajov katastra podľa ustanovenia § 70 ods. 1
katastrálneho zákona je de lega lata vyvrátiteľná a podmienená tým, či sa v konkrétnom prípade

nepreukáže nesúlad údajov katastra so skutočným stavom. S touto okolnosťou musí byť opatrný
nadobúdateľ uzrozumený." Dobrá viera nadobúdateľa nehnuteľnosti v správnosť zapísaného údaja v
katastri nehnuteľností o jej (predchádzajúcom) vlastníkovi nepostačuje pre záver súdu o tom, že mohol
nadobudnúťvlastníckeprávo(apreposkytnutieochranytomutoprávu),aksapreukáže,žetátozapísaná
osoba v skutočnosti v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebola vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti,

napríklad z dôvodu, že predchádzajúca zmluva o prevode nehnuteľnosti predstavovala absolútne
neplatný právny úkon. Z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy predávajúci nemohol nadobudnúť
vlastnícke právo k nehnuteľnosti a rovnako tak nemohol „neexistujúce" vlastnícke právo previesť na
ďalšiu osobu, hoci konajúcu v dobrej viere. Naďalej tak je potrebné zotrvať na právnom závere, že
absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, ak na jeho základe už bolo

kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

55. Veľký senát obchodnoprávneho kolégia sa stotožnil s právnym názorom prezentovaným v judikatúre
najvyššieho súdu, podľa ktorého v prípade absolútne neplatného právneho úkonu nedochádza k
prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a k zmene v osobe vlastníka, a to ani v prípade, ak

bolo vyhovené návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Osoba, ktorá bola ako vlastník
nehnuteľností zapísaná v katastri nehnuteľností, hoci ich vlastníkom nebola pre neplatnosť právneho
úkonu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nemôže tieto nehnuteľnosti platne previesť na
ďalší subjekt - hoci konajúci v dobrej viere v správnosť zápisu v katastri nehnuteľností - s poukazom
na zásadu, v zmysle ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má. Preto sa veľký

senát obchodnoprávneho kolégia priklonil k tej časti judikatúry najvyššieho súdu - ktorá v prípade prvého
absolútne neplatného právneho úkonu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zotrváva pri
ďalších prevodoch nehnuteľností na zásade nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet
- prezentovanej uznesením z 27. januára 2016, sp. zn. 1Cdo/146/2012, rozsudkami z 30. marca 2011,sp. zn. 3Cdo/144/2010 a z 26. januára 2017, sp. zn. 3Cdo/223/2016 a uznesením z 29. apríla 2014,
sp. zn. 5MCdo/12/2011.

56. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru o neplatnosti sporných zmlúv v dôsledku nadobudnutia
nehnuteľností ďalšími nadobúdateľmi od nevlastníka, správne posúdil i otázku dobrej viery žalovaného s
ohľadom na všetky zistené okolnosti predmetnej veci. Odvolací súd však poukazuje na to, že v judikatúre
došlo k posunu v otázke zásady nemo plus iuris, tak ako je uvedené vyššie, preto je existencia či
neexistencia dobrej viery ďalších nadobúdateľov už bez právneho významu.

57. Vzhľadom k dôvodom uvedeným súdom prvej inštancie i k odvolacím súdom uvedeným
skutočnostiam, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil so
zmenou iba v označení orgánu, ktorý vedie evidenciu nehnuteľností.

58.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolvzmysle§396ods.1,§255,§262ods.1CSP.

V tomto štádiu konania boli úspešní žalobcovia, preto odvolací súd vyslovil, že sa im nárok na náhradu
týchto trov priznáva v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

59. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).