Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. október 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718205210
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Konáriková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6718205210.32

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Konárikovou v spore žalobcov: 1. P.N. T.,

N.. XX.XX.XXXX, A. S. XXX/XX, XXX XX K., 2. Q. S., N.. XX.XX.XXXX, A. K. XXXX/XX, XXX XX K., 3.
Q.. T. T., N.. XX.XX.XXXX, A. V.. T.. Š. XXX/XX, XXX XX K., 4. Ľ. A., N.. XX.XX.XXXX, A. V. T. XXX/XX,
XXX XX K., 5. Ľ. X., N.. XX.XX.XXXX, A. XXX XX B. XX, 6. V.. A. R., N.. XX.XX.XXXX, A. W. XXX/X,
XXX XX K., 7. V.. Q. K., N.. XX.XX.XXXX, A. XXX XX Č. M. XX, 8. V.. B. C., N.. XX.XX.XXXX, A. XXX XX
Č. M. XX, 9. V. P., N.. XX.XX.XXXX, A., N. V. XXXX/XX, XXX XX K., 10. V. Š., N.. XX.XX.XXXX, A. XXX
XX Č. M. XX, 11. V. A., N.. XX.XX.XXXX, A. A. XXXX/X, XXX XX K., 12. V. M., N.. XX.XX.XXXX, A. K.
XXX/X, XXX XX K., 13. N. Ď., N.. XX.XX.XXXX, A. XXX XX B. XXX, 14. W.. R. M., N.. XX.XX.XXXX, A.

V. T. XXXX/X, XXX XX K., 15. W. H., N.. XX.XX.XXXX, A. XXX XX R. XX, 16. T. B., N.. XX.XX.XXXX, A.
XXX XX S. XXX, 17. B. K., N.. XX.XX.XXXX, A. XXX XX F. A. XX, 18. C. V., N.. XX.XX.XXXX, A. K.. Š.V.
XXXX/XX, XXX XX D. a 19. M. B., N.. XX.XX.XXXX, A. Q.. Q. XXX, XXX XX F., všetci zast. HADBÁBNY
& spol., advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Prielohy 1012/1C, 010 07 Žilina, IČO: 47 249 722,
proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava -
mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 866, o určenie porušenia zásady rovnakého zaobchádzania
(antidiskriminačná žaloba) a náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že žalovaný od 01.07.2017 do 31.01.2019 v banskobystrickom kraji porušoval zásadu
rovnakého zaobchádzania vo vzťahu žalobcov k príslušníkom policajného zboru Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Banskej Bystrici s príspevkom na bývanie vo výške 120,- € mesačne, čím zasiahol
do práva žalobcov na priznanie rovnakého príspevku na bývanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť každému zo žalobcov zvlášť sumu 1.900,- € do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

IV. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa voči žalovanému žalobou doručenou súdu dňa 21.09.2018 domáhali určenia, že
žalovaný od 01.07.2017 porušoval a naďalej porušuje zásadu rovnakého zaobchádzania vo vzťahu
k žalobcom ako príslušníkom policajného zboru (PZ) s príspevkom na bývanie vo výške 150,- €,
čím zasahuje do práva žalobcov na priznanie rovnakého príspevku na bývanie. Žiadali, aby súd

žalovanémuuložilupustiťodtakéhotokonaniaanapraviťprotiprávnystav,atotak,žezabezpečí,abybol
žalobcom priznaný príspevok na bývanie v rovnakej výške, v akej bol priznaný príslušníkom PZ služobne
zaradeným vo funkcii vyšetrovateľ, starší vyšetrovateľ a starší vyšetrovateľ špecialista, pôsobiacim na
útvare Ministerstva vnútra v banskobystrickom kraji (BBK), a to bez ohľadu na to, akú funkciu žalobcoviav súčasnosti zastávajú alebo budú zastávať a na akom služobnom útvare PZ sú alebo budú žalobcovia
ako príslušníci PZ zaradení. Zároveň si žalobcovia voči žalovanému uplatnili nárok na náhradu škody
spôsobom doplatenia príspevku na bývanie vo výške 130 € za každý začatý mesiac, v ktorom žalovaný

porušoval zásadu rovnakého zaobchádzania, a to každému zo žalobcov zvlášť. Žalobu odôvodnili tým,
že žalobcovia sú v súčasnosti príslušníkmi obvodného oddelenia (OO) PZ Krupina, odboru poriadkovej
polície Okresného riaditeľstva (OR) PZ vo Zvolene, Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici,
služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, zaradení do stálej štátnej služby, pričom v
rámci PZ pôsobia vo funkciách starší referent a referent so špecifikáciou funkcie uvedenej v žalobe

pre každého žalobcu zvlášť. Poukázali na znenie § 141a ods. 1, 141a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.,
článok 18 ods. 1, ods. 2 Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 17/2008, z ktorých vyplýva,
že na účely priznania príspevku na bývanie sú policajti nariadením členení do jednotlivých skupín
(skupina A, B, C) podľa služobného zaradenia. Výška príspevku na bývanie je určovaná v závislosti od
služobného zaradenia jednotlivých policajtov pôsobiacich na konkrétnych útvaroch a od miesta výkonu
štátnej služby, a to podľa tabuľky obsiahnutej v čl. 18 ods. 9 Nariadenia. Priznanie príspevku na bývanie

sa uvádza v personálnom rozkaze nadriadeného. Žalobcom boli priznané príspevky na bývanie podľa §
141aods.1zákonač.73/1998Z.z.ačl.18ods.1,ods.6písm.c)aods.9Nariadenia,každémuvovýške
20,- € mesačne. Na účely priznania príspevku na bývanie v konkrétnej výške je jediným rozlišovacím
prvkom služobné zaradenie policajta na tom ktorom útvare a miesto výkonu štátnej služby. Žiadne iné
podmienky za akých možno priznať policajtovi v stálej štátnej službe príspevok na bývanie v konkrétnej

výške zákon č. 73/1998 Z. z., ani nariadenie neuvádzajú. Žalobcovia sú toho názoru, že žalovaný
takýmto určovaním výšky príspevku na bývanie porušuje zásadu rovnakého zaobchádzania podľa § 2
zákona č. 365/2004 Z. z. a dopúšťa sa diskriminačného konania. Žalovaný svojím konaním nelegitímne
a bezdôvodne zvýhodňuje určité skupiny policajtov (policajti zaradení v skupine A Nariadenia pôsobiaci
na útvare Ministerstva vnútra) v porovnaní s inými skupinami policajtov (žalobcovia zaradení do skupiny

C pôsobiaci na OR PZ). Na účely diskriminačného priznania príspevku na bývanie je kľúčová práve tá
skutočnosť, že obe skupiny policajtov vykonávajú svoju pracovnú činnosť v rámci BBK. Na obe skupiny
je v tejto súvislosti kladená rovnaká finančná záťaž súvisiaca so zabezpečovaním ubytovania v BBK.
Je preto diskriminačné podmieňovať priznanie príspevku na bývanie v maximálne prípustnej výške v
rámci BBK služobným zaradením policajta u konkrétneho útvaru. Služobné zaradenie policajta nemá

žiadny vplyv na zníženie, či zvýšenie nákladov súvisiacich so zabezpečovaním ubytovania. Konaním
žalovaného vznikla žalobcom nevýhoda spočívajúca v priznaní nižšieho príspevku na bývanie. Táto
nevýhoda je v kauzálnej súvislosti so samotným diskriminačným dôvodom, ktorý v konkrétnom prípade
predstavuje služobné zaradenie jednotlivých policajtov u konkrétneho útvaru. Spôsob, akým dochádza
k určovaniu výšky príspevku na bývanie žalovaným, napĺňa znaky diskriminačného konania v oblasti, v

ktorej je diskriminácia zakázaná, a to konkrétne v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, v ktorých žalovaný
vystupuje ako zamestnávateľ žalobcov. Podľa čl. 18 ods. 9 Nariadenia ministra vnútra Slovenskej
republiky č. 17/2008 v BBK možno priznať príspevok na bývanie od 20,- € až do 150,- €. Príspevok
na bývanie vo výške 150,- € mesačne možno priznať len policajtovi zaradenému do skupiny A podľa
čl. 18 ods. 4 Nariadenia pôsobiacemu na útvare Ministerstva vnútra. To znamená, že len policajt

zaradenývofunkciivyšetrovateľ,staršívyšetrovateľastaršívyšetrovateľšpecialista,pôsobiacinaútvare
Ministerstva vnútra, má nárok na priznanie príspevku na bývanie v maximálne prípustnej výške v rámci
BBK. Žalobcovia zaradení do skupiny C podľa čl. 18 ods. 6 Nariadenia pôsobiaci na OR PZ majú nárok
na priznanie príspevku na bývanie v rámci BBK v maximálnej výške 20,- €. Rozdiel v príspevkoch na
bývanie medzi skupinou A a C predstavuje sumu 130,- € mesačne. S osobou komparátora (policajti

zaradení v skupine A nariadenia, pôsobiaci na útvare Ministerstva vnútra) sa žalobcovia, nachádzajú
v rovnakej, resp. porovnateľnej situácii, pretože náklady na bývanie sú v BBK rovnaké pre všetkých
policajtov, a to bez rozdielu na služobné zaradenie, vzdelanie, či náročnosť vykonávanej funkcie.
V dôsledku konania žalovaného sú žalobcovia v jasne špecifikovanom inom postavení v porovnaní
s policajtmi zaradenými do skupiny A nariadenia pôsobiacimi na Ministerstve vnútra, pričom takéto

postavenie žalobcom nedôvodne a nelegitímne spôsobuje nevýhodu spočívajúcu vo vyplácaní nižšieho
príspevku na bývanie, a teda konaním žalovaného sú žalobcovia ukrátení o vyplatenie 130,- € mesačne.
Diskriminačné konanie žalovaného nie je objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu, nie
je primerané a ani nevyhnutné na dosiahnutie takéhoto záujmu. Kumulatívnou podmienkou prípustného
rozdielneho zaobchádzania je, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná. Legitimita čl. 18 Nariadenia a

príslušných personálnych rozkazov v kontexte s čl. 13, čl. 36 a čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 73/1998 Z. z. a aj samotného nariadenia je plne absentujúca.
Článok18Nariadenia,atedaajsamotnépersonálnerozkazyznehovychádzajúce,ktorýmibolžalobcom
priznaný príspevok na bývanie vo výške 20,- €, sú v príkrom rozpore so zákonom, a sú teda nielennelegitímne, ale predovšetkým diskriminačné. Žalovaný sa dopúšťa neodôvodneného a nelegitímneho
porušovania zásady rovnakého zaobchádzania, a to spôsobom, akým dochádza k určovaniu výšky
príspevku na bývanie. Žalobcovia voči personálnym rozkazom, ktorým im bol priznaný príspevok

na bývanie vo výške 20,- € podali odvolanie s výnimkou žalobcu 4., žalobkyne 6., žalobkyne 14. a
žalobcu 16.. Odvolania proti príslušným personálnym rozkazom boli zamietnuté a všetky personálne
rozkazy žalobcov boli potvrdené. Žalobcovia elektronickým podaním doručeným okresnému súdu dňa
17.10.2018 doplnili žalobný petit v časti uplatnenej náhrady škody voči žalovanému tak, že každý zo
žalobcov si voči žalovanému titulom náhrady škody uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.690,-

€, čo predstavuje sumu 130,- € mesačne za obdobie od 01.07.2017 do 31.08.2018.

2. Žalobcovia elektronickým podaním doručeným okresnému súdu dňa 12.05.2020 uviedli, že
žalovaným subjektom v konaní je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866 so sídlom
Pribinova 2, 812 72 Bratislava.

3. Žalovaný v podaní, ktoré bolo doručené okresnému súdu 16.09.2019 uviedol, že v žalobe absentuje
konkretizácia diskriminácie, resp. uvedenie diskriminačného dôvodu. Vzniesol námietku nedostatku
pasívnej legitimácie v konaní z dôvodu, že žalovaný nekonal a ani nevydal žiadne meritórne rozhodnutie,
a teda nemohol konať diskriminačne v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov,
sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní tak,

ako predpokladá zákon č. 365/2004 Z. z.. V prípade, ak majú žalobcovia za to, že Nariadenie ministra
vnútra Slovenskej republiky č. 17/2008 je údajne v rozpore so zákonom, mali a aj majú možnosť dať
podnet Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie konania o súlade právnych predpisov
podľa čl. 125 Ústavy Slovenskej republiky a § 42 ods. 2 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom
súde Slovenskej republiky. Rovnako žalobcovia mali možnosť podať návrh na začatie konania podľa

ustanovení správneho súdneho poriadku na správny súd, ktorý jediný je oprávnený v tomto prípade
vec prejednať a rozhodnúť. Personálny rozkaz nadriadeného, a teda aj rozhodnutie o priznaní
príspevku na bývanie je individuálnym právnym aktom, u ktorého nemôže všeobecný súd v sporovom
konaní vysloviť jeho neplatnosť, prípadne určiť povinnosť na zaplatenie, ak samotný personálny rozkaz
nie je zrušený príslušným orgánom alebo príslušným súdom. Personálny rozkaz je rozhodnutím

o verejnom subjektívnom práve, ktorému sa poskytuje ochrana v správnom súdnictve podaním
návrhu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vydaného nadriadeným tak, ako je to
upravené v správnom súdnom poriadku. Žalovaný poukázal na inštitút správnej žaloby, ktorý bol
práve na tieto prípady zriadený. Antidiskriminačný zákon za splnenia určitých podmienok umožňuje
poškodenej osobe domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Antidiskriminačný zákon

neumožňuje poškodenej osobe domáhať sa náhrady vecnej, či inej škody, len nemajetkovej ujmy a aj
to len za podmienok daných týmto zákonom. Príspevok na bývanie je ex lege nenárokovateľnou
časťou služobného príjmu, pričom účelom zákonodarcu bolo, aby tento slúžil na zabezpečenie
doplnenia útvarov a ich stabilizácie, tzn. na zabezpečenie doplnenia tých útvarov, kde je najvyšší
počet neobsadených miest, vysoká fluktuácia policajtov, resp. tých miest, kde sú vysoké

požiadavky na náročnosť práce, napr. z dôvodu kriminality, vysoké požiadavky na odbornosť a
vzdelanie policajta. Príspevok na bývanie slúži zároveň aj ako motivácia policajtov na týchto miestach
zotrvať. Zákonodarca zároveň ponechal možnosť priznať podrobnosti príspevku na bývanie ministrovi,
ktorý priznanie príspevku upraví v internom predpise. V súčasnosti je vo vzťahu k policajtom
takýmto interným predpisom Nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky o vybraných platových

náležitostiach príslušníkov PZ prikazovaní služby nad základný čas služby v týždni a nariaďovaní
služobnej pohotovosti príslušníkom PZ č. 17/2008 v znení neskorších predpisov, ktorý príspevok na
bývanie upravuje v čl. 18. V čl. 18 Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 17/2008
je teda premietnutý účel a zmysel zákonodarcu vyjadrený v ustanovení § 141a zákona č. 73/1998
Z. z., pričom nariadenie nejde nad rozsah zákona, nie je ani v jeho rozpore s ním, práve naopak,

je s ním súladné. Obdobným spôsobom sa priznávajú aj príplatky, ktorých výška je diferencovaná v
závislosti od podmienok, na ktoré je viazaný, napr. rizikový príplatok, príplatok za štátnu službu v
sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí, jazykový príplatok. Podľa názoru žalovaného, by o
diskriminačné konanie išlo v prípade, ak by u policajtov zaradených na OO PZ Krupina v rámci tohto
OO PZ, alebo v porovnaní s policajtmi iných OO PZ, bol priznaný rôzny príspevok na bývanie.

Keďže však všetci žalobcovia tak, ako aj ostatní policajti iných OO PZ, majú priznaný rovnakú
výšku príspevku na bývanie, nemožno podľa žalovaného v tomto prípade hovoriť o diskriminácii
žalobcov, ani o rozdielnom zaobchádzaní, nakoľko so všetkými týmito policajtmi sa zaobchádza
rovnako. Prípustné je také rozdielne zaobchádzanie, ktoré je odôvodnené povahou zamestnaniaalebo povahou jednotlivých činností v ňom vykonávaných, pričom musí byť primerané a nevyhnutné
nadosiahnutiecieľa,kuktorémusmeruje,tedaprimeranéanevyhnutné vzhľadom kzamestnaniu alebo
činnostiam, ktorými je podmienené. Podľa názoru žalovaného osobami v porovnateľnej situácii môžu

byť len osoby zaradené na tom istom oddelení; príslušníci PZ iného oddelenia, vykonávajúci inú činnosť,
resp. s odlišným popisom služobnej činnosti, nie sú osobami v porovnateľnej situácii. Žalobcovia sú
policajti zaradení v 2. a 4. platovej triede a u ktorých sa vyžaduje stredoškolské vzdelanie. Policajti
zaradení vo funkcii vyšetrovateľ a starší vyšetrovateľ špecialista na útvare Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky sú zaradení v 6. a vyššej platovej triede a vyžaduje sa od nich ukončené

vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa. Ide o rôzne skupiny policajtov, na ktoré sú kladené iné kvalifikačné
predpoklady, resp. iné požiadavky na vzdelanie, majú inú náplň práce nevykonávajú teda rovnakú
prácu ako žalobcovia, s ktorou je spojená aj vyššia miera zodpovednosti. Žalobcovia a vyšetrovatelia
ministerstva nemajú rovnaké požiadavky na vzdelanie a nevykonávajú ani rovnakú prácu a
nemajú ani rovnakú povahu práce, takže sa žalobcovia s nimi nenachádzajú v porovnateľnej,
ani v rovnakej situácii. Žalovaný považuje tvrdenia žalobcov o tom, že na účely diskriminačného

priznávania príspevku na bývanie je kľúčová práve tá skutočnosť, že obe skupiny policajtov
vykonávajú svoju pracovnú činnosť v rámci BBK za nesprávny. Pri zaraďovaní policajtov do
jednotlivých skupín na priznanie príspevku na bývanie musia byť totižto splnené aj ostatné zákonné
podmienky. Ak by sa pri priznávaní príspevku na bývanie zohľadňovala len finančná záťaž súvisiaca
s ubytovaním v tom ktorom meste, resp. kraji a nezohľadňovali by sa ostatné legitímne požiadavky,

ako napr. rovnaká práca, práca rovnakej hodnoty, rovnaká situácia, požiadavky na vzdelanie a
pracovné podmienky, bolo by podľa žalovaného možné hovoriť o diskriminácii, čo však nie je tento
prípad. Motivačný a stabilizačný charakter predmetného inštitútu príspevku na bývanie podporuje
aj postup zákonodarcu, ktorý ustanovenia o príspevku na bývanie zaradil do 7. časti zákona č.
73/1998 Z. z. nazvanej Starostlivosť o policajtov a nie do jeho 5. časti nazvanej Platové náležitosti

a ďalšie náležitosti. Služobný pomer príslušníka PZ nemá znaky súkromno-právneho pomeru. Medzi
policajtom a PZ ide o právny pomer štátno-služobný, ktorý vzniká individuálnym mocenským
aktom služobného funkcionára a po celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pracovno-právneho
pomeru. V štátno-služobnom pomere účastníci nemajú rovnaké postavenie, čo sa prejavuje v spôsobe
vzniku, zmeny a skončenia tohto pomeru, úprave nárokov vyplývajúcich z tohto pomeru a úprave

konania pred služobnými orgánmi. Príslušník PZ sa prostredníctvom svojho zamestnávateľa, ktorým
je služobný úrad, priamo zúčastňuje na výkone verejnej moci, a preto má služobný úrad výsostné
oprávnenie jednostrannými aktmi zakladať, meniť alebo rušiť vzťahy v takomto služobnom pomere.
Práva a povinnosti policajta v služobnom pomere sa zakladajú, menia a zanikajú rozhodnutím
(rozkazom), ktorý vydá nadriadený. Z ustanovenia § 141a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. jasne

vyplýva, že o možnosti priznať príspevok na bývanie rozhoduje nariadený, preto právomoc rozhodnúť
o príspevku na bývanie patrí jedine zamestnávateľovi žalobcov, teda služobnému úradu, a nie súdu,
pretože peňažné nároky zo služobného pomeru príslušníka PZ sa riadia zákonom č. 73/1998 Z. z.,
o ktorých rozhoduje príslušný nadriadený, nie súd. Nie je možné domáhať sa akýchkoľvek peňažných
plnení titulom antidiskriminačnej žaloby v prípade, ak sa jedná o nároky zo služobného pomeru

príslušníkov PZ, pretože na preskúmanie rozhodnutí vydaných podľa zákona č. 73/1998 Z. z.
existuje celý rad opravných prostriedkov, využitím ktorých je možné dosiahnuť nápravu prípadného
protiprávneho stavu, ak by takýto protiprávny stav nastal. V prejednávanej veci sa žalobcovia domáhajú
náležitostí vyplývajúcich zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktorých rozhodovanie patrí do
výlučnej právomoci služobného úradu ako zamestnávateľa žalobcov. Žalobcovia majú možnosť

podať voči rozhodnutiu nadriadeného opravný prostriedok a následne podať správnu žalobu,
čo však neurobili, navyše niektorí zo žalobcov nepodali voči rozhodnutiu nadriadeného ani len
opravný prostriedok, z čoho logicky vyplýva, že voči rozhodnutiu nemali výhrady. Ak majú žalobcovia
za to, že Nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 17/2008 je v príkrom rozpore so zákonom,
mali možnosť podať ústavnú sťažnosť, a nie podávať antidiskriminačnú žalobu. Z uvedených

dôvodov žalovaný vzniesol námietku nedostatku právomoci civilného súdu vo veci konať a rozhodnúť.
Žalovanýďalejnamietal,žežalobcoviapresnenedefinovalikonania,kedymalodôjsťzarovnakejsituácie
k inému postupu zo strany žalovaného voči osobám žalobcov ako voči ostatným kolegom na danom
pracovisku. Len samotné tvrdenia žalobcov odvodené výlučne zo znenia nariadenia ministra vnútra
Slovenskej republiky založené na vlastnej teórii o nerovnakom zaobchádzaní voči iným nekonkrétnym

subjektom nijako nepreukazuje skutočnosti, z ktorých by bolo možné usúdiť, že došlo k priamej alebo
nepriamej diskriminácii ich osoby. Žalobcovia nešpecifikovali akého konkrétneho konania, resp. konaní
sa mal žalovaný dopustiť, ktoré by bolo voči žalobcom diskriminačné a tiež akého konkrétneho
konania, resp. konaní sa mal žalovaný zdržať. Z obsahu žaloby a jej petitu vyplýva, že žalobcovia sivoči žalovanému uplatňujú nenárokovateľnú časť príspevku podľa zákona č. 73/1998 Z. z. (príspevok
na bývanie), ktorá im bola priznaná rozhodnutím, voči ktorému bol prípustný opravný prostriedok.
Po jeho vyčerpaní mali žalobcovia možnosť podať správnu žalobu podľa príslušných ustanovení

Civilného sporového poriadku na vecne a miestne príslušný správny súd, čo však neurobili. Žalovaný
má za to, že preukázal, že nadriadený voči žalobcom neuplatňoval iný prístup, ani rozdielny prístup, ako
voči iným policajtom na danom oddelení (všetkým policajtom na OO PZ Krupina bol priznaný príspevok
na bývanie v rovnakej výške) a nie je voči žalobcom nijako zaujatý. Žalovaný preto nesúhlasí a odmieta
tvrdenia žalobcov, že by mali byť diskriminovaní zo strany ich nadriadeného.

4. Žalobcovia v podaní doručenom okresnému súdu dňa 07.10.2019 uviedli, že za nezákonné považujú
konanie žalovaného spočívajúce v diskriminačnom určovaní výšky príspevku na bývanie policajtom
žijúcim v rovnakom kraji, t. j. samotné diskriminačné konanie žalovaného a spôsob, ktorým
žalovaný toto konanie vykonáva, t. j. Nariadením ministra vnútra SR č. 17/2008. Podanou žalobou
sa domáhajú nápravy v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania a nežiadajú

preskúmať zákonnosť Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 17/2008, či jednotlivé
personálnerozkazy.Žiadnymprávnympredpisomnie jeurčené,žepodaniaantidiskriminačnejžalobysa
môže domáhať len ten, kto využil všetky zákonom prístupné opravné prostriedky v správnom súdnictve.
Skutočnosť, že žalobcovia nevyužili možnosť domáhať sa ochrany v zmysle správneho súdnictva,
ich nemôže diskvalifikovať z podania žaloby vo veci antidiskriminačného sporu. Podanou žalobou

sa žalobcovia nedomáhajú náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 9 ods. 3 prvá veta zákona č. 365/2004
Z. z., ale náhrady škody spôsobenej porušením právnej povinnosti žalovaným. Zákona č. 365/2004 Z.
z. stanovuje právo na rovnaké zaobchádzanie, zákaz diskriminácie a ochranu pred porušením tohto
zákazu. Žalovaný je teda povinný prideľovať príspevok na bývanie takým spôsobom, aby neporušoval
povinnosť zákazu diskriminácie a zásadu rovnakého zaobchádzania uloženú mu zákonom. Pretože

sa žalobcovia domnievajú, že žalovaný prideľuje príspevok na bývanie diskriminačným spôsobom,
porušuje tak právnu povinnosť stanovenú mu zákonom č. 365/2004 Z. z. a keďže v zmysle
uvedeného zákona nie je právo na náhradu škody podľa osobitných predpisov dotknuté, žalovaný
podľa Občianskeho zákonníka zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením povinnosti dodržiavať
zákaz diskriminácie a zásadu rovnakého zaobchádzania. Pri určovaní výšky príspevku na bývanie

je nelegitímna a neprimeraná predovšetkým podmienka útvaru a služobného zaradenia policajtov,
na ktorú je priznanie príspevku v tej-ktorej výške viazané. Táto podmienka nemá žiadny motivačný
charakter, ani ňou nemožno nijakým spôsobom určiť výšku kompenzovateľných nákladov policajtov
spojených s bývaním. Už len samotným gramatickým a logickým výkladom pojmu príspevok na
bývanie je možné ustáliť, že jeho výška by mala byť v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania

určovaná výlučne v závislosti od miesta výkonu štátnej služby a nákladov na bývanie v tomto mieste.
Útvar a služobné zaradenie policajta nemá na náklady na bývanie žiadny vplyv, neurčuje a ani nemôže
určovať, že náklady na bývanie policajta vo vyššom služobnom zaradení sú predpokladateľne vyššie,
ako náklady policajta v inom nižšom služobnom zaradení. Policajt vo vyššom služobnom zaradení
môže mať vyššie náklady na bývanie jedine z dôvodu jeho subjektívnych preferencií. Objektívne však

možno ustáliť, že všetky osoby žijúce v konkrétnom mieste pri zachovaní rovnakého štandardu, majú
rovnaké náklad na bývanie, a to bez ohľadu na ich vzdelanie, či náročnosť vykonávanej práce. Zo
žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by policajt vyššie služobne zaradený by mal mať nárok na
vyšší štandard bývania, a teda aj vyšší príspevok na bývanie. Finančné ohodnotenie vzdelania alebo
služobného zaradenia môže a má byť vykonané v rámci mzdy či osobitnej odmeny udeľovanej na

takýto účel, nie v rámci udeľovania príspevku na bývanie, na ktorého určenie nemajú tieto skutočnosti
žiadny vplyv. Diskriminačné určovanie výšky príspevku na bývanie žalovaným nie je objektívne
odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a nie je primerané ani nevyhnutné na dosiahnutie
takého záujmu. Kumulatívne podmienky prípustnosti rozdielneho zaobchádzania nie sú v konkrétnom
prípade naplnené, pričom žalovaný opak nepreukázal. Žalovaný neuviedol, aký legitímny cieľ je

sledovaný rozdielnym prideľovaním príspevku, ani nijakým spôsobom nezdôvodnil primeranosť
takejto požiadavky útvaru a služobného zaradenia. Motivačným charakterom príspevku na bývanie
nie je v žiadnom prípade legitímne odôvodnené rozdielne zaobchádzanie pri určovaní jeho výšky
na podklade útvaru aslužobnéhozaradenia.Útvar aslužobné zaradenie astým spojené vzdelanie a
náročnosť práce policajtov a zodpovednosti pri jej výkone nemá žiadny vplyv na výšku nákladov na

bývanie v rovnakom mieste. Táto môže byť jedine daná objektívnymi nákladmi, nie subjektívnymi
preferenciami osôb. Aj zo samotnej dôvodovej správy k zákonu č. 73/1998 Z. z. vyplýva, že príspevok
na bývanie sa priznáva z dôvodov finančnej náročnosti bývania a čiastočnej kompenzácie nákladov na
bývanie, nie z dôvodov doplácania za dosiahnuté vzdelanie, či služobné zaradenie. Žalobcovias policajtmi vo funkcii vyšetrovateľ, starší vyšetrovateľ a starší vyšetrovateľ špecialista útvaru
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sú v porovnateľnej situácii, ktorá je daná rovnakým miestom
pobytu, resp. bývania a rovnakými nákladmi na bývanie v tomto mieste. Určovanie porovnateľnosti

situácie mierou dosiahnutého vzdelania, či útvaru a služobného zaradenia je na účely určenia
výšky príspevku na bývanie absolútne nelogické a zavádzajúce. Žalovaný je povinný preukázať, že
neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania. Žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal
neuplatňovanie iného prístupu, resp. neporušovanie zásady rovnakého zaobchádzania a zákazu
diskriminácie voči iným policajtom na inom útvare a v inom služobnom zaradení. Žalovaný

nepreukázal naplnenie kumulatívnych podmienok na rozdielne zaobchádzanie, t. j. legitímny cieľ a
primeranosť.

5. Žalovaný v elektronickom podaní doručenom okresnému súdu dňa 04.11.2019 uviedol, že všetci
žalobcovia, tak ako aj ostatní policajti iných OO PZ vrámci Slovenskej republiky, majú priznaný
rovnaký príspevok na bývanie. Žalobcovia sa nedôvodne porovnávajú s vyšetrovateľmi ministerstva,

ktorí majú na rozdiel od žalobcov ukončené vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa a sú zaradení vo
vyššej platovej triede. Jedná sa teda o dve rôzne skupiny policajtov, na ktoré sú kladené iné kvalifikačné
predpoklady,resp.inépožiadavky navzdelanie,majúinúnáplňprácenevykonávajútedarovnakúprácu,
ako žalobcovia. Príspevok na bývanie je nenárokovateľná položka vyplácaná spolu so služobným
príjmom, ktorá však navyše ani nie je a netvorí zložku služobného príjmu. Zložky služobného príjmu

sú vymenované v ustanovení § 84 a nasl. zákona č. 73/1998 Z. z.. Príspevok na bývanie nie je zložkou
služobného príjmu.

6.Žalovanývelektronickompodaní doručenomokresnémusúdudňa15.05.2020oznámil,žežalobcovia
1. až 17. a žalobca 19. sú zaradení na OO PZ Krupina, odbor poriadkovej polície OR PZ vo Zvolene.

Žalobca 18. je zaradený na OO PZ Banská Štiavnica, odbor poriadkovej polície OR PZ v Žiari nad
Hronom.

7. Na základe výzvy súdu žalovaný v elektronickom podaní doručenom okresnému súdu dňa 10.06.2020
oznámil, že útvarmi PZ zriadenými ministrom vnútra Slovenskej republiky v BBK sú Krajské riaditeľstvo

PZ v Banskej Bystrici a Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica.

8. Na pojednávaní dňa 23.07.2020 strany sporu zotrvali na skutkových tvrdeniach uvedených v
písomných vyjadreniach.

9. Na pojednávaní súd na návrh žalobcov vypočul žalobcu 3. Q.. T. T., ktorý vypovedal, že podľa
jeho názoru príspevok na bývanie nesúvisí so zaradením vrámci výkonu štátnej služby policajta v PZ
Slovenskej republiky. Porovnal ho s ostatnými príspevkami, napr. s príspevkom na odevné, ktorý je
v rovnakej výške vrámci všetkých útvarov PZ pre policajtov, ktorí sú v odevnej skupine v civilnom
oblečení, ako aj policajtom, ktorí sú uniformovaní. Mal za to, že príspevok na bývanie nesúvisí s miestom

služobného zaradenia, ani s obsahom pracovnej činnosti. Na diskrimináciu poukázal v tom smere, že
sa vzťahuje na zaradenie policajta na konkrétnom útvare, napr. policajti poriadkovej polície, ktorí sú
zaradení v platovej triede č. 4 v porovnaní s policajtom alebo s policajtmi kriminálnej polície, ktorí sú
zaradení v tej istej platovej triede, pričom platové triedy sú diferencované v tom zmysle, že sa vyžaduje
na ne rovnaké vzdelanie policajta, pričom v tomto smere je už zjavný rozdiel vo vzťahu k príspevku na

bývanie, pretože policajti poriadkovej polície zaradení v tej istej platovej skupine, ako policajti kriminálnej
polície, majú priznaný príspevok na bývanie vo výške 20 €, pričom kolegom z kriminálnej polície je
priznaný príspevok na bývanie vo výške 40 €, a to bez ohľadu na to, že bývajú v tom istom meste, len
sú zaradení na inom útvare PZ. Uviedol príklad kolegov, ktorí bývajú v tom istom meste na rovnakej
ulici s tým, že jeden je zaradený na kriminálnej polícii OR, druhý kolega na kriminálnej polícii Krajského

riaditeľstva a príspevok na bývanie majú rozdielny v sume až 70 €. Žalobca 3. momentálne poberá
príspevoknabývanievovýške20€tak,akomubolpriznanýrozkazom,ktorýjeobsahomsúdnehospisu.

10. Na návrh žalobcov súd v konaní vypočul svedka Q.. V. Š., ktorý vypovedal, že pracuje ako
vyšetrovateľ OR vo Zvolene, odbor kriminálnej polície. Bol mu priznaný príspevok na bývanie vo

výške 70 €. Býva v byte v Banskej Bystrici, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Pri výbere bývania
ho ovplyvňuje predovšetkým poloha, výhodnosť ubytovania. Každý si vyberá bývanie po zohľadnení
nákladov, ktoré bude mať v súvislosti s bývaním. Výber nie je ovplyvnený zaradením, resp. funkciou
v PZ. Pokiaľ ide o motiváciu v zamestnaní, je motivovaný predovšetkým výškou služobného platua ostatnými zložkami, ktoré tvoria jeho pravidelný mesačný príjem. Je zaradený ako policajt do 6.
platovej triedy. Ako policajt dostáva aj odmeny, ktoré tvoria zložku platu a odvíjajú sa od platovej triedy
a služobného zaradenia policajta,. Čím má policajt vyššiu platovú triedu, tým sú vyššie aj odmeny.

Zaradenie do kategórie závisí od výsledkov pracovnej činnosti policajta. Ďalšou zložkou platu je osobné
ohodnotenie, ktoré sa vypláca vrámci služobného príjmu policajta a aj služobné hodnotenie policajtov
vyšetrovateľov, ktorí sú zaradení na jednom útvare, je odlišné. Niektorý vyšetrovateľ môže dostať
mesačne napr. 200 €, niektorý aj 450. Príspevok na bývanie nemá pre svedka žiaden motivačný
charakter, a to z dôvodu, že je nízky. V prípade, že by bol aj vyšší, ťažko povedať, či by mal pre

neho motivačný charakter. Podľa svedka príspevok na bývanie nemá žiaden súvis s odmeňovaním. Pre
policajtov je príspevok na bývanie nejasný v tom, že nie je zákonne definovaný. Nikde nie je uvedené,
že príspevok na bývanie je forma odmeňovania za pracovný výkon. Forma odmeňovania za pracovný
výkon policajta je služobný plat. Kolegovia, ktorí sú zaradení na tej istej pracovnej pozícii, tzn. majú
rovnakú náplň vrámci rovnakého útvaru, poberajú rovnakú výšku príspevku na bývanie.

11. Súd zamietol návrh žalobcov na výsluch svedka Q.. M. Č. z dôvodu, že je to policajt služobne
zaradený na útvare Národnej kriminálnej agentúry prezídia PZ Slovenskej republiky a preto nespĺňa
kritéria komparátora vo vzťahu k žalobcom z dôvodu nezaradenia na rovnakom útvare PZ.

12. Žalobcovia v podaní doručenom okresnému súdu dňa 21.08.2020 navrhli vo veci vypočuť svedkov

Q.. M. Č. služobne zaradeného na útvare Národná kriminálna agentúra, Prezídia PZ Slovenskej
republiky, odbor Stred, Banská Bystrica a Q.. V. Š. služobne zaradeného na útvare OR PZ, odbor
kriminálnej polície Zvolen, funkcia vyšetrovateľ PZvovecivyjadreniasakvýške príspevkunabývanie,
ktorý im bol priznaný a všeobecne k problematike diskriminačného prideľovania príspevku na bývanie.
Zároveň navrhli zmenu žalobného petitu v rozsahu náhrady škody s tým, že každý zo žalobcov si voči

žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 4.680,- €, čo predstavuje sumu 130,- € mesačne
za obdobie od 01.07.2017 do 31.07.2020 ako nepriznanú a nevyplatenú časť príspevku na bývanie.
Žalobcovia žiadali v konaní určiť, že v kraji Banská Bystrica žalovaný od 01.07.2017 porušoval a naďalej
porušuje zásadu rovnakého zaobchádzania vo vzťahu žalobcov k príslušníkom PZ s príspevkom na
bývanie vo výške 150 €, čím zasahuje do práva žalobcov na priznanie rovnakého príspevku na bývanie.

Žalobcovia ďalej žiadali uložiť žalovanému povinnosť upustiť od tohto konania, napraviť protiprávny
stav, a to tak, že zabezpečí, aby bol žalobcom priznaný príspevok na bývanie v rovnakej výške, v akej
bol priznaný príslušníkom PZ služobne zaradeným vo funkcii vyšetrovateľ, starší vyšetrovateľ a starší
vyšetrovateľ špecialista, pôsobiacim na útvare Ministerstva vnútra v BBK, a to bez ohľadu na to, akú
funkciu žalobcovia v súčasnosti zastávajú alebo budú zastávať a na akom služobnom útvare PZ sú

alebo budú žalobcovia ako príslušníci PZ zaradení. Okresný súd uznesením č. k. 7C/14/2019-584 zo
dňa 03.09.2020 pripustil zmenu žaloby.

13. Žalovaný v podaní doručenom okresnému súdu dňa 26.08.2020 uviedol, že na útvare Krajského
riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici vykonávajú štátnu službu aj policajti zaradení do skupín príspevku

na bývanie podľa čl. 18 ods. 4. a 5 Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 17/2008
o vybraných platových náležitostiach príslušníkov PZ, prikazovaní služby nad základný čas služby v
týždni a nariaďovaní služobnej pohotovosti príslušníkom PZ v znení neskorších predpisov. Uvedeným
príslušníkom PZ bol priznaný príspevok na bývanie za obdobie od 01.07.2017 do 31.01.2019 vo výške
120 € a 70 € mesačne.

14. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v
súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

15. Z personálnych rozkazov riaditeľa OR PZ vo Zvolene a riaditeľa OR PZ v Žiari nad Hronom (č. l. 30

- 48 súdneho spisu) súd zistil, že žalobcom bol priznaný podľa § 141a ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. a
čl. 18 ods. 1, ods. 6 písm. c) a ods. 9 Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 17/2008 v znení
neskorších predpisov príspevok na bývanie vo výške 20,- € mesačne dňom 01.07.2017. Žalobcovia
(okrem žalobcu 18.) sú príslušníkmi PZ a vykonávajú funkciu referent, starší referent OO PZ Krupina
odboru poriadkovej polície OR PZ vo Zvolene, Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, služobného

úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Žalobca 18. je príslušník PZ a vykonáva funkciu referent
- územná a objektová zodpovednosť OO PZ Banská Štiavnica odboru poriadkovej polície OR PZ v
Žiari nad Hronom, Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, služobného úradu Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky.16. Z rozhodnutí riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici ako oprávneného orgánu podľa
§ 243 ods. 1 Zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, Slovenskej informačnej služby,

Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a železničnej polície v znení neskorších
predpisov súd zistil, že riaditeľ Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici po posúdení odvolaní
žalobcov 1., 2., 3., 5., 7., 8., 9., 10., 11., 12., 13., 15., 17., 18. a 19. proti personálnym rozkazom riaditeľa
OR PZ vo Zvolene a Žiari nad Hronom, ktorým bol žalobcom zaradeným v stálej štátnej službe vo funkcii
referent, starší referent podľa § 141a ods. 1 zákona a čl. 18 ods. 1, ods. 6 písm. c) a ods. 9 Nariadenia

o platových náležitostiach dňom 01.07.2017 priznaný príspevok na bývanie vo výške 20,- € zamietol a
napadnuté rozhodnutia (personálne rozkazy) potvrdil (č. l. 49 - 79 súdneho spisu).

17. Na návrh žalobcov súd v konaní vypočul svedka Q.. V. Š., ktorý vypovedal, že pracuje ako
vyšetrovateľ OR vo Zvolene, odbor kriminálnej polície. Bol mu priznaný príspevok na bývanie vo
výške 70 €. Býva v byte v Banskej Bystrici, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Pri výbere bývania

ho ovplyvňuje predovšetkým poloha, výhodnosť ubytovania. Každý si vyberá bývanie po zohľadnení
nákladov, ktoré bude mať v súvislosti s bývaním. Výber nie je ovplyvnený zaradením, resp. funkciou
v PZ. Pokiaľ ide o motiváciu v zamestnaní, je motivovaný predovšetkým výškou služobného platu
a ostatnými zložkami, ktoré tvoria jeho pravidelný mesačný príjem. Je zaradený ako policajt do 6.
platovej triedy. Ako policajt dostáva aj odmeny, ktoré tvoria zložku platu a odvíjajú sa od platovej triedy

a služobného zaradenia policajta,. Čím má policajt vyššiu platovú triedu, tým sú vyššie aj odmeny.
Zaradenie do kategórie závisí od výsledkov pracovnej činnosti policajta. Ďalšou zložkou platu je osobné
ohodnotenie, ktoré sa vypláca vrámci služobného príjmu policajta a aj služobné hodnotenie policajtov
vyšetrovateľov, ktorí sú zaradení na jednom útvare, je odlišné. Niektorý vyšetrovateľ môže dostať
mesačne napr. 200 €, niektorý aj 450. Príspevok na bývanie nemá pre svedka žiaden motivačný

charakter, a to z dôvodu, že je nízky. V prípade, že by bol aj vyšší, ťažko povedať, či by mal pre
neho motivačný charakter. Podľa svedka príspevok na bývanie nemá žiaden súvis s odmeňovaním. Pre
policajtov je príspevok na bývanie nejasný v tom, že nie je zákonne definovaný. Nikde nie je uvedené,
že príspevok na bývanie je forma odmeňovania za pracovný výkon. Forma odmeňovania za pracovný
výkon policajta je služobný plat. Kolegovia, ktorí sú zaradení na tej istej pracovnej pozícii, tzn. majú

rovnakú náplň vrámci rovnakého útvaru, poberajú rovnakú výšku príspevku na bývanie.

18. Súd zamietol návrh žalobcov na výsluch svedka Q.. M. Č. z dôvodu, že je to policajt služobne
zaradený na útvare Národnej kriminálnej agentúry prezídia PZ Slovenskej republiky a preto nespĺňa
kritéria komparátora vo vzťahu k žalobcom z dôvodu nezaradenia na rovnakom útvare PZ.

19. Podľa § 11 písm. c) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej
štátnej správy, ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre
Policajný zbor a Hasičský a záchranný zbor.

20. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej
správy, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sú právnické osoby.

21. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej
správy, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sa podieľajú na tvorbe jednotnej štátnej

politikyvjednotlivýchoblastiach,uskutočňujútútopolitiku,vykonávajúvrozsahusvojejpôsobnostištátnu
správu a plnia ďalšie úlohy ustanovené v ústavných zákonoch, zákonoch a iných všeobecne záväzných
právnych predpisoch.

22.Podľa§6ods.1zákonač.171/1993Z.z.oPolicajnomzbore, policajnýzborjepodriadenýministrovi.

23. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, ak v § 4a nie je ustanovené
inak, služby Policajného zboru pôsobia v rámci útvarov Policajného zboru, ktoré na návrh prezidenta
Policajného zboru zriaďuje a zrušuje minister; minister zároveň na návrh prezidenta Policajného zboru
určuje náplň ich činností a vnútornú organizáciu. Minister môže určiť, ktorý útvar Policajného zboru

má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred
súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Za útvar Policajného zboru koná pred súdom riaditeľ útvaru alebo
ním poverený policajt alebo zamestnanec. Útvary Policajného zboru sú organizované spravidla podľa
organizácie súdov.24. Podľa § 141a ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej

polície, v znení platnom a účinnom do 31.01.2019, policajtovi v stálej štátnej službe možno priznať
príspevok na bývanie do výšky 232,36 eura mesačne, ak ďalej nie je ustanovené inak.

25. Podľa § 141a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej

polície, v znení platnom a účinnom do 31.01.2019, príspevok na bývanie určuje minister v závislosti od
miesta výkonu štátnej služby a charakteru činnosti útvaru.

26. Podľa § 141a ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície, v aktuálnom znení, policajtovi možno priznať príspevok na bývanie do výšky 232,36 eura

mesačne, ak ďalej nie je ustanovené inak..

27. Podľa § 141a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície, v aktuálnom znení, príspevok na bývanie určuje minister v závislosti od miesta výkonu štátnej

služby, služobných činností, ktoré policajt vykonáva, a útvaru jeho služobného zaradenia.

28. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a
o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon),
dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia,

náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného
postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka,
politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného
postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

29. Podľa § 2a ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a
o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon),
diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a
neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.

30. Podľa § 2a ods. 3 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach
a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný
zákon), nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré
znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia
nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním

oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.

31. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a
o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon),
zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb

ustanovenými osobitnými zákonmi.

32. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a
o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon),
diskriminácia nie je také rozdielne zaobchádzanie, ktoré je odôvodnené povahou činností vykonávaných

v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak tento dôvod tvorí skutočnú a
rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná.

33. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o
ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), každý

má podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.

34. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o
ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), každýsa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach,
právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže
sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania,

ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie
zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti,
môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu
pozastavená.

35. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a
o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon),
právo na náhradu škody alebo právo na inú náhradu podľa osobitných predpisov nie je týmto zákonom
dotknuté.

36. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a

o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon),
konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh
osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej
len "žalobca"). Žalobca je povinný v návrhu označiť osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého
zaobchádzania (ďalej len "žalovaný").

37. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a
o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon),
žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu
skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania

došlo.

38. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a
o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), v
súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych

vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2
ods. 1.

39. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a
o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon),

zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb
ustanovenými osobitnými zákonmi najmä v oblastiach
a) prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii (ďalej len "zamestnanie")
vrátane požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do
zamestnania, 8)

b) výkonu zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania, funkčného
postupu v zamestnaní a prepúšťania,
c) prístupu k odbornému vzdelávaniu, ďalšiemu odbornému vzdelávaniu a účasti na programoch
aktívnych opatrení na trhu práce vrátane prístupu k poradenstvu pre výber zamestnania a zmenu
zamestnania 9) (ďalej len "odborné vzdelávanie") alebo

d) členstva a pôsobenia v organizácii zamestnancov, organizácii zamestnávateľov a v organizáciách
združujúcich osoby určitých profesií vrátane poskytovania výhod, ktoré tieto organizácie svojim členom
poskytujú.

40. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník, každý zodpovedá za škodu, ktorú

spôsobil porušením právnej povinnosti.

41. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

42. Podľa Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky o vybraných platových náležitostiach
príslušníkov PZ, prikazovanie služby nad základný čas služby v týždni a nariaďovaní služobnej
pohotovosti príslušníkom PZ č. 17/2008 v znení účinnom od 01.07.2017 čl. 18 Príspevok na bývanie
(§ 141a zákona) odsek 1, policajtovi, ktorý spĺňa podmienky podľa § 141a zákona, patrí príspevok nabývanie až do výšky 232,36 € mesačne v závislosti od jeho zaradenia v rámci útvarov ministerstva,
organizácií a zariadení ministerstva, útvarov PZ a od miesta výkonu štátnej služby podľa územného a
správneho usporiadania Slovenskej republiky. Podľa odseku 2, v závislosti od podmienok uvedených

v ods. 1 sa policajt zaraďuje do skupín príspevku na bývanie A, B, C a D. Podľa odseku 3, priznanie
príspevku na bývanie sa uvádza v personálnom rozkaze nadriadeného. Podľa odseku 4, príspevok na
bývanie v skupine A patrí policajtovi zaradenému vo funkcii vyšetrovateľ, starší vyšetrovateľ a starší
vyšetrovateľ špecialista. Podľa odseku 6 písm. c), príspevok na bývanie v skupine C patrí policajtovi
zaradenému na útvare PZ okrem policajta uvedeného v ods. 4, 5 a 7. Podľa odseku 9, policajtovi sa

priznáva príspevok na bývanie v eurách mesačne v závislosti od jeho zaradenia podľa ods. 1 a 2 takto:
Kraj Banská Bystrica skupina A útvar Krajského riaditeľstva PZ 120 €.

43. Žalovaný je ústredným orgánom štátnej správy pre PZ a žalobcovia sú príslušníkmi PZ. Vzťah medzi
stranami sporu upravuje zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Pokiaľ
ide o námietku žalovaného v konaní, že nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný, súd uvádza, že s

odkazom na zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy
§ 11, je ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy pre Policajný zbor.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy pre PZ je právnickou osobou,
ktorá má v žalovanej otázke samostatnú spôsobilosť na práva a povinnosti a môže byť samostatne
žalované v občianskom súdnom konaní. Podľa zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, podľa §

6 ods. 1, je policajný zbor podriadený ministrovi.

44. Voči argumentu žalovaného, že vo veci by mal rozhodovať krajský súd vrámci správneho súdnictva,
pričom okresný súd nie je kompetentný vo veci rozhodnúť, je potrebné uviesť, že žalobcovia sa žalobou
domáhajúochranypreporušeniezásadyrovnakéhozaobchádzaniapodľaantidiskriminačnéhozákonav

súvislosti s výkonom služného pomeru policajta. Existenciu takéhoto sporu predpokladá Civilný sporový
poriadok v § 307 a nasl. Takýto druh sporu prejednávajú a rozhodujú súdy v civilnom sporovom konaní.
Okolnosť, že žalobcovia nevyužili možnosť domáhať sa ochrany v zmysle správneho súdnictva nie je
prekážkou konania o žalobe v antidiskriminačnom spore. Okresný súd má právomoc a príslušnosť vo
veci konať a rozhodnúť.

45. Predmetom žaloby je určenie, či zo strany žalovaného došlo k porušeniu zásady rovnaného
zaobchádzania vo vzťahu ku žalobcom tým spôsobom, že im žalovaným bol priznaný nižší príspevok na
bývanie podľa čl. 18 Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 17/2008. Z obsahu príslušného
nariadenia vyplýva, že v BBK možno priznať príspevok na bývanie od 20 do 150 €, pričom príspevok v

sume 150 € je možné priznať iba policajtovi zaradenému do skupiny A podľa čl. 18 ods. 4 Nariadenia, t. j.
vo funkcii vyšetrovateľ, starší vyšetrovateľ a starší vyšetrovateľ špecialista, ktorý je zaradený na útvare
ministerstva. Príspevok na bývanie v sume 120 € je možné priznať policajtovi zaradenému do skupiny
A podľa čl. 18 ods. 4 Nariadenia zaradenému na útvar Krajské riaditeľstvo PZ. Ostatným príslušníkom
policajného zboru napriek podmienkam poskytovania príspevku na bývanie podľa § 141a zákona č.

73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkom PZ bol nariadením ministra vnútra Slovenskej republiky
č. 17/2008 v znení účinnom od 01.07.2017 priznaný nižší príspevok na bývanie, čím dochádzalo ku
diskriminácii policajtov u konkrétneho útvaru. Pri hodnotení žalobcami namietaného konania žalovaného
súd posudzoval skutočnosť, či konanie žalovaného spadá do oblasti antidiskriminačného zákona.

46.Zásadarovnakéhozaobchádzaniajebližšímpremietnutímprávanarovnakézaobchádzanie,ktoréje
zakotvené v čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 3 ods. 1 a čl. 4 ods. 3 Listiny základných práv
a slobôd. Podľa § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania
spočívavzákazediskrimináciezdôvodupohlavia,náboženskéhovyznaniaaleboviery,rasy,príslušnosti
k národnosti alebo k etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského

stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo
sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality
alebo inej protispoločenskej činnosti. Zákaz diskriminácie, resp. konanie, ktoré možno považovať za
diskrimináciu upravuje zákon v § 2a ods. 1. Zásada rovnakého zaobchádzania nesie v sebe právo
na rovnaké, resp. rovné zaobchádzanie a zákaz diskriminácie nesie v sebe povinnosť vyhnúť sa

nerovnakému, resp. nerovnému zaobchádzaniu, pričom dodržiavaním jedného sa napĺňa druhé a
naopak. Zákaz diskriminácie a zásada rovnakého zaobchádzania sa vzťahuje na každého, teda každý
je povinný zaobchádzať s každým rovnako bez ohľadu na možné rozdiely a odlišnosti prameniace
v ľudskej prirodzenosti. Pojem „iné postavenie“ uvedené v § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákonaako dôvod zákazu diskriminácie nemožno stotožniť s nijakou jednoznačne určenou hodnotou alebo
záujmom. Možno ho aplikovať na fyzické aj právnické osoby. Iné postavenie má povahu ústavného
splnomocnenia na rozšírenie dôvodov ochrany pred diskrimináciou. Antidiskriminačný zákon v § 2a ods.

3 definuje pojem nepriamej diskriminácie ako navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo
prax, ktoré znevýhodňujú, alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou, nepriama
diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené
sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takéhoto záujmu. V praxi
môžu nastať prípady, keď určenie toho-ktorého diskriminačného zaobchádzania a subsumovanie pod

konkrétny pojem bude náročné, čo však nezbavuje subjekty zodpovednosti, keďže ide o objektívnu
zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Nepriama diskriminácia pokrýva konanie alebo opomenutie
z materiálneho hľadiska, čiže je rozpoznateľná čo do výsledku, a teda ide o zvýhodnenie alebo
znevýhodnenie osoby v porovnaní s inou osobou. Diskriminácia znamená aplikáciu rozdielnych pravidiel
na porovnateľné situácie alebo aplikáciu rovnakých pravidiel na rozdielne situácie. Každý je povinný
dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzanie v oblasti pracovných a obdobných právnych vzťahov,

sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovanie tovarov a služieb a vo vzdelávaní.
Zásada rovnakého zaobchádzania sa uplatňuje v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými
zákonmi.

47. Vychádzajúc zo znenia zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, policajtom je na

účely zákona fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa zákona o štátnej službe príslušníkov
PZ a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade. Služobným úradom sa rozumie Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky. Miestom výkonu štátnej služby policajta je obec, v ktorej je policajt zaradený na
výkon štátnej služby. Služobný pomer policajta sa zakladá k štátu. Podľa § 2a zákona č. 73/1998 Z.
z. o štátnej službe príslušníkov PZ, práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým

občanom pri vstupe do štátnej služby a policajtom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou
rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou zákonom
č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Podľa § 2a ods. 3 zákona č. 73/1998
Z. z., občan pri vstupe do štátnej služby alebo po jej skončení alebo policajt, ktorý sa domnieva, že jeho

právo alebo právom chránený záujem bol dotknutý nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania,
môžesaobrátiťnasúdadomáhaťsaprávnejochranyustanovenejantidiskriminačnýmzákonom.Vrámci
posudzovania namietaného konania žalobcami súd hodnotil oblasť podnetu, či spadá do problematiky,
na ktorú sa vzťahuje antidiskriminačný zákon. V danom prípade ide o oblasť pracovnoprávnych vzťahov,
konkrétne štátnu službu príslušníkov PZ. Podmienky ochrany pred diskrimináciou upravuje § 2a zákona

o štátnej službe príslušníkov PZ, podľa ktorého sa práva ustanovené týmto zákonom zaručujú rovnako
všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a policajtom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so
zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou
antidiskriminačnýmzákonom.Vsúladesozásadourovnakéhozaobchádzaniasazakazujediskriminácia
aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania,

odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z
dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

48. Podľa § 141a zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, policajtovi v stálej štátnej
službe možno priznať príspevok na bývanie do výšky 232,36 € mesačne, pričom podľa znenia zákona

platnom a účinnom do 30.01.2019 príspevok na bývanie určoval minister v závislosti od miesta výkonu
štátnej služby a charakteru činnosti útvaru. § 141a bol novelou zákona účinnou od 01.02.2019 zmenený
v znení, že príspevok na bývanie určuje minister v závislosti od miesta výkonu štátnej služby, služobných
činností, ktoré policajt vykonáva a útvaru jeho služobného zaradenia. Vychádzajúc zo zákonného znenia
§ 141a zákona o štátnej službe príslušníkov PZ v znení platnom a účinnom do 31.01.2019 možno

konštatovať, že zákon o štátnej službe policajtov uvádzal do novely 2 podmienky, za akých bolo možné
policajtovi v stálej štátnej službe priznať príspevok na bývanie. Prvou podmienkou bolo miesto výkonu
štátnej služby. Druhou podmienkou bol charakter činnosti útvaru. Žiadne iné podmienky, za akých
možno policajtovi v stálej štátnej službe priznať príspevok na bývanie zákon o štátnej službe policajtov
neuvádzal. Čo do diferenciácie medzi policajtmi, rozlišujúcim faktorom bol charakter činnosti útvaru,

kde policajt vykonáva štátnu službu. Útvar bol základnou a jedinou rozlišovacou jednotkou na účely
príspevku na bývanie. Ak išlo o viacerých policajtov s miestom výkonu štátnej služby v tom istom mieste
a na tom istom útvare, ktorým bol takto priznaný príspevok na bývanie, zákon neobsahoval žiadnu
možnosť diferenciácie medzi nimi.49. Pri posúdení nároku žalobcov súd vychádzal z právnych predpisov, ktoré upravujú príspevok na
bývanie policajtov, a to zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej služby príslušníkov PZ, zohľadňujúc znenie

zákona v čase podania žaloby a po novele zákona v čase rozhodovania súdu vo veci, a z Nariadenia
ministra vnútra Slovenskej republiky o vybraných platových náležitostiach príslušníkov PZ, prikazovaní
službynadzákladnýčasslužbyvtýždnianariaďovaníslužobnejpohotovostipríslušníkomPZč.17/2008.
Znenie § 141a zákona o štátnej službe príslušníkov PZ bolo zmenené novelou - zákonom č. 6/2019 Z.
z. účinnou od 01.02.2019 tak, že podľa ods. 2 § 141a príspevok na bývanie určuje minister v závislosti

od miesta výkonu štátnej služby, služobných činností, ktoré policajt vykonáva a útvaru jeho služobného
zaradenia. Do prijatia novely ods. 2 § 141a príspevok na bývanie určoval minister v závislosti od
miesta výkonu štátnej služby a charakteru činnosti útvaru. Podľa Nariadenia ministra vnútra Slovenskej
republiky č. 17/2008 čl. 18 ods. 1, policajtovi, ktorý spĺňa podmienky podľa § 141a zákona, patrí
príspevok na bývanie až do výšky 232,36 € mesačne v závislosti od jeho zaradenia vrámci útvarov
ministerstva, organizácií a zariadení ministerstva, útvarov PZ a od miesta výkonu štátnej služby podľa

územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky. Aj zo znenia čl. 18 ods. 1 Nariadenia ministra
vnútra je zrejmé, že podmienky, za ktorých možno policajtovi v stálej štátnej službe priznať príspevok
na bývanie, sú zaradenie v útvare PZ a miesto výkonu štátnej služby podľa územného a správneho
usporiadania Slovenskej republiky. Rozlišovacie kritériá určené zákonom o štátnej službe príslušníkov
PZ v znení platnom a účinnom do 31.01.2019 a Nariadením ministra vnútra Slovenskej republiky pre

priznanie príspevku na bývanie sú totožné, a to rozdielnosť charakteru činnosti medzi jednotlivými
rozdielnymi útvarmi a v prípade rovnakých útvarov ich sídlo vrámci územného a správneho usporiadania
Slovenskej republiky.

50. Následne nariadenie v ods. 2 a nasledujúcich odsekoch zaraďuje policajtov do skupín príspevku

na bývanie A, B, C a D v závislosti od výkonu funkcie a služobných činností, ktoré policajt vykonáva.
Podľa zaradenia policajta do skupiny príspevku na bývanie určuje výšku príspevku na bývanie v eurách
mesačne v rozmedzí od 20 do 232 €.

51. Do prijatia zákona č. 6/2019 Z. z., ktorým bol novelizovaný § 141a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.

z. o štátnej službe príslušníkov PZ, Nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky, ako podzákonný
právny predpis bez akéhokoľvek zákonného splnomocnenia, diskriminačne znevýhodňovalo žalobcov.
Antidiskriminačný zákon okrem výslovne vopred zadefinovaných diskriminačných dôvodov rozlišuje
dôvody aj o iné postavenie. Aby bol naplnený tento dôvod, dotknuté osoby musia byť v jasne
špecifikovanom inom postavení v porovnaní s inými osobami alebo osobou komparátora, pričom toto

postavenie im spôsobuje nedôvodne a nelegitímne určitú nevýhodu, resp. je dôsledkom konania, ktoré
možno podriadiť pod niektorú z foriem diskriminácie. Rozlišujúcim prvkom iného postavenia v tomto
prípade do prijatia novely zákona o štátnej službe príslušníkov PZ s účinnosťou od 01.02.2019 bolo
odlišné funkčné zaradenie žalobcov s odkazom na popis ich služobnej činnosti.

52. Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty a legitimity. Právna istota
kogentne vyžaduje jasnosť, určitosť a stálosť rozhodnutí štátu, predvídateľnosť a spravodlivosť jeho
konania, vrátane realizácie všetkých právnych vzťahov, ktoré štát vo svojich všeobecne záväzných
právnych predpisov platne upraví. Právoplatnosť, legitimita spojená s právnou účinnosťou znamená, že
všeobecne záväzný právny predpis je právne záväzný a má všetky zákonné náležitosti, aby v každom

vymedzenom prípade dával jasný návod, ako sa bude riešiť konkrétny právny vzťah. Účinnosť právnej
normy spočíva v tom, že sa ňou musia riadiť právne vzťahy, ktoré táto norma vo svojom texte upravuje.

53. Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 17/2008 ako podzákonný právny predpis nebolo
doprijatianovelyZákonaoštátnejslužbepríslušníkovPZkonkrétnedonovelizácie§141aods.2zákona

(do 31.01.2019) v súlade so zákonom a v kontexte s antidiskriminačným zákonom a Zákonom o štátnej
službe príslušníkov PZ bez zákonného splnomocnenia nedôvodne zvýhodňovalo príslušníkov PZ na
základe ich pracovného zaradenia (funkcie) pracujúcich na tom istom útvare. Diskriminácia spočívala
v rozdielnej výške priznaných príspevkov na bývanie podľa čl. 18 Nariadenia. Nariadenie ministra ako
podzákonný právny predpis musí byť v súlade s platným a účinným znením zákona a môže vykonávať

iba to a tak, ako zákon rámcovo upravuje. Na základe skutkových tvrdení strán sporu a vykonaného
dokazovania dospel súd k záveru, že žalobcovia v čase od priznania príspevku na bývanie personálnym
rozkazom dňa 01.07.2017 do novelizácie zákona č. 73/1998 Z. z. s účinnosťou od 01.02.2019 boli
v jasne špecifikovanom inom postavení v porovnaní s osobou komparátora, pričom toto postavenieim spôsobilo nedôvodnú a nelegitímnu nevýhodu. Rozlišujúcim prvkom iného postavenia v danom
prípade bolo odlišné funkčné zaradenie jednotlivých príslušníkov PZ. Z oznámenia žalovaného mal
súd preukázané, že na útvare Krajského riaditeľstva PZ v B. Bystrici, na ktorom vykonávajú štátnu

službu žalobcovia, vykonávajú štátnu službu aj policajti zaradení do skupín príspevku na bývanie podľa
čl. 18 ods. 4 a 5 Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 17/2008, ktorým príslušníkom
PZ bol priznaný príspevok na bývanie za obdobie od 01.07.2017 do 31.01.2019 vo výške 120,- €
mesačne. Neobstojí procesná obrana žalovaného, že rozdielnosť v určení výšky príspevku na bývanie
je oprávnený cieľ v oblasti rezortnej politiky žalovaného a ide o prípustné rozdielne zaobchádzanie podľa

ustanovenia § 8 ods. 1 antidiskriminačného zákona. Podľa uvedeného paragrafu antidiskriminačného
zákona diskrimináciou nie je také rozdiele zaobchádzanie, ktoré je odôvodnené povahou činností
vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú ak tento dôvod
tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny a
požiadavka primeraná. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že tieto podmienky musia byť splnené
kumulatívne. Prvou podmienkou rozdielneho zaobchádzania je povaha pracovných a iných činností

vykonávaných v zamestnaní, prípadne povaha okolností, ktoré sprevádzajú tieto činnosti. Ďalšou
podmienkou je odôvodnenie rozdielneho zaobchádzania, pričom dôvod rozdielneho zaobchádzania je
skutočnou a rozhodujúcou požiadavkou na zamestnanie. Poslednou podmienkou je cieľ, resp. určitý
oprávnený záujem, ktorý musí byť legitímny a primeraný. Odôvodnenie rozdielneho zaobchádzania
sa môže uplatniť len vo veľmi zriedkavých prípadoch. Žalovaný v konaní neposkytol súdu dostatočné

vysvetlenie prečo v prípade žalobcov nedošlo k porušeniu zásady na rovnaké zaobchádzanie,
domienku diskriminačného konania nevyvrátil, tvrdenia, že jeho konanie sledovalo oprávnený záujem,
bolo objektívne odôvodnené, primerané a nevyhnuté na dosiahnutie takéhoto záujmu, prípadne že
jeho konanie nebolo v zmysle antidiskriminačného zákona považované za diskrimináciu, v konaní
nepreukázal. Na základe uvedeného preto súd určil, že žalovaný od 01.07.2017 do 31.01.2019 v

BBK porušoval zásadu rovnakého zaobchádzania vo vzťahu žalobcov k príslušníkom PZ Krajského
riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici s príspevkom na bývanie vo výške 120,- € mesačne, čím zasiahol do
práva žalobcov na priznanie rovnakého príspevku na bývanie.

54. Systémový nedostatok Zákona o štátnej službe príslušníkov PZ zákonodarca odstránil prijatím

novely č. 6/2019 Z. z. účinnej od 01.02.2019, ktorá rozšírila podmienky, za akých možno policajtovi v
stálej štátnej službe priznať príspevok na bývanie, a to v závislosti od miesta výkonu štátnej služby,
služobných činností, ktoré policajt vykonáva a útvaru jeho služobného zaradenia. Z uvedených dôvod
nie je možné v súčasnosti konštatovať nedôvodnosť priznania rozdielnej výšky príspevku na bývanie v
závislosti od funkčného zaradenia a náplne práce policajta. Preto súd žalobu v časti uloženia povinnosti

žalovanému upustiť od protiprávneho stavu, napraviť protiprávny stav priznaním rovnakého príspevku
na bývanie ako bol priznaný príslušníkom PZ služobne zaradeným vo funkcii vyšetrovateľ, starší
vyšetrovateľ a starší vyšetrovateľ špecialista pôsobiacim na útvare MV SR V BBK zamietol.

55. Antidiskriminačný zákon uvádza len demonštratívne prostriedky ochrany voči diskriminácii. Okrem

v antidiskriminačnom zákone uvedených prostriedkov ochrany možno využiť aj všeobecné prostriedky
ochrany podľa civilného práva. Podľa generálnej prevenčnej povinnosti je každý povinný počínať
si tak, aby nedochádzalo ku škodám. Ak niekto poruší danú povinnosť, je povinný vzniknutú škodu
nahradiť. Osoba, ktorej vznikla škoda konaním v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, má
právo okrem práv uvedených v § 9 antidiskriminačného zákona na náhradu škody. Toto právo je

majetkovej povahy, ide o všeobecné majetkové právo podľa všeobecných zásad súkromného práva.
Pod pojmom škoda s odkazom na citovaného zákonné ustanovenia sa chápe ujma, ktorá nastala v
majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi a
je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. Náhrada škody ak má plniť reparačnú funkciu, má
zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. V dôsledku diskriminačného konania

žalovaného vznikla žalobcom ujma v ich majetkovej sfére nepriznaním príspevku na bývanie za obdobie
od 01.07.2017 do 31.01.2019 vo výške priznanej osobám komparátora - príslušníkom PZ zaradených
do skupín príspevku na bývanie podľa čl. 18 ods. 4 a 5 Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky
č. 17/2008, ktorým bol priznaný príspevok na bývanie vo výške 120,- € mesačne. Z uvedených dôvodov
súd žalobe vyhovel v časti žalobcami uplatneného nároku voči žalovanému na náhradu škody vo výške

1.900,- € pre každého zo žalobcov zvlášť, t. j. v hodnote dorovnania príspevku na bývanie do sumy 120
€ mesačne, teda v sume 100,- € mesačne za obdobie od 01.07.2017 do 31.01.2019, ktorá im mala byť
v prípade rešpektovania zásady rovnakého zaobchádzania žalovaným v súlade v tom čase platným aúčinným znením Zákona o štátnej službe príslušníkov PZ priznaná. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku
na náhradu škody za obdobie od 01.02.2019 súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

56. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

58.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolvychádzajúczozásadyúspechuvsporeporovnaním
žalobnej žiadosti a výroku, ktorým súd vo veci rozhodol. Vzhľadom na pomerný úspech žalobcov v
konaní k procesnému úspechu žalovaného v časti zamietnutia žaloby, keď žiadna zo strán nemala v
spore úspech plný, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol postupom podľa § 255 ods. 2 CSP

tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1, § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku - CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).